Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/148/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, právne zastúpená: Mgr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom T. G. XXXX, XXX XX T., proti žalovaným: 1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 2/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -46 zo dňa 24.júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom KNC parc. č. 462/2 - zastavaná plocha o výmere 59 m2, KNC parc. č. 463/3 - zastavaná plocha o výmere 24 m2, ktoré pozemky sú vytvorené z pozemku KNC parc. č. 463

- zastavaná plocha o výmere 586 m2 zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. A. podľa GP č. 169/2020, vyhotoveného Ing. V. H. zo dňa 28.08.2020. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že z listu vlastníctva č. XXXX pre G. D. O., obec A., k. ú. A. vyplýva, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci KNC parc. č. 463 o výmere 586 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a to žalovaný v rade 1/ v podiele 2/3 a žalovaná v rade 2/ v podiele 1/3. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v žalobe, avšak ani jedno zo svojich tvrdení nepreukázala. Nepreukázala teda, že by jej malo svedčiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to všetko za stavu, že žalovaní účinne popreli všetky tvrdenia žalobkyne a svoje tvrdenia aj preukázali. Žalovaní produkovali relevantné dôkazy, z ktorých mal súd nesporne preukázané, že žalovaný v rade 1/ nadobudol pozemok KNC parc. č. 463 o výmere 586 m2 - zastavaná plocha a nádvorie od svojich starých rodičov S. O. a V. O. na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V403/2004 a následne žalovaný v rade 1/ predviedol svoj spoluvlastnícky podiel v 1/3 na žalovanú v rade 2/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V30/2008. O trovách konania rozhodol s poukazom na (ďalej len ), nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K žalobe predložila geometrický plán č. 169/2020, list vlastníctva č. XXX, z ktorého sú preukázané tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu tohto konania a zároveň navrhla, aby súd pripojil spis Okresného súdu Čadca sp. zn. , z ktorého dôkazu budú preukázané jej tvrdenia. Žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy V 403/2004 od právnych predchodcov S. O. a V. O., ktorí mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu konania na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. . Z fotokópie rozsudku, ktorý má žalobkyňa k dispozícii je preukázané, že žalobcom v tomto konaní nebol S. O. a ani S. O. a V. O. nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu tohto konania z dôvodu, že predmet konania v danej veci nie je totožný s predmetom konania v tejto veci. Zároveň účastníci konania vo veci sp. zn. nie sú totožní s účastníkmi v preskúmavanej veci. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. konštatoval, že rozhodnutia Okresného úradu, odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľností. Najvyšší súd SR potvrdil zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má a teda, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Preto darovacia zmluva, od ktorej odvodzujú svoje vlastnícke právo, je absolútne neplatná. Dodala, že jej chýba základná počítačová gramotnosť a z tohto dôvodu neprevzala predvolanie na termín stanovený súdom prvej inštancie. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukazovali na to, že zo strany žalobkyne doposiaľ nebol preukázaný žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval ňou uvádzané skutočnosti, pričom jediný dôkaz, ktorý predložila k žalobe je geometrický plán a výpis z listu vlastníctva. Opäť poukázali na to, že žalovaný v rade 1/ nadobudol na základe darovacej zmluvy spoločne so zmluvou o zriadení vecného bremena parc. KNC č. 463 o výmere 586 m2, ktorej výmera je totožná s výmerou ktorú vlastní i v súčasnosti, ktorú časť parcely v roku 2008 previedol na súčasnú manželku - žalovanú v rade 2/, a to v spoluvlastníckom podiele 1/3-ny. Nehnuteľnosti nadobudli jeho právni predchodcovia v dávnej minulosti a odvtedy ich užívali, čo potvrdzuje aj žalobkyňa vo svojej žalobe, keď poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. , pričom de facto aj na základe tohto súdneho rozhodnutia sa jedná o res judicata, teda vec už právoplatne rozhodnutú. Už jeho právny predchodcovia v dávnej minulosti predmetnú nehnuteľnosť užívali a využívali pre seba riadne vydelenú v prírode, majú na nej postavenú aj hospodársku budovu, čo jednoznačne vidieť z náčrtu vytlačeného z geoportálu, kde sa nachádzajú stavby, ktoré sú hospodárskymi budovami a tieto hospodárske budovy sú na týchto parcelách postavené už od dávnej minulosti. Žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiaden titul, na základe ktorého by mohla odvodzovať nadobudnutie svojho vlastníckeho práva. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ako aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci GLADYSHEVA v. Ruská federácia z 06. decembra 2011 (sťažnosť č. 7097/10) a napokon na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. marca 2016, v ktorom zaujal zásadný postoj v riešení otázky „nemo plus iuris“. Rovnako netreba opomenúť aj prípadnú aplikáciu všeobecne uznávanej právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“,teda, že práva patria len bdelým. Navrhujú napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Pokiaľ žalobkyňa v závere odvolania poukazovala na to, že nie je dostatočne počítačovo zdatná a z tohto dôvodu si neprevzala predvolanie na súdne pojednávanie, odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že táto námietka je irelevantná, nakoľko z pripojenej doručenky v spise (č.l. 29) vyplýva, že žalobkyňa si predvolanie na pojednávanie prevzala v listinnej podobe dňa 12.05.2021, v dostatočnom časovom predstihu, keď pojednávanie sa uskutočnilo dňa 24.06.2021. Podľa , do

vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. V prípade všetkých verejných listín sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich správnosti. Ak strana sporu namieta správnosť údajov na doručenke, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa v konaní nenavrhla žiaden dôkaz, ktorý by mal preukazovať, že predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené, resp. že si ho v elektronickej forme nevedela vyzdvihnúť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už predtým bolo žalobkyni doručované vyjadrenie žalovaných rovnakou formou, ktoré si vyzdvihla a uvedené vyplýva z doručenky na č.l. 28, s tým, že 11.3.2021 bola správa úspešne doručená. Napriek tomu sa pojednávania pred súdom prvej inštancie nezúčastnila a svoju neúčasť ani neospravedlnila. Až následne po skončení pojednávania pred súdom prvej inštancie (24.06.2021) predložila do spisu plnú moc na jej právne zastupovanie (07.07.2021). Z uvedených dôvodov nie je možné vo veci konštatovať procesné pochybenie súdu prvej inštancie a že by jeho procesným postupom malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Príslušné ustanovenia a nasl. zakotvujú dôkaznú povinnosť sporovej strany v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

7. V preskúmavanej veci žalobkyňa tvrdila, že je vlastníčkou KNE parc. č. 2573 a KNE parc. č. 2568 a to na základe Darovacej zmluvy č. V775/94 a Osvedčením vyhlásenia o vydržaní notárskou zápisnicou NZ 20243/2020 a tieto KNE parcely majú byť totožné s KNC parcelou č.463, ktorá je na liste vlastníctva vedená na žalovaných v rade 1/ a 2/, a to v časti novovytvorených KNC parciel č. 463/1 a č. 463/2, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobkyňa však nepredložila súdu na preukázanie svojho vlastníckeho práva Darovaciu zmluvu V775/94 a notársku zápisnicu NZ 20243/2020, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo. Priložila iba list vlastníctva č. XXX, na ktorom má evidované vlastníctvo ku KNE parc. č. 2573. Avšak vlastníctvo ku KNE parc. č. 2568 ničím nepodložila. V predloženom geometrickom pláne žalobkyňou sa konštatuje, že novovytvorené parcely KNC č. 463/2 a KNC č. 463/3 sú súčasťou pôvodnej EN parc. 2806, ktorá pre THM v roku 1975 až 1978 mala byť prečíslovaná na EN 472 a EN 463 a tieto skutočnosti tvrdí i žalobkyňa v žalobe. Napriek tomu však z geometrického plánu nevyplýva pôvodné aký mala mať tvar EN parc. 2806 a či skutočne je totožná s pozemno-knižnými parcelami 2573 a 2568 a v akom rozsahu, ktoré v súčasnej dobe majú byť ako KNE parcely. Namietala, že navrhovala pripojiť spis Okresného súdu Čadca sp.zn. , v ktorom malo byť určené , že EN parcela 463 patrí výlučne do podielového spoluvlastníctva právnym predchodcom žalovaných v rade 1/ a 2/, pričom namieta správnosť identifikácie Strediska Geodźie v Čadci a pôvodná parcela EN 463 je z časti totožná aj s pozemnoknižnými parcelami EKN 2573 a 2568. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené nepotvrdzuje tvrdenia a žalobkyne, nakoľko na základe uvedeného rozsudku bolo zapísané vlastnícke právo právnych predchodcov žalovaných na list vlastníctva k KNC parc. č. 463 a bolo povinnosťou žalobkyne uvedené hodnoverne spochybniť, čo sa žalobkyne v súčasnosti žalobou a ňou tvrdenými skutočnosťami a zároveň predloženými dôkazmi nepodarilo. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných vyslovených odvolaní, že sa má jednať o res iudicatea, nakoľko žalobkyňa (ani jej právni predchodcovia) nebola v tomto konaní účastníčkou konania, a nejedná sa o totožnosť účastníkov konania. Napokon žalobkyňa v žalobe tvrdila, že sporné nehnuteľnosti užívala už reálne vydelené právna predchodkyňa S. G., ktorá nehnuteľnosti nadobudla darom od svojho otca L. A. a tety V. R., rod. A. v 50-60-tych rokoch minulého storočia a časť nehnuteľností nadobudla od matky T. A. v uvedených rokoch. K reálnemu rozdeleniu pozemno-knižných parciel medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo ešte pred rokom 1950. K reálnemu deleniu pozemkov, ako

aj užívaniu však neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by uvedené tvrdenia mali preukazovať, netvrdila akým spôsobom sporné nehnuteľnosti užívali a pod. Naopak žalovaní vo vyjadrení k žalobe uvádzali, že sporné pozemky užívali od pradávna tieto nehnuteľnosti užívali, sú oplotené a tak, ako sú oplotené, tak ich aj neustále užívajú a majú postavené na nich hospodárske budovy, ktoré tvrdenie podložili kópiou katastrálnej mapy vytlačenej z ZBGIS a z tejto vyplýva, že hospodárske budovy zasahujú i do KNE parc.č. 2573. Žalobkyňa na uvedené tvrdenie nereagovala žiadnym spôsobom.

8. Podľa Katastrálny zákon, údaje o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V predmetnej veci žalovaní preukázali výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie A., okres G. D. O., že sú vedení na pozemku KNC parc. č. 463 o výmere 586 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako podieloví spoluvlastníci, a to žalovaní v rade 1/ v podiele 2/3 a žalovaná v rade 2/ v podiele 1/3.

9. Tvrdeniami žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu o vydržaní nehnuteľnosti a dobromyseľnosti sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko uvedené nevyslovil ani súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a žaloba žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou ňou žalovaných nehnuteľností.

10. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne uplatnil zásadu úspechu v konaní.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na aplikujúc , keď žalovaní v rade 1/, 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )