Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/348/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., so sídlom Jungmannova 750/34, Praha 1, PSČ 110 00, Česká republika, IČO: 24 146 978, na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom: Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 380 434, zastúpený advokátom Mgr. Borisom Stanclom, so sídlom Bárdošova 19, 831 01 Bratislava, IČO: 53 708 512, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, v konaní o preskúmanie zákonnosti listu (označený ako „Oznámenie 1") číslo: VIII Spr 210/21/1000-5 zo dňa 25.11.2021 a listu (označený ako „Oznámenie 2") číslo: VIII Spr 210/21/1000-11 zo dňa 30.11.2021 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 63,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Poplatok, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

I. Napadnuté listy - Oznámenia.

1. Žalovaný listom - Oznámenie 1 pod č. VIII Spr 210/21/1000-5 zo dňa 25.11.2021, reagoval na žiadosť žalobcu o nápravu zo dňa 23.11.2021, v ktorom uviedol: „- zákazky uzavreté prostredníctvom Elektronického kontrakčného systému -EKS sú anonymné, potenciálny dodávateľ nemá možnosť identifikovať objednávateľa v priebehu verejného obstarávania, a teda ani s ním žiadnym spôsobom komunikovať,

- pri zákazke s nízkou hodnotou obstarávanej prostredníctvom elektronického trhoviska a podlimitnej zákazke zadávanej s využitím elektronického trhoviska bol uchádzač oprávnený predložiť voči Opisnému formuláru ako aj Objednávkovému formuláru rozpor. Na základe vyššie uvedeného na zákazky s využitím elektronického trhoviska nie je možné podať žiadosť o nápravu () ani námietky ( o verejnom obstarávaní).“,

2. Žalovaný listom - Oznámenie 2 pod č. VIII Spr 210/21/1000-11 zo dňa 30.11.2021, reagoval na žiadosť žalobcu o nápravu zo dňa 23.11.2021 a podanie žalobcu zo dňa 26.11.2021, v ktorom uviedol: „Požiadavka dodania Off-line licencií Elektronického systému právnych informácií (ďalej len „ESPI“) pre Generálnu prokuratúru SR je potrebná z nasledujúcich dôvodov: 1. nepretržitý prístup k systému ESPI aj v prípade možného výpadku internetového pripojenia 2. nezávislý prístup k zabezpečeným dátam ESPI v našich lokálnych sieťach

prokuratúry

3. využívanie ESPI na zariadeniach (PC/NB) pripojených v lokálnych sieťach prokuratúry, ktoré z dôvodu práce s citlivými údajmi nemajú pripojenie do Internetu 4. viacero jednotlivých zariadení (PC/NB) nie sú vôbec pripojené do lokálnych sieti a ani do Internetu 5. pri práci mimo pracoviská prokuratúry sú používané služobné zariadenia (NB) prokurátormi na miestach bez pripojenia na Internet. Všetky vyššie uvedené dôvody sú potrebné pre každodennú prácu zamestnancov prokuratúry SR so systémom ESPI.“

II. Žaloba.

3. Žalobou zo dňa 30.12.2021, podanou elektronicky dňa 30.12.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa domáha žalobca preskúmania zákonnosti Oznámenia 1 pod č. VIII Spr 210/21/1000-5 zo dňa 25.11.2021 a Oznámenia 2 pod č. VIII Spr 210/21/1000-11 zo dňa 30.11.2021, ktorými reagoval žalovaný na žiadosť žalobcu o nápravu zo dňa 23.11.2021 v spojení s podaním zo dňa 26.11.2021.

4. Žalobca uviedol, že žalovaný ako verejný obstarávateľ prostredníctvom Elektronického kontrakčného systému (www.eks.sk) (ďalej len „EKS“) vyhlásil dňa 18.11.2021 verejné obstarávanie na predmet zákazky: Elektronický systém právnych informácií s predpokladanou hodnotou zákazky vo výške XX.XXX,-EUR a lehotou plnenia: 01.01.2022 00:00 - 31.12.2022 23:59, Identifikátor: Z202123044, Identifikátor OF: OF-246613 (ďalej len „zákazka“). Zákazka je dostupná na https://portal.eks.sk/ SpravaZakaziek/Zakazky/Detail/316801.

5. Žalobca ako poskytovateľ elektronického informačného systému právnych informácií (dostupný na www.beck-online.sk) mal záujem uchádzať sa o zákazku. Žalobca je zapísaný v zozname hospodárskych subjektov pod registračným číslom: 2020/1-PO-F1914 a riadne registrovaný v rámci EKS. Nakoľko žalobca považoval niektoré podmienky zákazky za neurčité, nedôvodné a celkovo rozporné so zákonom, v súlade s , o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podal dňa 23.11.2021 žiadosť o nápravu. Dňa 26.11.2021 sa uskutočnilo verejné obstarávanie prostredníctvom elektronického trhoviska, v ktorom bol úspešný uchádzač, ktorý sa ako jediný zúčastnil elektronickej aukcie - spoločnosť Wolters Kluwer SR s. r. o., so sídlom: Mlynské nivy 48, 82109 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 348 262 (ďalej len „úspešný uchádzač“). Úspešný uchádzač je prevádzkovateľom informačného systému dostupného na internetových stránkach www.aspi.sk (ďalej len „ASPI“). Medzi žalovaným a úspešným uchádzačom bola prostredníctvom EKS uzavretá zmluva dňa 26.11.2021, č. zmluvy Z202123044_Z, ID zmluvy: 6057030 (ďalej len „zmluva“). Na žiadosť o nápravu žalovaný reagoval Oznámením 1 a následne Oznámením 2, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. V napadnutých Oznámeniach žalovaný neuvádza, či žiadosti o nápravu vyhovuje, nevyhovuje alebo či ju odmieta.

6. Žalobca poukázal na ust. , ktoré upravuje revízne postupy na ochranu práv a právom chránených záujmov hospodárskych subjektov, citoval ust. , ods. 2 Zb, (ďalej len „“) s tým, že úpravou revíznych postupov sa sleduje okrem iného ochrana práv a záujmov ustanovených a 2 , chrániacich najmä právo podnikať, právo na spravodlivú hospodársku súťaž a iné súvisiace záujmy na riadnom fungovaní trhovej ekonomiky Slovenskej republiky. Hospodárske subjekty, taxatívne vymenované v príslušnom ustanovení , sa môžu domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, využitím revíznych postupov. Takže orgánom rozhodujúcich v rámci revíznych postupov, zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch hospodárskych subjektov - tzn. tieto orgány sú správnymi orgánmi. Pri žiadosti o nápravu je týmto orgánom priamo verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa , ktorá rozhodne o podanej žiadosti spôsobom upraveným v ust. . Bez ohľadu na to, či sa žiadosti o nápravu vyhovie alebo nevyhovie, je vždy súčasťou tohto rozhodnutia odôvodnenie. Takéto rozhodnutie je podľa názoru žalobcu spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax slovenských súdov, podľa ktorej „ ... nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú

judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. , alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , , ), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.“ Žalobca dal do pozornosti i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.05.2016, v zmysle ktorého „Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko rokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy) platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“ Žalobca je názoru, že žalovaný v rámci revízneho postupu - žiadosti o nápravu - rozhodoval o právach a právom chránených záujmoch žalobcu podľa a 2 . Postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti o nápravu jasne stanovujú ustanovenia a 165 . Ak žalovaný ignoroval tieto povinnosti, konal v rozpore s a porušil tým právo žalobcu na inú právnu ochranu podľa .

7. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax SDEÚ a potrebu aplikovať eurokonformný výklad, keďže vychádza zo smerníc Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na nadlimitné zákazky a v časti C. žaloby na stranách 6- 8 sa venoval rozhodovacej činnosti SDEÚ so záverom, že nevidí dôvod, aby postup žalovaného v rámci zákazky s nízkou hodnotou posudzoval iný ako správny súd.

8. Žalobca namieta, že jeho žiadosť o nápravu nebola riadne vybavená, čím boli porušené jeho procesné práva. Žalovaný pri vybavovaní žiadosti o nápravu aplikoval nesprávne právne normy, svoj právny názor odôvodnil nedostatočne a nepresvedčivo, svoje Oznámenie neoznačil tak, že sa jedná o vybavenie žiadosti o nápravu podľa , z Oznámenia nie je zrejmé, že by sa malo jednať o komunikáciu vo verejnom obstarávaní, a o žiadosti o nápravu meritórne nerozhodol. V prípade, ak sa žalovaný domnieval, že žiadosť o nápravu nespĺňa obsahové a formálne náležitosti žiadosti podľa a , mal povinnosť postupovať podľa a vyzvať žalobcu na nápravu. Tým, že žalovaný postupoval v rozpore so , porušil a zároveň došlo k porušeniu práv žalobcu na inú právnu ochranu podľa ako aj na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Žalobca namieta, že by rozpor podľa obchodných podmienok EKS predstavoval účinný prostriedok nápravy, nakoľko inštitút „rozporu“ nie je explicitne upravený v . Bez ohľadu na účinnosť rozporu však nie je zrejmé, z akého dôvodu by žiadosť o nápravu nemala byť prípustná. Ak žalovaný v Oznámení naznačuje, že všeobecné obchodné podmienky by mali vylúčiť zákonné právo žalobcu na preskúmanie zákonnosti verejného obstarávania a prípadné vykonanie nápravy, s týmto výkladom žalobca nesúhlasí. Žalobca je názoru, že zákonné právo na podanie žiadosti o nápravu nie je možné obmedziť obchodnými podmienkami EKS, t.j. nepredstavuje prekážku uplatnenia žiadosti o nápravu podľa .

10. Žalobca namieta vyjadrenie žalovaného, ktorý v Oznámení odkazuje na ust. , ktoré vylučuje prípustnosť námietok v konkrétnych prípadoch; pričom v prípade žiadosti o nápravu takýto odkaz na konkrétne ustanovenie absentuje. Zákonodarca vylúčil v taxatívnych prípadoch len podanie námietok, pričom ak by chcel vylúčiť aj prejednanie žiadosti o nápravu, zrejme by zvolil totožný postup a explicitne by v rámci ustanovení vylúčil aj prípustnosť žiadosti o nápravu. Žalobca je názoru, že zákonodarca vylúčením námietok založil priamu prípustnosť súdneho prieskumu postupu vo verejnom obstarávaní. Ak žiadosť o nápravu nie je zákonom vylúčená, je potrebné ju považovať za prípustnú. Žalovaný tak riadne nevybavil žiadosť o nápravu a tak jeho postup v rozpore s .

11. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný na daný skutkový stav aplikoval nesprávne právne normy. Ust. , na ktoré žalovaný odkazuje, je na žiadosť o nápravu podľa a nasl. neaplikovateľné. Odkaz na je nepreskúmateľný, nakoľko v tomto ustanovení nie je upravená situácia, kedy by žiadosť o nápravu bola neprípustná. Žalovaný tak postupoval v rozpore s a 165 , čím porušil a dopustil sa zásahu do práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa .

12 .Žalobca namieta, že žalovaný Oznámenie odôvodnil nedostatočne a nepresvedčivo. Podľa sa na každé rozhodnutie o podanej žiadosti o nápravu vyžaduje odôvodnenie, t.j. odôvodnenie v rozsahu, „aby garantovalo účastníkovi možnosť realizácie jeho procesných práv v zmysle a medzinárodných dohovorov“, a to aj v prípade, že sa v danom prípade neaplikuje správny poriadok. Uvedené platí aj vo vzťahu k Oznámeniu 2, keďže neposkytuje vyjadrenie ku všetkým námietkam žalobcu.

13. Žalobca namieta, že Oznámenie 1 a ani Oznámenie 2 neobsahujú výsledok vybavenia žiadosti o nápravu, ani oznámenie o jej zamietnutí, takže o žiadosti doposiaľ nebolo riadne rozhodnuté, čo je v rozpore s ako aj s účelom revíznych postupov podľa a nasl. . 14. Žalobca namieta skutočnosť, že Oznámenie 1 a Oznámenie 2 neboli doručené žalobcovi pred uzavretím zmluvy, pričom v zmysle ust. - 5 , môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrieť zmluvu až po určitom čase od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti o nápravu. Týmto je uzavretie zmluvy pred uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti, zákonom zakázané. Doručenie Oznámenia 1 a Oznámenia 2 až po skončení verejného obstarávania (po uzavretí zmluvy) popiera zmysel revíznych postupov podľa a nasl. a predstavuje podľa názoru žalobcu porušenie ust. , - 5 ako aj práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa .

15. Žalobca má za to, že riadnym nevybavením žiadosti o nápravu bolo zasiahnuté do jeho práv garantovaných a 2 ; žalovaný svojím postupom v rozpore s relevantnými ustanoveniami porušil , čím došlo k porušeniu práv žalobcu na inú právnu ochranu podľa a na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Týmto je verejné obstarávanie ako celok nezákonné a je potrebné ho zrušiť, inak by bol popretý zmysel a revíznych postupov. Oznámenie 1 a Oznámenie 2 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ; sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa ; a pri vybavovaní žiadosti o nápravu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa .

16. V časti B. podanej žaloby sa venoval žalobca samotným vadám predmetu zákazky, v časti C. žaloby sa venoval nesplneniu zmluvných podmienok, v časti D. žaloby sa venoval vplyvu na výsledok verejného obstarávania pri formulácii požiadaviek na poskytnutie práv ktoré v čase zadania bol spôsobilý ponúknuť len úspešný uchádzač a v časti E. sa venoval nezákonnosti pri zadaní predmetu zákazky. V odôvodnení predmetného rozhodnutia, ktorým súd žalobu odmieta, nedal z dôvodu hospodárnosti konania príslušný rozmer týmto námietkam, nakoľko tieto sú predmetom súdneho prieskumu až v merite veci.

17. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že spolu so žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“) s odôvodnením, že ak nebude vo vzťahu k Oznámeniu a nasledujúcim úkonom žalovaného vo verejnom obstarávaní priznaný odkladný účinok správnej žaloby, celé súdne konanie sa minie svojmu účelu. Žalobca sa žalobou domáha preskúmania a nápravy postupu žalovaného, pričom vyhlásené verejné obstarávanie považuje za nezákonné. Dôsledkom nezákonného verejného obstarávania je aj nezákonnosť uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom. Nápravou prostredníctvom tejto žaloby je označenie verejného obstarávania za nezákonné, jeho zrušenie a vyhlásenie nového za podmienok, ktoré budú v súlade so zásadami zákazu diskriminácie, objektívnosti a transparentnosti. Podľa názoru žalobcu, náprava sledovaná touto žalobou je ohrozená, ak súdne konanie bude trvať dlhšie ako do 31.12.2022, nakoľko dovtedy má trvať zmluva. Ak žalobe nebude priznaný odkladný účinok, žalovaný a úspešný uchádzač budú počas roka 2022 plniť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a koncom roka naplnia jej účel, kedy rozsudok súdu v zásade už nebude mať vplyv na vykonané vzájomné plnenia zmluvných strán.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. , ktoré upravuje zákaz uzavrieť zmluvu, ak prebieha konanie o námietkach. Inými slovami podanie námietok má ex lege odkladný účinok vo vzťahu k uzavretiu zmluvy. Ak je v prípade zákazky podanie námietok vylúčené, je na správnom súde, aby poskytol hospodárskym subjektom ochranu zodpovedajúcu účinkom podľa . Naplnenie účelu zmluvy pred posúdením zákonnosti verejného obstarávania žalobca považuje za vážnu ujmu, resp. za iný nenapraviteľný následok, ktorý hrozí nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca uviedol, že postup žalovaného a ponechanie účinkov jeho jednotlivých úkonov je v príkrom rozpore nielen so subjektívnymi právami a záujmami žalobcu, ale aj s verejnými záujmami na riadnom nakladaní s verejnými prostriedkami. Zároveň žalobca konštatoval, že záujem na výkone právomocí žalovaného ako orgánu verejnej moci, nemôže vyvážiť záujmy sledované právnou úpravou . Žalovaný ako verejný obstarávateľ musí niesť zodpovednosť za prípadnú nezákonnosť verejného obstarávania. V opačnom prípade by súd vyslal signál, že dodržiavanie postupu verejného obstarávania nie je pre verejných obstarávateľov záväzné a že prípadnej nezákonnosti sa medze nekladú. Žalobca svoj názor oprel aj o ust. , ktoré bráni zavŕšeniu verejného obstarávania (uzavretiu zmluvy), ak boli podané námietky. Žalobca sa domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby v situácii, kedy nie sú námietky prípustné v zmysle . Je teda potrebné a žiadúce, aby ochranu záujmov sledovaných ust. poskytol priamo správny súd. Z úpravy (resp. aj z - 5 ) je rovnako možné vyvodiť záver, že záujem na zákonnom verejnom obstarávaní, a záujem na preskúmaní jeho zákonnosti, má prednosť pred uzavretím a plnením danej zmluvy.

III. Vyjadrenie žalovaného.

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.02.2022, doručeným súdu dňa 15.02.2022 s tým, že navrhol súdu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

19. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (ďalej len „EKS“) realizoval verejné obstarávanie zákazky s názvom „Elektronický systém právnych informácií“. V zmysle čl. III ods. 1 Všeobecných podmienok elektronického obstarávania (verzia 5.2 účinná od 01.05.2019), (ďalej len „VP EO“) komunikácia sa pri elektronickom obstarávaní medzi objednávateľom a dodávateľmi uskutočňuje v slovenskom jazyku písomne - elektronicky, spôsobom určeným funkcionalitou EKS.

20. V zmysle 1. časti čl. VIII ods. 1 Obchodných podmienok elektronického trhoviska (verzia 3.7 účinná odo dňa 02.08.2021), (ďalej len „OPET“), používateľ je oprávnený predložiť voči opisnému formuláru rozpor. V zmysle 1. časti čl. VIII ods. 6 OPET, je používateľ oprávnený predložiť voči objednávkovému formuláru rozpor.

21. Žalobca doručil elektronickou poštou priamo žalovanému podanie z 23.11.2021, ktoré označil ako žiadosť o nápravu podľa . Žalovaný má za to, že realizácia verejného obstarávania prostredníctvom EKS je osobitným konaním, ktoré má samostatne upravené aj opravné postupy. Podľa OPET je takýmto opravným postupom rozpor. VP EO a OPET osobitne upravujú podmienky používania elektronického trhoviska. Pokiaľ ide o komunikáciu medzi objednávateľom a dodávateľom, požívajú sa nástroje funkcionality v rámci EKS. Pokiaľ žalobca chcel využiť opravné prostriedky v rámci verejného obstarávania realizovaného prostredníctvom EKS, mal so žalovaným, ako obstarávateľom, komunikovať prostredníctvom tejto platformy. Mal teda opravné postupy, v danom prípade rozpor, realizovať prostredníctvom funkcionality obsiahnutej v EKS. Keďže žalobca (poznámka súdu: vo vyjadrení je nesprávne uvedený žalovaný) doručil podanie, ktorého obsahom bol nesúhlas so špecifikáciou predmetu zákazky priamo žalovanému (poznámka súdu: vo vyjadrení je nesprávne uvedené žalobcovi), nepostupoval spôsobom určeným v VP EO a OPET. Žalobcom uplatnený opravný postup nemohol preto mať právnu relevanciu.

22. Z detailu zákazky, ktorý žalovaný doručil ako Príloha 1, vyplýva, že neboli k zákazke podané žiadne rozpory a žalovanému nič nebránilo v ďalšej realizácii zákazky a následne podpísať zmluvu s úspešným dodávateľom.

23. Žalovaný zdôraznil, že realizácia verejného obstarávania prostredníctvom EKS je osobitným postupom, vzhľadom na charakter EKS, má tento vlastné opravné postupy, ktoré sú uvedené v OPET.

V danom prípadne preto nie je možné postupovať podľa § 164 ZoVP a žiadať dodávateľa o nápravu, nakoľko by to bolo v rozpore s cieľom a účelom ESK.

24. K napadnutým písomnostiam Oznámenie 1“ a Oznámenie 2 žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru, tieto nie sú individuálnymi správnymi aktami, ale majú povahu neformálnej komunikácie vo vzťahu k podaniam žalobcu zo dňa 23.11.2021 a 26.11.2021, ktoré neboli realizované prostriedkami a postupmi predpokladanými VP EO a OPET určenými pre zvolenú formu verejného obstarávania.

IV. Replika žalobcu.

25. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2022 uviedol, že žalovaný v svojom vyjadrení tvrdí, že z dôvodu osobitnej úpravy OPET nie je možné pripustiť žiadosť o nápravu podľa a nasl. a naznačuje, že by ustanovenia OPET mali mať prednosť pred ustanoveniami o revíznych postupoch.

26. Na základe ust. je ministerstvo vnútra zmocnené k vypracovaniu, zverejneniu a k prípadnej zmene OPET, pričom v ust. sú upravené obsahové náležitosti obchodných podmienok vydaných ministerstvom vnútra. Žalobca zdôraznil, že v tomto ustanovení nie je uvedené, že by obchodné podmienky mali osobitne upravovať revízne postupy vo verejnom obstarávaní. Podľa názoru žalobcu je otázne, či je možné OPET považovať za podzákonný predpis alebo či sa jedná o povinne vytvorené všeobecné obchodné podmienky, ktoré nepredstavujú normatívny právny akt, pričom je zrejmé, že obsah OPET nemôže byť rozporný so zákonom. Ak by OPET predstavovali normatívny právny akt (podzákonný predpis), tento nemôže odporovať zneniu zákona. Žalobca namieta, že OPET vo svojich ustanoveniach nevylučuje aplikáciu revízneho postupu podľa . Existencia možnosti podať „rozpor“ podľa OPET neznamená, že by bolo vylúčené podanie žiadosti o nápravu. Vzhľadom na uvedené, neexistuje právne relevantný podklad k tomu, aby sa príslušné ustanovenia o žiadosti o nápravu, neaplikovali. Žalobca je názoru, že podzákonný predpis nemôže vylúčiť zákonom zaručené právo na revízny postup; opačný výklad by bol popretím právnej zásady „Lex superior derogat legi inferiori“ (predpis vyššej právnej sily má prednosť pred predpisom nižšej právnej sily). Ak by OPET predstavoval len štandardné všeobecné obchodné podmienky ako súkromnoprávnu úpravu vzťahu medzi verejným obstarávateľom a registrovanými užívateľmi portálu EKS, takáto zmluvná úprava nemôže odporovať zákonu.

27. Žalobca doplnil, že v prípade predmetnej zákazky prostredie EKS neumožňovalo podať žiadosť o nápravu v rámci prostredia EKS, a preto bol žalobca nútený k jej podaniu iným právne relevantným spôsobom. Nesprávne fungovanie aplikácie EKS nemôže znamenať vylúčenie zákonného revízneho postupu.

28. K tvrdeniu žalovaného, že napadnuté Oznámenia nepredstavujú rozhodnutia, že ide len o neformálnu komunikáciu, žalobca uviedol, že aj neformálna komunikácia môže byť pre účely súdneho prieskumu považovaná za rozhodnutie a poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej „nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. , alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , , ), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.“ Žalovaný v rámci revízneho postupu - žiadosti o nápravu - v podstate rozhodoval o možnosti žalobcu zúčastniť sa verejného obstarávania. Nemožnosťou zúčastniť sa verejného obstarávania pre porušenia boli porušené práva žalobcu podľa a 2 (ďalej len „“).

V. Právne posúdenie žaloby.

29. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) pred meritórnym preskúmaním napadnutých listov Oznámenie 1 číslo: VIII Spr 210/21/1000-5 zo dňa 25.11.2021 a Oznámenie 2 číslo: VIII Spr 210/21/1000-11 zo dňa 30.11.2021

skúmal, či sú splnené podmienky pre súdny prieskum, resp. či je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie o napadnutých oznámeniach tak, ako je uvedené v podanej žalobe.

30. Podľa v platnom znení (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

34. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa , ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

36. Podľa , žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

37. Podľa o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), elektronické trhovisko je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov alebo služieb, bežne dostupných na trhu, a to aukčným postupom, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Správcom elektronického trhoviska je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").

38. Podľa , Ministerstvo vnútra zabezpečuje, aby elektronické trhovisko obsahovalo funkcie, potrebné na postup verejného obstarávateľa, obstarávateľa, záujemcu alebo uchádzača, ministerstva vnútra a úradu podľa tohto zákona a aby spĺňalo najmä tieto podmienky: a) bolo verejne prístupné prostredníctvom jednotného prístupového miesta na webovom sídle ministerstva vnútra, b) bolo vnútorne členené na časti, obsahujúce ponuku tovarov alebo služieb a v rámci jednotlivých častí členené podľa druhov tovarov a služieb alebo ich kombinácií, v súlade s klasifikáciou podľa hlavného slovníka obstarávania, pričom každá z týchto častí sa člení na časť, obsahujúcu zverejnené ponuky a na časť, obsahujúcu zadané zákazky verejných obstarávateľov, c) bolo možné pri každom verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi automatizovaným spôsobom evidovať a vyhodnocovať celkové objemy zákaziek v členení podľa písmena b), d) boli verejne a bezodplatne dostupné údaje o vývoji cien tovarov a služieb ponúkaných prostredníctvom elektronického trhoviska, a to v mesačných intervaloch a v členení podľa klasifikácie hlavného slovníka obstarávania na úrovni skupiny, e) každému registrovanému záujemcovi alebo uchádzačovi bolo umožnené kedykoľvek a bezodplatne zverejniť ponuku na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, f) bolo možné získavať informácie z elektronického trhoviska aj v štruktúrovanej podobe; na tento účel je na elektronickom trhovisku sprístupnené potrebné programové rozhranie, g) na účely prístupu na elektronické trhovisko a do osobného profilu záujemcu bola vyžadovaná úspešná autentifikácia, spočívajúca v zadaní platných identifikačných údajov a autentifikačných údajov záujemcu,

h) bola zabezpečená možnosť registrovaným uchádzačom alebo záujemcom zvoliť si možnosť zasielania informácií o udalostiach na elektronickom trhovisku, a to v rozsahu, v akom si sami zvolia prostredníctvom funkcionality elektronického trhoviska, i) bola bezodplatne uchovávaná a verejne prístupná evidencia o všetkých zmluvách, ktoré uchádzač uzatvoril s verejným obstarávateľom a obstarávateľom prostredníctvom elektronického trhoviska, s identifikáciou predmetu plnenia, ceny a dátumu uzatvorenia, j) bolo možné automatické zverejnenie zmlúv uzatvorených s verejným obstarávateľom a obstarávateľom, najmä zmlúv, ktoré sa povinne zverejňujú podľa osobitného predpisu, k) boli najmenej po dobu piatich rokov uchovávané údaje o každej systémovej udalosti, l) bolo každému umožnené zaslať ministerstvu vnútra upozornenie v prípadoch zneužitia elektronického trhoviska, jeho využívania v rozpore so zákonom alebo podozrenia z takejto činnosti, m) obsahovalo osobitnú funkciu, prístupnú verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi, prostredníctvom ktorej sa z údajov zo zverejnenej ponuky na elektronickom trhovisku a informácií od verejného obstarávateľa a obstarávateľa automatizovaným spôsobom vytvoria oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, n) umožňovalo vytvorenie referencie podľa § 12 a zabezpečilo jej zaslanie na uverejnenie v Evidencii referencií prostredníctvom príslušného programového rozhrania.

39. Podľa , elektronické trhovisko, vrátane informácií na ňom zverejnených, je verejne prístupné aj osobám, ktoré nie sú registrované na elektronickom trhovisku podľa tohto zákona; ustanovenie tým nie je dotknuté.

40. Podľa , Ministerstvo vnútra vypracúva, mení a zverejňuje na elektronickom trhovisku obchodné podmienky elektronického trhoviska, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom37) alebo zaručenou elektronickou pečaťou38) a pripája k nim časovú pečiatku.

41. Podľa , obchodné podmienky elektronického trhoviska upravujú, tieto oblasti vzťahov: a) podmienky používania elektronického trhoviska, z hľadiska 1. bezpečnosti, 2. ochrany osobných údajov a iných údajov, 3. postupu registrácie na elektronickom trhovisku a podrobností o spôsobe preukazovania splnenia podmienok registrácie, 4. postupu zverejňovania ponuky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, 5. rozsahu denného času, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže elektronické trhovisko používať na verejné obstarávanie a 6. komunikácie medzi uchádzačmi alebo záujemcami a verejným obstarávateľom a obstarávateľom, b) okrem náležitostí musí zmluva, uzatvorená medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a uchádzačom obsahovať aj 1. moment a spôsob vzniku zmluvy, 2. komunikáciu zmluvných strán, 3. možnosti skončenia zmluvy, 4. sankcie za neplnenie zmluvných podmienok, 5. rozhodné právo a spôsob riešenia sporov zo zmluvy, 6. moment nadobudnutia účinnosti zmluvy, ak ide o povinne zverejňovanú zmluvu podľa osobitného predpisu.

