Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 39 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)d17/361256.aa01a3.pdf
PDF · 102.03 KB
No categories available
6Cdo/259/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 259/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. B., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej U. P., a.s., so sídlom
v B., IČO : X., o zaplatenie 23 235,74 EUR (700 000,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 13 C 116/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 15. januára 2009 sp. zn. 14 Co 88/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. januára
2009 sp. zn. 14 Co 88/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 11. februára 2008 č.k. 13 C 116/05-113 v spojení
s opravným uznesením z 21. októbra 2008 č.k. 13 C 116/05-145 zamietol ţalobu, ktorou sa
ţalobca domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy 700 000,-- Sk s prísl., predstavujúcej poistné
plnenie z poistnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 3.5.2005. Zároveň rozhodol, ţe ţalovanej sa
nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil výsledkami vykonaného
dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe medzi účastníkmi nedošlo k vzniku poistného
vzťahu, keďţe pri spisovaní návrhu poistnej zmluvy ţalobca nekonal s osobou oprávnenou
uzatvoriť v mene ţalovanej takúto zmluvu.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 15. januára
2009 sp. zn. 14 Co 88/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby
potvrdil a vo výroku o trovách konania ho zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou
správnosťou stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe medzi účastníkmi
nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať
pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe súdy nevykonali dôkaz jeho výsluchom, hoci išlo
o podstatný dôkazný prostriedok. Namietal tieţ nedostatočné zistenie skutkového stavu
a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako
nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal
včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vady konania uvedenej v § 237 O.s.p. ţalobca
tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu
prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne
konanie a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou
vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Táto vada je daná skutočnosťou, ţe
odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý ţalobcom, hoci mohol mať pre rozhodnutie
podstatný význam, resp. ţe pri rozhodovaní o tom, ktoré s navrhovaných dôkazov vykoná,
nerešpektoval princíp „rovnosti zbraní“.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou
so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“.
Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie.
„Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa
prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania
a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“
z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov
konania navrhovať dôkazy. Moţnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného
bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaţe na schopnosť predloţiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka
konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd
podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu
oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je
poţiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov
nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom
v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c.
Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov
vykoná a ktoré nie, to teda znamená, ţe účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím
znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môţe byť porušením základného
práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady
„rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010
sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, ţe nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol
mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemoţno
bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe súd prvého stupňa vykonal dôkaz
výsluchom svedka M. B., ktorý podľa tvrdenia ţalobcu mal s ním uzavrieť poistnú zmluvu
v mene ţalovanej, ako aj dôkaz výsluchom svedkyne M. B. oprávnenej zastupovať ţalovanú
pri uzatváraní poistných zmlúv, no nevykonal dôkaz výsluchom samotného ţalobcu, hoci sa
ho ţalobca doţadoval. Nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil prvostupňový súd vo svojom
rozsudku tým, ţe skutkový stav bol dostatočne zistený výsluchom svedkov a listinnými
dôkazmi a ţe výsluch účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom je vecou
súdu, či takýto dôkaz vykoná alebo nie. Odvolací súd povaţoval postup súdu prvého stupňa
v tomto smere za správny poukazujúc na to, ţe zo ţiadneho z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nemoţno vyvodiť, ţe by súd musel vypočuť účastníka konania.
Podľa názoru dovolacieho súdu pokiaľ podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci
bola otázka, či medzi ţalobcom a ţalovanou došlo k uzavretiu platnej poistnej zmluvy,
a pokiaľ na okolnosti uzavretia tejto zmluvy boli ako svedkovia vypočuté osoby, ktoré mali
pri jej uzavretí konať v mene ţalovanej, potom zásada „rovnosti zbraní“ vyţadovala, aby bol
vykonaný aj navrhnutý dôkaz výsluchom ţalobcu ako druhej zmluvnej strany. Nevykonaním
tohto dôkazu, s prihliadnutím na obsah výpovedí osôb, ktoré mali konať v mene ţalovanej
(a ktoré potvrdili tvrdenia ţalovanej, pričom nebolo rozhodujúce, ţe aj ich výsluch navrhol
ţalobca), sa ţalobca dostal do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so ţalovanou.
Ak odvolací súd z tohto nesprávneho postupu prvostupňového súdu nevyvodil ţiaden
procesný dôsledok, resp. ak tento postup povaţoval za správny, bola tým porušená zásada
„rovnosti zbraní“ a tým aj právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie. Konanie pred súdmi
v základnom konaní tak bolo ako celok postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti
ţalobcovi konať pred súdom.
Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť
dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V záujme efektivity ďalšieho
konania zrušil len odvolací rozsudok a to vzhľadom na moţnosť odvolacieho súdu doplniť
dokazovanie v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p., keďţe nevykonanie navrhnutého dôkazu uplatnil
ţalobca uţ v odvolaní ako odvolací dôvod.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová