Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/259/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. B., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej U. P., a.s., so sídlom

v B., IČO : X., o zaplatenie 23 235,74 EUR (700 000,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 15. januára 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. januára

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 11. februára 2008 č.k. -113 v spojení

s opravným uznesením z 21. októbra 2008 č.k. -145 zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobca domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy 700 000,-- Sk s prísl., predstavujúcej poistné

plnenie z poistnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 3.5.2005. Zároveň rozhodol, ţe ţalovanej sa

nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil výsledkami vykonaného

dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe medzi účastníkmi nedošlo k vzniku poistného

vzťahu, keďţe pri spisovaní návrhu poistnej zmluvy ţalobca nekonal s osobou oprávnenou

uzatvoriť v mene ţalovanej takúto zmluvu.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 15. januára

2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby

potvrdil a vo výroku o trovách konania ho zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie

konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou

správnosťou stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe medzi účastníkmi

nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať

pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe súdy nevykonali dôkaz jeho výsluchom, hoci išlo

o podstatný dôkazný prostriedok. Namietal tieţ nedostatočné zistenie skutkového stavu

a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal

včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vady konania uvedenej v ţalobca

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu

prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne

konanie a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou

vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Táto vada je daná skutočnosťou, ţe

odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý ţalobcom, hoci mohol mať pre rozhodnutie

podstatný význam, resp. ţe pri rozhodovaní o tom, ktoré s navrhovaných dôkazov vykoná,

nerešpektoval princíp „rovnosti zbraní“.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou

so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“.

Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie.

„Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa

prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania

a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“

z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov

konania navrhovať dôkazy. Moţnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného

bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaţe na schopnosť predloţiť adekvátne

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka

konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd

podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu

oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je

poţiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov

nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom

v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c.

Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov

vykoná a ktoré nie, to teda znamená, ţe účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím

znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môţe byť porušením základného

práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady

„rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010

sp. zn. vyslovil názor, ţe nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol

mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemoţno

bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1

.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe súd prvého stupňa vykonal dôkaz

výsluchom svedka M. B., ktorý podľa tvrdenia ţalobcu mal s ním uzavrieť poistnú zmluvu

v mene ţalovanej, ako aj dôkaz výsluchom svedkyne M. B. oprávnenej zastupovať ţalovanú

pri uzatváraní poistných zmlúv, no nevykonal dôkaz výsluchom samotného ţalobcu, hoci sa

ho ţalobca doţadoval. Nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil prvostupňový súd vo svojom

rozsudku tým, ţe skutkový stav bol dostatočne zistený výsluchom svedkov a listinnými

dôkazmi a ţe výsluch účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom je vecou

súdu, či takýto dôkaz vykoná alebo nie. Odvolací súd povaţoval postup súdu prvého stupňa

v tomto smere za správny poukazujúc na to, ţe zo ţiadneho z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nemoţno vyvodiť, ţe by súd musel vypočuť účastníka konania.

Podľa názoru dovolacieho súdu pokiaľ podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci

bola otázka, či medzi ţalobcom a ţalovanou došlo k uzavretiu platnej poistnej zmluvy,

a pokiaľ na okolnosti uzavretia tejto zmluvy boli ako svedkovia vypočuté osoby, ktoré mali

pri jej uzavretí konať v mene ţalovanej, potom zásada „rovnosti zbraní“ vyţadovala, aby bol

vykonaný aj navrhnutý dôkaz výsluchom ţalobcu ako druhej zmluvnej strany. Nevykonaním

tohto dôkazu, s prihliadnutím na obsah výpovedí osôb, ktoré mali konať v mene ţalovanej

(a ktoré potvrdili tvrdenia ţalovanej, pričom nebolo rozhodujúce, ţe aj ich výsluch navrhol

ţalobca), sa ţalobca dostal do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so ţalovanou.

Ak odvolací súd z tohto nesprávneho postupu prvostupňového súdu nevyvodil ţiaden

procesný dôsledok, resp. ak tento postup povaţoval za správny, bola tým porušená zásada

„rovnosti zbraní“ a tým aj právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie. Konanie pred súdmi

v základnom konaní tak bolo ako celok postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti

ţalobcovi konať pred súdom.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V záujme efektivity ďalšieho

konania zrušil len odvolací rozsudok a to vzhľadom na moţnosť odvolacieho súdu doplniť

dokazovanie v zmysle , keďţe nevykonanie navrhnutého dôkazu uplatnil

ţalobca uţ v odvolaní ako odvolací dôvod.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová