Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-125-2023.pdf
PDF · 200.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/125/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXXX/XX, F., zastúpená: Mgr. Martin Antal, advokát, so sídlom Seberínyho 1, Bratislava, a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F., zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., IČO 36 854 930, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.10.2022, č.k. 59P/30/2019-661, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú A. od 04.06.2019 do 31.08.2022 vo výške 240 eur mesačne a od 01.09.2022 vo výške 270 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 v sume 3.726 eur povoľuje súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou a predbežnej vykonateľnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, výrokom III. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú od 04.06.2019 do 31.08.2022 v sume 150 eur mesačne a od 01.09.2022 v sume 180 eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 v sume 60 eur je otec povinný zaplatiť matke do 30.11.2022, výrokom IV. rozhodol o styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod do piatka do 08:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň utorok od 15:00 hod do 18:00 hod a od piatka od 15:00 hod do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 08:00hod., počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 09:00 hod Zeleného štvrtka do 18:00 hod utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku v mesiaci júl od 01.07. od 09:00 hod do 15.07 do 18:00 hod a v mesiaci august od 01.08. od 09:00 hod do 15.08 do 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku v mesiaci júl od 15.07. od 18:00 hod do 01.08 do 09:00 hod a v mesiaci august od 15.08. od 18:00 hod do 01.09. do 09:00 hod., počas vianočných
prázdnin každý párny kalendárny rok od 26.12 od 09:00 hod do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 17:00 hod do 25.12. do 17:00 hod., počas sviatkov a prázdnin sa úprava stretávania ako počas bežného roka nerealizuje. Miestom odovzdania a prevzatia mal. dieťaťa bude predškolské zariadenie, ktoré mal. aktuálne navštevuje a v prípade, ak sa mal. v zariadení nebude nachádzať, bude miestom odovzdania a prevzatia miesto bydliska matky s tým, že matka je povinná mal. na styk s otcom riadne pripraviť a zároveň zrušil Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. č.k.59P/19/2021-29 zo dňa 22.03.2021 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/181/2021-151 zo dňa 28.07.2021 v časti výroku o úprave stretávania otca s maloletou, výrokom V. vo zvyšku návrh otca zamietol, výrokom VI. vo zvyšku návrh matky zamietol, výrokom VII. rozhodol, že rozsudok je vykonateľný doručením a výrokom VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 2, 4, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1, čl. 5 Zákona o rodine, Článku 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne súd dôvodil tým, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 04.06.2019 domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, s úpravou styku otca s maloletou a s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné navrhol vo výške 150 eur mesačne. V priebehu konania návrh zmenil a navrhoval striedavú osobnú starostlivosť bez určenia výživného, s čím matka nesúhlasila a trvala na jej výlučnej osobnej starostlivosti s úpravou styku otca, ktorá bude rešpektovať denný režim maloletej, bez prespávania mimo času obedného spánku dieťaťa, výživné navrhovala vo výške 450 eur mesačne.
3. Súd v odôvodnení konštatoval, že maloletá sa od ukončenia spolužitia jej rodičov nachádza v starostlivosti matky a otec má od júla 2019 s dieťaťom predbežne upravený styk neodkladným opatrením, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť, otec ale nepovažuje takýto rozsah styku (každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. ) za dostatočný. Matka v konaní vytýkala otcovi nevhodný prístup k maloletej (vraj ju bije a nadáva jej, na tele maloletej boli po návrate od otca modriny), tiež nerešpektuje jej potreby, keď nedodržiava denný režim dieťaťa (nedáva ju cez obed spať), ani stravovacie obmedzenia vyplývajúce zo zdravotných dermatologických a atopických problémov (dáva jej jesť potraviny, ktoré nemôže) a zvyšuje jej chorobnosť, maloletá sa k nemu nikdy neteší a domov sa vracia vyhladovaná a s plačom. Žiadala v konaní vykonať znalecké dokazovanie. Otec dôrazne poprel tvrdenia matky, že by sa k maloletej správal nevhodne, uviedol, že vzťah medzi ním a dcérou je obojstranne veľmi dobrý, často od neho ani nechce ísť domov, pričom z vyjadrení maloletej je mu zrejmé, že matka nechce, aby sa s otcom stretávala a je presvedčený o tom, že matka dcéru manipuluje proti nemu. Kolízny opatrovník považoval za dôvodné zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s rozšíreným stykom otca, keďže dieťa má u neho vytvorené vhodné podmienky na stretávanie, podobného názoru bol aj zástupca Úradu komisára pre deti, pričom obaja nesúhlasili so znaleckým dokazovaním majúc za to, že ide o veľký zásah do integrity dieťaťa, v prospech ktorého je urýchlené skončenie konania, aby sa dieťa už konečne uvoľnilo, keďže je vo viditeľnom konflikte lojality.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej i s prihliadnutím na vek dieťaťa, je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu aj doposiaľ riadne starala, keď s poukazom na vzťah maloletej k obom rodičom, názor kolízneho opatrovníka, správu z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a taktiež absenciu konštruktívnej a nekonfliktnej komunikácie medzi rodičmi striedavú osobnú starostlivosť nepovažoval v súčasnosti za vhodnú. K starostlivosti otca o maloletú boli matkou prezentované výhrady, avšak matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o maloletú nedokázal náležite postarať, resp. že by maloletej pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu hrozila nejaká ujma. Nemal preukázané ani to, že by maloletá bola po kontakte s otcom podráždená, že by sa začala zajakávať a pod. ako tvrdila matka. Počas výsluchu maloletej na súde nebolo ani náznakom možné konštatovať zajakávanie sa maloletej, prípadne akékoľvek obavy maloletej zo svojho otca, naopak, bol zjavne badateľný ich pozitívny vzťah. Pokiaľ matka vyslovila obavy, že otec maloletú bije a vyhráža sa jej, tieto obvinenia sa v konaní taktiež nepotvrdili. Matka na jednej strane tvrdila, že maloletá o otcovi odmieta úplne rozprávať, na základe čoho iniciovala aj psychologické poradenstvo pre maloletú, na druhej strane prezentovala súdu údajné tvrdenia maloletej, že ju otec bil. Je teda zjavný rozpor v tvrdeniach matky, keď na jednej strane tvrdí, že dieťa o otcovi vôbec nerozpráva, ale o tom, že ju otec bije, sa jej zdôveruje. Súd tieto tvrdenia teda považoval za účelové s úmyslom obmedziť styk otca s maloletou a nerozširovať ho nad rámec
upravený neodkladným opatrením. Súd však mal preukázané, že vzťah otca a maloletej je dobrý, čo je vhodným predpokladom pre budovanie intenzívnejšieho kontaktu a je teda nutné poskytnúť mu širší priestor na stretávanie a to najmä aj s prespatím dieťaťa v jeho domácnosti. Ak maloletá zvláda pobyt v škôlke, určite je predpoklad, že si postupne zvykne aj na prespávanie u otca. Súd venoval náležitú pozornosť i názoru maloletej, ktorá okrem iného uviedla, že má svojho otca rada, že mamina si neželá, aby u otca spala, taktiež i neverbálnym prejavom dieťaťa v interakcii s otcom a zohľadňujúc správu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie mal za to, že maloletá je jednoznačne vystavovaná vnútornému konfliktu lojality v dôsledku konfliktu rodičov. Súd poukázal na rodičovské práva, ktorých súčasťou je aj výchova a starostlivosť o dieťa, ktoré bude otec môcť realizovať iba v čase styku s maloletou, a tým vytvárať, budovať a upevňovať ich citové väzby. Maloletá v súčasnosti ešte nie je navyknutá ani na prespávanie u otca a v súčasnej dobe treba dieťaťu umožniť postupne si privyknúť na rozšírený styk s otcom a na prespávanie v jeho domácnosti. Preto súd upravil styk otca s maloletou tak, ako uviedol vo výroku s tým, že miesto a čas odovzdania a prevzatia maloletej boli upravené s úmyslom eliminovať prípadné vzájomné konflikty rodičov a vzhľadom na ich vyostrené vzťahy. Súd považoval za potrebné upraviť styk otca s dcérou aj každý nepárny týždeň v utorok, nakoľko v opačnom prípade by vznikol veľmi dlhý časový priestor, kedy by maloletá a otec neboli v kontakte, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich vzájomný vzťah. Vek maloletej je dostatočný na to, aby aj viacnásobné prespatie v inej domácnosti zvládla, obzvlášť ak má s otcom pekný vzťah a rada s ním trávi čas, toto stretávanie umožní otcovi plnohodnotne stráviť so svojou dcérou čas a zdokonaliť svoje rodičovské kompetencie, tiež pozitívne ovplyvní kvalitu nielen ich vzájomného vzťahu ale aj vzťahu maloletej s otcovou širšou rodinou. Vykonanie znaleckého dokazovania súd považoval za nadbytočné (v konaní mal náležite zistené všetky skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie) a časovo zaťažujúce celé konanie, preto súd návrh zamietol a konštatoval, že nesúhlas matky so stykom spojeným aj s prespatím u otca môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom a negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na nepreskúmateľnom alebo zjavne iracionálnom dôvode. Súčasne súd zrušil uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie o predbežnej úprave styku otca s maloletou.
5. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako i z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Matkou vyčíslené výdavky v sume 1 358 eur súd vyhodnotil ako značne nadhodnotené, nezodpovedajúce potrebám maloletého dieťaťa vo veku 4 rokov a matkou požadované výživné vo výške 450 eur považoval za vysoko nadhodnotené. Vychádzajúc zo zistených príjmov a výdavkov rodičov s prihliadnutím na vek dieťaťa a mieru osobnej starostlivosti každého z rodičov považoval za primerané v období od podania návrhu do 30.08.2022 výživné v sume 150 eur mesačne a v nasledujúcom období v sume 180 eur mesačne, nakoľko maloletá od 01.09.2022 nastúpila do materskej školy, čím došlo v priebehu konania k zmene pomerov na strane maloletej, na ktorú súd reagoval zvýšením výživného. Súd mal preukázané, že od začiatku konania až do vydania rozhodnutia otec pravidelne platil výživné v sume 150 eur mesačne, preto zročné výživné vzniklo iba za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 a to vo výške 60 eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť do 31.11.2022.
6. Keďže súd mal za to, že vzhľadom na dĺžku konania ako i vek maloletej je nanajvýš potrebné, aby v zmene starostlivosti o maloletú nastala okamžitá zmena, aby si maloletá mala možnosť privyknúť na prespávanie v domácnosti otca čo najrýchlejšie a nedošlo tak k strate času potrebného na budovanie vzťahu otca s dcérou, preto aj s prihliadnutím na návrh právnej zástupkyne otca a zástupcu Úradu komisára pre deti, vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia doručením. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Nestotožňuje sa s rozhodnutím, ani odôvodnením rozsudku a má za to, že neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, súd nevykonal matkou navrhnuté dôkazy a z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, najmä ohľadom výroku o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V danom prípade ani neboli naplnené procesné podmienky na vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, nakoľko nebolo preukázané, že by otcovi a/alebo maloletej hrozilo nebezpečenstvo vzniku ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy. Súd pochybil aj v tom, že nevykonal znalecké dokazovanie v súvislosti s tým, ako maloletá prežíva svoj vzťah k otcovi napriek tomu, že psychológ sa vyjadril, že takéto komplexné dokazovanie je potrebné vykonať, s čím sa stotožnil
aj zástupca Úradu komisára pre deti vo vyjadrení zo dňa 04.05.2022, pričom následne v konaní došlo k obratu a keď sa ďalšieho pojednávania zúčastnil iný zástupca tohto úradu, celé svoje záverečné vyjadrenie postavil na jedinom slove, povedanom maloletou na výsluchu. Výsluch dieťaťa podľa matky celkom zrejme nebol vedený tak, aby mohol byť hodnoverne zistený skutkový stav, ale tak, aby priamo maloletú svojimi otázkami naviedol k odpovedi. Súd sám vyhodnotil vzťah maloletej k otcovi z jediného izolovaného stretnutia s maloletou, z ktorého však nie je možné urobiť riadny záver o vnímaní a postoji maloletej. Neobstojí argument súdu, že takéto dokazovanie nebolo účelné vykonať s ohľadom na dĺžku konania, táto bola ovplyvnená pandémiou resp. častým odročovaním pojednávania na žiadosť otca, avšak v prípade jeho nariadenia už mohlo byť takéto dokazovanie skončené a súčasný rozsudok mohol byť založený na riadne vykonanom dokazovaní.
8. Matka ďalej namietala, že súd si osvojil tvrdenia otca o tom, že matka má maloletú ovplyvňovať negatívne vo vzťahu k otcovi, čo ale v konaní nebolo preukázané, naopak bolo preukázané, že hoci aj matka nesúhlasila úpravou styku nariadeného neodkladným opatrením, súdne rozhodnutia dodržiavala a maloletú na výkon náležite pripravovala, tiež dodržiavala všetky odporúčania psychológa počas výchovného opatrenia, aby sa pozitívne rozvíjal vzťah maloletej k otcovi, pričom bolo tiež preukázané, že maloletá sa s otcom pravidelne stretáva a má teda primeraný kontakt na to, aby si s maloletou budoval rodičovský vzťah. Neobstojí preto argumentácia súdu, že vyjadrenia matky prednesené pred súdom majú svedčiť o tom, že matka akýmsi spôsobom bráni maloletej rozvíjať vzťah s otcom. Hoci súd uviedol, že je potrebné rešpektovať názor maloletého dieťaťa, nevenoval pozornosť vyjadreniam maloletej o tom, že u otca nechce prespávať ani nevyhodnotil, či a ako sa rozvinul ich vzťah na základe styku podľa neodkladných opatrení. Matka je presvedčená, že s ohľadom na skutočný stav prežívania maloletej, by sa táto mala stretávať s otcom v menšej miere, než určil súd a to tak, aby si mohla u otca na viac stráveného času zvyknúť, čo zároveň otcovi dáva priestor na to, aby jej naozaj dokázal poskytnúť náležitú starostlivosť a aby maloletá pociťovala čo najmenší diskomfort zo zmien prostredia.
9. Matka považuje napadnutý rozsudok za nesprávny aj pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Ak súd považoval matkou preukazované výdavky za nadhodnotené, mal uviesť v akej miere boli nadhodnotené a aké výdavky uznal za primerané, súd sa ale obmedzil iba na konštatovanie, že určené výživné je primerané. Otec nepredložil súdu nevyhnutné podklady na objektívne zhodnotenie jeho majetkových a finančných pomerov a jeho životnej úrovne, súd sa uspokojil napriek vyšetrovaciemu princípu len s čiastočnými dôkazmi. Otec napr. tvrdil, že mal pôžičku, ktorú mal splácať splátkami vo výške 10 000 eur mesačne (čo je aj uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), z uvedeného je zrejmé, že nemôže byť jediným príjmom otca suma 1 500 eur. Otec podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom, súd sa nemal uspokojiť na posúdenie výšky príjmu s daňovým priznaním tejto spoločnosti a údaji o zisku tejto spoločnosti. Obchodná spoločnosť otca mala v období od začatia konania ročné tržby v rozmedzí od 104 317 eur do 166 178 eur, spoločnosť je vlastníkom apartmánu v horách, ktorý taktiež užíva sám otec. Nakoniec, aj samotné bývanie otca svedčí o zjavnom nadštandarde (novostavba rodinného domu s garážou na tri autá, bazén, vírivka, sauna vo „welness“ časti domu a pod.). Vyživovacia povinnosť podľa zákona o rodine však jednoznačne nie je iba minimálnym nárokom maloletého dieťaťa a právom dieťaťa na nevyhnutnú výživu, ale právom dieťaťa na čo najlepšiu možnú výživu s ohľadom na pomery, možnosti a schopnosti svojich rodičov. Súd sa aj napriek uvedeným tvrdeniam matky vôbec nezaoberal otázkou, či životná úroveň otca skutočne zodpovedá jeho formálne deklarovaným príjmom a už vôbec sa súd nezaoberal otázkou, či otec ako podnikateľ nevynakladá výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné a takéto nezohľadňoval na účely posúdenia príjmu a životnej úrovne otca v súlade so zákonom. Súd určil vyživovaciu povinnosť bez zohľadnenia skutočných potrieb maloletej a bez zhodnotenia skutočných možností otca a jeho životnej úrovne, na ktorej sa má maloletá právo podieľať. Matka má za to, že ňou navrhovaná vyživovacia povinnosť vo výške 450 eur mesačne je primeraná ako potrebám maloletej, tak aj možnostiam otca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 10. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozsudok za správny a navrhol ho potvrdiť. K otázke naplnenia dôvodov predbežnej vykonateľnosti uviedol, že i keď je styk upravený neodkladným opatrením, matka však dlhodobo bránila a bráni akémukoľvek rozširovaniu styku, preto súd správne vyhodnotil dôvodnosť predbežnej vykonateľnosti rozsudku a potreby realizácie novej úpravy styku otca s maloletou počnúc doručením rozsudku z dôvodu ujmy na právach otca a aj maloletej, ak by k predmetnej zmene nedošlo okamžite. Odôvodnenie rozsudku je v tejto časti presvedčivé a preskúmateľné, pričom je potrebné vziať do úvahy odôvodnenie rozsudku ako celok, a to aj s poukazom na individuálne pomery a negatívny prístup matky k styku otca s maloletou preukázaný v konaní,
ktorý rovnako odôvodňuje využitie tohto inštitútu. Nariadenie predbežnej vykonateľnosti, ako ochrana pred ujmou, nie je porušením práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ matka namietala pochybenie z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania s poukazom na ňou doloženú správu z poskytovania individuálnej psychologickej starostlivosti dieťaťu, otec poukaze na to, že súd nariadil výsluch maloletej s poukazom na tvrdenia matky ohľadom strachu maloletej z otca a jej prežívaniu a z neho bolo dostatočne preukázané, že maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, a to ako sa správa v jeho prítomnosti, čo vyvrátilo tvrdenia matky, ktoré v konečnom dôsledku rozporoval aj kolízny opatrovník, ktorý bol s maloletou tiež v kontakte. Otec v predmetnom konaní doložil aj videozáznamy, ktoré preukazujú, že maloletá sa s otcom cíti v bezpečí, je uvoľnená a zároveň, že otec jej po všetkých stránkach zabezpečuje napĺňanie jej potrieb. Bolo tiež preukázané, že maloletá v prítomnosti matky, či už u psychológa alebo pri šetrení v domácnosti matky za prítomností kolízneho opatrovníka prispôsobuje svoj postoj matke a správa sa matkou želaným a očakávaným spôsobom. Výsluch maloletej zo strany súdu bol vykonaný až po predložení psychologickej správy, ktorú si matka dala vyhotoviť a otec o takejto správe nemal vedomosť. Matka v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 04.05.2022 uviedla, že otca neinformovala o tom, že maloletá navštevuje psychológa, že to nepovažovala za dôležité. Odporúčanie psychológa na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý nesledoval vzťah maloletej k otcovi z jeho priameho pozorovania, ktorý nedisponoval kompletnými informáciami a hlavne nezapojil otca do poskytovaného poradenstva, nie je možné považovať za určujúce pre nariadenie znaleckého dokazovania, pričom súd sa s touto správou aj v odôvodnení dostatočne vysporiadal. Otec zdôraznil, že so znaleckým dokazovaním nesúhlasil ani kolízny opatrovník a zástupca Úradu komisára pre deti, nakoľko toto by bolo v neprospech maloletej. Tvrdenia matky, že otec nejaví známky snahy o zlepšenie komunikácie rodičov sú v rozpore so skutočným stavom veci, nakoľko práve z iniciatívy otca bolo odporučené, aby rodičia navštívili referát poradenskopsychologických služieb, ktoré sa však nezrealizovali z dôvodu, že matka trvá na znaleckom dokazovaní. Otec má záujem na tom, aby sa s matkou ako rodičia rešpektovali a vzájomne spolupracovali, nakoľko to je v najlepšom záujme maloletej.
11. Nie je pravdou, že by bolo preukázané, že matka nebránila v styku otca s maloletou, keďže súd v priebehu konania dvakrát nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa otec musel najskôr domáhať úpravy styku s maloletou a následne žiadať o jeho rozšírenie, pričom matka sa vždy odvolala a požadovala užší styk. Tiež z dôvodu nedodržiavania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia musel byť nariadený výkon súdneho rozhodnutia, čo dostatočným spôsobom preukazuje, že matka bránila rozvoju vzťahu otca s maloletou. Tvrdenia matky si zjavne rozporujú, tvrdila, že maloletá bola otcom dlhodobo týraná odopieraním základných práv a potrieb maloletej, v ďalšom vyjadrení uviedla, že chce, aby maloletá trávila viac času s otcom a zvykla si na dlhší pobyt u neho. Otec poukázal na to, že sa vždy plne prispôsoboval potrebám maloletej a nerobil nič, čo by ju akýmkoľvek spôsobom ohrozovalo, poskytuje jej plnú starostlivosť, komfort, bezpečnosť a vždy chcel naplno využiť čas, ktorý mohol s ňou tráviť. Tomu, aby bol s dcérou, prispôsobuje svoje pracovné povinnosti i podmienky v domácnosti.
12. Vo vzťahu k určeniu výživného považoval otec tiež námietky matky za nedôvodné. Má za to, že súdom určené výživné vo výške 180 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, pričom matkou požadovaná suma výživného 450 eur je v rozpore s vykonaným dokazovaním a matka nepreukázala odôvodnenosť nákladov na maloletú v ňou tvrdenej výške. Rozhodnutie súdu je náležite zdôvodnené. Tvrdenie matky, že otec mal splácať pôžičku svojej matke vo výške 10 000 eur mesačne, čo je v rozpore s jeho príjmom, vychádza z nedôsledného oboznámenia sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže v bode 16 rozsudku je uvedené, že otec sa zaviazal splácať pôžičku v ročných splátkach vo výške 10 000 eur, teda ide o ročnú a nie mesačnú splátku. Zároveň otec uviedol, že splátky tejto pôžičky neuvádzal vo svojich výdavkoch, nakoľko ich po dohode s matkou nespláca z dôvodu poklesu tržieb jeho spoločnosti. Taktiež vo svojich výdavkoch neuvádzal napríklad pohonné hmoty, či telefón, práve s ohľadom na to, že tieto výdavky sú hradené prostredníctvom spoločnosti a o to boli jeho výdavky nižšie. Pokiaľ matka opätovne poukazuje na to, že spoločnosť otca vlastní apartmán v horách, v skutočnosti ide o byt v G., ktorý slúži ako pobočka spoločnosti a otec ho využíva v prípade práce vo východnej časti Slovenska, zároveň má na jeho kúpu spoločnosť pôžičku. Taktiež tvrdenia matky, že otec má v rodinnom dome vírivku, či saunu alebo akúsi „wellness časť“ bytu nie je pravdivé, svoj dom otec nadobudol darom ako rozostavanú stavbu spolu s pozemkom a na dostavanie čerpal hypotekárny úver, ktorý spláca.
13. Matka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní majúc za to, že maloletá, resp. otec nie sú pripravení na rozšírený styk. Stretnutia maloletej s otcom neprebiehali bezproblémovo, matka na nej vidí
a prezentovala to aj pred súdom, že pri otcovi sa maloletá nespráva úplne štandardným spôsobom, má u otca problematický spánkový režim, stravovanie a všeobecnú opateru. Súd si urobil záver o pozitívnom vzťahu otca k maloletej, na základe čoho dospel k názoru o tom, že je pre maloletú vhodné bez prípravy značne rozšíriť styk s otcom. Tvrdenia o tom, že maloletá stretnutia s otcom neprežíva „normálne“, sa však ukázali ako pravdivé práve tým, že maloletá v súčasnosti absolútne odmieta stretnutie s otcom, keď tuší, že by u otca mala prespať cez noc. Matka poukazovala aj na vykonané dokazovanie, vrátane videí, ktoré do spisu založil otec maloletej, kde z videozáznamov je zrejmé, že maloletá s otcom nechce tráviť čas dlhšie. Otec by v súčasnosti mohol podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, nakoľko sa styk s maloletou nerealizuje, čo však rozhodne nie je z dôvodov na strane matky, ktorá maloletú na styk s otcom riadne pripravuje, avšak maloletá má problém sa vôbec s otcom stretnúť, keď u otca má prespať, pričom nebolo preukázané, že by matka maloletú ovplyvňovala negatívne vo vzťahu k otcovi. Matka dlhodobo poukazuje na to, že otec v skutočnosti nemá záujem o prispôsobenie sa maloletej, jeho tvrdenie, že nemá vedomosť o tom, že maloletá navštevuje psychológa, sa nezakladá na pravde, bol informovaný, že maloletá navštevuje pedagogicko-psychologické centrum, absolvoval jedno stretnutie a viac sa o stav nezaujímal, čo vyplýva aj zo správy psychologičky – otec je toho názoru, že rodičia s maloletou psychologickú pomoc nepotrebujú. Otec sa nezaujíma ani o potreby maloletej v škôlke, odmietol plniť úlohy, ktoré v škôlke dostali, počas styku s otcom je maloletá obmedzená aj v trávení voľnočasových aktivít, otec s maloletou odmieta navštevovať tieto krúžky, ktoré maloletá navštevovala pred rozšírením styku.
14. Podľa matky otec má tendenciu zbavovať sa podielu vlastnej zodpovednosti na súčasnej situácii, upodozrieva matku z toho, že začiatkom roka 2023 sa s ním maloletá nestretla kvôli tomu, že ju matka zobrala na „plánovanú“ dovolenku, pričom matka s maloletou bola doma, nakoľko maloletá bola chorá. Matka nadobúda podozrenie, že otcove vnímanie môže byť ovplyvnené aj užívaním omamných a psychotropných látok, resp. spoločnosťou, v akej sa pohybuje. Aj učiteľka v materskej škole bola svedkom toho, ako maloletá otca odmieta, vrátane reakcie otca na túto situáciu, materská škola však matke odmietla vyhotoviť správu o tejto udalosti, preto matka žiada, aby v odvolacom konaní bolo vykonané dokazovanie dopytom na materskú školu o tom, ako prebiehalo prevzatie maloletej otcom v predškolskom zariadení bez prítomnosti matky. Súčasná situácia, kedy maloletá úplne otca odmieta je podľa matky vyústením mimoriadne necitlivého prístupu zo strany otca vo vzťahu k maloletej. Matka chce s maloletou žiť pokojným životom, nemá záujem o akékoľvek konflikty, len sa neustále musí brániť voči osočovaniu od otca a neustále musí vyvracať jeho domnienky a fabulácie. Má za to, že vyhlásenie vykonateľnosti doručením bol nesprávny krok, ktorý výrazne poškodil maloletú. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matka zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, má za to, že otec svojim vyjadrením k odvolaniu priznal, že z jeho vlastnej obchodnej spoločnosti poberá aj iné úžitky, ako je deklarovaný príjem a pokiaľ sa domnieva, že ním navrhované výživné je dostačujúce, je zrejmé, že dieťaťu nikdy nezabezpečoval potreby, ako oblečenie, obuv, drogériu, hračky, materiál na edukáciu, krúžky, voľnočasové aktivity. Je na zamyslenie, že otcovi nie je ľúto minúť vo svojich obľúbených krčmách 150 eur za večer, prípadne kúpiť si bicykel za 3000 eur, ale investovať do rozvoja dieťaťa odmieta (neprispieva napr. ani len na krúžky maloletej).
15. Otec v odvolacej duplike uviedol, že matka opätovne zavádzajúco opisuje stav ešte z obdobia začiatkov realizácie styku otca s maloletou, pričom absolútne nereflektuje na zmenu pomerov v priebehu konania. Uviedol, že mu nebolo umožnené byť s maloletou v zásade od kedy rozsudok nadobudol vykonateľnosť, nebolo mu umožnené realizovať stretnutie s maloletou ani v súlade s uznesením, ktoré bolo zrušené rozsudkom, a ani v žiadnom inom rozsahu. O tom že s ním maloletá nechce ísť, mu matka pustila zvukovú nahrávku alebo mu to prišla oznámiť len stará mama maloletej. Aktuálny stav je taký, že matka sa ani nepokúša o odovzdanie maloletej otcovi, otec nevie, či išlo o prechodný stav alebo tento pretrváva. Tento stav považuje otec za zámer matky narušiť puto medzi otcom a maloletou s cieľom vytvoriť prekážku ďalšieho budovania a upevňovania vzťahu medzi nimi. Otec súhlasil s tým, že styk s maloletou sa podľa rozsudku začne realizovať postupne, ak by maloletá nechcela prespať u neho, maloletú by odovzdal späť matke, taktiež súhlasil s poskytnutím odborného poradenstva, preto akékoľvek tvrdenia matky o nespolupráci otca sú v tomto smere zavádzajúce. Poukázal na to, že od polovice decembra 2023 nemá s maloletou žiaden kontakt a príčinu vidí v konaní, resp. nekonaní matky. Otec si nie je vedomý žiadnych dôvodov na jeho strane, ktoré by viedli k tomu, že by maloletá mala odmietať stretnutie s ním. Jedinou zmenou, ktorá nastala medzi tým, ako sa bezproblémovo realizovalo ich stretávanie a tým, že maloletá podľa matky začala odmietať stretávanie sa s otcom, je vydanie rozsudku o širšom styku. Vyjadrenie matky, že rozhodnutie mala záujem plniť, aj keď s ním nesúhlasí, je
v priamom rozpore so skutočným stavom veci, deklarovaná snaha matky o riešenie vzniknutej situácie je len účelová. Počas jedného stretnutia otca s maloletou po vyhlásení rozsudku, maloletá uviedla otcovi, že keby u otca prespala v noci, tak sa už nevráti domov k maminke a otec nevie, kto maloletej vnukol takúto myšlienku a vzbudil v nej tým strach z prespávania u otca. Rozsudok sa po nadobudnutí vykonateľnosti ani raz nerealizoval, ani raz matka maloletú neodovzdala otcovi, otec sa viac ako pol roka pokúša o stretnutia s maloletou, pravidelne sa dostavuje pred bydlisko matky za účelom odovzdania maloletej, ale bez výsledku a matka už aktuálne otca o maloletej ani vôbec neinformuje. Otec bez prístupu k maloletej nemá možnosť riešiť vzniknutú situáciu, komunikovať s maloletou, matka s otcom nekomunikuje, otcovi maloletú ani neumožní vidieť. Otec komunikuje s psychológmi, o ktorých má vedomosť, že ich matka kontaktovala, zároveň komunikuje aj s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko tento stav je neúnosný a rozhodne nie je v záujme maloletej ho udržiavať. Otec je presvedčený o tom, že matka v maloletej vzbudzuje negatívne emócie a nastavenie vo vzťahu k otcovi a tieto v nej podporuje, vyvoláva v nej nereálny strach, čo sa následne môže odrážať na prežívaní maloletej. Otec má za to, že cieľom matky bolo a je vylúčiť ho zo života maloletej, takéto konanie matky však nemôže požívať právnu ochranu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že matka nezvláda úlohu preferenčného rodiča. Otec je toho názoru, že jeho styk s maloletou bol upravený rozsudkom súdu prvej inštancie v súlade so záujmom maloletej a s cieľom budovania vzťahu otca s maloletou a jeho upevňovania. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že matka si neplní úlohu rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti a ako konštatoval aj súd prvej inštancie, nezvláda úlohu preferenčného rodiča. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil alebo rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletou upravil zhodne s úpravou styku otca s maloletou v rozsudku súdu prvej inštancie a v rovnakej výške zaviazal matku na plnenie si vyživovacej povinnosti. Záverom otec uviedol, že už inicioval konanie o výkon rozsudku za účelom realizácie jeho styku s maloletou.
16. Kolízny opatrovník a Úrad komisára pre deti sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
17. V priebehu odvolacieho konania doručila matka dňa 12.02.2024 ďalšie vyjadrenie, v ktorom opísala aktuálny stav stretávania sa otca s maloletou, poukázala na to, že otec inicioval začatie konania o výkon rozhodnutia na základe predbežne vykonateľného rozsudku v čase, kedy maloletá absolútne odmietala stretávanie s ním. V konaní o výkon rozhodnutia sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom na základe podnetu súdu došlo medzi rodičmi k dohode o tom, že otec sa s maloletou začne stretávať vždy vo štvrtok pred škôlkou, ktorú maloletá navštevuje, resp. na blízkom detskom ihrisku a to tak, že maloletá nebude v sprievode matky, ale starého otca maloletej. Tieto stretnutia sa uskutočňujú od septembra 2023, matka však nevidí vôbec nijaký progres v ich vzťahu, naopak, stretnutia majú na maloletú negatívny vplyv a maloletá nemá záujem sa s otcom stretávať. Na poslednom stretnutí dňa 25.01.2024 otec maloletú zobral na ruky, triasol ňou a pritom kričal, že s ním má byť dve hodiny a on si to vyžaduje. Keď maloletá odmietala, kričal na ňu, že to jej matka nakázala, že je hnusné nevychované decko. Matka má za to, že otec maloletej nielenže nerobí nič preto, aby sa reálne priblížil k maloletej, ale naopak spôsobuje jej traumu. Otcov prístup k maloletej je kontraproduktívny a matka je presvedčená, že otec potrebuje vo vzťahu k maloletej odbornú pomoc. Súčasný stav je podľa názoru matky výsledkom dlhodobo ignorovaných potrieb maloletej zo strany otca, ako aj zo strany súdov.
