Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/109/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného M. H. N., ul. Kościuszki XX, XXX XX W., zastúpeného advokátskou kanceláriou N. s.r.o., H. XX, XXX XX Y. -Z., IČO: XX XXX XXX proti povinnému A. T. s.r.o., J. areál U.S. H., XXX XX U., IČO: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora G.. Z. U., V. XX, Y. pod spis. zn. Ex XXXXX/XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 730 876,11 PLN s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.1.2013 č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 2.1.2013 vyhovel námietkam povinného.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora G.. Z. U. súd vydal dňa 2.10.2012 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 1 730 876,22 PLN s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. IX C zo dňa 28.3.2012. Dňa 9.11.2012 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinného označené ako „Námietky povinného proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie", v ktorých uviedol, že dňa 2.12.2010 bola uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. XXR/X/XXXX na základe návrhu povinného ako dlžníka povolená reštrukturalizácia a uznesením uvedeného súdu zo dňa 4.5.2012 bol potvrdený reštrukturalizačný plán povinného ako dlžníka a skončené reštrukturalizačné konanie povinného. Ďalej povinný poukázal na ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „"), podľa ktorého právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky a uviedol, že podľa uvedeného ustanovenia si oprávnený mal pohľadávky prihlásiť do reštrukturalizácie, a to v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie (podľa ust. ) a keďže tak neurobil, potvrdením reštrukturalizačného plánu povinného nárok oprávneného na vymáhanie pohľadávok podľa ZoKR zanikol. Povinný vo vyjadrení k uvedenej námietke s touto nesúhlasil a uviedol, že začatiu exekučného konania bráni aj skôr začaté exekučné konanie a poukázal na to, že na základe rovnakého exekučného titulu, medzi totožnými účastníkmi a na uspokojenie rovnakej pohľadávky oprávneného sa vedie exekúcia jednak v E. na Okresnom súde v W., pred súdnym exekútorom Z. G. pod sp. zn. KM XXX/XX kde povinný voči upovedomeniu o začatí exekúcie dňa 13.6.2012 podal sťažnosť, o ktorej súd v W. dosiaľ nerozhodol, teda exekučné konanie tam pokračuje a tiež sa vedie exekúcia aj na území Slovenskej republiky na tunajšom súde pred súdnym exekútorom G.. Z. U. pod sp. zn. Ex XXXXX/XX, a teda pokračovaniu v exekúcii Ex XXXXX/XX bráni prekážka už skôr začatej exekúcie sp. zn. KM XXX/XX, okrem toho, že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, pretože povinný podal proti rozhodnutiu o pridelení doložky vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu v U. sp. zn. IX GC XX/XX v zákonnej lehote dňa 31.7.2012 sťažnosť, o ktorej do dnešného dňa nie je nerozhodnuté, a teda z dôvodu prebiehajúceho konania o tejto sťažnosti sa predmetný rozsudok doposiaľ nestal vykonateľným a že upovedomenie o začatí exekúcie má vady, pretože v ňom nebola splnená povinnosť uviesť aj údaj, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu a poučiť o práve podať podľa čl.3 Nariadenia odvolanie proti uznaniu vykonateľnosti.

Uvedené námietky oprávnený nepovažoval za dôvodné a uviedol, že zákonná úprava ukladá správcovi povinnosť zaslať všetkým známym zahraničným veriteľom, ktorí majú bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, výzvu na prihlásenie pohľadávok, správca by mal existenciu záväzkov zistiť predovšetkým zo zoznamu záväzkov, ktorý predkladá dlžník a z uznesenia o začatí reštrukturalizácie na majetok povinného a ani zo žiadnej inej písomnosti uverejnenej v Obchodnom vestníku nie je zrejmé, že by si správca konkurznej podstaty splnil túto zákonom stanovenú povinnosť a vyhlásil, že zo strany správcu mu nikdy nebola doručená výzva na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie, a teda zo strany reštrukturalizačného správcu tak došlo k hrubému zanedbaniu povinností, a preto má oprávnený za to, že námietky povinného o zániku vymáhateľnosti exekučného titulu neobstoja. K námietke litispendencie uviedol, že táto je zakotvená v ust. § 36 ods. 3 Exekučného poriadku a platí len pre exekučné konania začaté pre tie isté konania a medzi tými istými účastníkmi na území Slovenskej republiky, že neoddeliteľnou súčasťou exekučného titulu, ktorý predložil oprávnený bolo aj osvedčenie o vykonateľnosti exekučného titulu v súlade s čl. 54 a 58 Nariadenia Brusel I a vzhľadom na tieto skutočnosti prebieha v Slovenskej republike konanie v súlade s ust. , že sťažnosť proti vykonateľnosti exekučného titulu v zásade ako nedôvodnú vyhodnotil aj Okresný súd v W., ktorý rozhodoval o sťažnosti povinného proti uzneseniu o začatí exekúcie v E. a dôkazom legitímnosti týchto záverov je podľa oprávneného aj stále prebiehajúce exekučné konanie v E.. K ďalej námietke zaujal stanovisko súdny exekútor a uviedol, že na základe doručeného poverenia na vykonanie exekúcie riadne zákonným spôsobom vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo v zmysle Exekučného poriadku doručené povinnému a bol v ňom poučený o možnosti podať námietky proti exekúcii, a preto súdny exekútor má za to, že postupoval a postupuje v exekučnom konaní v súlade s Exekučným poriadkom.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie //, o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že námietky proti exekúcii boli súdnemu exekútorovi doručené v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Citoval ustanovenia , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR/ a uviedol, že ďalej zistil, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa 4.5.2012, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán povinného ako dlžníka, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXB/XXXX dňa 11.5.2011 pod č. U že oprávnený si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie riadne a včas neprihlásil, a teda v zmysle citovaného ustanovenia ZoKR nárok oprávneného na vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zanikol. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že vedenie exekúcie je v danom prípade neprípustné, nakoľko nastali okolnosti brániace vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného, preto súd námietke povinného vyhovel. Uviedol, že pre exekučné konanie je dôležitá skutočnosť, že zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, nárok veriteľov na vymáhanie pohľadávky voči povinnému ako dlžníkovi zanikol a uviedol, že nakoľko o námietke povinného rozhodol kladne, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými povinným uvádzanými dôvodmi zastavenia exekúcie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, z dôvodov podľa , pretože konanie trpí vadou podľa a preto, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V ďalšej časti odvolania oprávnený poukázal na povinnosť súdu riadne odôvodniť súdne rozhodnutie a uviedol, že vo vyjadrení k námietkam poukázal na to, že povinný na tom istom skutkovom základe ako v prípade námietok podaných na Okresnom súd Košice II podal námietku proti uzneseniu o začatí exekúcie v E. a súd o nej rozhodol tak, že sťažnosť povinného zamietol. Za najdôležitejšiu skutočnosť, ktorú súd prvého stupňa uviedol v uznesení je, že poukázal na to, že na právne vzťahy v predmetnom konaní vzhľadom na cudzí prvok je potrebné aplikovať Nariadenie Rady /ES/ 1346/2000 o konkurznom konaní. Z čl. 25 uvedeného nariadenia je zrejmé, že hoci rozhodnutie, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán nepodlieha z hľadiska uznania osobitnému režimu, t.j. je uznané automaticky v inom členskom štáte, toto neplatí o jeho vykonateľnosti a teda aj takéto rozhodnutie a uznesenie Okresného súdu Košice II, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán povinného, z hľadiska vykonateľnosti podlieha osobitnému režimu podľa čl. 31 až 51 Brusel I. Z čl. 25 Brusel I vyplýva, že rozhodnutie ako také sa síce uznáva automaticky, ale pokiaľ ide o výkon rozhodnutia, sú záväzné iné riešenie a výkon takého rozhodnutia vyžaduje realizáciu príslušných vykonávacích úkonov, t.j. takých, ktoré uvádzajú do života obsah samotného uznaného rozhodnutia, a keďže takéto úkony neboli vykonané, uvedené rozhodnutie v E. nenadobudlo právne účinky a teda v E. nemohlo vyvolať následky, ktoré sú s ním spojené, a teda aj následky v súlade s ustanovením ZoKR. Nakoľko v E. nenadobudli účinky vykonateľnosti o schválení reštrukturalizácie povinného, Krajský súd v U. mohol vydať rozhodnutie zo dňa 28.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2012 a vykonateľnosť dňa 5.6.2012, na podklade ktorého v súčasnosti prebieha exekučné konanie. S týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nevysporiadal, a preto je konanie zaťažené vadou, ktorá musí mať za následok zrušenie rozhodnutia a uviedol, že okrem uvedeného sa súd prvého stupňa nevysporiadal ani s ostanými námietkami oprávneného. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, poukázal na vyššie uvedené dôvody a uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď nezohľadnil pramene európskeho práva, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym právom, a teda aj pred ZoKR a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a povinného zaviazať nahradiť oprávnenému trovy odvolacieho konania v sume 732,25 eur, ktoré špecifikoval.

