Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-145-2021.pdf
PDF · 162.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/145/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ADEN s.r.o., so sídlom Levočská 866/10, 058 01 Poprad, IČO: 31 648 991, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom, so sídlom N. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: STREICHER SK, a.s., so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 36 425 851, zastúpenému zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o zaplatenie 202.748,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/33/2020-217 zo dňa 30. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/33/2020-217 zo dňa 30. júna 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, vydaný platobný rozkaz, odpor žalovaného, následné podania sporových strán a za aplikácie ustanovení Čl. 6 ods. 1, Čl. 8, § 150, § 151, § 153 ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol. Okresný súd s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, posúdil ich vzťah ako obchodnoprávny. Podľa Zmluvy o dielo zo dňa 01.02.2016, uzavretej podľa ust. § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, bol dojednaný obchodno-záväzkový vzťah súkromného práva, ktorého jedným zo základných princípov je princíp zmluvnej voľnosti. Tento princíp spočíva v práve každého subjektu sa slobodne rozhodnúť, či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí, ako aj v práve slobodne si určiť (dohodnúť) obsah zmluvy, teda umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Ak účastníci uzavrú podľa svojho rozhodnutia určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť. Platí predovšetkým to, čo si zmluvné strany dohodli. V obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv. Na strane žalobcu, aj na strane žalovaného vystupujú podnikatelia, ktorí majú konať s odbornou starostlivosťou, u ktorých subjektov sa predpokladajú určité vedomosti, znalosti, určitá obozretnosť, čo sa týka výkonu podnikateľskej činnosti. Okresný súd poukázal na obsah pojmu podnikania. V konaní nebolo zistené a žalobca to ani netvrdil, že by ho bol niekto nútil predmetnú zmluvu podpísať, prípadne, že sa nemal možnosť oboznámiť s jej obsahom, alebo že by zmluvu uzatváral a podpisoval v tiesni.
2. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 202.748,88 Eur s príslušenstvom, ktorý odvodzoval z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Medzi sporovými stranami nebolo sporu v tom, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 01.02.2016 Zmluvu o dielo s predmetom plnenia tak, ako bol vymedzený v čl. I. zmluvy. Podľa čl. I. bod 1. zmluvy predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa prevádzkové súbory PS 04 SRTP a MaR, PS 07 EPS a PDS a usmerňovače pre PS 02 na stavbe „výstavba VPS Ardovo“ v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá tvorila prílohu č. 2 zmluvy a v zmysle bodu 3. tohto článku zmluvy aj poskytnutie ďalších plnení bližšie špecifikovaných touto zmluvou. Dielo bolo zo strany žalobcu vykonané riadne a včas. Tieto skutočnosti neboli rozporované, a preto podľa ust. § 151 ods. 1 CSP ich okresný súd považoval za nesporné.
3. Zo strany žalobcu boli žalovanému vystavené faktúry spolu v sume 1.216.493,31 Eur s DPH, faktúra č. 16-102 na sumu 256.283,66 Eur + DPH v sume 51.256,73 Eur, spolu 307.540,39 Eur, so splatnosťou dňa 28.06.2016, faktúra č. 16-103 na sumu 50.607,64 Eur + DPH v sume 10.121,53 Eur, spolu 60.729,17 Eur, so splatnosťou dňa 28.06.2016, faktúra č. 16-107 na sumu 571.109.62 Eur + DPH v sume 114.221,92 Eur, spolu 685.331,54 Eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra č. 16-108 na sumu 7.598,36 Eur + DPH v sume 1.519,67 Eur, spolu 9.118,03 Eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra č. 16-109 na sumu 26.732,- Eur + DPH v sume 5.346,40 Eur, spolu 32.078,40 Eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra č. 16-111 na sumu 101.413,15 Eur + DPH v sume 20.282,63 Eur, spolu 121.695,78 Eur, so splatnosťou dňa 14.08.2016. Žalovaný z týchto faktúr uhradil spolu sumu 1.013.744,43 Eur, žalovaný z týchto faktúr neuhradil sumy, ktoré predstavovali DPH. Žalobca sa žalobou domáhal doplatenia ceny diela, a to doplatenia DPH. Sporným bolo, či uplatnený nárok žalobcu na doplatenie ceny diela je opodstatnený, t.j. či žalobca má nárok na cenu diela s DPH, resp. bez DPH.
4. Okresný súd poukázal na čl. II. zmluvy, v ktorom bola dohodnutá cena diela. Podľa čl. II. bod 1. zmluvy objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že cena za vykonanie diela podľa čl. I. zmluvy je stanovená ako cena pevná, cena za dielo spolu bez DPH v sume 1.014.110 Eur. Podľa čl. II. bod 3. zmluvy v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH) pri dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi dane. Podľa čl. VI. bod 3. zmluvy objednávateľ uhradí zhotoviteľovi každú faktúru v jej plnej výške bez DPH, až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby spolu nedosiahne výšku 90% z celkovej ceny podľa čl. II. bod 1. zmluvy bez DPH. Z rozhodných zmluvných dojednaní vyplynulo, že strany sporu sa výslovne dohodli na pevnej cene za dielo, na cene diela bez DPH, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dielo bez DPH, išlo o prenos daňovej povinnosti. Okresný súd mal za to, že zmluva o dielo je platným právnym úkonom, pretože výslovne sa zmluvné strany dohodli na cene diela bez DPH. Pokiaľ aj žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela vrátane DPH, nepostupoval podľa zmluvy, podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Podľa uzavretej zmluvy o dielo a dojednaných zmluvných podmienok žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu, v danom prípade cenu diela bez DPH. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na základné pravidlá správania sa, na zásadu „pacta sunt servanda“ - zmluvy majú byť dodržiavané, resp. zásada záväznosti zmlúv. Platná zmluva je záväzná pre obe zmluvné strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. V praxi sa táto zásada prejavuje tak, že ak sa strana zmluvne zaviaže k určitej povinnosti, musí túto povinnosť aj splniť. Zmluvné strany podľa záverov okresného súdu sa v zmluve dohodli na konkrétnych zmluvných podmienkach - cene za dielo, platobných podmienkach, táto zásada vyžaduje, aby plnili to, na čom sa zmluvné strany dohodli, a preto bolo potrebné tieto dohodnuté zmluvné podmienky aj dodržať, splniť. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 202.748,88 Eur s príslušenstvom nebol dôvodný.
5. Nad rámec okresný súd poznamenal v odseku 22. odôvodnenia svojho rozsudku, že ak žalobca mal za to, že v danom prípade nešlo o prenesenie daňovej povinnosti v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (teda o stavebné práce, ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, ale predmetom zmluvy bolo plnenie, ktoré patrí do sekcie C) a má nárok na DPH, pričom žalobca uvedené odvodzoval aj od stanoviska Finančného riaditeľstva SR zo dňa 15.04.2020, tak k uvedenému okresný súd uviedol nasledovné. Podľa ust. § 69 ods. 1 a ods. 12 písm.
j) zákona č. 222/2004 Z.z. Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na j) dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou, alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu. Prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu, ktorej bol tovar dodaný alebo služba poskytnutá, teda na odberateľa. Dodávateľ tovaru nie je v režime prenosu daňovej povinnosti osobou povinnou platiť daň, preto k cene dodaného tovaru alebo služby daň neuplatní, čo v praxi znamená, že pre odberateľa vyhotoví faktúru v cene bez dane z pridanej hodnoty. Odberateľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň, uplatní tzv. samozdanenie, t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní daň z pridanej hodnoty, ktorú uvedie do daňového priznania a priznanú daň odvedie do štátneho rozpočtu SR. Prenos daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na príjemcu plnenia, t.j. na osobu, ktorá tovar kúpila alebo službu prijala (v danom prípade objednávateľ - teda žalovaný), je výnimkou zo všeobecného pravidla uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je osobou povinnou platiť daň z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku (ako aj bežný režim). V režime prenosu daňovej povinnosti je táto povinnosť presunutá na platiteľa dane, ktorému je dodaný tovar alebo ktorému sú poskytnuté služby. Tuzemský prenos daňovej povinnosti z poskytovateľa zdaniteľného plnenia na príjemcu sa pri dodaní stavebných prác uplatňuje v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty. Faktúra vyhotovená platiteľom dane na dodanie stavebných prác v režime tuzemského prenosu daňovej povinnosti musí obsahovať všetky zodpovedajúce náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o dani z pridanej hodnoty, s výnimkou výšky dane, faktúra musí ale obsahovať slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, keďže osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorému boli stavebné práce dodané. V danom prípade strany sporu podľa okresného súdu uzavreli zmluvu o dielo, kde sa dohodli na cene diela (bez DPH), preto v zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca tak nemal nárok k tejto dohodnutej cene účtovať aj DPH. Okresný súd ďalej poukázal aj na ust. § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromno-právne spory a iné súkromno-právne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Pokiaľ ide o spôsob účtovania DPH a podmienky na prenos daňovej povinnosti, daňové veci patria do oblasti verejného práva. Okresný súd v rámci danej prejednávanej veci mal za to, že nemá oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva (daňových predpisov). Rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu, súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanému v zásade nič nebránilo zaplatiť DPH a následne si túto DPH uplatňovať ako vratku od štátu, okresný súd poukázal na to, že zákon č. 222/2004 Z.z. rieši vzťah daňových subjektov k správcovi dane a podľa názoru okresného súdu žalobca nie je oprávnený vyhodnocovať ako má žalovaný postupovať ohľadne daňových vecí, a to platiť dane, žiadať štát o vrátenie DPH, keď uvedené rozhodovanie patrí do kompetencie príslušných orgánov finančnej správy (daňového úradu ako správcu dane). Ak žalobca mal za to, že vystavené faktúry s DPH boli správne vystavené, v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, čo bolo potvrdené aj záväzným stanoviskom finančného riaditeľstva ako správcom dane (posúdenie osoby povinnej platiť DPH) v obdobnej veci, okresný súd sa s uvedeným nestotožnil. Podľa názoru okresného súdu toto stanovisko Finančného riaditeľstva SR zo dňa 15.04.2020 nie je aplikovateľné na daný spor, nejednalo sa o totožný prípad. Finančné riaditeľstvo SR vychádzalo výlučne z informácií spoločnosti ADEN s.r.o. v tom konkrétnom prípade, ktorým sa zaoberalo a z vyjadrenia ŠÚ SR v tom konkrétnom prípade. Čo sa týka iných predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu a žalovaného (znalecký posudok, odborné vyjadrenia, stanoviská týkajúce sa vystavenia faktúr, prenosu daňovej povinnosti, klasifikácie CPA), tieto predložené listinné dôkazy neboli relevantné v danom súkromno-právnom spore, pretože nárok žalobcu bol odvodzovaný z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo. Okresný súd súčasne poznamenal, že ak by aj došlo k porušeniu daňových predpisov (predpisov verejného práva), išlo by o zodpovednosť daňového subjektu voči štátu, čo nemalo vplyv na platnosť zmluvy o dielo, pretože žalobca odvodzoval svoj nárok titulom uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej uzavretie nebolo medzi stranami sporné. Okresný súd vychádzal pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu z dojednaných zmluvných podmienok v zmluve o dielo.
6. K čiastočnému plneniu vo výške 1.013.744,43 Eur žalovaným okresný súd uviedol, že takéto čiastočné plnenie nemusí byť vždy uznaním (zvyšku) záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z čiastočného plnenia má byť z jeho okolností zrejmé alebo je možné usudzovať, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z vyjadrenia žalovaného bolo zrejmé, že poprel uplatnený nárok
žalobcu, poukazoval na to, že faktúry žalobcu neboli vystavené v súlade so zmluvnými podmienkami, preto okresný súd mal za to, že žalovaný právnu domnienku uznania zvyšku dlhu vyvrátil. Bolo preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Okresný súd poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 28.04.2011, č.k. 23Cdo 1336/2010-141. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti aj vyvodiť, že dlžník uznáva zvyšok dlhu, resp. záväzok voči veriteľovi.
7. K návrhu výsluchu svedkov, výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchu autorizovaného technika X., daňovej poradkyne X. (na preukázanie skutočného rozsahu dodávok podľa projektovej dokumentácie a činnosti, ktoré boli vykonávané, pretože len takýmto spôsobom sa budú dať vedieť konkretizovať tie jednotlivé činnosti a dodávky, ktoré boli realizované, ich zatriediť do klasifikácie činností CPA), okresný súd uviedol, že vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nehospodárne, nadbytočné. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podľa okresného súdu sú strany povinné predložiť včas. Uvedené podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Pokiaľ žalobca, resp. právny zástupca žalobcu až na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz - výsluch svedkov, okresný súd konštatoval, že obe procesné strany v rámci doručovania písomných vyjadrení k veci postupom podľa ust. § 167 CSP, spolu s predvolaním na pojednávanie boli poučené o dôkaznej koncentrácii, a to, že na neskôr predložené dôkazy okresný súd nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zásadne je vylúčené, aby procesné strany uvádzali dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania, prípadne k nariadeniu nového pojednávania. V pomeroch prejednávanej veci okresný súd prihliadal na to, že obe procesné strany boli v konaní právne zastúpené. Vykonanie takéhoto dôkazu okresný súd posúdil za neefektívne, bez relevantného vplyvu pre rozhodnutie vo veci samej. Súčasne tento dôkaz nebol navrhnutý včas s poukazom na ust. § 153 CSP, a preto návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie tohto dôkazu, a to návrh na výsluch svedkov zamietol. Okresný súd neprihliadol ani na Stanovisko X.. K. J. zo dňa 18.05.2017, predložené právnym zástupcom žalobcu až na pojednávaní s poukazom na dôvody uvedené v odseku 22. odôvodnenia, ako aj s poukazom na ust. § 153 CSP, ak nebolo predložené včas, hoci bolo vypracované už dňa 18.05.2017. Okresný súd vykonané dokazovanie považoval za dostatočné. Dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol opodstatnený a tento zamietol.
8. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto okresný súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ods. 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku a mal za to, že posúdenie ceny diela dohodnutej v zmluve o dielo považoval za nesprávne a v rozpore s ostatnými ustanoveniami zmluvy o dielo. Žalobca poukázal na čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, v ktorom si účastníci dojednali, že faktúry za dielo budú vystavované v zmysle platných právnych predpisov. Okresný súd de facto posudzoval len časť zmluvy o dielo, t.j. len tú časť, kde bola dohoda o cene diela a túto vyhodnotil na ťarchu žalobcu. Prijal záver bez riadneho dokazovania, skúmania vôle zmluvných strán, bez vypočutia účastníkov konania, vyhodnotenia predložených listinných dôkazov. Podľa čl. VI. bodu 2. zmluvy o dielo zmluvné strany prejavili svoju vôľu stanoviť cenu diela v súlade s platnými daňovými predpismi. Vzhľadom k tejto dohode nie je možné prijať záver o konečnej cene diela. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na odsek 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd síce posudzoval dojednanie zmluvných podmienok o cene diela, avšak nie komplexne. Žalobca nemá inú možnosť ako sa domáhať ochrany na súde, resp. ako sa domáhať zaplatenia celej ceny diela bez toho, aby porušil príslušné daňové právne predpisy. Žalobca považoval za nezákonné a nesprávne, pokiaľ okresný súd posudzoval len časť zmluvy o dielo (čl. II.
bod 1.) a druhú časť zmluvy o dielo (čl. VI. bod 2.) neposúdil s odôvodnením, že nie je oprávnený posudzovať toto ustanovenie zmluvného dojednania účastníkov konania, ktoré nepochybne ale patrí do oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Okresný súd týmto postupom bezprecedentne odmietol prístup žalobcu k spravodlivosti, s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by si akékoľvek zmluvné strany v rámci svojich záväzkových vzťahov dohodli v zmluve o dielo cenu diela a následne by druhá zmluvná strana uhradila len časť ceny diela (napríklad mimo DPH), druhá zmluvná strana by sa nikdy nedomohla splnenia záväzku (teda uhradenia celej ceny diela) prostredníctvom všeobecného súdu, pretože tento by konštatoval, že nie je oprávnený zasahovať do otázky daní, resp. riešiť otázky verejného práva. Súd kedykoľvek počas konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. ide o tzv. skúmanie procesných podmienok konania. Pokiaľ okresný súd v rámci posudzovania zmluvných dojednaní dospel k záveru, že nie je oprávnený posudzovať otázky zmluvnej ceny diela z časti spadajúcej podľa okresného súdu do oblasti verejného práva, mal správne postupovať tak, že konanie obligatórne preruší z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP okresný súd mal prerušiť konanie obligatórne aj bez návrhu strán sporu.
10. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom, nemá zamýšľané následky aj napriek tomu, ak ju zmluvné strany uzavreli v dobrej viere a bez ohľadu na to, ktorá zmluvná strana neplatnosť zapríčinila. V danom prípade podľa žalobcu ide o absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania čl. II. bod 3. zmluvy o dielo. Žalobca v konaní preukazoval relevantnými listinnými dôkazmi (odborné posúdenie, stanovisko správcu dane), že v danom prípade predmetom záväzkového vzťahu nebolo dodanie stavebných prác, ktoré sú zaradené do sekcie F klasifikácie CPA, teda sa nejedná o tuzemský prenos daňovej povinnosti. Prenos daňovej povinnosti sa pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou uplatní v prípade, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA a je vykonaná dodávateľom alebo na jeho účet, t.j. predmetom dodania je jeden zdaniteľný obchod. Podľa stanoviska Štatistického úradu Slovenskej republiky inštalácie systému riadenia technologických procesov a inštalácie systémov merania a regulácie patria do kódu 33.20.60 klasifikácie CPA s názvom inštalácie prístrojov na riadenie priemyselných procesov, ktorý je zaradený do sekcie C - produkty priemyselnej výroby. Vzhľadom na skutočnosť, že inštalácia systému riadenia technologických procesov a inštalácia systémov merania a regulácie (predmet zmluvy o dielo) podľa zatriedenia Štatistického úradu Slovenskej republiky patrí do sekcie C klasifikácie CPA, na predmetný zdaniteľný obchod sa tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty nevzťahuje. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti žalobca predložil okresnému súdu Záväzné stanovisko Finančného riaditeľstva SR zo dňa 15.04.2020 k posúdeniu osoby povinnej platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z.. Napriek tomu okresný súd k týmto dôkazom neprihliadol, nijakým spôsobom sa s nimi nevyporiadal. Žalobca mal za to, že dojednanie zmluvných strán v čl. II. bod 3. zmluvy o dielo je neplatné pre zrejmý rozpor so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Túto neplatnosť mal posúdiť okresný súd ex offo. Nie je možné prijať záver, že zmluvné strany sa dohodli na cene diela v čl. II. bod 1. v spojení s čl. II. bod 3. zmluvy o dielo, pretože čl. II. bod 3 zmluvy o dielo je v zrejmom rozpore so zákonom, teda v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je toto dojednanie neplatné. Okresný súd na jednej strane konštatuje, že nie je oprávnený riešiť otázky daňovej povinnosti vyplývajúce z verejného práva, avšak na druhej strane v súvislosti s dojednaním ceny diela argumentuje čl. II. bod 3. zmluvy o dielo, dojednaním zmluvných strán o tuzemskom prenose daňovej povinnosti, čím odôvodňuje konečnú cenu diela bez DPH. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu nie z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ale z dôvodu, že nie je oprávnený riešiť otázku daňových právnych predpisov a zároveň však na dojednanie zmluvných strán v súvislosti s daňovými predpismi odkazuje a vyvodzuje z neho dojednanie zmluvných strán o cene diela. Takýto postup okresného súdu žalobca považoval za prísne formalistický, nezákonný a arbitrárny.
11. Žalobca poukázal na čiastočné plnenie záväzku žalovaným, z ktorého dôvodu považuje svoj nárok za dôvodný, zákonný, preukázaný. Žalovaný ako spôsobilá osoba s nesporne značnou praxou v stavebníctve si musel byť vedomý toho, že cena diela bude navýšená o DPH, pretože žalobca musí fakturovať s DPH v zmysle príslušných daňových predpisov, ak daný prípad nemožno podradiť pod ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty (prenos daňovej povinnosti). Žalobca mal za to, že žalovaný čiastočným plnením, a to zaplatením istiny (ceny diela bez DPH) uznal aj zvyšok záväzku, čo možno usudzovať práve zo zaplatenia časti ceny diela a preukázateľnou vedomosťou o
povinnosti zaplatiť aj DPH. Konštatovanie okresného súdu, že z konania žalovaného nebolo zrejmé, že uznáva aj zvyšok záväzku, tak považoval za neodôvodnené a arbitrárne. K prostriedkom procesnej obrany žalobca poukázal na Čl. 6 ods. 1 CSP. Podľa žalobcu okresný súd rozhodol svojvoľne, ak sa zameral na čl. II. bod 1. zmluvy o dielo (cena diela) a posudzoval konečnú a pevnú cenu diela. Žalovaný v rámci využitia prostriedkov procesnej obrany vo všetkých písomnostiach adresovaných okresnému súdu poukazoval len na príslušné ustanovenia daňových predpisov o prenose daňovej povinnosti, čím dôvodil, že nemá povinnosť platiť DPH, pretože predmetný prípad možno podradiť pod tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ale nerozporoval samotné dojednanie zmluvných strán v čl. II. bod 1. zmluvy o dielo. Práve naopak, žalovaný v rámci procesnej obrany, uvedomujúc si záväznosť čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, t.j. keď zmluvné strany prejavili vôľu stanoviť cenu diela v súlade s platnými daňovými právnymi predpismi, poukazoval len na prenos daňovej povinnosti, teda na to, že podľa daňových predpisov mala byť cena diela stanovená bez DPH. Podľa žalobcu rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá ani návrhu žalobcu ani obrane žalovaného, pretože okresný súd nad rámec tvrdených skutočností strán sporu posudzoval len čl. II. bod 1. zmluvy o dielo izolovanie, a nie v spojení s ostatnými dojednaniami zmluvných strán ohľadom ceny diela, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti. Podľa žalobcu nevykonanie navrhnutých dôkazov predstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca navrhoval v konaní vykonať výsluch svedkov, výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluch autorizovaného technika X.. J. a daňovej poradkyne X.. J. na preukázanie skutočného rozsahu dodávok podľa projektovej dokumentácie a činností, ktoré boli vykonané. Všetky tieto dôkazy boli okresným súdom odmietnuté. Okresný súd preto ani nemal možnosť zistiť skutkový stav, a tým jeho právne závery žalobca považuje za predčasné a nesprávne. K nevykonaniu dôkazov žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 259/2010, v ktorom rozhodnutí bolo uvedené, že nevykonanie dôkazu, ktorý mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 100/2018, resp. sp. zn. 5Cdo 202/2018. Rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR potvrdil aj Ústavný súd SR, ktorý tieto právne názory v Náleze sp. zn. II. ÚS 168/2019 výslovne potvrdil. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom tak okresný súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, porušil princíp rovnosti zbraní a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 09.09.2021. Podľa žalovaného okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou ceny diela, resp. zmluvnými dojednaniami ohľadom určenia ceny diela. Žalovaný v prvom rade poukázal na okresným súdom správne aplikovaný čl. II. bod 1. zmluvy o dielo, teda, že zmluvnými stranami bola cena za dielo stanovená pevne a bez DPH. Pokiaľ žalobca poukázal na čl. VI bod 2 zmluvy o dielo, a to, že zmluvné strany si v zmluve dohodli, že faktúry za dielo budú vystavované v zmysle platných právnych predpisov, tak žalovaný predložil viacero listinných dôkazov, a to najmä Stanovisko k prenosu daňovej povinnosti pri dodaní stavby vypracované X.. K. W., N.. - daňová poradkyňa, č. o. 747/2004 zo dňa 13.06.2016; Odborné vyjadrenie č. 264/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 01.08.2017; Odborné vyjadrenie skupiny daňových poradcov - BMTC, s.r.o., no najmä Znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, pričom tieto dôkazy jasne skonštatovali, že žalovaný nebol povinný uhrádzať k cene diela aj DPH. Žalovaný poukázal najmä na Odborné vyjadrenie č. 264/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 01.08.2017 a Znalecký posudok, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, pričom žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by mal predpoklad vyvrátiť tieto žalovaným predložené dôkazy. Ak žalobca tvrdil, že žalovaným predložené dôkazy nie sú správne, mohol a mal si dať vypracovať znalecký posudok, ktorý by tieto dôkazy vyvrátil. Takýto dôkaz nebol predložený. Dôkazy predložené žalovaným potvrdili to, že zmluvné strany dodržali daňové zákony aj v čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, a to, že faktúry mali byť vystavené bez DPH. Okresný súd sa nad rámec zaoberal prenesením daňovej povinnosti, pričom sa touto otázkou vysporiadal v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalovaného rozsudok je riadne zdôvodnený, preskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd sa nad rozsah svojej povinnosti v odseku 22. odôvodnenia zaoberal aj stránkou veci, ktorá spadá pod sektor verejného práva, a to je otázka daní, resp. prenos daňovej povinnosti. Žalobca preto nesprávne uvádza, že okresný súd sa vôbec nezaoberal stránkou sporu z pohľadu daňového práva. V danom prípade okresný súd nemusel konanie prerušovať, keďže žalovaný produkoval také dôkazy, z ktorých bolo jednoznačné, že otázka ohľadom prenesenia daňovej povinnosti je jasná a vyriešená. Nebolo teda žiadnej pochybnosti o tom, že okresný
súd mal ustálenú odpoveď na otázku ohľadom fakturácie ceny diela, resp. na otázku prenesenia daňovej povinnosti. Ak žalobca argumentoval absolútnou neplatnosťou čl. II. bod 3. zmluvy o dielo, tak žalovaný poukázal na to, že až do momentu podania odvolania touto okolnosťou žalobca neargumentoval a platnosť uvedeného ustanovenia nenamietal. I napriek uvedenému žalovaný opätovne poukázal na to, že v konaní predložil Odborné vyjadrenie č. 264/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktoré vyvracia tvrdenia žalobcu, že by tento článok zmluvy bol uzatvorený v rozpore so zákonom. Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil dôkazy predložené žalovaným. Čiastočnou úhradou nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku žalovaným v celosti, pretože žalovaný už pri obdržaní faktúry od žalobcu a jej následnej úhrade žalobcovi vytýkal nesprávnosť jej vystavenia a žalovaný úhradu vykonal podľa zmluvy o dielo a v rámci zachovania korektných vzťahov, čo však žalobca následne zneužil. Okresný súd sa riadnym spôsobom zaoberal argumentmi sporových strán, a preto v rozhodnutí okresného súdu žalovaný nevidí žiadnu svojvôľu. Ak žalobca namietal, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý proces nevykonaním navrhovaných dôkazov, tak žalovaný uviedol, že žalobcom navrhované dôkazy boli až na pojednávaní. Ak by okresný súd tomuto návrhu vyhovel, pojednávanie by musel odročiť, avšak navrhovaní svedkovia by do konania nepriniesli nič nové, čo by už žalobcom v konaní nebolo predložené. Naopak, pokiaľ by okresný súd pripustil vykonanie týchto dôkazov, bolo by to v rozpore so zásadami hospodárnosti konania a ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca naviac k otázke okresného súdu, čo by malo byť preukázané výsluchmi navrhovaných svedkov, nepodal odpoveď, ktorá by už z predchádzajúceho konania a dokazovania nebola zodpovedaná. Podľa žalovaného okresný súd pri nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom postupoval správne a v zmysle zákona. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov súdneho konania.
13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.09.2021. Žalobca uviedol, že zotrváva v celosti na rozsahu podaného odvolania. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na čl. II. bod 1. zmluvy o dielo, podľa ktorého bola stanovená pevná cena diela bez DPH. Napriek uvedenému ustanoveniu zmluvy je však nesporné, že zmluvné strany si dohodli v čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo to, že faktúry za dielo budú vystavované podľa platných právnych daňových predpisov. Je nesporné, že zmluvné strany prejavili vôľu stanoviť konečnú cenu diela v súlade s daňovými predpismi, teda cenu navýšenú o daň z pridanej hodnoty. Žalobca uviedol, že okresný súd sa nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného a v rozpore so zásadami civilného sporového konania odôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťami, ktoré ani neboli žalovaným v konaní namietané. Žalovaný produkoval skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré smerovali k preukázaniu toho, či v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) ide v danom prípade o tuzemský prenos daňovej povinnosti. Na preukázanie tvrdených skutočností stranami sporu boli predložené listinné dôkazy, ktoré však okresný súd nevykonal a nezaoberal sa nimi. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrváva na svojej procesnej obrane, že zmluvné strany dodržali daňové zákony, t.j. aj čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a arbitrárny. Žalobca zdôraznil, že okresný súd sa prenesením daňovej povinnosti ani čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo nezaoberal. Odmietol vykonať navrhované dôkazy. Ak tieto dôkazy nevykonal, je podľa žalobcu otázne, ako dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade sa jedná o prenos daňovej povinnosti, a teda, že faktúry s DPH boli žalobcom vystavené nesprávne a v rozpore s daňovými predpismi, keď k týmto skutočnostiam nevykonal ani jeden navrhnutý dôkaz, resp. sa so žiadnym listinným dôkazom na preukázanie týchto skutočností nevysporiadal. Ak sa okresný súd vôbec nezaoberal či už procesnou obranou žalovaného alebo procesným útokom žalobcu, tak poznačil svoje rozhodnutie vážnou vadou a arbitrárnosťou. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.
14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 06.10.2021. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ktorý je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny. Žalovaný zdôraznil, že cena diela bola dohodnutá a žalovaným uhradená tak, ako to bolo vyjadrené v zmluve o dielo podľa čl. II. bod 1., pričom toto ustanovenie zmluvy bolo dohodnuté aj v súlade s čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo. Ak žalobca opakovane sa odvoláva na čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, tak žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu je tu pokus o svojvoľné „ohýbanie“ a výklad zmluvných ustanovení. Čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo bol špecifikovaný práve v čl. II. bod 1. zmluvy o dielo, čo znamená, že zmluvné strany boli dohodnuté na pevnej cene diela bez DPH. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predložil niekoľko dôkazov ohľadom správnosti určenia ceny diela. Žalovaný predloženými dôkazmi reagoval výlučne na procesný útok zo strany žalobcu, a teda musel vyprodukovať také dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Žalovaný už v odpore poukazoval na zmluvné dojednania ohľadom výšky ceny diela, a preto nebolo pravdou, že by okresný súd konal svojvoľne. Naopak, okresný súd sa stotožnil
s argumentom žalovaného, ktorý poukázal na zmluvné ustanovenia o cene diela a podporne predkladal dôkazy o správnosti určenia ceny diela. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na rozdiel od žalobcu uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný poukázal na správny postup okresného súdu, keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Pokiaľ by pripustil vykonanie dôkazov, bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože žalobcom navrhovanými dôkazmi by nedošlo k nijakému objasneniu sporných skutočností. Naviac, žalobca tieto skutočnosti navrhol až na pojednávaní, teda nie podľa zásad CSP, t.j. čo najskôr. Žalobca aj napriek tomu, že tvrdí, že o prenesenie daňovej povinnosti ísť nemalo, predložil len jeden dôkaz, a to od subjektu, ktorý nemal potrebnú kvalifikáciu na to, aby jeho názor bol relevantný. Naopak, žalovaný predložil viaceré dôkazy, a to od subjektov, ktorý rozoberali konkrétne situáciu sporových strán a dospeli k záveru, s ktorým sa stotožnil aj okresný súd. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním trov odvolacieho konania.
15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 07.10.2021 (č.l. 286 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.10.2021 doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/145/2021-292 zo dňa 24.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
18. Krajský súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu aplikoval ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď bol viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu. Súčasne krajský súd aplikoval ust. § 383 CSP, keď bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nezistil dôvody na zopakovanie dokazovania alebo doplnenie dokazovania.
19. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok, ktorý bol sporným nárokom, a to či žalobca má nárok na cenu diela s DPH, resp. bez DPH. Pri posúdení spornosti žalobcovho nároku okresný súd vecne správnym spôsobom poukázal na ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Okresný súd vecne správnym spôsobom poukázal aj na rozhodné články uzavretej Zmluvy o dielo č. A1520 Str-Ad zo dňa 01.02.2016 (ďalej len „Zmluva o dielo“), v ktorej žalobca vystupoval ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozsudku uviesť citáciu rozhodných článkov uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným.
