Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-4Sa/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX F. D. E., právne zast. JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47100885, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej C. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne C. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím C. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX rozhodla, že podľa o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) a podľa o sociálnom zabezpečení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) od 21. júna 2021 priznala žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok v sume 134,70 eur mesačne. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 09. augusta 2021 vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou.

2. Orgán prvého stupňa ďalej rozhodnutím C. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX rozhodol, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 21. júna 2021 priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 315,80 eur mesačne.

3. Orgán prvého stupňa ďalej rozhodnutím C. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX rozhodol, že podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení a § 29 zákona o sociálnom zabezpečení odňal žalobcovi od 16. decembra 2021 invalidný dôchodok.

4. Orgán prvého stupňa ďalej rozhodnutím C. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX rozhodol, že podľa § 263 a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení má žalobca od 21. júna 2021 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 v sume 315,80 eur mesačne, súčasne od 16. decembra 2021 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

5. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX (pozn. o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení) podal žalobca odvolanie dňa 20. októbra 2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu a žiada o prehodnotenie rozhodnutia. Ďalej poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa ďalej zhoršuje.

6. Generálny riaditeľ žalovanej o odvolaní rozhodol rozhodnutím C. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, C. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, C. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX G. C. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX zmenil nasledovne:

- podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 21. júna 2021 priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 321,20 eur mesačne,

- podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2022 zvýšil invalidný dôchodok žalobcu na sumu 325,40 eur mesačne,

- podľa § 263 a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení má žalobca od 21. júna 2021 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 v sume 321,40 eur mesačne, súčasne od 21. júna 2021 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

7. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou dňa 21. októbra 2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku a z uvedeného dôvodu bol následne vyhotovený posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach dňa 07. decembra 2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach určil choroby tráviacej sústavy, choroby tenkého čreva a hrubého čreva, ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, floridné štádium s komplikáciami (tvorba vredov a polypov, ťažká malnutrícia, fistula, perforácia, poruchy črevnej pasáže s podstatným znížením výkonnosti organizmu), podľa kapitoly X, oddielu C, položky 2, písm. c), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% (z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%). Za iné zdravotné postihnutia žalobcu zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach neurčil.

8. Z uvedeného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dospel posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach k záveru, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, a je naďalej invalidný podľa § 371 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60%, od 21. júna 2021.

9. Následne žalovaná poukázala na postup výpočtu výšky čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj výšky invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.

II.

Konanie pred správnym súdom

10. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 13. marca 2022, doručenú na Krajský súd v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 14. marca 2022, v ktorej žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej a priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Žalobca poukázal na to, že podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol lekársky posudok zo dňa 07. decembra 2021, ktorý vychádzal iba z lekárskych správ predložených v prvostupňovom konaní napriek

tomu, že žalobca v odvolaní žiadal o prehodnotenie svojho zdravotného stavu v zmysle § 153 ods. 5 posledná veta zákona o sociálnom poistení.

12. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, čo do dostatočnosti odôvodnenia. U žalobcu od roku 2008 nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, naopak podstúpil niekoľko operácií a jeho stav si vyžaduje liečbu, ktorú si musí hradiť sám. Podľa názoru žalobcu žalovaná vôbec neodôvodnila, prečo práve neprítomná malnutrícia je dôvodom na zníženie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%, a iba holé prevzatie tvrdení z lekárskeho posudku je neprípustné. Za nedostatočne odôvodnené žalobca považoval aj tvrdenia žalovanej o neurčení zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nakoľko žalobca má niekoľko pridružených ochorení a to neurologických, imunoalergologických, očných.

13. Žalobca tiež poukázal na to, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel posudkový lekár pri svojom hodnotení, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj s uvedením konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený, čo v danom prípade absentuje.

14. Záverom žalobca poukázal na to, že rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej boli porušené práva žalobcu, garantované a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

15. Žalobca okrem iného navrhoval ako dôkaz svoj výsluch.

16. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 06. októbra 2022. V súvislosti s námietkou žalobcu, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13. decembra 2006, žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. marca 2022, v zmysle ktorého ustanovenia dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13. decembra 2006 neobsahujú také priamo aplikovateľné subjektívne práva jednotlivca, ktoré by oprávňovali jednotlivca, aby sa domáhal priznania pomoci voči štátu v rozpore s týmito právnymi predpismi alebo nad ich rámec. Z uvedeného dôvodu túto námietku žalovaná považuje za nedôvodnú.

17. K námietke žalobcu, že odborný posudok vychádzal iba z lekárskych správ predložených žalobcom v prvostupňovom konaní napriek tomu, že žalobca požiadal o prehodnotenie rozhodnutia o jeho zdravotnom stave v zmysle § 153 ods. 5 posledná veta zákona o sociálnom poistení, žalovaná poukázala na znenie § 293eu zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie, alebo ak po jej ukončení pokračuje mimoriadna situácia, ustanovenia § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatnia. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti, pretože posudkový lekár žalovanej nemal povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu za jeho účasti a usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu celkového zdravotného stavu žalobcu a jeho prítomnosť by posudkový záver nijako neovplyvnila.

18. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia posudkového záveru, že práve neprítomná malnutrícia je dôvodom zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% pri Crohnovej chorobe, keď v internom vyšetrení je uvedené, že výživa je dobrá avšak neboli do úvahy zobraté kritériá uvedené pri stanovenej diagnóze žalovaná uviedla, že dôvodom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia je skutočnosť, že z komplikácií základného ochorenia uvádzaných v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení má žalobca len jednu - fistulu. Ostatné komplikácie v zmysle tvorby vredov a polypov na čreve, pretrhnutia (perforácie) čreva, poruchy črevnej pasáže, ani ťažkej malnutrícia (nedostatočnej výživy, podvýživy) nie sú prítomné a ďalšie zdravotné postihnutia neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná zároveň uviedla, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu (Crohnova choroba) je na biologickej liečbe stabilizované. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu bol zohľadnený stupeň a rozsah zdravotného postihnutia, vplyv na stav výživy, subjektívne ťažkosti, organové poruchy, nutnosť diétneho stravovania a vplyv na celkovú výkonnosť organizmu.

Žalovaná ďalej poukázala na to, že dôkazom výrazného zlepšenia zdravotného stavu žalobcu je výborný stav výživy až na úroveň obezity I. stupňa (prírastok 23 kg od roku 2016 – posledné posúdenie zdravotného stavu žalobcu).

19. K žalobcom doloženej lekárskej správe zo dňa 20. októbra 2021, stanovisku k úhrade lieku zaradeného v Zozname kategorizovaných liekov pri splnení indikačného preskripčného obmedzenia zo dňa 16. februára 2022, lekárskej správe zo dňa 04. marca 2022 a lekárskej prepúšťacej správe zo dňa 05. marca 2022, ktoré predložil v prílohe správnej žaloby, žalovaná poukázala na ustanovenie v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobca má povinnosť preukázať skutočnosti na podporu svojich tvrdení v rámci prebiehajúceho dokazovania, nie po vydaní rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. októbra 2019 sp. zn. .

20. Podľa názoru žalovanej skutkový stav bol spoľahlivo zistený, zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, preto považuje napadnuté rozhodnutie za správne a zákonné a navrhuje správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala.

22. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15. mája 2025. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Zároveň správnemu súdu predložila lekárske správy, ktoré podľa jej názoru boli predložené lekárskej komisii, avšak pri kontrole ich rozhodnutí neboli zohľadnené v posudku ani následne v rozhodnutí. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že zdravotné problémy žalobcu sa od roku 2020 nie zlepšovali ale zhoršovali, čo preukazujú predložené lekárske správy. Poukázala tiež na skutočnosť, že pridružené ochorenia, ktorými žalobca preukázateľne trpí, neboli zohľadnené v lekárskom posudku ani dostatočne odôvodnené v rozhodnutí. Žalobca uviedol, že posudzovanie jeho stavu prebiehalo počas korony, kedy sa nedalo dostať ani k všeobecným lekárom, všetko sa robilo online. Poukázal tiež na to, že základná suma invalidného dôchodku mu bola znížená asi o 80 eur. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na tvrdeniach uvedených v písomných podaniach.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

23. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

26. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

27. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

29. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu.

31. Podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

32. Podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

33. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

34. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

35. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

36. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

37. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

38. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

39. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

40. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

41. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

42. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

43. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

44. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia

45. Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

46. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

47. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

48. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

49. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

50. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 51. Podľa § 263 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca

sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

52. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

53. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. .

54. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej postupom podľa v spojení s , t.j. neformálne, dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na , nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ako aj na , nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. O zrušení rozhodnutia orgánu prvého stupňa č. 730 310 9638 0 – I. zo dňa 02. októbra 2021 správny súd nerozhodol z dôvodu, že povaha vád napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu neumožňuje aj zrušenie tohto rozhodnutia orgánu prvého stupňa.

55. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

56. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo posúdenie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej C. XXX XXX XXXX X H. I. XX. XXXXXXXX XXXX, ktorým zmenil rozhodnutie orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – J. H. I. XX. XXXXXXX XXXX (o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení), v spojení s rozhodnutiami orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – J. H. I. XX. XXXXXXXXX XXXX, č. XXX XXX XXXX X – J.. H. I. XX. XXXXXXXXX XXXX a C. XXX XXX XXXX X – J.. H. I. XX. XXXXXXX XXXX nasledovne:

- podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 21. júna 2021 priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 321,20 eur mesačne,

- podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2022 zvýšil invalidný dôchodok žalobcu na sumu 325,40 eur mesačne,

- podľa § 263 a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení má žalobca od 21. júna 2021 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. januára 2004 v sume 321,40 eur mesačne, súčasne od 21. júna 2021 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

57. Správny súd sa dôkladne oboznámil s napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj s rozhodnutiami orgánu prvého stupňa, ktoré boli napadnutým rozhodnutím zmenené a ktoré

sú súčasťou administratívneho spisu a dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia je neúplný, nakoľko v ňom nie je premietnutý výrok z rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení (hoci napadnutým rozhodnutím žalovaná zmenila aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – J. H. I. XX. XXXXXXXXX XXXX), ani samotný výrok z rozhodnutia o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení a to napriek tomu, že práve voči tomuto rozhodnutiu orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – J. H. I. XX. XXXXXXX XXXX (o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení) smerovalo odvolanie žalobcu a požiadavka na rozhodnutie o odňatí zároveň výslovne vyplýva z ustanovenia § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení musí rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že výroková časť predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok musí v určitej, presnej, konkrétnej, úplnej a zrozumiteľnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, v tomto prípade o nároku žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, resp. o nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a to vo všetkých s tým súvisiacich aspektoch. Rozsah výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bol pritom primárne vymedzený tými rozhodnutiami orgánu prvého stupňa, ktoré mali byť napadnutým rozhodnutím zmenené. Formálne perfektný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, musí byť jednoznačný a preskúmateľný. Nakoľko však v rozhodnutí žalovanej absentuje výrok, ktorý by takéto požiadavky spĺňal, žalovaná v administratívnom konaní vydala rozhodnutie, ktoré nespĺňa obsahové náležitosti požadované zákonom a preto správny súd dospel k záveru, že tým došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorého intenzita a charakter mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

58. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaná neúplne zistila skutkový stav veci, ak zdravotný stav žalobcu posúdila len na základe predložených lekárskych správ, bez jeho osobného vyšetrenia v zmysle § 153 ods. 5, poslednej vety zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z odvolania žalobcu nevyplýva, že tento žiadal o posúdenie svojho zdravotného stavu v jeho prítomnosti, odkaz na ustanovenie § 153 ods. 5 posledná veta zákona o sociálnom poistení bol prvý krát uvedený až v správnej žalobe. Zároveň, poukazujúc na krízovú situáciu v čase vykonávania lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (pandémia COVID-19 - december 2020 až august 2021) je potrebné ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení aplikovať v spojení s ustanovením § 293eu zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Správny súd na základe uvedeného preto dospel k záveru, že posudkový lekár žalovanej nepochybil, keď v uvedenom období vykonával lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z predložených lekárskych správ žalobcu. Uvedenú námietku žalobcu preto vzhliadol správny súd ako nedôvodnú.

59. V súvislosti so žalobcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09. februára 2022, v ktorom tento konštatuje, že „posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom

k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“ Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu dospel k záveru, že posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach tieto požiadavky na jeho obsahovú stránku nespĺňa.

60. Z priebehu administratívneho konania je zrejmé, že žalobca bol uznaný za invalidného a jeho nárok na invalidný dôchodok bol posudzovaný prvýkrát za účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení (s účinnosťou do 31. decembra 2003). Uvedený právny predpis síce vychádzal z inej koncepcie invalidného dôchodku (rozlišoval invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok), ako následne novoprijatý zákon o sociálnom zabezpečení (s účinnosťou od 01. januára 2004). Bolo teda na mieste, že v dôsledku zmeny právnej úpravy orgány verejnej správy hodnotili u žalobcu pri kontrolnom posúdení splnenie podmienok pre nárok na invalidný dôchodok tak podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj podľa zákona o sociálnom poistení a následne porovnali dávky, na ktoré vznikol žalobcovi nárok s tým, že mu nárok na nižšiu dávku (čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení) zanikol a vznikol mu nárok na dávku invalidného dôchodku, ktorá bola vo vyššej výške (invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení).

