Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/244/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179578/2021 zo dňa 08.07.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe žalobcu zo dňa 14.09.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 101179578/2021 zo dňa 08.07.2021 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 20.09.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 101179578/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100171746/2021 zo dňa 01.02.2021, ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 v sume XX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážny nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. Tvrdil, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese Zvolen. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii aj z toho dôvodu, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 mimoriadne negatívne zasiahli do príjmovej stránky žalobcu. Už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola finančná situácia

daňového subjektu mimoriadne napätá, pričom nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa situácia ešte viac zhorší. Predmetné opatrenia pritom predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od vôle alebo pričinenia žalobcu ako daňového subjektu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Následne žalobca uviedol, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločností, podnikateľov, stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Na preukázanie týchto tvrdení predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, Správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite z novembra 2020, Prehľad úhrad dodatočne vyrubenej DPH, Rekapituláciu DPH dodatočné vyrubenie, Fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2017, Riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020. Žalobca ďalej uviedol, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (). S poukazom na uvedené má žalobca za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, ktorého okamžitým výkonom by žalobcovi hrozila závažná ujma. Svoj názor žalobca oprel o rozhodnutia správnych súdov, ktoré citoval (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 04.02.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 13.06.2018, sp. zn. zo dňa 13.06.2018, sp. zn. zo dňa 12.06.2018, sp. zn. zo dňa 31.05.2018). Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobnej správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. Dnes je správca dane na podklade rozhodnutia žalovaného oprávnený uplatniť výkon exekučného daňového práva na žalobcovi vo výške vyrubeného rozdielu dane, pričom takýto výkon rozhodnutia bude pre žalobcu likvidačným. Pre rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku je nevyhnutný jeho výnimočný charakter, ktorý podľa žalobcu v tomto konkrétnom prípade skutočne nastal. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Úmyslom žalobcu teda v žiadnom prípade nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, až do právoplatného rozhodnutia vo veci správnej žaloby, keďže žalobca zákonnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného namieta.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 14.02.2022, doručeným správnemu súdu taktiež dňa 14.02.2022, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že správcom dane u daňového subjektu bolo zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovania s využitím „nárazníkových“ spoločností a „stratených“ obchodníkov. Predmetom týchto zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Žalobca deklaruje dodanie tovaru od spoločností, ktoré nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť. Spoločnosti, ktoré boli subdodávateľmi daňového subjektu, boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové spoločnosti bez akejkoľvek histórie, nemali žiadne

materiálno- technické zabezpečenie, do reťazca boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi, tieto spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú závierku, nepredložili správcovi dane záznamy DPH, dokumenty, faktúry a doklady k jednotlivým obchodom. Odberateľom, nadobúdateľom boli daňové subjekty, ktoré sú už nekontaktné, boli umelo zapojené do obchodného reťazca iba na krátku dobu, a nezakladajú žiadnu ekonomickú podstatu, stali sa nekontaktné alebo boli vymazané z Obchodného registra SR. Ďalej uviedol, že hrozba straty práce u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a žalobca si ich prenajíma, pričom tieto služby sú značne predražené. V tomto období sú právoplatné ďalšie rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil. Žalobca neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným modelom obchodovania ani v súčasnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. , t. j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s

nenapraviteľnými následkami. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume XX.XXX,XX eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (preukázanú predloženými dôkazmi) stal absolútne a objektívne platobne neschopným, čo by malo výrazný dopad nielen na zamestnancov a dodávateľov žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a/ ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu týkajúcu sa priznania odkladného účinku správnej žalobe náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubeného rozdielu dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na jeho zamestnancov, odberateľov hotových výrobkov, ale i dodávateľov žalobcu (komodít, obalového materiálu, služieb a atď.). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho aj v prípadnej nutnosti prepúšťania zamestnancov žalobcu ako i možnému likvidačnému následku žalobcu v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd ďalej uvádza, že sa nestotožnil s námietkami žalovaného proti priznaniu odkladného účinku a považuje ich za nedôvodné.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .