Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/28/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2022 prejednal odvolania podané obžalovaným F. W., nar. XX.X.XXXX, dcérou obžalovaného S. R. a synom obžalovaného V. W. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -1145 zo dňa 22.11.2021 a takto

rozhodol:

Podľa odvolania obžalovaného F. W., dcéry obžalovaného S. R. a syna obžalovaného V. W. z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -1145 zo dňa 22.11.2021 bol obžalovaný F. W. uznaný za vinného v bode 1/ a 2/ z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák., v bode 3/ z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a v bode 4/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

1/ v dobe približne od mesiaca jún 2016 do 26.4.2017 v X. N. na ulici E. vo dvore rodinného domu č. XXXX/XX bránil pešiemu prechodu, ako aj v prechode na aute vlastníkom rodinného domu č. XXX, poškodeným X. W., W. W., mal. F. W. a mal. X. W., všetci trvale bytom X. N., E. XXX, a to najmä zaparkovaním svojho auta na príjazdové betónové koľaje, osadením stĺpov, zamykaním vstupnej brány, ktoré zabránili prechod autom k nehnuteľnosti, taktiež obmedzovaním a zakazovaním pešieho prechodu, kde poškodeným dovolil cez svoj dvor prejsť maximálne denne jedenkrát z domu a jedenkrát do domu, nepúšťaním návštev a iným obdobným správaním, čím týmto konaním poškodeným podstatne znížil štandardné užívanie ich rodinného domu spočívajúceho najmä vo voľnom prístupe k nehnuteľnosti a zásobovania domácnosti a tohto konania sa dopúšťal aj napriek tomu, že na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.6.1998 sú vlastníci pozemkov 214/12 a 214/18 nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Z., povinní strpieť, aby vlastníci pozemku 214/28 nachádzajúceho sa v katastrálnom území W. Z. mohli prechádzať cez dotknuté pozemky peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoj pozemok,

2/ v dobe od 29.4.2017 do 16.11.2017 v X. N. na ulici E. vo dvore rodinného domu č. XXXX/XX bránil pešiemu prechodu, ako aj v prechode na aute vlastníkom rodinného domu č. XXX, poškodeným X. W., mal. F. W. a mal. X. W., všetci trvale bytom X. N., E. XXX, a to najmä tým, že

- dňa 2.5.2017 na veľkú vstupnú bránu, ktorá umožňuje prístup autom k rodinnému domu č. XXX navaril kovovú tyč tak, aby sa nedala veľká brána otvoriť,

- dňa 3.5.2017 v čase okolo 14.30 hod. stál pred malou kovovou bráničkou, ktorú držal za háčik, ktorým sa uzatvárala, a takto bránil vojsť mal. F. W. a mal. X. W., ktoré chceli vojsť do dvora, a toto im umožnil až po príchode policajnej hliadky,

- dňa 3.5.2017 v čase o 15.45 hod. opätovne stál pred malou kovovou bráničkou, ktorú držal jednou rukou a druhou rukou ju držal za háčik, ktorým sa uzatvárala, a týmto spôsobom bránil cez ňu prejsť von z dvora X. W.,

- dňa 13.5.2017 v čase okolo 15.00 hod. odmietol X. W. otvoriť veľkú kovovú bránu, ktorá umožňuje prejazd autom k domu X. W. a z ktorého neodstránil navarenú kovovú tyč znemožňujúcu jej otvorenie so slovami, že on jej uhlie ani drevo nedovolí na veľkom aute doviezť, dovolí jej len prejazd cez túto bránu jej osobným autom,

- dňa 29.5.2017 v čase okolo 14.30 hod. bránil v prechode cez pozemok X. W. tým spôsobom, že sa postavil na betónovú koľaj medzi domom a plotom pred bránou, roztiahol ruky, aby nebolo možné okolo neho prejsť a povedal X. W., že už v ten deň ide tadiaľ tretíkrát, čím porušuje vecné bremeno,

- dňa X.X.XXXX v čase okolo 15.15 hod. zastavil X. W. na pozemku zaťaženom vecným bremenom, pričom mal v rukách vidly a nechcel ju pustiť domov so slovami, že už tadiaľ dva razy prešla,

- dňa 18.10.2017 v čase okolo 12.00 hod. znemožnil vchod na predmetný pozemok X. W. st. a F. W. tak, že držal uzatvárací mechanizmus bránky s tým, že sa tam nachádza 1 m pozemku, cez ktorý nemajú právo chodiť a že sa naň nevzťahuje vecné bremeno, preto ich tadiaľ už nikdy nepustí prejsť a taktiež aj naďalej pokračoval v takomto konaní, keď poškodeným obmedzoval a zakazoval peší prechod, dovolil im cez svoj dvor prejsť maximálne dvakrát denne, nepúšťal k nim návštevy a konal aj iným obdobným spôsobom, ktorým podstatne znížil štandardné užívanie ich rodinného domu spočívajúceho najmä vo voľnom prístupe k nehnuteľnosti a zásobovania domácnosti, tohto konania sa dopúšťal aj napriek tomu, že na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.6.1998 sú vlastníci pozemkov 214/12 a 214/18 nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Z., povinní strpieť, aby vlastníci pozemku 214/28 nachádzajúceho sa v katastrálnom území W. Z. mohli prechádzať cez dotknuté pozemky peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoj pozemok,

3/ v dobe od 6.1.2018 do 14.6.2018 v X. N. na ulici E. vo dvore rodinného domu č. XXXX/XX bránil pešiemu prechodu ako aj v prechode na aute vlastníkom rodinného domu č. XXX poškodeným X. W., mal. F. W. a mal. X. W., všetci trvale bytom X. N., E. XXX, a to najmä tým, že:

- dňa 6.1.2018 v čase okolo 16.30 hod. stál pred malou kovovou bráničkou, ktorú držal jednou rukou v hornej časti a týmto spôsobom bránil poškodeným cez ňu prejsť dnu do dvora, pokiaľ neprišla hliadka Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, ktorá ich odprevadila domov,

- dňa 7.1.2018 dal na veľkú vstupnú kovovú bránu a na malú vstupnú bráničku, ktoré umožňujú prístup autom, ako aj peší prechod k rodinnému domu č. XXX, kovovú reťaz a túto uzamkol visiacim zámkom tak, aby sa brány nedali otvoriť,

- dňa 29.1.2018 v čase okolo 14.00 hod. po tom, ako mal. X. W. preliezla cez malú vstupnú bráničku a chcela prejsť k rodinnému domu č. XXX, túto vysácal z dvora späť pred uvedenú bráničku a táto musela privolať hliadku Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, čím týmto konaním poškodeným, ktorí si prístup k domu peši museli zabezpečiť cez iné pozemky a museli si zriadiť osobitný P.O.BOX, podstatne znížil štandardné užívanie ich rodinného domu spočívajúce najmä vo voľnom prístupe k nehnuteľnosti, ako aj v zásobovaní domácnosti a tohto konania sa dopúšťal aj napriek tomu, že na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.6.1998 sú vlastníci pozemkov 214/12 a 214/18 nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Z., povinní strpieť, aby vlastníci pozemku 214/28 nachádzajúceho sa v katastrálnom území W. Z. mohli prechádzať cez dotknuté pozemky peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoj pozemok,

4/ dňa X.X.XXXX okolo 19.00 hod. v X. N. na ulici E. vo dvore rodinného domu č. XXXX/XX po tom, ako sa mu jeho vnučka mal. F. W., nar. XXXX, snažila zabrániť v útoku vidlami na jej psa, tieto vidly držiace v oboch rukách ostrými oceľovými hrotmi nasmeroval na ňu a niekoľkokrát ich proti nej „vysunul" v úmysle ju zastrašiť, na čo sa jej ich podarilo chytiť za oceľovú časť v snahe zobrať ich starému otcovi - obžalovanému z rúk, po tom, ako ich pustila z rúk, ostrou časťou vidiel došlo k zasiahnutiu jej ľavého stehna a spôsobeniu dvoch odrenín o rozmere 10 cm x 0,2 cm, po čom obžalovaný pokračoval vo svojom konaní, držiac vidly za porisko, tieto znovu nasmeroval voči svojej vnučke a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku, pričom jej zároveň hovoril, že je „šťanda" a vyčítal jej, že si otvára „hubu", v dôsledku čoho u nej vzbudil obavu o jej život a zdravie, poznajúc jeho povahu.

Za to mu bol v zmysle § 218 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenej X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. N., E. XXX, sumu 32,20 eur z titulu náhrady škody. Podľa súd poškodenú X. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 22.11.2021 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie. Hlavné pojednávanie sa za splnenia zákonných podmienok vykonalo v neprítomnosti obžalovaného. Dňa 19.1.2022 okresnému súdu bolo doručené odvolanie obžalovaného, v ktorom uvádza odvolateľ nasledovné odvolacie argumenty:

„Tento rozsudok nemôžem rešpektovať, nakoľko sú tam samé klamstvá a nepravdy. Tento rozsudok je skutočné hnojisko. Upozorňujem súd, že tu musí byť rekonštrukcia, nakoľko takéto hnojisko, ako je uvedené v tomto rozsudku, nie je možné riešiť inak. V celom tomto konaní došlo k hrubému porušeniu ľudských práv a ústavných práv. V mojom prípade mi bolo odobraté právo na obhajobu. Bolo mi hrubo zasiahnuté do vlastníctva. Bola mi hrubo porušená nedotknuteľnosť môjho obydlia. Bola mi hrubo porušená domová sloboda. Upozorňujem, že si budem všetko dôkladne sledovať. Ak dôjde k nejakému pochybeniu, okamžite sa obrátim na európsky súd pre ľudské práva. Ďalej Vám uvádzam body, ktorými Vám dokážem pravdu a že okresný súd je otrasný. 1. Okresný súd Dolný Kubín mi poslal oznámenie sp.zn. zo dňa 13.9.2021. Sudkyňa Kňazúrová sa týmto na pojednávaní, ktoré vytýčila na deň 16.11.2021, neriadila. Tu žiadam dôkaz, nakoľko na pojednávaní som sudkyňu Kňazúrová na toto upozornil, dostal som odpoveď, že táto vec už bola prejednaná, že sa nebude k nej vracať. Toto jasne dokazuje, že sudkyňa kryje všetky klamstvá. Keby pojednávala tak, ako to uviedla v oznámení, v tento deň by tento súd skončil. 2. Okresnému súdu Dolný Kubín som zaslal list zo dňa 25.10.2020. Na tento list mi sudkyňa Kňazúrová nedala odpoveď. Žiadam dôvod. Už som žiadal, aby tejto sudkyni bolo odobraté právo o tejto veci pojednávať. Nebolo mi vyhovené. 3. Tento spor vznikol stavebným povolením č. 98/11770/Ki/FX9/A10. Toto stavebné povolenie vybavoval JUDr. N.. Na tomto stavebnom povolení sú obrovské podvody. Toto som opísal v listoch, ktoré sú na Okresnom súde Dolný Kubín. Treba si ich vyžiadať. Nakoľko JUDr. N. je s týmito orgánmi prepojený na základe sudcu M.. Toto máme priamo dokázané, že manželov M. sme videli u N. žúrovať. K tomuto stavebnému povoleniu som sa dostal dňa 17.2.2017 na základe žiadosti, ktorú prikladám. 4. Žiadam orgán, ktorý toto bude riešiť, aby si dôkladne preštudoval neodkladné opatrenie a uznesenie sp.zn. -23, ďalšie neodkladné opatrenie a uznesenie sp.zn. . Tieto neodkladné opatrenia sú ďalší obrovský podvod. Na tieto neodkladné opatrenia bola uvalená exekúcia a trovy konania. Toto moje deti uhradili. Pozemok parc. č. 214/12 je zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2. To znamená, že plot a brána, ktorá bola uzamknutá, sa na pozemku parc. č. 214/12 nenachádza. Trovy a exekúcia musia byť vrátené. 5. Plot a brána, ktorá bola uzamknutá, je na pozemku parc. č. 7214/12. Podrobne je to opísané v uznesení ČVS: ORP-180/1-VYS-DK-2017. V uznesení vyšetrovateľ J. uvádza, že som bránil vo dvore rod. domu č. XXXX/XX. Toto nie je pravda. Takýto dvor neexistuje. Dalo by sa hovoriť, že dvor 7214/12 je parcela, na ktorej je postavený plot a brána, ktorá bola uzamknutá. Toto je ďalší podvod JUDr. N.. V rozsudku sp.zn. na strane 10-11 N. uvádza ďalšie klamstvá a tieto klamstvá predkladal hliadkam polície, ktoré privolávala X. W. st. Treba si pozrieť snímok z mapy evidencie nehnuteľností, ktorý prikladáme. Skutočne parcela č. 214/12 susedí s parcelou č. 214/17 a na tejto parcele je vybudovaná cesta a chodník. Čo tvrdí N., je obrovský nezmysel. Podrobne som to opísal v spise. Tento debil sa raz postavil na chodník a povedal mojej manželke, že tento chodník je jeho.

Manželka ho odstrčila a povedala mu, „odíď ty hovädo". Jeho matka v tom čase stála na rohu ich domu a tej povedala, že akého debila vychovala. 6. Treba si dôkladne preštudovať zmluvu, ktorá bola uzavretá 16.6.1998. Táto zmluva nemá nič spoločné s domom, ako to uvádza prokurátor Machaj. N. vytvoril ďalší podvod s vedúcou katastra nehnuteľností M.. Toto je tiež opísané v spise. 7. Ďalší podvod, ktorý vytvoril JUDr. N. o spoločnom dvore. S touto osobou vediem súdny spor, ktorý riešil najvyšší súd. Prikladám doklad. V rozsudku sp.zn. na strane 19 čl. 26 je uvedená veta, že nevesta X. W. býva vo dvore domu č. XXXX a tým pádom v susedstve domu č. XXXX. S takýmito podvodmi pracuje N. a sudkyňa Veselá mu tieto podvody zakomponovala do rozsudku, a čo je zarážajúce, že si to ani nepreverila. Na základe tohto podvodu vznikol spoločný dvor, kde som bol obvinený prokurátorkou Šuvadovou. Podrobnejšie to je opísané v spise. 8. Chcem ešte zdôrazniť určité body. Poškodená F. W. neuviedla, že som ju napadol v spoločnom dvore, keď si bránila psa. Poškodená vo výpovedi uviedla, že ma videla z ich domu, ako som išiel s vidlami do altánku. Ostatné je opísané v spise. 9. Zdôrazňujem, ako môžu napísať takú blbosť, keď sa to vôbec nestalo. F., keď zbehla do altánku aj so svojou sestrou, ma v tomto altánku napadli. Bili ma po chrbte. F. mi chcela vytrhnúť vidly. Ja som tie vidly oprel ostrím o betón v altánku. F. tie vidly chytila za oceľovú časť a ťahala ich na seba. Tie vidly sa dostali na úroveň jej krku. Keby som tie vidly uvoľnil, skutočne by sa stala katastrofa. A nie je pravda, ako je uvedené v obžalobe. 10. Vyšetrovateľ J. v uznesení ČVS: ORP-498/OO-DK-2017 uvádza klamstvá, ktoré mu priamo nadiktoval N.. Jedná sa o spoločný dvor. Ako som uviedol, spoločný dvor neexistuje, ani poškodená neuvádza, že si psa bránila v spoločnom dvore. Poškodená uvádza, že keď sedela a čakala na políciu, zistila, že je zranená. Ako môže vyšetrovateľ uviesť, ako došlo k zraneniu. Vyšetrovateľ J. uviedol § 85, ktorý hovorí, že musí byť pristihnutý pri čine alebo na úteku. Tu treba od J. vyžiadať dôkaz, nakoľko sudkyňa Kňazúrová v zápisnici uviedla, že policajti úradný záznam nemohli spísať, keď tam neboli. 11. Zdôrazňujem, keď som sa dožadoval, aby mi bol predložený doklad o spoločnom dvore, sudkyňa nezmyselným spôsobom uviedla, že sa to stalo vo dvore P. Toto je obrovské klamstvo. Ja sa pýtam, čo robila F. a pes v mojom obydlí? Ďalej zdôrazňujem, keď som si žiadal od prokurátora Machaja, aby mi predložil doklad o dvore P., Machaj povedal, že sa stala písomná chyba. Tu Machaj klame. Tieto orgány o tomto podvode dobre vedeli, lebo ich vykonštruoval JUDr. N.. Priamo sudkyňa Kňazúrová nezmyselným spôsobom kryje vedome tieto orgány a uviedla, že som bránil vo dvore P. 12. V obžalobe je uvedené, že som držal háčik na bráne. Toto je pravda, nakoľko tá brána je na mojom obydlí a do môjho obydlia nemôže nikto vstupovať bez môjho súhlasu. 13. Svedkyňa Z. N. v zápisnici o výsluchu svedka ČVS: ORP-498/OO-DK- 2017 ma opísala ako najväčšieho zločinca. Je pravda, ak niekto zasahuje do mojich práv a vedomostí, tak proti takémuto človeku sa tvrdo postavím. Táto osoba v zápisnici vedome klame. Túto zápisnicu si treba dôkladne prečítať. N. uvádza, že raz poobede videla, ako som naháňal F. vidlami po dvore. Žiadam k tomuto dôkaz. Ďalej uvádza, že vnuk býva v jej dome. Tu klame. Ďalej uvádza, že keď sa jej syn nasťahoval ku nej. Jej syn sa od nej nikdy neodsťahoval. Tu klame. Táto osoba bola psychicky týraná svojím synom a jej nevestou a prepadla alkoholu. Bola liečená na nervovom oddelení v Ružomberku a bola aj na protialkoholickom liečení. A takáto osoba chce mňa kádrovať? Môže sa hanbiť! Žiadam doložiť dôkazy. 14. Zdôrazňujem, že JUDr. N. robí všetko pre to, aby si splnil svoje plány. On potrebuje, aby súd uznal cez naše obydlie prístupovú cestu k domu XXX. Nakoľko táto osoba si od roku 2015 stále predlžuje stavebné povolenie na prestavbu a prístavbu rod. domu a z tohto dôvodu všetko vykonštruoval. 15. Zdôrazňujem, aby sa orgán dôkladne venoval listom, ktoré som doručil Okresnému súdu Dolný Kubín. List 22.10.2021, 25.10.2020, 28.2.2019 a zápisnici ČVS: ORP-498/OO- DK-2017. Na základe tejto zápisnice som sa musel podrobiť psychotestom. Nemôžem pochopiť, že tento spor sa už rieši 5 rokov. Tu je jasne preukázané, že tieto orgány vedome maria spravodlivosť. Keby mi bola umožnená rekonštrukcia, ktorú som žiadal už na polícii, k tomuto súdnemu konaniu by nedošlo. Tieto orgány sa správajú ako fašisti, zo všetkých síl