Povinný v podaní zo dňa 8.2.2013 k odvolaniu oprávneného uviedol, že s jeho právnym názorom, uvedeným v odvolaní, nesúhlasí. Uviedol, že pre pohľadávku oprávneného sa aplikuje Nariadenie ES č. 1346/2000 o konkurznom konaní a podľa čl.4 ods.1,2 tohto nariadenia na území SR sa konkurzné konanie riadi vnútroštátnym právom, ktorým je . Konkurzné konanie bolo vedené a uzavreté podľa uvedeného zákona. Podľa jeho názoru predmetom skúmania v tomto konaní nie je skutočnosť, či konajúci Okresný súd v U. mal alebo nemal uznať nárok oprávneného ale to, aké účinky podľa ZoKR nastávajú po vydaní uznesenia Okresného súdu Košice I, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán povinného a skončená reštrukturalizácia, zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníka a aké účinky má toto podľa ZoKR voči pohľadávke uplatnenej v tomto exekučnom konaní. Uviedol, že nie je sporné, že pohľadávka oprávneného vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a povinný bol povinný si ju riadne a včas prihlásiť. V danej veci nastali okolnosti, predpokladané ZoKR, ktoré na strane oprávneného bránia vymáhateľnosti jeho pohľadávky /výkon rozhodnutia je neprípustný/ a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. O odvolaní žiadal rozhodnúť čo najskôr, nakoľko sú mu blokované peňažné prostriedky na účte v S. vo výške 111 824,00 eur a v X. banke a.s. vo výške 10 136,31 eur, čím mu je znemožnené uspokojovanie jeho záväzkov z reštrukturalizačného plánu ako aj záväzkov z obchodného styku vzniknutých po skončení reštrukturalizácie.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní oprávneného so stanovisko konajúceho sudcu, že mu nemieni v celom rozsahu vyhovieť / /.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa podľa vrátane preskúmania konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to podľa bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia je vedená na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v U. č.k. IX C zo dňa 28.3.2012 a že k žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo pripojené A. podľa čl. 54 a 58 Nariadenia o súdnych rozhodnutiach a súdnych zmieroch vydané Okresným súdom v U. dňa 31.7.2012 /č.l. 6-7/.

Na základe uvedenej žiadosti súd prvého stupňa vydal dňa 2.10.2012 Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora G.. Z. U., ktorý dňa 24.10.2012 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 29.10.2012. Voči upovedomeniu povinný podal dňa 8.11.2012 námietky z dôvodov, že oprávnený si v zákonnej lehote neuplatnil pohľadávku priznanú mu exekučným titulom v reštrukturalizačnom konaní, a preto potvrdením reštrukturalizačného plánu povinného nárok oprávneného na vymáhanie pohľadávok podľa § 155 ods. 2 ZoKR zanikol, že exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť, že je daná prekážka litispendencie, keďže je vedené exekučné konanie na základe rovnakého exekučného titulu aj v E. a že upovedomenie o začatí exekúcie má vady, pretože v ňom nebola splnená povinnosť uviesť aj údaj, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu a poučiť o práve podať podľa čl.3 Nariadenia odvolanie proti uznaniu vykonateľnosti.

Súd prvého stupňa preskúmal dôvodnosť iba prvej námietky povinného, ktorú posúdil ako dôvodnú a preto uviedol, že jeho ďalšie námietky už neposudzuje. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak je dôvodná jedna námietka, tak nie je dôvod na posúdenie ďalších námietok povinného a stanovísk oprávneného k nim. Z uvedeného dôvodu odvolací súd posudzoval dôvodnosť súdom prvého stupňa posudzovanej námietky, a to zánik nároku oprávneného na vymoženie pohľadávky podľa § 155 ZoKR a stanoviska oprávneného k nej.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 2.12.2010 bola na základe návrhu povinného ako dlžníka povolená reštrukturalizácia a uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXXB/XXXX dňa 10.12.2010 a že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2011 bol potvrdený reštrukturalizačný plán povinného ako dlžníka a skončené reštrukturalizačné konanie povinného a toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXB/ XXXX dňa 11.5.2011 pod č. U Taktiež nie je sporné, že oprávnený si v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil svoju pohľadávku a že pohľadávka bola splatná pred začatím reštrukturalizačného konania.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, podľa § 155 ods.2 ZoKR „Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.“

Keďže oprávnený si neprihlásil svoju pohľadávku dňom 11.5.2011, teda dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, jeho pohľadávka zanikla.

Oprávnený sa v podanom odvolaní dovoláva posúdenia uvedenej skutočnosti podľa európskeho práva, a to Nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní /ďalej iba nariadenie/. Podľa kapitoly I, čl.1 bod 1 „Toto nariadenie sa vzťahuje na kolektívne konkurzné konania, pri ktorých ide o čiastočné alebo úplné zbavenie majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora.“ V prejednávanej veci sa však jedná o reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa nejedná o čiastočné ani úplné zbavenie majetku, ale práve naopak, o zachovanie majetku dlžníka a ďalší výkon jeho činnosti, a preto podľa odvolacieho súdu ani nie je aplikovateľné na danú vec.

Aj keby súd mal za to, že uvedené nariadenie sa vzťahuje aj na reštrukturalizačné konanie, tak podľa čl.4 bod 1/ nariadenia „Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako "štát, v ktorom sa konanie začne."

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že konkurzné konanie, keďže bolo vedené na súde v Slovenskej republike, riadi sa právom platným v Slovenskej republike, a teda o konkurze a reštrukturalizácii.

Oprávnený sa odvoláva na ustanovenie čl. 25 nariadenia, ktoré upravuje uznanie a vykonateľnosť iných súdnych rozhodnutí. Podľa čl. 25 bod 1/ nariadenia „Súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 16 a ktoré sa týkajú priebehu a uzavretia konkurzného konania a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít. Takéto súdne rozhodnutia sú vymáhateľné v súlade s článkami 31 až 51, s výnimkou článku 34 ods.2, Bruselského dohovoru o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení zmien a doplnkov dohovorov o pristúpení k tomuto dohovoru.“

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že súdne rozhodnutie o začatí konania ako aj jeho skončenia sa uznáva bez ďalších formalít. Pokiaľ ide o ich vymáhateľnosť, tak sú vymáhateľné podľa čl. 31 až 51, s výnimkou čl. 34 ods.2 Bruselského dohovoru, avšak v tomto konaní sa vymáha plnenie z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu v U., a nie súdne rozhodnutie vydané v exekučnom konaní, a preto uvedené ustanovenie sa na dané konanie nevzťahuje.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie sú dôvodné, keďže podľa ZoKR tým, že si oprávnený riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní vedenom na povinného, zaniklo jeho právo túto pohľadávku vymáhať voči povinnému, ako dlžníkovi. Z uvedených dôvodov podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Keďže odvolací súd posúdil ako oprávnený uvedený dôvod na vyhovenie námietkam povinného, rovnako ako súd prvého stupňa neposudzoval oprávnenosť ostatných dôvodov, nakoľko ich posudzovanie, aj keby ich posúdil ako nedôvodné, by nemalo za následok iné rozhodnutie.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa a oprávnenému nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a keďže povinnému také trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.