Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-82-2015.pdf
PDF · 119.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Mesto Hlohovec, so sídlom M.R. Štefánika 1, Hlohovec, IČO: 00 312 509, právne zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., so sídlom Slnečná 33, Poproč, IČO: 47 236 884, proti žalovanému: AMOS SK, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Michala 1, Hlohovec, IČO: 36 809 136, právne zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát so sídlom Nám. Matice Slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie sumy 10.497,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.497,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.497,50 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.02.2015 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.497,50 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že sa domáha voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v majetkovom prospechu žalovaného z užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Ide o pozemky, na ktorých (pozemkoch) sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného, a to: zastavané pozemky parcela registra „C“ č. XXXX/X a parcela registra „C“ č. XXXX/X o celkovej výmere X.XXX mX v intraviláne katastrálneho územia C., zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca mal úmysel nájomnou zmluvou prenechať žalovanému do užívania predmetné pozemky. Nájomný vzťah však nikdy nebol ustanovený. Napriek písomnej výzve žalobcu žalovaný s ním neuzatvori1 nájomnú zmluvu. Na sporných pozemkoch žalobcu je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného, a to stavba so súpisným číslom XXX v intraviláne katastrálneho územia C. zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný je vlastníkom uvedenej stavby nepretržite odo dňa jej nadobudnutia 18.02.2013, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V XX/XX uzatvorenej medzi ním a M. S. ako fyzickou osobou vkladom do katastra nehnuteľností dňa 18.02.2013. Na zasadnutí dňa 27.06.2013 prijalo mestské zastupiteľstvo žalobcu uznesenie č. 33, ktorým (okrem iného) schválilo prevod nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu - odpredaj pozemku zastavaného stavbou s. č. XXX, parc. registra C č. XXXX/ X a parc. reg. C č. XXXX/X, v k.ú. C. vlastníkovi citovanej stavby (žalovanému) za cenu XX,XX eur/ m2, stanovenú v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.5.2012, vypracovaného L.. F.
B. na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v zast. území mesta vo vlastníctve žalobcu. Takisto schválilo prenájom pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. registra C č. XXXX/X, a parc. reg. C č. XXXX/ X v k.ú. C., spoločnosti žalovaného ako nájom majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa v súlade s § 9a ods. 9 písm. c) zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí za cenu nájmu 4,75 eur/m2/rok, v zmysle znaleckého posudku vyhotoveného L.. F. B. č. XXX/XXXX, na dobu určitú, do obdobia ukončenia majetkovoprávneho usporiadania parc. registra C č. XXXX/X, a parc. reg. C č. XXXX/X v k.ú. C., s odôvodnením, že predmetný pozemok je zastavaný stavbou s.č. XXX v kat.úz. C., vo vlastníctve žalovaného a žalobca ho nemôže využiť inak. Na základe citovaného uznesenia mestského zastupiteľstva žalobcu bola žalovanému dňa 26.07.2013 zaslaná výzva na uzatvorenie zmluvy vo veci prenájmu, odkúpenia pozemku zastavaného budovou s.c. XXX, k.ú. C., ktorá v prílohe obsahovala návrh nájomnej zmluvy o nájme predmetných zastavaných pozemkov vo vlastníctve žalobcu ako prenajímateľa žalovanému ako nájomcovi. Žalovaný na túto výzvu neodpovedal a nájomnú zmluvu neuzatvoril. Znaleckým posudkom znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností L.. F. B. bola určená všeobecná (trhová) hodnota nájomného za užívanie predmetných pozemkov vo výške 4,75 eur/m2/rok. Žalobcom ponúkaná cena za nájom, resp. kúpu predmetných pozemkov bola obvyklá a primeraná v danom mieste a čase, čo preukazuje znalecký posudok znalca v príslušnom odbore. Žalobca vyčísľuje výšku nároku nasledovne: zastavané pozemky o celkovej výmere X.XXX . mX za užívanie od 18.02.2013 do 17.02.2015 v počte 730 dní pri sadzbe 4,75 eur/m2/rok, predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 10.497,50 eur.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 07.12.2015, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že Znalecký posudok č. 58/2012 vypracovaný znalcom L.. F. B., v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností - pozemkov
- v zastavanom území mesta vo vlastníctve O. C., neurčuje cenu nájmu za užívanie pozemkov, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku najmä s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z primeranej sumy nájmu a obvyklej výšky nájomného, za ktorú O. C. prenajíma obdobné nehnuteľnosti s prihliadnutím na polohové umiestnenie a potenciálne využitie predmetných pozemkov, s ohľadom na existujúcu stavbu na nich stojacu. Žalobca uzatvoril nájomné a podnájomné zmluvy s inými subjektami, z ktorých je zrejmé, že nájomné bolo určené nižšie ako suma nájomného žiadaná v zmysle žalobného návrhu, a preto nemožno považovať výšku bezdôvodného obohatenia za obvyklú a určenú v súlade s ustálenou súdnou praxou. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania odo dňa 18.02.2015 do zaplatenia. Predpokladom pre vznik nároku na úroky z omeškania je splatnosť istiny, z ktorej sa zaplatenie úrokov z omeškania požaduje. Nakoľko žalovaný nikdy pred doručením žalobného návrhu nebol zo strany žalobcu vyzvaný na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a o nároku sa dozvedel až po doručení listín zo strany súdu, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keď peňažný nárok, ktorého sa domáha sa nestal splatným.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca L.. H. S., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/ XXXX, doplnením znaleckého posudku č. XX/XXXX, prehľadom nájomných zmlúv, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalovaný namietol, že znalec v znaleckom posudku č. 69/2012 pri stanovení výšky nájmu použil metódu polohovej diferenciácie, pričom hodnotu nájmu za pozemky mohol stanoviť aj metódou porovnávacou. K uvedenému dodal, že z bodu B prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. vyplýva, že všeobecná hodnota sa môže stanoviť metódou porovnávacou, kombinovanou, výnosovou alebo metódou polohovej diferenciácie s tým, že výber vhodnej metódy vykoná znalec, ktorý v posudku zároveň zdôvodní, prečo vybral konkrétnu metódu pri spracovaní znaleckého posudku. Žalovanému neprináleží hodnotiť výber metódy pri ohodnocovaní nehnuteľnosti znalcom, nakoľko výber je zásadne v kompetencii znalca. Taktiež žalovaný vytkol, že znalec v znaleckom posudku vôbec nezohľadnil skutočnosť, že na pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu, je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, a to v základnom koeficiente redukujúcich faktorov (pričom zníženie tohto koeficientu sa používa už aj pri takých drobných obmedzeniach užívania pozemkov ako je rušivý hluk cestnej dopravy, či spád emisií). Žalobca v tomto smere poukazuje na konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 36Cb/629/2015, v ktorom si žalovaný ako vlastník pozemku uplatnil voči žalobcovi ako vlastníkovi stavby na ňom postavenej - verejnej miestnej komunikácie, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, pričom do spisu založil znalecký posudok č. 128/2015 znalca L.. M. O., ktorý v posudku určil koeficient redukujúcich faktorov na 0,90 z dôvodu stavby pod povrchom pozemku (inžinierske siete vedené na pozemku). Napriek tomu, že pozemok žalovaného je celý zastavaný verejnou komunikáciou, sú na ňom vedené inžinierske siete a nie je možné ho využiť na iný ako stanovený účel, znalec len nepatrne znížil koeficient redukujúcich faktorov. Pokiaľ ide o porovnanie všeobecnej hodnoty pozemkov podľa znaleckých posudkov č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, tak znalecký posudok č. XX/XXXX bol vyhotovený za účelom určenia hodnoty pozemkov vo vlastníctve žalobcu všeobecne s tým, že znalec v uvedenom znaleckom posudku len doporučuje ceny za nehnuteľnosti v prípade ich predaja bez zohľadnenia konkrétnych špecifík tej-ktorej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, tento bol vyhotovený za účelom stanovenia hodnoty konkrétnej nehnuteľnosti - pozemku s parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X. Žalobca za účelom preukázania obvyklej výšky nájomného v rozhodnom období 2013 až 2015 poukázal na nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril s inými podnikateľmi a prenechal im do užívania pozemky vo vlastníctve žalobcu na podnikateľský účel s tým, že uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v mieste, kde sa nachádza aj sporný pozemok, t.j. v centre O. C.: Nájomná zmluva č. XXX/XXXX s nájomcom La Stella, s.r.o., miestom prenájmu Ul. SNP a výškou nájomného 20 eur/ m2/rok; Nájomná zmluva č. XXX/XXXX s nájomcom COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, s miestom prenájmu Ul. Fraštacká a výškou nájomného 20 eur/ m2/rok; Nájomná zmluva č. XXX/XXXX s nájomcom Qick, s.r.o., miestom prenájmu Ul. Nám. sv. Michala a výškou nájomného 20 eur/ m2/rok; Nájomná zmluva č. XXX/XXXX s nájomcom SPOLUSTAV, s.r.o., miestom prenájmu Nám. sv. Michala a výškou nájomného 20 eur/ m2/rok; Nájomná zmluva č. XXX/XXXX s nájomcom COFFEE-BERRY s.r.o., miestom prenájmu: Kpt. Nálepku 4 a výškou nájomného 20 eur/m2/rok. Z ďalších predložených zmlúv je zrejmé, že s mnohými subjektami mal žalobca uzatvorené nájomné zmluvy na prenájom pozemkov na podnikateľský účel aj mimo centrálnej mestskej zóny, pričom aj s týmito mal dojednané nájomné vo vyššej sume, ako sa žalobca domáha od žalovaného v tomto konaní. Z uvedeného je zrejmé, že obvyklou výškou nájmu v rozhodnom čase a mieste (avšak aj v období pred rokom 2013 a v miestach mimo centra mesta), za ktorú žalobca prenajíma nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, je zväčša 20 eur/ m2/rok. Okrem toho je žalovaný vlastníkom stavby stojacej na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu od 18.02.2013, teda menej ako 5 rokov, preto v danom prípade nemožno hovoriť o dlhodobom užívaní pozemkov a nie je teda ani možná aplikácia ustanovenia čl. 5 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia O. C. č. XXX/XXXX (t.j. považovať prípad žalovaného za hodný osobitného zreteľa), a to aj s poukazom na právnu zásadu „Nemo turpitudinem suam allegare potest“ (Nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti). Žalobca ďalej vyslovil nesúhlas so závermi znaleckého posudku č. 74/2018 vyhotoveného znalcom L.. H. S., pretože znalec použil nesprávnu metodiku pri určení hodnoty koeficienta povyšujúcich faktorov v rokoch 2013-2015. Žalobca má za to, že na stanovenie výšky nájmu v rôznych časových obdobiach nemajú vplyv koeficienty polohovej diferenciácie (tieto by mali byť viac-menej konštantné, vrátane koeficienta povyšujúcich faktorov), ale iné ukazovatele, ktoré vstupujú do výpočtu nájmu, a to najmä úroková miera a daňové zaťaženie, ktoré má byť stanovené s ohľadom na obdobie, v ktorom sa výška nájmu určuje. K námietkam žalovaného ďalej dodal, že zmluva o nájme nehnut.eľností uzatvorená medzi prenajímateľom O. C. a nájomcom O. sa uzatvárala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto výška nájomného nezodpovedala obvyklej trhovej cene, ale zohľadňovala to, že nájomca na predmete nájmu preinvestoval peňažné prostriedky a plánuje na predmete nájmu vykonať ďalšie investície. Zmluva uzatvorená medzi Bytovým hospodárstvom ako nájomcom a L.. A. G. ako podnájomcom, je podnájomnou zmluvou a nie je uzatvorená so žalobcom. Uznesením Mestského zastupiteľstva C. z 25.04.2013, zastupiteľstvo schválilo za obdobie za ktoré si žalobca uplatňuje nárok, prenájom sporných nehnuteľností žalovanému na dobu určitú do obdobia ukončenia majetkovoprávneho vysporiadania predmetných nehnuteľností vo výške 4,75 eur za 1 m2 ročne.