18. Otec v reakcii na toto vyjadrenie matky potvrdil, že inicioval výkon rozhodnutia vo veci styku s maloletou koncom januára 2023 a to z dôvodu, že mu nebolo umožnené realizovať styk s maloletou, pričom matka s ním počas vianočných prázdnin vôbec nekomunikovala. Napriek tomu sa prvé pojednávanie vo veci výkonu rozhodnutia uskutočnilo až 25.09.2023, dovtedy mu matka neumožnila žiadny kontakt s maloletou, nezrealizovalo sa ani jedno stretnutie a to ani v rozsahu, ako sa realizovalo pred nadobudnutím vykonateľnosti rozsudku v časti styku otca s maloletou. K obnoveniu stretnutí otca s maloletou došlo až po tomto pojednávaní, pričom tak ako uviedla matka vo svojom podaní, tieto sa mali realizovať v štvrtok o 15:00 hod za prítomnosti starého otca maloletej, miesto stretnutia bolo dohodnuté pred škôlkou, následne na detskom ihrisku pri škôlke. Matka 10 mesiacov otcovi ani raz neumožnila stretnúť sa s maloletou a odbíjala ho tvrdením, že maloletá sa s ním odmieta stretnúť. Je prirodzené, že týchto 10 mesiacov odlúčenia maloletej od otca malo na ich vzťah vplyv. Otec dáva do pozornosti, že maloletá otcovi na otázku, prečo má ísť preč a nemôžu byť spolu, odpovedala, že „mama mi to zakázala“, čo je zaznamenané aj na zvukovej nahrávke. Tvrdenie matky, že otec je ten, kto nevyvíja aktivitu a matka je tá, ktorá sa snaží, aby sa maloletá s otcom stretávala, považuje otec s ohľadom na celú históriu vzťahov za účelové a klamlivé. Otec popiera akékoľvek tvrdenia matky, že by mal maloletú
zobrať na ruky, triasť ňou a kričať na ňu, či maloletej povedať, že je hnusné nevychované decko. Otec tiež uviedol, že informoval súd o tom, ako sa maloletá počas stretnutia s ním správa, že ho kope, či pľuje na neho, otec uvedené komunikoval aj na ÚPSVaR a otec si myslí, že za tento stav zodpovedá matka.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné iba vo výroku o výžinom.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu matkou podaného odvolania, bolo posúdiť správnosť výroku III rozsudku prvoinštančného súdu o výške bežného aj zročného výživného ako aj výrok VI vo zvyšku zamietajúci návrh matky na určenie vyššieho výživného (hoci podľa názoru odvolacieho súdu išlo o výrok nadbytočný vzhľadom na nenávrhovosť predmetného konania), ďalej bol predmetom odvolania výrok IV o úprave styku otca s maloletou, vrátane závislého výroku o zrušení uznesenia, ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletou neodkladným opatrením, odvolaním bol napadnutý aj výrok VII, ktorým súd rozhodol, že rozsudok je vykonateľný doručením a napokon tiež závislý výrok o trovách konania (VIII). Rozsudok v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky (výrok I) a tiež v časti výroku V (rovnako nadbytočnom ako výrok VI) o zvyškovom zamietnutí návrhu otca, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
21. Podstatou odvolacej argumentácie matky boli jej výhrady voči nedostatkom v skutkových zisteniach súdu aj právnom posúdení veci, pokiaľ ide o rozhodnutie v časti vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, tu matka považuje rozhodnutie tiež za nepreskúmateľné a bez zákonnej opory pre vydanie takéhoto rozhodnutia.
22. Prevažná časť odvolania matky sa týkala rozsahu súdom upraveného styku otca s maloletou a predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia, ale odvolací súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia, odvolacou argumentáciou i celým obsahom spisu konštatuje, že rozsudok v napadnutých výrokoch IV a VII je vecne správny a zákonný, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s podstatou odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) a ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:
23. Matka v odvolaní považovala v prvom rade za nesprávny postup prvoinštančného súdu z dôvodu, že nevykonal znalecké dokazovanie psychológom na zistenie, ako maloletá prežíva svoj vzťah k otcovi, ktorý dôkaz považovala matka za potrebný na riadne zistenie skutkového stavu. Odvolací súd však matke nedal za pravdu a plne sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu o nadbytočnosti takéhoto dôkazu, nakoľko ostatné dôkazy vykonané súdom postačovali na prijatie záveru o tom, že maloletá má s otcom vybudované pozitívne a dostatočne silné citové väzby, ktoré opodstatňujú výrazne širšiu úpravu styku, než sa dovtedy realizoval na základe nariadeného neodkladného opatrenia súdu. Tak, ako správne otec uviedol v jeho vyjadrení k odvolaniu, odporúčanie psychológa, ktorý nedisponoval kompletnými informáciami, keď matke poskytoval poradenstvo na základe výlučne jej informácií bez toho, aby pracoval aj s druhým rodičom, nemožno považovať za objektívne a relevanté odporúčanie, na základe ktorého by mal súd nariadiť znalecké dokazovanie, pokiaľ z ostatného dokazovania súdu takáto potreba nevyplynie, ako tomu bolo v súdenej veci. Nie je dôvodná matkou namietaná skutočnosť, že zástupca Úradu komisára pre deti najskôr videl potrebu takéhoto znaleckého dokazovania, čo uviedol vo vyjadrení zo dňa 04.05.2022, a keď sa ďalšieho pojednávania zúčastnil iný zástupca tohto úradu, názor zmenil. Jednak sa žiada upresniť, že na pojednávaní dňa 04.05.2022 Úrad komisára pre deti iba dal súdu vykonanie znaleckého dokazovania na zváženie. Odvolací súd však uvádza, že je samozrejmé, že v súdnych konaniach sa stanovisko zúčastnených subjektov na prejednávanú vec vyvíja a to v závislosti od vykonaných dôkazov, pretože inak by vykonávanie dokazovania nemalo žiadny význam. V danom prípade dôvodom zmeny názoru Úradu komisára pre deti evidentne nebola zmena
v osobe zastupujúcej tento úrad, ale medzičasom vykonané dokazovanie zisťovaním názoru maloletej pred súdom. Potreba vykonávania znaleckého dokazovania za situácie, kedy maloletá jednoznačne manifestovala pred súdom celkom uvoľneným a spontánnym spôsobom svoj pozitívny vzťah k otcovi, s ktorým sa stretávala (v tom čase bez prespatia z dôvodu, že maminka jej spinkať u tatinka nedovolí, ako sa dieťa vyjadrilo) bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu, spolu s nepreukázaním žiadnych dôvodov na strane otca, ktoré by tomu bránili, jedným z určujúcich dôkazov poukazujúcich na potrebu širšej úpravy styku otca s maloletou na podporu a rozvíjanie ich vzťahov, ako správne usúdil i prvoinštančný súd. K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f/ CSP (3 Cdo 26/2017).