a za každú cenu ma chcú obviniť. 16. Bol som odsúdený podľa § 218. Takýto čin som nikdy nespáchal. Žiadam dôkazy a vysvetlenie. Bol som odsúdený podľa § 360. Takýto čin som nikdy nespáchal. Žiadam doložiť dôkaz a vysvetlenie. 17. Pri tomto nezmyselnom obviňovaní som utrpel veľkú ujmu na zdraví, na cti spoluobčanov, utrpel som ujmu na majetku a vznikli veľké paušálne výdavky za úkony, ktoré som si súkromne uhrádzal. 18. Upozorňujem, že na Slovensku platí zákon 3-krát a dosť. V tomto celom konaní bol viackrát tento zákon naplnený. V tomto konaní došlo k porušovaniu zákonov, ku krivému obvineniu a krivému svedectvu, a toto sudkyňa Kňazúrová a dozorujúci prokurátor Machaj vedome kryjú tieto nepravdy a klamstvá. Tieto osoby treba postaviť pred súd. 19. Naďalej žiadam vykonať rekonštrukciu ku obidvom prípadom, lebo iba tá dokáže spravodlivosť. Naďalej tvrdím, že som nevinný. Na všetkých pojednávaniach som upozornil, že mám zhoršený sluch a žiadal som, aby mi hovorené slovo bolo privedené priamo k mojim ušiam. Nebolo mi umožnené. 20. Zdôrazňujem a upozorňujem, že rodinný dom XXXX/XX na ulici E. má nádvorie a záhradu. Tento dom je moje obydlie. Do tohto môjho obydlia mi nemôže nikto vstupovať bez môjho súhlasu. Obydlie každého človeka, či ho vlastní alebo nevlastní, je nedotknuteľné. Toto mi garantuje SR. Kto toto nerešpektuje, dopúšťa sa trestného činu, nakoľko porušuje ústavný zákon a ľudské práva. V zmluve, ktorá bola uzatvorená dňa 16.6.1998, je jasne uvedené, že touto zmluvou zriaďujeme vecné bremeno v prospech manželov F. W. ml. a X. rod. K., ako vlastníkom pozemku parc. č. 214/28. Ďalej je uvedené, že len týmto dvom osobám umožníme prejsť cez naše obydlie na pozemok parc. č. 214/28, orná pôda o výmere 237 m2 v k.ú. W. Z.. Tento pozemok s takouto výmerou už neexistuje. To znamená, že táto zmluva je už bezvýznamná. X. W. st. sa domáha prístupovej cesty ku jej rod. domu postavenému na pozemku parc. č. 214/46 a 214/63. Prechod ku týmto pozemkom na základe tejto zmluvy nie je možný. V rozhodnutí Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zn. Xo-4/2019-Ma na strane 10 a11 je to podrobne opísané, a toto treba rešpektovať. Ak toto nebude rešpektované, dopúšťa sa trestného činu. Nemôžem pochopiť, že v obžalobe, ktorú na mňa podal prokurátor Machaj, uviedol, že som bránil vo dvore rod. domu XXXX/XX a sudkyňa Kňazúrová v rozsudku uviedla, že som bránil vo dvore rod. domu XXXX/XX. Tu žiadam vysvetlenie a doloženie dôkazov a dokladov. 21. Od roku 2016 som tlačil na tieto orgány, aby si vyžiadali od X. W. st. doklad, ako má zabezpečený prístup k rod. domu XXX. Na toto nereagovali ani polícia, ani kriminálna polícia, ani prokurátor Machaj, ani sudkyňa Veselá, ani Kňazúrová. Tieto orgány si to do dneska nevyžiadali. Tento doklad som uviedol aj v podaní na moju obhajobu. Prokurátor Machaj a sudkyňa Kňazúrová mi odobrali právo na obhajobu. A tak tento bod nebol vyriešený. Keby sa tieto orgány týmto bodom dôkladne zaoberali, toto všetko mohlo skončiť hneď na polícii. Keby tento doklad predložila X. W. st., tam by muselo byť všetko uvedené, ako má zriadený prístup k jej domu. Doposiaľ sa to nepredložilo. Sudkyňa Kňazúrová i Veselá, i prokurátor Machaj to nebudú mať ľahké. V tomto konaní z ich strany došlo k porušeniu zákona a krivému obvineniu a protiprávnemu konaniu. Toto už nechám na orgány činné v trestnom konaní. Znova opakujem, že som nevinný, a z tohto súdu musím odísť nevinný. 22. Ako môže sudkyňa Kňazúrová tvrdiť, že o týchto veciach už bolo rozhodnuté, keď obidva rozsudky jej boli zrušené. Tu klame. K žiadnemu rozhodnutiu nedošlo. Keby si tieto orgány dôkladne preverili tieto veci, ako im zákon ukladá, mohlo to skončiť hneď, ale tieto orgány vedome porušovali zákon. 23. Nebezpečné vyhrážanie nemám žiadnu vedomosť, že by som takýto čin spáchal v spoločnom dvore XXXX/XX a XXX. Takýto dvor neexistuje. Ani poškodená F. nikde neuvádza, že som ju v takomto dvore napadol. Žiadam vysvetlenie, dôkazy a doklad o spoločnom dvore. V rozsudku sudkyňa Kňazúrová uvádza, že som ju napadol vo dvore XXXX/XX. Tu žiadam vysvetlenie, dôkazy a doklady. Tu sa sudkyňa dopustila trestného činu, keď si upravila obžaloby podľa vlastnej chuti. Toto správanie sudkyne a prokurátora Machaja je otrasné. Tieto osoby musia byť postavené pred súd, ktorý funguje od augusta minulého roka. 24. Krajský súd v Žiline má preukázané, že ja som bránil v prechode cez môj pozemok parc. č. 7214/12, ktorý sa nachádza ešte pred vstupom na pozemky parc. č. 214/12 a 214/18. Na tomto mojom pozemku mám postavený murovaný plot s bránou. Na tomto pozemku nie je zriadené žiadne vecné bremeno. Pozemky mojich detí a môj pozemok je

mojím obydlím a moje obydlie je riadne oplotené. Cez tento môj pozemok nemá X. W. a spol. so mnou uzatvorenú žiadnu zmluvu ani dohodu o prechode. Je to moje vlastníctvo. Iba ja môžem určiť, kto môže alebo nemôže prechádzať cez môj pozemok. Taktiež mám právo tieto prechody limitovať. Okresný súd Dolný Kubín to účelovo vyhodnotil tak, že ja som bránil v prechode cez pozemky parc. č. 214/12 a parc. č. 214/18. 25. Všetkým je dobre známe, že X. W. st. nemá k svojmu domu žiadnu prístupovú cestu, ani príjazdovú cestu, ani vecné bremeno spočívajúce v práve cesta a nemá ani žiadny prístup k domu. Len to nikto nechce povedať nahlas a dať to oficiálne na papier. Hoci to vyplýva zo všetkých existujúcich dokladov. Tieto sú však úmyselne spochybňované a ignorované. Miesto toho sa hľadajú špinavé spôsoby, ohýbajú sa paragrafy, na základe ktorých sú vydávané pochybné stavebné povolenia, nezmyselné neodkladné opatrenia, žaloby, trestné oznámenia, ktoré nemajú ani hlavu ani pätu. 26. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn -883 zo dňa 4.2.2020 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil ho na nové prejednanie a rozhodnutie. V závere tohto uznesenia je uvedené, že prvostupňový súd sa musí dostatočným spôsobom vysporiadať aj s ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní obžalovaného. Toto sa však nestalo! 27. K dnešnému dňa sa sudkyňa Kňazúrová dostatočným spôsobom s ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní obžalovaného označenom ako „Protest proti rozsudku" zo dňa 12.11.2019, ako „Protest proti rozsudku" zo dňa 27.11.2019, a ako „Sťažnosť proti rozsudku" zo dňa 12.11.2019, nevysporiadala. Medzi ďalšie argumenty, ktoré som uvádzal, patrila aj rekonštrukcia k obidvom prečinom. Do dnešného dňa mi sudkyňa neuviedla dôvod, prečo mi rekonštrukciu zamietla, resp. dôvody, ktoré uviedla, sa nezakladajú na pravde. 28. Každý, komu je vznesené obvinenie, má podľa zákona právo na spravodlivý proces, právo na spravodlivé rozhodnutie a právo na dôkladné odôvodnenie rozhodnutia. Toto sa doposiaľ zo strany sudkyne Kňazúrovej nestalo. V doterajšom konaní nebola schopná odstrániť rozpory a pochybnosti, ktoré tu od samého začiatku konania sú, a na ktoré som neustále poukazoval. 29. Mám už pomaly 81 rokov, môj zdravotný stav nie je najlepší, a bolo by na čase, aby som sa ešte dožil spravodlivého rozhodnutia bez akéhokoľvek ďalšieho šikanovania zo strany sudkyne Kňazúrovej. 30. Prehlasujem na svoju česť, že som nevinný! 31. Naďalej žiadam rekonštrukciu, ktorou dokážem svoju nevinu!" Dňa 24.1.2022 okresnému súdu bolo elektronicky doručené odvolanie dcéry obžalovaného S. R., prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, v ktorom uvádza odvolateľka nasledovné odvolacie argumenty:

„1. Obžalovaný sa nemohol dopustiť skutkov popísaných v bodoch 1 až 3 výroku rozhodnutia a tým ani prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Skutky popísané v bodoch 1 až 3 sú vyhodnotené ako neoprávnené konanie s poukazom na existenciu zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16. júna 1998, ktorá vlastníkov pozemku CKN 214/28 v k. ú. W. Z. oprávňuje k prechodu a prejazdu k vlastnému pozemku v nevyhnutnej miere. Zmluva o zriadení vecného bremena bez ohľadu na charakter nehnuteľnosti, ku ktorej zriadené vecné bremeno zabezpečuje prístup, zdôrazňuje, že sa vzťahuje na prechod pešo a motorovým vozidlom v NEVYHNUTNEJ MIERE. Samotná nevyhnutná miera je následne smerodajná pri posudzovaní, či sa obžalovaný mohol dopustiť trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu. K výroku 1/: Vo výroku 1 súd uznal obžalovaného vinným vo vzťahu k nasledovným konaniam obžalovaného, v dôsledku ktorých malo dôjsť k bráneniu prechodu pešo a motorovým vozidlom v období od júna 2016 do 26. apríla 2017 (po dobu 11 mesiacov): parkovaním svojho vozidla, osadením stĺpov, zamykaním vstupnej brány, obmedzovaním a zakazovaním pešieho prechodu, nepúšťaním návštev, čím znížil štandardné užívanie rodinného domu a to napriek uzatvorenej zmluve o zriadení vecného bremena, ktorá poškodených oprávňuje v prechode cez CKN parcely 214/12 a 214/18 v k. ú. W. Z. v nevyhnutnej miere. Vlastníkom označených nehnuteľností bol obžalovaný a jeho manželka W. W. a v súčasnosti sú v podielovom spoluvlastníctve S. R. a V. W., nás, detí obžalovaného.

Vecné bremeno ukladá vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti strpieť vecné bremeno, ale tomuto naďalej svedčí vlastnícke právo k zaťaženej nehnuteľnosti, ktorému svedčí triáda vlastníckych oprávnení - právo vec držať, užívať a disponovať ňou. Vlastník nehnuteľnosti nie je ani vecným bremenom obmedzený vo svojom práve parkovať na svojom pozemku motorové vozidlá alebo také parkovanie umožniť inej osobe, osadiť stĺpy na svojom pozemku alebo také konanie umožniť inej osobe, uzamknúť vstupnú bránu, aby chránil predmet svojho vlastníctva a stavbu na svojom pozemku, nevpustiť na svoj pozemok akékoľvek osoby, ktoré nie sú oprávnené sa na jeho pozemku pohybovať, hoci by šlo o návštevy osôb oprávnených z vecného bremena. Pokiaľ ide o zásobovanie nehnuteľnosti poškodených, vo výroku 1 nie je opísané žiadne konanie obžalovaného, ktoré by sa týkalo zásobovania nehnuteľnosti. Vlastníkovi pozemku nemôže byť zakázané zákonom dovolené správanie. Takým konaním sa obžalovaný nemohol dopustiť trestného činu. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva vlastníkovi pozemku a v tejto súvislosti aj iným osobám, ktoré jeho nehnuteľnosti užívajú s jeho súhlasom, povinnosť umožniť prechod a prejazd motorovým vozidlom v NEVYHNUTNEJ MIERE. Vlastník si s predmetom svojho vlastníctva môže nakladať akýmkoľvek spôsobom, jeho povinnosť rešpektovať zmluvou dojednané vecné bremeno je jasne obmedzené nevyhnutnou mierou. Ani obmedzenie a zákaz pešieho prechodu cez pozemky v našom vlastníctve zo strany obžalovaného nie je konaním porušujúcim povinnosť umožniť prechod a prejazd v nevyhnutnej miere. Súd vo výroku rozhodnutia neuviedol, že by konanie obžalovaného obmedzovalo poškodených v prechode a prejazde cez zaťažené nehnuteľnosti nad rámec bežného obmedzenia a to až v rozsahu, o ktorom by sa dalo uzavrieť, že nebola rešpektovaná nevyhnutná miera, na ktorej sa oprávnení a povinní z vecného bremena dohodli. Vo vzťahu k časovému vymedzeniu obsiahnutého vo výroku 1 súd vymedzil 11 mesiacov, počas ktorých malo dochádzať k popísanému konaniu obžalovaného. Z výroku však nevyplýva, že by sa tak malo diať denne a súčasne z neho nevyplýva, kedy sa obžalovaný opísaných konaní, ktoré vo väčšine nemôžu naplniť skutkovú podstatu trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, mal dopustiť. Pokiaľ sa mal obžalovaný takého konania dopustiť príležitostne, nemožno hovoriť o prekročení nevyhnutnej miery, ktorú súd doslovne vyjadruje v závere výroku 1 napadnutého rozsudku. Osobitne je potrebné uviesť, že na pozemky zmluvne zaťažené vecným bremenom je prístup iba prechodom cez EKN parcelu 7214/12, ktorá bola vo vlastníctve obžalovaného (v súčasnosti je vlastníčkou jeho vnučka N. N.), a ktorá nie je zaťažená žiadnym vecným bremenom. Práve na EKN parcele 7214/12 je zriadená bránka, pri ktorej obžalovaný neumožnil vstup na svoj vlastný pozemok nezaťažený vecným bremenom. Pokiaľ teda súd vo výroku 1 konštatoval, že obžalovaný svojím konaním znížil štandardné užívanie rodinného domu napriek existencii zmluvy o zriadení vecného bremena, je potrebné zdôrazniť, že na EKN parcelu 7214/12 vo vlastníctve obžalovaného sa žiadne vecné bremeno nevzťahuje. Pokiaľ teda obžalovaný konal v zmysle výroku 1 napadnutého rozsudku vo vzťahu k EKN parcele 7214/12, konal vo vzťahu k predmetu svojho vlastníctva, ktoré nie je žiadnym spôsobom obmedzené. Súd tak vo výroku 1 formuloval záver nemajúci oporu v skutkovom a skutočnom stave veci. Poškodení bez právneho titulu denne užívali pozemok EKN parcelu 7214/12 vo vlastníctve obžalovaného a CKN parcely 214/12 a 214/18 užívali a domáhajú sa užívať nad rámec vecného bremena zriadeného výlučne na nevyhnutný prechod a prejazd k vlastnému pozemku, čím narúšali pohodu bývania v našom obydlí. K výroku 2/: Vo výroku 2 súd uznal obžalovaného vinným z toho, že v období od 29. apríla 2017 do 16. novembra 2017 bránil pešiemu prechodu a prechodu motorovým vozidlom čím znížil štandardné užívanie rodinného domu a to napriek uzatvorenej zmluve o zriadení vecného bremena, ktorá poškodených oprávňuje v prechode cez CKN parcely 214/12 a 214/18 v k. ú. W. Z. v nevyhnutnej miere. Súd vo výroku 2 opísal rôzne konania obžalovaného v dňoch 2.5.2017, 3.5.2017, 13.5.2017, 29.5.2017, X.X.XXXX a 18.10.2017. Pokiaľ súd vo výroku 2 konkrétnymi dátumami vymedzil konanie obžalovaného celkom v 6 dňoch, je nepochopiteľné, ako mohol uviesť, že sa takého konania mal obžalovaný domáhať v období od 29. apríla 2017, keď prvého konkretizovaného konania sa mal obžalovaný dopustiť 2.5.2017,

až do 16. novembra 2017, keď posledného konkretizovaného konania sa mal obžalovaný dopustiť 18.10.2017. Súd vymedzil obdobie, v ktorom mal obžalovaný v rozpore so záväzkom plynúcim zo zmluvy o zriadení vecného bremena umožniť prechod peši a motorovým vozidlom v nevyhnutnej miere, na celkom 202 dní, pričom konanie obžalovaného, ktoré malo naplniť skutkovú podstatu trestného činu konkretizoval v 6 dňoch. S ohľadom na povinnosť plynúcu zo zmluvy o zriadení vecného bremena, obmedzenie prechodu a prejazdu počas 6 dní v rámci 202 dní nie je obmedzením nerešpektujúcim záväzok strpieť výkon práva plynúci z vecného bremena v nevyhnutnej miere. Pokiaľ vo vymedzenom období obžalovaný poškodeným bránil v prechode a prejazde počas 6 dní, je zjavné, že vo vymedzenom období prechodu a prejazdu nebránil počas 196 dní. Pokiaľ ide o konkretizovanie konaní obžalovaného vo vymedzených dňoch uvádzame:

