Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členiek senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v spore žalobcu: Mesto Hlohovec, IČO: 00 312 509, adresa sídla Hlohovec, M. R. Štefánika 1, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., IČO: 47 236 884, adresa sídla Košice, Kováčska 28, proti žalovanému: AMOS SK, s.r.o., IČO: 36 809 136, adresa sídla Hlohovec, Námestie sv. Michala 1, zastúpenému advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., adresa sídla Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, o 10.497,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 23. júna 2020, č.k. -439, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.497,50 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.497,50 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.).

1.2.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.2.2015 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.497,50 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, ktoré spočíva v majetkovom prospechu žalovaného z užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Ide o pozemky, na ktorých (pozemkoch) sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného, a to: zastavané pozemky parcela registra „C“ č. 5242/1 a parcela registra „C“ č. 5242/2 o celkovej výmere 1105 m2 v intraviláne katastrálneho územia C., zapísané v liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca vyčísľuje výšku nároku nasledovne: zastavané pozemky o celkovej výmere 1105 m2 za užívanie od 18.2.2013 do 17.2.2015 v počte 730 dní pri sadzbe 4,75 eur/m2/rok, predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 10.497,50 eur.

1.2.2 Žalovaný namietal, že znalecký posudok č. 58/2012 vypracovaný znalcom Ing. Róbertom Gergičom, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov v zastavanom území mesta vo vlastníctve Mesta Hlohovec, neurčuje cenu nájmu za užívanie pozemkov, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku najmä s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z primeranej sumy nájmu a obvyklej výšky nájomného, za ktorú Mesto Hlohovec prenajíma obdobné nehnuteľnosti s prihliadnutím na polohové umiestnenie a potenciálne využitie predmetných pozemkov, s ohľadom na existujúcu stavbu

na nich stojacu. Žalobca uzatvoril nájomné a podnájomné zmluvy s inými subjektami, z ktorých je zrejmé, že nájomné bolo určené nižšie ako suma nájomného žiadaná v zmysle žalobného návrhu, a preto nemožno považovať výšku bezdôvodného obohatenia za obvyklú a určenú v súlade s ustálenou súdnou praxou.

1.2.3 V konaní bolo nesporným, že žalobca je výlučným vlastníkom zastavaných pozemkov, a to parcely registra „C“ číslo 5242/1 a parcely registra „C“ číslo 5242/2 o celkovej výmere 1105 m2 nachádzajúcich sa v intraviláne katastrálneho územia Hlohovec vedených na liste vlastníctva číslo XXXX (ďalej len „sporné pozemky“).

1.2.4 Žalovaný je od 18.2.2013 výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa v intraviláne katastrálneho územia C. vedenej na liste vlastníctva XXXX a v prírode stojacej na sporných pozemkoch vlastnícky patriacich žalobcovi.

1.2.5 Žalovaný sporné pozemky užíval nepretržite od 18.2.2013 do 17.2.2015, pričom pre užívanie týchto pozemkov nemá žiaden užívací titul a žalobcovi za ich užívanie doposiaľ nezaplatil žiadnu odplatu. Žaloba žalobcu bola žalovanému doručená dňa 11.12.2015.

1.2.6 Z vykonaného dokazovania mal (súd prvej inštancie) za dokázané, že znalec Ing. Róbert Gergič v znaleckom posudku č. 69/2012 zo dňa 5.6.2012 určil ročnú výšku nájmu za sporné pozemky zaokrúhlene vo výške 5.200 eur (vychádzajúc z výšky nájmu 4,75 eur/1 m2 za rok). Znalec určoval všeobecnú hodnotu sporných pozemkov metódou polohovej diferenciácie s tým, že porovnávaciu metódu nepoužil z dôvodu, že nemal k dispozícii relevantné doklady (kúpne zmluvy, znalecké posudky z predaja obdobných pozemkov).

1.2.7 Znalec Ing. Tibor Škripec v znaleckom posudku č. 74/2018 z 29.7.2018 určil ročnú výšku nájmu za sporné pozemky za obdobie od 18.2.2013 do 17.2.2015 vo výške 6.800 eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov znalec vychádzal z aplikácie metódy polohovej diferenciácie s tým, že porovnávacia metóda je nepoužiteľná s ohľadom na absolútnu nedostupnosť použiteľných údajov pre posudzované obdobie. Znalec pri svojom výsluchu uviedol, že všeobecná hodnota nájmu sa stanovuje zo všeobecnej hodnoty pozemku (ďalej len „VHP“). Na to, aby sa dala stanoviť VHP v rokoch 2013 - 2015, a pretože metodika výpočtu všeobecnej hodnoty takýto postup ani nepozná, celý postup musel byť nanovo vymyslený tak, aby na jednej strane bol v súlade s právnymi predpismi a na druhej strane, aby vyhovel zadaniu súdu. Ako jediný objektívny spôsob takéhoto určenia (jediná správna metóda) sa ukázalo stanovenie VHP v roku 2018 a následne bazickými indexmi prepočítanie tejto hodnoty do roku 2013 - 2015. Teda stanoviť VHP možno len v roku 2018 a na základe nej potom použitím bazických indexov určiť spätne VHP aj v rokoch 2013 - 2015. Pri určení VHP sa vychádza zo 7 koeficientov, pričom 6 z nich je fixných a iba koeficient povyšujúcich faktorov sa dá variabilne meniť, preto znalec určil VHP spätne za roky 2013 - 2015 na základe uvedeného koeficientu. Následne nastupuje posúdenie bazických indexov, ktoré sú pravidelne mesačne zverejňované štatistickým úradom a zohľadňujú vývoj cien v priebehu času. Bazický index sa síce týka len nehnuteľností na bývanie, ale cenový vývoj je v podstate rovnaký vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam. Z takto vyvodených podkladov znalec potom určil výšku nájmu pozemkov v rokoch 2013 - 2015. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa určenia výnosovosti stavieb, túto znalec určil v jednom prípade na 40 rokov a v druhom prípade na 25 rokov z toho dôvodu, že na základe územného plánu sa posudzuje ďalšie funkčné využitie územia a potom na základe predpokladanej zostatkovej životnosti stavby sa určí jej obdobie výnosovosti. Na stanovenie výšky nájmu v rokoch 2013

- 2015 aplikoval znalec metodiku stanovenú vyhláškou účinnou až od 1.9.2017, pretože vyporiadanie sa vykonáva za účinnosti tejto novely vyhlášky. V zmysle poslednej novely vyhlášky č. 213/2017 účinnej od 1.9.2017 o stanovení výšky hodnoty sa v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprihliada na existenciu stavby na pozemku. Iný stav bol pred rokom 2017. Do 31.8.2017 by znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku zohľadnil v koeficiente redukujúcich faktorov skutočnosť, že na pozemku je cudzia stavba. V znaleckom posudku však bola existencia stavby zohľadnená v určenej dobe nájmu na základe doby výnosovosti stavby. Aj v prípade, že by na pozemku nebola žiadna stavba, hodnota VHP by bola stále rovnaká. Pokiaľ ide o výpočet koeficientu povyšujúcich faktorov, každý z koeficientov je stanovený v určitom rozhraní, ktoré je stanovené vyhláškou, pričom je na konkrétnom znalcovi, akú výšku koeficientu v rámci stanoveného rozhrania určí.

