Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/254/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobkyne: MARADA HOLDING a. s., IČO: 36 198 439, sídlo: Alžbetina 41, 040 01 Košice, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 833 533, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 25. mája 2018, č. k. -190, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 25. mája 2018, č. k. -190 zrušuje a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Bratislava I. (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. mája 2018, č. k. -190 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej náhrady škody 839.656,- Eur s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. a v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v konaní č. EX 21727/12. Uviedla, že právny predchodca pôvodnej žalobkyne (spoločnosť VARIAKOV, a. s.) bol vlastníkom 100%- ného obchodného podielu v spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o. v konkurze, IČO: 36207195, so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, Košice. Pôvodná žalobkyňa predmetný obchodný podiel nadobudla na základe zmluvy o odplatnom prevode obchodného podielu zo dňa 08.01.2007, v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.01.2007, za kúpnu cenu 1.638.617,81 Eur (49.365.000,-Sk). Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 02.12.2010, sp. zn. , bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o (ďalej ako "úpadca"). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. dňa 10.12.2010 pod zn. K012073. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 04.05.2011, sp. zn. , bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia úpadcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. dňa 11.05.2011 pod zn. K005415. Úpadca sa v reštrukturalizačnom pláne zaviazal postupne uhradiť 58 veriteľom sumu spolu vo výške 570.199,54 Eur. V období od júna 2010 do septembra 2012 úpadca riadne a včas platil všetky splátky podľa reštrukturalizačného plánu a veriteľom bola za toto obdobie uhradená suma 130.567,50 Eur. Dňa 20.09.2012 bol na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie voči úpadcovi - vymoženie sumy 1.730.876,22 PLN s príslušenstvom v prospech oprávneného INDOS SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Košciuszki 63, 41-503 Chorzów, Poľská republika (ďalej ako "oprávnený"). Okresný súd Košice II v následnom exekučnom konaní vydal dňa 02.10.2012 poverenie č. 5803*135642, ktorým poveril Súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 1.730.876,22 PLN s príslušenstvom v prospech oprávneného. Na základe

uvedeného súdny exekútor vydal dňa 24.10.2012 upovedomenie o začatí exekúcie voči úpadcovi. Úpadca voči upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietky. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 02.01.2013, č. k. -174, námietkam úpadcu zo dňa 08.11.2012 vyhovel. Toto uznesenie bolo po odvolaní podanom oprávneným potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.02.2013, č. k. -202. Uznesenie o vyhovení námietkam úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2013. Okresný súd Košice II exekúciu zastavil uznesením zo dňa 05.04.2013, č. k. -210. Súdny exekútor súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie vykonal blokádu bankového účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Úpadca opakovane žiadal súdneho exekútora, aby predmetný bankový účet odblokoval, či už ako celok alebo aspoň vo výške potrebnej na úhradu nákladov na prevádzku podniku úpadcu a splátok podľa reštrukturalizačného plánu. Súdny exekútor vyhovel iba žiadosti zo dňa 05.11.2012, na základe čoho boli vyplatené mzdy zamestnancov, zákonné odvody, dane a pod. Ostatným žiadostiam o odblokovanie bankového účtu už súdny exekútor nevyhovel, pretože s tým oprávnený nesúhlasil. Z dôvodu pretrvávajúcej blokácie bankového účtu úpadca nebol schopný riadne a včas plniť záväzky z podnikateľskej činnosti, z reštrukturalizačného plánu, záväzky voči zamestnancom a pod. Na základe uvedeného úpadca bol nútený ukončiť podnikateľskú činnosť a následne dňa 03.05.2013 vstúpil do likvidácie. Neskôr, uznesením Okresného súdu Košice zo dňa 31.03.2014, sp. zn. , bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Exekučný titul, na podklade ktorého začala exekúcia voči úpadcovi, nebol materiálne vykonateľný, pričom Okresný súd Košice materiálnu vykonateľnosť dostatočne nepreskúmal, nevykonal dokonca ani takú mieru obozretností, že by sa oboznámil s verejne dostupnými údajmi zverejnenými v Obchodnom registri a v Obchodnom vestníku. Z toho dôvodu žalobkyňa vydanie poverenia zo dňa 02.10.2012. č. 5803*135642 považovala za nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II ako príslušného exekučného súdu, nakoľko ak by Okresný súd Košice II riadne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho exekútora zamietol, nikdy by nedošlo k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie, ani k blokovaniu bankového účtu úpadcu a úpadca by mohol riadne ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán) ak by sa súdny exekútor neriadil pokynmi oprávneného a žiadostiam úpadcu o odblokovanie nevyhnutnej časti finančných prostriedkov vyhovel, úpadca by mohol riadnej ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán. Súdny exekútor nekonal nezávisle a nestranne, keď sa riadil výlučne pokynmi oprávneného. Súdny exekútor týmto znemožnil úpadcovi riadne plniť reštrukturalizačný plán a vôbec aj ďalej podnikať. Začatím exekúcie a súvisiacim blokovaním bankového účtu úpadcu vznikla predchodcovi žalobkyne ako jedinému spoločníkovi úpadcu škoda - zmarená investícia vo výške hodnoty 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti úpadcu, t. j. vo výške 839.656.00 Eur.

3. Žalovaná - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR navrhla žalobu zamietnuť. Namietala existenciu zákonného titulu, keď žalobkyňou namietané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 25.10.2012 č. 5803*135642, vydané Okresným súdom Košice II, podľa názoru žalovanej nespĺňa podmienky žiadneho , a preto ani nezakladá právo na náhradu škody podľa predmetného zákona. Poverenie nie je nesprávnym úradným postupom, čo žalovaná podporila judikatúrou, príkladom poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 30.3.2011 v ktorom NSSR konštatoval, že "nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Ak totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vadv tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. K posudzovaniu poverenia ako nezákonného rozhodnutia, žalovaná uviedla, že rozhodnutie orgánu verejnej moci, ako individuálny právny akt aplikácie práva, môže spôsobiť nezákonnosťou škodu konkrétnej osobe len v tom prípade, ak sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach práve tejto osoby, čo má okrem iného za následok, že je adresované priamo tejto osobe. Pre úplnosť podanej argumentácie dodala, že pokiaľ by rozhodnutie nebolo adresované priamo osobe domáhajúcej sa nároku na náhradu škody, zapríčinilo by to tú skutočnosť, že táto osoba sa voči nemu nemôže brániť podaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Absencia uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov by automaticky viedla k nesplneniu explicitne stanovených individuálnych podmienok upravených v a nasl. Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR v rozhodnutí č. k. -20

zo dňa 07.02.2008. Ten konkrétne uviedol, že "ak tento zákon hovorí o nezákonnom rozhodnutí, musí ísť o taký individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky pre poškodeného. Poverenie na vykonanie exekúcie však takéto účinky vykazuje len voči osobe súdneho exekútora. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje samo o sebe skutočný výkon exekúcie, teda nútené vymoženie judikovanej povinnosti. Okresný súd vydaním poverenia "len" oprávňuje súdneho exekútora realizovať nútený výkon súdneho rozhodnutia (prípadne iného exekučného titulu). Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nemôže žiadnemu subjektu, voči ktorému sa má viesť exekúcia vzniknúť škoda, nakoľko sa voči povinnému v predmetnom čase ešte nezačali realizovať žiadne právne alebo procesné úkony smerujúce priamo k vymoženiu povinnosti. Poverenie exekútora na výkon exekúcie nemohlo samo o sebe v žiadnom prípade spôsobiť akúkoľvek škodu. K nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora, žalovaná uviedla, že ten podľa nej daný nie je nakoľko ten postupoval v zmysle exekučného poriadku( §46 EP). Blokovanie peňazí povinného na jeho účtoch bolo zákonné. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa tvrdí, že jej škoda vznikla zmarením investície vo výške hodnoty 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti povinného v exekúcii, je žalovaná toho názoru, že sa jedná o jednu (hypotetickú) škodu, ktorú nemožno deliť. V takomto prípade ale označenie viacerých zákonných titulov spôsobuje nejednoznačnosť žaloby, keďže nie je zrejmé medzi akým zákonným titulom a tvrdenou škodou by sa mala skúmať existencia príčinnej súvislosti. žalovaná uvádza, že žalobkyňa v žalobe žiadnym spôsobom neozrejmila, z akého dôvodu dospela k hodnote majetkového podielu práve v sume 839.656,- Eur, pričom žalobkyňa ohodnotila ten istý obchodný podiel výrazne rozdielne v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v žalobe. Žalovaná taktiež namietala neexistenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, a to z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania v totožnej veci, realizovaného exekútorom z Poľska, ktorý vo veci konal, tak aby majetok povinného zabezpečil. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 29 ods. 12 Exekučného poriadku podľa ktorého štát zodpovedá za škodu, ktorú mal spôsobiť súdny exekútor len vtom prípade, ak nebol poškodený úspešný pri vymáhaní jej náhrady priamo od súdneho exekútora alebo jeho poisťovateľa. V neposlednom rade, žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, voči spoločnosti MARADA HOLDING a. s., na ktorú pôvodný žalobca postúpil pohľadávku, ktorú si uplatnil v tomto konaní žalobou.

4. Súd prvej inštancie potom považoval za nesporné tvrdenia žalobkyne podrobne opísané v zdôvodnení žaloby v bode 2 tohto rozhodnutia, a to pokiaľ išlo o popísanie skutkového stavu a okolností zhodne zistených súdom, a to tých ktoré nastali po začiatku exekučného konania až do jeho konca - vydanie poverenia zo dňa 02.10.2012, č. 5803*135642, existencia upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24.10.2012, podanie námietok povinného voči začatej exekúcii, rozhodnutie o námietkach, zastavenie exekúcie, blokácia účtov povinného súdnym exekútorom, žiadosti povinného o odblokovanie, bolo nesporné, že v čase exekúcie vedenej na Slovenku prebiehala voči povinnému aj exekúcia v Poľsku, nebolo taktiež sporné, že po právoplatnom vyhovení voči námietkam povinného, ako právneho predchodcu žalobcu v tomto konaní, došlo k zastaveniu exekučného konania, pričom povinný bezprostredne na to vstúpil do likvidácie a následne bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, a napokon i to , že uznesením OS Košice I, sp. zn. zo dňa 2.12.2010 bola povolená reštrukturalizácia úpadcu - OCEKON Engineering s.r.o., pričom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu následne k ukončeniu reštrukturalizácie. Sporným zostalo, či a konaním koho došlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. k nezákonnému rozhodnutiu, či vznikla žalobkyni vyčíslená škoda, a to v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím resp. tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovanej, ako aj, či žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní.

5. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že po začatí konania došlo medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a spoločnosťou MARADA HOLDING a. s., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 36 198 439 ako postupníkom, k prevodu práv alebo povinností o ktorých sa koná, konkrétne pohľadávky na peňažné plnenie v sume 839.656,00 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania a právo na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Uznesením č. k. -82 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca: MARADA HOLDING a.s., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 36 198 439. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa je v spore aktívne vecne legitimovaná ( ), keď v danom prípade bolo možné postúpiť aj nejudikovanú pohľadávku ( R 50/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006, sp. zn. V 13/2005 i R 41/2018).

6. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v , pričom v prejednávanej veci žalobkyňa pred podaním žaloby podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú žalovaná neuspokojila ani čiastočne. Na základe týchto skutočností boli potom splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobkyňa domáhala uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.

7. Súd prvej inštancie následne poukázal na to, že k základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: existencia nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou. Na to, aby mohla byť žalobkyňa v konaní úspešná musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinná už v žalobnom návrhu pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohla pripojiť.

8. S poukazom na ust. , , súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa nesprávny úradný postup súdneho exekútora a Okresného súdu Košice II odôvodňovala tým, že ak by Okresný súd Košice II riadne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho exekútora zamietol, nikdy by nedošlo k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie, ani k blokovaniu bankového účtu úpadcu a úpadca by mohol riadne ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán, a ďalej, že ak by sa súdny exekútor neriadil pokynmi oprávneného a žiadostiam úpadcu o odblokovanie nevyhnutnej časti finančných prostriedkov by vyhovel, úpadca by mohol riadnej ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán. Súd prvej inštancie v tomto smere potom uviedol, že nesprávny úradný postup je možné definovať ako porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre formu zodpovednosti za nesprávny úradný postup je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacom s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku tohto je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. V prejednávanej veci žalobkyňou vytýkaný postup Okresného súdu Košice II vyústil do vydania poverenia zo dňa 02.10.2012, č. 5803*135642. Prípadné aj chybné posúdenie predpokladov a podmienok vydania poverenia však nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). V danej veci žalobkyňa k uplatneniu formy zodpovednosti titulom nezákonného rozhodnutia nesmerovala (tak ako to vyplýva z jej žaloby i písomných podaní), predmetné poverenie nebolo ani zrušené. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Táto musí byť konštatovaná príslušným orgánom už v čase prejednania nároku o náhradu škody. V prípade rozvíjania úvah o nezákonnosti poverenia na vykonanie exekúcie, súd ďalej podotkol, že poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného, preto nakoniec povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky ( Exekučného poriadku). ,,Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom súdneho exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému [ Exekučného poriadku], a preto môže povinný proti upovedomeniu podať námietky. V okolnostiach posudzovaného prípadu tak škodu sťažovateľke bolo spôsobilé vyvolať svojou nezákonnosťou len upovedomenie o začatí exekúcie, nie nezákonné poverenie na vykonanie exekúcie" (rozhodnutie č. k. -20 zo dňa 07.02.2008).

9. Žalobkyňou namietané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 25.10.2012 č. 5803*135642, vydané Okresným súdom Košice II, tak nespĺňalo podmienky žiadneho , a preto ani nezakladalo právo na náhradu škody podľa predmetného zákona.

10. Pokiaľ išlo o postup súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v exekučnom konaní č. EX 21727/12 (t. j. tvrdenie, že ak by sa exekútor neriadil pokynmi oprávneného a žiadostiam úpadcu o odblokovanie

nevyhnutnej časti finančných prostriedkov by vyhovel, úpadca by mohol riadnej ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán), súd prvej inštancie s poukazom na ust. , o súdnych exekútoroch, mal za nesporné, že súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a to v súlade s Exekučného poriadku, keďže príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je úkon smerujúci k zabezpečeniu majetku povinného. Samotnou blokáciou finančných prostriedkov na bankovom účte ale ešte nedošlo k vykonaniu exekúcie. Upovedomením o začatí exekúcie sa zakazuje povinnému nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii. Pokým súd právoplatne nerozhodol o námietkach povinného proti exekúcii, exekútor bol povinný zabezpečiť majetok povinného a chrániť tak judikované právo veriteľa. To, že tak učinil bolo taktiež nesporné. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku môže dôjsť k uzavretiu písomnej dohody o postupnom splatení (o tejto možnosti boli zástupcovia oprávneného a povinného pri osobných stretnutiach informovaní- nesporná skutočnosť'). Nakoľko bolo nesporné, že strany sa mohli o postupnom splatené dohodnúť, súdny exekútor požiadal oprávneného o písomné vyjadrenie k žiadosti povinného o uvoľnenie finančných prostriedkov zo zablokovaného účtu. Pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti povinného bol viazaný poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Keďže súdny exekútor konal v zmysle poverenia exekučného súdu i upovedomenia o začatí exekúcie, súd prvej inštancie bol názoru, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom súdneho exekútora ako ani to, že uvedený postup je v skutočnosti možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle

11. K otázke uplatnenej škody, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa existenciu škody vo výške 839.656,- eur odôvodňovala "zmarením investície vo výške hodnoty 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti úpadcu...". Či sa potom žalobkyňa domáhala skutočnej škody alebo ušlého zisku v konaní nepresnila, pričom v žalobe dospela k hodnote majetkového podielu v sume 839.656,- Eur, no v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ohodnotila predmetný obchodný podiel na sumu 1.638.617,81 Eur a takúto výšku aj požadovala ako náhradu škody. K žalobkyňou tvrdenej nevedomosti o presnej výške jej vniknutej škody súd uviedol, že mala žalobkyňa možnosť podľa predložiť súdu súkromný znalecký posudok ohľadne výšky ňou tvrdenej škody, a to s dôrazom na skutočnosť, že ide o dôkaz podstatný pre preukázanie jej nároku, ktorý mala možnosť, dokonca bola povinná k žalobe pripojiť (čo však žalobkyňa neučinila). Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ktorá predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukázal na skutočnosť, že v danej veci žalobkyňa nemohla byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ňou uvádzaných nesprávnych úradných postupov úspešná tiež z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ňou uplatnenej majetkovej škody a jej výšky.

12. Žalobkyňa v ďalšom nepreukázala ani ďalšiu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi ňou vytýkanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom majetkovej ujmy. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou je priama, ničím neprerušená väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by majetková ujma. V prejednávanej veci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej ujmy v dôsledku ňou tvrdených nesprávnych úradných postupov. Žalobkyňa preukazovala príčinnú súvislosť medzi vytýkanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom ujmou tak, že ak by nebolo vydané poverenie a následne by exekútor nezablokoval účet povinného nedošlo by k situácii, žeby si úpadca nemohol plniť reštrukturalizačný plán, následne by nedošlo k nutnosti jeho likvidácie a vstupu do konkurzu. Takto žalobkyňou uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom (súdneho exekútora i exekučného súdu) a ňou uplatnenou náhradou škody však neobstojí, nakoľko nejde o priamu, ničím nerušenú príčinnú súvislosť,

keďže i v prípade, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu či exekútora, tento by nebol v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti so žalobkyňou uplatnenou náhradou škody a to z dôvodu, že povinná v exekúcii spoločnosť OCEKON Engineering s.r.o. už v námietkach proti exekúcii a v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 08.11.2012 uviedla, že proti nej prebieha skôr začaté exekučné konanie v Poľsku vedené súdnym exekútorom Okresného súdu v Chorzowe Radoslavom Jackom, pričom exekúcia prebieha na podklade toho istého exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu v Krakove sp. zn. zo dňa 28.03.2012. Zároveň spoločnosť OCEKON Engineering s.r.o. v podaných námietkach uviedla, že obe exekúcie (exekúcie prebiehajúca u JUDr. Rudolfa Krutého č. EX 21727/12 a exekúcia prebiehajúca u Radoslava Jacka č. KM 572/12) sú vedené medzi totožnými účastníkmi a na uspokojenie rovnakej pohľadávky oprávneného vo výške 1.730.876,22 PLN s prísl. (nesporná skutočnosť). Tvrdenie žalovanej o tom, že aj súdny exekútor v Poľsku realizoval voči spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o. úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného resp. realizoval priamo úkony znamenajúce bezprostredné vykonanie exekúcie), nebolo žalobkyňou účinne spochybnené, preto zostalo v konaní nesporné. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že nebyť údajného pochybenia orgánov verejnej moci, bola by spoločnosť OCEKON Engineering s.r.o. schopná plniť reštrukturalizačný plán. Je faktom, že žalobkyňa nepredložila súdu ani jeden dôkaz ozrejmujúci komplexnú finančnú situáciu a perspektívu spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o. v čase tesne pred začatím exekúcie, prípadne dôkaz preukazujúci jej schopnosť plnenia záväzkov voči svojim veriteľom do budúcnosti, keď z listín na č.l. 166-173 tieto skutočnosti bez ďalších pochybností nepreukazujú (nedatované oznámenie úpadcu neoznačenému obchodnému partnerovi, oznámenie neoznačenému partnerovi úpadcu z 5.2.2013, oznámenie úpadcu o vstupe do likvidácie, prehľad veriteľov -neúčinnosť reštrukturalizačného plánu).

13. Nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie údajného nesprávneho úradného postupu a existencie vzniku škody i bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnymi úradnými postupmi súd žalobu zamietol. Skúmanie ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súd považoval za nadbytočné a dôkazy v tejto súvislosti navrhovaného žalobkyňou (znalecké dokazovanie ohľadne upresnenia výšky škody a výsluch konateľa úpadcu pána Y.) ako nehospodárne zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa . 15. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie nemal záujem sa podanou žalobou bližšie zaoberať a nedal žalobkyni ani šancu preukazovať dôvodnosť podanej žaloby. Argument súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil neunesenie dôkazného bremena ohľadom vzniku a výšky škody, možno nazvať absurdným. Akákoľvek tvrdená nevedomosť žalobkyne o presnej výške škody nemá žiadnu oporu v skutkových tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa sa v tomto smere vyjadrovala absolútne jednoznačne, t. j. že namietanými nesprávnymi úradnými postupmi došlo k znehodnoteniu obchodného podielu vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne, ktorý pred týmito nesprávnymi úradnými postupmi mal hodnotu 839.656 eur, pričom prinajmenšom od vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka mal hodnotu 0,00 eur. Žalobkyňa potom za účelom preukázania výšky škody už v žalobe navrhla vykonať znalecké dokazovanie, pretože podľa jej názoru iba znaleckým posudkom sa dala stanoviť hodnota obchodného podielu. Súd prvej inštancie ale tento návrh žalobkyne na pojednávaní dňa 12.03.2018 zamietol. Následný poukaz súdu na to, že žalobkyňa mohla v konaní predložiť súkromný znalecký posudok, iba svedčí o tom, ako povrchne sa súd prvej inštancie vecou zaoberal. Z dôkazného návrhu č. 23 podľa bodu 11 vyjadrenia zo dňa 23.10.2017 totiž vyplývalo okrem iného aj to, že účtovníctvom úpadcu disponuje správca konkurznej podstaty JG. F. účtovníctva dlžníka sa súkromný znalecký posudok objektívne vyhotoviť nedal (žalobkyňa síce sama navrhovala vypracovanie súkromného znaleckého posudku, pritom ale predpokladala, že súd prvej inštancie si najprv vyžiada účtovníctvo dlžníka v zmysle predmetného návrhu na doplnenie dokazovania). Rovnako za predčasný, považovala záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena, či by dlžník bol ďalej schopný plniť reštrukturalizačný plán. Je pravdou, že žalobkyňa v konaní nepredložila "ani jeden dôkaz ozrejmujúci komplexnú finančnú situáciu a perspektívu" dlžníka. Žalobkyňa ale v tomto smere, ako je uvedené aj v predchádzajúcom bode, navrhla vyžiadať od správcu konkurznej podstaty účtovníctvo Dlžníka, ktoré by jeho " komplexnú finančnú situáciu a perspektívu " s istotou preukázali. Súd prvej inštancie ale nechal tento dôkazný návrh žalobkyne absolútne nepovšimnutý. Súd prvej inštancie nevykonal tiež výsluch konateľa Dlžníka podľa podania žalobkyne zo dňa 03.04.2018, ktorý žalobkyňa za týmto účelom navrhla. Ako potom dokázal súd prvej inštancie napísať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno, je pre žalobkyňu vskutku nepochopiteľné. K otázke príčinnej súvislosti žalobkyňa uviedla, že aj keď súd prvej inštancie považoval príčinnú súvislosť za nepreukázanú, tak sám jej existenciu na konci bodu 22 napadnutého rozhodnutia nepriamo potvrdil. Pretože ak na strane súdneho exekútora nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, pretože "bol viazaný poverením exekučného sudu", resp. "konal v zmysle poverenia exekučného súdu”, a zároveň ani súd prvej inštancie nespochybnil, že predmetné poverenie nikdy nemalo byť vydané, tak logicky škoda vznikla v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu. V opísanom časovom slede po vydaní poverenia nedošlo k žiadnej inej nezákonnej skutočnosti, ktorá by príčinnú súvislosť mohla narušiť. Exekučné konanie vedené v Poľsku, na ktoré súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal, bolo úplne irelevantné a nebránilo dlžníkovi plniť si svoje záväzky v zmysle reštrukturalizačného plánu. Exekútor v Poľsku totiž nebol oprávnený vykonávať exekúciu na území Slovenskej republiky, najmä nie blokovať účty v slovenských bankách. Táto exekúcia sa teda k vzniku škody nepričinila ani sčasti. Takto žalobkyňa argumentovala už v bode 10 vyjadrenia zo dňa 23.10.2017. Žalobkyňa bola zvedavá, ako sa s týmto súd prvej inštancie vysporiada, ale očividne aj tento argument súd prvej inštancie prehliadol. K existencii nesprávneho úradného postupu uviedla, že súd prvej inštancie v bode 18 napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že predmetné poverenie vydané exekučným súdom nespĺňa podmienky žiadneho zákonného titulu v zmysle zákona. Tento právny záver ale nemá oporu v znení § 9 zákona, podľa žalobkyne súd prvej inštancie vyložil toto ustanovenie neprimerane reštriktívne. Súd prvej inštancie si k tomuto osvojil najmä uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2008, č. k. -20, pričom toho pochopil nesprávne. Ako žalobkyňa uviedla už na pojednávaní dňa 25.05.2018, tak toto uznesenie je vo vzťahu k tunajšiemu konaniu diametrálne odlišné. Vychádza totiž z premisy, že žalobcom proti štátu bol povinný z exekučného konania. V tamojšom konaní bola sťažovateľka účastníkom konania na strane povinného, podala námietky proti exekúcii, ale nakoľko nezaplatila súdny poplatok, exekučný súd konanie o námietkach zastavil. Príslušný súd konajúci o následnej žalobe tamojšej sťažovateľky o náhradu škody proti štátu túto zamietol z dôvodu, že sťažovateľka nevyužila všetky opravné prostriedky, pretože nepodala návrh na oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Tieto skutočnosti sú očividne absolútne nesúvisiace so skutkovým obsahom tunajšej žaloby, je ťažké nájsť lepší príklad nepochopenia judikátu, na ktorom všeobecný súd založil svoje rozhodnutie. Žalobkyňa naďalej zastáva názor, že vydané poverenie je nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, jednak preto, že toto nie je možné podradiť pod § 5 a nasl. zákona, a zároveň ho zákon rozhodne nevylučuje spod § 9. Dávať vzniknutú škodu do súvisu s vydaným upovedomením o začatí exekúcie nemá žiadnu logiku, pretože toto súdny exekútor vydal na základe poverenia exekučného súdu, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie na konci bodu 22 napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by ale predsa len mohlo byť zákonným titulom jedine toto upovedomenie, tak právny predchodca žalobkyne ho riadne a zrozumiteľne opísal v rámci skutkového obsahu žaloby podľa jej bodov 1 - 14. Právne posúdenie už v zmysle zásady /iura novit curia/ bolo výlučne na súde prvej inštancie. Napokon žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné. 16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. 17. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť ( ). 18. Podľa , , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 19. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je teda objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, založenou na súčasnom splnení troch predpokladov, a to existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a ne v ustanovení upravuje, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou treba uviesť, že tento vzťah nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda, aby protiprávne konanie škodcu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto

nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Protiprávny úkon (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. 20. Odvolací súd poukazuje na to, že právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa v rozsahu ustanovenom zákonom (, ). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj v spojení s bodom 3 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (). Čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava ( Exekučného poriadku) a konštatuje to aj ústavný súd vo svojej judikatúre. Z toho dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa . Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak, ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. 21. V danej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady škody podľa , ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie a súdneho exekútora zablokovaním bankových účtov povinného, v dôsledku ktorých tento nebol schopný plniť schválený reštrukturalizačný plán, čo následne viedlo k jeho likvidácii a vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Začatím exekúcie a súvisiacim blokovaním bankového účtu povinného, mala vzniknúť predchodcovi žalobkyne ako jedinému spoločníkovi povinného škoda - zmarená investícia vo výške hodnoty 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti povinného, t. j. vo výške 839.656.00 Eur.

22. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku potom vyslovil záver, že žalobkyňa nepreukázala už prvý z predpokladov zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, a tým je nesprávny úradný postup exekučného súdu a súdneho exekútora. V tomto smere (pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup exekučného súdu) vyslovil názor, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán (v danom prípade exekučný súd) pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku tohto, je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. Uviedol, že i prípadné chybné posúdenie predpokladov a podmienok vydania poverenia, potom nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). V danej veci žalobkyňa k uplatneniu formy zodpovednosti titulom nezákonného rozhodnutia však nesmerovala. Navyše poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného (povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky) a preto iba upovedomenie o začatí exekúcie je takým procesným úkonom súdneho exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému. V okolnostiach posudzovaného prípadu tak škodu sťažovateľke bolo spôsobilé vyvolať svojou nezákonnosťou len upovedomenie o začatí exekúcie, nie nezákonné poverenie na vykonanie exekúcie.

23. S vyššie uvedenými závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje i odvolací súd, pričom navyše dodáva, že medzi vydaním poverenia a žalobkyňou deklarovanou škodou, nie je ani priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Ako už bolo uvedené, žalobkyňa vznik škody odvodzovala z toho, že jej boli blokované bankové účty, z ktorých potom nemohla plniť reštrukturalizačný plán, v dôsledku čoho sa povinný dostal do likvidácie a následného konkurzu. V tomto smere potom odvolací súd uvádza, že samotné poverenie neviedlo k tomu, že povinnému boli zablokované bankové účty. Tieto mu boli zablokované až vydaním exekučného príkazu súdnym exekútorom. Samotné poverenie teda nemohlo vyvolať škodu na majetku povinného (a následne žalobkyne), lebo na jeho podklade k zablokovaniu účtov povinného

v banke nedošlo. Inými slovami povedané, ak by aj súd vyhodnotil vydanie poverenia ako nesprávny úradný postup exekučného súdu (t. j. že toto vydané byť nemalo), jeho vydanie nebolo priamou a bezprostrednou príčinnou vzniku škody (tou bol až exekučný príkaz). Pri opačnom výklade možno potom extenzívne tvrdiť i to, že ku škode by nedošlo ani vtedy, ak by oprávnený nepodal návrh na vykonanie exekúcie a teda nebyť takéhoto návrhu, nedošlo by ani k začatiu samotného exekučného konania, a teda ani k vzniku škody. Aj preto sa vyžaduje, aby prípadný nesprávny úradný postup bol v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom musí ísť o príčinu hlavnú, priamu a bezprostrednú (čo v danom prípade vydanie poverenia nepredstavovalo).

24. Na druhej strane sa však odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie (a ani s názorom žalovanej), že ani súdny exekútor sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že súdny exekútor bol oprávnený (ako prevenciu - zabezpečenie majetku povinného) zablokovať povinnému účet v banke, v danom štádiu exekučného konania (t. j. že súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v súlade s § 95 Exekučného poriadku). Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie (§ 46 Exekučného poriadku účinného v čase vykonávania exekúcie). Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. Účinky upovedomenia o začatí exekúcie nastávajú márnym uplynutím lehoty podľa § 61c ods. 2, uzavretím dohody podľa § 56 ods. 10 v rozsahu uzavretej dohody alebo právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k) (§ 47 cit. zákona). Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Exekútor vydá exekučný príkaz po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súčasne s upovedomením o začatí exekúcie, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom ( cit. zákona). Exekútor poverený vykonaním exekúcie: a) prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom, b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie ( cit. zákona). Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (). Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekútor vydá exekučný príkaz po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súčasne s upovedomením o začatí exekúcie. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk. Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak. Ak exekútor nevydá exekučný príkaz v lehote uvedenej v odseku 1, je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného. Exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvod, pre ktorý došlo k odblokovaniu účtu, musí exekútor uviesť v príkaze na odblokovanie účtu. Príkaz na odblokovanie účtu sa doručí banke do vlastných rúk ( cit. zákona).

25. V danej veci súdny exekútor vydal exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) hneď spolu s upovedomením o začatí exekúcie, čomu však nezodpovedá postup podľa a Exekučného poriadku (takýto postup exekučný poriadok umožňoval len v jednom prípade, a to, ak by išlo o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, čo však nebol posudzovaný prípad). Nebolo sporným, že povinný podal voči exekúcii včas námietky, ktoré boli následne exekučným súdom vyhodnotené ako dôvodné (uvedené následne potvrdil i odvolací súd) a exekúcia bola zastavená. Súdny exekútor teda nebol (v danej veci) oprávnený spolu s upovedomením o začatí exekúcie, súčasne vydať i exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke), a týmto zablokovať bankový účet povinného. Mohol tak urobiť až potom, čo by exekučný súd zamietol námietky povinného voči exekúcii, príp. ak by tento námietky v lehote 14 dní vôbec nepodal. Včas podané a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok. Kým sa o námietkach nerozhodne, nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Keďže súdny exekútor mal vedomosť o podaných námietkach povinného (ich včasnosti), bol povinný s vydaním exekučného príkazu počkať na rozhodnutie exekučného súdu (, Exekučného poriadku). Keďže následne exekučný súd tieto námietky vyhodnotil ako dôvodné (a exekúciu zastavil), k vydaniu exekučného príkazu, na podklade ktorého došlo k zablokovaniu účtu povinného, ani nemalo dôjsť. Možno preto uzavrieť, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď ešte pred rozhodnutím exekučného súdu o námietkach povinného, vydal exekučný príkaz, ktorým banke uložil povinnosť zablokovať účet povinného. Ak by postupoval v súlade s Exekučným poriadkom k zablokovaniu účtu povinného by nedošlo (a po vyhodnotení námietok a zastaveniu exekučného konania) by dôjsť už ani nemohlo. Navyše odvolací súd má za to, že (ak už teda i súdny exekútor blokáciu účtu vykonal), exekútor (vzhľadom na okolnosti veci - reštrukturalizačné konanie) mal po žiadostiach povinného vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( Exekučného poriadku). Samotná skutočnosť, že povinnému exekútor v upovedomení zakázal nakladať so svojím majetkom (na čo exekútor bol oprávnený), nebola príčinnou vzniku škody, nakoľko, ak by aj povinný v rozpore s uvedeným, použil finančné prostriedky na účte na plnenie reštrukturalizačného plánu (keďže by nemal účet zablokovaný), škoda by mu nevznikla (iba by konal v rozpore s povinnosťou uloženou mu v upovedomení). Inak povedané, povinný by síce porušil povinnosť mu uloženú v upovedomení, avšak uloženie tejto povinnosti sa neskôr ukázalo nedôvodným, keďže exekúcia nemala byť vôbec na majetok povinného vedená (a teda i tento zákaz nakladania s majetkom povinného uložený v upovedomení nebol dôvodný). K vzniku škody na majetku povinného (resp. jeho nemožnosť plniť si riadne reštrukturalizačný plán) nebol teda vyvolaný samotným uložením povinnosti povinnému nenakladať so svojim majetkom v upovedomení (teda vydaním upovedomenia o začatí exekúcie), ale až vydaním exekučného príkazu, ktorým došlo k zablokovaniu účtu povinného v banke a tým, k reálnemu znemožneniu použitia týchto prostriedkov na plnenie reštrukturalizačného plánu (samotným vydaním upovedomenia o začatí exekúcie totiž ešte nedochádza k zablokovaniu účtu v banke, k tomuto dochádza až následným vydaním exekučného príkazu). Tento však bol exekútor oprávnený vydať až potom, čo by súd námietky povinného voči exekúcii zamietol. Možno teda uzavrieť, že postup súdneho exekútora, ktorým tento zablokoval účet povinného v banke nebol správny, nakoľko exekútor k vydaniu exekučného príkazu pristúpil už v čase, kedy ešte exekučný súd nerozhodol o námietkach povinného voči exekúcii (a teda pristúpil k nemu už v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, hoci sa nejednalo o prípad exekúcie vykonávanej na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci). Z uvedených dôvodov tak v danej veci bol splnený predpoklad vzniku zodpovednosti štátu podľa , spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe súdneho exekútora, ktorý (predčasne, t. j. na základe predčasne vydaného exekučného príkazu) prikázal banke, ktorá viedla účet povinného, aby zablokovala peňažné prostriedky na tomto účte ( Exekučného poriadku).

26. Z týchto dôvodov (keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil predovšetkým na tom, že zo strany exekučného súdu ani súdneho exekútora nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu) odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný vychádzať z toho, že súdny exekútor sa dopustil nesprávneho úradného postupu (bod 25 tohto rozhodnutia). Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že „i v prípade, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu či exekútora, tento

by nebol v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti so žalobkyňou uplatnenou náhradou škody z dôvodu, že na majetok povinného prebieha skôr začaté exekučné konanie v Poľsku vedené súdnym exekútorom Okresného súdu v Chorzowe Radoslavom Jackom, na podklade toho istého exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu v Krakove sp. zn. zo dňa 28.03.2012“, toto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko k zablokovaniu účtu, na ktorom sa mali nachádzať finančné prostriedky, z ktorých povinný plnil reštrukturalizačný plán, nedošlo v exekučnom konaní v Poľsku, ale k jeho zablokovaniu došlo na príkaz súdneho exekútora JUDr. Krutého. Inak povedané, prebiehajúce exekučné konanie v Poľsku nemalo na zablokovanie účtu povinného v slovenskej banke (a teda na použitie finančných prostriedkov na tomto účte na planenie reštrukturalizačného plánu) žiaden vplyv (poľský exekútor nevydal príkaz na zablokovanie účtu v slovenskej banke).

V ďalšom bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať, či tento nesprávny úradný postup súdneho exekútora mohol spôsobiť žalobkyni deklarovanú škodu (t. j. či ak by nedošlo k zablokovaniu účtu, povinný by riadne a včas plnil reštrukturalizačný plán, a nedošlo by k jeho likvidácii a konkurzu - t. j. aké mal splátky podľa reštrukturalizačného plánu a aké finančné prostriedky boli na blokovanom účte, či tieto postačovali na postupné uspokojovanie veriteľov povinného a pod.- s tým, že dôkazné bremeno bude v tomto smere zaťažovať žalobkyňu). V tomto smere bude potrebné zohľadniť i podania žalobcu na č. l. 164 až 174, ktorými sa žalobkyňa snažila preukazovať príčinnú súvislosť a vznik škody. Až následne bude možné vysloviť, či škoda povinnému vznikla alebo nie, a či vôbec následne vznikla škoda (a v akom rozsahu) aj predchodcovi žalobkyne. Zároveň (pokiaľ ide o dokazovanie vzniku a výšky škody i z pohľadu znaleckého skúmania) dáva odvolací súd do pozornosti závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. novembra 2019 v zmysle ktorých, „ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa “.

Najskôr sa však súd prvej inštancie bude musieť vysporiadať s argumentáciou žalovanej o tom, že podľa bolo s účinnosťou od 1.4.2017 ( bez prechodných ustanovení) upravené, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora (t. j. iba subsidiárne). Bude potrebné posúdiť, o akú právnu normu v danom prípade ide (či hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru), a či ju v danom prípade možno aplikovať aj na exekučné konanie začaté v roku 2012 (či ide o prípustnú retroaktivitu), t. j. či možno uvedenú normu aplikovať aj na prípady náhrady škody postupom exekútora, ktorá mala vzniknúť ešte pred zavedením tohto ustanovenia. Cit. ustanovenie totiž s účinnosťou od 1.4.2017 zaviedlo subsidiárnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú exekútorom, keď podľa neho štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len vtedy, ak túto nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Dovtedy postavenie exekútora a jeho zodpovednosť (resp. zodpovednosť štátu) za škodu pri výkone exekučnej činnosti vyplývala iba z ust. v spojení s bodom 3 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorých vyplývalo, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzovalo, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (), t. j. do prijatia ustanovenia subsidiárna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú exekútorom upravená nebola. Súd prvej inštancie bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby toto spĺňalo všetky náležitosti podľa .

27. O trovách pôvodného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ). 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).