Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/166/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: O. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom, so sídlom V., O. XXXX/X, proti žalovanému (pôvodne označený v rozsudku súdu prvej inštancie ako žalovaný 1/): M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., L. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Jurajom Fričom, advokátom, so sídlom V., K. XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/9/2018-60 zo dňa 6. marca 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok EKN parc. č. 7214/12 orná pôda o výmere 16 m2 v k. ú. S. G., obec Dolný Kubín, zapísaný na LV č. XXXX a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN parc. č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S. G., obec Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a ktoré sú v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998 zaťažené vecným bremenom uvedeným v článku II zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998; vo výroku III., ktorým žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku V. (poučenie žalovaného) p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prejazdu autom cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN parc. č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S. G. v obci Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Uznesenia súdu prvej inštancie sa vo výrokoch II., IV. n e d o t ý k a .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Na úvod rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že strana konania, ktorá je v tomto rozhodnutí označená ako žalovaný, bola v rozhodnutí súdu prvej inštancie označená ako žalovaný 1/ z dôvodu plurality na strane žalovaných. Účasť žalovanej 2/ v konaní však právoplatne skončila prvoinštančným rozhodnutím ( návrh bol voči žalovanej 2/ právoplatne zamietnutý).

2. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok EKN parc. č. 7214/12 orná pôda o výmere 16 m2 v k. ú. S. G., obci Dolný Kubín, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN

parc. č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S., obci Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a ktoré sú v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998 zaťažené vecným bremenom uvedeným v článku II zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998, na základe ktorej bol vklad vecného bremena povolený rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín, katastrálneho odboru č. V 757/98 zo dňa 25.06.1998. Výrokom II. voči žalovanej 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom III. žalobkyni voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom IV. žalovanej 2/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom V. žalovaného 1/ poučil, že žalobou sa voči žalobkyni a jej deťom môže domáhať, aby žalobkyni a jej deťom bola uložená povinnosť strpieť konkrétne úkony, ktoré v žalobe označí, zabraňujúce výkonu práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok EKN parc. č. 7214/12 orná pôda o výmere 16 m2 v k. ú. S., obci Dolný Kubín, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN parc. č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S., obci Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a ktoré sú v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998 zaťažené vecným bremenom uvedeným v článku II zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998, na základe ktorej bol vklad vecného bremena povolený rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín, katastrálneho odboru č. V 757/98 zo dňa 25.06.1998. Ak bude takáto žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bude konanie o tejto žalobe vo veci samej zastavené, neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené bez časového obmedzenia, bude naďalej trvať.

3. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1 CSP.

4. Vychádzajúc zo zistených skutočností uvedených v odseku 5 odôvodnenia, súd návrhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ vyhovel v celom rozsahu. Z dôkazov predložených žalobkyňou, ako aj zo skutočností, ktoré súd získal vlastnou rozhodovacou činnosťou (konanie 6C/80/2016), vyplýva, že vzťahy medzi žalobkyňou a jej deťmi na jednej strane a žalovaným 1/ na strane druhej sa začali zhoršovať po smrti manžela žalobkyne. Dovtedy výkon práva z vecného bremena, ktorý má svoj základ v zmluve o zriadení vecného bremena (podľa ktorej došlo k vkladu v katastri nehnuteľností dňa 25.06.1998), nebol problémový. Už pred nariadením neodkladného opatrenia vo veci 6C/80/2016 ohľadne výkonu práva prechodu a prejazdu vznikali konflikty, pričom tieto sa ešte viac zo strany žalovaného 1/ zintenzívnili po rozhodnutí vo veci 6C/80/2016, ktoré aj keď nebolo žalovanému 1/ vôbec doručované (nebol stranou sporu), tak žalovaný 1/ sa s ním zrejme oboznámil, lebo neodkladné opatrenie bolo nariadené voči jeho deťom. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že „právo prejazdu (pozn. sudkyne: cez parc. č. pozemky 214/12 a 214/18) je koncipované v rozsahu „v nevyhnutnej miere", čomu zodpovedá to, že žalobkyňa má právo cez zaťažené pozemky prejsť za účelom prístupu k verejnej komunikácii minimálne dvakrát denne (prejazd „von" a „dnu"). Visiaca zámka však neumožňuje realizáciu daného práva ani v maximálne najnižšom rozsahu v škále po nevyhnutný rozsah." K tomu súd uvádza, že v tomto konaní riešil výlučne to, či bolo žalobkyni bránené vo výkone práva prejazdu a nie aj vo výkone práva prechodu (peši), pričom je z neho jednoznačne zrozumiteľné, že právo prejsť (dopravnými prostriedkami) cez zaťažené pozemky dvakrát denne predstavuje minimálny rozsah, v akom môže byť právo vykonané, pričom dohodnutý bol rozsah „v nevyhnutnej miere". Na to aká je to miera, možno usudzovať z rozsahu výkonu, ktorý tu bol pred začatím konfliktov a je nepochybné, že nevyhnutná miera predstavovala oveľa širší rozsah, než aký si svojvoľne stanovil po smrti svojho syna žalovaný 1/, ktorý odôvodnenie rozhodnutia súdu prispôsobuje tak, ako mu to vyhovuje. Tým, že žalovaný 1/, bez toho, aby zmluvne alebo súdnym rozhodnutím došlo k zúženiu rozsahu vecného bremena dohodnutého v zmluve (podľa ktorej došlo k vkladu v katastri nehnuteľností dňa 25.06.1998), bránil žalobkyni v prejazde a prechode po zaťažených pozemkov viackrát ako 2-krát denne, dopustil sa neoprávneného zásahu do jej práva vyplývajúceho z vecného bremena, čo platí ešte viac po 08.01.2018, odkedy je na bráničke pre peší vstup omotaná reťaz. Žalobkyňa pritom v trestnom oznámení zo dňa 10.01.2018 uviedla, že žalovaný 1/ im 06.01.2018 oznámil, že od pondelka (08.01.2018) bráničku zamyká. Je teda zrejmé, že to bol on, kto tam dal reťaz. Svojimi konkrétnymi úkonmi tak úplne znemožnil vstup na zaťažené pozemky. Pritom z jeho doterajšieho správania možno dôvodne usudzovať, že aj v prípade, ak by odstránil reťaz, bude hľadať iné spôsoby ako žalobkyni znemožniť, či obmedziť vstup na pozemky. Takéto jeho správanie je v rozpore s obsahom zmluvy o vecnom bremene a takisto aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S., obec Dolný Kubín vyplýva, že žalobkyňa (spolu so vtedajším manželom) zmluvne zriadila v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. 214/12 a č. 214/18 (v danom čase aj žalovaný 1/ s manželkou - č. l. 11 spisu) vecné bremeno, z ktorého jej vznikla povinnosť trpieť, aby vlastníci týchto

pozemkov mohli prechádzať peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoje pozemky cez parcelu č. 214/28, ktorú žalobkyňa vlastnila so svojím manželom a po jeho smrti s ich deťmi. Žalobkyňa pritom výkonu práva vecného bremena, ktoré patrí vlastníkom pozemkov parc. č. 214/12 a č. 214/18, nebráni. Vzhľadom na doterajšie správanie žalovaného 1/, ktorý odmieta prijať existujúci právny stav veci napriek vzneseným obvineniam z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru, súd dospel k záveru, že je namieste bezodkladne upraviť pomery strán a uložiť žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN parc. č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S., obci Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a ktoré sú v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998 zaťažené vecným bremenom uvedeným v článku II zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998, na základe ktorej bol vklad vecného bremena povolený rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín, katastrálneho odboru č. V 757/98 zo dňa 25.06.1998. Súčasne súd návrhu vyhovel, aj pokiaľ ním žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok EKN parc. č. 7214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, v k. ú. S., obci Dolný Kubín, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého je vlastníkom spolu so žalovanou 2/ v rámci BSM. Z mapy na č. l. 8 spisu v spojení s geometrickým plánom na č. l. 12 spisu, kópiu z mapy na č. l. 10 a geodetického zamerania na č. l. 18 spisu totiž vyplýva, že uvedená parcela susedí s parcelou CKN č. 214/12 a hranicu medzi nimi tvorí oplotenie. Za oplotením (smerom k hlavnej ceste) sa pritom nachádza chodník, resp. miestna komunikácia, ktorú má žalobkyňa, nielen ako občan Mesta Dolný Kubín, právo užívať. Pozemok EKN parc. č. 7214/12 je „zastavaný" chodníkom. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1868/2000 zo dňa 21.11.2000 „vlastník pozemku, na ktorom bola zriadená účelová komunikácia v súlade s jeho vôľou, nemôže zamedziť jej užívaniu. To neznamená, že vlastník by bol zbavený možnosti prevádzku na účelovej komunikácii regulovať alebo ju úplne uzavrieť, ale môže tak urobiť len na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu." Ak potom neexistuje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by bolo užívanie chodníka regulované, resp. úplne uzavreté, žalobkyňa, tak ako aj iné osoby, majú právo ho užívať k účelu, na ktorý je určený (t.j. po ňom chodiť, či prejsť cezeň autom do dvora) a žalovaný 1/ výkonu práva nemôže brániť. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pretože vo vzťahu k nej žalobkyňa svoj návrh odôvodnila len tvrdením, že táto spolu so žalovaným 1/ jej, ako aj jej deťom, dlhodobo bráni v prechode a prejazde autom cez pozemky CKN parc. č. 214/12 a 214/18. Toto tvrdenie je pritom v rozpore s obsahom listín priložených k návrhu, keď v zápisnici o výsluchu žalobkyne zo dňa 28.12.2017 (č. l. 28 spisu) je uvedené, že bránenia prechodu cez pozemok zaťažený vecným bremenom sa voči nej dopúšťa len jej svokor, s jeho manželkou mali tiež nejaké spory, ale boli to len slovné hádky. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná 2/ doposiaľ nevykonala žiadne faktické úkony, ktorých následkom by bolo znemožnenie výkonu práva z vecného bremena a žalobkyňa nijako neosvedčila obavu, že by zo strany žalovanej 2/ vykonanie takýchto úkonov hrozilo, čo by bol dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaná 2/ nijako žalovanému 1/ nebráni v znemožňovaní prechodu a prejazdu, tak toto jej správanie navrhované neodkladné opatrenie nepokrýva. Keďže toto uznesenie je rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí (nakoľko nebolo podané vo veci samej), súd súčasne rozhodol aj o trovách tohto konania (§ 262 ods. 1 . Na rozhodnutie o trovách súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého právo na náhradu trov konania priznal z dôvodu úplného vyhovenia návrhu žalobkyni voči žalovanému 1/ v plnom rozsahu. Naopak z dôvodu úplného zamietnutia návrhu súd priznal, podľa totožného ustanovenia náhradu trov konania žalovanej 2/ voči žalobkyni, taktiež v plnom rozsahu. Postupujúc podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, keďže súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (z dôvodu existencie predpokladu, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov - § 336 ods. 1 , vo výroku tohto uznesenia žalovaného 1/ súčasne poučil, že môže podať žalobu vo veci samej s uvedením predmetu konania vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.

5. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému uzneseniu žalovaný, ktoré odôvodňuje ust. § 357 písm. d/, § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poukazuje na to, že cez cudzí pozemok je možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov. Môže ísť napr. o záväzkový vzťah alebo môže ísť o výprosu, kedy vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho, že by im na takéto prechádzanie vzniklo nejaké právo. Žalobkyňa sa chová spôsobom, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj v časti pozemku, na ktorej sa nachádza bránička, cez ktorú jej i jej

deťom vraj žalovaný neoprávnene bráni prechádzať. Toto tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti. Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu bolo zriadené geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998. Podľa názoru žalovaného vlastníci pozemku C-KN parc. č. 214/28, teda i žalobkyňa majú cez pozemky C-KN parc. č. 214/12 a C-KN parc. č. 214/18 zmluvne dohodnutý prechod pešo i autom v nevyhnutnej miere. Tento prechod bol zriadený za účelom prístupu k pozemku C-KN parc. č. 214/28 z dôvodu jeho poľnohospodárskeho využitia. Tento prechod nemôžu vlastníci pozemku využívať ako prístupovú cestu k rodinnému domu. Nebol za týmto účelom zriadený. A byt' nemohol, keďže v tom čase ani nebolo začaté stavebné konanie ohľadom rodinného domu žalobkyne. Bránička, cez ktorú žalobkyni i jej deťom údajne žalovaný bráni prechádzať, sa nachádza mimo časti pozemku, cez ktorú je vecné bremeno zriadené. Táto sa totiž nachádza vo vzdialenosti 3,80 m od stĺpa elektrického vedenia, od ktorého bolo zriadené vecné bremeno, teda cca 80 cm za hranicou vecného bremena. Žalobkyňa musí o tejto skutočnosti vedieť. Žalovaní aj napriek tomu umožňovali žalobkyni a jej deťom prechod a prejazd v nevyhnutnej miere. Potom, ako to títo začali toto právo zneužívať, im žalovaní prechod a prejazd obmedzili a žalobkyňu vyzvali, aby sa s vlastníkmi pozemku dohodla na úprave spôsobu užívania. Nakoľko žalobkyňa žalovaných vôbec neoslovila, títo jej zakázali používať bráničku. To žalobkyňa účelovo interpretuje tak, že žalovaný jej bráni vo výkone práv zodpovedajúcich zriadenému vecnému bremenu. Je nepochybné, že súhlas s prechodom cez časť pozemku na ktorom je bránička, ktorý až donedávna žalobkyňa a jej deti mali, napĺňa znaky výprosy, ktorú je možné kedykoľvek bez uvedenia dôvodu odvolať. To sa stalo i v tomto prípade. Tým však nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnej povinnosti zo strany žalovaného, totiž žiadnu povinnosť nemal. Súd mal preto návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť. Pokiaľ ide o prejazd, faktickému vjazdu na vecným bremenom zaťažený pozemok a k následnému prejazdu cez tento pozemok, nebráni žiadne zariadenie, ktoré je osadené na vstupnej kovovej bráne, ale mu bráni rozsah zriadeného vecného bremena. Z geometrického plánu vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené iba v šírke 3 m. Vzhľadom na rozsah zriadeného vecného bremena je objektívne nemožné realizovať akýkoľvek prejazd motorovým vozidlom žalobkyne. Murovaná časť plota, i v rámci ktorého bolo zriadené vecné bremeno, totiž siaha až do vzdialenosti cca 145 cm. Cez zvyšnú časť pozemku v šírke 155 cm, na ktorom je vecné bremeno zriadené, v priestore vstupnej kovovej brány, nie je možné realizovať prejazd motorovým vozidlom žalobkyne. Prejazd bol a je možný iba za situácie, ak ho umožnia vlastníci pozemku, a to nad rozsah zriadeného vecného bremena. Nemajú však žiadnu povinnosť urobiť to. Dôležitým faktom je i to, že žalovaní sú vlastníkmi parcely registra E-KN č. 7214/12. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že táto ich parcela sa nachádza pod chodníkom, nakoľko na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Dolný Kubín, katastrálne územie S. G. nie je v časti C

