Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/20/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. C. Y., nar. X.X.XXXX, adresa J., I. XXXX/X, proti odporkyni: M. P., nar. X.X.XXXX, adresa E. Z., X. C. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: JAKUBEK&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Panenská 5, IČO: 50 099 175, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. -15 zo dňa 21.12.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (v celom rozsahu) zamietol.

2. Rozhodnutie, potom ako popísal obsah návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, právne posúdil na základe aplikácie ust. a , a , a , a , , (

- ďalej aj len ).

3. Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že navrhovateľka v danom prípade síce produkovala tvrdenia ohľadne údajného nezákonného konania odporkyne v minulosti, avšak v rámci tohto konania zostali len na báze nepodložených tvrdení, navrhovateľka nepostupovala v zmysle ust. a k návrhu nepriložila relevantné dôkazné prostriedky. Zároveň vzhľadom na formuláciu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo povinnosťou navrhovateľky v návrhu uviesť, či odporkyňa vyvíja činnosť smerujúcu k nakladaniu s nehnuteľnosťami, aký charakter má táto činnosť. Následne svoje tvrdenia mala relevantným spôsobom osvedčiť. Všeobecne formulovaná ničím nepodložená obava navrhovateľky zo skutkov odporkyne potenciálne možných v budúcnosti, nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia žiadaného obsahu. Prílohu predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavovali žiadne listinné dôkazné prostriedky preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žiadaným spôsobom resp. existencie reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, na základe čoho súd nemal inú možnosť, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť podľa ust. .

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala odvolanie navrhovateľka, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozhodnutie zmenil a vyhovel jej návrhu v celom rozsahu.

5. Odvolateľka uviedla, že v celom rozsahu nesúhlasí s napadnutým uznesením. Zdôraznila, že vo veci rozhodla zaujatá sudkyňa JUDr. Naďa Petőová, pričom účelovo nezobrala do úvahy a nezapodievala sa riadne všetkými navrhovateľkinými tvrdeniami a objektívnymi skutočnosťami, ako ich uviedla v

návrhu. Naďalej trvá na podstatných dôvodoch uvedených v návrhu. Návrhom sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, obmedzujúcej poznámky na všetkých v návrhu uvedených matkiných roliach v súvislosti so žalobou o určenie, že vec nepatrí do dedičstva pod sp. zn. a dedičského konania sp. zn. , a domáhala sa, aby bolo odporkyni uložené až do právoplatného skončenia všetkých sporových záležitostí medzi dedičmi, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania alebo s manipulácie s uvedenými nehnuteľnosťami, z dôvodov falšovania podpisov a nekalých, nečestných, podvodných a protiprávnych krokov, ktoré odporkyňa bez problémov realizuje a hrozí tak, že by mohla podvodným spôsobom zmanipulovať vlastníctvo všetkých matkiných rolí v jej prospech a na úkor navrhovateľky za ústretového konania Okresného súdu Galanta.

6. Následne odvolateľka poukázala na to, že Okresný súd Galanta jej v rozpore s - Spravovací poriadok nevydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci, neposkytol jej informáciu, že vec bola pridelená znova zjavne zaujatej sudkyni JUDr. Nadi Petőovej, ktorá už dvakrát odmietla jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V ďalšom návrhu uplatnila námietku zaujatosti voči JUDr. Nadi Petőovej, ktorá nielenže voči navrhovateľke nevylúčila zaujatú notárku na základe minimálne 13 dôvodov, ktoré uvádzala, ale sama sudkyňa JUDr. Petőová, túto vadnú a neprípustnú činnosť a diskriminačný postoj zaujatej notárky proti navrhovateľke ignorovala, tým ju podporovala a súhlasila s ňou, čím je zaujatá voči navrhovateľke rovnako. Poukázala na sústavné prideľovanie všetkých sporových vecí týkajúcich sa daných účastníkov len zjavne zaujatej sudkyni JUDr. Petőovej ako by bola jedinou sudkyňou na Okresnom súde Galanta, pričom poukázala na konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva, vec o odvolaní proti uzneseniu o dedičstve, žalobu o určenie, že vec nepatrí do dedičstva, vec o nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolateľky uvedené svedčí o tom, že pri prideľovaní agendy sústavne len zjavne zaujatej JUDr. Petőovej nejde o náhodný výber pomocou technických prostriedkov, čo bolo dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti. Zdôraznila, že je dôležité, aby sa nestrannosť a nezávislosť rozhodovania javila aj navonok. Pre takéto rozhodnutie sa nevyžaduje, aby zaujatosť bola v konaní preukázaná. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľka zaoberala otázkou tvrdenej zaujatosti JUDr. Petőovej. Zdôraznila, že sudkyňa JUDr. Petőová z dedičského konania nevylúčila zjavne zaujatú notárku, čím sa stotožňuje s notárkiným konaním a je zaujatá voči navrhovateľke rovnako ako notárka.

7. Následne odvolateľka poukázala na to, že senát Krajského súdu v Trnave v zložení JUDr. Eva Behranová, JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľubica Spálová nevylúčil zaujatú sudkyňu JUDr. Petőovú z prejednávania a rozhodovania danej veci. Tieto sudkyne tak akceptujú a tolerujú porušovanie minimálne 15 paragrafov a zákonov, ignorujú zároveň minimálne 13 zjavných objektívnych faktov a skutočností zaujatosti notárky aj sudkyne voči navrhovateľke, keďže neboli vylúčené. Následne uplatnila námietku zaujatosti voči sudkyniam trojčlenného senátu Krajského súdu v Trnave v zložení JUDr. Eva Behranová, JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľubica Spálová, keďže nevylúčili zaujatú sudkyňu Okresného súdu Galanta a v dôsledku toho sú voči navrhovateľke tiež zaujaté, pričom žiadala o ich vylúčenie z akéhokoľvek ďalšieho s navrhovateľkou súvisiaceho konania.

8. Následne navrhovateľka uviedla znova všetky dôvody jej námietok zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Galanta a Krajského súdu Trnava v 13. bodoch v objektívnych a pravdivých skutočnostiach. Následne v ďalších bodoch poukázala na konanie notárky/súdnej komisárky, ktorá podľa nich konala subjektívne a v rozpore s objektívnymi faktami a skutočnosťami. Zdôraznila, že notárka svojím konaním a rozhodnutím porušila alebo nerešpektovala zákonné ustanovenia a keďže ju sudkyňa JUDr. Petőová nevylúčila a túto nevylúčili sudkyne Krajského súdu v Trnave, tým s takýmto konaním a porušovaním všetky súhlasia. Následne poukázala na ust. Notárskeho poriadku, , , Zásady sudcovskej etiky čl. II, Všeobecné zásady, čl. III., Pravidlá etického správania sa sudcu, Etický kódex notára III. časť, čl. 4, 5, 8 a v súvislosti s týmito ustanoveniami poukázala na pochybenia notárky. Pokračovala, že notárka vadným uznesením o dedičstve po poručiteľke X. N., pridelením celého dedičstva výhradne len dedičke M. P. prakticky svojvoľne, neodôvodniteľne, neospravedlniteľne „vydedila“ navrhovateľku a spôsobila jej tak škodu mimoriadneho rozsahu vyše 26.000,- Eur, ktorá sa týka ešte aj časti dedičstva po otcovi. Vzhľadom na to, že sudkyňa JUDr. Pethőová rozhodla o nevylúčení zjavne zaujatej notárky/súdnej komisárky z dedičského konania, zjavne aj ona je stotožnená s takýmto porušovaním a nerešpektovaním uvedených základných noriem a predpisov súdov, čo svedčí o jej zaujatosti voči navrhovateľke, a keďže zaujatú sudkyňu JUDr. Naďu Pethőovú nevylúčili ani senát Krajského súdu Trnava, tak aj jej členky sú voči navrhovateľke zaujaté. Odvolateľka následne vyslovila názor, že predseda Okresného súdu mal

realizovať príslušné kroky a vyvodiť náležité opatrenia voči notárke, ktorú v tomto konaní podporila zaujatá sudkyňa JUDr. Pethőová a v tejto súvislosti poukázala na ust. o súdoch týkajúce sa dohľadu predsedu súdu. Keďže JUDr. Pethőová býva v D. a v D. bývajú rodinne previazané osoby s dedičkou M. P., poukazuje navrhovateľka na túto prepojenosť s tým, že na jej vylúčenie stačí aj pochybnosť a javenie sa znakov zaujatosti nemusí byť ani preukázané. Zároveň vyslovila názor, že horeuvedeným konaním Okresného súdu Galanta bolo porušené jej právo na spravodlivý proces vyjadrené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v SR, čoho nápravy sa domáha.

9. Z týchto dôvodov navrhovateľka opätovne navrhuje, aby nadriadený súd vylúčil zjavne zaujatú sudkyňu JUDr. Pethőovú z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , , ako aj z rozhodovania o zriadení neodkladného opatrenia sp. zn. .