7. Právny zástupca žalovaného nepoprel, že žalovaný rozporuje výšku bezdôvodného obohatenia užívaných pozemkov pod stavbou s poukazom na nesprávny znalecký posudok L.. F. B.. Zo znaleckého posudku č. 69/2012 vyplýva, znalec pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu polohovej diferenciácie, pričom nepoužitie porovnávacej metódy zdôvodnil tým, že nemal k dispozícii relevantné podklady. Výpočet hodnoty nájmu za pozemky možno stanoviť tiež porovnávaním, teda nielen výpočtom vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty pozemku. Žalovanému sú z centrálneho registra zmlúv známe desiatky nájomných zmlúv uzatvorených žalobcom ako prenajímateľom a treťou osobou, kde predmetom nájmu sú pozemky žalobcu pod stavbami vo vlastníctve tretích osôb. Okrem toho znalec v znaleckom posudku č. 69/2012 vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pozemky sú v celom
pozemku zastavané stavbou vo vlastníctve žalovaného, uvedená skutočnosť bola znalcovi známa a napriek tomu túto skutočnosť v posudku nezohľadnil, a to v základom koeficiente redukujúcich faktorov. Koeficient redukujúcich faktorov mal byť znížený porovnateľne ako v prípadoch, keď je na celom posudzovacom pozemku zriadené a realizované právo stavby. Podľa znalca sa redukujúce faktory na pozemku nevyskytujú, a teda koeficient zostal v hodnote 1, t.j. sa neznížil. Jednotkovú hodnotu pozemku tak znalec určil vo výške 72,47 eur za 1 m2. Napriek tomu, ten istý znalec pár dní pred vyhotovením znaleckého posudku č. 69/2012 vyhotovil aj znalecký posudok č. 58/2012, kde všeobecnú hodnotu pozemkov určených na odpredaj v širšom centre centrálnej mestskej zóny (čo zodpovedá aj umiestneniu stavby žalovaného), určil na jednotkovú cenu 79,50 eur za 1 m2. K samotnej tvorbe výšky nájomného zo strany žalobcu žalovaný poukazuje na VZN žalobcu, ktoré je pri určovaní výšky nájomného viazaný. Nakladanie majetku N je upravené vo VZN O. C. č. XXX/XXXX o zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom O. C., ktoré v článku 5 ods. 1 odkazuje na VZN O. C. č. XXX/XXXX o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku O. C. a o nájmu majetku vo vlastníctve O. C.. V zmysle uvedených VZN žalobca v obdobných prípadoch ako je prejednávaný prípad, kedy sa pozemok bez právneho dôvodu užíva viac ako 5 rokov nepoužíva kritérium trhovej ceny, ale ceny znížené a to s prihliadnutím na dôvody osobitého zreteľa. Žalovaný namietal závery znaleckého posudku č. 74/2018, a to v časti určenia hodnoty koeficientu povyšujúcich faktorov, určenia minimálnej doby nájmu, vychádzania pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku aj z funkčného využitia, resp. určenia koeficientu redukujúcich faktorov. Taktiež dodal, že ani výsluchom znalca L.. H. S. k znaleckému posudku č. 74/2018 sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o správnosti jeho záverov, pretože znalec pri určení všeobecnej hodnoty pozemku nezohľadnil existenciu stavby na pozemku s odkazom na vyhlášku č. 213/2017 Z.z., napriek tomu, že predmetom konania nie je vyporiadanie vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Znalec ďalej uviedol, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku do 31.08.2017 by existenciu stavby na cudzom pozemku zohľadnil v koeficiente redukujúcich faktorov.
8. Zo znaleckého posudku č. 69/2012 zo dňa 05.06.2012 (č.l. 85 spisu) vypracovaného znalcom L.. F. B., vyplýva, že žalobca ako zadávateľ požiadal znalca o stanovenie výšky nájmu sporných pozemkov (parcelné čísla XXXX/X . a XXXX/X). Znalec určoval všeobecnú hodnotu pozemkov metódou polohovej diferenciácie s tým, že porovnávaciu metódu nepoužil z dôvodu, že nemal k dispozícii relevantné doklady (kúpne zmluvy, znalecké posudky z predaja obdobných pozemkov). V závere znalec určil ročnú výšku nájmu za predmetné pozemky zaokrúhlene vo výške 5.200 eur, pričom určil výšku nájmu pozemkov za 1 m2 za rok vo výške 4,75 eur.
9. Zo znaleckého posudku č. 74/2018 zo dňa 29.07.2018 (č.l. 279 spisu) vypracovaného znalcom L.. H. S., ktorým súd zadal znalcovi úlohu stanoviť hodnotu nájmu sporných pozemkov (parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X). V predmetnom znaleckom posudku vychádzal znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov z aplikácie metódy polohovej diferenciácie s tým, že porovnávacia metóda je nepoužiteľná s ohľadom na absolútnu nedostupnosť použiteľných údajov pre posudzované obdobie. V závere znalec určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov s parcelnými číslami XXXX/X a XXXX/X v období od 18.02.2013 do 17.02.2015 vo výške 6.800 eur.
10. Znalec L.. H. S. pri svojom výsluchu uviedol, že všeobecná hodnota nájmu sa stanovuje zo všeobecnej hodnoty pozemku (ďalej len „VHP“). Na to, aby sa dala stanoviť VHP v rokoch 2013 - 2015 a pretože metodika výpočtu všeobecnej hodnoty takýto postup ani nepozná, celý postup musel byť nanovo vymyslený tak, aby na jednej strane v súlade s právnymi predpismi a na druhej strane, aby vyhovel zadaniu súdu. Ako jediná objektívna metóda sa ukázala stanovenie VHP v roku 2018 a následne bazickými indexmi prepočítanie tejto hodnoty do roku 2013-2015. Teda stanoviť VHP možno len v roku 2018 a na základe nej potom použitím bazických indexov určiť spätne VHP aj v rokoch 2013-2015. Pri určení VHP sa vychádza zo 7 koeficientov, pričom 6 z nich je fixných a iba koeficient povyšujúcich faktorov sa dá variabilne meniť, preto znalec určil VHP spätne za roky 2013-2015 na základe uvedeného koeficientu. Následne nastupuje posúdenie bazických indexov, ktoré sú pravidelne mesačne zverejňované štatistickým úradom a zohľadňujú vývoj cien v priebehu času. Bazický index sa síce týka len nehnuteľností na bývanie, ale cenový vývoj je v podstate rovnaký vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam. Z takto vyvodených podkladov znalec potom určil výšku nájmu pozemku v rokoch 2013-2015. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa určenia výnosovosti stavieb, túto znalec určil v jednom prípade na 40 rokov a v druhom prípade na 25 rokov z toho dôvodu, že na základe územného plánu sa posudzuje ďalšie funkčné využitie územia a potom na základe predpokladanej zostatkovej životnosti stavby sa určí jej obdobie výnosovosti. Na stanovenie výšky nájmu v rokoch 2013-2015 aplikoval
znalec metodiku stanovenú vyhláškou účinnou až od 01.09.2017, pretože vyporiadanie sa vykonáva za účinnosti tejto novely vyhlášky. V zmysle poslednej novely vyhlášky č. 213/2017 účinnej od 01.09.2017 o stanovení výšky hodnoty sa v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprihliada na existenciu stavby na pozemku. Iný stav bol pred rokom 2017. Do 31.08.2017 by znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku zohľadnil v koeficiente redukujúcich faktorov skutočnosť, že na pozemku je cudzia stavba. V znaleckom posudku však bola existencia stavby zohľadnená v určenej dobe nájmu na základe doby výnosovosti stavby. Aj v prípade, že by na pozemku nebola žiadna stavba, hodnota VHP by bola stále rovnaká. Pokiaľ ide o výpočet koeficientu povyšujúcich faktorov, každý z koeficientov je stanovený v určitom rozhraní, ktoré je stanovené vyhláškou, pričom je na konkrétnom znalcovi, akú výšku koeficientu v rámci stanoveného rozhrania určí.
11. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
14. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 Občianskeho zákonníka), je ťažiskom tejto skutkovej podstaty poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. O bezdôvodné obohatenie môže ísť aj vtedy, keď sa majetok obohateného nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal (napr. užívaním cudzej veci bez úhrady došlo na strane obohateného k ušetreniu majetkových hodnôt, čo by pri normálnom priebehu vecí, keby sa užívanie veci zakladalo napr. na nájomnej zmluve, nenastalo).
15. Keďže nárok žalobcu voči žalovanému nemožno odvodiť zo zmluvného vzťahu, súd posudzoval, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je právnym vzťahom z bezdôvodného obohatenia.
16. Z predložených listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyplýva (a medzi stranami ani nie je sporné), že žalobca je vlastníkom pozemkov (t.j. parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X) a tiež, že žalovaný je vlastníkom stavby na predmetných pozemkoch. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný užíva sporné pozemky žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, že majú výmeru X.XXX m2, že ich užíval žalovanú dobu od 18.02.2013 do 17.02.2015. Sporným však v konaní bola žalobcom určená výška nájomného, a teda výška bezdôvodného obohatenia žalovaného.
17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli naplnené podmienky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo forme majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Oprávneným z vydania majetkového prospechu je žalobca, pretože je nepochybné, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba žalovaného, pričom v rozhodnej dobe od 18.02.2013 do 17.02.2015 žalovaný užíval predmetné pozemky žalobcu bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, resp. bez akéhokoľvek iného právneho titulu.
Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, z predloženého znaleckého posudku č. 69/2012 vyplýva, že tento neobsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP (o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), a teda súd ho nemôže považovať za dôkaz vykonaný znaleckým dokazovaním, avšak tento dokument možno považovať za odborné vyjadrenie, ktoré na preukázanie dôvodnosti žalobného návrhu postačuje. Hoci žalovaný spochybňoval vyčíslenie svojho majetkového prospechu, žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval nižšiu výšku bezdôvodného obohatenia v konaní nepredložil. Súd pri určení výšky majetkového prospechu žalovaného nevychádzal zo znaleckého posudku č. 74/2018 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom L. S., pretože obe strany so závermi znalca nesúhlasili. Súd zohľadnil predovšetkým námietky, že znalec aplikoval pri stanovení výšky nájmu v rokoch 2013-2015 metodiku na základe právnej úpravy účinnej až od 01.09.2017, napriek tomu, že znalecký posudok mal vypracovať do 90 dní odo dňa doručenia spisového materiálu (t.j. do dňa 25.04.2017), teda ešte pred účinnosťou novely vyhlášky a najmä podľa zadania súdu bol v danom prípade rozhodujúci stav veci (hodnota nájmu pozemkov) k obdobiu rokov 2013 až 2015. Zároveň však súd zohľadnil aj vysvetlenia znalca, ako určil hodnota nájmu pozemkov, keď poukázal na to, že pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov sa vychádza zo siedmich koeficientov, z ktorých je šesť fixných (stanovených vyhláškou v určitom rozhraní) a iba koeficient povyšujúcich faktorov sa dá variabilne meniť, pričom je na konkrétnom znalcovi, akú výšku koeficientu v rámci stanoveného rozhrania určí. Takisto obaja znalci L.. B. aj L.. S. zhodne uviedli, že porovnávacia metóda na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov nie je v danom prípade použiteľná a obaja preto aplikovali metódu polohovej diferenciácie. Preto ak znalec L.. B. v znaleckom posudku č. 69/2012 určil podľa svojho uváženia hodnotu koeficientu ponižujúcich