Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8S-153-2021.pdf
PDF · 112.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/153/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: L.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z. XX, Z. A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom v Prešove, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/9313/2021, ČRZ: 65839/2021 zo dňa 29.06.2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 08.08.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 12.08.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO/9313/2021, ČRZ: 65839/2021 zo dňa 29.06.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
administratívne rozhodnutie
2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
3. Žalovaný svoje rozhodnutie po citácii § 3 ods. 1, § 6 a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj zákon č. 327/2005 Z. z.) odôvodnil tým, že vychádzajúc zo zákona č. 327/2005 Z. z., žiadateľ v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť úspešný len vtedy, ak súčasne (kumulatívne) preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to:
- že sa nachádza v stave materiálnej núdze,
- že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť,
- že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch.
Žiadateľ má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (t. j. v súčasnosti 623 eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadateľ (žalobca) k žiadosti doložil doklady, z ktorých je zrejmé, že žiada o právnu pomoc v správnom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104796/2021 zo dňa 10.03.2021, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Obce Studenec č. 214/2020 zo dňa 26.10.2020, o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2020 v sume 78,70 eur, ktorá predstavuje hodnotu sporu a je nižšia ako aktuálna hodnota minimálnej mzdy, t. j. 623 eur, a teda nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Poukázal pri tom a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019. Tiež uviedol, prečo na daný prípad neaplikoval § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. Dodal, že vzhľadom na uvedené nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, preto sa tým žalovaný nezaoberal, keďže by tak zbytočne zaťažoval žiadateľa (žalobcu) byrokratickým postupom, a tiež by tým dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
5. V závere konštatoval, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika
6. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal na nariadenom pojednávaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť ako nezákonné a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v spise nemá oporu a zároveň došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (zrušovacie dôvody uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/, g/ zákona č. 162/1015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej aj SSP). Uviedol tiež, že nepriznaním nároku na právnu pomoc, žalovaný konal v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu pomoc a ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
7. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, zavádzajúce, nesprávne, nedostatočne odôvodnené a žalobca ním bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
8. Žalobca konštatoval, že žalovaný správny orgán už mal viacnásobne a podrobne vysvetlenú právnu problematiku hodnoty sporu. Uviedol, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a nie preskúmanie výšky, t. j. hodnoty sporu na základe ktorej žalovaný nepriznal nárok na právnu pomoc. Ide teda o dve rozdielne veci a to:
- že žiadateľ o právnu pomoc žiada preskúmať rozhodnutie správneho orgánu FR SR presne tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, a ako už preskúmal správny súd Košice jedno takéto rozhodnutie pod sp. zn. 8S/56/2016 a následne NS SR pod sp. zn. 4Sžfk/66/2019;
- žiadateľ o právnu pomoc sa neobrátil na centrum so žiadosťou, kde chce napadnúť výšku, sumu, t. j. hodnotu sporu.
9. Touto problematikou sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžk/18/2020 zo dňa 10.09.2020 s poukazom na rozsudok sp. zn. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017.
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021 konštatoval, že zmyslom stanovenia podmienky hodnoty sporu je jednak to, že neposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť v peniazoch a ktoré nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana a v neposlednom rade aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Týmto sa zároveň predchádza zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy.
11. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súhlasil tiež s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
12. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 08.12.2021, v ktorej konštatoval, že v čase vydania rozhodnutia dňa 29.06.2021 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, ešte nefungoval „malý ústavný súd“ - do ktorého na čele bol vymenovaný dovtedajší sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. Pavol Naď, ktorý pôsobil v senáte: JUDr. Pavol Naď, JUDr. Kuruc, JUDr. D. Bystrianská, a s ktorého rozhodovacou činnosťou sa žalobca nestotožnil.
13. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a dodal, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, nie o preskúmanie výšky, teda hodnoty sporu na základe ktorej žalovaný nepriznal nárok na právnu pomoc. Žiadateľ o právnu pomoc, ktorý žiada o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nevie nijako ovplyvniť uvádzanú sumu, resp. hodnotu sporu, a preto je potrebné rozlišovať 2 prípady súdnych sporov (konaní).
14. Žalovanému bola replika doručená dňa 21.12.2021, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
15. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.03.2022. Žalovaný svojim písomným podaním zo dňa 07.03.2022 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.03.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania. Prioritným dôvodom bolo ochorenie syna O.Š., starostlivosť o rodinného príslušníka a sprevádzanie na lekárske ošetrenie. Ďalším dôvodom bolo kolidovanie pojednávaní na tom istom súde so senátom 6S.