- dňa 2.5.2017 mal obžalovaný na vstupnú bránu navariť kovovú tyč tak, aby sa nedala veľká brána otvoriť - poškodená X. W. neuviedla, že obžalovaný tyč navaril, ale že ju namontoval (str. 7 rozsudku), uvedeným konaním obžalovaný nebránil v prechode a v prejazde v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok

- dňa 3.5.2017 mal obžalovaný stáť pri bráničke, ktorú držal za háčik, ktorým sa uzatvárala, čím mal brániť vo vstupe poškodeným - poškodená X. W. neuviedla, že obžalovaný bráničku držal za háčik, ale že stojí v bráničke, uvedeným konaním obžalovaný nebránil v prechode a v prejazde v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok

- dňa 13.5.2017 mal obžalovaný brániť prejazdu za účelom dovezenia uhlia a dreva s tým, že umožní prejazd osobným motorovým vozidlom - poškodená X. W. vo svojej výpovedi uviedla, že v tento deň mal obžalovaný brániť v prechode a nespomínala nič o dovoze uhlia a dreva, uvedeným konaním obžalovaný nebránil prechodu a prejazdu v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok

- dňa 29.5.2017 mal obžalovaný brániť v prechode s tým, že uviedol, že poškodená v ten deň už prechádza tretí krát - uvedeným konaním obžalovaný nebránil prechodu a prejazdu v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok, keď je súčasne zrejmé, že v označený deň poškodená prešla cez pozemok už dvakrát

- dňa X.X.XXXX mal obžalovaný obdobne brániť v prechode s tým, že poškodená už cez pozemok dvakrát prešla - vo výpovedi poškodenej toto údajné konanie obžalovaného popísané nie je a uvedeným konaním by obžalovaný ani nebránil prechodu a prejazdu v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok, keď je súčasne zrejmé, že v označený deň, poškodená prešla cez pozemok už dvakrát

- dňa 18.10.2017 mal obžalovaný znemožniť vchod s tým, že na časť pozemku nie je zriadené vecné bremeno - vo výpovedi poškodených toto údajné konanie obžalovaného popísané nie je, uvedeným konaním by obžalovaný nebránil prechodu a prejazdu v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok, pretože pozemok, na ktorý sa poškodení domáhali vstupu, resp. prechodu, nie je zaťažený vecným bremenom (EKN parcela 7214/12) Z výroku 2 súčasne vyplýva, že obžalovaný umožnil prechod cez pozemky dvakrát denne, nevpúšťal k poškodeným návštevy, čím im mal podstatne znížiť štandardné užívanie ich rodinného domu spočívajúceho najmä vo voľnom prístupe k nehnuteľnosti a zásobovania domácnosti. Je zjavné, že obžalovaný poškodeným prechod cez pozemky zaťažené vecným bremenom v nevyhnutnom rozsahu umožňoval. Pokiaľ bránil vstupu návštevám, tieto ako cudzie osoby nemajú ani z titulu zmluvy o zriadení vecného bremena právo domáhať sa vstupu na cudzie pozemky a to ani vtedy, ak to zodpovedá vôli oprávnených z vecného bremena. Zmluva o zriadení vecného bremena a samotná podstata vecného bremena nespočíva vo voľnom prístupe k nehnuteľnosti, kedy ani trestné ani občianske právo tento termín nepozná. Vecné bremená svojou podstatou obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V danej veci sme ako vlastníci pozemku povinní strpieť prechod a prejazd v nevyhnutnom rozsahu na vlastný pozemok a nie trpieť voľný prístup poškodených k ich nehnuteľnosti alebo jej zásobovanie. Pokiaľ má byť zásobovaním prevoz uhlia a dreva, poškodení netvrdili, že by ich domácnosť nebola z dôvodu konania obžalovaného zásobená. K výroku 3/: Vo výroku 3 súd uznal obžalovaného vinným z toho, že v období od 6.1.2018 do 14.6.2018 bránil pešiemu prechodu ako aj v prechode autom poškodeným napriek existencii zmluvy o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej sú poškodení oprávnení k prechodu a prejazdu cez zaťažené pozemky v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoj pozemok

s konkretizovaním dní - 6.1.2018, 7.1.2018, 29.1.2018. Súd vo výroku 3 vymedzil obdobie, v ktorom sa mal obžalovaný dopustiť trestného činu celkom v rozsahu od 6.1.2018, v ktorý deň súd konkretizoval konanie obžalovaného až do 14.6.2018, pričom vo výroku 3 súd ako posledný deň konania obžalovaného, ktorým malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, dňom 29.1.2018. Počnúc od 30.1.2018 do 14.6.2018, ktorým dňom súd vymedzil koniec obdobia vo výroku 3, sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by súd konkretizoval. Nie je teda zrejmé, prečo súd vymedzil obdobie, v ktorom sa mal obžalovaný dopustiť trestného činu až do 14.6.2018. Rovnako nemá v zistenom skutkovom stave oporu záver o tom, že tak obžalovaný konal napriek existencii zmluvy o zriadení vecného bremena, ak mal obžalovaný v období 160 dní brániť prechodu a prejazdu v 3 konkrétnych dňoch. To tiež znamená, že v rozsahu 157 dní k bráneniu vstupu na pozemok zo strany obžalovaného nedošlo. Pokiaľ obžalovaný bránil prechodu a prejazdu počas troch dní, nie je správny záver o tom, že nerešpektoval nevyhnutný rozsah plynúci zo záväzku obsiahnutého v zmluve o zriadení vecného bremena. Pokiaľ ide o konkretizovanie konania obžalovaného vo vymedzených dňoch:

- dňa 6.1.2018 mal obžalovaný stáť pred malou kovovou bráničkou, ktorú držal jednou rukou v hornej časti, čím bránil prechodu - týmto konaním obžalovaný skutočne mohol brániť prechodu cez zaťažené pozemky

- dňa 7.1.2018 mal obžalovaný umiestniť na bránu pre prejazd kovovú reťaz uzamknutú visiacim zámkom

- uvedeným konaním obžalovaný nebránil prechodu a prejazdu v nevyhnutnom rozsahu za účelom vstupu na pozemok, umiestnenie reťaze a jej opatrenie kovovým zámkom je bezpečnostným opatrením, kedy vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom nemá a nemôže mať zakázané, aby svoju nehnuteľnosť chránil uzamknutím, z konania obžalovaného vyplýva, že prechod cez pozemky umožnil, čo potvrdila aj poškodená X. W.

- dňa 29.1.2018 mal obžalovaný poškodenú, ktorá bránu preliezla vysácať z dvora späť za bráničku - týmto konaním obžalovaný skutočne mohol brániť prechodu cez zaťažené pozemky, podľa výpovede poškodenej táto následne bráničku aj tak preliezla Súd vo výroku 3 doplnil, že pre popísané konania obžalovaného si poškodení museli zriadiť P.O.BOX, pričom z popísaných konaní obžalovaného nevyplýva, že by tento bránil doručovaniu poštových zásielok. Rovnako súd uviedol, že konaním obžalovaného malo byť obmedzené zásobovanie nehnuteľnosti, hoci ani jedno z popísaných konaní obžalovaného sa zásobovania nehnuteľnosti netýkalo. Vo výrokoch 1 až 3 napadnutého rozsudku súd nesprávne vymedzil obdobia, v ktorých sa mal obžalovaný dopúšťať konania, z ktorého bol uznaný za vinného. V týchto výrokoch súd popísal konkrétne konanie obžalovaného, z ktorých len niekoľko možno považovať za bránenie v prechode a prejazde zaťažených nehnuteľností, pričom ani samostatne a ani komplexne nemožno dospieť k záveru, že v dôsledku konania obžalovaného nemali poškodení v nevyhnutnom rozsahu zabezpečený prístup k svojmu pozemku. Vecné bremená nemajú kvalitu vlastníckeho práva a tak ako vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti vo výkone triády vlastníckych oprávnení na strane druhej ani osobám oprávneným z vecného bremena neumožňujú výkon práv, ktoré svedčia vlastníkovi nehnuteľnosti. Osoby oprávnené z vecného bremena zmluvou získali iba právo v obmedzenom rozsahu užívať zaťažené nehnuteľnosti na dohovorený účel - prechod a prejazd na vlastný pozemok v nevyhnutnom rozsahu. Konanie obžalovaného popísané vo výrokoch 1 až 3 nikdy nebolo takej intenzity, že by do tohto práva poškodených zasahovalo. Poškodení navyše nemajú žiadne právo a nárok prechádzať peši alebo motorovým vozidlom cez EKN parcelu 7214/12 vo vlastníctve obžalovaného, ak s tým on nevyjadrí svoj súhlas. Napriek tomu sa tohto práva poškodení domáhajú, hoci nesprávne, keď by sa v tejto otázke mali obrátiť na civilný súd. Keď si obžalovaný svoje vlastnícke právo chráni a nesúhlasí s tým, aby poškodení bez právneho dôvodu užívali jeho vlastníctvo, tak táto legitímna ochrana nemôže byť právne posúdená ako trestný čin. Žiaden vlastník pozemku nie je povinný strpieť, aby tretie osoby užívali jeho pozemok, ak neexistuje titul, na podklade ktorého by tak mohli činiť. To platí aj v prípade, ak sú tieto tretie osoby oprávnené vstúpiť na pozemky susediace s pozemkom dotknutého vlastníka. Súd sa tým, že obžalovaný chránil svoje vlastnícke právo k EKN parcele 7214/12 nezaťažené vecným bremenom nezaoberal, hoci bez opakovaného zásahu do vlastníckeho práva obžalovaného by sa

poškodení nedostali na zaťažené CKN parcely 214/12 a 214/18 a 214/28. O uvedenom svedčí aj to, že v celom rozhodnutí nie je zo strany súdu ani raz spomínaná EKN parcela 7214/12, vo výlučnom vlastníctve obžalovaného, na ktorú obžalovaný poukazoval. Tu zdôrazňujeme, že nie je jedno, na ktoré pozemky obžalovaný bránil prechodu a prejazdu. Pri posúdení toho, či obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, ide o najpodstatnejšiu otázku. Snímka EKN parcely s označením jej vlastníka je súčasťou spisu. Zo snímky vyplýva, že na vstup na CKN parcely 214/12 a 214/18 v rozsahu vymedzenom vecným bremenom pre prechod a prejazd na CKN parcelu 214/28 je nevyhnutné prejsť cez EKN parcelu 7214/12. Zo snímky ďalej zjavne vyplýva, že na EKN parcele 7214/12 nie je zakreslené žiadne vecné bremeno. Uvedenú skutočnosť obžalovaný v priebehu konania opakovane zdôrazňoval. Podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 218 ods. 3 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Skutok popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia nezodpovedá skutkovej podstate trestného činu podľa § 218 Tr. zák. Objektívna stránka trestného činu spočíva v neoprávnenom obsadení a užívaní bytu alebo domu a neoprávnenom bránení v užívaní bytu alebo domu. Bránenie môže spočívať v akomkoľvek neoprávnenom a podstatnom rušení - znemožnenie prístupu do domu, výmena zámkov a uzamknutie domu, zamedzenie prístupu pomocou bezpečnostnej služby, prerušenie dodávky energií, ktorá bráni riadnemu užívaniu domu. Obžalovaný oprávnenej osobe nebránil v užívaní domu. Obžalovaný na dome nevymenil zámky, tento neuzamkol, nezamedzil prístup pomocou bezpečnostnej služby, neprerušil dodávky energií. Vo vzťahu k znemožneniu prístupu - podľa výroku rozsudku v bodoch 1 až 3 od júna 2016 (prvý výrok) do 14.6.2018 (tretí výrok), t. j. počas dvoch rokoch sa mal obžalovaný dopustiť konkretizovaných konaní celkom počas 9 dní, pričom úplné znemožnenie prístupu súd konštatoval v dňoch - 3.5.2017, 18.10.2017 (pričom toto údajné konanie obžalovaného poškodené vôbec nepopisovali), 6.1.2018 a 29.1.2018. Obžalovaný je pritom oprávnený zakázať komukoľvek vstup na svoj pozemok - EKN 7214/12, ktorý nie je zaťažený vecným bremenom. Napriek tomu, obžalovaný umožnil vstup na svoj pozemok zo strany poškodených dvakrát denne. Pokiaľ ide o § 218 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) a písm. j) Tr. zák. bránenie prechodu a prejazdu počas 9 resp. 3 dní v období dvoch rokov súčasne nie je konaním trvajúcim po dlhší čas. 2. Obžalovaný sa nedopustil skutku popísaného v bode 4 výroku rozhodnutia a skutok tak, ako je popísaný v tomto výroku, nie je takto popísaný v žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia. Opis skutku tak, ako ho súd prevzal do výroku rozhodnutia, nepopísala ani poškodená F. W. ani iní svedkovia, ktorí boli v priebehu konania vypočutí. Na hlavnom pojednávaní neboli vykonané žiadne dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné ustáliť popis skutku tak, ako sa stal súčasťou výroku napadnutého rozsudku. Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný obrazovo-zvukový záznam z výsluchu F. W., ktorá incident nepopísala v súlade s výrokom rozhodnutia, pričom táto bola jediným priamym účastníkom incidentu a teda jej výpoveď bola vo vzťahu k obžalovanému vyhodnotená súdom ako usvedčujúca. Vo výroku 4 rozhodnutia súd uviedol, že „snažila zabrániť v útoku vidlami na jej psa, tieto vidly držiac v oboch rukách ostrými oceľovými hrotmi nasmeroval na ňu a niekoľkokrát ich proti nej „vysunul" v úmysle ju zastrašiť, na čo sa jej ich podarilo chytiť za oceľovú časť v snahe zobrať ich starému otcovi - obžalovanému z rúk, po tom ako ich pustila z rúk, ostrou časťou vidiel došlo k zasiahnutiu jej ľavého stehna a spôsobeniu dvoch odrenín o rozmere 10 cm x 0,2 cm, po čom obžalovaný pokračoval v svojom konaní, držiac vidly za porisko tieto znovu nasmeroval voči svojej vnučke a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku, pričom jej zároveň hovoril, že je „šťanda" a vyčítal jej, že si otvára „hubu", v dôsledku čoho u nej vzbudil obavu o jej život a zdravie, poznajúc jeho povahu." Z prepisu výpovede maloletej F. však vyplýva, že incident popísala nasledovne: „Keď vybehla von, vstala si medzi psa a obžalovaného, pretože ten šiel na neho vidlami. V tom momente chytila vidly a pretláčali sa o ne a keďže ich obžalovaný nechcel pustiť a ešte viac zatlačil, zaškrabol jej nohu vidlami. ... kým prišla polícia, tak obžalovaný chodil po dvore a ako sa ona hádala so starou mamou, tak v jednom momente obžalovaný prišiel k nej aj s vidlami a držal ich kúsok od jej tela."

Poškodená F. W. tak v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní neuviedla, že obžalovaný na ňu namieril vidly oceľovými hrotmi a niekoľkokrát ich proti nej vysunul, na čo sa jej podarilo chytiť oceľovú časť, ale to, že vstúpila medzi obžalovaného a psa a vidly chytila. Neuviedla ani to, že potom, čo došlo k jej poraneniu obžalovaný v konaní pokračoval, práve naopak uviedla, že kým prišla polícia obžalovaný chodil po dvore a ona sa hádala so starou matkou. Poškodená rovnako neuviedla, že by obžalovaný držiac vidly za porisko tieto znovu na ňu nasmeroval a niekoľko sekúnd ich držal cca 40 cm od jej krku, ale uviedla, že pritom ako obžalovaný chodil po dvore, tak v jednom momente prišiel k nej aj s vidlami a držal ich kúsok od jej tela, pričom neuviedla ani to, že by ich držal tak, že by ich na ňu namieril a rozhodne nie, že by ich niekoľko sekúnd držal namierené na jej krk. Na strane 18 súd pritom práve údajné konanie obžalovaného, ktoré maloletá F. nepopísala, t. j. „...držiac vidly za porisko tieto znovu nasmeroval voči svojej vnučke a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku, pričom jej zároveň hovoril, že je „šťanda" a vyčítal jej, že si otvára „hubu", vyvodil naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, pričom pri hodnotení tohto konania poukázal na publikované rozhodnutie R19/2015 a konštatoval, že pri takom konaní prichádza do úvahy jeho posúdenie ako nebezpečné vyhrážanie. Ak sa podkladom pre záver súdu o tom, že bola naplnená skutková podstata trestného činu, stane tvrdenie, ktoré na hlavnom pojednávaní ako dôkaz vôbec nebolo vykonané, nemôže byť správny záver súdu o tom, že žalobca je z takého konania vinným. Z prepisu výpovede F. W. tak ako je uvedená na str. 15 ods. 2 napadnutého rozsudku tak nevyplýva spáchanie skutku podľa výroku 4 rozhodnutia. Nie je potom možné, aby súd konštatoval, že vo svojej výpovedi presne popísala, akým spôsobom držal obžalovaný v rukách vidly a z jeho konania mala strach poznajúc jeho povahu, pričom bola presvedčená o tom, že jej mohol aj viac ublížiť, keď žiadne také tvrdenie F. W. nie je súčasťou textu odôvodnenia napadnutého rozsudku. Napokon medzi výpoveďami X. W. st. a X. W. ml. sú podstatné rozpory, pre ktoré ich nemožno považovať za vierohodné tak, ako ich vyhodnotil súd, pričom tieto rozpory vyplývajú priamo z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Poškodená X. W. st. uviedla, že dňa 6. júla 2017 nebola prítomná pri skutku týkajúcom sa nebezpečného vyhrážania, ale bola na polícii, keď jej okolo 19 hodiny o incidente volala dcéra X. W. a až neskôr jej mala dcéra F. W. povedať, že ju obžalovaný vidlami zaškrabol na stehne. Z prehratých obrazovo-zvukových záznamov vyplynulo, že X. W. k incidentu uviedla, že šla so sestrou do mesta a potom sa kvôli psovi vrátila a keď ho nenašli, šla ho hľadať a mama šla späť do práce, obžalovaný sa podľa jej vyjadrenia vidlami oháňal tak, najskôr sácal do mamy, že ju nepustí, keďže mala v ruke mobil, zahnal sa na ňu vidlami a skoro ju udrel do krku a preto zavolala policajtov, išli ich čakať na dvor a mama s nimi prešla na pozemok obžalovaného. V ďalšom zázname sa k incidentu s vidlami a so psom X. W. vyjadrila, že sa bála, aby obžalovaný neublížil matke alebo jej niečo neurobil, lebo mal v rukách vidly. X. W. st. teda uviedla, že pri incidente vôbec nebola, pretože bola na polícii. Jej dcéra však opakovane vypovedala, že pri incidente jej matka naopak bola, dcéra sa o ňu bála a X. W. st. sa pred incidentom chystala do práce. Uvedené nemožno hodnotiť inak ako nedôsledne dohovorené svedecké výpovede, ktorých cieľom je usvedčenie obžalovaného zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a to vo vlastnom záujme mať z takého odsúdenia obžalovaného prospech. Súd sa týmto podstatným rozporom nezaoberal. Obžalovaný niekoľkokrát navrhoval vykonať rekonštrukciu, pričom súd sa jeho návrhom nezaoberal. Polícia a súd zabezpečovali dôkazy len v neprospech nášho otca. Aj naša matka bola priamym účastníkom udalostí, vypovedala aj na polícii aj na súde, ale jej výpoveď ostala bez povšimnutia. W. W. vypovedala zhodne s obžalovaným, že k nijakému vyhrážaniu nedošlo, ani k naháňaniu, že si to všetko vymysleli, došlo iba k tomu, že keď obžalovaný chcel vyhnať psa z jeho altánku pri potoku, ktorého tam oni aj napriek niekoľkým upozorneniam, aby ho do altánku neuväzovali, tak ho tam schválne uväzovali, aby sme tam my nemohli ísť, vykrikovali na neho najskôr z okna ich domu a nadávali mu do starých somárov, potom obidve vnučky zbehli do altánku, obžalovaného bili po chrbte, F. sa postavila medzi neho a psa a chcela mu vidly vytrhnúť, tak sa o ne pár sekúnd naťahovali, obžalovaný napokon oprel vidly ostrou časťou o betónovú podlahu v altánku. F. mu ich nemohla zobrať, tak ich chytila za kovovú časť a ťahala ich ostrou kovovou časťou smerom na seba.

F. to takto uvádzala aj vo svojich výpovediach, obžalovaný ich nechcel pustiť, aby sa náhodou nenapichla, ona ich znovu ťahala na seba, a obžalovaný ich od nej odťahoval, až nakoniec vidly zvrtla. Obžalovaný vidly pustil a F. ich odhodila asi 3 metre von z altánku, F. chytila psa a sadla si do altánku, s tým, že altánok je ich, že ona aj pes tam budú a že sa odtiaľ nepohnú, obžalovaný vyšiel z altánku, obišiel ho, zobral odhodené vidly a podišiel k manželke W. W. k ohrade so sliepkami s tým, že on sa s nimi už nebude dohadovať, že ide do domu. Keď prechádzal po briežku okolo altánku (asi 5 metrov od nej), povedal F., však počkaj, dám Vás na sociálne a pokračoval ďalej, to už bol asi 10 metrov od altánku, keď v tom prišli policajti, za nimi kráčala mladšia vnučka X., ktorá ich privolala a čakala na ceste, jeden z nich priskočil k nemu, vytrhol mu vidly s tým, že údajne naháňa vnučky po dvore s vidlami. X. ml. privolala políciu s tým, že ich mal obžalovaný naháňať s vidlami po dvore a oni prišli kvôli tomu. Obžalovaný tvrdil, že to nie je pravda, ale že aj tak ho potrebujú vypočuť, pýtal sa k čomu, no že naháňal vnučky s vidlami, obžalovaný povedal, že to nie je pravda, nech mu to dokážu, policajti povedali, že ak s nimi nepôjde dobrovoľne, tak použijú donucovacie prostriedky. Nedokázali mu to, ale aj tak s nimi išiel na políciu. Bolo večer asi 20:00 hod a vypočúvať ho začali až po polnoci, zavreli ho do CPZ, tam mu prišlo zle, lebo od obeda nič nejedol a nemal lieky, privolali mu záchranku, ktorá konštatovala infarktový stav, previezli ho na JIS-ku int. odd., znova ho vypočúvali a až na druhý deň mu doručili uznesenie, v ktorom sa dočítal, z čoho je vlastne obvinený. Obžalovaný žiadal hneď na polícii rekonštrukciu, pretože videl, kam to všetko smerovalo, toto opakoval aj na súde Náš otec - obžalovaný - nespáchal skutky, ktoré sa mu kladú za vinu. K dokazovaniu: Obžalovaný od samého začiatku tvrdil a aj naďalej tvrdí, že sa uvedených prečinov nedopustil a že je nevinný. K obidvom prečinom sa podrobne vyjadroval vo svojich výpovediach. Poskytol súdu množstvo písomných podnetov aj listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Tieto však zo strany polície, prokuratúry a súdu ostali bez povšimnutia. Na svoju obhajobu a na dokázanie svojej neviny, preto, okrem iných dôkazov, na každom hlavnom pojednávaní navrhoval vykonať rekonštrukciu k obidvom prečinom. Tieto návrhy mu boli opakovane zamietané dôvodmi, ktoré sa nezakladali na pravde alebo pochybnými dôvodmi prípadne dôvody vôbec uvedené neboli. Dňa 6. apríla 2018 bol prostredníctvom obhajcu obžalovaného doručený súdu návrh na vykonanie dokazovania, a to: vypočuť svedkov mňa, I. K., Y. K., W. W. a vykonať obhliadku, ktorou bude na mieste samom ustálený rozsah vecného bremena, ktorá skutočnosť je nevyhnutným predpokladom náležitého zistenia skutkového stavu veci. Tieto dôkazy boli navrhnuté v súlade s výzvou súdu podľa , zo dňa 14. marca 2018, ktorá mu bola doručená spolu s obžalobou a poučením za prečin „Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru", a je súčasťou spisu. Dňa 28. mája 2018 bol prostredníctvom obhajcu obžalovaného doručený súdu návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 25. mája 2018, a to: vypočuť svedkov F. W., X. W. st., X. W. ml., Z. N., W. W., mňa, ktorá som vyhotovila fotografiu, na ktorej sú zaznamenané zranenia na tele obžalovaného, MUDr. N., ktorý mu poskytol po incidente zdravotnú starostlivosť, členov hliadky Policajného zboru, ktorá prišla na miesto po incidente medzi obžalovaným a poškodenou, ktorí do úradného záznamu nepravdivo uviedli, že obžalovaného pristihli pri spáchaní činu (ich totožnosť zistí a ich účasť zabezpečí súd) a rekonštrukciu na mieste samom. Tieto dôkazy boli navrhnuté v súlade s výzvou súdu podľa , zo dňa 27. apríla 2018, ktorá mu bola doručená spolu s obžalobou a poučením za prečin „Nebezpečné vyhrážanie", a je súčasťou spisu. Dňa 21. marca 2019 sa konalo hlavné pojednávanie, kedy súd konštatoval, že obžalovaný prostredníctvom vtedajšieho obhajcu navrhol osobný výsluch X. W. ml. a F. W., Z. N., mňa, MUDr. N., členov hliadky PZ, ktorí sa dostavili na miesto 6. júla 2017 a rekonštrukciu. Obhajca však navrhoval osobný výsluch I. K., Y. K. a W. W.. Súd uviedol, že svedkyňa W. W. už v konaní bola vypočutá. Ďalej bolo vyhlásené uznesenie, že:

- súd návrh obžalovaného na osobný výsluch D. W. ml. a A. W., z dôvodu zákazu druhotnej viktimizácie zamieta

- súd odmieta vykonanie dôkazu výsluchom MUDr. N., Z. N., členov hliadky PZ a vykonaním rekonštrukcie. Súd navrhované dôkazy odmietol s odôvodnením, že Z. N., podľa vyjadrenia obžalovaného na čl. 559 (), na mieste nebola, MUDr. N. sa dostavil len ako lekár zavolaný v súvislosti so zdravotnými komplikáciami obžalovaného po incidente

a členovia hliadky PZ dňa X.X.XXXX incident vidieť nemohli, keď sa na miesto dostavili až po ňom. Vykonanie rekonštrukcie súd odmietol, nakoľko obžalovaný takýto dôkaz nenavrhol po doručení výzvy na vykonanie dokazovania v zmysle , Obžalovaný listom zo dňa 26. apríla 2019, konkrétne na strane 9, dôvod k zamietnutiu rekonštrukcie uvedený zo strany súdu vyvrátil, nakoľko sa nezakladal na pravde, pretože tento dôkaz bol navrhnutý po doručení výzvy (viď. návrhy na dokazovanie zo dňa 28.5.2019). Okrem iného obžalovaný týmto listom spochybnil aj ostatné dôvody, ktoré boli uvedené k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania. Následne na hlavnom pojednávaní dňa 7. mája 2019, o ktorom bola vyhotovená zápisnica, súd na strane 6 zápisnice uznal, že návrh na vykonanie rekonštrukcie na mieste samom podal obhajca obžalovaného v čase vyjadrenia k obžalobe a po výzve súdu na podanie návrhov na vykonanie dokazovania a teda včas. Z tohto dôvodu predmetný návrh nemal byť zamietnutý ako oneskorene podaný. No súd aj napriek tomu vykonanie rekonštrukcie v tento deň obžalovanému bez uvedenia dôvodu zamietol. Opakovane boli obžalovanému bez uvedenia dôvodov zamietnuté aj ostatné návrhy na vykonanie dôkazov uvedené na strane 6 až 7 tejto zápisnice. Čo sa týka obhliadky, ktorou má byť na mieste samom ustálený rozsah vecného bremena, ktorá skutočnosť je nevyhnutným predpokladom náležitého zistenia skutkového stavu veci samej, tak zo strany súdu ostala bez povšimnutia. Dňa 7.10.2019 bol vydaný prvý rozsudok pod sp. zn. , ktorým bol obžalovaný uznaný vinným. Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku „Protest proti rozsudku" zo dňa 12.11.2019 a „Protest proti rozsudku" zo dňa 27.11.2019, ktoré boli súdom vyhodnotené ako odvolanie obžalovaného. Napadnutý rozsudok bol Uznesením odvolacieho súdu sp. zn. -883 zo dňa 4. februára 2020 na základe odvolania podaného obžalovaným, zrušený a vrátený súdu prvého stupňa, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Ďalej odvolací súd v závere tohto uznesenia uviedol, že okresný súd sa v novom rozhodnutí musí dostatočným spôsobom vysporiadať aj s ďalšími argumentmi uvedenými v podanom odvolaní. Už týmto uznesením odvolací súd striktne vytkol súdu prvého stupňa nesprávne časové vymedzenie jednotlivých skutkov uvedených pod bodmi 1 až 3 rozsudku. Ďalej sa mal okresný súd v novom konaní dostatočným spôsobom vysporiadať aj s ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní obžalovaného. Hlavné pojednávanie bolo vytýčené na deň 18.6.2020. Návrhy obžalovaného boli zamietnuté bez uvedenia dôvodu. O uvedenie dôvodu zamietnutia rekonštrukcie sa obžalovaný dožadoval aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. júla 2020, kedy mu zo strany súdu bolo prečítané uznesenie z hlavného pojednávania zo dňa 21. marca 2019, kde bola rekonštrukcia zamietnutá aj s odôvodnením. Dňa 21. marca 2019 na strane 2 zápisnice bola obžalovanému naozaj rekonštrukcia zamietnutá aj s odôvodnením. Súd však vtedy uviedol, že takýto dôkaz obžalovaný nenavrhol po doručení výzvy na vykonanie dokazovania v zmysle , , ktorý záver bol súdu listom od nášho otca zo dňa 26.4.2019 vyvrátený a následne dňa 7.5.2019 v zápisnici o hlavnom pojednávaní uznaný ako podaný včas. Obžalovaný na tomto pojednávaní zo dňa 14.7.2020 predložil súdu uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 7.7.2017, z ktorého je zrejmé, že podľa úradného záznamu hliadky OO PZ Dolný Kubín, táto zadržala podozrivého bezprostredne pri páchaní trestného činu. Náš otec žiadal vysvetlenie. Súd oznámil obžalovanému, že sa jednalo o iný zásah hliadky PZ. Do dnešného dňa obžalovanému nie je zrejmé, o aký iný zásah hliadky sa dňa X.X.XXXX v čase po 19 hod. malo jednať. Okresný súd sa v novom konaní venoval len úprave časového vymedzenia jednotlivých skutkov, nevysporiadal sa s ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní obžalovaného. Po takto vykonanom dokazovaní bol dňa 16.7.2020 vydaný druhý rozsudok pod sp. zn. , ktorým bol obžalovaný opäť uznaný vinným z uvedených prečinov. Obžalovaný proti tomuto rozsudku podal „Protest proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 16.7.2020" zo dňa 20.7.2020, ktorý súd vyhodnotil ako odvolanie. Proti tomto rozsudku som dňa 31.7.2020 podala odvolanie aj ja, ako priama príbuzná obžalovaného, ktoré sme doplnila dňa 15.8.2020. Napadnutý rozsudok bol Uznesením odvolacieho súdu sp. zn. -1065 zo dňa 20.7.2021 zrušený a vrátený súdu prvého stupňa, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd aj týmto uznesením vytkol súdu prvého stupňa, že nedostatočne vymedzil časové vymedzenie jednotlivých skutkov, ďalej vytkol, že konaním súdu prvého stupňa došlo k závažným

procesným pochybeniam, keď sa v rámci konania vôbec nezaoberal otázkou príčetnosti obžalovaného pri skutku neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, ako to urobil pri skutku nebezpečného vyhrážania, ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či je obžalovaný po vypovedaní plnej moci svojmu obhajcovi, spôsobilý sa v ďalšom konaní náležite obhajovať sa. Odvolací súd vo svojom uznesení niekoľkokrát uviedol, že krajský súd má preukázané, že obžalovaný bránil prechodu cez jeho pozemok, t. j. cez pozemok parc. č. 7214/12. Okresný súd Dolný Kubín vytýčil hlavné pojednávanie na deň 16.11.2021. Obžalovaný sa ešte pred týmto pojednávaním obrátil na predsedu súdu so sťažnosťou na konajúcu sudkyňu a žiadal odňatie a veci a jej pridelenie inému súdu, nakoľko už k Okresnému súdu Dolný Kubín stratil dôveru. Predseda súdu obžalovaného informoval o tom, že jeho žiadosť bola postúpená do trestného spisu. Na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2021, sme bola prítomná a ja ako svedkyňa. Obžalovaný sa hneď na začiatku dožadoval, aby bola vyriešená najskôr jeho sťažnosť a žiadosť, ktorú predseda súdu postúpil do trestného spisu. Súd obžalovanému oznámil, že súd o návrhu obžalovaného na odňatie veci a prikázanie veci nekoná, nakoľko návrh je založený na tých istých dôvodoch, pre ktoré už bolo rozhodnuté. Súd obžalovanému tiež oznámil, že rovnako súd nerozhoduje o návrhu obžalovaného na vykonanie rekonštrukcie, nakoľko tento návrh bol už opakovane zamietnutý. Obžalovaný sa dožadoval, aby mu bol uvedený dôvod, prečo bola rekonštrukcia zamietnutá. Na jeho opakované žiadosti mu súd oznámil, že rekonštrukciu nepovolí, pretože poškodenou je maloletá osoba. Ďalej súd uviedol, že o jeho návrhoch už bolo rozhodnuté a opakovane o nich rozhodované nebude. Uvedené sa následne prejavilo na správaní obžalovaného, kedy mu bola uložená poriadková pokuta a bol vykázaný z pojednávacej miestnosti. Obžalovaný požiadal súd o doručenie zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16. novembra 2021, ktorá mu bola doručená dňa 22. novembra 2021. V celom texte nenašiel dôvod, ktorým mu súd rekonštrukcia na tomto pojednávaní zamietol. I keď na hlavnom pojednávaní tieto dôvody odzneli tak, ako už bolo uvedené, do zápisnice ich súd nezaznamenal. Obžalovaný sa tak ani k uvedenému dátumu nedozvedel dôvod, pre ktorý mu bola rekonštrukcia zamietnutá. Z tohto dôvodu sa obžalovaný dňa 15. decembra 2021 obrátil na okresný súd so žiadosťou o vyhotovenie a zaslanie kópií zvukových záznamov z hlavných pojednávaní konaných v dňoch 16. novembra 2021 a 22. novembra 2021, ktoré mu boli doručené dňa 21. decembra 2021. Z prehratého zvukového záznamu z hlavného pojednávania konaného dňa 16. novembra 2021 vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý bol zamietnutý návrh na vykonanie rekonštrukcie, sú maloleté osoby, takže rekonštrukcia je zo zákona vylúčená. Toto však do zápisnice súd nezaznamenal. Posledný dôvod zamietnutia rekonštrukcie podľa sudkyne však mal byť ten, že tento dôkaz nebol navrhnutý v súlade s výzvou súdu v zmysle , , ktorý sa však nezakladal na pravde. Čiže dôvod dovtedy stále známy nebol. Na základe takto vykonaných dôkazov, s ktorými sa mal okresný súd vysporiadať dostatočným spôsobom, bol dňa 22. novembra 2021 vydaný už v poradí tretí rozsudok sp. zn. , ktorým bol obžalovaný opäť uznaný za vinného z uvedených prečinov. V rozsudku na strane 17 v prvom odseku je uvedené: Obžalovaný sa na hlavných pojednávaniach opakovane dožadoval vykonania rekonštrukcie a výsluchu MUDr. N., súd jeho návrhy na doplnenie dokazovania odmietol, nakoľko MUDr. N. nebol prítomný pri žiadnom z incidentov a vykonanie rekonštrukcie skutku nebezpečného vyhrážania obžalovaný nenavrhol po doručení výzvy na vykonanie dokazovania podľa , Tr. zák. Ak súd uviedol, že obžalovaný vykonanie rekonštrukcie skutku nebezpečného vyhrážania nenavrhol po doručení výzvy na vykonanie dokazovania podľa , Tr. zák., potom sa toto tvrdenie súdu nezakladá na pravde. Už som uviedla, že dňa 28. mája 2018 bol prostredníctvom obhajcu obžalovaného doručený súdu návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 25. mája 2018, a to: vypočuť svedkov F. W., X. W. st., X. W. ml., Z. N., W. W., mňa, MUDr. N., členov hliadky Policajného zboru a rekonštrukciu na mieste samom. Tieto dôkazy boli navrhnuté v súlade s výzvou súdu podľa , zo dňa 27. apríla 2018, ktorá mu bola doručená spolu s obžalobou a poučením za prečin „Nebezpečné vyhrážanie", a je súčasťou spisu. Napriek tomu, že obžalovaný spoľahlivo preukázal, že dôkazný návrh učinil v lehote, súd už po tretí krát uviedol tento dôvod k zamietnutiu rekonštrukcie v rámci odôvodnenia nového,

v poradí už tretieho rozsudku. V rozpore s týmto odôvodnením, je záver obsiahnutý na str. 18 a 19 napadnutého rozsudku: „Obžalovaný napokon žiadal, aby sa na mieste samom vykonala rekonštrukcia, lebo iba tá podľa jeho názoru vysvetlí, k čomu na dvore došlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že opakovane zamietol návrh obžalovaného na vykonanie tohto dôkazu a to z dôvodu zákazu druhotnej viktimizácie (opakovanej traumy a pripomínania prežitej udalosti) maloletých." Okresný súd v celom konaní ani raz, a už vôbec nie opakovane, nezamietol obžalovanému vykonanie rekonštrukcie z dôvodu zákazu druhotnej viktimizácie maloletých. Tento dôvod súd uviedol iba raz, a to k osobnému výsluchu F. W. a X. W. ml., ktoré obžalovaný navrhoval vypočuť na hlavnom pojednávaní návrhom na vykonanie dokazovania doručeným súdu dňa 28.5.2018 v súlade s výzvou súdu v zmysle , prostredníctvom vtedajšieho obhajcu, a tento návrh mu bol zamietnutý na hlavnom pojednávaní dňa 21.3.2019, čo je zaznamenané na prvej strane zápisnice z tohto dňa. Čo sa týka výsluchu MUDr. N., ktorý mal byť zamietnutý z dôvodu, že nebol prítomný pri žiadnom z incidentov, uvádzam, že tento bol navrhnutý návrhom na dokazovanie zo dňa 28.5.2018 v tej súvislosti, že mal obžalovanému poskytnúť po incidente zdravotnú starostlivosť. Súd obžalovanému tento dôkaz zamietol z dôvodu, že MUDr. N. sa dostavil len ako lekár zavolaný v súvislosti so zdravotnými komplikáciami obžalovaného po incidente, čo je uvedené na strane 2 zápisnice z hlavného pojednávania dňa 21.3.2019. Obžalovaný súdu tento dôvod vyvrátil listom zo dňa 26.4.2019, ktorý je súčasťou spisu, kde na strane 7 uviedol, že obžalovaný žiadal vypočuť MUDr. N., svojho obvodného lekára, v tej súvislosti, že on obžalovaného dňa 13.7.2017, deň po jeho prepustení z JIS interného oddelenia v Dolnom Kubíne dňa 12.7.2017, na jeho požiadanie vyšetril a že zaznamenal do zdravotnej karty obžalovaného nález na chrbte obžalovaného (modrinu) spolu s foto- dokumentáciou, ktorú mu spôsobili dňa X.X.XXXX jeho vnučky F. a X., a to tak, že ho bili po chrbte, keď sa snažil zo svojho altánku vyhnať ich psa. Uvedené žiadal obžalovaný v tej súvislosti, že nie oni boli obžalovaným v tento deň napadnuté, ale práve naopak, oni napadli obžalovaného. K uvedenému sa nakoniec priznali obidve vo svojich výpovediach. Týmto listom zo dňa 26.4.2019 obžalovaný súdu vyvrátil aj ďalšie dôvody, ktorými mu boli zamietnuté ostatné návrhy na vykonanie dokazovania. Obžalovanému tak po celú dobu od hlavného pojednávania dňa 7. mája 2019 až do hlavného pojednávania dňa 16. novembra 2021, nebol známy dôvod, ktorým mu bola rekonštrukcia zamietnutá. Nie je to zaznamenané ani v zápisnici z uvedeného dňa. Dozvedel sa o ňom až z rozsudku zo dňa 22. novembra 2021, ktorý mu bol doručený dňa 7. januára 2022, čo bolo pre obžalovaného prekvapivým. Porovnaním obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2021 so zvukovým záznamom z toho istého dňa a obsahom doručeného rozsudku zo dňa 22. novembra 2021 je zjavné, že si navzájom odporujú. Už len porovnaním dôvodov k zamietnutiu rekonštrukcie je zrejmé, aký bol dôvod na zamietnutie rekonštrukcie k prečinu nebezpečného vyhrážania, keď v zápisnici o hlavnom pojednávaní neuviedol žiadny dôvod, zo zvukového záznamu vyplynulo, že dôvodom majú byť maloleté osoby a v rozsudku sú uvedené dva rôzne dôvody, ktoré v písomnom vyhotovení zápisnice neboli uvedené. Tiež je v rozsudku uvedené, že obžalovaný bol usvedčený z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru aj mojim výsluchom. Mojím výsluchom som naopak spochybnila výroky napadnutého rozsudku čo do časového vymedzenia. Zotrvávam aj na tom, že svedkom incidentov medzi obžalovaným a poškodenými som nebola. X. W. st. podala trestné oznámenie na obžalovaného dňa 4.4.2017. Obžalovaný bol vypovedať dňa 20.4.2017. Prvé uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 26.4.2017 za skutky uvedené v bode 1 za obdobie približne od mesiaca jún 2016 do súčasnosti. Druhé uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 16.11.2017 za skutky uvedené v bode 2 za obdobie od 28.4.2017 až do súčasnosti. Tretie uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 14.6.2018 za skutky uvedené v bode 3 za obdobie od 6.1.2018 až do súčasnosti. Obžalovanému do tohto dátumu nebolo vydané žiadne rozhodnutie alebo neodkladné opatrenie, ktoré by mu určovalo nejakú povinnosť, ktoré by porušil. Neodkladné opatrenie, ktorým sa má obžalovaný zdržať akéhokoľvek konania pri prechode

a prejazde cez jeho pozemok 7214/12, a pri prechode cez moje pozemky 214/12 a 214/18, bolo vydané dňa 6.3.2018, doručené dňa 7.3.2018, čiže dávno po tom, ako sa mal udiať posledný skutok uvedený v bode 3 výroku, t. j. dňa 29.1.2018. Trestné oznámenie bolo podané 4.4.2017, čiže pred dátumom tohto neodkladného opatrenia. Vo vymedzenom období sa na obžalovaného a pozemok v jeho vlastníctve nevzťahovalo žiadne zmluvné vecné bremeno, žiadna iná zmluva, žiadne neodkladné opatrenie, či rozhodnutie súdu vo veci samej. Navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby."

Dňa 25.1.2022 okresnému súdu bolo doručené odvolanie syna obžalovaného V. W., v ktorom uvádza odvolateľ v zmysle ust. ako príbuzný obžalovaného v priamom rade (syn) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku, a to proti všetkým jeho výrokom, teda výroku o vine, výroku o treste, výroku o náhrade škody a taktiež aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, s tým, že odôvodnenie odvolania proti rozsudku doručí súdu do termínu verejného zasadnutia, ktoré bude nariadené na jeho prejednanie. Dňa 7.2.2022 okresnému súdu bolo doručené doplnenie odôvodnenia odvolania obžalovaného, v ktorom uvádza odvolateľ nasledovné odvolacie argumenty:

„Dňa 19.1.2022 som podal na Okresný súd Dolný Kubín „Sťažnosť proti Rozsudku sp.zn. -1145 zo dňa 22.11.2021", ktorý vypracovala sudkyňa Kňazúrová. Na túto sťažnosť mi predseda súdu odpovedal listom sp.zn. zo dňa 3.2.2022 v tom zmysle, že moja sťažnosť bude posunutá na odvolací súd v Žiline a uviedol, že dokazovanie môže previesť aj odvolací súd. Preto žiadam, aby to odvolací súd previedol. V opačnom prípade požiadam ministerstvo spravodlivosti, aby to previedol orgán NAKA, alebo požiadam európsky súd pre ľudské práva, nakoľko v celom tomto konaní došlo k hrubému porušeniu ľudských práv. V mojom prípade mi bolo odobraté právo na obhajobu, na čo som niekoľkokrát upozornil! Preto žiadam, aby moje požiadavky, ktoré som podal na svoju obhajobu, boli spravodlivo vyriešené a mne osobne predložené, aby som mohol posúdiť, či sa zakladajú na pravde. Odvolací súd už 2-krát zrušil sudkyni Kňazúrovej rozsudok, čo dokazuje, že odvolací súd a Okresný súd Dolný Kubín sú prepojené. Tu je jasne dokázané, že okresný súd sa správa mafiánskym spôsobom. Uvalil na mňa pokutu, ani raz som ju neuhradil. Tri obžaloby si dovolil zmeniť podľa svojej chuti a niekoľkokrát si protirečil, keď uviedol, že polícia nemohla spísať úradný záznam, keď tam nebola. V rozsudku je uvedené, že ma chytili priamo pri čine. Mohol by som pokračovať aj ďalej, ako si sudkyňa Kňazúrová protirečí. Toto konanie sudkyne je skutočne mafiánsky spôsob. Ďalej dávam do pozornosti odvolaciemu súdu, že som X. W. st. navrhoval viacej spôsobov riešenia. Ona to neprijala. Niekoľkokrát som ju ústne upozornil, aby využívala len to, čo má uvedené v zmluve, a tiež na to, že cez môj pozemok 7214/12 nemá žiadnu zmluvu ani dohodu. Ona toto nerešpektovala a týmto nerešpektovaním dochádzalo k porušovaniu mojej domovej slobody. Privolávala políciu, kde vo dvoch prípadoch sa stalo, že policajná hliadka mi vtrhla do môjho obydlia, vrieskali po mne, že obmedzujem domovú slobodu jej a jej deťom, zvalili ma na zem, spútali a odvliekli na políciu. Po dvoch hodinách ma prepustili bez vysvetlenia. Títo policajti sa ku mne správali ako gestapo. Žiadam odvolací súd, aby si toto všetko dôkladne preveril a spravodlivo rozhodol. Pýtam sa odvolacieho súdu, ako je možné, že sudkyňa Kňazúrová 3-krát vydala rozsudok, kde ma obvinila a nikde v rozsudku neuviedla, kto uhradí trovy konania. Aj toto dokazuje, že sa správa ako mafiánka."

Dňa 8.2.2022 okresnému súdu bolo elektronicky doručené vyjadrenie poškodenej X. W. k podaným odvolaniam, prostredníctvom splnomocnenca, v ktorom uvádza poškodená nasledovné:

„K odvolaniu obžalovaného uvádza poškodená len toľko, že obžalovaný sa stále domáha svojich práv, ale nechce si uvedomiť, že práva majú aj iní ľudia. Obrana vlastných práv v jeho podaní znamená hrubý zásah do práv iných, ktorý v tomto prípade dosiahol intenzitu trestného činu. Obžalovaný opätovne uvádza viaceré závažné tvrdenia na adresu iných osôb (sudkyne JUDr. Kňazúrová a JUDr. Veselá, prokurátor Mgr. Machaj, jeho susedia JUDr. N.

s matkou Z. N. i manželkou) v presvedčení, ako tieto osoby zasahujú do jeho práv. Neuvedomuje si však, že práve týmito nepodloženými tvrdeniami on sám do práv týchto osôb zasahuje, pričom viaceré z nich vykonávajú verejnú moc. Obžalovaný i jeho dcéra v odvolaniach viackrát uvádzajú, že obžalovaný bránil prechodu a prejazdu poškodených cez pozemok EKN parc. č. 7214/12, ktorý sa podľa neho nachádza pod bránou. Toto jeho tvrdenie bolo v konaní vyvrátené, keď poškodená predložila geodetické zameranie spoločnosti GEODIBDIAK, s.r.o., z ktorého vyplýva, že oplotenie s bránou sa nachádza na pozemku CKN parc. č. 214/12. Obžalovaný toto potvrdenie preškrtol, keďže zjavne neuznáva žiadny iný názor okrem svojho, a to ani odborný. Zameranie je súčasťou spisu, ale poškodená ho z dôvodu veľkého rozsahu spisu opätovne predkladá. Dôkaz: geodetické zameranie Z geodetického zamerania teda vyplýva, že pozemok EKN parc. č. 7214/12 sa nachádza pod chodníkom pred bránou. K tomuto pozemku síce nebolo zriadené vecné bremeno, čo však neznamená, že obžalovaný môže svojvoľne brániť poškodeným v prechode a prejazde cezeň. Okresný súd Dolný Kubín uznesením spis. zn. zo 6.3.2018 uložil obžalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu cez tento pozemok, čo odôvodnil nasledovne: „Pozemok EKN parc. č. 7214/12 je „zastavaný" chodníkom. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. zo dňa 21.11.2000 „vlastník pozemku, na ktorom bola zriadená účelová komunikácia v súlade s jeho vôľou, nemôže zamedziť jej užívaniu. To neznamená, že vlastník by bol zbavený možnosti prevádzku na účelovej komunikácii regulovať alebo ju úplne uzavrieť, ale môže tak urobiť len na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu." Ak potom neexistuje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by bolo užívanie chodníka regulované, resp. úplne uzavreté, žalobkyňa, tak ako aj iné osoby, majú právo ho užívať k účelu, na ktorý je určený (t.j. po ňom chodiť, či prejsť cezeň autom do dvora) a žalovaný 1/ výkonu práva nemôže brániť." Krajský súd v Žiline toto uznesenie v časti týkajúcej sa pozemku EKN parc. č. 7214/12 uznesením č. k. z 26.7.2018 potvrdil. V odôvodnení uznesenia uviedol: „Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon práva prechodu a prejazdu autom cez pozemok E-KN parcela č. 7214/12 orná pôda o výmere 16 m2 v k. ú. W. Z., zapísaný na LV č. XXXX, o povinnosti žalovaného vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti doposiaľ rozhodované nebolo. Zároveň vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno. Je však nepochybné, že iba prístupom cez túto nehnuteľnosť sa žalobkyňa a jej rodina dostanú k svojmu obydliu z miestnej komunikácie tak, ako to vyplýva z geometrického znázornenia. Žalovaný nijako nespochybnil argumentáciu súdu prvej inštancie, že sa jedná o účelovú komunikáciu zastavanú chodníkom." Je teda zrejmé, že ani vlastníctvo pozemku EKN parc. č. 7214/12 a neexistencia vecného bremena na ňom viaznuceho neoprávňuje obžalovaného brániť poškodeným v prejazde a prechode k ich obydliu. Obidve uznesenia sa nachádzajú v spise. Ohľadom nároku poškodenej na náhradu škody obžalovaný popiera, že by sa dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania, čím by nebola splnená prvá podmienka vzniku nároku na náhradu škody. Obžalovaný jednoducho nie je ochotný pripustiť, že poškodená má právo prechodu a prejazdu cez pozemky zaťažené vecným bremenom. Nechce si uvedomiť, že uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena sám prejavil svoj súhlas s tým, aby ktorýkoľvek vlastník pozemku CKN parc. č. 214/28 mohol cez zaťažené pozemky prechádzať pešo alebo po nich jazdiť motorovým vozidlom. Vo viacerých civilných konaniach mu súdy vysvetlili, že si svoje práva a povinnosti vysvetľuje nesprávne, ale on to odmieta rešpektovať. V súdnych konaniach bolo preukázané, že obžalovaný dobre vedel o tom, že na pozemku CKN parc. č. 214/28 budú poškodená X. W. a jej manžel stavať dom. Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá 16.6.1998, dňa 30.6.1998 bol vydaný súhlas príslušného správneho orgánu na vyňatie pozemku CKN parc. č. 214/28 z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako to vyplýva zo stavebného povolenia Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odboru životného prostredia č. 98/11770/Ki/FX9/A10. V čase podpisovania zmluvy o zriadení vecného bremena obžalovaný musel vedieť, že jej zmyslom je umožniť X. W. a jej manželovi (a ich právnym nástupcom) prístup k budúcemu rodinnému domu. Súdy taktiež odmietli výklad obžalovaného, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom poľnohospodárskeho využitia pozemku, nič také sa v zmluve

o zriadení vecného bremena nenachádza. Bránením prístupu poškodených k rodinnému domu obžalovaný porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a zmluvy o zriadení vecného bremena, čím sa navyše dopúšťa trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Tým je splnená prvá podmienka vzniku nároku poškodenej na náhradu škody. Poškodená X. W. preukázala aj splnenie druhej podmienky vzniku nároku na náhradu škody - existenciu škody. Tá spočíva v úbytku jej majetku v dôsledku nutnosti využívania služby P. O. Box. Výšku škody obžalovaná zdokladovala pri preštudovaní spisu na konci vyšetrovania. Jedinou príčinou vzniku škody je protiprávne konanie obžalovaného, ktorý k jej domu odmieta púšťať poštárku, čo poškodenú donútilo zriadiť si P. O. Box. Keby obžalovaný nebol bránil poštárke v prístupe k domu poškodenej, nebola by si zriadila P. O. Box. Je tak splnená ďalšia podmienka vzniku nároku poškodenej na náhradu škody - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním obžalovaného a vznikom škody. V konaní bola preukázaná i posledná podmienka vzniku nároku na náhradu škody - zavinenie obžalovaného, ktorý ani nepopiera, že poškodenej bráni v prístupe k domu (to isté potvrdil aj vo vzťahu k poštárke, keď na hlavnom pojednávaní 29.11.2018 uviedol: „Čo sa týka poštárky, táto nie je Kristus, aby mohla vstupovať všade, ona teda do môjho dvora chodiť nemôže." - str. 4 zápisnice), ibaže sa mylne domnieva, že má na to právo. Keďže mu súdy vo viacerých konaniach jasne vysvetlili, že jeho výklad oprávnení a povinností plynúcich z vecného bremena je nesprávny, bránením prístupu k rodinnému domu poškodených koná úmyselne protiprávne. K odvolaniu syna obžalovaného V. W. sa poškodená nevyjadruje, keďže neobsahuje odôvodnenie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym záverom, že obžalovaný sa dopustil prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa , . V dôsledku tohto protiprávneho konania obžalovaného vznikla poškodenej X. W. škoda, pričom sú splnené všetky podmienky vzniku jej nároku voči obžalovanému na náhradu tejto škody. Obžalovaná (poškodená - pozn. krajského súdu) preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade škody zamietol."

Dňa 9.2.2022 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie prokurátora k podaným odvolaniam, v ktorom uvádza prokurátor nasledovné argumenty:

„Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.: zo dňa 22. 11. 2021 považujem čo do výroku o vine a treste obžalovaného F. W. za zákonný a spravodlivý. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a jednoznačne a to čo do výroku o vine, aj do výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému. K námietkam obžalovaného popísaným v jeho odvolaní uvádzam, že tieto nie sú opodstatnené, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v priebehu samotného hlavného pojednávania. Okresný súd Dolný Kubín vykonal dokazovanie v zmysle a v rozsahu záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení uznesenia sp. zn.: zo dňa 20.7.2021 a po takto vykonanom dokazovaní dospel k skutkovým záverom, ktoré dostatočným spôsobom aj odôvodnil. Súd vykonal všetky dôkazy nariadené odvolacím súdom potrebné pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie a zároveň sa aj zákonným spôsobom vysporiadal s návrhmi obžalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania. K skutkom pod bodom 1/ - 3/ rozsudku v celom rozsahu poukazujem na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia, ako aj na odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom. Súd sa vysporiadal so všetkými námietkami odvolacieho súdu, vypočul potrebných svedkov a svoje rozhodnutie o tieto aj oprel. Z výsluchu dcéry obžalovaného a poškodenej X. W. vyplýva, v akom rozsahu, kedy a akým spôsobom obžalovaný bránil vlastníkom domu v jeho užívaní. Konaním obžalovaného boli naplnené znaky trestných činov neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. K spáchaniu tohto trestného činu zákon a ani súdna prax nevyžaduje taký zásah do práv, ako ich vo svojom odvolaní popisuje dcéra obžalovaného. Intenzita a miera zásahov obžalovaného je zrejmá a postačujúca na záver súdu o jeho vine. K veci poznamenávam, že už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.5.2019 súd oboznámil aj geometrické zameranie spolu s vyjadrením na č.l. 251 a 356, z ktorých vyplýva, že plot rodinného domu sa nachádza

na parcele č. 214/12. Prvostupňový súd v tejto časti svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom, pričom sa zoberal všetkými námietkami, ktoré boli v priebehu konania zo strany obžalovaného vznesené. K skutku pod bodom 4/ rozsudku uvádzam, že súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Z obrazovo-zvukového záznamu výpovede poškodenej F. W. je zrejmé, že obžalovaný počas incidentu na ňu mieril vidlami do oblasti hrude a krku, pri tom ako zbehol ku nej, a že jej pri naťahovaní sa s vidlami povedal „nabodni sa". Zároveň poškodená uviedla, že sa bála o svoje zdravie a svoj život, pretože obžalovaný je nevyspytateľný človek, ktorý môže spraviť čokoľvek a už ju aj jej matku predtým napadol. Výpoveď poškodenej pritom nie je v podstatných okolnostiach v rozpore s výpoveďami jej matky a jej sestry, ani s inými vykonanými dôkazmi. Súd vyhodnotil ich výpovede ako pravdivé, pričom z ich obsahu, ani z formy ich prezentovania nevyplýva, že by išlo o výpovede vymyslené, resp. akýmkoľvek spôsobom dotvárané len za účelom obvinenia obžalovaného. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že manželka obvineného jeho výpoveď potvrdila. Súd vypočul aj ďalšie osoby, ktoré výpoveď poškodenej nepriamo potvrdili. Z takto vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia je potom zrejmé, že jednota skutku, pre ktoré bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba, je zachovaná, a že správanie sa obžalovaného je možné bez pochybností podradiť pod skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania. K námietkam týkajúcim sa dokazovania uvádzam, že Okresný súd Dolný Kubín vykonal dokazovanie v rozsahu, uloženom nadriadeným súdom podľa . S námietkami obžalovaného sa vysporiadal priamo na hlavnom pojednávaní a rovnako aj v rozsudku spôsobom, z ktorého je zrejmé, z akého dôvodu jeho návrhom nevyhovel. K odvolaniu podanému dcérou obžalovaného poznamenávam, že toto bolo podané v zastúpení advokátom, pričom z priloženého plnomocenstva z č.l. 1181 vyplýva, že toto nebolo udelené na obhajobu obžalovaného, ale len na podanie odvolania a zastupovanie v odvolacom konaní, bez uvedenia osoby, ktorá má byť zastúpená. Zo znenia odvolania vyplýva, že toto podáva len dcéra obžalovaného zastúpená splnomocneným advokátom, pričom takéto procesné zastúpenie osoby oprávnenej na podanie odvolania nepozná. Vzhľadom na uvedené, ako aj predchádzajúce vyjadrenia navrhujem, aby Krajský súd v Žiline odvolania obžalovaného, jeho dcéry a jeho syna, podľa zamietol, pretože nie sú dôvodné."

Dňa 31.3.2022 krajskému súdu bolo doručené vyjadrenie obžalovaného, v ktorom uvádza nasledovné:

„Krajskému súdu v Žiline boli odstúpené na preskúmanie odvolania podané voči Rozsudku č. , ktorý vydal Okresný súd Dolný Kubín dňa 22.11.2021 v trestnej veci vedenej proti mojej osobe. Zo strany okresného súdu mi boli doručené vyjadrenia k odvolaniam od prokurátora Mgr. Martina Machaja a právneho zástupcu poškodenej X. W. JUDr. Petra Svrčeka. Najskôr som sa k týmto vyjadreniam nemienil vyjadrovať, nakoľko mi boli doručené len na vedomie. Keďže sa však s týmito vyjadreniami nedokážem stotožniť, rozhodol som sa, že sa k nim predsa len vyjadrím, nakoľko to považujem za potrebné. Nebudem k týmto prečinom znova opisovať to, o čom som sa už ústne i písomne podrobne vyjadroval. Všetky moje podnety, ktorých je viac než dosť, sú obsahom spisu. Opakovane však zdôrazňujem a čestne prehlasujem, že ja som sa NIKDY nedopustil prečinu „Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru" podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Tr. zák. a § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., a NIKDY som sa nedopustil prečinu „Nebezpečné vyhrážanie" podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) f r. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Od samého začiatku tvrdím, že som nevinný, a nedopustím, aby som bol odsúdený za niečo, čo som neurobil. Nedopustím, aby tieto klamstvá, ktoré si na mňa navymýšľala moja nevesta X. W. len kvôli tomu, že ona nemá k svojmu domu žiadnu prístupovú cestu a cez naše pozemky - cez naše obydlie nemôže prechádzať tak, ako si to ona predstavovala, boli naďalej potvrdzované bez toho, aby neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré som ja ako obžalovaný na dokázanie svojej neviny v zmysle zákona navrhoval, resp. aby boli vykonané len tie, ktoré neboli pre obžalobu ohrozujúce. Je v rozpore so zákonom, aby moje právo na obhajobu, bolo takýmto hrubým spôsobom porušované a pošliapavané.

Keď som videl, akým smerom sa uberá vyšetrovanie obidvoch prečinov, okamžite som žiadal vykonať obhliadku a rekonštrukciu na mieste samom, ktoré sú k spravodlivému vyriešeniu obidvoch prečinov a k vydaniu spravodlivého rozhodnutia nevyhnutné. Nie je možné, aby rozpory, ktoré tu od samého začiatku sú, a na ktoré som neustále poukazoval, a sú evidentné, boli absolútne odignorované. Som toho názoru, že ak sú rozpory medzi vykonanými dôkazmi a skutkovým a skutočným stavom veci, nie je možné sa tváriť, že je všetko v poriadku. Pokiaľ tieto dva úkony nebudú prevedené, nemožno hovoriť o spravodlivom procese, ktorý sa mi ako obžalovanému v zmysle zákona zaručuje. Sudkyni Kňazúrovej som navrhol, že keď bude vykonaná rekonštrukcia, uhradím všetky náklady s tým spojené, pokiaľ sa preukáže, že som sa uvedených prečinov dopustil. Sudkyňa Kňazúrová sa mojím návrhom vôbec nezaoberala. Nemala záujem na spravodlivom vyriešení a spravodlivom rozhodnutí. Nehľadala spôsoby, ako by sa to dalo urobiť, ale hľadala dôvody, ako by sa to urobiť nedalo. Svedčia o tom všetky tie dôvody, ktoré uvádzala k zamietnutiu rekonštrukcie, z ktorých ani jeden sa nezakladal na pravde. Aj napriek tomu, že som jej spoľahlivo preukázal, že jej dôvody neboli pravdivé, čo nakoniec aj sama uznala, hľadala ďalšie a ďalšie, ktoré sa taktiež na pravde nezakladali. Podrobne to popísala moja dcéra vo svojom odvolaní podanom voči poslednému v poradí už tretiemu rozsudku zo dňa 22.11.2021. Sudkyňa Kňazúrová sa nielen s týmto argumentom, ale ani s ostatnými argumentmi uvedenými v mojom odvolaní, ktoré som podal ešte voči rozsudku zo dňa 7.10.2019, do dnešného dňa nevysporiadala dostatočným spôsobom tak, ako to nariadil Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení zo dňa 4.2.2020, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Pokiaľ sa sudkyňa Kňazúrová s rekonštrukciou vysporiadávala takým spôsobom, že na jej zamietnutie uvádzala zakaždým iný dôvod, ktorý sa navyše nezakladal na pravde, nie je možné hovoriť o tom, že sa s týmto argumentom vysporiadala dostatočným spôsobom. Už len to, že sudkyňa Kňazúrová, k zamietnutiu rekonštrukcie zakaždým uviedla iný dôvod nezakladajúci sa na pravde, indikuje k tomu, že tu niečo nie je v poriadku. Za takéhoto stavu nie je možné hovoriť o spravodlivom procese. Ja chcem dokázať svoju nevinu! Znova sa pýtam, ako mám svoju nevinu dokázať, keď mi sudkyňa Kňazúrová zamietla vykonať obhliadku a rekonštrukciu na mieste samom, a aj iné dôkazy?!? Otázka prechodu a prejazdu cez môj pozemok parc. č. 7214/12, nebola nikdy vyriešená. Na tomto pozemku nie je zriadené žiadne vecné bremeno. V roku 1982 som si na tomto pozemku postavil murovaný plot s bránou a tento je tam dodnes. Na tejto bráne mám umiestnenú moju poštovú schránku. Tento pozemok sa nenachádza pod chodníkom, ale je a aj stále bol súčasťou nášho obydlia spolu s pozemkami mojej dcéry a môjho syna parc. č. 214/12 a 214/18. Ja som nikdy nestál na chodníku a nebránil som X. W. a spol. v prechode po chodníku tak, ako to oni uvádzajú. Ja som vždy stál na svojom pozemku z vnútornej strany pri mojej bráničke, čiže v mojom obydlí. Tu som sa dožadoval svojho vlastníckeho práva. Poukázal som zatiaľ len na jeden rozpor medzi listinnými dôkazmi a skutočným stavom. Takýchto rozporov pri prečine neoprávneného zásahu do práva k domu je viacej, a preto je nevyhnutné previesť obhliadku na mieste samom. Tak isto je to aj pri prečine nebezpečného vyhrážania, kde sú rozpory od samého začiatku až do konca. Preto je rekonštrukcia nevyhnutná. Pokiaľ sa prokurátor a zástupca poškodenej k doručeným odvolaniam vyjadrili v tom zmysle, že rozsudok považujú čo do výroku o vine a treste obžalovaného za zákonný a spravodlivý, a žiadajú, aby doručené odvolania boli zamietnuté ako nedôvodné, tak s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti a konanie sudkyne Kňazúrovej, ktoré nemá nič spoločné so spravodlivým procesom, nie je možné sa s týmito vyjadreniami stotožniť. Ja naďalej čestne prehlasujem, že som nevinný a žiadam odvolací súd, aby sa týmto mojím čestným prehlásením vážne zaoberal a žiadam, aby ho rešpektoval. Pretože, ak ja čestne prehlásim, že som to neurobil a že som nevinný, súd je povinný si toto moje čestné prehlásenie preveriť a spravodlivo rozhodnúť. V prípade, že odvolací súd nariadi v tejto veci pojednávanie, žiadam, aby boli konečne do úvahy brané aj moje argumenty, aby boli predložené doklady, dôkazy a vysvetlenia. V prípade, že krajský súd napadnutý rozsudok opäť zruší a vráti ho prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, žiadam, aby nariadil prvostupňovému súdu sa s týmito dôkazmi vysporiadať dostatočným spôsobom, a to tak, že obhliadku a rekonštrukciu na mieste samom nariadi vykonať. Za pravdu a spravodlivosť budem bojovať až do konca svojho života!"