faktorov vo výške 1 a výšku nájmu pozemkov stanovil na základe metódy polohovej diferenciácie, nekonal v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a jeho závery nemá dôvod súd spochybňovať len z dôvodu nesúhlasu žalovaného. V súvislosti s námietkou žalovaného, že znalec v znaleckom posudku č. 69/2012 nezohľadnil (v koeficiente redukujúcich faktorov), že pozemky sú zastavané stavbou žalovaného má súd za to, že nie je dôvod brať do úvahy túto skutočnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný vedome a dlhodobo užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, nie je namieste, aby žalovaný pri určovaní výšky svojho majetkového prospechu na úkor žalobcu dostával takýmto spôsobom „zľavu“, keď v konečnom dôsledku by výšku prípadného nájomného pozemkov žalobcu mala znižovať existencia stavby, ktorá je práve vo vlastníctve samotného žalovaného. Inými slovami, žalovaný sa nemôže domáhať zníženia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia preto, lebo hodnotu pozemkov žalobcu „znehodnocuje“ jeho vlastná stavba. Pokiaľ ďalej žalovaný argumentoval tým, že žalobca je viazaný svojimi všeobecne záväznými nariadeniami č. 130/2012 a č. 111/2009, podľa ktorých žalobca pri pozemku užívaného bez právneho dôvodu viac ako 5 rokov nepoužije kritérium trhovej ceny, ale cenu zníženú s prihliadnutím na dôvody osobitého zreteľa, súd sa v tomto stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný je vlastníkom stavby stojacej na pozemkoch žalobcu od 18.02.2013, teda menej ako 5 rokov, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o dlhodobom užívaní pozemkov a tiež s poukazom na právnu zásadu „Nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania), nie je dôvod považovať prípad žalovaného za hodný osobitného zreteľa a neprihliadať pri posudzovaní výšky jeho majetkového prospechu na trhovú cenu.
18. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobcov výpočet výšky majetkového prospechu žalovaného v sume 10.497,50 eur (užívanie pozemkov 730 dní x výmera pozemkov 1.105 m2 x sadzba nájmu 4,75 eur/m2/rok) je správny, a preto žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel.
19. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 216/2012 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).
20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to maximálne vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa omeškania žalovaného s plnením. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo citované nariadenie vlády SR požadovať úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, pričom rozhodujúca je výška sankčných úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky, preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.497,50 eur od 12.12.2015 do zaplatenia.
23. Súd zároveň dodáva, že splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zákon neustanovuje. Za deň splatnosti sa preto považuje deň nasledujúci po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie (s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka). Za takúto výzvu na plnenie možno považovať aj deň doručenia žalobného návrhu žalovanému.
24. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania už odo dňa 18.02.2015, avšak žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúci deň po doručení žaloby s prílohami, t.j. od 12.12.2015. Vzhľadom na to, že právo žalobcu žiadať od žalovaného vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia vzniklo až po tomto dátume, súd žalobu v časti úrokov z omeškania od 18.02.2015 do 11.12.2015 zamietol.
25. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne L. R. D. z dôvodu, že žalobca na vykonaní tohto dôkazu netrval.
26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože miera jeho neúspechu iba v zamietnutej časti úrokov z omeškania je pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu v konaní zanedbateľná. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).