16. Súd neakceptoval dôvody žalobcu na zrušenie pojednávania nariadeného na deň 17.03.2022, nakoľko žalobca svoje tvrdenie o ochorení syna či o jeho sprevádzaní na lekárske vyšetrenie žiadnym spôsobom (ani dodatočne) nepreukázal. Ku kolidovaniu nariadených pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach v prejednávanej veci o 10:00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 207 a vo veciach vedených pod sp.zn. 6S/78/2018 o 9:05 hod. a sp.zn. 6S/176/2018 o 9:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 201 súd uvádza, že tieto časovo nekolidujú. Navyše obe pojednávacie miestnosti sa nachádzajú na rovnakom poschodí, majú spoločnú chodbu a sú od seba vzdialené cca 20 metrov, a teda senátom krajského súdu by nič nebránilo počkať do skončenia prebiehajúceho súdneho konania a následne vykonať ďalšie súdne pojednávanie.
17. Správny súd po vyhodnotení týchto skutočností dospel k záveru, že pojednávanie vo veci sa môže uskutočniť aj v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a ním uvedené dôvody jeho neprítomnosti neodôvodňujú záver o potrebe pojednávanie zrušiť resp. odročiť na iný termín. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov, a to procesným postupom podľa § 114 SSP.
18. Navyše súd dodáva, že i keď súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalobcovi nebola odopretá možnosť konať pred súdom, pretože v prejednávanom prípade neboli skutkové okolnosti sporné a právne otázky sa nevyznačovali osobitnou zložitosťou.
právny názor správneho súdu
19. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 17.03.2022 keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
20. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/9313/2021, ČRZ: 65839/2021 zo dňa 29.06.2021, ktorým žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, o ktorú požiadal žalobca žiadosťou zo dňa 07.04.2021 vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104796/2021 zo dňa 10.03.2021. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104796/2021 zo dňa 10.03.2021 bolo potvrdené rozhodnutie Obce Studenec č. 214/2020 zo dňa 26.10.2020, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2020 v sume 78,70 eur.
21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj zákon č. 327/2005 Z. z.), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).
25. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.
26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
27. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
28. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
29. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
30. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t. j. Správny poriadok).
31. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
35. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky. Dve z troch týchto podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci (6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu, v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období.
36. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021 a vychádzajúc zo systematiky zákona č. 327/2005 Z. z. má súd za to, že zákonodarca pojem „spor“ chápe v širšom zmysle, a to ako právnu vec. Nejde teda len o súdne sporové konania, ale aj o preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve, a teda v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov v rámci správneho súdnictva, v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, je potrebné posudzovať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., vrátane podmienky minimálnej hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľností v jednorazovej presne stanovenej výške. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom tohto typu „sporu“ je posúdenie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie,
v konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné plnenie v rozhodnutí, v danom prípade daň z nehnuteľností na rok 2020 v sume 78,70 eur. Uvedené nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Iná situácia by nastala napr. pri konaniach o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorých hodnotu nemožno jasne ohraničiť, a teda ani presne vyčísliť. Na základe uvedeného súd uzatvára, že nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť, obzvlášť ak je to racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti. Inými slovami povedané, o hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonností rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade, ak výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu.
37. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. súd uvádza, že právnu pomoc je možné poskytnúť len za podmienok ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. Vzhľadom na účel zákona, predmet právnej úpravy a podmienky na poskytovanie právnej pomoci je zrejmé, že oprávnenou osobou na poskytovanie právnej pomoci je fyzická osoba, ako to vyplýva z ustanovení § 1, § 6 a § 6a tohto zákona. Výnimočne by bolo možné priznať právnu pomoc aplikovaním § 5b ods. 6 tohto zákona aj osobám, ktoré podmienky na poskytovanie právnej pomoci nespĺňajú. Zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia reagoval na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti Centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv, alebo žiadosť právnickej osoby o právnu pomoc). Tiež predpokladom priznania právnej pomoci podľa ustanovenia § 5b ods. 6 tohto zákona je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104796/2021 zo dňa 10.03.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2020 v sume 78,70 eur žalobcovi, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za vec celospoločenského významu.
38. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
39. Záver, ktorý žalovaný zo zistených skutkových okolností ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z. ako i Správnym poriadkom. Pred vydaním rozhodnutia bol riadne zistený skutkový stav veci, a to v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a je z neho zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného je vecne správne a nedošlo ním k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b) b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.