Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/383/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne W. O., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. G., R. XXX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, so sídlom W. G., F. XXXX, proti žalovaným 1/ I. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, 2/ M. O., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom W. G., R. XXXX/XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/80/2016-23 zo dňa 9.9.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť visiacu zámku na vstupnej kovovej bráne nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 214/12, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. O. N., vo výroku o poučení žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania.

Uznesenie okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t é vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti.

Žalobkyňa m á voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ v rámci nariadenia neodkladného opatrenia (mimo súdneho konania vo veci samej) povinnosť odstrániť visiacu zámku na vstupnej kovovej bráne nachádzajúcej sa na pozemku par. č. 214/12 kat. úz. O. N. - LV č. XXXX (ďalej bez označovania nehnuteľností katastrálnym územím). Vychádzal z toho, že samotný žalovaní uviedli, že "urobili ďalšie opatrenia a zabezpečili vstupnú bránu do svojho dvora visiacou zámkou", čím potvrdili, že uvedenú prekážku vytvorili práve oni. Sú teda pôvodcami tohto neoprávneného zásahu, pričom o danej prekážke nemožno tvrdiť, že by bola dočasná, krátkodobá a podobne. Okresný súd konštatoval, že ponechaním zámky na vstupnej bráne je žalobkyni fakticky znemožnené realizovať jej právo z vecného bremena, ktorým je oprávnenie prechádzať po zaťažených pozemkoch (pozemkoch v spoluvlastníctve žalovaných) autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu k jej nehnuteľnostiam. Prípadná realizácia práva prejazdu tak závisí od "milosti, či nemilosti" žalovaných. Dodal, že nevyhnutná miera zodpovedá prejazdu k verejnej komunikácii minimálne dva krát denne. 2. Vo zvyšných častiach okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vysadenie jahôd medzi betónovými pásmi, ktorými žalobkyňa prichádza k pozemku parc. č. 214/28 nepredstavuje zásadnú prekážku prejazdu cez "služobné" nehnuteľnosti (a už vôbec nie prekážku prechodu). Koly (jeden drevený a druhý kovový) boli medzičasom už odstránené; navyše, tieto osadil na miesto samé otec žalovaných. To znamená, že pôvodcom zásahu bol niekto iný, ako strana sporu. Uvedené platí i vo vzťahu k zaparkovaniu na príjazdovej ceste motorového vozidla EČV: DK 879 AA, ktorého majiteľom i používateľom je taktiež otec žalovaných (svokor žalobkyne). Napokon, zamietnutie návrhu vo zvyšku sa viaže aj k prekážke v podobe uzamknutia vstupnej brány, pokiaľ ide o prechod peši, lebo ten je možný cez bráničku pri/vedľa vstupnej bráne/y.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keďže úspech strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol iba čiastočný a rozsah (ne)úspechu nie je možné konkrétnym spôsobom stanoviť. Súčasne v zmysle § 337 ods. 1, 2 poučil žalovaných, že môžu podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude uloženie povinnosti žalobkyni strpieť uzamknutie danej vstupnej brány. Žalovaných poučil i o právnych následkoch s tým spojených.

4. Proti tomuto uzneseniu vo vyhovujúcej časti podali v zákonom stanovenej lehote (spoločné) odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali zrušenia neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Nespochybňovali existenciu zaťaženia ich pozemkov právom prechodu a prejazdu pre vlastníkov pozemku parc. č. 214/28, ale zdôrazňovali druh označeného pozemku, ktorý je ornou pôdou. Visiacou zámkou na vstupnej bráne si len chránia svoje vlastníctvo (a v konečnom dôsledku i vlastníctvo žalobkyne), aby cez dotknuté pozemky nejazdili neoprávnené osoby. 5. Žalovaní podrobnejšie popisovali okolnosti uzavretia zmluvy o vecnom bremene ešte medzi ich právnymi predchodcami (rodičmi) a medzi žalovanou a jej manželom (už zosnulým bratom žalovaných). Tvrdili, že neboli prizvaní k stavebnému konaniu týkajúcemu sa výstavby rodinného domu žalobkyne a jej manžela; súčasne však uviedli, že v danom období nemali dôvod podávať námietky v stavebnom konaní, lebo podmienky vecného bremena boli rešpektované. Po výstavbe domu ich brat (manžel žalobkyne) požiadal rodičov o možnosť položenia betónových pásov na prístupovú/príjazdovú cestu, čomu bolo vyhovené. Odvolatelia poukázali na pretrvávajúce rozpory medzi stranami sporu, ktoré boli opakovane riešené aj za prítomnosti príslušníkov Policajného zboru SR.

6. Žalobkyňa žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Poukazovala na to, že situácia je dlhodobo neúnosná a zo strany žalovaných dochádza k mareniu jej práva, keď uzamkli jedinú prístupovú cestu. Z daného dôvodu si nemôže ani zabezpečiť palivo na zimu. Tvrdila, že nie je podstatná špecifikácia druhu pozemku a výklad protistrany v tejto spojitosti označila za nelogický. 7. Žalobkyňa navrhla, aby boli "riadne zadefinované" práva vyplývajúce z vecného bremena, vrátane pojmu "v nevyhnutnej miere". V danej súvislosti doplnila, že súdna prax dospela k záveru, že okrem osoby priamo oprávnenej z vecného bremena, "môžu určité osoby realizovať niektoré z neho vyplývajúce práva".

8. V reakcii na vyjadrenie žalobkyne žalobcovia naďalej zdôrazňovali, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom vstupu a prejazdu na pozemok žalobkyne (ktorý je ornou pôdou) práve z dôvodu jeho poľnohospodárskeho využitia. Nesúhlasili preto s tvrdením protistrany, že špecifikácia druhu pozemku je nepodstatná. Pokiaľ bude súd definovať nevyhnutnú mieru prístupu na pozemky žalobkyne, žiadali, aby bol braný do úvahy (práve) charakter pozemku, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené. 9. V následnej reakcii žalovaná zotrvala na dovtedy ňou prezentovaných vyjadreniach. Uviedla, že na situácii sa nič nezmenilo a naďalej pretrváva zo strany žalovaných marenie práva vyplývajúceho jej zo zriadeného vecného bremena. Žalovaní dokonca svoje konanie stupňujú a žalobkyni prestala byť doručované poštové zásielky, pretože žalovaní bránia poštovým doručovateľom v prechode "cez priestor vecného bremena".

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 , z toho titulu zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté v nenapadnutom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v preskúmavanej časti napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Je nesporné, že hmotnoprávne vzťahy strán sporu týkajúce sa práva prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. 214/12 a 214/18 boli/sú upravené zmluvou o zriadení vecného bremena z 16.6.1998; ktorá je zapísaná (aj) v katastri nehnuteľností. Rovnako je nesporné, že žalovaní tento prístup (osobitne vo forme prejazdu motorovým vozidlom) k "panujúcemu" pozemku žalobkyne cez svoje pozemky fakticky znemožnili uzamknutím vstupnej kovovej brány visiacou zámkou a požadujú, aby každý prejazd žalobkyne bol uskutočnený iba s ich predchádzajúcim súhlasom. 12. V predmetnej zmluve o zriadení vecného bremena je povinnosť vlastníkov pozemkov parc. č. 214/12 a 214/18 definovaná nasledovne: "Vecné bremeno spočíva v povinnosti vlastníkov zaťažených pozemkov trpieť, aby vlastníci pozemku parc. č. 214/28 mohli prechádzať cez pozemky parc. č. 214/12 a 214/18, a to peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na pozemok parc. č. 214/28". V citovanom - rozhodujúcom - zmluvnom dojednaní (článok II. zmluvy), ani v inej časti dotknutej

zmluvy z 16.6.1998 nie je zadefinované oprávnenie vlastníkov zaťažených pozemkov (aktuálne žalovaní) vytvoriť akúkoľvek fyzickú prekážku prejazdu, ohľadne uvoľnenia ktorej pre potreby vlastníka "panujúceho" pozemku (aktuálne žalobkyňa a jej deti) budú rozhodovať výlučne oni; navyše, len podľa vlastného uváženia. Zároveň (opačne) platí, že zo zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť vlastníka "panujúceho" pozemku pri každom prejazde (v zmysle dikcie zmluvy prechode autom) žiadať o povolenie prejazdu vlastníkov zaťažených pozemkov.

13. Z konštatovaného je nepochybné, že v rámci úpravy pomerov (osvedčených hmotnoprávnych vzťahov strán) je plne dôvodným rozhodnutie okresného súdu. Bez ohľadu na to, že pre rozhodovanie o posudzovanom odvolaní to nebolo podstatné, krajský súd dodáva, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje ustanovenie, ktoré by zodpovedalo vyjadreniam/výkladu žalovaných prezentovanému (napríklad aj) v reakcii na vyjadrenie protistrany k ich odvolaniu; t.j. že by vecné bremeno bolo zriadené iba a výlučne za účelom poľnohospodárskeho využitia "panujúceho" pozemku.

14. Okresný súd poskytol žalovaným i náležité poučenie v zmysle § 337 o tom, že môžu podať žalobu o uloženie povinnosti žalobkyni strpieť uzamykanie vstupnej kovovej brány. Svojim charakterom by sa v podstate jednalo o žalobu v zmysle § 151p ods. 3 Obč. zák. Žalovaní však nemôžu iba na základe vlastného uváženia (bez rozhodnutia súdu, eventuálne bez dohody strán, ktorá však vzhľadom na výrazne negatívne vzájomné vzťahy je skôr teoretickou) a v rozpore s existujúcou a platnou zmluvou o zriadení vecného bremena obmedzovať, až fakticky znemožňovať uplatňovanie žalobkyni práv zodpovedajúcich vecnému bremenu.

15. Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade (o nároku na náhradu) trov konania. Je nepochybné, že každá zo strán bola v časti uplatňovaných nárokov, resp. obrany voči nim úspešná a v časti neúspešná. Primeraným je tiež nadväzujúce konštatovanie okresného súdu, že s odkazom na skutkové konkrétnosti a právne/procesné súvislosti súdenej veci je veľmi problematické, až vylúčené exaktne stanoviť konkrétnu mieru úspechu, či neúspechu. Uvedenej situácii plne zodpovedá vyslovenie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov (prvoinštančného) konania právo.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalovaní neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalobkyňa voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.