Dňa 12.8.2022 krajskému súdu bolo doručené doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného spolu s prílohami, v ktorom odvolateľ uvádza nasledovné:

„Krajský súd v Žiline momentálne preskúmava odvolania podané voči Rozsudku č. -1145, ktorý vydal Okresný súd Dolný Kubín dňa 22.11.2021 v trestnej veci vedenej proti mojej osobe. K predmetnému konaniu si dovoľujem súdu uviesť a zaslať nové skutočnosti, ktoré sa v priebehu tohto konania odohrali. Považujem za potrebné krajský súd o týchto skutočnostiach oboznámiť, pretože majú podstatný význam pri ďalšom rozhodovaní o mojej vine či nevine. Od samého začiatku tvrdím, že som nevinný a celé trestné konanie k obidvom prečinom je založené len a len na klamstvách, podvodoch a intrigách mojej nevesty X. W., ktorá sa ma snaží za každú cenu dostať do basy. Potvrdzujú to aj nasledujúce skutočnosti. Prvostupňový súd ma uznal vinným a na strane 4 rozsudku mi okrem iného uložil trest uhradiť poškodenej X. W. sumu 32,20 Eur titulom náhrady škody. Ďalej poškodenú X. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. V zmysle uvedeného mi dňa 29.04.2022 bola prostredníctvom právneho zástupcu X. W. JUDr. Petra Svrčeka doručená „Výzva na zaplatenie 261,80 Eur", čo mala byť náhrada za škodu, ktorá jej mala vzniknúť z dôvodu môjho údajného protiprávneho konania, a kedy bola údajne nútená zriadiť si na pošte P.O.BOX. Uvedenú sumu som mal uhradiť do dvoch dní od doručenia výzvy na účet X. W., v opačnom prípade bude celú záležitosť riešiť súdnou cestou. Prílohou výzvy boli kópie prefotených potvrdení o platbe za P.O.BOX za obdobie od mája 2020 do februára 2022. Podotýkam, že o odvolaniach podaných voči predmetnému rozsudku ešte ani nebolo rozhodnuté, a už moja nevesta podnikala svoje ďalšie špinavé kroky. Na doručenú výzvu som nereagoval. Dňa 06.06.2022 mi bol z Okresného súdu Banská Bystrica doručený Platobný rozkaz na uhradenie sumy 261,80 Eur. Proti platobnému rozkazu som podal odpor s vecným odôvodnením, ku ktorému som priložil dôkazy o mojej nevine. Tiež som na podporu mojich tvrdení okrem iných súdu navrhol vykonať dôkazy, a to vypočuť poštárku a predložiť doklad, odkedy má X. W. zriadený P.O.BOX. Tento môj odpor dávam súdu osobitne do pozornosti a žiadam, aby sa skutočnosťami v ňom uvedenými vážne zaoberal. Dňa 29.07.2022 mi bolo z Okresného súdu Banská Bystrica doručené Upovedomenie o tom, že konanie vedené pod sp. zn. sa zastavuje. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobkyňa X. W. na výzvu súdu vyjadriť sa k môjmu podanému odporu v stanovenej lehote nereagovala a rovnako v stanovenej lehote nenavrhla pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa . Nereagovanie na výzvu súdu a nepokračovanie v konaní na príslušnom súde zo strany žalobkyne X. W. len potvrdzuje fakt, že jej tvrdenia sa nezakladali na pravde a pod ťarchou mnou predložených dôkazov v konaní nepokračovala. Žiadam súd, aby tieto skutočnosti boli predmetom odvolacieho konania, nakoľko sú dôležité pri posudzovaní nároku na náhradu škody v sume 32,20 Eur, ktorú poškodenej prvostupňový súd bez akéhokoľvek preverovania priznal a mne nariadil uhradiť. Dávam súdu tieto skutočnosti do pozornosti a žiadam, aby boli použité ako ďalší dôkazný materiál pri rozhodovaní o podaných odvolaniach. Uvedené je iba zlomkom zo všetkých tých klamstiev, ktoré si na mňa navymýšľala moja nevesta. Obidva prečiny sú vykonštruované a založené na podvode. Žiadam odvolací súd, aby tomuto nezmyselnému trestnému konaniu urobil raz a navždy koniec, a aby ma oslobodil spod obžaloby. V prípade, že odvolací súd nariadi v tejto veci pojednávanie, žiadam, aby vykonal dokazovanie k obidvom prečinom, a to obhliadku a rekonštrukciu na mieste samom."

Dňa 21.10.2022 krajskému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania syna obžalovaného V. W., v ktorom odvolateľ uvádza nasledovné:

„Obžalovaný bol v bode 4. obžaloby uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom

na ustanovenia § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že obžalovaný dňa 06.07.2017 po tom, ako sa mu jeho vnučka mal. F. W. snažila zabrániť v útoku vidlami na jej psa, tieto vidly držiac v oboch rukách ostrými oceľovými hrotmi nasmeroval na ňu a niekoľkokrát ich proti nej „vysunul" v úmysle ju zastrašiť, na čo sa jej ich podarilo chytiť za oceľovú časť v snahe zobrať ich starému otcovi

- obžalovanému

z rúk, po tom ako ich pustila z rúk, ostrou časťou vidiel došlo k zasiahnutiu jej ľavého stehna a spôsobeniu dvoch odrenín o rozmere 10 cm x 0,2 cm, po čom obžalovaný pokračoval vo svojom konaní, držiac vidly za porisko tieto znovu nasmeroval voči svojej vnučke a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku, pričom jej zároveň hovoril, že je „šťanda" a vyčítal jej, že si otvára „hubu", v dôsledku čoho mal u mal. F. W. vzbudiť obavu o jej život a zdravie. Konanie obžalovaného, ktoré podľa súdu prvého stupňa založilo jeho trestnú zodpovednosť, malo teda spočívať v tom, že: 1. vidly, držiac ich v oboch rukách, ostrými oceľovými hrotmi nasmeroval na mal. F. W. a niekoľkokrát ich proti nej vysunul v úmysle ju zastrašiť, 2. vidly, držiac ich za porisko, znovu nasmeroval voči svojej vnučke a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku, pričom jej zároveň hovoril, že je „šťanda" a vyčítal jej, že si otvára „hubu". Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie predovšetkým o výpoveď poškodenej mal. F. W. i jej sestry X. W.. Pokiaľ ide o obžalovaného, tento kategoricky poprel, že by sa voči mal. F. W. dopustil konania, ktoré by mohlo byť posúdené ako nebezpečné vyhrážanie. Z popísaného konania obžalovaného nevyplýva žiadny verbálny prejav, ktorý by bol objektívne spôsobilý vzbudiť u inej osoby dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie. A určite by zaň nebolo možné považovať to, ak by obžalovaný povedal na adresu mal F. W., že je „šťanda" a že si otvára „hubu", čo je uvedené vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Nebyť vidiel, ktoré mal obžalovaný pri sebe kvôli obrane pred psom, ani len teoreticky by neprichádzalo do úvahy, aby obžalovaný mohol byť stíhaný za trestný čin nebezpečného vyhrážania. Je nepochybné, že orgány činné v trestnom konaní i súd prvého stupňa „si vybrali" verziu udalosti prezentovanú iba samotnou poškodenou mal. F. W.. A v tomto smere i viedli dokazovanie a následne z vykonaných dôkazov i vyvodili skutkové závery vedúce až k odsúdeniu obžalovaného. Tieto však nemajú oporu v ostatnom vykonanom dokazovaní. Na tomto mieste je preto nevyhnutné zdôrazniť, že žiadny zo svedkov nepotvrdil verziu udalosti, podľa ktorej obžalovaný vidly, držiac ich v oboch rukách, ostrými oceľovými hrotmi nasmeroval na mal. F. W. a niekoľkokrát ich proti nej vysunul v úmysle ju zastrašiť a ani to, že by vidly, držiac ich za porisko, znovu nasmeroval voči svojej vnučke a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku. Je vysoko pravdepodobné, že vidly (ak sa tak skutočne stalo) sa iba zhodou okolností nachádzali v pozícii oproti osobe poškodenej mal. F. W.. Bol to však iba dôsledok aktuálneho postavenia zúčastnených osôb. Ako totiž vypovedala jediná priama svedkyňa udalosti W. W., ktorá sa jej však aktívne nezúčastnila, skutočnými útočníkmi boli mal. F. a mal. X. W.. Konanie obžalovaného bolo podmienené predchádzajúcim konaním. Ak teda mal. F. W. urobila smerom k obžalovanému nejaký pohyb, vidly sa mohli dostať do pozície oproti osobe mal. F. W.. Nie však preto, že by ich voči nej priblížil obžalovaný, ale kvôli tomu, že ona urobila pohyb k nemu. Tejto verzii udalosti nasvedčuje i obsah výpovede mal. X. W., ktorá uviedla, že sestra (mal. F. W.) si vstala pred psa, aby mu obžalovaný neublížil, chytila vidly za drevenú rúčku a chcela obžalovanému vidly zobrať. Taktiež vypovedala, že mal. F. W. jej povedala, že k zraneniu prišla vtedy, keď sa o vidly naťahovali s obžalovaným. Mal. X. W. však nebola priamym svedkom udalosti, pri výsluchu 18.09.2017 totiž jej sestra

- poškodená mal. F. W. - uviedla, že táto odišla už potom, ako sa ona postavila medzi obžalovaného a psa, a až do príchodu polície čakala na ulici. Nemôže teda potvrdiť, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré by mohlo byť posúdené ako nebezpečné vyhrážanie. Je nepochybné, že ak chcete vidly zobrať inej osobe (čo je i prípad mal. F. W., ktorá ich chcela vziať obžalovanému), ktorá ich drží v rukách, musíte vyvinúť určitú silu a ťahať ich smerom k sebe. A vtedy sa môžete i poraniť. To potvrdzuje i výpoveď poškodenej mal. F. W., ktorá vypovedala, že k jej poraneniu došlo potom, ako pustila vidly z rúk, keď ich predtým ťahala. Táto verzia udalosti mohla byť potvrdená vykonaním rekonštrukcie udalosti, ktorú orgány činné v trestnom konaní i súd prvého stupňa odmietli vykonať, čím došlo

k opakovanému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu v zmysle Nevykonaním tohto dôkazu orgány činné v trestnom konaní v rozpore s ustanovením nepostupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, hoci orgány činné v trestnom konaní sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa obžalovaného však aj bez vykonania tohto dôkazu existujú s ohľadom na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z ostatných vykonaných dôkazov dôvodné pochybnosti, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Ide najmä o svedeckú výpoveď jediného priameho svedka udalosti - W. W.. Túto však súd prvého stupňa úplne odignoroval. A to napriek tomu, že táto osoba, ktorá sa aktívne do udalosti nezapojila, ako jediná svojimi zmyslami vnímala konanie všetkých jej aktívnych účastníkov. A jednoznačne potvrdila, že obžalovaný sa žiadneho konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako nebezpečné vyhrážanie, nedopustil. Za tohto stavu je preto plne namieste, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obvinenia v bode 4. obžaloby podľa Nebolo totiž bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podobne je tomu aj pri prečine neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v bodoch 1 až 3 obžaloby. Uvádzam, že mám vedomosť o tom, že voči vydanému rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie aj obžalovaný (môj otec) i moja sestra S. R., ako príbuzná obžalovaného v priamom rade, sú mi známe skutočnosti nielen v nich uvedené, ale aj iné a v celom rozsahu sa s nimi stotožňujem. Orgány činné v trestnom konaní i súd sa v tomto prípade dostatočným spôsobom nevysporiadali s vlastníctvom obžalovaného k jeho pozemku parc. č. 7214/12. V tomto konaní bol absolútne odignorovaný hoci obžalovaný od samého začiatku konania na tento jeho pozemok opakovane poukazoval. Keď vlastník pozemku koná vo vzťahu k svojmu vlastníctvu tak, že si neželá, aby mu na tento jeho pozemok vstupovali osoby, ktoré k tomu neoprávňuje žiaden právny titul a tomuto vstupu zabráni, nemôže byť toto jeho konanie posúdené ako trestný čin. Dávam do pozornosti, že krajský súd má preukázané, že obžalovaný zabránil vstupu cez jeho pozemok parc. č. 7214/12, na ktorý sa žiadne vecné bremeno nevzťahuje. Za tohto stavu je preto plne namieste, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí aj spod obvinenia v bodoch 1 až 3 rozsudku."

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol podľa odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné. Splnomocnenec poškodenej uviedol, že navrhuje zamietnuť všetky tri odvolania. S. R. - dcéra obžalovaného uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolania obžalovaného, syna obžalovaného a dcéry obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej , odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s , , odvolania spĺňajú náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov (v bode 1/ a 2/ z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa , Tr. zák., v bode 3/ z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa , Tr. zák. a v bode 4/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

, , Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný F. W. odvolanie v podstate založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby, použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s . Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa:

„Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania, aj viacnásobného prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania je priamo usvedčovaný svedeckými výpoveďami F. W. ml., a X. W. ml. Poškodená mal. F. utrpela poranenie ľavého stehna - dve odreniny o rozmere 10 cm x 0,2 cm, ktoré boli popísané aj lekárskym vyšetrením zo dňa 06.07.2017 o 20:49 hod. (č.l. 54 spisu ), pričom už pri tomto lekárskom vyšetrení mal. poškodená uviedla, že bola poranená

starým otcom - obžalovaným. Jej výpoveď potvrdila X. W. ml., ktorá podrobne popísala incident, kedy obžalovaný mieril vidlami proti telu jej sestry, o tieto vidly následne zápasili a pri tomto zápase zasiahol sestru vidlami do ľavej nohy. Podľa psychológa bol výsluch vedený v súlade so zákonom, svedkyne vypovedali logicky a plynule, presne popísali akým spôsobom držal obžalovaný v rukách vidly a z jeho konania mali strach, poznajúc jeho povahu, pričom boli presvedčené o tom, že im mohol aj viac ublížiť. Hoci obžalovaný pri skutku, ktorého sa dopustil 06.07.2017 nepoužil priamo slová o tom, že F. W. zabije, prípadne sa jej nevyhrážal ústne inou ujmou, avšak držal v rukách vidly, ktoré obrátil hrotmi proti nej a niekoľko sekúnd ich držal vo vzdialenosti cca 40 cm od jej krku, pričom jej zároveň hovoril, že je „šťanda" a vyčítal jej, že si otvára hubu, v dôsledku čoho u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, pretože táto pozná jeho prudkú povahu. Súd v danom prípade poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 19/2015 z ktorého vyplýva, že v prípade, že konanie páchateľa nesmeruje k núteniu iného na konanie, opomenutie alebo strpenie niečoho, no svojím predstieraným vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže páchateľ u iného vzbudiť dôvodnú obavu, prichádza do úvahy posúdenie takého konania ako trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. Obžalovaný sa bránil tak, že vidly v rukách mal iba na svoju obranu proti útočiacemu psovi a že konflikt vyvolala jedna z vnučiek, keď ho udierala do chrbta, pričom on sám utrpel poranenia, a to modrinu a odierku. Tieto poranenia však boli popísané až po príchode obžalovaného z hospitalizácie v nemocnici jeho obvodným lekárom, neboli popísané v rámci vyšetrení počas pobytu obžalovaného na internom oddelení DONsP Dolný Kubín a ani vyhotovená fotografia neobsahuje dátum, podľa ktorého by bolo možné stotožniť, kedy presne k povrchovému poraneniu kože došlo. Obžalovaný napokon žiadal, aby sa na mieste samom vykonala rekonštrukcia, lebo iba tá podľa jeho názoru vysvetlí, k čomu na dvore došlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že opakovane zamietol návrh obžalovaného na vykonanie tohto dôkazu a to z dôvodu zákazu druhotnej viktimizácie (opakovanej traumy a pripomínania prežitej udalosti) maloletých. Pre uznanie viny existuje dostatočná suma dôkazov, ktoré tvoria logický rámec a vzájomne si neodporujú. Súd vyhodnotil výpovede svedkýň - vnučiek obžalovaného ako vierohodné. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ust. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Tvrdenia svedkýň sú podporené aj zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 10 spisu ) zo dňa 06.07.2017 o 19:56 hod., z ktorej jednoznačne vyplýva, že podozrivý (rozumej F. W.) bol zadržaný bezprostredne pri páchaní prečinu nebezpečného vyhrážania, tiež úradným záznamom hliadky PZ zo dňa 06.07.2017 (č.l. 51), z ktorého vyplýva, že po príchode hliadky bola brána k rodinnému domu č. XXXX/XX na ul. E. v X. N. zamknutá a opatrená reťazou, preto ju preskočili a prebehli dvorom, kde pri dome č. XXX/ stál obžalovaný s vidlami v ruke a pred ním stálo dievča, ktoré plakalo a kričalo na neho, aby „jej nerobil". Na mieste samom bol obžalovaný zadržaný. Zo spáchania viacnásobného prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru je priamo usvedčovaný svedeckými výpoveďami maloletých poškodených, svedeckou výpoveďou poškodenej X. W. st., JUDr. W. N., Z. N. a V. N., ktorí boli priamo svedkami konania obžalovaného v tom, že opakovane bránil poškodeným prejsť cez pozemky patriace k rodinnému domu, ktorého predtým bol majiteľom a to opakovane po dlhší čas rôznymi spôsobmi či už tým, že maloleté vnučky vytlačil z dvora za bránu, prípadne veľkú a malú bránu zamkol a opatril zámkami, prípadne zaparkoval svoje motorové vozidlo tak, aby nebolo možné vozidlom poškodenej z dvora vyjsť. Nepriamo je zo spáchania tohto prečinu usvedčovaný aj príslušníkmi PZ, ktorí ako členovia hliadky vyslaní na miesto pri rôznych oznámeniach vysvetľovali obžalovanému, za akých okolností má rešpektovať rozhodnutie súdu ohľadne prechodu poškodenej a jej dcér cez pozemky, ktorých bol pôvodne vlastníkom a ktorí príslušníci tiež potvrdili, že opakovane za ich asistencie odprevádzali

poškodené do ich rodinného domu. Napokon sám obžalovaný nepopiera, že takto opakovane konal, pretože podľa jeho názoru z uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 09.09.2016 (str. 348 spisu ) jednoznačne vyplýva, že právo prechodu z vecného bremena (ktorým je právo prechádzať po zaťažených pozemkoch autom a peši v nevyhnutnej miere za účelom vstupu k nehnuteľnostiam poškodených), je toto právo koncipované v rozsahu „v nevyhnutnej miere", čomu zodpovedá to, že poškodení majú právo cez zaťažené pozemky prejsť za účelom prístupu k verejnej komunikácii minimálne dvakrát denne (prejazd dnu a von). Je potrebné uviesť, že podľa zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.06.1998 (č.l. 4 spisu ), ktorú uzatvorili obžalovaný, jeho manželka a S. N. ako povinní z vecného bremena a manželia F. W. ml. a X. W. ako oprávnení z vecného bremena, podľa bodu II. povinní z vecného bremena zriadili vecné bremeno ako spoluvlastníci pozemkov parc. č. 214/12 a 214/18 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. W. Z. na predmetné pozemky v prospech oprávnených z vecného bremena, pričom vecné bremeno spočíva v povinnosti vlastníkov zaťažených pozemkov trpieť, aby vlastníci pozemku parc. č. 214/28 mohli prechádzať cez pozemky parc. č. 214/12 a 214/18, a to peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoj pozemok parc. č. 214/28. Za tým cieľom vlastníci pozemkov parc. č. 214/12 a 214/18 „umožníme vlastníkom susediaceho pozemku parc. č. 214/28 v nevyhnutnej miere, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 17810442-113-98, prechod cez naše pozemky. Vlastníci pozemku parc. č. 214/28 uvedené právo zodpovedajúce vecnému bremenu prijímame." Podľa bodu 3 bolo vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú a bezodplatne. Súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. -82 zo dňa 29.12.2016 (č.l. 82 spisu ), z ktorého z bodu 12 jednoznačne vyplýva, že v zmluve o zriadení vecného bremena je povinnosť vlastníkov pozemkov parc. č. 214/12 a 214/18 definovaná nasledovne: „Vecné bremeno spočíva v povinnosti vlastníkov zaťažených pozemkov trpieť, aby vlastníci pozemku parc. č. 214/28 mohli prechádzať cez pozemky parc. č. 214/12 a 214/18, a to peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na pozemok parc. č. 214/28". V citovanom - rozhodujúcom - zmluvnom dojednaní (čl. II zmluvy), ani v inej časti dotknutej zmluvy zo 16.06.1998 nie je zadefinované oprávnenie vlastníkov zaťažených pozemkov vytvoriť akúkoľvek fyzickú prekážku prejazdu, ohľadne uvoľnenia ktorej pre potreby vlastníka „panujúceho" pozemku (aktuálne poškodená X. W. a jej deti) budú rozhodovať výlučne oni, navyše len podľa vlastného uváženia. Zároveň (opačne) platí, že zo zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť vlastníka „panujúceho" pozemku pri každom prejazde (v zmysle dikcie zmluvy prechode autom) žiadať o povolenie prejazdu vlastníkov zaťažených pozemkov. V bode 13 krajský súd konštatoval, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje ustanovenie, ktoré by zodpovedalo výkladu v tomto spore žalovaných, teda S. R. a V. W. (terajších vlastníkov pozemkov parc. č. 214/12 a 214/18), že by vecné bremeno bolo zriadené iba a výlučne za účelom poľnohospodárskeho využitia „panujúceho" pozemku. Ani z predmetného uznesenia Krajského súdu v Žiline nevyplýva výklad, ktorý v rámci celého prebiehajúceho konania na hlavnom pojednávaní prezentoval obžalovaný, že by právo prechodu, resp. prejazdu bolo iba dvakrát denne, to znamená „dnu a von", ktoré zrejmé nepochopenie zmluvy o zriadení vecného bremena a uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. -23 malo za následok, že obžalovaný sa dopustil prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pričom takto konal s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. po dlhší čas a s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák. na viacerých osobách. Pre rozptýlenie akýchkoľvek pochybností o dátumoch, resp. časových obdobiach predmetného skutku, bola opakovane vypočutá X. W. st., ktorá jednoznačne potvrdila, že protiprávny stav ohľadne zamedzovania v práve prechodu trval od vydaného neodkladného opatrenia o možnosti prechodu minimálne dvakrát (uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín vydané 09.09.2016 a vykonateľné 13.09.2016 - pozn. súdu) doposiaľ, pretože prakticky poškodená s deťmi využíva prechod k svojim nehnuteľnostiam cez susedovu bráničku, ako sa vyjadrila okrem konkrétnych dátumov, ktoré uviedla vo svojich výpovediach, bola s deťmi takmer denne obmedzovaná v pohybe k svojim nehnuteľnostiam. Zavinenie obžalovaného bolo preukázané aj výpoveďou S. R.- dcéry obžalovaného, ktorá mala jednotlivé dni incidentov podrobne zaznamenané a ona sama usvedčila obžalovaného z protiprávneho konania, keď vypovedala, že od vydania neodkladného opatrenia, kedy bolo uložené jej a jej bratovi povinnosť strpieť v nevyhnutnej miere, minimálne dvakrát denne prechod X. W. st. k svojim nehnuteľnostiam, si obžalovaný toto právo vyložil tak, že poškodená s deťmi môže prechádzať cez uvedené pozemky len dvakrát, teda raz von a raz dnu a taktiež podrobne popísala jednotlivé dni, kedy incidenty mala zaznamenané, lebo vždy bola volaná polícia. Podrobne sa tiež vyjadrila k tomu, z akého dôvodu obžalovaný uzamkol bránu, prečo navaril na veľkú bránu zabezpečovací mechanizmus a že tento stav trval až do zásahu exekútora

ohľadne odstránenia visiaceho zámku a následne odstránenia zabezpečovacieho mechanizmu (až do 11.04.2019). Súd zároveň podľa dôkazov prebratých na hlavných pojednávaniach upravil skutkovú vetu aj o popis čiastkového skutku zo dňa 18.10.2017 okolo 12.00 hod., nakoľko tento incident bol popísaný a potvrdený poškodenou X. W. st. pri výpovedi z prípravného konania dňa 18.10.2017 (č.l. 248), kedy poškodená vypovedala, že v tento deň okolo 12:00 hod išla s dcérou F. domov a keď prišli k bránke vedúcej do dvora obžalovaného, pred bránkou vo dvore stál obžalovaný otočený tvárou k bráne, rukou držal uzatvárací mechanizmus a znemožnil im vstup do dvora. Opýtala sa ho, či ich pustí dnu, na čo uviedol, že je tam meter pozemku, cez ktorý nemá právo chodiť a že sa naň nevzťahuje vecné bremeno a z tohto dôvodu ju a dcéry už vôbec nepustí prejsť, ani dvakrát za deň. Privolala hliadku polície, ale ani po ich príchode obžalovaný od bránky neodišiel a nepustil ich dnu. Tento skutok časovo spadá pod obdobie vznesenia obvinenia od 29.04.2017 do 16.11.2017. Keďže obžalovaný mal svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom, s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Obžalovaný úmyselne spáchal viacero trestných činov, nemožno hovoriť o tom, že by závažnosť prečinov bola vzhľadom na spôsob ich vykonania následky, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná. Naopak možno konštatovať, že obžalovaným svojim arogantným správaním a neúctou k cudziemu majetku porušil záujem chránený nielen na ochrane nerušeného užívania obydlia a majetku osôb, ale aj všeobecný záujem ochrany života a zdravia iných osôb, keď po dlhší čas viacerým osobám neoprávnene bránil v užívaní domu a dňa 06.07.2017 zaútočil vidlami na svoje vnučky. Ohľadne výroku o vine súd uzatvára, že obžalovaný spáchal skutky uvedené vo výroku rozsudku ako plne trestne zodpovedná osoba, z ich spáchania je priamo usvedčený poškodenými F. W., X. W. st., X. W. ml., S. R., JUDr. W. N., Z. N. a V. N., ktorých výpovede tvorili logickú reťaz, a pokiaľ v niektorých momentoch časové súvislosti si svedkovia nepamätali s úplnou presnosťou, bolo to z dôvodu, že protiprávne konanie obžalovaného trvalo dlhú dobu, ku incidentom dochádzalo pravidelne, niekedy na dennej báze, preto svedkovia si nemuseli pre odstup času úplne presne pamätať dátumy jednotlivých konkrétnych konaní obžalovaného. Výpoveď X. W. st. však nebola žiadnym dôkazom spochybnená, naopak, potvrdená výpoveďou dcéry obžalovaného S. R., ktorá sa podrobne vyjadrila k incidentom, časovým súvislostiam a motívu obžalovaného k takémuto konaniu."

Argumentácia okresného súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje spáchanie skutkov obžalovaným.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate obžalovaný len opakuje, prípadne čiastočne modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní. Odvolací súd však rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stali, napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty stíhaných trestných činov a dopustil sa ich obžalovaný. Svoje úvahy súd prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazoch, ktoré boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutkov je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú obranu obžalovaného produkovanú v priebehu celého trestného konania.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V predmetnej mase dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetných skutkov, neboli zistené také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov popísaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd sa dostatočne riadil uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. z 20.7.2021 a napravil všetky nedostatky vytýkané odvolacím súdom. V prvom rade sa okresný súd vysporiadal s odvolacím súdom vytýkanou otázkou povinnej obhajoby v prípade obžalovaného, ďalej s otázkou potreby vyšetrenia duševného stavu u obžalovaného a takisto okresný súd skvalitnil aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde sa podrobnejším spôsobom zaoberal samotným bránením pešieho prechodu a prechodu autom.

Obžalovaný je zo spáchania skutkov pod bodmi 1/, 2/ a 3/ priamo usvedčovaný výpoveďou poškodenej X. W. st., výpoveďami maloletých F. W. a X. W. ml., ale tiež výpoveďami JUDr. W. N., Z. N. a V. N., ktorí boli svedkami opakovaného bránenia obžalovaného pri prechode poškodených na ich pozemok, a to rôznymi spôsobmi. Obžalovaný je z viacnásobného prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru nepriamo usvedčovaný aj zasahujúcimi príslušníkmi PZ, ktorí boli poškodenou X. W. opakovane volaní na miesto z dôvodu, že sa poškodení nevedia dostať na vlastný pozemok, a to z dôvodu, že im tak bolo bránené obžalovaným. Privolaní príslušníci PZ následne niekoľkokrát poškodené museli odprevádzať do vlastného domu. Podľa zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.6.1998, uzatvorenej medzi obžalovaným a jeho manželkou na strane jednej a manželmi F. W. ml. a X. W. na strane druhej (ako oprávnenými z vecného bremena), vecné bremeno spočívalo v povinnosti vlastníkov zaťažených pozemkov trpieť, aby vlastníci pozemku parc. č. 214/28 mohli prechádzať cez pozemky parc. č. 214/12 a 214/18, a to peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na svoj pozemok parc. č. 214/28. V zmysle tejto zmluvy bolo vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú. Obrana obžalovaného v priebehu celého trestného konania spočívala najmä v tom, že v zmysle vecného bremena bol povinný poškodeným umožniť prechod na ich pozemok len dvakrát denne (dnu a von) - práve takto si obžalovaný vykladal slovné spojenie „v nevyhnutnej miere". Odvolací súd na tomto mieste opakovane, ako to už okresný súd v odôvodneniach svojich rozsudkov poukázal, dáva do pozornosti znenia odsekov 12 a 13 uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 29.12.2016. V dojednanom vecnom bremene nie je zadefinované oprávnenie vlastníkov zaťažených pozemkov vytvoriť akékoľvek fyzické prekážky prejazdu, ohľadne uvoľnenia ktorej pre potreby vlastníka panujúceho pozemku budú rozhodovať výlučne oni, navyše len podľa vlastného uváženia. Zároveň platí, že zo zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť vlastníka panujúceho pozemku pri každom prejazde žiadať o povolenie prejazdu vlastníkov zaťažených pozemkov. Z citovaného uznesenia Krajského súdu v Žiline tiež nevyplýva taký výklad slovného spojenia „v nevyhnutnej miere", ktorý by oprávňoval obžalovaného poškodeným brániť v prístupe na ich pozemok v prípade, ak tento prechod chcú využiť tretíkrát (a následne viackrát) počas dňa. Pokiaľ ide o jednotlivé dni, počas ktorých obžalovaný bránil poškodeným v prechode a prejazde na ich pozemok, krajský súd odkazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Zo spáchania skutku pod bodom 4/ napadnutého rozsudku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami F. W. ml. a X. W. ml., ktoré podrobne popísali protiprávne konanie obžalovaného. Poškodená F. W. ml. dňa X.X.XXXX utrpela zranenia na ľavom stehne, ktoré boli objektivizované lekárskymi správami. Podľa výpovedí maloletých obžalovaný nasmeroval vidly na poškodenú, o ktoré následne zápasili, kedy počas zápasu zasiahol poškodenú a túto poranil. Vierohodnosť výpovedí maloletých potvrdzuje aj psychológ, ktorý uviedol, že výpovede maloletých boli logické, pričom z konania obžalovaného mali strach. Obžalovaný síce počas tohto útoku nepoužil slovné vyhrážky typu „zabijem ťa", ale hroty vidiel nasmeroval priamo voči telu poškodenej, niekoľko sekúnd ich v tejto polohe držal v krátkej vzdialenosti od krku poškodenej, pričom jej počas toho nadával. Poškodená, poznajúc povahu obžalovaného, mohla z tohto konania pociťovať dôvodnú obavu, že starý otec jej vidlami ublíži.

Čo sa týka časti písomných odvolacích námietok obžalovaného v podanom odvolaní, krajský súd tieto považuje v celom rozsahu za nedôvodné, keďže nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Obžalovaný a dcéra obžalovaného v dôvodoch svojich odvolaní opakovane upriamili pozornosť k slovnému spojeniu „v nevyhnutnej miere", ktoré slovné spojenie sa vyskytuje v predmetnej zmluve o zriadení vecného bremena. Podľa názoru krajského súdu podmienka „nevyhnutnej miery" vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah), než je nevyhnutné. Zároveň to vyžaduje, aby zásah netrval dlhšie, než je nevyhnutné. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha dvoch súkromných záujmov je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Odvolací súd nespochybňuje to, že obžalovaný subjektívne pociťuje (pociťoval), že je vo výkone svojho vlastníckeho práva obmedzovaný. Pojem „nevyhnutná miera" však v žiadnom prípade nemôže znamenať to, že poškodené môžu prechod cez jeho pozemok využiť len dvakrát a v prípade ďalšej potreby im v tom bude zabránené. Namieste je vhodné spomenúť už notoricky známu právnickú formulu: „Práva jedného končia tam, kde začínajú práva iného."

Pokiaľ odvolatelia S. R. a V. W. v písomných dôvodoch odvolania namietajú neúplnosť skutku pod bodom 1/, tak k tomu krajský súd uvádza, že v skutku pod bodom 1/ je konanie obžalovaného opísané všeobecne, teda akým spôsobom poškodeným bránil vo vstupe na ich pozemok (zaparkovanie auta, osadenie stĺpov, zamykanie vstupnej brány a ďalšie), pričom krajský súd formuláciu takejto skutkovej vety považuje za postačujú-cu. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/, tak okresný súd rovnako všeobecne opísal, akým spô-sobom obžalovaný poškodeným bránil vo vstupe na ich pozemok, pričom čiastočne indivi-dualizoval jednotlivé bránenia v jednotlivých dňoch. Už len z logiky a podstaty veci vyplýva, že poškodené si nemôžu pamätať každý jeden incident, kedy im bolo bránené vo vstupe na pozemok, a to aj s poukazom na odstup času a najmä na početnosť jednotlivých dní, kedy im vo vstupe bolo bránené. Rovnaké úvahy krajského súdu sa týkajú aj skutku pod bodom 3/.

Odvolací súd taktiež nespochybňuje, že prístupová parcela č. 7214/12 nie je zaťažená vecným bremenom, ale nie je možné pripustiť taký výklad, že poškodeným by bol znemožnený prístup k vlastnému obydliu len z dôvodu, že obžalovaný vlastní časť pozemku, na ktorom je umiestnená vstupná brána, a táto časť nie je zaťažená vecným bremenom. Takýmto absurdným výkladom by sa totiž poprela úplná podstata inštitútu vecného bremena, kedy by prakticky oprávnení z vecného bremena nemohli toto vecné bremeno využívať. Je nepochybné, že poškodené sa k vlastnej nehnuteľnosti môžu dostať len cez túto parcelu. Predmetná parcela sa nachádza pod chodníkom pred bránou, jedná sa o účelovú komunikáciu. Vlastník pozemku, na ktorom je zriadená účelová komunikácia v súlade s jeho voľou, nemôže zamedziť jej užívaniu. Po predmetnej účelovej komunikácii majú poškodené (a takisto aj akákoľvek iná osoba, ktorá sa rozhodne cez ňu prejsť) právo na jeho užívanie, a to na účel, na ktorý je určená, t.j. primárne na chodenie a prechod autom, a to až do momentu, kedy sa vlastník tejto komunikácie rozhodne ju uzavrieť po rozhodnutí príslušného správneho orgánu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa návrhov na doplnenie dokazovania, krajský súd v súlade s názorom okresného súdu má za to, že pre objektívne zistenie skutkového stavu bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom ani navrhovaní svedkovia a ani navrhovaná rekonštrukcia by neboli spôsobilí zvrátiť výsledok trestného konania. Krajský súd pripomína, že obžalovanému nepatrí právo na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale patrí mu len právo na návrh na vykonanie konkrétneho dôkazu, ktoré právo aj opakovane využil. Pokiaľ sa obžalovaný opakovane domáha vykonania rekonštrukcie, tak krajský súd nepovažuje vykonanie tohto dôkazu za efektívne a účelné,

spôsobilé akýmkoľvek spôsobom prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Obžalovanému bolo opakovane vykonanie tohto dôkazu zamietnuté, pričom obžalovaný na vykonanie tohto dôkazu nemá nárok, pokiaľ je súd toho názoru, že vykonanie tohto dôkazu neprispeje k úplnosti zisteného skutkového stavu.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného, dcéry obžalovaného a syna obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému F. W.. Z odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu, ktorý obžalovanému v konečnom dôsledku uložil.

Obžalovaný F. W., dcéra obžalovaného S. R. a syn obžalovaného V. W. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovili tým, že obžalovaný sa necíti byť vinný zo skutkov, z ktorých ho uznal za vinného súd prvého stupňa. Ich argumentáciu, smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine, odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné ich odvolanie proti výroku o treste.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. d/ Tr. zák.) a jednej priťažujúcej okolností (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), keďže obžalovaný spáchal trestný čin ako osoba vo vyššom veku a táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, spáchal viac trestný činov, a správnej aplikácie ustanovení § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, kde výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, považuje za zákonný, primeraný a spravodlivý.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Rovnako preskúmal nadriadený súd aj správnosť výroku rozsudku okresného súdu o náhrade škody a rovnako zistil, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným, dcérou obžalovaného a synom obžalovaného, a nezistil žiadne pochy-benie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia alebo

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolania obžalovaného F. W., dcéry obžalovaného S. R. a syna obžalovaného V. W. podľa ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.