61. Posúdiac však odôvodnenie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – J. H. I. XX. XXXXXXX XXXX (o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení) čo do vyhodnotenia medicínskeho hľadiska v súvislosti s nárokom žalobcu na invalidný dôchodok, správny súd musí konštatovať nedostatočnosť záverov lekárskych posudkov tvoriacich podklad napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa C. XXX XXX XXXX X – J. H. I. XX. XXXXXXX XXXX (o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení). Je nepochybné, že posudkoví lekári sú odborne kompetentné osoby na posúdenie medicínskej stránky nároku na invalidný dôchodok a správny súd v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemá oprávnenie na to, aby vyslovoval odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú v tom zmysle, že nevyslovuje odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Úlohou správneho súdu je však posúdenie toho, či posudky ako podklad rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. októbra 2015).

62. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ žalovaná, ako aj orgán prvého stupňa dospeli k záveru, že žalobca je len čiastočne invalidný podľa zákona o sociálnom zabezpečení a to kvôli zlepšeniu zdravotného stavu, tento záver správny súd považuje v lekárskych posudkoch za nedostatočne odôvodnený. Žalobca bol uznaný čiastočne invalidným v roku 2002 a následne bol uznaný invalidným v roku 2008, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u neho konštatovaná Crohnova choroba, fistulujúca forma, so závažným imunodeficientným stavom. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach v Posudku zo dňa 07. decembra 2021 síce konštatoval, že „Neprítomná je malnutrícia (podvýživa) naopak je prítomná obezita I. stupňa s BMI 33 (pre porovnanie s rokom 2016 – kedy bol naposledy posúdený, je prírastok na váhe 23 kg pri udávanej výške 174 cm)...“, a uvedený záver čo do zlepšenia zdravotného stavu žalobcu prevzal aj generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí, čo môže nasvedčovať určitému zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, avšak správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že vo všetkých lekárskych posudkoch, na základe ktorých bol posúdený zdravotný stav žalobcu v minulosti, bol skonštatovaný závažný imunodeficientný stav, s posúdením ktorého sa tak posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach v Posudku zo dňa 07. decembra 2021, ako ani generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tvrdenému zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu vôbec nevysporiadali. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje len na strohé konštatovanie posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach uvedené v Posudku zo dňa 07. decembra 2021, kde v tejto súvislosti uvádza: „Hladina IgA je 0,05 (norma 0,7-4), ostatné parametre v norme“. Zároveň však v súvislosti so záverom z imunoalergologického vyšetrenia žalobcu v IMUNO s.r.o. zo dňa 20. apríla 2021 uvádza nasledovné: „Ťažký imunodeficit v humorálnej zložke s depléciou IgA – 0,05.“ Správny súd neprekročí rámec svojich oprávnení posudzovať medicínske otázky, ak na základe vyššie uvedeného skonštatuje, že bolo potrebné vysporiadať sa a kvalifikovaným a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť prípadné orgánmi verejnej správy tvrdené zlepšenie zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu s v minulosti konštatovaným závažným imunodeficientným stavom žalobcu, predovšetkým s ohľadom na aktuálne výsledky imunoalergologického vyšetrenia (ktoré sa správnemu súdu javia mimo

normu). Za absencie náležitého odôvodnenia zlepšenia zdravotného stavu žalobcu v rozhodujúcich medicínskych otázkach, pre ktoré bol uznaný invalidným, posudok nemožno považovať za spôsobilý byť kvalifikovaným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Rovnakými vadami pritom trpí aj Odborný posudok o invalidite zo dňa 09. augusta 2021 vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou.

63. Ako zmätočné a nelogické sa správnemu súdu javia aj závery orgánov verejnej správy ohľadom súbežného určenia čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. V zmysle § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení je občan čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti „dosahujú“ polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Na druhej strane bol žalovaný zároveň uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% (pričom uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dolnou prípustnou hranicou percentuálneho rozsahu pre Crohnovu chorobu), teda logicky možno dospieť k záveru, že jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nedosahuje polovicu. Podľa názoru správneho súdu v uvedených záveroch absentuje vzájomná primárna logika, preto za predpokladu, že sú orgány verejnej správy toho názoru, že sú splnené podmienky pre určenie čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení u žalobcu (s ohľadom na možnú odlišnosť spôsobu určovania invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení), uvedené je potrebné náležite a presvedčivo odôvodniť, v opačnom prípade je takéto rozhodnutie resp. lekársky posudok, ktorý je jeho podkladom, nepreskúmateľný.

64. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a prípadne aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Nakoľko lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol jednoznačný, dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02. júla 2021, bod 39), pričom v danom prípade posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach tieto atribúty nespĺňa.

65. Správny súd vzhľadom na uvedené uvádza, že len pri správnosti záveru o vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení možno pristúpiť ku konfrontácii výšky tohto čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku, nárok na ktorý vznikol žalobcovi v zmysle zákona o sociálnom poistení. Nakoľko však správny súd posúdil Posudok zo dňa 07. decembra 2021 vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, a uvedený nedostatok nebol odstránený ani v napadnutom rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti.

66. Čo sa týka dôkazov, ktoré žalobca predložil až v konaní pred správnym súdom (Stanovisko k úhrade lieku zaradeného v Zozname kategorizovaných liekov pri splnení indikačného a proskripčného obmedzenia zo dňa 16. februára 2022, Lekárska správa zo dňa 04. marca 2022, Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s., MUDr. Krajníková Sylvia, Lekárska prepúšťacia správa zo dňa 05. marca 2022, Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s., MUDr. Gyenes Juraj), správny súd uvádza, že nakoľko tieto boli vystavené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, s poukazom na (v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy) na tieto nebolo možné prihliadať a nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Pokiaľ ide o Lekársku správu zo dňa 20. októbra 2021, Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s., MUDr. Andrej Vrzgula, PhD., táto síce bola datovaná predo dňom vydania napadnutého rozhodnutia, avšak v administratívnom spise sa nenachádza, pričom žalobca ako účastník konania bol v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a to aj v rámci odvolacieho konania, čo však neurobil, preto neposúdenie tejto lekárskej správy nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

67. Pokiaľ ide o lekárske správy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 15. mája 2014 a to Lekársky nález zo dňa 20. apríla 2021 vystavený MUDr. Tatianou Kráľovou, IMUNO s.r.o., Lekársku správu z neurologického kontrolného vyšetrenia zo dňa 29. apríla 2021 vystavenú K. G. L., Lekársku správu

z neurologického klinického kontrolného vyšetrenia zo dňa 24. marca 2021 vystavenú K. G. L. a Lekársku správu zo dňa 15. júna 2020 vystavenú K. G. L., ako aj lekárske správy predložené žalobcom podaním zo dňa 16. mája 2024, a to Lekársku správu z neurologického klinického kontrolného vyšetrenia zo dňa 11. septembra 2020 vystavenú K. G. L., Lekársku správu zo dňa 20. októbra 2021 vystavenú K. G. B., Phd., Lekársku správu zo dňa 04. marca 2022 vystavenú K. M. N., a Prepúšťaciu správu zo dňa 05. marca 2022 vystavenú MUDr. Jurajom Gyenesom správny súd uvádza, že lekárske správy vystavené K. E. N. a K. G. L. sú súčasťou administratívneho spisu a boli posúdené v Posudku zo dňa 07. decembra 2021 vypracovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Stanovisko správneho súdu k ďalším žalobcom predloženým lekárskym správam je uvedené v bode 66 odôvodnenia tohto rozhodnutia a jedná sa len o ich duplicitné predloženie správnemu súdu.

68. Záverom správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že žalobca nenamietal žiadne konkrétnosti, v čom mali byť tieto práva porušené. Aj správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. marca 2021, v ktorom sa uvádza: „Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (č. ), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010, je na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa prednosť pred zákonmi. V judikatúre ústavného súdu nie je sporné, že tento Dohovor môže predstavovať referenčnú normu na účely konania podľa , teda posudzovania súladu zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov (porov. nález sp. zn. ). Z toho však nemožno vyvodiť, že by tento Dohovor zakladal subjektívne práva jednotlivcov, ktorým by zodpovedala povinnosť štátu priznávať určité konkrétne hmotné nároky (porov. uznesenie sp. zn. s výslovným vyrovnaním sa s predošlým nálezom sp. zn. , v ktorom povaha tohto Dohovoru nebola nijako bližšie analyzovaná).“ Vzhľadom na uvedené považoval správny súd uvedenú námietku za nedôvodnú.

69. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

70. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude postupovať tak, aby bolo vo veci vydané rozhodnutie procesným spôsobom súladným so zákonom čo do výrokovej časti a v súlade so zisteným skutkovým stavom, pričom bude jej povinnosťou svoj záver presvedčivo a riadne odôvodniť.

71. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).