Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: Y. S., rod. F., nar. X. R. XXXX, bytom C., W. XXX/X, zast. splnomocnencom: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, IČO: 31 872 000, proti žalovanému: C. U., nar. XX. R. XXXX, bytom H., H. XX/XX, prechodne bytom N. W. U. XXX, zast. advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Piešťany, Vajanského 5270/1A, IČO: 30 098 891, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -302 zo dňa 11. januára 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov III., IV. a V. vrátane závislého výroku VI. o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci, ktoré má v užívaní žalobkyňa, v celkovej hodnote 70 eur; výrokom II. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci, ktoré má v užívaní žalovaný, v celkovej hodnote 70 eur ; výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov : 1. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. H., obec H., okres Piešťany, ako parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, a to ako pozemok s parc. č. 124 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, v podiele 3/4 z celku, 2. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. H., obec H., okres Piešťany, ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, a to ako pozemok s parc. č. 118 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 230 m2, pozemok s parc. č. 125 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, a ako stavba

- dom so súp. č. XX postavený na pozemku s parc. č. 125, v celosti, 3. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre kat. úz. H., obec H., okres Piešťany, ako parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, a to ako pozemok s parc. č. 122 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, v podiele 1/3 z celku, všetky nehnuteľnosti vo všeobecnej hodnote ku dňu vyporiadania, v technickom stave ku dňu 28.8.2013, vo výške 44.322,13 eura; výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť splácať nesplatenú časť úveru L. L., a.s. zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5033981434 zo dňa 13.11.2012, v neuhradenej sume ku dňu 31.12.2020 v zodpovedajúcej výške 3.766,38 eur vrátane príslušenstva, až do zaplatenia; výrokom V. uložil žalovanému povinnosť za účelom vzájomného finančného vyrovnania titulom širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 21.529,67 eur v mesačných splátkach po 130 eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , a , , , a ( ďalej len „O. z." ) s poukazom na procesné ust. , , a a ( ďalej len „").

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 24.6.1995, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. -34 zo dňa 20.8.2013 rozvedené ( rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2013 ) pričom ním bolo zároveň rozhodnuté aj o úprave ich rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom, Y., nar. XX.X.XXXX, a C., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky ( žalobkyne ) a otcovi ( žalovaný ) bola uložená povinnosť platiť výživné na obe deti po 50 eur mesačne. Medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, preto žalobkyňa podala na súd žalobu o vyporiadanie BSM, ktorá bola súdu doručená dňa 13.10.2015, teda v zákonnej lehote do troch rokov ( § 149 ods. 4 O.z. ) od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva subjektov sporu. Nakoľko žaloba o vyporiadanie BSM bola doručená súdu včas a v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM existoval majetok patriaci do BSM strán sporu, žaloba bola dôvodná, a súdu neostávalo nič iné, iba BSM strán sporu vyporiadať v súlade so zákonnými pravidlami vyporiadania BSM upravenými v O.z., preto nebol daný žiadny dôvod pre zamietnutie žaloby, čo navrhovala žalovaná strana len z toho dôvodu, že žalovaný nesúhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania žalujúcou stranou a z dôvodu, že mesačné náklady na bývanie a živobytie spolu so splátkami z úverov a z pôžičiek, ktoré je žalovaný povinný mesačne splácať, spolu s platením výživného na dve deti, dosahujú približne sumu jeho mesačného príjmu. Žiadna zo strán nenavrhla súdu dôkaz obsahom rozvodového spisu, strany sa ani nevyjadrovali podrobne k príčinám rozvratu ich manželstva, ktoré príčiny nebolo možné zistiť z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie preto nemohol pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM prihliadnuť na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ani ako sa staral o deti a ako obstarával spoločnú domácnosť, ako to vyplýva z ust. § 150 O.z. Pri vyporiadaní BSM prvoinštančný súd vychádzal z parity podielov subjektov v pomere 1:1, t. j. 50 % na 50 %. Strany v priebehu sporu ustálili, a zostalo medzi nimi nesporné vyporiadanie hnuteľných vecí z BSM ich prikázaním do výlučného vlastníctva strán sporu tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na hodnotu a druh vyporiadavaných hnuteľných vecí, považoval súd tento spôsob vyporiadania hnuteľných vecí za dostatočný, bez potreby bližšej konkretizácie jednotlivých hnuteľných vecí. Z hnuteľných vecí malo väčšiu hodnotu iba motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ktoré v čase vyporiadania konajúcim súdom už nepatrilo do BSM. Predmetné vozidlo po rozvode manželstva užíval výlučne žalovaný, ktoré však predal za 500 eur, a túto sumu si ponechal. Túto skutočnosť zohľadnil v sume vyrovnacieho podielu titulom vyporiadania BSM. Žalovaný nepreukázal súdu, že by motorové vozidlá zn. Opel Corsa a zn. Renault Clio patrili do BSM, o ktorých sa žalobkyňa vyjadrila, že vozidlo zn. Opel Corsa vlastnila ona, avšak z dôvodu, že jej ho kúpila jej matka, a vozidlo zn. Renault Clio vlastnila ich dcéra H., a kúpil jej ho jej priateľ. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva subjektov sporu obe vozidlá preukázateľne vlastnila dcéra bývalých manželov, H. U., nar. XX.X.XXXX tak, ako to vyplýva z potvrdenia OR PZ v Trnave, okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 22.10.2019. Nakoľko medzi stranami zostalo nesporné, že hnuteľné veci v BSM, patriace do BSM ku dňu zániku ich manželstva, a existujúce ku dňu vyporiadania BSM, majú hodnotu 140 eur, z ktorých každý z nich užíva veci v hodnote po 70 eur, súd prikázal hnuteľné veci každej zo strán v súlade s ich zhodným návrhom tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná strana v priebehu sporu upustila od tvrdenia o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stali strany sporu bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného domu, pretože neplatnosť zmluvy nevedela žalovaná strana preukázať, predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že účastníci druhej zmluvnej strany kúpnej zmluvy sú už mŕtvi. Nakoľko z obsahu kúpnej zmluvy a obsahu súdneho spisu nedospel k zisteniu, že by táto zmluva bola absolútne neplatná, považoval ju za platný právny titul nadobudnutia bezpodielového spoluvlastníctva subjektov sporu k predmetným nehnuteľnostiam. V priebehu sporu strany ustálili, že do masy ich BSM patria aj nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vo výroku III. tohto rozsudku, nevedeli sa však zhodnúť na spôsobe ich vyporiadania. Napriek opakovanej snahe žalovaného súd nevykonal vyporiadanie prikázaním predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu z

dôvodu, že takéto rozhodnutie by nevyriešilo vzniknutú situáciu, a viedlo by iba k vyvolaniu ďalšieho súdneho sporu, konkrétne sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v priebehu sporu navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že nemá peniaze na vyplatenie žalobkyni alebo veci z BSM prikázať do podielového spoluvlastníctva strán sporu z toho istého dôvodu, a na pojednávaní dňa 23.6.2020 sa výslovne vyjadril, že nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti. K týmto vyjadreniam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v predmetnom dome stále býva, a nemá teda vyriešenú bytovú otázku, na rozdiel od žalobkyne, ktorá v tomto dome nebýva. Taktiež zohľadnil tú skutočnosť, že ako spoluvlastník pozemku zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. H. je vedená nebohá stará matka žalovaného v podiele 1/4, ktorá je zároveň evidovaná ako spoluvlastník pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. H. v podiele 1/6, ktorý vlastní aj sestra žalovaného, R. U., v podiele 1/2. Prikázanie pozemkov zapísaných na LV č. XXX a č. XXXX pre kat. úz. H. do vlastníctva žalobkyne by iba prispelo k vyhroteniu vzťahov medzi žalobkyňou a sestrou žalovaného, ktorá je jej bývalou švagrinou, a dedičom, príp. dedičmi po starej matke žalovaného, ktorá je naďalej vedená v KN ako spoluvlastník dvoch pozemkov. Súd vyporiadal nehnuteľné veci ich prikázaním do vlastníctva žalovaného z dôvodu, že tento v predmetnom dome býva, že v ňom nebýva žalobkyňa, ktorá oňho nemá záujem, a že žalovaný nemá vyriešenú bytovú otázku, že s výnimkou pozemku pod domom a pozemku pri dome, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. H., sú ďalšími spoluvlastníkmi predmetných pozemkov aj sestra žalovaného a neb. stará matka žalovaného. Žalovaným tvrdená a aj preukázaná súčasná platobná neschopnosť v danom prípade nepostačovala pre výnimočné prikázanie nehnuteľných vecí do podielového spoluvlastníctva strán sporu z dôvodu, že takéto rozhodnutie by nevyriešilo napäté vzťahy medzi bývalými manželmi, zhoršilo by vzťahy medzi žalobkyňou a rodinou žalovaného, a vôbec by neviedlo k vyriešeniu nepriaznivých spoluvlastníckych pomerov medzi stranami sporu. Súd prvej inštance zohľadnil aj tú skutočnosť, že úvery žalovaného v sume 17.000 eur a v sume 28.400 eur sú naozaj privysoké na to, aby mali slúžiť iba na pokrytie životných nákladov žalovaného, čo správne namietala protistrana. Pokiaľ by úver v sume 17.000 eur použil žalovaný výlučne na splatenie dvoch úverov nebankovým subjektom a časti pôžičky sestre, stále suma úveru 28.400 eur nemôže byť považovaná za nevyhnutnú pre živobytie. Žalovaný sa sám vyjadril, že spočiatku sestre vracali pôžičku so žalobkyňou, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že z úveru v sume 17.000 eur vrátil sestre pôžičku v sume 4.000 aj s úrokmi v celkovej sume 5.600 eur, keďže už z nej, podľa vyjadrení samotného žalovaného, so žalobkyňou nejaké splátky skôr splatili, ktoré mala splácať žalobkyňa spolu s žalovaným do apríla 2014. V neprospech žalovaného bolo aj zistenie, že tento je riadne zamestnaný, jeho príjem z pracovného pomeru dosahuje 1.488 eur až 2.089 eur v hrubom, že je zároveň aj poberateľom invalidného dôchodku v sume 232 eur. Medzi stranami zostalo nesporným tvrdenie žalobkyne, že o predmetný dom prejavil záujem potencionálny kupujúci, a že o 1/2 predmetného domu prejavila záujem aj sestra žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žalovanému nič nebráni, aby po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie predmetný dom, príp. aj pozemky predal, pokiaľ skutočne nemá záujem o tieto nehnuteľnosti, a výťažok z predaja by mohol použiť na vyplatenie náhradovej pohľadávky titulom vyporiadania BSM žalobkyni. V neprospech žalovaného bola aj ochota žalobkyne umožniť žalovanému splácať náhradovú pohľadávku titulom vyporiadania BSM v splátkach rozložených na 10 až 15 rokov. Žalovaný predložil súdu iba výpis zo L. L., a.s., z ktorého bolo možné zistiť sumu neuhradeného zostatku úveru k 31.12.2019 ( 6.370,38 eur ), preto súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, iba vychádzať z predpokladu, že obe strany minimálne v rokoch 2019 a 2020 riadne splácali úver po 108,50 eur mesačne tak, ako to vyplývalo z výpisov za rok 2019, t. j. že v roku 2020 zaplatili celkom splátky v sume 108,50 eur x 2 subjekty sporu x 12 mesiacov, a že v roku 2020 zaplatili celkom 2.604 eur. Súd takýmto výpočtom dospel k zisteniu, že neuhradený zostatok predmetného úveru k 31.12.2020 by tak mal predstavovať sumu vypočítanú ako neuhradený zostatok k 31.12.2019 v sume 6.370,38 eura mínus zaplatené splátky roku v 2020 v sume 2.604,- eur, t. j. neuhradený zostatok k 31.12.2020 v sume 3.766,38 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemohol uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni sumu všetkých splátok úveru, ktoré uhrádzala po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zo svojich finančných prostriedkov, ako to opakovane navrhovala súdu. Obaja bývalí manželia splácali oba úvery z úverových zmlúv, ktoré uzavreli za trvania ich manželstva, pričom obaja splácali oba úvery aj po rozvode ich manželstva, obaja z finančných prostriedkov zo svojho výlučného majetku. Žalobkyňa totiž „iba" splácala úvery, na platenie ktorých bola zaviazaná rovnako ako žalovaný, pričom suma oboch úverov bola použitá na rekonštrukciu spoločného domu v BSM, a nie na vec vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo vo vlastníctve tretej osoby. Prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa v máji 2014 prestala prispievať na splácanie pôžičky, ktorú subjektom sporu poskytla sestra žalovaného v sume 4.000 eur, na ktorý účel si sestra žalovaného vzala úver v banke, pričom toto tvrdenie nebolo medzi stranami sporné. Bolo nevyhnutné samostatným výrokom rozsudku zaviazať žalovaného na zaplatenie celého neuhradeného zostatku nesplatenej časti

spoločného úveru L. L., a.s., keďže právoplatnosťou tohto rozsudku sa stane výlučným vlastníkom domu žalovaný, a suma tohto úveru bol použitá predovšetkým na rekonštrukciu domu, a bolo by nespravodlivé túto skutočnosť nezohľadniť v rámci vyporiadania BSM. V záujme spravodlivého vyporiadania BSM musel súd zohľadniť tú skutočnosť, že spoločný úver L. L., a.s. splácala v období od septembra 2013 do mája 2014 výlučne žalobkyňa, kedy zaplatila 9 splátok po 206,43 eur, teda sumu 1.857,87 eur, a že zo splátky za jún 2014 v sume 206,43 uhradila sumu 176,08 eur a žalovaný iba sumu 30,35 eur. Žalovaný by tak mal vrátiť žalobkyni 1/2 zaplatených splátok úveru L. L. v sume 1.857,87 eur v zodpovedajúcej výške 928,93 eur. Rovnako by mal zaplatiť žalobkyni sumu 72,87 eur, ktorá predstavuje sumu splátky, o ktorú naviac mal uhradiť žalovaný v júni 2014, pokiaľ mal v úmysle zaplatiť 1/2 splátky úveru, ktorú sumu vypočítal nasledovne: predpísaná splátka 206,43 eur/2 mínus suma 30,35 eur uhradená žalovaným. Preto titulom tých splátok úveru, ktoré hradila po právoplatnosti rozsudku o rozvode subjektov sporu výlučne žalobkyňa, by žalovaný mal nahradiť žalobkyni sumu zodpovedajúcu polovici uhradených splátok, t. j. sumu vypočítanú