20. Podľa čl. II. bod 1. Zmluvy o dielo ...„Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že cena za vykonanie diela podľa článku I. tejto Zmluvy je stanovená ako cena pevná vo výške: a. PS 04 Systém („SRTP) a „MaR“) .................... 929.172,00 Eur, b. PS 07 EPS a PDS .................... 58.206,00 Eur, c. usmerňovače toku pre PS02 .................... 26.732,00 Eur Cena za dielo spolu bez DPH .................... 1.014.110,00 Eur.“
21. Podľa čl. II. bod 3. Zmluvy o dielo ...„V zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty podľa § 69 odst. 12 písm. j) ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH) pri dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi dane.“
22. Podľa čl. VI. bodu 3. Zmluvy o dielo ...„Objednávateľ uhradí Zhotoviteľovi každú faktúru v jej plnej výške bez DPH, až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby spolu nedosiahne výšku 90% celkovej ceny podľa článku II. bod 1 zmluvy bez DPH. Zvyšná časť ceny diela bude uhradená zhotoviteľovi do 14 dní po riadnom prevzatí diela, na základe osobitnej faktúry, ktorej súčasťou bude Záverečný protokol o odovzdaní a prevzatí diela, podľa ktorého bolo dielo prevzaté bez vád a nedorobkov, alebo doklad o odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v Záverečnom protokole o odovzdaní a prevzatí diela.“
23. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca a žalovaný v súlade s ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka zreteľným, konkrétnym, určitým spôsobom dohodli pevnú cenu diela, len ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť. Tvorcami zmluvného vzťahu bol žalobca a žalovaný ako zmluvné strany, ktoré jasným spôsobom vyjadrili cenu, len ktorú bol žalobca oprávnený účtovať a ktorú na druhej strane bol žalovaný povinný zaplatiť. Na základe vyššie citovaných zmluvných článkov žalobca a žalovaný ako zmluvné strany jasným a určitým spôsobom dohodli cenu diela ako pevnú cenu a bez DPH. Dohoda v Zmluve o dielo o pevnej cene bez DPH, vyjadrená v čl. II. bodu 1. Zmluvy o dielo mala väzbu k čl. II. bodu 3. Zmluvy o dielo z titulu prenosu daňovej povinnosti. Je nepochybné, že v súkromno- právnom vzťahu založenom medzi žalobcom a žalovaným, uzavretou Zmluvou o dielo, pristupujú obidve zmluvné strany tomu zodpovedajúcou mierou odbornej spôsobilosti a zodpovednosti, t.j. keď pri výkone podnikateľskej činnosti podnikatelia, akými sú žalobca a žalovaný, konajú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Vyžadovaná odborná spôsobilosť podnikateľských subjektov sa zákonite transformuje aj do kreovaných zmluvných vzťahov, v ktorých vymedzujú rozsah vzájomných práv a povinností. Bol to žalobca a žalovaný ako zmluvné strany, ktoré v čl. II. Zmluvy o dielo určili cenu diela ako pevnú cenu diela bez DPH, pričom spôsobom určenia takejto pevnej ceny diela bolo vymedzenie v bode 3. čl. II. Zmluvy o dielo, v ktorom podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. j), vyjadrili, že ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH) pri dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi dane. Inými slovami vyjadrené, žalobca a žalovaný Zmluvou o dielo dohodli spôsob určenia pevnej ceny diela bez DPH a ak takto dohodnutú cenu diela pri vyvolaní súdneho sporu okresný súd napadnutým rozsudkom akceptoval, tak tomuto postupu okresného súdu nemožno vytknúť nesprávnosť záveru, resp. jeho nezákonnosť, ako to namietal žalobca v odvolaní. Okresný súd vecne správnym postupom poukázal na rozhodujúce články Zmluvy o dielo, výsledkom ktorých bola tvorba ceny diela a tú, ako výslednú pevnú cenu diela mal žalovaný povinnosť zaplatiť.
24. Na základe vyššie uvedených záverov krajským súdom, ktoré korešpondovali záverom vyjadreným okresným súdom v napadnutom rozsudku, nemôže byť plnenie dohodnutej pevnej ceny diela žalovaným hodnotené ako uznanie aj žalobcom uplatneného sporného nároku o doplatenie ceny diela, a to doplatenie DPH žalovaným za aplikácie ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov vyjadrených krajským súdom, na strane žalovaného nebol podľa uzavretej Zmluvy o dielo záväzok na zaplatenie DPH, keďže cena diela bola dohodnutá ako pevná cena bez DPH, tak logicky zaplatením pevnej ceny diela žalovaný nemohol uznať aj žalobcom uplatnenú DPH, pokiaľ takýto záväzok na zaplatenie DPH žalovaný nemal podľa uzavretej Zmluvy o dielo. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu, avšak pokiaľ tu takýto dlh na strane dlžníka, v danom sporovom prípade žalovaného, existuje. Žalovaný nebol v pozícii dlžníka voči spornému nároku žalobcu na zaplatenie DPH, a preto zaplatenie pevnej ceny diela nemohlo v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spôsobiť uznanie žalovaným aj na zaplatenie DPH, pokiaľ takýto dlh na DPH na strane žalovaného nebol.
25. Okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a na základe výsledkov tohto dokazovania prijal správne skutkové závery, ktoré aj správne právne posúdil. Nemožno akceptovať odvolací dôvod žalobcu v tom, že by nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Nepochybne žalobca ako strana sporu mal v konaní pred okresným súdom vytvorený priestor k navrhovaniu dôkazov. Toto svoje právo žalobca využil. Je to však len súd, ktorý za aplikácie ust. § 185 ods. 1 CSP rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dispozičné oprávnenie sporovej strany navrhnúť dôkazy nie je možné zamieňať s výlučným zákonným oprávnením súdu, ktoré mu je dané v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Postupom a konaním okresného súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. K takémuto porušeniu by došlo len v prípade, pokiaľ by postupom súdu bola sporovej strane - žalobcovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany práv a
právom chránených záujmov. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom v podstate okresný súd len napĺňal svoje zákonné oprávnenie zverené súdu podľa ust. § 185 ods. 1 CSP. Tento postup nie je možné hodnotiť tak, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní, a to ako porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Už podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR nevykonanie navrhnutých dôkazov sporovou stranou nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca svoje procesné právo označiť dôkazy naplnil, využil, avšak toto právo žalobcu, ako bolo vyššie uvedené krajským súdom, nemožno zamieňať so zákonným oprávnením súdu rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu ako sporovej strany nie je postupom, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom okresný súd takýmto postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok.
26. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom krajský súd upriamuje pozornosť aj na čl. XXIX. bodu 7. Zmluvy o dielo, podľa ktorého ...„Meniť alebo dopĺňať túto Zmluvu je možné len po vzájomnej dohode zmluvných strán, a to písomne vo forme dodatkov k Zmluve. Dodatky k Zmluve musia byť očíslované a musia byť riadne podpísané osobami oprávnenými konať v mene zmluvných strán. Uzavretie dodatku k Zmluve prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie je vylúčené.“ Žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami bola vymienená písomná forma zmeny Zmluvy o dielo, preto akékoľvek dojednania Zmluvy o dielo nemohli byť nahradené svedeckými výpoveďami. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku 24. zdôvodnil nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom, ktoré zdôvodnenie bolo plne v súlade s princípom zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania. Naviac, krajský súd dodáva, že vzhľadom k zmluvne vymienenej písomnej forme pre akékoľvek zmeny zmluvy, jej doplnenia, výsluchy navrhnutých svedkov žalobcom, resp. výsluchy štatutárnych orgánov žalobcu a žalovaného ako navrhnuté dôkazy nemohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska použitých tvrdení žalobcu a žalovaného, ak sporové strany v písomnej forme vyjadrili dohodu o pevnej cene diela bez DPH. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalobcu k nevykonaniu dôkazov s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR uvádza, že nevykonanie navrhnutého dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR iba za predpokladu, že by daný navrhovaný dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, čo však v danom sporovom prípade nebolo splnené, ak pri vymienenej písomnej forme právneho úkonu (jeho zmeny), a to Zmluvy o dielo, práve písomnou formou bola konkrétnym a písomne určeným spôsobom stanovená cena diela, len zaplatenie ktorej mohol žalobca požadovať. Ak takto zmluvne dohodnutá cena diela žalovaným bola zaplatená, tak žalobcom uplatnený sporný nárok na zaplatenie DPH žalovaným nemal zmluvný základ. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, aj pre vymienenú písomnú formu akýchkoľvek zmien uzavretej Zmluvy o dielo potom výsluchy štatutárnych orgánov žalobcu, žalovaného, technika p. J. a daňovej poradkyne X. navrhnuté žalobcom, nebol dôvod vykonávať k zmluvným dojednaniam písomne uzavretej Zmluvy o dielo. Krajský súd k návrhu žalobcu na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného považuje za potrebné uviesť, že obe sporové strany boli zastúpené právnymi zástupcami, teda mali kvalifikované profesionálne zastúpenie, pričom stranám nebolo odopreté právo uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany. V zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ust. § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Z ustanovenia § 195 CSP vyplýva, že je to súd, ktorý môže na návrh nariadiť výsluch strany o skutočnostiach, ktoré nie je možné preukázať inak. V danom prípade však skutočnosti týkajúce sa dohodnutej ceny diela vyplynuli priamo z písomne uzavretej Zmluvy o dielo, a preto ani vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu nemožno mať za to, že nevykonaním navrhnutého výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného tak, ako tento návrh uskutočnil žalobca, by malo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
27. K žalobcom až v odvolacom konaní namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o dielo, pri dojednaní ceny diela krajský súd poukazuje na zmluvnými stranami písomne vyjadrenú pevnú cenu diela v čl. II. bodu 1. v spojení s čl. II. bodu 3. Zmluvy o dielo, keď pri dohodnutej pevnej cene diela bol vyjadrený odkaz na ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a to prenos daňovej povinnosti. Zmluvné strany pri pevnej cene diela bez DPH použili aplikáciu ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a tým vyjadrili spôsob dojednania ceny diela, jej účtovania, ktorý dohodnutý spôsob bol správne akceptovaný nielen okresným súdom, ale z titulu vyvolaného odvolacieho konania aj krajským súdom.
28. Nebol tu dôvod v postupe konania okresného súdu prerušiť toto súdne konanie tak, ako to namietal žalobca v odvolaní, s odkazom na záver okresného súdu, ktorý uviedol, že nie je oprávnený posudzovať otázky zmluvnej ceny diela z časti spadajúcej podľa okresného súdu do oblasti verejného práva. Okresný súd správne uviedol, že ide o súkromno-právny vzťah, pri ktorom žalobca a žalovaný ako zmluvné strany pri tvorbe zmluvného vzťahu, a to uzavretej Zmluvy o dielo, okrem iného dohodli aj pevnú cenu diela bez DPH a len takto v písomnej forme dohodnutú zmluvnú cenu diela bol žalobca pri vyvolaní sporu oprávnený uplatňovať a na druhej strane žalovaný plniť. Ak však žalovaný zmluvne dohodnutú pevnú cenu diela žalobcovi zaplatil, tak žalobca nemohol byť úspešný so svojim nárokom o zaplatenie DPH od žalovaného, ak v čl. II. bodu 3. Zmluvy o dielo žalobca a žalovaný sa dohodli na prenose daňovej povinnosti, ku ktorému prenosu daňovej povinnosti sa nad rámec vyjadril okresný súd v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd správnym spôsobom uviedol, že zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty rieši vzťah daňových subjektov k správcovi dane, a preto postup žalovaného ohľadne daňových vecí, rozhodovanie o tomto postupe patrí do kompetencie príslušných orgánov finančnej správy. Rovnako správne poukázal okresný súd na to, že pokiaľ ide o spôsob účtovania DPH, podmienky na prenos daňovej povinnosti, tak daňové veci patria do oblasti verejného práva, a preto nemal oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z verejného práva, ak rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu a súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu, ktorý koná o žalobe vyplývajúcej zo súkromno-právneho vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným uzavretou Zmluvou o dielo.
29. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na prijatie skutkových záverov. Skutkové zistenia posúdil a zdôvodnil za aplikácie rozhodných zákonných ustanovení, rešpektujúc uzavretú Zmluvu o dielo medzi žalobcom a žalovaným právne správnym spôsobom. Rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie bol v odvolacom konaní potvrdený v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.