24. Pokiaľ matka v odvolaní namietala spôsob, akým súd viedol rozhovor s maloletou, odvolací súd žiadne pochybenia nezistil a preto nemohol dať matke za pravdu v tom, že by maloletá bola súdom k odpovedi navádzaná spôsobom kladených otázok. Jednak niet žiadneho dôvodu domnievať sa, že by súd (ktorého okrem povinnosti zisťovať skutočný stav veci, je i chrániť najlepší záujem maloletého dieťaťa) chcel maloletú akýmkoľvek spôsobom navádzať na určité odpovede a toto z vykonaného dôkazu ani v najmenšom nevyplýva. Názor dieťaťa bol zisťovaný ohľaduplnou, veku a rozumovej vyspelosti primeranou formou, takže súdu prvej inštancie v tomto smere nemožno vytknúť žiadne pochybenie, pričom súd správne postupoval, keď bral názor maloletej do úvahy a pri rozhodovaní naň prihliadal. Pokiaľ matka opakovane dôvodila „skutočným stavom prežívania“ maloletej, ktorý má byť (zrejme ) rozdielny od stavu prežívania, aký maloletá prezentovala pred súdom, takáto výhrada nemá žiadny podklad vo vykonanom dokazovaní. Naopak, súd správne prihliadal nielen na vyjadrenia ale i na neverbálne prejavy správania maloletej k otcovi počas návštevy súdu, z ktorých blízky vzťah medzi nimi bol zrejmý.
25. Napádanie uvedeného dôkazu súvisí nepochybne s tým, že vyjadrenia maloletej A. prezentované pred súdom (z ktorých vyplýva, že maloletá má otca rada, nemá problém k nemu chodiť a pokiaľ u neho neprespáva, je to len z dôvodu, že matka to nedovolí), nezapadajú do matkiných tvrdení keďže len potvrdzujú, že argumentácia matky v konaní smeruje v podstate iba k bezdôvodnému bráneniu otcovi v rozširovaní styku s jeho dcérou, čomu nasvedčuje i celkový prístup matky k právam otca od ukončenia ich spolužitia. Bol to otec, ktorý podal na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (s návrhom na zverenie dieťaťa matke a úpravy styku otcovi) a to spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu osobného styku s maloletou, nakoľko matka mu už od útleho veku dieťaťa znemožňovala budovanie a rozvíjanie vzťahu s dcérou. Preto musel zasiahnuť súd formou nariadenia neodkladného opatrenia a hoci v priebehu pokračujúceho konania vo veci samej sa po čase ukázala dôvodnosť širšieho styku, matka opäť na tieto potreby dieťaťa nereflektovala a opäť musel rozhodnúť súd o rozšírení styku neodkladným opatrením, pričom matka sa vždy proti vydanému rozhodnutiu odvolala, keďže nesúhlasí s akýmkoľvek pokrokom v budovaní vzájomného vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Matka tieto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nerešpektovala, preto otec musel žiadať o nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia.
26. Z obsahu spisu všetko nasvedčuje tomu, že matka maloletej nesprávne uchopila svoju rolu preferenčného rodiča a neuvedomuje si, že rovnaké práva k maloletej dcére má i jej otec, a preto nemôže zasahovať do ich vzťahu, brániť v jeho rozvoji, okliešťovať ho alebo narušovať svojimi neopodstatnenými výhradami, prípadne diktovať otcovi svoje predstavy o tom, ako má vykonávať jeho rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletej A.. Matka sa nesprávne domnieva, že takéto jej zásahy sú legitímne, ale nie je tomu tak, pretože svojím konaním pôsobí na vzťah otca a dcéry deštruktívne, čo je v príkrom rozpore najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
27. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie musel zhodne so súdom prvoinštančným konštatovať, že v danom prípade síce bolo namieste zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky avšak pri súčasnom poskytnutí dostatočne širokého priestoru otcovi a maloletej na prehlbovanie ich vzájomných citových väzieb formou osobného kontaktu a to v rozsahu, ktorý podstatne prekračuje rozsah styku dovtedy realizovaného na základe neodkladnej úpravy. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že otec je nepochybne
spôsobilý o maloletú sa postarať. Tvrdenia matky, ktorými jeho rodičovskú spôsobilosť spochybňovala, sa v konaní ničím nepreukázali. Zároveň otec má aj vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dcéru a má aj eminentný záujem byť jej plnohodnotným rodičom a tráviť s ňou čo najviac času. Rovnako súd mal preukázané veľmi dobré vzťahy medzi otcom a maloletou, ktorej stretávanie s otcom nerobilo žiadne problémy, ktoré by mohli byť podkladom pre záver súdu o nutnosti obmedzovať ich vzťah na nevyhnutné minimum, ako si to priala matka. Úprava styku v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia neumožňovala otcovi dostatočne realizovať rodičovské práva a povinnosti v zmysle primeraného podielu na výchove a starostlivosti o dieťa. Podľa názoru odvolacieho súdu, berúc do úvahy vyššie zistené skutočnosti a pozitívne citové väzby medzi maloletou a otcom, ktorých rozvoju matka nedôvodne bráni a preto dohoda medzi účastníkmi konania neprichádza do úvahy, súd prvej inštancie preto správne rozhodol tak, že oprávnil otca stýkať sa s maloletou v dostatočne širokom rozsahu (niekoľko dní v týždni namiesto doteraz obmedzeného styku na pár hodín v týždni) a zároveň spôsobom (aj s prespávaním maloletej u otca), ktorý mu umožní tráviť s dcérou bežné i sviatočné chvíle s každodennými i víkendovými aktivitami podľa ich vlastných predstáv, a týmto spôsobom vzájomnou blízkosťou upevňovať ich citové väzby a napĺňať vývinové potreby maloletej.
28. Rodičovské práva a povinnosti rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, totiž zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované, pričom priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má druhý rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. V zásade treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin a preto ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.
29. Rozsah styku, upravený v napadnutom výroku IV je nastavený aj podľa názoru odvolacieho súdu správne, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, berie do úvahy vývoj vzťahov medzi maloletou a jej otcom a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej, keď rešpektuje právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a to v rámci možností a okolností tohto individuálneho prípadu. Výsledky vykonaného dokazovania, skoršie pravidelné stretávanie, ako aj vek dieťaťa a jeho postoj k otcovi prezentovaný pred súdom, nevzbudzujú žiadne pochybnosti o schopnosti maloletej bez problémov sa prispôsobiť novému modelu stretávania pokiaľ ju rodičia správne na takéto stretávanie nastavia. Maloletá nemá dôvod bez ďalšieho pociťovať diskomfort zo zmien v stretávaní, pokiaľ pozornosť dieťaťa nebude zo strany rodičov uvedeným smerom vedená. Prípadný diskomfort zo zmien prostredia, ktorým dôvodí matka, pominie časom rovnako ako je tomu po nástupe dieťaťa do predškolského či školského zariadenia (kam ho rodičia neprestanú vodiť z dôvodu, že sa to maloletému dieťaťu nepáči) odhliadnuc od toho, že v prípade maloletej A. táto diskomfort z nového prostredia ani nemá prečo pociťovať, pretože maloletá je na domáce prostredie u otca zvyknutá. Preto sa odvolací súd v plnom rozsahu s rozhodnutím prvoinštančného súdu stotožnil a nevidel dôvod, pre ktorý by sa maloletá mala stretávať s otcom v menšej miere, než určil súd, ako žiadala matka (bez bližšie špecifikovaného rozsahu, ktorý by podľa nej bol vhodný).
30. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, pričom rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Zároveň z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičia sú pri výkone ich rodičovských práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, pričom nielen z vnútroštátnych zákonov ale i medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná vyplýva, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby zostalo v kontakte s oboma rodičmi tak, aby čo najmenej pociťovalo ujmu z rozvratu rodiny. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, ktoré okrem iného ukladá súdom povinnosť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Osobitne sa žiada pripomenúť, že Dohovor o právach dieťaťa v článku 7 zakotvuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1 zdôrazňuje, že výchova dieťaťa má viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, v článku 18 článku bod 1. priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa článku 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
32. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. . Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade túto požiadavku plne rešpektoval a úpravou styku otca s maloletou A. tak, ako ju nastavil vo výroku IV splnil svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko pre to, aby sa vzťah medzi otcom a dieťaťom prehĺbil a dal pevný základ tomu, aby dieťa získalo do svojho života plnohodnotného druhého rodiča, s ktorým si bude môcť vytvoriť pocit spolupatričnosti, istoty a bezpečia tak ako má v rodine matky.
33. Za týmto účelom bolo potom rovnako opodstatnené zo strany prvoinštančného súdu pristúpiť k vysloveniu predbežnej vykonateľnosti rozsudku s prihliadnutím na potrebu čo najskôr zabezpečiť rozšírenie styku otca s maloletou s ohľadom na obmedzujúci postoj matky vo vzťahu k rozvíjaniu citových väzieb medzi otcom a maloletou A. berúc súčasne do úvahy vysoký predpoklad, že vo veci bude zo strany matky podané odvolanie, ktorým sa súdne konanie značne predĺži. Ustanovenie § 233 CSP umožňuje súdu, aby vo výroku vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia doručením vtedy, ak to navrhne strana, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy a uvedené predpoklady v danom prípade naplnené boli. Ako bolo uvedené vyššie, pokiaľ je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať a má na to vytvorené všetky podmienky ako je v prípade otca maloletej A., potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk bezdôvodne obmedzovaný, zároveň treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Keďže rodičovská spôsobilosť otca nebola ničím relevantným spochybnená, ponechanie minimálneho rozsahu styku otca s maloletou A. (v podobe nariadeného neodkladného opatrenia) až do skončenia odvolacieho konania by bezdôvodne bránilo prehlbovaniu jeho vzťahu k dieťaťu, ale i uplatňovaniu jeho výchovného pôsobenia na dieťa, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletej. 34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie tak vo časti úpravy styku i vo výroku, ktorým súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť svojho rozsudku za správne. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania poukazovala na aktuálny stav stretávania sa otca s maloletou (kedy z vyjadrení rodičov vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa stretávanie otca s maloletou nielenže nerealizovalo v zmysle predbežne vykonateľnej úpravy styku, ale prestalo sa realizovať úplne a k obnoveniu došlo až v rámci konania o výkon rozhodnutia na návrh otca, v ktorom konaní až v septembri 2023 na základe podnetu súdu došlo k obnoveniu kontaktov otca s maloletou vo veľmi obmedzenom rozsahu a to vždy vo štvrtok poobede za prítomnosti starého otca maloletej na detskom ihrisku), uvedené nemá vplyv na správnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovali dôvody a boli naplnené predpoklady na úpravu styku v zmysle napadnutého rozhodnutia, keď všetky výhrady matky sa ukázali ako neopodstatnené a smerujúce k vytváraniu obštrukcií v budovaní vzťahov medzi otcom a dcérou. Matka produkuje dôvody, argumenty, či dôkazy účelovo pre to, aby obmedzovala možnosti otca realizovať jeho rodičovské práva, čím však ukracuje maloletú na možnosti mať zdravý a pevný vzťah s oboma rodičmi. Uvedené poukazuje na to, že si neuvedomuje, aká dôležitá je prítomnosť oboch rodičov pre zdravý vývoj dieťaťa. Aktuálny stav ochladnutia náklonnosti maloletej voči otcovi a jej prípadného odmietania stretnutí s ním spôsobila nepochybne matka, je totiž vylúčené, aby maloletá, ktorá v čase rozhodovania súdu mala s otcom preukázateľne pozitívny vzťah a stretávala sa s ním, odmietla zo dňa na deň bez
ovplyvnenia inou osobou s otcom sa stýkať. Maloletá teda koná nepochybne pod vplyvom matky, ktorá si styk otca v rozsahu upravenom súdom, neželá a podniká kroky, aby ho oklieštila na minimum, čo je neprípustné. Z postoja matky v celom súdnom konaní je zrejmé, že nemá dôveru v súdne inštitúcie, neverí ani tomu, že by súd mohol zisťovať názor maloletého dieťaťa objektívne bez postranných úmyslov, deklaruje potrebu napádať každé rozhodnutie odvolaním, neplní žiadne súdne rozhodnutie a otec sa musí svojich práv domáhať výkonom rozhodnutia, čo ho defavorizuje, pretože každým predlžovaním stavu, v ktorom je jeho stretávanie s maloletou ponechávané na svojvôli matky vážne narúša jeho vzťah s dcérou. Matka, ktorá sa pokúša odcudziť dieťa otcovi, koná proti záujmom svojho dieťaťa a svojím negatívnym ovplyvňovaním maloletej vo vzťahu k otcovi matka spochybňuje vlastné rodičovské spôsobilosti. 35. Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou preferenčného rodiča nie je hľadať chyby na druhom rodičovi a dôvody, pre ktoré by sa nemal s dieťaťom stretávať, ale naopak, jeho povinnosťou je všemožne podporovať styk dieťaťa s druhým rodičom a rozvíjanie citových väzieb medzi nimi. Pretože len rodič, chápajúci nezastupiteľnú rolu druhého rodiča v živote ich dieťaťa a rešpektujúci jeho práva, napĺňa zákonné predpoklady na to, aby úlohu preferenčného rodiča mohol zastávať. Pokiaľ preferenčný rodič toto nezvláda, je namieste zamyslieť sa nad tým, či takémuto rodičovi môže byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keďže nie je rodičom konajúcim v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 36. Pokiaľ je maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky, z jej postavenia preferenčného rodiča teda vyplýva povinnosť všemožne podporovať styk maloletej A. s otcom ako druhým rodičom. Nielenže teda matka nesmie byť pasívna vo vzťahu k otázke stretávania sa otca s maloletou, ale je povinná vyvíjať maximálne úsilie k vytváraniu optimálnych podmienok za účelom podporovaniu ich vzťahu. Toto vyžaduje okrem schopnosti konštruktívne komunikovať s druhým rodičom (diskutovať zmierlivo o prípadných nezhodách vo výchovných metódach, stravovacích postupoch a pod.) tiež schopnosť preferenčného rodiča zdržať sa pred dieťaťom negatívnych komentárov na druhého rodiča a nekritizovať jeho výchovné postupy, viesť dieťa k posilňovaniu úcty k druhému rodičovi, ale najmä využívať svoj vplyv na dieťa smerom k podporovaniu radosti dieťaťa zo stretnutí s druhým rodičom a motivovať ho na stretnutia s ním. Zdá sa, že matke maloletej A. tieto predpoklady aktuálne chýbajú a koná spôsobom, ktorý nie je v najlepšom záujme maloletej a svedčí o nepochopení jej povinností a širšiemu záujmu dieťaťa. 37. Odvolací súd uzatvára, že argumentácia odvolateľky smerujúca proti výroku o styku otca s maloletou bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Styk otca s maloletou v zmysle napadnutého rozsudku je nastavený správne a nie je dôvod upraviť ho inak len z dôvodu, že matka si neplnila a neplní svoje povinnosti poskytnúť maximálnu súčinnosť pri jeho napĺňaní. Nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Páve naopak, je dôvodné aby súd v najlepšom záujme dieťaťa urobil všetky kroky smerujúce k obnove a prehĺbeniu narušeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, či už formou výchovného opatrenia, alebo i aplikovaním ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený rozhodnutím súdu, môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 38. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolaním napadnutým výrokom o výživnom, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie matky dôvodné.
39. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)
40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
41. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k základnému právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov, teda jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.
42. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. V preskúmavanej veci odvolací súd po oboznámením sa s vecou bol toho názoru, že, že súd prvej inštancie síce vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloletú a odvolací súd aj v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, avšak v otázke výšky výživného sa nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ktorý výsledky vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci pri interpretácii § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú A. od 04.06.2019 do 31.08.2022 v sume 150 eur mesačne a od 01.09.2022 v sume 180 eur mesačne, avšak podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa a odôvodneným potrebám maloletej.
43. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec je spoloeníkom a konate3om spoloenosti H. I. I., kde si vypláca devízové fondy vo výške 1 500 eur mesaene, spoloenos? vykázala za zdaoovacie obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 zisk 16 863 eur. Je výlueným vlastníkom rodinného domu, garáže ako aj pozemkov (záhrada, zastavané plochy a nádvoria) na J. B. X/X A. F., ktoré využíva výluene on sám, je aj podielovým spoluvlastníkom pozemkov v K. L. H. F. M., vlastní 11-roené motorové vozidlo znaeky Škoda, 16-roené vozidlo znaeky Mercedes a vozidlo Opel rok výroby 1993. Matka je zamestnaná na C. I. s priemerným eistým mesaeným príjmom približne 1 600 eur, k tomu dostáva nepravidelné odmeny. Je výluenou vlastníekou 3-izbového bytu na F. B. XX A. F., v ktorom býva spolu s maloletou, a ku ktorému spláca hypotekárny úver, tiež vlastní poloviený podiel k dvojizbovému bytu, v ktorom býva jej matka, vlastní motorové vozidlo znaeky Hyundai i30 a má úspory cca 40 000 eur. Obaja rodieia súdu vyeíslili svoje pravidelné mesaené výdavky a matka vyeíslila aj mesaené náklady na maloletú a to spolu vo výške 1 358 eur (200 eur strava, 240 eur obleeenie, 100 eur cestovné, 60 eur lieky, 80 drogéria, 40 eur vzdelávacie potreby, 68 eur krúžky, 200 eur hraeky a záujmy, 340 iné; 120 eur roene lekárska starostlivos? a 35 eur roene poistné).
44. Odvolací súd rovnako ako súd prvoinštanený považoval matkou vyeíslené výdavky na výživu maloletej za nadhodnotené a v uvedenej výške ich nemohol akceptova? jednak z dôvodu, že neboli preukázané a jednak ich výška nezodpovedá životnej úrovni rodieov. Vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby pre die?a v ureitom veku (vzh3adom na obdobné prípady v iných prejednávaných veciach) ustálil ako odôvodnené výdavky na
stravu maloletej vo výške 180 eur mesaene, 80 eur na ošatenie a obuv, cestovné 50 eur mesaene, ialej vzal do úvahy mierne zvýšené výdavky súvisiace s kožnými problémami maloletej - t.j. výdavky na drogériu a lieky, masti, kozmetiku - a tieto akceptoval ako dôvodné v sume 50 eur mesaene, výdavky na vzdelávacie potreby vzh3adom na útly vek die?a?a považoval za dôvodné v sume 10 eur mesaene, akceptoval 68 eur mesaene na krúžky, 20 eur mesaene na rôzne iné záujmy a hraeky, 12 eur ako mesaené výdavky na lekársku starostlivos? (120 eur roene : 12 mesiacov) a poistné 3 eurá mesaene poistné (35 eur roene : 12 mesiacov), a ustálil, že celkovo odôvodnené mesaené výdavky maloletej predstavujú sumu 473 eur, prieom bral do úvahy životnú úroveo rodieov maloletej a zásadu, že miera opodstatnenosti výdavkov die?a?a sa vždy odvíja od možností a schopností rodieov a ich životnej úrovne. Žiadny matkou tvrdený vysoký životný nadštandard na strane otca z vykonaného dokazovania nevyplýva, nie je tiež pravdivé tvrdenie matky, že otec mal v konaní uvies?, že má pôžieku, ktorú mal spláca? splátkami vo výške 10 000 eur mesaene, z eoho má by? zrejmé, že nemôže by? jediným príjmom otca suma 1 500 eur. Táto matkou namietaná skutoenos?, ako je zrejmé z obsahu spisu, nebola v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy otcom takto prezentovaná (a ani v odôvodnení súdu sa takéto zistenie neuvádza, por. bod 16 rozsudku ), keiže otec súdu uviedol, že otec sa zaviazal spláca? pôžieku v roených splátkach vo výške 10 000 eur, nie mesaených a tiež uviedol, že splátky tejto pôžieky neuvádzal vo svojich výdavkoch, nako3ko ich po dohode s matkou nespláca z dôvodu poklesu tržieb jeho spoloenosti.
45. Zistenia, ku ktorým dospel súd oh3adom možností a schopností povinného rodiea zdôvodoujú však prijatie záveru o výške primeraného výživného pre maloletú A. v sume podstatne vyššej než ureil prvoinštanený súd, ktorá bude zodpoveda? odôvodneným potrebám maloletej tak ako boli ustálené odvolacím súdom. Pri ureení výšky výživného odvolací súd vychádzal primárne z možností a schopností rodieov a odôvodnených potrieb maloletej, prieom bral do úvahy i ialšie významné faktory ako podiel osobnej starostlivosti o die?a zo strany matky a otca. Hoci príjmové možnosti rodieov a ich majetkové pomery sú približne vyrovnané, podiel otca formou platenia výživného na úhrade odôvodnených potrieb maloletej by mal by? vyšší než podiel matky a to s prihliadnutím na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má v zmysle tohto rozhodnutia otec vykonáva?, keiže matka poskytuje maloletej osobnú starostlivos? vo väešej miere. Pri ureení výživného však treba bra? do úvahy osobitosti každého prípadu, prieom v danom prípade bolo potrebné prihliadnu? na zatia3 nízky vek die?a?a a súeasne skutoenos?, že jeho výdavky sú bežné a primerané veku, s výnimkou mierne zvýšených nákladov súvisiacich s dermatologickými problémami. Vzh3adom na nástup maloletej do materskej školy v priebehu súdneho konania bolo tiež dôvodné odstupoova? výšku výživného v oboch obdobiach (od podania návrhu, t.j. 04.06.2019 do 30.08.2022 a následne od 01.09.2022 naialej) ako správne usúdil aj prvoinštanený súd, keiže v súvislosti s nástupom die?a?a do predškolského zariadenia možno hovori? o podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorej vznikli nové výdavky. Vzh3adom na uvedené skutoenosti považoval súd za primerané výživné v sume 240 eur v období od 04.06.2019 do 30.08.2022 a v sume 270 eur od 01.09.2022 naialej. Takto bude z výživného poukazovaného otcom pokrytá prevažná eas? odôvodnených potrieb die?a?a, ialšia eas? bude pokrytá z prídavkov na die?a a zvyšok uhradí matka, ktorá má takisto k die?a?u vyživovaciu povinnos? a jej príjmové pomery sú minimálne porovnate3né, ak nie lepšie než otcove. Na zdôraznenie správnosti súdom ureenej výšky výživného sa žiada napokon poznamena?, že i kei právne predpisy SR neureujú tabu3kovú úpravu výživného a ureenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzova? individuálne s oh3adom na všetky okolnosti prípadu, žiada sa da? do pozornosti Metodiku pre výpoeet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúeacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, prieom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k die?a?u predškolského veku, predstavuje primerané výživné cca 18% z priemerného eistého mesaeného príjmu povinného rodiea, eo v danej veci vzh3adom na príjem otca 1500 eur potom zodpovedá sume cca 270 eur na jeho jedinú vyživovaciu povinnos?. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj pokia3 súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považova? ureené výživné za primerané a zoh3adoujúce zároveo aj osobitosti tohto konkrétneho prípadu.
46. Vzh3adom k takto ureenej výške výživného bolo potrebné zmeni? aj výšku nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol otcovi ku dou vyhlásenia rozsudku prvoinštaneným súdom, teda za dobu od 04.06.2019 do 20.10.2022, pri výpoete ktorého súd zoh3adnil jednak termín splatnosti výživného a to 15. deo v príslušnom mesiaci a jednak sumu 150 eur mesaene, ktorú otec od zaeiatku konania pravidelne uhrádzal. Otec mal v zmysle súdom ureeného výživného za obdobie od 04.06.2019 do 20.10.2022 zaplati? na výživnom sumu 9.876 eur, vypoeítané ako súeet výživného za pomernú eas? mesiaca jún
2019, t.j. 27 dní (240 : 30 x 27 = 216 eur), výživného za 38 mesiacov po 240 eur, t. j. od júla 2019 do augusta 2022 ( 240 x 38 = 9.120 eur) a výživného za 2 mesiace po 270 eur , t.j. za september a október 2022 (270 x 2 = 540 eur), ale platil iba 150 eur mesaene, eiže spolu za celé obdobie zaplatil sumu 6.150 eur (150 x 41), preto rozdiel medzi nimi vo výške 3.726 eur (9.876 – 6.150) predstavuje nedoplatok otca na výživnom za uvedené obdobie, ktorý mu súd povolil s prihliadnutím na jeho pomery a výšku dlhu za použitia § 232 ods. 3, 4 CSP uhradi? v mesaených splátkach po 100 eur, splatných spolu s bežným výživným poenúc právoplatnos?ou tohto rozsudku.
47. Pokia3 ide o ialšie argumenty, už nespôsobilé ovplyvni? rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadava?. I pod3a už konštantnej judikatúry súd nemusí da? odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí da? odpovei na každú jednu poznámku, ei pripomienku úeastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty úeastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
48. vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej easti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletej postupom pod3a § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku a v napadnutej easti úpravy styku otca s maloletou a predbežnej vykonate3nosti rozsudku z dôvodu vecnej správnosti pod3a § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
49. O trovách tohto konania (prvoinštaneného ako aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd v zmysle cit. § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z úeastníkov nemá nárok na ich náhradu, kei podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.
50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.