42. Podľa , obchodné podmienky elektronického trhoviska sú pre registrovaných uchádzačov a záujemcov záväzné a v časti podľa odseku 8 písm. b) sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a uchádzačom.

43. Podľa , registráciu na elektronickom trhovisku je možné vykonať bezodplatne prostredníctvom funkcie elektronického trhoviska, na to určenej alebo súčasne so zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov podľa . Podmienkou účinnosti registrácie na elektronickom trhovisku je zápis do zoznamu hospodárskych subjektov, ak tento zákon v neustanovuje inak.

44. Podľa , revízne postupy podľa tohto zákona sú a) žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo v súťaži návrhov, b) dohľad nad verejným obstarávaním.

45. Podľa , uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa , môže podať žiadosť o nápravu proti a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu, proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke, b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa .

46. Podľa , žiadosť o nápravu sa doručuje verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa a musí obsahovať a) identifikačné údaje žiadateľa, b) identifikačné údaje verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa , c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému žiadosť o nápravu smeruje, d) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, e) návrh žiadateľa na vybavenie žiadosti o nápravu, f) podpis žiadateľa alebo osoby oprávnenej konať za žiadateľa.

47. Podľa , žiadosť o nápravu sa doručuje a) v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie žiadosti o nápravu umožňuje, b) v listinnej podobe, ak informačný systém podľa písmena a) doručenie žiadosti o nápravu neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa žiadosť o nápravu týka, nerealizuje funkcionalitou informačného systému.

48. Podľa , žiadosť o nápravu doručovaná v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, sa považuje za doručenú dňom jej odoslania.

49. Podľa , ak žiadosť o nápravu neobsahuje náležitosti podľa alebo ak nie je doručená v podobe podľa , verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa najneskôr do troch pracovných dní po doručení žiadosti o nápravu vyzve žiadateľa na odstránenie jej nedostatkov. Doplnená žiadosť o nápravu musí byť doručená do troch pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

50. Podľa , ak žiadateľ žiadosť o nápravu nedoručí v lehote podľa alebo ods. 6 alebo ak žiadosť o nápravu ani po výzve na odstránenie nedostatkov podľa odseku 1 nemá náležitosti podľa alebo po tejto výzve nie je doručená v podobe podľa alebo ods. 6, žiadosť o nápravu sa zamietne a žiadateľovi sa písomné zamietnutie žiadosti o nápravu s odôvodnením doručí do piatich dní od prevzatia žiadosti o nápravu alebo po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov podľa odseku 1.

51. Podľa , doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu, písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 3 alebo odseku 4 oprávňuje žiadateľa podať námietky v tejto veci. Právo podať námietky podľa a zaniká, ak žiadosť o nápravu a) nebola doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa v lehote uvedenej v alebo b) neobsahuje náležitosti podľa alebo nebola doručená v podobe podľa a žiadateľ nedoručí doplnenú žiadosť o nápravu v lehote podľa odseku 1.

52. Podľa , Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa (ďalej len "kontrolovaný") ustanovených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu.

53. Podľa čl. II ods. 1 Všeobecných podmienok elektronického obstarávania (účinné od 01.05.2019), (ďalej len „VP EO“), VP EO upravujú základné podmienky používania EO.

54. Podľa čl. II ods. 2 VP EO, EO je programová aplikácia slúžiaca na elektronické zadávanie nadlimitných a podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou a to s využitím elektronickej komunikácie podľa § 20 ZVO. 55. Podľa čl. II ods. 3 VP EO, EO je dostupné na webovom sídle EKS: http://eo.eks.sk/ (ďalej len „webové sídlo EKS“).

56. Podľa čl. II ods. 5 VP EO, EKS je založený na dodržaní etických noriem v rámci realizácie zadávania zákaziek a Používateľom poskytuje primerané a účinné prostriedky na vylúčenie nezákonných korupčných praktík.

57. Podľa čl. III ods. 1 VP EO, komunikácia medzi objednávateľom a dodávateľmi sa uskutočňuje v slovenskom jazyku písomne - elektronicky, spôsobom určeným funkcionalitou EKS.

58. Podľa 1. časti čl. VIII ods. 1 Obchodných podmienok elektronického trhoviska (účinné od 02.08.2021), (ďalej len „OPET“), používateľ je oprávnený predložiť voči opisnému formuláru rozpor.

59. Podľa 1. časti čl. VIII ods. 6 OPET, pri zákazke s nízkou hodnotou a podlimitnej zákazke zadávanej s využitím elektronického trhoviska je používateľ oprávnený predložiť voči objednávkovému formuláru rozpor.

60. Podľa 1. časti čl. VIII ods. 7 OPET, rozpor voči obsahu objednávkového formuláru možno uplatniť počas karantény v lehote: a) 48 hodín od zverejnenia objednávkového formuláru na trhovisku pri zákazke s nízkou hodnotou a b) 120 hodín od zverejnenia objednávkového formuláru na trhovisku pri podlimitnej zákazke zadávanej s využitím elektronického trhoviska. Do lehoty podľa predošlej vety sa nezapočítavajú štátne sviatky a dni pracovného pokoja.

61. Podľa 1. časti čl. VIII ods. 8 OPET, používateľ v podanom rozpore identifikuje pôvodný rozporovaný text objednávkového formuláru, uvedie návrh nového textu a odôvodnenie rozporovania.

62. Podľa 1. časti čl. VIII ods. 9 OPET, objednávateľ, ktorý v systéme vytvoril rozporovaný objednávkový formulár, je povinný sa k predloženému rozporu vyjadriť.

63. Podľa 1. časti čl. VIII ods. 10 OPET, pri zákazke s nízkou hodnotou a podlimitnej zákazke zadávanej s využitím elektronického trhoviska je objednávateľ oprávnený použiť objednávkový formulár na vyhlásenie zákazky v EKS: a) márnym uplynutím lehoty podľa odseku 7 písm. a) alebo b) tohto článku trhového poriadku alebo b) splnením povinnosti Objednávateľa vyjadriť sa k predloženému rozporu podľa odseku 9 tohto článku trhového poriadku. 64. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

65. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

66. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

VI. Závery správneho súdu.

67. V preskúmavanej veci správny súd pred samotným prieskumom najprv zisťoval, či v danom prípade napadnuté oznámenia žalovaného, uvedené v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia, sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. a , a . Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti úkonom, ktoré majú predbežný charakter a nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby podmienené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

68. Podľa názoru súdu, napadnuté Oznámenie 1 a Oznámenie 2, ktorými bola daná odpoveď žalobcovi na podanú žiadosť o nápravu, nie je meritórnym rozhodnutím ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobcu v porovnaní so stavom pred podaním žiadosti o nápravu, t.j. pred vydaním napadnutých oznámení, teda žalobca nebol týmito oznámeniami a ani postupom žalovaného, pri ich vydaní ukrátený na svojich právach. Predmetné oznámenia sú jediným možným postupom, ktoré môže žalovaný ako vyhlasovateľ verejného obstarávania vydať v prípade, ak potencionálny záujemca o účasť vo vyhlásenom verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronického trhoviska na podlimitnej zákazke, nekomunikuje s vyhlasovateľom verejného obstarávania prostredníctvom EKS a nevyužije ustanovený opravný prostriedok (všetko v zmysle v spojení s VP EO a OPET). Na tomto mieste správny súd musí konštatovať, že zo strany žalovaného, nejde o konanie správneho orgánu, ale o konanie vyhlasovateľa verejného obstarávania, ktoré je potrebné vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu. Napadnuté oznámenia, týkajúce sa vedenia verejného obstarávania, nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu. Preskúmateľnosť napadnutých oznámení je potrebné vnímať a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do okruhu základných práv a slobôd ich adresátov v súlade so zachovaním práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve vyplýva, že prípadné vady konania spôsobené nesprávnym procesným postupom, nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov a pod. je možné namietať v konaní o preskúmanie rozhodnutia/opatrenia vo veci samej, ktorým sa administratívne konanie končí. Samotná žiadosť o nápravu v zmysle , ktorú podal žalobca, smeruje proti podmienkam verejného obstarávania v čase, keď ešte nie sú predložené ponuky, sa realizuje právo žiadateľa na účasť vo verejnom obstarávaní, predstavuje podmienku pre uplatnenie jedného z možných druhov dohľadu nad verejným obstarávaním prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie, vo forme podaných námietok. Podaním žiadosti o nápravu sa realizuje právo žiadateľa na účasť vo verejnom obstarávaní vo forme včasnej nápravy práv, ktoré mohli byť poškodené. Podaním žiadosti o nápravu sú spojené procesné účinky na postup verejného obstarávania, s cieľom nápravy údajného porušenia voči ďalšiemu poškodeniu príslušných záujmov, vrátane opatrení na zastavenie verejného obstarávania (čl. 2 ods. /EHS, resp. čl. 2 ods. /EHS), avšak len vo vzťahu k zákazkám/ koncesiám na ktoré sa vzťahujú smernice a týmto je potrebné prispôsobiť argumentáciu požiadaviek v prípade podania námietok. A tu súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že predmetné dohľadové smernice sa v prípade podlimitných zákaziek zadaných prostredníctvom elektronického trhoviska, neaplikujú. Inak povedané, samotná žiadosť o nápravu je „len“ obligatórnou podmienkou a predpokladom pre možné podanie námietok podľa , , a nie je spôsobilým inštitútom na samostatný súdny prieskum v zmysle , t.zn., že prípadné vady konania spôsobené nesprávnym procesným postupom alebo nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať až v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej ktorým sa administratívne konanie končí. Postup pri vybavovaní žiadosti o nápravu je v porovnaní s ostatnými revíznymi postupmi špecifický najmä tým, že subjektom, ktorý je oprávnený rozhodovať o žiadosti, je samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa zákona, teda subjekt, proti ktorého konaniu podanie dotknutej osoby smeruje. Uvedené obdobne platí aj pre vybavenie rozkladu podaného v zmysle VP EO a OPET.

69. Správny súd reaguje aj na skutočnosť, že v predmetnom prípade išlo o podlimitnú zákazku zadanú prostredníctvom elektronického trhoviska, kedy sú v zmysle , obchodné podmienky elektronického trhoviska záväzné pre registrovaných uchádzačov a záujemcov. Žalobca je registrovaný na elektronickom trhovisku a to zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov pod č. 2020/1-PO-F1914 a preto sú preňho VP EO a OPET priamo zo zákona záväzné. V odsekoch 53. až 63. tohto rozhodnutia, sú citované obchodné podmienky, ktorými je žalobca viazaný, ktoré upravujú podmienky elektronického trhoviska, komunikačnú platformu medzi vyhlasovateľom verejného obstarávania a záujemcom účasti na verejnom obstarávaní, ďalej opravné postupy/ prostriedky a lehoty. Z uvedeného je nepochybné, že realizácia verejného obstarávania prostredníctvom EKS je osobitným konaním, preto nedodržanie postupu a formy v zmysle VP EO a OPET, nemôže vyvolať relevantné právne následky (žalobca pochybil, keď doručil elektronickou poštou priamo žalovanému žiadosť o nápravu a nie spôsobom určeným EKS priamo do systému; doručil žiadosť o nápravu podľa a nie rozpor). Súd poznamenáva, že aj keby žalobca postupoval v súlade s obchodnými podmienkami a podal by rozpor doručený do EKS, rozhodnutie o rozpore by nebolo spôsobilým titulom na samotný prieskum v súdnom konaní v zmysle , nakoľko ako v prípade žiadosti o nápravu, tak ako je uvedené v predchádzajúcom odseku 68. tohto rozhodnutia, prípadné vady konania spôsobené nesprávnym procesným postupom alebo nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať až v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej ktorým sa administratívne konanie končí. Uvedený právny názor správny súd opiera aj o skutočnosť, že žalovaný nie je orgánom verejnej správy ktorý vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, ale v danom prípade žalovaný je ústredný štátny orgán ktorý je priamo vyhlasovateľom verejného obstarávania.

70. Správny súd zdôrazňuje špecifickosť zadávania zákazky na elektronickom trhovisku, ktoré je možné tzv. predbežným akceptovaním ponuky alebo jej zverejnením na elektronickom trhovisku. V oboch prípadoch nasleduje 72 hodinové (v prípade zložitého obchodu primerane predĺžené) aukčné anonymné predkladanie kontraktačných ponúk. Vyhodnotenie súťaže a následné generovanie obchodného vzťahu prostredníctvom zmluvy s víťazom súťaže je realizované informačným systémom bez možnosti ľudského zásahu. Účastníci obchodu sú deanonymizovaní po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk pri vyhodnotení súťaže v momente stanovenia poradia a generovania zmluvy, ktorá je automaticky zostavená zo zadania, víťaznej ponuky a všeobecných zmluvných podmienok obsiahnutých v obchodných podmienkach elektronického trhoviska. Zmluva je zverejnená v centrálnom registri zmlúv, priebeh obchodovania je zaznamenaný, archivovaný a sprístupnený v plnom rozsahu počas piatich rokov. Zmluva uzavretá v elektronickej podobe s použitím technických a programových prostriedkov elektronického trhoviska sa považuje za zmluvu uzavretú v písomnej forme. Legislatívna úprava zadávania podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska je zakotvená v až . Preto je dôležité dodržanie postupu, formy a komunikácie v súlade so VP EO a OPET, ktorými je v zmysle registrovaný uchádzač viazaný, čo je prípad žalobcu.

71. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané , teda môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených . V preskúmavanej veci nejde však o konečné rozhodnutie v správnom konaní, nakoľko nebolo vo veci vyhláseného verejného obstarávania prostredníctvom elektronického trhoviska meritórne rozhodnuté, preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu subjektívnych práv a povinností žalobcu v zmysle a v dôsledku tohto žalobca nie je na týchto právach ukrátený. Vydaním napadnutých oznámení nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko žiadnym spôsobom nebol žalobca obmedzený, resp. nebolo žalobcovi znemožnené pre podanie žiadosti o nápravu, zúčastniť sa vyhláseného verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté Oznámenie 1 a Oznámenie 2, ktorými žalovaný neformálne komunikoval so žalobcom a uviedol mu akých pochybení sa dopustil pri podaní žiadosti o nápravu, ktoré však nebránili žalobcovi v účasti na vyhlásenom verejnom obstarávaní, nie sú spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

72. Správny súd uzatvára, že žalobou napadnuté Oznámenie 1 a Oznámenie 2, nie sú individuálne práve akty ktoré zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti subjektov správneho konania, ale sú len právnou skutočnosťou verejného práva vo forme listu ako oznámenia o vybavení žiadosti o nápravu. Predmetné oznámenia nevyvolali a ani nemôžu vyvolať také účinky, ktoré by ovplyvnili právnu pozíciu žalobcu, zasiahli do jeho právnej sféry, nezasiahli do práv žalobcu súvisiacich s jeho záujmom účasti na vyhlásenom verejnom obstarávaní. Napadnutými oznámeniami, ktorých preskúmania sa žalobca domáha, žalovaný neuložil žalobcovi žiadne povinnosti a ani nemohlo dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv, ale žalobcu iba informovali o tom, že v prípade predmetnej podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska, nie je možné podať žiadosť o nápravu ( ) a ani námietky ( ), ale je možné podať rozpor, v komunikácii EKS v súlade so VP EO a OPET.

73. K námietke uvedenej v odseku 27. tohto rozhodnutia, že „ ... v prípade predmetnej zákazky prostredie EKS neumožňovalo podať žiadosť o nápravu v rámci prostredia EKS, a preto bol žalobca nútený k jej podaniu iným právne relevantným spôsobom. Nesprávne fungovanie aplikácie EKS nemôže znamenať vylúčenie zákonného revízneho postupu. ...“, správny súd uvádza, že uvedená námietka bola uplatnená až doručením repliky súdu dňa 18.03.2022, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby ustanovenej v , resp. po uplynutí lehoty na rozšírenie žaloby v zmysle . Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa , zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. Podľa , žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Keďže predmetná námietka bola podaná až dňa 18.03.2022, bola žaloba rozšírená po márnom uplynutí zákonom učenej lehote (zákonná lehota pri doručení Oznámenia 1 aj Oznámenia 2 dňa 03.12.2021, uplynula dňa 03.02.2022). Napriek uvedenému súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenie údajného nesprávneho fungovania aplikácie EKS žiadnym spôsobom neosvedčil a ani žiadnym dôkazom nepreukázal, resp. nenavrhol žiadny dôkaz.

74. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností uzatvára, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie Oznámenia 1 a Oznámenia 2 vydané žalovaným ako vyhlasovateľom verejného obstarávania, špecifikované v odseku 1. a 2. tohto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. žalobu odmietol.

VII. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

75. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe špecifikovaný v odseku 17. tohto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd pred meritórnym rozhodnutím skúmal procesné podmienky konania a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc správneho súdu na konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého Oznámenia 1 a Oznámenia 2, súd sa návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezaoberal.

VIII. Trovy konania.

76. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

77. Podľa prvej a tretej vety o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

78. Podľa , okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

79. Z obsahu spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 70,-EUR dňa 19.01.2022 (č.l. 65). Keďže v rámci správneho konania bola žaloba odmietnutá, poplatok sa vráti v zmysle prvej a tretej vety o súdnych poplatkoch, krátený o sumu 6,70 EUR ( ), t.j. vo výške 63,30 EUR, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).