1.2.8 Žalobca aj žalovaný vyhodnotili znalecký posudok znalca Ing. Tibor Škripeca č. 74/2018 z 29.7.2018 v znení jeho doplnenia č. 1 z 2.12.2019 v časti určenia všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období za nevierohodný, nepreukazujúci všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov v období od 18.2.2013 do 17.2.2015, a tak pre rozhodnutie vo veci za nepoužiteľný.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby, na úkor ktorej bolo získané bezdôvodné obohatenie (žalobcu) na jeho vydanie, respektíve poskytnutie jej peňažnej náhrady za takéto obohatenie sa voči osobe, ktorá takýto majetkový prospech získala plnením bez právneho dôvodu, a to podľa a a ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“) a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa veta prvá a a nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z a dospel k záveru, že nárok žalobcu na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie v sume 10.497,50 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.497,50 eur od 12.12.2015 do zaplatenia je dôvodný, čo však neplatilo pre nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaný zo sumy 10.497,50 eur od 18.2.2015 do 11.12.2015, kde tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli naplnené podmienky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle , a to vo forme majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Oprávneným z vydania majetkového prospechu je žalobca, pretože je nepochybné (a v konaní to bolo nesporné), že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba žalovaného, pričom v rozhodnej dobe od 18.2.2013 do 17.2.2015 žalovaný užíval predmetné pozemky žalobcu bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, resp. bez akéhokoľvek iného právneho titulu.

1.5 Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, z predloženého znaleckého posudku Ing. Gergiča č. 69/2012 vyplýva, že tento neobsahuje doložku v zmysle (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“) o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a teda súd ho nemôže považovať za dôkaz vykonaný znaleckým dokazovaním, avšak tento dokument možno považovať za odborné vyjadrenie, ktoré na preukázanie dôvodnosti žalobného návrhu postačuje. Hoci žalovaný spochybňoval vyčíslenie svojho majetkového prospechu, žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval nižšiu výšku bezdôvodného obohatenia v konaní nepredložil. Súd pri určení výšky majetkového prospechu žalovaného nevychádzal zo znaleckého posudku č. 74/2018 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Škripecom, pretože obe strany so závermi znalca nesúhlasili. Súd zohľadnil predovšetkým námietky, že znalec aplikoval pri stanovení výšky nájmu v rokoch 2013 - 2015 metodiku na základe právnej úpravy účinnej až od 1.9.2017, napriek tomu, že znalecký posudok mal vypracovať do 90 dní odo dňa doručenia spisového materiálu (t.j. do dňa 25.4.2017), teda ešte pred účinnosťou novely vyhlášky a najmä podľa zadania súdu bol v danom prípade rozhodujúci stav veci (hodnota nájmu pozemkov) k obdobiu rokov 2013 až 2015. Zároveň však súd zohľadnil aj vysvetlenia znalca, ako určil hodnotu nájmu pozemkov, keď poukázal na to, že pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov sa vychádza zo siedmich koeficientov, z ktorých je šesť fixných (stanovených vyhláškou v určitom rozhraní) a iba koeficient povyšujúcich faktorov sa dá variabilne meniť, pričom je na konkrétnom znalcovi, akú výšku koeficientu v rámci stanoveného rozhrania určí. Takisto obaja znalci Ing. Gergič aj Ing. Škripec zhodne uviedli, že porovnávacia metóda na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov nie je v danom prípade použiteľná a obaja preto aplikovali metódu polohovej diferenciácie. Preto ak znalec Ing. Gergič v znaleckom posudku č. 69/2012 určil podľa svojho uváženia hodnotu koeficientu ponižujúcich faktorov vo výške 1 a všeobecnú výšku nájmu pozemkov stanovil na základe metódy polohovej diferenciácie, nekonal v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a jeho závery nemá dôvod súd spochybňovať len z dôvodu nesúhlasu žalovaného. V súvislosti s námietkou žalovaného, že znalec v znaleckom posudku č. 69/2012 nezohľadnil (v koeficiente redukujúcich faktorov), že pozemky sú zastavané stavbou žalovaného, má súd za to, že nie je dôvod brať do úvahy túto skutočnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný vedome a dlhodobo užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, nie je namieste, aby žalovaný pri určovaní výšky svojho majetkového prospechu na úkor žalobcu dostával takýmto spôsobom „zľavu“, keď v konečnom dôsledku by výšku prípadného nájomného pozemkov žalobcu mala znižovať existencia stavby, ktorá je práve vo vlastníctve samotného žalovaného. Inými slovami, žalovaný sa nemôže domáhať zníženia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia preto, lebo hodnotu pozemkov žalobcu „znehodnocuje“ jeho vlastná stavba. Pokiaľ ďalej žalovaný argumentoval tým, že žalobca je viazaný svojimi všeobecne záväznými nariadeniami č. 130/2012 a č. 111/2009, podľa ktorých žalobca

pri pozemku užívaného bez právneho dôvodu viac ako 5 rokov nepoužije kritérium trhovej ceny, ale cenu zníženú s prihliadnutím na dôvody osobitého zreteľa, súd sa v tomto stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný je vlastníkom stavby stojacej na pozemkoch žalobcu od 18.2.2013, teda menej ako 5 rokov, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o dlhodobom užívaní pozemkov a tiež s poukazom na právnu zásadu „Nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania), nie je dôvod považovať prípad žalovaného za hodný osobitného zreteľa a neprihliadať pri posudzovaní výšky jeho majetkového prospechu na trhovú cenu.

1.6 S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobcov výpočet výšky majetkového prospechu žalovaného v sume 10.497,50 eur (užívanie pozemkov 730 dní x výmera pozemkov 1105 m2 x sadzba nájmu 4,75 eur/m2/rok) je správny, a preto žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel.

1.7 Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

1.8.1 Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to maximálne vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. odo dňa omeškania žalovaného s plnením. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo citované nariadenie vlády SR požadovať úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, pričom rozhodujúca je výška sankčných úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky, preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.497,50 eur od 12.12.2015 do zaplatenia. Súd zároveň dodáva, že splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zákon neustanovuje. Za deň splatnosti sa preto považuje deň nasledujúci po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie (s poukazom na ). Za takúto výzvu na plnenie možno považovať aj deň doručenia žalobného návrhu žalovanému.

1.8.2 Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania už odo dňa 18.2.2015, avšak žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúci deň po doručení žaloby s prílohami, t.j. od 12.12.2015. Vzhľadom na to, že právo žalobcu žiadať od žalovaného vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia vzniklo až po tomto dátume, súd žalobu v časti úrokov z omeškania od 18.2.2015 do 11.12.2015 zamietol.

1.9 Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne Ing. R. D. z dôvodu, že žalobca na vykonaní tohto dôkazu netrval.

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi pre jeho pomer úspechu v spore, keď miera jeho neúspechu iba v zamietnutej časti úrokov z omeškania bola pri posudzovaní pomeru jeho úspechu a neúspechu v konaní zanedbateľná.

2.1 Rozsudok vo výroku I. a III. napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že v konaní sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec aj nesprávne právne posúdil (, , a ), čo všetko malo za následok nesprávnosť samotného rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutia o trovách konania.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie arbitrárne a v rozpore s platnou právnou úpravou „prekvalifikoval“ znalecký posudok Ing. Gergiča z roku 2012 na odborné vyjadrenie, pričom však dokazovanie takýmto odborným vyjadrením (i keď aj len ako listinou) nevykonal. Takýmto

postupom uprel žalovanému prístup k súdu, nakoľko žalovaný nemal možnosť k takému nevykonanému dôkazu kvalifikovane namietať, keďže námietky proti odbornému vyjadreniu nie sú totožné s námietkami proti súkromnej listine, že súd prvej inštancie svojím postupom neumožnil stranám sporu vzniesť námietky voči osobe znalca Ing. Gergiča, že súd posúdil skutočnosti len z listinného dôkazu, pričom na posúdenie týchto skutočností sú potrebné odborné znalosti, a preto takáto vada konania mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nebol oprávnený skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca a pokiaľ mal pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku nemohol tento nahradiť vlastným názorom, ale mal znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne sám znalcovi uložiť, aby vypracoval nový posudok alebo mal ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa k správnosti už podanému znaleckému posudku. Naproti tomu súd prvej inštancie pochybnosti v znaleckom posudku Ing. Škripca vyhodnotil tak, že na účely posúdenia nároku žalobcu od neho abstrahoval, pričom neodstraňoval rozpory znaleckých posudkoch vypočutím oboch znalcov ani nedal závery preskúmať iným znalcom, vedeckým alebo inou inštitúciou. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že ani jeden zo znalcov nezohľadnil existenciu stavby v koeficiente redukujúcich faktorov, a to bez ohľadu na to, z akej metodiky vychádzali.

2.3 Pokiaľ ide o hodnotenie listinného dôkazu - znaleckého posudku Ing. Gergiča, tento súd nesprávne vyhodnotil, a to z pohľadu jeho pravdivosti a relevancie, pričom pri hodnotení porušil základné pravidlá civilného procesu pri zisťovaní skutkového stavu z vykonaných dôkazov. Predmetný znalecký posudok bol žalovaným v konaní relevantným spôsobom spochybnený, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie konštatoval pri svojom predbežnom právnom posúdení, že výška nároku je sporná, a preto aj na základe návrhu strany sporu nariadil znalecké dokazovanie, ktoré v konaní aj vykonal. Navzdory tomu však pri svojom rozhodnutí konštatoval, že nevychádzal zo znaleckého posudku Ing. Škripeca číslo 74/2018 z dôvodu, že obe strany so závermi znalca nesúhlasili, že pri takomto závere súd zohľadnil najmä námietky, že znalec aplikoval pri stanovení výšky nájmu v roku 2013 až 2015 metodiku na základe právnej úpravy účinnej až od 1.9.2017. V čom však spočíva rozdiel v uplatňovanej metodike z rozsudku zistiť možné nie je. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že znalec Ing. Škripec vo svojom posudku ako aj výsluchu pred súdom uviedol, že pri určení VHP nezohľadnil existenciu stavby na pozemku s odkazom na vyhlášku číslo , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Rovnako Ing. Gergič neprihliadol pri hodnotení redukujúcich faktorov na existenciu stavby na cudzom pozemku. Tieto skutočnosti zostali zo strany súdu prvej inštancie bez povšimnutia napriek tomu, že voči takémuto postupu znalca žalovaný namietal od počiatku.

2.4 Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie nevyhodnotil rozpor listinného dôkazu (v rozsudku posudzovaného ako „odborné vyjadrenie“) so znaleckým posudkom Ing. Škripca dostatočne a presvedčivo, rezignoval na konfrontáciu záverov vyplývajúcich z predmetných dôkazov, a ďalšie dokazovanie, napríklad ďalším znaleckým posudkom nevykonal. Z rozsudku nevyplýva, ako súd vyhodnotil správnosť znalcom stanovených jednotlivých koeficientov.

2.5 Pochybnosti o výške bezdôvodného obohatenia mali v súlade so základnými pravidlami kontradiktórneho sporového procesu ísť na ťarchu žalobcu, v žiadnom prípade nie na ťarchu žalovaného, ktorý v tomto konaní nemá žiadnu povinnosť tvrdenia a nezaťažuje ho ani bremeno dôkazu.

2.6 Súd rezignoval na zákonnú požiadavku vyhodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie sám svojvoľne posúdil otázku, či možno existenciu stavby na cudzom pozemku pri výpočte VHP a výšky nájmu v znaleckom posudku zohľadniť alebo nie. Zistenia súdu uvedené v bode 17 rozsudku, a z toho vyplývajúce právne zdôvodnenie, žalovaný považuje za nesprávne. Predmetná stavba bola postavená v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Právo užívať stavbu na pozemku sa odvodzovalo od vtedy platných hospodárskych zmlúv štátneho podniku. Žalobca pozemky pod stavbu nadobudol bezodplatne na základe delimitácie v deväťdesiatich rokoch 20. storočia, t.j. v čase, keď stavba na sporných nehnuteľnostiach už stála. Stavba bola postavená v súlade so všetkými vtedy platnými právnymi predpismi, nešlo ani v súčasnosti nejde o neoprávnenú stavbu. Sporné nehnuteľnosti pod stavbou sú od delimitácie užívané vlastníkmi stavby dlhodobo bez právneho dôvodu (t. j. viac ako 5 rokov, (pokiaľ súd konštatuje niečo iné je to nesprávne). Žiadna zmluva k ním uzatvorená nebola a žalobca počas pätnástich až dvadsiatich rokov od vtedajších vlastníkov stavby žiadne nájomné ani bezdôvodné obohatenie nežiadal.

2.7 V žiadnej zo zápisníc nie je zaznamenané vykonanie akéhokoľvek listinného dôkazu, len v zápisnici zo 6.11.2018 bol „oboznámený“ znalecký posudok číslo 75/2018. Zo žiadnej zo zápisníc nie je zrejmé, že by súd oboznamoval priebeh doterajšieho konania, ani konštatácia súdu, že v spise sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré boli vzájomne doručené. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dôkazy navrhnuté stranami sporu nevykonal. Nevykonanie dokazovania súd taktiež nezdôvodnil v rozsudku.

2.8 Vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a to v otázke výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu.

2.9 Žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie hodnotí ako prekvapivý, nakoľko súd prvej inštancie síce na pojednávaní konanom dňa 23.9.2016 poskytol stranám predbežné právne posúdenie veci podľa , v zmysle ktorého spornou ostala výška nájomného ako cena obvyklá s tým, že na preukázanie tejto výšky bolo nariadené znalecké dokazovanie, avšak zo žiadnej z ďalších zápisníc nevyplýva žiadne ďalšie predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie napriek tomu, že toto má zásadný význam pre ďalší postup strany v kontradiktórnom sporovom konaní. Prekvapivo z rozhodnutia vyplýva, pokiaľ súd už od počiatku súdneho konania predbežne ustálil, že zo žalobcom predložených dôkazov, predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Gergiča nie je preukázaná výška bezdôvodného obohatenia a táto skutočnosť je sporná (čo bol aj dôvod nariadenia znaleckého dokazovania), svoje rozhodnutie vo veci samej založil práve na predmetnom dôkaze a nie na znaleckom dokazovaní vykonanom v tejto veci. Súd porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, nakoľko mal pred vydaním rozsudku poskytnúť priestor žalovanému na to, aby mal možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu súdu, než aké bolo počas celého konania zo strany súdu prvej inštancie deklarované. Žalovaný nemohol ani len tušiť, že znalecké dokazovanie vykonané v tejto veci nebude zohľadnené. Žalovanému tak bola odňatá možnosť navrhnúť výsluch Ing. Gergiča, žiadať kontrolný znalecký posudok, označiť iné znalecké posudky z iných obdobných konaní medzi žalobcom a žalovaným a pod. Takýmto spôsobom súd prvej inštancie vydaním prekvapivého rozhodnutia výrazným spôsobom zasiahol do právnej istoty žalovaného a porušil jeho legitímne očakávania.

2.10 Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv, a to porušením rozhodujúcich charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno nijako objektívne zdôvodniť a ani ospravedlniť a to najmä, že nesprávnymi a zmätočnými skutkovými zisteniami vniesol do rozhodovacej činnosti ústavne neakceptovateľnú arbitrárnosť a svojvôľu, nevysporiadal sa s relevantnou argumentáciou žalovaného najmä (nie však výlučne, otázkou zohľadnenia existencie stavby v jednotlivých koeficientoch podľa znaleckého posudku a podobne), čím sa stal rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nielenže nevykonal žalovaným označené dôkazy, ale celkom rezignoval na uvedenie dôvodov, prečo tieto označené dôkazy nevykonal.

3.1 Žalobca odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny a žalobcovi priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania dôvodiac, že súd prvej inštancie správne žalobcom (ešte za účinnosti ) predložený znalecký posudok Ing. Gergiča považoval za odborné vyjadrenie v zmysle pre nespĺňanie kritérií podľa , avšak zároveň poukazuje na to, že tento znalecký posudok bol vyhotovený osobou uvedenou v zozname znalcov aj v čase účinnosti . zaviedol inštitút súkromného znaleckého posudku a žalobca má za to, že predmetný posudok spĺňa odborné podmienky súkromného znaleckého posudku. Aby ho bolo možné aj takto hodnotiť, bolo potrebné tento iba doplniť o doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Nedostatok tejto doložky však neznižuje odbornosť osoby, ktorá ho vykonala. Žalobca v konaní nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania súdom a je toho názoru, že na jeho nariadenie neboli splnené ani procesné podmienky, nakoľko podľa jeho názoru v tomto prípade sa neriešila odborná otázka, na ktorú bola potrebná vedeckosť a súdom ustanovený znalec Ing. Škripec takúto odbornosť ani nemá. Z tohto dôvodu ani nemožno považovať ním vyhotovený posudok za znalecký posudok v zmysle . Za takej situácie neprihliadnuť na závery tohto znaleckého posudku nemá také následky, aké mu pripisuje žalovaný.

3.2 Za nedôvodnú považuje žalobca aj námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že súd nezákonne preniesol na neho dôkaznú povinnosť. Žalobca je toho názoru, že on si svoju dôkaznú povinnosť plnil, pokiaľ na vyriešenie odborných otázok potrebných pre rozhodnutie pripojil k žalobe znalecký posudok

Ing. Gergiča. Sám žalovaný ako osoba nedisponujúca odbornými znalosťami v uvedenej oblasti nebol spôsobilý vyvrátiť odborné závery znalca a takúto spôsobilosť by malo iba odborné vyjadrenie, ktoré mal možnosť si zabezpečiť. Z tohto pohľadu považuje žalobca za správny záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalovaným. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevychádzal pri riešení odbornej otázky z posudku Ing. Škripeca, ale z posudku Ing. Gergiča, jeho postup nemožno považovať za nesprávny.

3.3 Žalobca navyše poukazuje na skutočnosť, že právnym predchodcom terajšieho žalovaného bol M. S. ako fyzická osoba, ktorý vlastnícke právo k stavbe previedol na žalovaného dňa 18.2.2013 a tento je zároveň spoločníkom a konateľom žalovaného. Aj od tejto fyzickej osoby si žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemku žalobcu bez uzatvorenej zmluvy uplatňuje na súde, a to v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod spisovou značkou , v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok, a to znalcom Ing. Deziderom Csenkym č. 70/2019 na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce obdobie dvoch rokov od 18.2.2011 zo 17.2.2013 s tým, že tento znalec vyčíslil výšku všeobecnej hodnoty nájmu na 3,95 eur/ m2/rok. Z tohto pohľadu možno považovať výpočet znalca Ing. Gergiča za obdobie nasledujúcich dvoch rokov vo výške 4,75 eur/ m2/rok za v podstate zhodný s prihliadnutím na vývoj cien nájomného počas dvoch rokov. Obaja znalci teda riešili rovnakú odbornú otázku tvoriacu podklad pre rozhodnutie v podstate s rovnakými závermi, čo potvrdzuje vierohodnosť ich odborných záverov, ktoré žalovaný v konaní nevyvrátil.

3.4 Žalobca nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení o potrebe zníženia výšky všeobecnej ceny nájmu pozemku s prihliadnutím na skutočnosť, že na tomto stojí stavba v jeho vlastníctve. Nižšie nájomné v takejto situácii by pripadalo do úvahy analogicky s poukazom na iba v prípade, ak by uvedená skutočnosť žalovanému ako nájomcovi bránila v možnosti užívať pozemok dohodnutým spôsobom, prípadne ho v užívaní v nejakom rozsahu obmedzovala. Iba v takom prípade by prichádzala do úvahy zľava z ceny nájmu. V prejednávanej veci sa o takúto situáciu nejedná, žalovaný dané skutočnosti ani netvrdí a žalovaného ako vlastníka stavby v užívaní sporných pozemkov nič neobmedzuje.

4.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach dôvodiac, že súd v konaní žiadne odborné vyjadrenie od Ing. Gergiča nevyžiadal a znalecký posudok nemožno v zmysle považovať za odborné vyjadrenie ani za súkromné odborné vyjadrenie podľa . Keďže v konaní nebolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom ani odborným vyjadrením Ing. Gergiča, nie je možné z takéhoto nevykonaného dôkazného prostriedku vychádzať.

4.2 Žalovaný v dostatočnom rozsahu spochybnil predpoklady, z ktorých Ing. Gergič vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, načo súd prvej inštancie reflektoval tým, že nielenže vyjadril svoje predbežné právne posúdenie, ale v konaní aj ustanovil znalca na návrh žalovaného.

4.3 Pokiaľ žalobca poukazuje na závery znalca v inom súdnom konaní, ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 10.497,50 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaného získaného na úkor žalobcu užívaním nehnuteľného majetku žalobcu bez právneho dôvodu v období od 18.2.2013 do 17.2.2015. Súd prvej inštancie žalobe v časti nároku na zaplatenie žalovanej istiny a časti príslušenstva vyhovel.

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že v období od 18.2.2013 do 17.2.2015 bola všeobecná hodnota nájomného za nájom obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase vo výške 4,75 eur/m2/rok), či nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (že nevykonal dokazovanie odborným vyjadrením Ing. Gergiča, prípadne, že nevykonal žiadne dokazovanie okrem oboznámenia znaleckého posudku č. 75/2018 zo spisu sp. zn. ), či nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (riadnym neodôvodnením rozsudku, nevyhodnotením dokazovania ako celku ani jednotlivých dôkazov vrátane neuvedenia dôvodov, pre ktoré dokazovanie dôkazmi označenými stranami nevykonal), či sa v konaní dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec aj nesprávne právne posúdil (v otázke výšky bezdôvodného obohatenia), čo všetko malo za následok nesprávnosť samotného rozhodnutia vo veci samej vo vyhovujúcej časti rozsudku a rozhodnutia o trovách konania. Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol ostal nedotknutý, odvolaním nenapadnutý a tiež vyňatý z prieskumu odvolacieho súdu.

7. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä znaleckým posudkom Ing. Gergiča č. 69/2012 (považovaným súdom za odborné vyjadrenie) za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v období od 18.2.2013 do 17.2.2015 odvolací súd uvádza: Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9.2 Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9.3 Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9.4 Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktorej protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2 ).

9.5 Podľa a , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2).

9.6 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou povinnosťou sporových strán je povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť (každej zo sporových strán) pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu (teda takáto povinnosť jednoznačne zaťažuje aj žalovaného). Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena tou ktorou procesnou stranou. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v za stavebníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda ex offo prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne). Okrem vyššie uvedeného, špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana, je aj povinnosť dôkazná. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa civilného sporového procesu nie je možné o dôkaznej povinnosti správne uvažovať len na strane žalobcu. Inak povedané, dôkazná povinnosť v kontradiktórnom spore nestíha len žalobcu, ale každý je povinný dokazovať v spore to, čo sám tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi (ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu žalovaný svojimi vyhláseniami, že žalovaný v prejednávanej veci nemá povinnosť ani tvrdiť, ani dokazovať a jeho pasivita v tomto smere nemôže byť vyhodnotená v jeho neprospech), ale aj žalovanému. Jeho rozsah sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne (a okrem toho ak svoje tvrdenia podporí aj dôkazmi), žalovanému nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku a v prípade ich účinného popretia žalobcom a musí predložiť na ich preukázanie aj dôkazy (ak chce v spore uspieť).

9.7 Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9.8 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj sporových strán, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania, a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané, a ktoré dôkazy vykoná. V zásade súd nevykonáva dokazovanie na preukazovanie skutkových okolností, ktoré sú medzi stranami nesporné. Sudca sa teda nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Pravdaže súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou (ktorý druhá sporová strana účinne poprela), ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

9.9 Zo spisu vyplynulo, že žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že je výlučným vlastníkom sporných pozemkov (parcely registra „C“ číslo 5242/1 a parcely registra „C“ číslo 5242/2 o celkovej výmere 1105 m2, nachádzajúcich sa intraviláne katastrálneho územia C. vedených na liste vlastníctva číslo XXXX), že žalovaný je od 18.2.2013 výlučným vlastníkom stavby (so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa v intraviláne katastrálneho územia C. vedenej na liste vlastníctva XXXX), v prírode stojacej na sporných pozemkoch vlastnícky patriacich žalobcovi, že žalovaný sporné pozemky užíval nepretržite od 18.2.2013 do 17.2.2015, pričom pre užívanie týchto pozemkov nemá žiaden užívací titul (napriek snahe žalobcu sporné pozemky žalovanému odpredať, prípadne prenajať, čo žalovaný odmieta) a žalobcovi za ich užívanie doposiaľ nezaplatil žiadnu odplatu a napokon, že všeobecná hodnota nájmu za užívanie obdobných pozemkov v Hlohovci bola v období od 18.2.2013 do 17.2.2015 vo výške

4,75 eur/1 m2/rok. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výpismi z listov vlastníctva číslo XXXX a číslo XXXX - čiastočnými z 13.2.2015, čiastočným výpisom z uznesenia číslo 33 z rokovania Mestského zastupiteľstva v Hlohovci konaného dňa 27.6.2013, výzvou na uzatvorenie zmluvy na prenájom, prípadne odkúpenie sporných pozemkov z 26.7.2013 vrátane návrhu nájomnej zmluvy a znaleckým posudkom číslo 69/2012 z 5.6.2012 vyhotoveným súdnym znalcom Ing. Róbertom Gergičom. Žalovaný v odpore namietal len to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, a to pokiaľ ide o výšku jeho bezdôvodného obohatenia sa užívaním sporných pozemkov dôvodiac, že je potrebné vychádzať z primeranej sumy nájmu a obvyklej výšky nájomného, za ktorú žalobca prenajíma obdobné nehnuteľnosti s prihliadnutím na polohové umiestnenie a potenciálne využitie sporných pozemkov, a to s ohľadom na existujúcu stavbu na nich stojacu s tým, že žalobca uzavrel nájomné a podnájomné zmluvy s inými subjektami, z ktorých je zrejmé, že v týchto prípadoch nájomné bolo určené nižšie ako suma nájomného žiadaná v zmysle žaloby, o ktorom skutkovom tvrdení predložil súdu Podnájomnú zmluvu z 30.9.2011 a Zmluvou o nájme nehnuteľností číslo ISS: 816/2012 z 21.12.2012. Skutkové tvrdenia žalobcu o vlastníctve sporných pozemkov a stavby na nich stojacej, ako aj o užívaní sporných pozemkov v rozhodnom období žalovaným bez právneho dôvodu zostali žalovaným výslovne nepopretými, a preto ich bolo potrebné považovať v konaní za nesporné ( ), teda pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné vykonať žalobcom navrhované dokazovanie na ich preukázanie. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie žalobcu o všeobecnej hodnote nájmu za užívanie obdobných pozemkov v meste Hlohovec v období od 18.2.2013 zo 17.2.2015 vo výške 4,75 eur/1 m2/ rok, toto bolo potrebné považovať za žalovaným popreté avšak neúčinne ( ), teda v konečnom dôsledku za nesporné, nakoľko žalovaný skutkovo netvrdil vôbec nič o tom aká bola všeobecná hodnota nájmu za užívanie obdobných pozemkov v meste Hlohovec v období od 18.2.2013 do 17.2.2015 (tvrdil totiž len to, že žalobca v jednotlivých prípadoch prenajal pozemky aj za nižšiu cenu, ako je cena, ktorú požaduje od neho). Na pojednávaní súdu navrhol na zistenie tejto všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období vykonať znalecké dokazovanie, k čomu doložil do spisu prehľad nájomných zmlúv uzatvorených žalobcom s tretími osobami na prenájom pozemkov v kat. úz. mesta C. v období od 1.1.2011 do 1.8.2016 a prehľad rozhodnutí mestského zastupiteľstva a primátora mesta Hlohovec týkajúcich sa uzatvárania nájomných zmlúv, ako aj samotné rozhodnutia a zmluvy k nim vzťahujúce sa avšak s tým, že podľa jeho názoru ani v jednom prípade nejde o analogický skutkový stav ako v prípade žalovaného, pričom v prevažujúcej väčšine prípadov ide o prenájom časti pozemkov žalovaného v rozsahu od cca 1 m2 do 40 m2 za účelom realizácie letných terás, reklamných pútačov, parkovacích miest, výstavy kvetín, prezentáciu slnečných okuliarov, dočasných stavenísk a podobne. Zároveň predložil Všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec číslo 111/2009 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta Hlohovec a o nájme majetku vo vlastníctve mesta Hlohovec a Všeobecne záväzné nariadenie mesta Hlohovec číslo 130/2012 o zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Hlohovec (tu pozri č.l. 135 a 222). Aj keď žalovaný v konaní netvrdil, že ním predkladané listiny obsahujú cenu nájmu obvyklú v mieste a v čase užívania sporných pozemkov, žalobca na pojednávaní súdu konanom dňa 23.9.2016 výslovne poprel, že by žalobcom predložená Zmluva o nájme nehnuteľností číslo ISS: 816/2012 z 21.12.2012 obsahovala dohodnuté nájomné vo výške všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie obdobných pozemkov v meste Hlohovec v období od 18.2.2013 do 17.2.2015 a v rámci svojich vlastných skutkových tvrdení uviedol, že v predmetnej zmluve bolo dohodnuté nižšie nájomné (vo výške nezodpovedajúcej obvyklej trhovej cene takéhoto nájmu) z dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy dohodnutá cena nájmu zohľadňovala skutočnosť, že nájomca na predmete nájmu preinvestoval peňažné prostriedky a plánuje na predmete nájmu vykonať ďalšie investície, ako napríklad vybudovanie futbalové ihriska s umelou trávou. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení predložil uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 94 z 12.12.2013. Žalovaný takéto skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, a preto ich bolo potrebné považovať za nesporné ( ), bez potreby vykonávania dokazovania, či už samotnou zmluvou o nájme, alebo uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec číslo 94 z 12.12.2013. Pokiaľ ide o žalovaným predloženú zmluvu o podnájme, žalobca opätovne výslovne poprel, že by predmetná zmluva preukazovala obvyklú cenu nájmu pozemkov prenajímaných žalobcom v rozhodnom období na podnikateľské účely (hoc žalovaný to ani netvrdil), nakoľko ide o zmluvu podnájomnú, kde žalobca nevystupuje ako prenajímateľ a jej predmetom nie je nájom pozemkov, ale ich podnájom, a to za účelom osadenia demontovanej garáže. Obdobne tieto skutkové tvrdenia žalobcu zostali zo strany žalovaného výslovne nepopreté, a preto ich bolo potrebné považovať za nesporné ( ), bez potreby vykonávania dokazovania (zmluvou o podnájme) ohľadom ich pravdivosti. Na práve citovanom pojednávaní (konanom dňa 23.9.2016) žalobca predložil (súdu a cestou súdu aj žalovanému) znalecký posudok Ing. Róberta Gergiča č. 69/2012 z 5.6.2012, preukazujúc ním svoje skutkové tvrdenia

o všeobecnej hodnote nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období a znalecký posudok toho istého znalca č. 139/2015 zo dňa 31.8.2015 o určení všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov ku dňu 31.8.2015. Žalovaný po oboznámení sa s týmito posudkami rozsiahlo namietal voči správnosti záverov znalca, ku ktorým tento dospel najmä v znaleckom posudku č. 69/2012 z 5.6.2021, a to najmä z dôvodu podľa jeho názoru znalcom nesprávne použitej metódy (metódy polohovej diferenciácie) na určenie všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov a použitím nesprávnych koeficientov redukujúcich faktorov s tým, že znalec mal použiť porovnávaciu metódu a iné koeficienty redukujúcich faktorov ceny nájmu, zohľadniac skutočnosť, že na pozemkoch stojí stavba vlastnícky patriaca žalovanému (a nič mu nebránilo namietať prípadne aj osobu, ktorá posudok spracovala, ak mal na to dôvod - poznámka odvolacieho súdu) a že žalobca pri splnení určitých podmienok nepožaduje za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu od tretích osôb trhovú cenu nájmu, ale cenu nájmu nižšiu. Na základe návrhu žalovaného, a ním pre účely takéhoto dokazovania súdu predložených listín, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Tiborom Škripcom za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období. Znalec posudok vypracoval dňa 29.7.2018 písomne pod č. 74/2018. Po jeho doručení súdom sporovým stranám, obe strany tento písomne vyhodnotili ako nevierohodný a nepoužiteľný pre rozhodnutie v tejto veci a navrhli jeho opravu v časti špecifikácie predmetu posudzovania v tabuľkách a jeho prepracovanie podľa inej metodiky (tu pozri č.l. 331 a č.l. 355). Znalec chybné označenie predmetu posudzovania v tabuľkách opravil, avšak prepracovanie posudku podľa inej metodiky odmietol vykonať. Žalovaný po doručení mu doplnenia znaleckého posudku iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal, považujúc posudok naďalej za nevierohodný a pre rozhodnutie vo veci nepoužiteľný (čo vyplynulo z jeho následných vyjadrení pred súdom). Preto námietka žalovaného o nevykonaní znaleckého dokazovania potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä znaleckým posudkom Ing. Gergiča č. 69/2012 (považovaným súdom za odborné vyjadrenie) za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v období od období od 18.2.2013 do 17.2.2015, ale aj námietka o nevykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci nemohla obstáť pre jej nepravdivosť. Súd totiž vykonal dokazovanie žalobcom predloženým znaleckým posudkom Ing. Gergiča č. 69/2012 na pojednávaní konanom dňa 23.9.2016 ( ) vyhodnotiac ho v tomto civilnom súdnom konaní ako odborné vyjadrenie (pre chýbajúcu doložku - vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku vyžadovanú u súkromných znaleckých posudkov ), kde po jeho doručení súdu, ale aj žalovanému za prítomnosti oboch sporových strán bezprostredne na pojednávaní zisťoval skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie vo veci v súlade so zásadami ovládajúcimi civilné sporové konanie, a to zásadou priamosti a zásadou ústnosti, pričom stranám (teda aj žalovanému) bola daná primeraná možnosť predniesť svoje námietky a pripomienky k vykonanému dokazovaniu, a to bez akýchkoľvek obmedzení (zo zápisnice je zrejmé, že žalovaný aj vecne argumentoval ohľadom vykonávaného dôkazu a spôsob vykonania dokazovania týmto dôkazom nenamietal). Následne súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom Ing. Tiborom Škripecom, a to znaleckým posudkom č. 74/2018 zo dňa 29.7.2018 v znení jeho Doplnenia č. 1 zo dňa 2.12.2019 ( a nasl. ). Pokiaľ aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 23.9.2016 nie je uvedené, že súd bude vykonávať dokazovanie predmetným odborným vyjadrením (odborným vyjadrením Ing. Gergiča), nie je to taká vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu vo veci samej, a tak nemohla obstáť ani námietka žalovaného tvrdiaca opak. Pre poriadok je potrebné dodať, že pokiaľ súd nevykonal dokazovanie listinami preukazujúcimi nesporné skutkové tvrdenia sporových strán (LV č. XXXX, LV č. XXXX, výzvou na uzatvorenie zmluvy na prenájom alebo odkúpenie sporných pozemkov adresovanú žalobcom žalovanému, výpismi z rokovaní Mestského zastupiteľstva v Hlohovci, všeobecne záväznými nariadeniami mesta Hlohovec a žalovaným predkladanými zmluvami a pod.), jeho postup nemožno hodnotiť za nesprávny. Ako už bolo uvedené vyššie v sporovom konaní súd totiž nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán ( a ). Len ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Námietka žalovaného o nevykonaní náležitého dokazovania navrhnutého sporovými stranami, a to v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci preto taktiež nemohla obstáť.

10.1 Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom všeobecnej hodnoty nájomného odvolací súd uvádza: Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z dokazovania bolo možné prijať záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že v období od 18.2.2013 do 17.2.2015 bola všeobecná hodnota nájomného za nájom obdobných nehnuteľností (ako sú sporné pozemky) v danom mieste a v čase vo výške 4,75 eur/m2/rok. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

10.2 Podľa , a , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (2). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva (3).

10.3 Podľa veta prvá , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

10.4 Podľa , dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

10.5 Podľa , ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

10.6 Podľa veta prvá a , ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, ak pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadiť znalecké dokazovania ustanoví znalca (1). V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci (2).

10.7 Podľa , a , znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak (1). Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí po predložení znaleckého posudku znalcom (2). Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku (3).

10.8 Podľa a , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

10.9 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj sporových strán, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Aj keď dokazovanie v sporovom konaní je aj naďalej ovládané prejednacou zásadou, zvyšuje procesnú zodpovednosť strán za dokazovanie a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Z dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takým postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (ako to už bolo uvedené aj vyššie). Inak povedané, ak je skutkové tvrdenie strany účinne popreté protistranou, sporová strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Zjednodušene možno povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (tu pozri aj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Pre poriadok je potrebné dodať, že z tohto pravidla existujú aj výnimky, ktoré predstavujú osobitné zákony, na základe ktorých dochádza k predneseniu dôkazného bremena (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci). Ustanovenie a súdu umožňuje, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli sporové strany, avšak len za splnenia tam uvedených podmienok s tým, že iné dôkazy súd bez návrhu účastníka/ sporovej strany vykonávať nesmie.

10.10 Zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, preukazoval svoje skutkové tvrdenia o výške všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v rozhodnej dobe

znaleckým posudkom Ing. Gergiča č. 69/2012, ktorý však v čase jeho predloženia súdu a následne doručenia žalovanému nespĺňal zákonom vyžadovanú náležitosť súkromného znaleckého posudku, a to neobsahoval doložku - vyhlásenie znalca, že tento si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a preto tento dôkaz nebolo možné v zmysle vykonať tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Nakoľko však v konaní bolo nesporným, že práve citovaný súdny znalec Ing. Gergič bol ako znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhady hodnoty nehnuteľností osobou odborne znalou vyjadrovať sa ku všeobecnej hodnote nájmu za sporné pozemky v rozhodnom období (ktoré skutočnosti v konaní nikto nespochybnil), súd prvej inštancie správne tento dôkaz považoval za odborné vyjadrenie predložené stranou v zmysle a takto ho aj v konaní vykonal, nemajúc pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právna úprava v nadväzuje na pôvodnú právnu úpravu dokazovania pre prípady, ak na posúdenie skutkového stavu súd potrebuje odborné vedomosti. V záujme hospodárnosti konania favorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady na nariadenie znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie sa preferuje až pri posúdení zložitých odborných otázok, keď odborné vyjadrenie nepostačuje. Odborné vyjadrenie je potrebné teda vtedy, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Strany majú možnosť vyjadriť sa k odbornému vyjadreniu, ako aj k osobe, ktorá ho predložila. Niet pochýb o tom, že do úvahy prichádza aj to, že strana si odborné vyjadrenie zadováži sama a je na rozhodnutí súdu, či tento dôkaz vykoná alebo nevykoná, t.j. či v prebiehajúcom konaní ide o posudzovanie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, či sú tieto skutočnosti relevantné a z akého odboru je potrebné vybrať vhodnú osobu a podobne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na posúdenie pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu o všeobecnej hodnote nájmu sporných pozemkov v rozhodnej dobe bolo potrebné odborné znalosti a že súdny znalec Ing. Gergič bol osobou vhodnou na vyjadrenie sa k takýmto skutkovým okolnostiam a napokon, že jeho vyjadrenie možno považovať za dôveryhodné (vyjadrenie podala osoba zapísaná v zozname znalcov v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhady nehnuteľností, vyjadrenie obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal a ktoré zistil z vlastného vyšetrovania ako aj rozbor relevantných skutočností, znalec analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, vyjadrenie obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil ako aj postup, akým znalec k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah znalec dospel k svojmu záveru a napokon, posudok spĺňa aj požiadavky uvedené v ZoZ ( o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu jeho vypracovania). Námietka o arbitrárnosti postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania žalobcom predloženého dôkazu - znaleckého posudku Ing. Gergiča preto nemohla obstáť.

10.11 Zo spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný odborné závery o všeobecnej hodnote nájmu uvedené v predmetnom posudku Ing. Gergiča spochybňoval, čo však pre spochybnenie dôveryhodnosti takéhoto dôkazu nepostačovalo, nakoľko tak robil ako osoba bez potrebných odborných znalostí (o opaku totiž nebolo možno dospieť z vykonaného dokazovania). Následne na preukázanie skutočnej výšky všeobecnej hodnoty nájmu sporných nehnuteľností v rozhodnej dobe navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom, ktorému návrhu aj súd vyhovel, avšak po jeho vykonaní samotný žalovaný výsledky takéhoto dokazovania považoval za úplne nedôveryhodné a pre rozhodnutie v tejto veci za nepoužiteľné (namietajúc najmä, že znalec použil nesprávnu metodiku pri jeho vypracovaní s návrhom na jeho prepracovanie - č.l. 374). Následne znalec na pokyn súdu posudok odmietol prepracovať podľa inej metodiky dôvodiac, že to nie je možné. Žalovaný po doručení mu doplnenia znaleckého posudku zostal nečinný a napriek výzve zo strany súdu na oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania v lehote 15 dní a poučení o koncentrácii konania - č.l. 406 a 412 zostal nie len nečinným, ale na pojednávaní prehlásil, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania - čl. 427. Žalovaný teda vo svojej podstate takýto dôkaz sám odmietol. Nakoľko ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania z jeho strany predložené neboli (nepredložil iné odborné vyjadrenie alebo iný súkromný znalecký posudok ani súdu nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie) a súd nebol povinný z úradnej povinnosti dokazovanie na preukazovanie skutkových tvrdení žalovaného vykonávať ( nešlo o prípad v zmysle a ), neobstojí ani námietka žalovaného, o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie o tom, že z dokazovania bolo možné dospieť jedine k záveru, že všeobecná hodnota nájmu za sporné pozemky v rozhodnom období bola 10.497,50 eur, teda vo výške zistenej znalcom Ing. Gergičom.

10.12 Obdobne nedôvodnou je aj námietka žalovaného, že súd bol z úradnej povinnosti povinný vykonávať konfrontačný výsluch znalcov, prípadne nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko

takýmto postupom by došlo k porušeniu rovnosti strán sporu. Keďže obe sporové strany (a napokon aj samotný súd) považovali závery znaleckého dokazovania znalcom Ing. Škripecom v časti určenia všeobecnej ceny nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období za nevierohodné a v konaní nepoužiteľné (aj žalobca totiž v tejto časti úplne spochybnil tento znalecký posudok svojim písomným vyjadrením sa k nemu - č.l. 365 s tým, že znalec nepoužil správnu metodiku pri jeho vypracovávaní a pod.), bolo by aj nehospodárne, aby súd stotožniac sa so závermi sporových strán takúto nevierohodnosť z úradnej povinnosti ešte overoval alebo preskúmaval konfrontačným výsluchom znalca s iným znalcom, prípadne nariaďoval ex offo ďalšie znalecké dokazovanie. Pokiaľ teda žiadna zo strán nestavala svoju obranu na znaleckom posudku Ing. Škripeca, lebo ho považovali v časti určenia všeobecnej hodnoty nájmu za nevierohodný a nesprávny, súd nemal dôvod z neho vychádzať (nebol oprávnený konať proti vôli strán) a tak nebol povinný ani vyhodnocovať jeho nepoužiteľnosť pre rozhodnutie v tejto veci. V tomto konaní totiž nešlo o zákonom stanovený spôsob vysporiadania vzťahov sporových strán a povinnosť dokazovať zaťažovala strany sporu a nie súd. Následne potom tu nebol ani dôvod, aby vo svojom rozsudku súd obšírne dôvodil, prečo z takéhoto dôkazu pri svojom rozhodnutí nevychádzal (nebolo totiž koho vierohodne presviedčať o správnosti takéhoto jeho záveru, nakoľko to tvrdili aj obe sporové strany), v čom bol tento posudok nesprávny a pod., prípadne aby odstraňoval rozpory s odborným vyjadrením predloženým žalobcom, o ktorého správnosti v čase rozhodovania vo veci samej súd nemal pochybnosti a žalovaný ho spochybňoval len neúčinne.

11.1 Pokiaľ ide o námietku žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie pre neposkytnutie mu priestoru pred vydaním rozsudku na to, aby mal možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu súdu, než aké bolo počas celého konania zo strany súdu prvej inštancie deklarované (keď so zmenou svojho právneho posúdenia súd strany ani neoboznámil), odvolací súd uvádza: Podľa , ods. 3 , po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (2). V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (3).