- ťarchy evidovaná žiadna ťarcha. Na tomto ich pozemku je postavený kovový plot s bráničkou. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uviedla, že si dala vypracovať geometrické zameranie, z ktorého malo vyplynúť, že brána sa nachádza na pozemku C-KN parcela č. 214/12, žalovaný zdôrazňuje, že uvedené zameranie neobsahuje žiadne rozmery a nezhoduje sa so skutočnosťou. Bez toho, aby oprávnená prešla cez túto ich parcelu, sa nedostane k parcele, cez ktorú má zriadené vecné bremeno. Žalovaní žalobkyňu viackrát vyzvali, aby sa s nimi dohodla na úprave spôsobu užívania ich parcely. Nakoľko tak neurobila, títo realizujú ich vlastnícke právo k parcele registra E-KN č. 7214/12 a sami rozhodujú, komu a v akom rozsahu prechod umožnia. Žalovaný má za to, že preukázal neexistenciu potreby nariadenia žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Vo výkone práv vyplývajúcich z existujúceho vecného bremena jej totiž nikdy nebráni. Skutočnosť, že zriadené vecné bremeno neumožňuje žalobkyni v plnom rozsahu pokryť prechod a prejazd, musí riešiť iným spôsobom.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že žalovaný uvádza viaceré tvrdenia, ktoré už súdy konajúce v sporoch ohľadom prechodu a prejazdu cez pozemky zaťažené vecným bremenom vyvrátili. Ani to však neprinútilo žalovaného, aby práva oprávnené z vecného bremena rešpektoval. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že právo prechodu k pozemku CKN parcela č. 214/28 bolo zriadené za účelom jeho poľnohospodárskeho využitia, takéto obmedzenie vecného bremena medzi stranami nebolo dohodnuté a ide o účelové tvrdenie. Žalovaný ďalej tvrdí, že bránička, cez ktorú má žalobkyni brániť prechádzať, sa nachádza mimo časti pozemku, cez ktorú je zriadené vecné bremeno. V ďalšej časti svojho odvolania uvádza, že kovový plot s bránou je postavený na pozemku EKN parcela č. 7214/12. Sám si tak protirečí. Na základe zmluvy o zriadení vecného bremena majú oprávnení z vecného bremena právo prejazdu a prechodu cez zaťažené pozemky v rozsahu podľa geometrického plánu. Vlastníci zaťažených pozemkov ani ich splnomocnený zástupca nie sú oprávnení klásť akékoľvek prekážky výkonu týchto práv, čo už viackrát deklarovali súdy. Je zrejmé, že uzamknutie brány, ktorá sa má nachádzať na časti pozemku, kde je zriadené vecné bremeno, je konaním znemožňujúcim výkon práv zodpovedajúcich vecnému bremenu. Je logické, že žalobkyňa sa potom môže domáhať prístupu k zaťaženým pozemkom iným

primeraným spôsobom. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uvádza, že tvrdenia žalobkyne nie sú správne. Vecné bremeno bolo totiž zriadené v roku 1998, kedy žalobkyňa s jej nebohým manželom ani len neuvažovali nad postavením rodinného domu na panujúcom pozemku, pričom tento pozemok bol ornou pôdou a využíval sa na poľnohospodárske účely. Až v roku 2002 skolaudovali stavbu rodinného domu, ktorú postavili na panujúcom pozemku. Je teda logické, že v čase, keď rodinný dom neexistoval, nemohlo byť zriadené vecné bremeno za účelom prístupu k nemu. Na základe zmluvy o zriadení vecného bremena teda žalobkyni nevzniklo právo prechodu a prejazdu k rodinnému domu. Takéto bezodplatné využívanie cudzieho pozemku však žalobkyňa mohla realizovať iba do odvolania výprosy. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ prechodu cez zaťažené pozemky bráni múrik, povinní z vecného bremena musia oprávneným umožniť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to aj tak, že môžu obísť múrik a zasiahnuť do časti pozemku, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom. Takéto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Rozsah vecného bremena bol pri jeho zriadení určený nebohým manželom žalobkyne, pričom v teréne bol vytýčený. Nemohla teda vzniknúť žiadna pochybnosť o rozsahu zaťaženého pozemku. Murovaná časť plota bola zohľadnená už pri zriaďovaní vecného bremena. Poukazuje na zameranie v teréne, z ktorého vyplýva, že výkon práva prejazdu je objektívne nemožný a neodkladné opatrenie odkazujúce na zmluvu o zriadení vecného bremena je nevykonateľné. Tento stav však zavinili žalobkyňa s jej nebohým manželom. Rovnako zo zamerania je zrejmé, že právo prechodu cez bráničku, súdnej ochrany ktorého sa žalobkyňa domáha, nemá oporu v uzatvorenej zmluve o zriadení vecného bremena. Prípadné protirečenie žalovaného v tom smere, či sa mala bránička nachádzať na parcele registra E-KN č. 7214/12 alebo na parcele registra C-KN č. 214/12, nie je pre túto vec kľúčové. Sporná plocha je totiž súčasťou pôvodného pozemku, ktorý bol žalovaným odovzdaný do osobného užívania a bol v ich vlastníctve. Vecné bremeno neumožňuje žalobkyni bezplatný prechod a prejazd cez túto bráničku.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného udáva, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že v čase zriadenia vecného bremena žalobkyňa a jej manžel ani len neuvažovali o stavbe rodinného domu, toto tvrdenie nie je pravdivé. Stavebné povolenie bolo vydané 03.11.1998. V čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena všetky strany vedeli, že žalobkyňa a jej manžel chcú na pozemku C-KN parcela č. 214/28 postaviť rodinný dom. Prípravy na stavbu rodinného domu trvajú dlhší čas. Potvrdzuje to aj odôvodnenie stavebného povolenia, z ktorého vyplýva, že súhlas na vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol vydaný 30.06.1998. Tvrdením žalovaného, že vecné bremeno bolo zriadené kvôli využitiu pozemku C-KN 214/28 na poľnohospodárske účely, sa súdy už zaoberali. Pokiaľ žalovaný udáva, že výkon práva prejazdu je objektívne nemožný, keďže múrik v plote, ktorý tam mal byť už v čase uzavretia zmluvy, bráni jeho výkonu, ide o účelové tvrdenie. Je zrejmé, že úmyslom zmluvných strán bolo, aby oprávnení z vecného bremena bez akýchkoľvek obmedzení prechádzali cez zaťažené pozemky pešo i autom. Nemôže ísť teda o výprosu, ktorú by žalovaný rade mohol kedykoľvek odvolať. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že pokiaľ bude v plote osadený múrik, bude sa na prejazd využívať brána tak, aby právo zodpovedajúce vecnému bremenu mohlo byť vykonané.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie na základe odvolania žalovaného a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok EKN parc. č. 7214/12 orná pôda o výmere 16 m2 v k. ú. S., obec Dolný Kubín, zapísaný na LV č. XXXX a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN parc. č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S., obec Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a ktoré sú v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998 zaťažené vecným bremenom uvedeným v článku II zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998; vo výroku III., ktorým žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku V. (poučenie žalovaného potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 a v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prejazdu autom cez pozemky CKN parc. č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a CKN parc. č.

