Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX F., právne zastúpený Z. ustanoveným advokátom: JUDr. Ivan Savčák, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanej V. T.. U. K. J., so sídlom U. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Dalibor Tverďák, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie poistného plnenia 860,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -160 zo dňa 10. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s jeho upresnením vo výroku II., že o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 860,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 860,- Eur počnúc od 11.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v zdravotných dotazníkoch k návrhu zmluvy uviedol, že mal úraz chrbtice v roku XXXX bez potreby operačného zákroku a bol liečený na ochorenia pohybového aparátu (ochorenie či bolesti chrbtice, kostí, kĺbov a svalov, vady obmedzujúce pohyby), avšak bez bližšej špecifikácie ochorenia. Z poistky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva začiatok poistenia 01.05.2017 uzavretého na dobu neurčitú, a to na poistný produkt - čas nevyhnutného liečenia na poistnú sumu 3.000,- Eur; smrť následkom úrazu na poistnú sumu 8.000,- Eur a trvalé následky úrazu s progresiou na poistnú sumu 10.000,- Eur. Dňa 22.08.2018 oznámil žalobca poistnú udalosť žalovanej, a to poškodenie ľavého ramena (na inom mieste uvádza zrejme chybou v písaní pravé rameno) pri páde v dôsledku pošmyknutia sa pri zbere húb v lese, ku ktorému došlo XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v záhradkárskej osade s tým, že táto časť tela pred týmto úrazom nebola funkčne ani inak poškodená. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. vyplýva, že bol zistený objektívny nález - limitovaná abdukcia, elevácia v ľavom ramennom kĺbe s tým, že žalobcovi bola naordinovaná lieková liečba a záves na zlomeninu so

záverom L - pomliaždenie pleca a ramena. Listom zo dňa 21.09.2018 žalovaná oznámila, že podľa jej ohodnocovacích tabuliek žalobca utrpel pomliaždenie ramena ľahkého stupňa, takže mu vznikol nárok na plnenie 0% z poistnej sumy za čas nevyhnutného liečenia úrazu. V druhom identickom Oznámení poistnej udalosti zo dňa 27.12.2018 žalobca opravil iba to, že na všetkých jeho miestach uvádza len, že sa jednalo o zranenie ľavého ramena. Listom zo dňa 11.01.2019 žalovaná oznámila, že jej posudkový lekár uzavrel, že u žalobcu sa nejedná o úraz, ale o zhoršenie chronickej degeneratívnej subakromiálnej artrózy. Žiadosťou zo dňa 30.01.2019 žalobca žiadal, aby žalovaná prehodnotila plnenie z poistnej zmluvy, pričom zdôraznil, že operáciu ľavého ramena nepodstúpil z dôvodu jeho existujúcej diagnózy ochorenia, ale z dôvodu úrazu s tým, že je ochotný podrobiť sa lekárskej prehliadke posudkového lekára. Listom zo dňa 01.07.2019 žalovaná oznámila, že jeho sťažnosť je neopodstatnená, pretože posudkový lekár uzavrel, že sa u neho nejedná o úraz, ale o zhoršenie choroby. V lekárskej správe o ošetrení Y.. V. (traumatológ) a Y.. V. (chirurg) zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že žalobca sa cíti subjektívne dobre, bez palpačnej bolesti v oblasti ľavého ramena, plná hybnosť, kontrola chirurgom pri zhoršení podľa potreby. Podľa lekárskej prepúšťacej správy z XX.XX.XXXX bol žalobca hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici v T. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na odporúčanie Y.. R. s diagnózou burzitída pleca (zápal mazového vačku v blízkosti kĺbov) a podľa celkovej prepúšťacej správy bol prepustený s naordinovanou medikamentóznou liečbou a s ortézou. Z lekárskych správ Y.. R. zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že u žalobcu sa jednalo o roztrhnutie „nadhrebeňového“ svalu ľavého ramena, ktorý charakter zodpovedá žalobcom popísanej udalosti, ktorého dôsledkom bol opuch a obmedzenie hybnosti ľavého ramena, kde žalobca po zdvihnutí ľavej ruky po X min. pociťuje slabosť ľavého ramena; vonkajšie rotácie XX°, vnútorná rotácia XX°, stav po poškodení svalu vľavo. Dňa 06.12.2019 vypracoval Y.. R. pre žalovanú aj Správu o trvalých následkoch úrazu, že v dôsledku úrazu nastali u žalobcu trvalé následky spočívajúce v obmedzení hybnosti ľavého ramena, pričom k týmto trvalým následkom nedošlo z iných s úrazom nesúvisiacich príčin s tým, že liečenie žalobcu bolo ukončené. V Oznámení o rozsahu úrazu posudkového lekára žalovanej Y.. F., ktoré je datované dvoma dátumami a to 11.01.2019 a 12.03.2019, je uvedený stručný popis úrazu, spôsob a priebeh jeho liečenia, terapia, obmedzenie hybnosti, použitá zdravotná dokumentácia bola nevyplnená, výsledky nových vyšetrení boli nevyplnené, pričom odporučil plnenie zamietnuť bez bližšieho odôvodnenia.

X. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne vzťahom dodávateľsko-spotrebiteľským, čo nebolo medzi stranami sporu ani sporným ani spochybneným. Pokiaľ ide o nárok na poskytnutie poistného za čas nevyhnutného liečenia (S.) následkov úrazu, súhlasil s tvrdením žalovanej, že v danom prípade boli pre úpravu vzťahov záväznými ustanovenia , poistnej zmluvy a taktiež aj VPP, ktoré sú už aj zo zákona neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaná uznala úraz žalobcu, avšak považovala ho len za úraz ľahkého stupňa, za ktorý podľa „interných oceňovacích tabuliek“ nárok na poistné plnenie nevznikol. Na žiadnom mieste ani v poistnej zmluvy a ani vo VPP nie je zmienka o delení úrazov pomliaždenia ktorejkoľvek časti tela na úrazy pomliaždenia ľahkého stupňa a ťažkého stupňa a ani predpoklady pre toto delenie, ktoré tak žalobcovi ani nemalo byť odkiaľ známym a nemalo ho ani prečo zaväzovať. Žalobca (spotrebiteľ) nemal žiadnu vedomosť o rozsahu svojho záväzku a svojich nárokoch plynúcich z poistnej zmluvy a z VPP, ktoré jediné boli pre neho v tomto smere informačným záväzným zdrojom, takže mohol a zrejme aj mal plne dôvodný pocit, že až po vzniku poistnej udalosti žalovaná na neho kládla ďalšie nároky, ktoré mu do tej doby ani len neboli známe a ktoré od neho žalovaná ako keby dodatočne vyžadovala, aby mu poistné plnenie (ne)priznala. Uvedené nepovažoval za súladné so zákonnou požiadavkou, aby v dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch bol spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne informovaný o rozsahu svojich práv a povinností, ktoré mu zo vzťahu s dodávateľom plynú tak, aby o nich nemal spotrebiteľ pochybnosti a aby bol s nimi uzrozumený. Pre komplexnosť veci ešte dodal, že tieto tabuľky z dôvodu ich „interného“ (privátneho) charakteru, nemohli byť logicky známe ani ošetrujúcemu lekárovi žalobcu, ktorý z tohto dôvodu ani nemusel mať vedomosť, aké všetky okolnosti a detaily ošetrenia by mal vo svojej správe uviesť, ktoré okolnosti mohli vyplývať aj len zo zdravotnej karty žalobcu bez toho, aby boli uvedené aj v správe pre pacienta (žalobcu). Zároveň opakovane poznamenal, že ani MKCH nečlení diagnózu pomliaždenia pleca a ramena na ľahký a ťažký stupeň. Žalobca si nárok na poistné plnenie uplatnil titulom toho istého úrazu opakovane, a to aj v čase po operácii, kedy už žalovaná mala viac informácií o následkoch úrazu a aj o čase ich nevyhnutého liečenia, takže svoj postoj k nároku žalobcu z tohto konkrétneho poistného produktu mohla a mala aj adekvátne preskúmať a vyhodnotiť, čo však vôbec neučinila. Uviedol, že ani posudkový lekár sa vo svojej správe nevysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z lekárskej správy Y.. R. zo dňa XX.XX.XXXX, rovnako ani likvidátorka poistnej udalosti, pričom neobstojí ani dodatočné dovyjadrenie sa posudkového lekára, pretože Y.. V.

vo svojej správe zo dňa 17.08.2018 vôbec neverifikoval koniec liečby, ale pripustil v prípade potreby, t.j. ďalšieho vývoja zranenia, aj kontrolu s tým, že koniec liečby následkov úrazu potvrdil vo svojej správe z 21.12.2018 až Y.. R. so závermi ktorej sa posudkový lekár nezaoberal. Vzhľadom na uvedené je bez právneho významu a vecného vplyvu na vec aj upozornenie likvidátorky, že v tlačive, ktorým si žalobca u žalovanej uplatnil svoje nároky z poistenia, nekorešponduje čas kedy sa úraz stal a čas jeho následného lekárskeho ošetrenia, pretože sa zrejme jedná iba o chybu v písaní, tak ako to napokon je aj v liste žalovanej z 21.09.2018 adresovanom žalobcovi, v ktorom napriek lekárskej správe zo 16.07.2018 žalovaná pojednáva o pomliaždení pravého a nie ľavého ramena. Vzhľadom na uvedené závery, mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, pretože spĺňal podmienky podľa jemu známych a pre neho záväzných ustanovení poistnej zmluvy, preto priznal ním uplatnený nárok na vyplatenie poistnej sumy 360,- Eur, a to podľa čl. 12, bodu 2 VPP, ktoré plnenie je podľa tabuľky „A“ žalovanej, na výpočet plnenia za priemerný čas nevyhnutného liečenia určené na 12% z poistnej sumy, takže v prípade poistnej sumy 3.000,- Eur je z nej pri 12% suma 360,- Eur, ktorý výpočet v rámci svojej procesnej obrany žalovaná nespochybnila. 5. Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku, nároku na plnenie za trvalé následky úrazu, uviedol, že žalovaná predložila najsamprv zmienenú správu posudkového lekára v ktorej nie je vôbec vyplnená kolónka z akých podkladov pri formulovaní svojich záverov vychádzal, nie je v nej ani žiadne jeho záverečné odporúčanie iba konštatácia. Vzhľadom na uvedené z tejto správy nie je vôbec zrejmé na základe akých dôvodov, resp. lekársky podložených záverov dospel k svojmu záveru, a teda aj žalovaná. Vo vzťahu k zdravotnému dotazníku uviedol, že žalobca nevedel posúdiť presne akými konkrétnymi pohybovými ochoreniami trpel a aj z toho dôvodu dal žalovanej zmocnenie, aby si to v jeho zdravotnej dokumentácii overila, čo podľa ňou produkovaných vyjadrení a dôkazov pred vznikom úrazu zrejme neučinila, pričom treba zohľadniť, že rozšírený zdravotný dotazník bol žalovanou vopred naformulovaný tak, že v jednotlivých kolónkach boli iba všeobecné tematicky sústredené jednotlivé skupiny ochorení, bez možnosti vpisovania ďalších informácií. Uvedené závery zdravotného dotazníka nemôžu sami o sebe z hľadiska dôkaznej sily obstáť. Zo záverov žalovanej vyplýva, že pred vznikom úrazu bolo u žalobcu v jeho zdravotnej dokumentácii popisované ochorenie ramena burzitída (bez konkretizácie o ktoré rameno sa jedná) a syndróm manžety rotátorov, z čoho posudkový lekár vyvodil, že u žalobcu sa jedná o ochorenie. V období pred vznikom úrazu boli u žalobcu síce popisované chorobné zmeny oboch ramenných kĺbov spočívajúce v ich opotrebení s prebiehajúcim zápalom (subakromiálna burzitída, t.j. syndróm rotátorovej manžety), tak ako to uvádza žalovaná, avšak z chronológie predložených lekárskych správ tiež vyplýva, že v dôsledku u žalobcu pretrvávajúcich bolestí ľavého ramena v čase po úraze, bola napokon u neho diagnostickou metódou MRI diagnostikovaná aj ruptúra (pretrhnutie) svalu, kvôli ktorej žalobca v zmysle záverečnej správy ortopéda z 21.12.2018 k poistnej udalosti, podstúpil aj operačný zákrok. Keďže v zdravotnej dokumentácii žalobcu z času pred úrazom sa nikde nepopisovala u žalobcu ruptúra svalu, t.j. nepopisovala sa už pred úrazom táto už existujúca choroba, ktorá by sa mohla v dôsledku úrazu zhoršiť a ktorá bola zistená až v čase po úraze, možno mať objektívne a s najväčšou pravdepodobnosťou za to, že k tejto ruptúre (pretrhnutiu) svalu, došlo až v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorej udalosti zodpovedá aj popisovaný mechanizmus vzniku ruptúry svalu. Taktiež keďže nikde v zdravotnej dokumentácii žalobcu z času pred úrazom, aj napriek tomu, že už v tom čase mal trpieť obojstrannou burzitídou (zápalom) ramien sa nepopisovala zmena hybnosti ramien a tieto zmeny hybnosti boli popísané až po úraze, možno mať aj v tomto prípade za to, že k uvedenému zdravotnému následku zmeny hybnosti ľavého ramena došlo u žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou až v príčinnej súvislosti so samotným úrazom a nie v príčinnej súvislosti so subakromiálnou burzitídou (ktorou žalobca trpel aj pred úrazom) a teda možno mať za to, že uvedená zmena hybnosti je trvalým následkom úrazu. Vzhľadom na uvedené závery mal za to, že žalobcom uplatnený nárok na vyplatenie poistného plnenia za trvalé následky úrazu s progresívnym plnením je dôvodný, pretože na jeho priznanie spĺňal podmienky podľa poistnej zmluvy ako aj podľa VPP, z ktorého dôvodu žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na vyplatenie poistnej sumy 500,- Eur, a to podľa čl. 15, bodu 1 VPP 1000-3, ktoré plnenie je podľa tabuľky „B“ žalovanej, na výpočet plnenia za trvalé následky úrazu podľa jej bodu cit. „K08 - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa (vzpaženie predpažením, predpaženie neúplné nad 135 st.)“, určené na 5% z poistnej sumy, takže v prípade poistnej sumy 10.000,- Eur je z nej pri 5% suma 500,- Eur, ktorý výpočet žalobcu v rámci svojej procesnej obrany žalovaná nespochybnila.

6. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vyslovenie neprijateľnosti (neplatnosti) „zmluvného“ dojednania čl. 8, ods. 3 písm. f) U. žalovanej, tak poznamenal, že predmetný návrh žalobcu ostal iba v rovine žalobnej argumentácie žalobcu bez jeho pretavenia do žalobnej žiadosti (žalobného petitu) a v tomto smere ani nevyužil jemu danú kompetenciu a nevyslovil neprijateľnosť tohto označeného ustanovenia, pretože

nevzhliadol dôvod na takýto postup. Vo vzťahu k žalovanou navrhovanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že toto dokazovanie nevykonal a to jednako (i) z dôvodu, že úlohou bolo riešiť spor medzi žalobcom a žalovanou, ktorý spor vznikol z dôvodu záveru žalovanej neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie na základe záveru jej posudkového lekára, ktorý mal zistiť jednako zdravotný stav žalobcu pred ako aj po vzniku poistnej udalosti a to aj lekárskym vyšetrením žalobcu (bod. 4 interných oceňovacích tabuliek žalovanej „B“), čo však posudkový lekár žalovanej v rozpore s jej vlastnými pravidlami nevykonal (viď vyššie), pričom úlohou súdneho dokazovania v tomto spore nebolo a nie je nahrádzať (suplovať) túto v rozhodnom čase absentujúcu povinnosť posudkového lekára žalovanej a tým vyvracať alebo verifikovať jeho závery, ktoré sú overiteľné aj z iných dôkazov a to z predložených lekárskych správ a napokon znalecké dokazovanie by bolo podľa okresného súdu na mieste, ak by jeho závery bolo možné konfrontovať s nálezom posudkového lekára žalovanej, ktorý nález však absentuje, pretože posudkový lekár žalovanej vyšetrenie žalobcu nevykonal, takže nie je čo porovnávať a jednako okresný súd tento dôkaz nevykonal ani z (ii) dôvodu, že od okamihu ukončenia liečby žalobcu už čas pokročil a preto aktuálne vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu by nemuselo byť relevantným k jeho zdravotnému stavu v rozhodnom poúrazovom čase dôležitom pre ustálenie povinnosti žalovanej poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie na priznanie ktorého mal žalobca podľa poistnej zmluvy z 27.04.2017, ako aj podľa U. XXXX-X nárok, žalovaná sa dostala s jeho vyplatením do omeškania a preto okresný súd v súlade so žalobnou žiadosťou žalobcu mu priznal odo dňa podania žaloby aj nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy poistného plnenia.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal v predmetnom konaní plný úspech vo veci, preto mu priznal voči v konaní neúspešnej žalovanej 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila , , , , (ďalej len „“). Namietala, že konštatovanie súdu v bode 44. odôvodnenia je nesprávne a nezodpovedá obsahu vykonaných dôkazov. Poukázala na to, že najmä čl. 11 ods. 3 a čl. 15 ods. 1 VPP opakovane odkazuje na oceňovacie tabuľky A a B, teda žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom oceňovaných tabuliek. Odôvodnenie rozsudku považuje za vnútorne rozporné a nepreskúmateľné, keď na jednej strane dospel súd k záveru, že oceňovacie tabuľky nie sú pre žalobcu ako poisteného záväzné a na druhej strane práve z týchto oceňovacích tabuliek vychádzal pri kvantifikácii výšky nároku žalobcu. K času nevyhnutného liečenia uviedla, že konajúci súd nezdôvodnil, prečo by mal ošetrujúci lekár vedieť o poistnej zmluve alebo oceňovacích tabuľkách. Žalobca nenamietal, aby obsah ním predložených lekárskych správ bol nesprávny alebo neúplný, preto táto hypotetická úvaha súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedla, že nemá pochybnosť o obsahu a úplnosti žalobcom predložených lekárskych správ, pričom pri likvidácii poistnej udalosti postupovala s odbornou starostlivosťou. Namietala, že súd prvej inštancie nereflektoval ani na vykonané dokazovanie a označené dôkazy. Ďalej uviedla, že skutočnosť, že sa posudkový lekár výslovne nezmienil o niektorej lekárskej správe neznamená, že sa ňou nevysporiadal. K trvalým následkom úrazu opakovane uviedla, že u žalobcu sa nejedná o úraz, ale o zhoršenie choroby, čo potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 31.05.2018, kde bolo uvedené, že žalobca mal bolesti ľavého ramena. Z lekárskej správy vyhotovenej mesiac po úraze žalobcu vyplýva, že bol bez palpačnej bolestivosti v oblasti ľavého ramena a mal plnú hybnosť. Zdôraznila, že nie je daná povinnosť overovať zdravotný stav poisteného pred uzatvorením poistnej zmluvy. Považovala za neakceptovateľné, aby súd namiesto vykonania znaleckého dokazovania nahrádzal jeho závery svojimi vlastnými úvahami. Poprela tiež tvrdenia súdu, že by menila dôvod neplnenia. Nad rámec uvedeného poukázala na to, že ust. nadobudlo účinnosť dňa 01.10.2018, pričom šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené ešte pred týmto dátumom, konkrétne listom zo dňa 21.09.2018 a z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať toto ustanovenie, pričom táto argumentácia súdu nebola použitá zo strany žalobcu, preto doteraz na ňu nebolo možné ani procesne reagovať. Namietala, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie navrhla vykonanie dôkazov, ktoré súd nevykonal, a to nariadenie znaleckého dokazovania, výsluch posudkového lekára a výpis lekárskych záznamov, napriek čomu súd sám posúdil zdravotný stav žalobcu a vyhodnotil lekárske správy. V prípade lekárskych správ žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by bol výsledkom odbornej činnosti. Uviedla, že navrhnutým znaleckým dokazovaním nešlo v žiadnom prípade o suplovanie jej činnosti, keď i zabezpečila potrebnú zdravotnú dokumentáciu a jej obsah nechala posúdiť aj odborne spôsobilou osobou. Rovnako nebolo správne ani stanovisko súdu o tom,

že by zmenila svoje stanovisko ohľadom znaleckého dokazovania a žiadala vykonanie len odborného vyjadrenia. Uviedla, že opakovane navrhovala vyhotovenie znaleckého posudku znalcom. Nestotožnila sa ani s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal výsluch svedka, ale postupoval spôsobom, ktorý nie je v súlade s , keď prípisom vyzval žalovanú, aby sama svedkovi otázky a odpovede zaslala súdu ešte pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 10.09.2021, pričom takýto procesný postup výsluchu svedka neupravuje. Odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné a nejasné a z uvedeného dôvodu za arbitrárne. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovanej a má za to, že petit napadnutého rozsudku je formulovaný správne reflektujúc pritom skutočnosti zistené v priebehu dokazovania. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s obsahovým znením napádaného rozsudku a považuje ho za vecne správny. Má za to, že súd svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúco zdôvodnil, vysporiadal sa so všetkými zásadnými skutočnosťami a argumentmi strán sporu a vec správne vyhodnotil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená poistná zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaná vystupovala v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Napokon ani samotná žalovaná v podanom odvolaní nespochybnila spotrebiteľský charakter zmluvy.

15. Vo vzťahu k času nevyhnutného liečenia a žalovanou vytýkaných nedostatkov odvolací súd uvádza, že žalovaná ani v podanom odvolaní nespochybňovala skutočnosť, že žalobcovi sa dňa 16.07.2018 stal úraz, ktorý si následne vyžiadal ošetrenie a liečenie, avšak opätovne namietala, že úraz ktorý sa stal je len úrazom ľahkého stupňa, za ktorý žalobcovi podľa jej oceňovacích tabuliek neprináleží žiadne plnenie. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie poukazujúc aj na to, že interné oceňovacie tabuľky žalovanej neobsahovali klasifikáciu úrazov totožnú Medzinárodnou klasifikáciou chorôb (ďalej len „MKCH“), ale obsahovali špecifickejšiu klasifikáciu, ktorá zohľadňovala či už stupeň (závažnosť) úrazu, spôsob liečenia alebo vzniknuté následky. Žalovaná síce vo svojom prvom liste zo dňa 21.09.2018 uviedla, ktoré všetky predpoklady musia byť súčasne splnené na to, aby bolo možné úraz žalobcu klasifikovať ako pomliaždenie ťažšieho stupňa, avšak ako už uviedol súd prvej inštancie, napriek uvedenému v čase po operácii, kedy si žalobca uplatnil opätovne nárok na plnenie za čas nevyhnutného liečenia a žiadal tiež o prehodnotenie plnenia z poistnej zmluvy, mala žalovaná už viac informácií o následkoch úrazu a čase nevyhnutného liečenia, takže aj s ohľadom na tieto doplnené informácie mala žalobcom opätovne uplatnený nárok náležite preskúmať a vyhodnotiť, čo žalovaná v priebehu konania nepreukázala, pretože sa vo svojich ďalších odpovediach zo dňa 11.01.2019 a 01.07.2019 venovala odôvodneniu svojich záverov, čo do druhého žalobcom uplatneného nároku za trvalé následky úrazu. Rovnako z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že s týmito doplnenými informáciami sa nevysporiadal tak ani posudkový lekár žalovanej a ani samotná likvidátorka, preto nie je jasné, či tieto pri hodnotení vôbec vzali v úvahu a ak áno, prečo na základe akých údajov/skutočností dospeli k záveru, že neboli naplnené predpoklady pre klasifikáciu úrazu žalobcu ako úrazu ťažšieho stupňa. V tomto smere neobstojí ani argumentácia žalovanej o tom, že súd nepožadoval predloženie výpisu z účtu žalobcu vedeného v zdravotnej poisťovni, ktorý nepredložila len z dôvodu nezahlcovania súdneho spisu, pretože by z neho nevyplývalo, či žalovaná, resp. jej posudkový lekár pri vyhodnocovaní záveru o závažnosti úrazu žalobcu tieto informácie vzal v úvahu, keď z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, t.j. najmä z listov žalovanej a zo správy posudkového lekára žalovanej nevyplýva, aby sa týmito dokumentmi vôbec zaoberali, ale žalovaná by len preukázala to, že v zmysle príslušných ustanovení poistnej zmluvy si tento výpis vyžiadala. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej poukazovala aj na súdu predložené lekárske správy, ktoré boli posudkovému lekárovi predložené, tu však odvolací súd opätovne poukazuje na vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie, keďže posudkový lekár žalovanej vo svojej správe a jej doplnení vôbec neoznačil tie lekárske správy a dokumenty, z ktorých pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádzal, preto žalovanou samostatne predložené lekárske správy súdu ešte nepreukazujú, že tieto správy boli jednak reálne predložené posudkovému lekárovi žalovanej a z týchto posudkový lekár (či už všetkých alebo len niektorých) aj reálne vychádzal. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil tieto námietky žalovanej ako nedôvodné a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovanej nedošlo k šetreniu poistnej udalosti s náležitou odbornou starostlivosťou, teda žalobca má nárok na poistné plnenie za čas nevyhnutného liečenia.

16. Vo vzťahu k druhému žalobcom požadovanom nároku na plnenie za trvalé následky úrazu odvolací súd uvádza, že aj v tomto prípade žalovaná zotrvala v podanom odvolaní na svojom postoji, že u žalobcu ide o zhoršenie jeho choroby a nie o úraz, pričom zároveň namietala, že znalecké dokazovanie bolo nahradené len úvahami súdu, k čomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne uviedol a odôvodnil, prečo žalovanou navrhované znalecké dokazovanie nevykonal s čím sa stotožňuje a aj odvolací súd a má za to, že znalecké dokazovanie v tomto smere by neprinieslo objektívnu odpoveď na to, či na strane žalobcu došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku vzniknutého úrazu alebo v dôsledku zhoršenia choroby žalobcu, a to pre čas, ktorý už uplynul od vzniku úrazu v dôsledku plynutia ktorého mohlo opätovne dôjsť k zmene zdravotného stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie sám nevykonal odborné posúdenie v konaní predložených lekárskych správ a posudkov, ale len porovnal obsah lekárskych správ pred vznikom úrazu a po úraze, z čoho jednoznačne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k trvalým následkom úrazu, keďže lekárske správy pred vznikom úrazu nepopisovali zmeny v hybnosti ľavého ramena, zatiaľ čo po vzniku úrazu už tieto zmeny v hybnosti popisované boli. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie tak nesporne vyplýva, že v prípade žalobcu došlo k trvalým následkom na jeho zdraví v dôsledku úrazu a nie k zhoršeniu jeho choroby. K námietke žalovanej, že citované ust. nadobudlo účinnosť dňa 01.10.2018, t.j. až po šetrení poistnej udalosti je potrebné uviesť, že táto námietka je dôvodná, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aby tento odsek bol súdom prvej inštancie aplikovaný na predmetný prípad, preto táto odvolacia námietka žalovanej nemohla v konečnom dôsledku privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

17. K určeniu výšky priznaného plnenia súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rovnako je nedôvodným aj tvrdenie žalovanej, že výška priznaného nároku je bez akéhokoľvek odôvodnia a vykazuje znaky arbitrárnosti, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že oba žalobcom uplatnené nároky na poistné plnenie boli dôvodné a rovnako zdôvodnil na základe čoho dospel ku konkrétnej výške jednotlivých plnení, preto nemožno jeho rozhodnutie považovať za neodôvodnené, či vykazujúce znaky arbitrárnosti. Vo vzťahu k interným oceňovacím tabuľkám odvolací súd uvádza, že síce možno na rozdiel od súdu prvej inštancie súhlasiť s námietkou žalovanej, že Všeobecné podmienky poistenia XXXX-X (ďalej len VPP“) síce odkazujú v čl. 11 ods. 3 na dokument označený ako Zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení pri úrazovom poistení ako tzv. oceňovacie tabuľky, avšak následne v čl. 12 ods. 2 a čl. 15 ods. 1 sú spomínané len osobitné oceňovacie tabuľky, pričom z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že je potrebné rozlišovať Tabuľku A - Čas nevyhnutného liečenia úrazu a Tabuľku B - Trvalé následky úrazu. Z uvedeného tak vyplýva, že odkaz vo VPP na oceňovacie tabuľky je všeobecný, keďže tieto neboli konkrétne špecifikované, t.j. nezameniteľným spôsobom. Odvolací súd poukazuje na to, že z čl. 12 ods. 2 a čl. 15 ods. 1 VPP nie je možné bez oceňovacích tabuliek zistiť obsah práva žalobcu na poistné plnenie, t.j. jeho výšku vzhľadom na charakter poistnej udalosti. Je tak nutné konštatovať neurčitosť čl. 12 ods. 2 a čl. 15 ods. 1 VPP, keď z nich nemožno bez ďalšieho (bez príslušných oceňovacích tabuliek) vyvodiť na aké poistné plnenie má žalobca v prípade poistnej udalosti nárok, t.j. obsah práva žalobcu, pričom len všeobecný odkaz na osobitné oceňovacie tabuľky nie je postačujúci. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca v čase vzniku poistnej udalosti nemal vedomosť o existencii členenia úrazov na ľahký a ťažký stupeň, prípadne podmienok pre kategorizáciu vzniknutého úrazu ako úrazu ťažšieho stupňa, preto v tomto smere neobstoja námietky žalovanej.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu poistná zmluva, VPP a oceňovacie tabuľky tvoria spolu s poistnou sumou a pravidlami pre výpočet poistného plnenia súčasť predmetu zmluvy, keď na ich základe sa vypočítava hlavný predmet poistnej zmluvy, ktorým je poistné plnenie. Ak potom súčasťou poistnej zmluvy či VPP nie sú oceňovacie tabuľky, resp. ani odkaz na konkrétnu listinu (jasne špecifikovanú oceňovaciu tabuľku) možno konštatovať neurčitosť predmetu poistnej zmluvy pri výpočte poistného plnenia pre spotrebiteľa, ktorý nie je schopný pred uzatvorením poistnej zmluvy ani počas trvania poistnej zmluvy s presnosťou určiť, na aké poistné plnenie má v prípade poistnej udalosti nárok. Uvedené však nevylučuje, aby súd v konaní vychádzal práve z týchto oceňovacích tabuliek na základe ktorých vypočítava nárok žalobcu na poistné plnenie. V prípade, ak by súd pri výpočte výšky poistného plnenia nepostupoval podľa príslušných oceňovacích tabuliek, neexistoval by spôsob určenia výšky poisteného plnenia, na ktorý by mal žalobca nárok. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pre určenie výšky poistného plnenia vychádzať z oceňovacích tabuliek, pričom ani samotná žalovaná v priebehu konania nespochybnila žalobcom uskutočnený výpočet poistného planenia odvíjajúci sa od týchto tabuliek, napriek tomu, že tak urobiť mohla.

19. K námietke žalovanej o nevykonaných navrhnutých dôkazoch odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý. V predmetnej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania oprel o racionálnu úvahu vychádzajúcu nie len z priebehu konania, správania sa strán, ale aj zo stavu dokazovania. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovanej odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že vykonanie týchto dôkazných prostriedkov bolo z pohľadu meritórneho právneho kontextu veci bezvýznamné. Odvolateľka tvrdila, no nepreukázala, ako opomenutie vykonania týchto dôkazných prostriedkov mohlo ovplyvniť jej prípadný procesný úspech z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôžu byť pochybnosti o tom, že znalec môže odpovedať a vyjadrovať sa len ku skutkovým otázkam, nie k otázkam právnym. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky. Ako bolo už odvolacím súdom konštatované vyššie, vykonaním znaleckého dokazovania po dlhom časovom úseku od vzniku úrazu a jeho liečenia by neprinieslo objektívnu odpoveď na to, či na strane žalobcu došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku vzniknutého úrazu alebo v dôsledku zhoršenia choroby žalobcu, a to pre čas, ktorý už uplynul od vzniku

úrazu v dôsledku plynutia ktorého mohlo opätovne dôjsť k zmene zdravotného stavu. Aj z uvedeného dôvodu, preto možno dospieť k totožnému záveru, k akému dospel súdu prvej inštancie, keď žalovanou navrhovaný dôkaz nevykonal.

21. Odvolací súd preto podľa , napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci, stotožňujúc sa s dôvodmi v ňom uvedenými, ako vecne správne potvrdil.

22. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri NS SR, sp. zn. ). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

23. Preto odvolací súd podľa s vyššie uvedeným upresnením potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strany (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a podobne). Preto na ďalšiu argumentáciu strán zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).