ako 928,93 eura + 72,87 eura, spolu 1.001,80 eura. Strany sporu neuniesli dôkazné bremeno v časti celkovej sumy splátok, ktoré reálne uhradili za celé obdobie Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. zo spoločného stavebného úveru od právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva až do jeho úplného zaplatenia, ktoré splátky splácali zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.3.2016. Preto súd ani nemohol zodpovedne zistiť, ktorý z bývalých manželov zaplatil z týchto splátok viac, aby následne, v rámci širšieho vyporiadania BSM, mohol súd uložiť povinnosť tomu, kto zaplatil menej, zaplatiť druhému 1/2 z toho, o čo druhý zaplatil viac. Všetky nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckych podielov patriacich do BSM prikázal súd do vlastníctva žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku, uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie nesplateného zostatku spoločného úveru v L. L., a.s. v sume 3.766,38 eura ( výrok IV. ). Za účelom vyrovnania podielov v rámci širšieho vyporiadania BSM uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 21.529,67 eura ( výrok V. ), ktorá pozostáva 1./ zo sumy 22.161,06 eura titulom 1/2 hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností v príslušných spoluvlastníckych podieloch v celkovej všeobecnej hodnote 44.322,13 eur podľa č. 18/2020 ( odsek 17. odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie ), 2./ zo sumy 250 eur, ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni titulom 1/2 prijatej kúpnej ceny v sume 500 eur za predané osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, 3./ zo sumy 1.001,80 eur titulom 1/2 splátok zo spoločného úveru, ktoré platila L. L., a.s. výlučne žalobkyňa za mesiace september 2013 až máj 2014 a titulom pomernej časti prevyšujúcej 1/2 sumy splátky za mesiac jún 2014, ktorú zaplatila žalobkyňa v sume presahujúcej polovicu o sumu 72,87 eur. Celkom mal žalovaný zaplatiť žalobkyni titulom širšieho vyporiadania BSM sumu 23.412,86 eur, od ktorej sumy však súd prvej inštancie odpočítal sumu 1.883,19 eur zodpovedajúcu 1/2 nesplateného zostatku úveru v sume 3.766,38 eur v L. L., a.s. zo spoločného úveru, ktorého nesplatený zostatok k 31.12.2020 je podľa výroku IV. povinný splácať žalovaný. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť za účelom vzájomného finančného vyrovnania titulom širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 21.529,67 eur, ktorú mu umožnil zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach po 130 eur rozložených na necelých 14 rokov, pričom súd prihliadol na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ako aj na výslovný súhlas žalobkyne o umožnení žalovanému splácať súdom uloženú sumu aj po dobu 10 až 15 rokov, pretože táto doba splácania sa vymyká štandardnej, súdnou praxou uznávanej, dobe splácania 3 rokov od právoplatnosti rozsudku. Zohľadnil aj skutočnosť, že zaplatenie priznanej sumy v splátkach rozložených na necelých 14 rokov nebude predstavovať výrazný neprimeraný zásah do majetkovej sféry žalobkyne, keďže táto má zabezpečené bývanie, v predmetnom dome už niekoľko rokov nebýva. Rešpektujúc princíp rovnosti zbraní, nepomer v neprimeranej dĺžke doby splácania žalovaným „vyrovnal" klauzulou o hrozbe straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky, kedy sa stane splatný celý dlh žalovaného.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok, keďže bol vyporiadaný celý spoločný majetok strán sporu medzi oboch bývalých manželov rovnakým dielom, a teda nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich v konaní.