214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S. v obci Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ a v tejto časti konanie zastavil v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

11. Výrokov II. a IV. uznesenia súdu prvej inštancie, ako odvolaním nenapadnutých, sa odvolací súd nedotýka.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú: a) osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhované neodkladné opatrenie nevytvorí nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. V súdenej veci odvolací súd konštatuje splnenie vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi účastníkmi nie je sporné a táto skutočnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov (zmluva, výpisy z listu vlastníctva), že žalobkyňa je oprávneným subjektom a žalovaný je povinným subjektom vo vzťahu k právu zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu cez pozemky C-KN parcela č. 214/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a C-KN parcela č. 214/18 záhrady o výmere 389 m2 v k. ú. S., obec Dolný Kubín, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998 v jej čl. II, zavkladovanej pod č. V 757/98. Vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam je právny vzťah medzi sporovými stranami daný uvedeným vecným právom právom zodpovedajúcim vecnému bremenu.

15. Zároveň možno konštatovať, že tvrdené a osvedčené skutočnosti zo strany žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný neumožňuje žalobkyni prechod a prejazd vo vecným bremenom zaťažených nehnuteľnostiach. Zo samotných podaní žalovaného vyplýva, že uvedený prechod a prejazd žalobkyni neumožňuje, odvolávajúc sa na nerealizovateľnosť prechodu a prejazdu v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom a tiež rozsah výkonu vecného bremena (iba na poľnohospodárske účely). O tom, že žalobkyni výkon práva z vecného bremena zmluvne zriadeného nie je umožnený, svedčia aj iné konania pred Okresným súdom Dolný Kubín, ako to vyplýva z obsahu spisu (vedené pod sp. zn. 6C/80/2016, 6C/9/2018 a ďalšie).

16. Výkon práva prechodu a prejazdu, ktorý má žalovaný žalobkyni na základe vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu umožniť, slúži na prístup k pozemku C-KN č. 214/28 orná pôda o výmere 175 m2, cez ktorý má žalobkyňa a jej rodina (deti) prístup k domovej nehnuteľnosti, ktorú využíva ako svoje obydlie. Právo na obydlie požíva ústavnú ochranu (čl. Ústavy SR). Je preto potrebné, aby žalobkyni, pokiaľ jej takýto prístup umožnený nie je, bola poskytnutá rýchla a účinná ochrana neodkladným opatrením. Povinnému bolo napadnutým rozhodnutím uložené zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu len v tom rozsahu, v akom vyplýva zo zriadeného vecného bremena.

17. Z uvedeného vyplýva, že nie je daná žiadna pochybnosť, že žalobkyni patrí právo prechodu a prejazdu cez parcely C-KN 214/12 a 214/18 v k. ú. S. v takom rozsahu, v akom to vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena (vymedzené geometrickým plánom) a že žalovaný je toto právo žalobkyne povinný rešpektovať.

18. Pokiaľ však ide o povinnosť žalovaného zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prejazdu autom cez parcelu registra C 214/12 a 214/18, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. S. v rozsahu, ako to vyplýva z geometrického plánu v prospech žalobkyne, takéto neodkladné opatrenie už bolo nariadené žalovanému uznesením Okresného súdu Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/20/2017 zo dňa 15. júna 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/18/2018-103 zo dňa 14. februára 2018. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a vytvára

tak prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni tomu, aby sa o tej istej veci mohlo rozhodnúť znova (§ 230 - ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova).

19. Pokiaľ potom ide o právo žalobkyne na prejazd autom cez pozemky C-KN 214/12 a 214/18, žalovanému už právoplatne a vykonateľne bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva tohto prejazdu motorovým vozidlom, nemožno preto o tejto otázke rozhodovať znova. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti (v časti týkajúcej sa prejazdu autom cez pozemky - parc. CKN 214/12 a 214/18) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti konanie zastavil.

20. Uvedené však neplatí pre uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu (peši) cez pozemky E-KN parcelu č. 214/12 a 214/18, v ktorej časti považuje odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, predpoklady na jeho nariadenie splnené. Preto odvolací súd v tejto časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania strán sporu (výrok IV.) a v súvisiacom výroku V. (o poučení žalovaného) napadnuté uznesenie potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 .

21. Pokiaľ sa žalovaný bráni tvrdením, že vymedzený rozsah vecného bremena sa nevzťahuje na bráničku, odvolací súd poukazuje, že právo prechodu, vo vzťahu ku ktorému bolo žalovanému uložené zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho toto právo, bolo nariadené len v rozsahu, v akom vyplýva z geometrického plánu č. 17810442-113/98 zo dňa 03.06.1998. Žalovaný je povinný žalobkyni umožniť prechod v rozsahu, v akom vyplýva z tohto geometrického plánu a urobiť všetky opatrenia, aby bol tento prechod voľný a ničím neobmedzený. Žalovaný sa dobrovoľne na splnenie takejto povinnosti zmluvne zaviazal, a pokiaľ sú na tejto časti jeho nehnuteľnosti zriadené akékoľvek prekážky, či už je to múrik alebo uzamknutá brána, ktorá by bránila žalobkyni v prechode, je povinný ich odstrániť.

22. Správne žalobkyňa namieta voči argumentácii žalovaného, že v zmysle zmluvy výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu nebol nijako obmedzený na poľnohospodárske využívanie panujúcej nehnuteľnosti (pozemku C-KN 214/28 vo vlastníctve žalobkyne). Bez ohľadu na tvrdenie, že rodinný dom žalobkyne bol postavený až po zriadení vecného bremena, dohodnutý prechod a prejazd nebol v zmluve nijako obmedzený.

23. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok E-KN parcela č. 7214/12 orná pôda o výmere 16 m2 v k. ú. S., zapísaný na LV č. XXXX, o povinnosti žalovaného vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti doposiaľ rozhodované nebolo. Zároveň vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno. Je však nepochybné, že iba prístupom cez túto nehnuteľnosť sa žalobkyňa a jej rodina dostanú k svojmu obydliu z miestnej komunikácie tak, ako to vyplýva z geometrického znázornenia. Žalovaný nijako nespochybnil argumentáciu súdu prvej inštancie, že sa jedná o účelovú komunikáciu zastavanú chodníkom.

24. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné poskytnúť predbežnú súdnu ochranu neodkladným opatrením. Pokiaľ žalovaný s riešením nastoleným neodkladným opatrením nesúhlasí, nič mu nebráni domáhať sa úpravy práv a povinností medzi ním a žalobkyňou podanou žalobou vo veci samej.

25. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1/ rade v rozsahu 100 %.

26. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430