10. Odvolateľka pokračovala, že notárka nespravodlivo a zaujato pridelila všetko, čo malo patriť navrhovateľke len odporkyni, a to aj napriek dôležitému faktu, že navrhovateľka matku opatrovala a doopatrovala, pričom odporkyňa sa o matku v jej prirodzenom prostredí, v rodinnom dome, surovo postarať odmietla.

11. V závere odvolateľka zdôraznila, že všetkými konaniami sudkýň na Okresnom súde Galanta a Krajského súdu Trnava, vo všetkých sporových veciach, aj v danej veci, bola porušená príslušná právna úprava súdnej právnej ochrany SR, ktorou je vyjadrené garantované právo aj navrhovateľke na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a SR a týmto odvolaním sa touto cestou dožaduje nápravy.

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie, aj odvolanie navrhovateľky boli s použitím doručené aj odporkyni. Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia doručila odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie k odvolaniu, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zákonné a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka odvolanie odôvodnila v podstate len s vecou nesúvisiacimi skutočnosťami, ktoré sú navyše len v rovine jej špekulácií a konšpirácií o zaujatosti všetkých osôb, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní vecí, kde vystupuje navrhovateľka. Odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a navyše skutočnosti v ňou uvedené za nepreukázané. Odvolateľka uvádza nepravdivé tvrdenia a invektívy na adresu odporkyne, na ktoré však nemá zmysel reagovať, lebo s pojednávanou vecou nesúvisia. Napadnuté uznesenie odporkyňa považuje za správne a zákonné, pričom nie je splnená ani jedna zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľka neosvedčila predovšetkým vecnú legitimáciu na podanie návrhu, bezodkladnú potrebu úpravy pomerov s tým, že pozemky sú predmetom dedičského konania, ktoré nie je dosiaľ právoplatne skončené a odporkyňa nevykonala žiadne také kroky, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, pričom nie je zrejmé, čo navrhovateľka uvedeným návrhom sleduje a ani aké dôvody ju k tomu vedú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odporkyňa považuje za správne a zákonné. Odvolanie podľa nej neobsahuje žiadne relevantné, skutkové, ani právne dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd do napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu akokoľvek zasahovať.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nevyhnutné ako vo výroku vecne správne potvrdiť ( ).

14. Ťažisko argumentácie navrhovateľky v podanom odvolaní spočíva v námietke, že vec rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. Naďa Pethőová, čo by zakladalo odvolací dôvod v zmysle . Zaujatosť danej sudkyne navrhovateľka odôvodňovala tým, že sudkyňa predtým nevylúčila z dedičského konania podľa navrhovateľky zaujatú notárku - súdnu komisárku v dedičskom konaní po nebohej X. N. (matke účastníčok). Dodala tiež, že sudkyňa JUDr. Pethőová býva v D., kde bývajú rodinne previazané osoby s dedičkou M. P. (odporkyňou).

15. O námietke zaujatosti zákonnej sudkyne vo veci JUDr. Nadi Pethőovej vznesenej navrhovateľkou už bolo rozhodnuté uznesením Krajského údu v Trnave č.k. -12 zo dňa 14.12.2021 tak, že sudkyňa Okresného súdu Galanta JUDr. Naďa Pethőová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci o nariadenie neodkladného opatrenia. Pôvodnú námietku zaujatosti pritom navrhovateľka odôvodnila nevylúčením notárky z dedičského konania sudkyňou a tým, že JUDr. Pethőová býva v D., kde bývajú aj rodinní príslušníci odporkyne.

16. V zmysle sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

17. V zmysle strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti.

18. V zmysle na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

19. Keďže vyššie uvedená námietka zaujatosti sudkyne JUDr. Pethőovej vznesená navrhovateľkou v podanom odvolaní, bola opakovanou námietku zaujatosti podanou z toho istého dôvodu a zároveň sa podaná námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne, resp. jeho rozhodovacej činnosti (vo vzťahu k vyriešeniu námietky zaujatosti príslušnej notárky) v zmysle cit. a sa na takúto námietku neprihliada. Odvolací súd s poukazom na uvedené uzavrel, že na námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľkou voči zákonnej sudkyni v prvoinštančnom konaní JUDr. Pethőovej, nebolo možné prihliadať. Bolo teda potrebné postupovať tak, ako keby neprípustná námietka nebola podaná.

20. V podanom odvolaní navrhovateľka zároveň vzniesla námietku zaujatosti voči senátu nadriadeného súdu - Krajského súdu v Trnave v zložení JUDr. Eva Behranová, JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová v podstate s odôvodnením, že predmetný senát nevylúčil zjavne zaujatú sudkyňu Okresného súdu Galanta, ktorá nevylúčila preukázane zaujatú notárku, čím senát nadriadeného súdu toleruje, akceptuje, podporuje a odsúhlasuje konanie zaujatej sudkyne Okresného súdu Galanta a v dôsledku toho je i on voči navrhovateľke zaujatý.

21. Ako už bolo uvedené vyššie v zmysle , keďže sa predmetná námietka zaujatosti senátu Krajského súdu v Trnave týkala len okolností spočívajúcich v procesnom postupe senátu, resp. v jeho rozhodovacej činnosti v otázke ne/zaujatosti sudkyne Okresného súdu Galanta, na túto námietku zaujatosti nebolo možné zo zákona prihliadať.

22. Pokiaľ ide o vec samu, navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby bola odporkyni neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania a manipulácie s nehnuteľnosťami patriacimi do dedičstva po nebohej matke účastníčok X. N. zapísanými na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v k.ú. E. Z., identifikovanými v petite návrhu, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Galante č.k. , prípadne iných sporových konaní týkajúcich sa predmetu dedičstva. Návrh odôvodnila v podstate tým, že odporkyňa sa v predchádzajúcom období chovala nečestne a podnikla nemorálne a nezákonne kroky, čím by mohlo z jej strany dôjsť k jej neoprávnenému obohateniu sa vo veci matkiných rolí a dedičstva po nej na úkor navrhovateľky, čím by došlo k poškodeniu navrhovateľky škodou veľkého rozsahu.

23. Odvolací súd výpismi z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú naďalej zapísané vo vlastníctve nebohej X. N., predmetné dedičské konanie teda zrejme nebolo skončené a prebieha.

24. Podľa pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle a nasl. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

25. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

26. V zmysle , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

30. Ako správne na to poukázal prvoinštančný súd, navrhovateľka síce produkovala tvrdenia ohľadne údajne nezákonného konania odporkyne v minulosti, ktoré by mali osvedčovať nebezpečie navrhovateľke hroziacej ujmy, avšak tieto tvrdenia zostali nepodložené, navrhovateľkou ničím nepreukázané, resp. neosvedčené. Navrhovateľka ničím neosvedčila, že odporkyňa vyvíja činnosť smerujúcu k nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami. Navrhovateľka tak ničím neosvedčila naplnenie jedného zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je dané

nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke. Odvolací súd sa preto s uvedenými závermi súdu prvej inštancie vedúcimi k zamietnutiu návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia stotožnil.

31. Za kľúčové ale odvolací súd považoval, že v zmysle (ďalej aj len ) dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia, len so súhlasom súdu.

32. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v čase od smrti poručiteľa do prejednania dedičstva sú dedičia z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva solidárne oprávnení a povinní voči tretím osobám. Právne úkony, teda i zmluvy o prevode či zaťažení nehnuteľností patriacich do dedičstva, ktoré by boli rozhodne opatrením presahujúcim rámec obvyklého hospodárenia, by bolo možné urobiť výlučne a len so súhlasom súdu, pričom dedičský súd (notár ako súdny komisár) súhlas neudelí (formou uznesenia), ak sa úkon dedičov prieči účelu konania o dedičstve. Ak by teda pred skončením dedičského konania nakladal s vecou, ktorá je predmetom dedenia, iba jeden dedič bez súhlasu dedičského súdu, išlo by o právny úkon v rozpore s cit. ust. a preto pre rozpor so zákonom v zmysle absolútne neplatný. Už len preto, že scudzenie vecí patriacich do dedičstva, prípadne urobenie iného opatrenia presahujúceho rámec obvyklého hospodárenia, je priamo zákonom cit. obmedzené a podmienené výslovným súhlasom súdu, bolo by nadbytočné a neodôvodnené poskytnutie ďalšej redundantnej ochrany dedičovi uložením zákazu nakladania s nehnuteľnosťami patriacimi do dedičstva jedným dedičom, nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia.

33. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby bol návrh navrhovateľky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti odporkyni zdržať sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami patriacimi do dedičstva, ako nedôvodný zamietnutý. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne, s použitím , potvrdil.

35. Konanie pred súdom vo veci sporu medzi navrhovateľkou a odporkyňou sa týmto rozhodnutím nekončí, keďže pred Okresným súdom Galanta prebiehajú ďalšie meritórne konania, preto v zmysle o náhrade trov tohto odvolacieho konania nebolo dôvodné rozhodnúť v tomto rozhodnutí o neodkladnom opatrení, keďže o nich musí byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci.

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).