Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Co-35-2021.pdf
PDF · 90.07 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/35/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.05.2021, č. k. 16C/7/2020-151, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.000 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.5.2017 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 až 5 a § 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 369 ods. 2, § 642, § 643, § 644, § 645, § 646 a § 647 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou ERGO Poisťovňa, a.s. a žalovaným bola dňa 20.01.2016 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní s viazaným finančným agentom podľa § 2 a § 8 zák. č. 186/2009 Z.z. Žalovaný v zmluve vystupoval v pozícii viazaného finančného agenta a ako finančný agent mal pre poisťovňu vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia ako podnikanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, vykonávané na základe iného, než živnostenského oprávnenia, konkrétne podľa zák. č. 186/2009 Z.z. Žalovaný žiadosťou doručenou poisťovni dňa 27.02.2017 požiadal o zrušenie zápisu v registri NBS, čo súd prvej inštancie vyhodnotil, že k tomuto dňu v súlade s článkom 11.3.6. zmluvy došlo aj k zániku zmluvy medzi stranami sporu, keďže táto skutočnosť nastala skôr, ako zrušenie zápisu žalovaného, ako finančného agenta v podregistri poistenia alebo zaistenia, čo bolo ku dňu 28.02.2017. Dospel k záveru, že nebola dodržaná doba platnosti zmluvy, zmluvy vyžadovaná pre zaslúženosť štartovacieho balíka, teda doba minimálne 24 mesiacov. Konštatoval, že pre zaslúženosť štartovacieho balíka pritom bolo nerozhodné, či zmluvy, ktoré žalovaný ako finančný sprostredkovateľ zabezpečil naďalej trvajú. Predmetom tohto súdneho konania nebol nárok žalobcu na tzv. nezarobené provízie, ale nárok na vrátenie štartovacieho balíka a jednou s kumulatívnych podmienok, aby štartovací balík bol zaslúžený, bola aj doba trvania zmluvy minimálne 24 mesiacov, a teda už len samotná skutočnosť, že zmluva, netrvala po túto dobu, zakladala nárok poisťovne na vrátenie štartovacieho
balíka. Mal za to, že žalovaný slobodne podpísal zmluvu o finančnom sprostredkovaní a rovnako súhlasil s podmienkami uvedenej zmluvy, o čom svedčí jeho podpis na zmluve. Žalovaný teda súhlasil s viazanosťou zmluvy minimálne 24 mesiacov pre prípad zaslúženosti poskytnutia štartovacieho balíka a bol s tým uzrozumený. Pokiaľ sa rozhodol skončiť tento zmluvný vzťah, je potom povinný znášať aj následky jeho ukončenia. Keďže medzi sporovými stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu žalovanému vyplatil štartovací balík v plnej výške v sume 2.000 eur, a to platbami vo výške 500 eur vo februári roku 2016 a vo výške 300 eur mesačne v marci, apríli, máji, júni a júli roku 2016, súd prvej inštancie žalobe o zaplatenie 2.000 eur vyhovel.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie jednostranne a vysoko neobjektívne posúdil jeho podanie a odvolanie. Súd sa zaoberal iba výkladom jednotlivých tvrdení žalobcu a vôbec sa nezaoberal jeho tvrdeniami prečo sa tak stalo a prečo ukončil zmluvu so spoločnosťou ERGO Poisťovňa. Žalobca sa vôbec nevyjadril k jeho tvrdeniam, čim ich nijako nepoprel a nevyvrátil a teda mal súd tieto prijať za pravdivé a nesporné. Namietal, že súd sa len veľmi povrchne zaoberal preskúmaním všetkých dôkazov a nijako dôrazne nevyzval žalobcu, aby svoje tvrdenia, ktoré on namietal, právne podoprel. Taktiež to, že súd hneď na pojednávaní, bez jeho účasti, hoci sa včasne a dôkladne ospravedlnil a uviedol dôvody svojej neprítomnosti, ako aj termín, kedy bude na území SR, vyniesol rozsudok, čim mu bolo zabránené argumentovať. V odvolaní opätovne zdôraznil, že cely žalobný návrh bol spísaný tendenčne, jednostranné, skresľujúc fakty a bez uvedenie všetkých podstatných príloh. Poukázal na to, že žalobca síce uvádza jeho výpoveď zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ale nijako nepracuje s jej dôvodom. Dôvodom jeho výpovede nebolo to, že pre žalobcu v tom čase nemal dôvod pracovať, ale neodborné vedenie po zmene personálneho obsadenia vedenia pobočky. Považoval zmluvnú podmienku trvania zmluvy 24 mesiacov za v rozpore s čl. 12 bodu 1 Ústavy SR, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR Tato zmluvná podmienka obmedzuje jeho slobodnú voľbu a právo na podnikanie, ako je aj v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Ďalej poukázal na to, že posudzovanie zasluženosti a nezasluženosti vyplatenej odmeny bolo vždy na mesačnej baze, po splnení zmluvných podmienok a k vyplateniu odmeny došlo až po dôslednom splnení podmienok. To že bola vyplatená odmena, bolo vždy prejavom vôle žalobcu na základe splnenia ním zadaných podmienok na výplatu odmeny. Preto mal za to, že ak sa raz dohodli odmenu vyplatiť a predchádzalo tomu dôsledné posudzovanie, tak neprijateľné teraz, po rokoch to žiadať späť. Uviedol, že je v rozpore s dobrými mravmi a etickým chovaním poisťovne, ak po niekoľkých rokoch od ukončenia spolupráce vyrukovala s takýmto nárokom. Nakoniec dodal, že podľa rozhodnutia Európskeho súdu po ukončení sprostredkovateľskej zmluvy medzi sprostredkovateľom a poisťovňou je práve poisťovňa povinná zabezpečiť a vykonať všetky úkony, na to aby došlo k zotrvaniu zmluvného vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou a bývalý sprostredkovateľ na tom už nenesie žiadnu zodpovednosť. Navrhol, aby odvolací súd zamietol rozsudok v plnej miere.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že podanie žalovaného je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, trpí tak zjavnými vadami. Považoval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za vecne správne, keďže súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal právnou aj skutkovou stránkou veci. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných
predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
10. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
11. Podľa § 8 zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou neživotné poistenie.
12. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu, Ergo poisťovňa, a.s. domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 2.000 eur s príslušenstvom titulom vrátenia štartovacieho balíka v zmysle čl. IX.I. prílohy č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom uzatvorenej so žalovaným dňa 20.01.2016 (ďalej aj ako „Zmluva“), keďže dňa 27.02.2017 mu bola zo strany žalovaného doručená výpoveď zo Zmluvy a ukončenie zmluvného vzťahu založilo oprávnenie na vrátenie nezaslúžene vyplateného programu finančnej podpory vo forme štartovacieho balíka pre reprezentanta v zmysle článku IX. bodu I. bod 3 prílohy č. 1 Zmluvy.
13. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že Zmluva medzi spoločnosťou ERGO Poisťovňa, a.s., Bratislava (ďalej len „Poisťovňa“) a žalovaným bola uzatvorená podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, čo zmluvné strany výslovne uviedli aj v záhlaví Zmluvy. Žalovaný v Zmluve vystupoval v pozícii finančného agenta, a to viazaného finančného agenta a ako finančný agent mal pre Poisťovňu vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia. Finančné sprostredkovanie vykonávané podľa Zákona č. 186/2009 Z.z. je podnikaním tak, ako to upravuje § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že u žalovaného šlo o podnikanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka ako podnikanie vykonávané na základe iného než živnostenského oprávnenia, konkrétne podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.
14. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný dňa 27.07.2017 požiadal Poisťovňu o zrušenie Zmluvy a jej ukončeniu k najbližšiemu možnému termínu. Následne dňa 09.03.2017 Národná banka Slovenska oznámila Poisťovni zrušenie zápisu viazaného finančného agenta (žalovaného) k 28.02.2017. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku dňu 27.07.2017 v súlade s článkom 11.3.6. Zmluvy o došlo aj k zániku tejto Zmluvy medzi stranami sporu.
15. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy podľa čl. 13 bod 13.6.1 Zmluvy bola ako Príloha č. 1 Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: Reprezentant. Článok IX.I Prílohy č. 1 upravoval Zaslúženie štartovacieho balíka pre reprezentanta, t.j. pre žalovaného. Podmienky zaslúženosti štartovacieho balíka boli upravené v čl. IX.I bod 2 Prílohy č. 1 a podľa výslovného znenia tohto článku šlo o podmienky kumulatívne, a teda už nesplnenie jednej z nich znamenalo, že štartovací balíček je nezaslúžený. Súd prvej inštancie zistil, že v zmysle čl. IX.I bod 2 písm. a) Prílohy č. 1 podmienkou zaslúženosti štartovacieho balíka bolo aj kritérium, že žalovaný ako finančný agent má platnú Zmluvu s Poisťovňou minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka. Keďže Zmluva medzi stranami zanikla ku dňu 27.02.2017, pričom uzavretá bola dňa 20.01.2016, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola dodržaná doba platnosti Zmluvy vyžadovaná pre zaslúženosť štartovacieho balíka, teda doba minimálne 24 mesiacov, a teda vznikol nárok žalobcu na vrátenie štartovacieho balíka. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu žalovanému vyplatil štartovací balík v plnej výške v sume 2.000 eur, a to platbami vo výške 500 eur vo februári roku 2016 a vo výške 300 eur mesačne v marci, apríli, máji, júni a júli roku 2016.
16. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietal, že zmluvná podmienka doby platnosti Zmluvy vyžadovaná pre zaslúženosť štartovacieho balíka, teda doba minimálne 24 mesiacov je rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal aplikáciou ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka.
17. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka sa zásadami poctivého obchodného styku posudzuje výkon práva. Výkonom práva pritom rozumieme nielen uskutočnenie právneho úkonu, ale aj akékoľvek faktické konanie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poctivý obchodný styk a teda posudzovanie výkonu práva, či je v súlade alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku je výlučne otázkou právnou a nie skutkovou. „Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených vpojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Vymedzenie pojmov „dobré mravy“ či „poctivý obchodný styk“ je spravidla ponechaný na právnu vedu. Len výnimočne definíciu týchto pojmov nájdeme v právnej norme.“ (Uznesenie ÚS SR z 9.6.2010, sp. zn. I. ÚS 221/2010.) V rozpore so zásadami poctivého obchodného styku môže byť pritom len výkon práva, nie právny úkon samotný, z ktorého je právo uplatňované. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by šlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009).
18. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj keď predložená Zmluva obsahuje ustanovenia o tom, že je uzatvorená podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, nemožno v tejto súvislosti nepoukázať na ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
19. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
20. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že predmetom pracovného pomeru je práca, ktorá spĺňa určité právne charakteristiky. Pojem závislej práce vychádza zo všeobecnejšieho pojmu práce ako ľudskej činnosti, ktorá musí vykazovať znak užitočnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi. Nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo duševnú činnosť. Správna právna identifikácia pojmu závislá práca sa má skúmať aj v nadväznosti na vymedzenie pojmu zamestnanca.
21. Úprava definície závislej práce v Zákonníku práce súvisí s tým, že v aplikačnej praxi často dochádza k prípadom, keď sú zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov (samostatne zárobkovo činnú osobu), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania (predovšetkým takáto osoba nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku). Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Nemožno tiež opomenúť, že zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných ako v pracovnoprávnych vzťahoch, má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady.
22. Odvolací súd uvádza, že vzťah žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) a žalovaného pripomína spoluprácu na základe tzv. nepravej živnosti, keď samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva pre zamestnávateľa činnosť, ktorá vykazuje znaky závislej práce, a možno ju právne kvalifikovať ako skrytý pracovnoprávny vzťah.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie uvedených intenciách doplniť dokazovanie vo vzťahu posúdeniu charakteru zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným pre prípadný predčasný jeho
záver, že žalobný nárok na vrátenie štartovacieho balíka vo výške 2.000 eur voči žalovanému je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Taktiež bude potrebné v prípade nepreukázania tzv. nepravej živnosti posúdiť zmluvné ustanovenia o vrátení provízie zo zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie však neznamená, že žaloba žalobcu musí byť zamietnutá.
24. Záverom odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia žalovaného o neodbornom vedení u právneho predchodcu žalobcu ako dôvod pre nevyhovenie žalobcovho nároku je právne irelevantný.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).