11.2 V zmysle vyššie uvedeného, primárnou a základnou procesnou povinnosťou súdu v civilnom súdnom konaní je umožniť žalobcovi predniesť podstatný obsah žaloby, žalovanému umožniť vyjadriť sa k prednesu žaloby a napokon určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami v tomto štádiu súdneho konania sporné, ktoré skutkové tvrdenia súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a zároveň oboznámiť strany so svojím predbežným právnym posúdením veci s tým, že súd pritom postupuje v súlade s ustanoveniami . Spornosť a nespornosť skutkových tvrdení sporových strán, ako aj svoje predbežné právne posúdenie veci pri prvom osobnom kontakte so stranami (teda v úplnom začiatku sporového konania) súd odvodzuje od toho, ako sporové strany popreli vzájomne produkované skutkové tvrdenia, a teda či k popretiu skutkových tvrdení tej ktorej strany druhou stranou došlo účinne ( ) alebo len neúčinne ( ) a predovšetkým z takéhoto záveru vychádzajúc potom oboznamuje strany so spornými a nespornými skutkovými tvrdeniami a so svojím predbežným právnym posúdením veci. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného spornosť a nespornosť skutkových tvrdení nevyvodzuje z dôkazov predložených stranami na preukázanie pravdivosti svojich skutkových tvrdení a zároveň konštatácia súdu o spornosti skutkového tvrdenia strany neznamená, že súd považuje takéto skutkové tvrdenie strany za nepreukázané (ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu v odvolaní žalovaný). Spornosť skutkového tvrdenia strany totiž, ako už bolo uvedené vyššie, súd konštatuje len v súvislosti s tým, či takéto skutkové tvrdenie strany protistrana poprela výslovne a účinne, alebo sa tak nestalo. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Pokiaľ dôjde po prejednaní veci k odročeniu pojednávania, na ďalšom pojednávaní už súd dané skutočnosti stranám a ich zástupcom neoznamuje. To platí aj vo vzťahu k osobám, v ktorých neprítomnosti sa konalo prvé pojednávanie. Formulovanie sporných a nesporných skutkových tvrdení spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, má iba predbežný charakter, avšak vo veci samej následne rozhoduje súd na základe zisteného skutkového stavu ( ) a okrem zákonných výnimiek berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (článok

11 ods. 4 ). Predbežný charakter právneho posúdenia spočíva v tom, že súd v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemôže vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel síce vyčerpávajúcim argumentačný spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas nasledujúceho konania môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu. V tejto súvislosti je ďalej potrebné dodať, že pokiaľ aj absentuje postup súdu podľa , (konštatovanie spornosti a nespornosti skutkových tvrdení strán, oznámenie ďalšieho postupu pri dokazovaní a predbežného právneho posúdenia veci) súdom prvej inštancie, ide o otázku procesnú, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a eventuálne nedodržanie tohto postupu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala charakter nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11.3 Zo spisu odvolací súd zistil, že súd na prvom pojednávaní konanom dňa 23.9.2016 postupom podľa v prejednávanej veci konštatoval, že zo skutkových tvrdení účastníkov konania považuje za nesporné, že žalobca je vlastníkom pozemkov na LV číslo XXXX, parcela číslo 5242/1 a parcela číslo 5242/2, že žalovaný je vlastníkom stavby na predmetných pozemkoch a že žalovaný užíva sporné pozemky a napokon, že sporná je žalobcom určená výška nájomného ako cena obvyklá, a teda výška žalobcom požadovaného bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd strany oboznámil, že bude vykonané znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom z príslušného odboru za účelom stanovenia hodnoty nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období (na návrh žalovaného) potom, čo žalovaný zašle súdu nájomné zmluvy, kde žalobca figuruje ako prenajímateľ pozemkov, prípadne poskytne informácie, že tieto nie je možné zaslať, pričom tieto následne budú zabezpečené od žalobcu. Z uvedeného je potom podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní síce konštatoval spornosť tvrdenia žalobcu o hodnote nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období (hoci z dôvodu len neúčinného popretia týchto skutkových tvrdení žalobcu žalovaným tak robiť nemal, lebo takéto skutkové tvrdenia žalobcu boli v tomto štádiu konania totiž nespornými - tu pozri bod 9.10 tohto rozsudku), avšak následne v čase rozhodovania vo veci samej tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za preukázané vykonaným dokazovaním, zohľadniac aj všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo (najmä, že žalovaný v konaní skutkovo netvrdil aká bola všeobecná hodnota nájmu sporných pozemkov v rozhodnej dobe, že žalovaným uvádzané námietky voči žalobcom predloženému odbornému vyjadreniu/znaleckému posudku Ing. Gergiča č. 69/2012 z 5.6.2012 toto spochybňovali len všeobecne a žalovaný trval na tom, aby sa nariadilo znalecké dokazovanie a aby sa použila metóda porovnávania, ktorej nemožnosť potvrdili obaja znalci (Ing. Gergič aj Ing. Škripec) - znalec Ing. Tibor Škripec okrem toho aj vo svojom znaleckom posudku č. 75/2018 zo dňa 30.7.2018 podsunutom súdu samotným žalovaným, a žalovaný tieto ich závery nevyvrátil, že pokiaľ aj žalovaný predložil súd listinné dôkazy, tieto nepreukazovali všeobecnú hodnotu nájmu za obdobné pozemky v rozhodnom čase a okrem toho aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení prehlásil, že ním predkladané listinné dôkazy pre iný skutkový stav nie sú ani použiteľné na preukázanie jeho skutkových tvrdení o tejto hodnote nájmu, že žalovaným predkladané všeobecne záväzné nariadenia mesta Hlohovec taktiež nepreukazovali všeobecnú hodnotu nájmu sporných nehnuteľností v rozhodnom období, že znalec Ing. Škripec pri svojom výsluchu pred súdom prehlásil, že pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov sa vychádza zo siedmich koeficientov, z ktorých je 6 fixných (stanovených vyhláškou v určitom rozhraní) a iba koeficienty povyšujúcich faktorov sa dajú variabilne meniť, pričom je na konkrétnom znalcovi, akú výšku koeficientu v rámci stanoveného rozhrania určí, a preto pokiaľ znalec Ing. Gergič vo svojom znaleckom posudku číslo 69/2012 určil podľa svojho uváženia hodnotu koeficientu ponižujúcich faktorov vo výške 1 a všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov stanovil na základe metódy polohovej diferenciácie, nekonal v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a nie je tu dôvod na spochybnenie takýchto záverov zo strany súdu len z dôvodu nesúhlasu žalovaného, že námietky žalovaného o nezohľadnení jeho nároku na zníženie ceny nájmu pre dlhodobé - viac ako 5 ročné užívanie sporných pozemkov práve žalovaným sú pre rozhodnutie vo veci právne irelevantnými, nakoľko žalovaný sporné pozemky v rozhodnom období neužíval viac ako 5 rokov a pod.). Takýto postup súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného potom nemožno považovať za tak vadný, že by to znemožňovalo žalovanému realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

11.4 Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa odchýlil od svojho právneho posúdenia veci prezentovaného na prvom pojednávaní konanom dňa 23.9.2016 a následne žalovanému neumožnil adekvátne reagovať, a tak jeho rozhodnutie možno považovať za prekvapivé, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedených zistení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na tomto pojednávaní stranám neposkytol žiadne právne posúdenie veci a už vôbec nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom za neschopné/nespôsobilé preukázať skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Pre poriadok v tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že ani absencia predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v civilnom sporovom konaní nespôsobuje takú vadu konania, ktorá by mala charakter nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Napokon nemohla obstáť ani námietka žalovaného, že súd sa nevysporiadal s tým, že Ing. Gergič neprihliadol pri hodnotení redukujúcich faktorov na existenciu stavby na cudzom pozemku a že tieto skutočnosti zostali zo strany súdu prvej inštancie bez povšimnutia napriek tomu, že voči takémuto postupu znalca žalovaný namietal od počiatku, a to pre jej nepravdivosť. Súd prvej inštancie v rozsudku popísal z akého dôvodu považoval postup znalca Ing. Gergiča pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov (teda aj použitie redukujúcich faktorov pri stanovení hodnoty nájmu) za presvedčivý (tu pozri bod. 10 a bod 17 rozsudku súdu prvej inštancie). Z rozsudku taktiež jednoznačne vyplýva, prečo považoval za správny postup znalca Ing. Gergiča, keď tento pri určení všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov v rozhodnom období neprihliadol v neprospech vlastníka pozemkov na skutočnosť, že na pozemkoch je stavba vlastnícky patriaca osobe, ktorá sporné pozemky vlastníka užívala bez právneho dôvodu. Odvolací súd sa s takýmto názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.

13. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

14. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

15.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

15.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

15.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).