Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-84-2020.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zast.: Mgr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, obaja zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO : 50 473 522, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa proti žalovaným v rade 1/ a 2/ žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 23.10.2020 domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov KN - C parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, parc. č. KN - C XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, ktoré pozemky sú vytvorené z pozemku KNC par.č. XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2 a sú zapísané na LV č.XXXX pre kat. územie C. podľa GP č. 169/2020, vyhotoveného G. H. I. zo dňa 28.08.2020. Žalobu skutkovo vymedzila ta, že predmetným geometrickým plánom boli označené parcely odčlenené z pôvodnej parcely KNC XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou týchto novovytvorených parciel KN - C XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 a KN
- C XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2. Ďalej tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti užívala už ako reálne vydelené jej právna predchodkyňa A. E.. Táto mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti titulom darovania od svojho otca G. C. a tety H. J. K. C. v 50tych – 60tych rokoch minulého storočia. Zároveň časť nehnuteľností nadobudla aj od matky L. C. v uvedených rokoch. Právni predchodcovia žalobkyne užívali teda predmetné nehnuteľnosti už reálne vydelené, pričom k reálnemu rozdeleniu týchto pozemno-knižných parciel medzi pozemno-knižnými vlastníkmi došlo ešte pred rokom 1950. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou V775/97 a Osvedčením vyhlásenia o vydržaní NZ2243/2020. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli sčasti totožné s pozemno-knižnými parcelami KN-E XXXX a KN-E XXXX, pričom Stredisko geodézie v Čadci tieto nehnuteľnosti evidovalo ako parcelu EN XXXX, ktorej užívateľmi boli právni predchodcovia žalobkyne. V rokoch 1975 až 1978 prebiehalo v Obci Povina THM a pri tomto procese došlo k prečíslovaniu parcely EN XXXX na parcely EN XXX a EN XXX a zároveň došlo aj k zmene hranice bez súhlasu dotknutých vlastníkov resp. užívateľov. Žalobkyňa požiadala príslušnú správu katastra o zápis jej vlastníckeho práva k predmetu konania a zistila, že tieto sú zapísané na LV č. XXXX ako časť parcely E. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/, pričom podkladom pre tento zápis mal byť rozsudok Okresného súdu
Čadca sp. zn. 5C/833/82, ktorým rozsudkom malo byť určené, že parcela EN XXX patrí výlučne do podielového spoluvlastníctva právnym predchodcom žalovaných v rade 1/ a 2/. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v zmysle § 137 písm. c) CSP čím by sa odstránila neistota žalobkyne o vlastníctve spornej parcely a zosúladil sa skutočný stav so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.
2. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 15) k žalobe uviedli, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval ňou uvádzané skutočnosti, nakoľko ako dôkaz k žalobe predložila iba predmetný GP a výpis z LV. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe darovacej zmluvy spoločne so zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola podpísaná medzi ním a jeho právnymi predchodcami starými rodičmi a to A. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., K. L., nar. XX.XX.XXXX, predmetom, ktorej darovacej zmluvy v jeho prospech bola parcela KN - C XXX o výmere XXX m2, ktorá výmera je totožná s výmerou, ktorú v súčasnosti žalovaný v rade 1/ vlastní doposiaľ a ktorú časť parcely následne kúpnou zmluvou v roku 2008 previedol na manželku ako kupujúcu F. E. M., ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalovaná v rade 2/, a to v spoluvlastníckom podiele 1/3 tak ako je aj v súčasnosti zapísaná na liste vlastníctva. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli teda právni predchodcovia žalovaného v rade 1/ v dávnej minulosti a v dávnej minulosti ich aj užívali. Tiež žalovaný v rade 1/ uviedol, že právni predchodcovia túto nehnuteľnosť využívali pre seba riadne vydelenú v prírode. Na tejto nehnuteľnosti je postavená aj hospodárska budova taktiež od dávnej minulosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nemohla mať predmetnú nehnuteľnosť v držbe po dobu tak, ako to má na mysli § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v tomto vyjadrení ďalej uviedli, že popierajú tvrdenie žalobkyne, že by mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou V775/97 a Osvedčením vyhlásenia o vydržaní NZ2243/2020, pretože na základe týchto titulov nadobudla len spoluvlastnícky podiel pôvodnej EKN parcely a nie celú parcelu, ktorá je predmetom tohto sporu teda parcelu CKN č.XXX. Žalobkyňa teda nepreukázala žiadny právny titul, na základe ktorého by jej tento pozemok mal vlastnícky patriť. Na základe uvedeného navrhli žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Súd na deň 24.06.2021 nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavili iba žalovaní v rade 1/ a 2/ a ich právny zástupca.
4. Žalobkyňa sa na nariadené pojednávanie nedostavila, hoci bola včas a riadne predvolaná, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 12.05.2021 ako je to preukázané z elektronickej doručenky založenej v súdnom spise na č.l. 29. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Preto súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobkyne. Na tomto mieste súd uvádza, že žalobkyňa síce do súdneho spisu následne predložila plnomocenstvo na zastupovanie jej osoby advokátom Mgr.Stanislavom Záhumenským, avšak až dňa 12.07.2021 (č.l. 42), t.j. až po vyhlásení rozsudku vo veci samej.
5. Právny zástupca žalovaných zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Osobitne zdôraznil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani na jedno zo svojich tvrdení uvádzaných v žalobe, naopak žalovaní preukázali, že v minulosti už Okresný súd Čadca v konaní sp. zn. 5C/833/1982 judikoval, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti – pozemku parc.č. KN–C XXX N. výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie patrilo A. B. a H. B. - právnym predchodcom žalovaného v rade 1/-starým rodičom, od ktorých následne túto nehnuteľnosť žalovaný v rade 1/ získal darovacou zmluvou z roku 2004 a následne žalovaný v rade 1/ svoj spoluvlastnícky podiel previedol na svoju súčasnú manželku F. E.. Z uvedeného je teda zrejmé, súd sa už v minulosti sa s touto otázkou vlastníckeho práva vysporiadal, a žaloba je z tohto dôvodu nedôvodná v celom rozsahu.
6. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7. V súdenej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. . Žalobkyňu tak zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení. Keďže v čase rozhodovania súdu svedčí spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti žalovaným, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, nakoľko jej právne postavenie je bez požadovaného určenia neisté a zmenu zápisu v katastri nehnuteľností nemožno dosiahnuť inak, než určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p.. Preto súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu.
8. Podľa Článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku (C.s.p.), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. V ust. § 150 ods.1 C.s.p. je upravená povinnosť tvrdenia. S povinnosťou tvrdenia úzko súvisí povinnosť dôkazná a dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
11. V zmysle ust. § 70 ods.1 Katastrálneho zákona, údaje o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z tohto ustanovenia vyplýva, že osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich.
12. Z výpisu z LV č. XXXX pre Kysucké Nové Mesto, obec C., k.ú. C. (č.l. 4) má súd preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci pozemku KN – C parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, žalovaný v rade 1/ v podiele 2/3 a žalovaná v rade 2/ v podiele 1/3. Táto skutočnosť ani nebola sporná.
13. V prejednávanej veci teda žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe.
14. Žalobkyňa však ani jedno zo svojich tvrdení uvádzaných v žalobe nepreukázala, Nepreukázala teda, že by jej malo svedčiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to všetko za stavu, že žalovaní účinne popreli všetky tvrdenia žalobkyne a svoje tvrdenia aj preukázali.
15. Žalovaní teda produkovali v spore relevantné dôkazy, z ktorých má súd nesporne preukázané, že žalovaný v rade 1/ nadobudol pozemok KN – C parc.č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie od svojich starých rodičov A. B. a H. B. na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 07.06.2004 pod č. V403/2004 (č.l.24). Následne žalovaný v rade 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel vyjadrený v 1/3 na žalovanú v rade 2/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 15.04.2008 pod č. V30/2008 (č.l. 20).
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu so záverom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, čo malo za následok jej procesný neúspech.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd proti žalobkyni ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).