5. Proti tomuto rozsudku čo do výroku III., IV. a V. podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle ust. a Rozhodnutie súdu považoval za neprimerané, tvrdé, neobjektívne, pretože sa súd prvej inštancie sa nevyporiadal dostatočne s predloženými dôkazmi na pojednávaniach. Pre žalovaného je nepochopiteľné, prečo sa v bode 26. napadnutého rozsudku uvádza za mesiace máj 2020 až november 2020 jeho hrubý príjem od 1.488,74 eur do 2.089,99 eur,

ktorý je neporovnateľne vyšší s čistým mesačným príjmom, ktorý mu zostáva na úhradu životných nákladov, ku ktorým nepochybne patria aj úvery prípadne dlhy. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd nesprávne vysvetlil uhrádzanie splátok so zmluvy o splátkovom úvere č. 5033981434 zo dňa 13.11.2012 uzatvorenej s veriteľom L. sporiteľňa, a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15 000,00 eur, ktoré sa zaviazali strany sporu uhrádzať 120 mesačnými splátkami po 209,42 eur vrátane príslušenstva t. j. celkom uhradiť 25 130,40 eur ( bod.16. napadnutého rozsudku ). Tvrdenie prvoinštančného súdu, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva splátky uhrádzala len žalobkyňa od septembra 2013 do mája 2014 a že v danom období zaplatila 9 splátok po 206,43 eur nie je pravdivé. Splátky od októbra 2013 do júna 2014 uhrádzal žalovaný v rozsahu 50 % tak, že mesačne sumu predstavujúcu 135,17 eur ( z toho 103,00 pre L., a.s. + 31,95 eur pre PSS, a.s. ) poukazoval zo svojho účtu č. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet žalobkyne číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX. Ako dôkaz v prílohe doručil výpisy z účtu za mesiace X., XI, XII. 2013 a za mesiace I., II., III., IV., V. VI. 2014 o ich úhradách. Žalobkyňa následne sumu poukazovala veriteľom. Až od mesiaca júl 2014, každá sporová strana samostatne uhrádzala na účet veriteľa splátku úveru. Žalovaný rozporuje tvrdenie žalobkyne v napadnutom rozhodnutí v bode 21., ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, že nebol dôvod, pre ktorý by bol žalovaný nútený uzavrieť úverovú zmluvu na sumu 17.000 eur a na sumu 28.400 eur a tieto sumy použiť iba na živobytie. Na pojednávaní dňa 10.12.2020 bola protokolovaná výpoveď zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že dôvodom týchto dvoch úverov bolo, aby prostriedky boli použité na živobytie, ale samotný žalovaný potvrdil, že príčinou rozvratu manželstva strán sporu boli práve ich dlhy, ktoré nevládali splácať z dvoch platov. Z pojmového znaku a významovému pojmu živobytia vyplýva, že k nim patria aj existenčné, životné potreby jedná sa teda aj o primerané dlhy, ktoré patria nevyhnutne k dnešnej spotrebnej dobe a ich splácanie považuje žalovaný za nevyhnutnosť. Z poskytnutého úveru 17.000 eur od Prvej stavebnej sporiteľni postupne žalovaný splatil dlhy nebankovým subjektom, a to Consumer Finance Holding, a.s. Home Credit Slovakia, a.s. a dlh sestre R. U. vo výške 5.600,00 eur z pôžičky, ktorú mu poskytla v sume 4 000 eur ( k tomu v prílohe ako dôkaz doručujeme výpisy o ich úhrade z G. F. jednak sumu 5 300,00 €, 660,35 €, 350,00 €, 11 663,62 € + zmluvu s G. F. zo dňa 01.06.2015 ). Odvolaciemu súdu dal odvolateľ do pozornosti jeho mesačné náklady, ktoré momentálne predstavujú - uhrádzanie dlhov voči: a/ PSS, a.s. vo výške 130,04 eur; b/ 28,85 eur pre T. F., a.s., c) 51,57 eur pre T. F., a.s. d/ 374,26 eur pre T. F., a.s., čo spolu predstavuje sumu 584,72 eur. Ďalej má ešte povinnosť platiť na a) výživu dcéry Y. sumou 120 eur mesačne b/ na syna C. sumou 100 eur mesačne, c/ splácať spoločný úver v L., a.s. sumou 108,50 eur mesačne pričom súčet týchto úhrad pod písmenom a, b, c, predstavuje 328,50 eur. Mesačne uhrádza náklady spojené bývaním, a to: a/ 33,03 eur internet a Magio TV, b/ 21,72 eur za mobil, c/ 4,64 eur koncesie za rozhlas a televíziu SR, d/ 53,00 eur za dodávku plynu, e) 34,74 eur za dodávku elektrickej energie. Súčet nákladov spojených za bývanie pod písmenom a,b, c, d, e, predstavuje celkovo: 147,13 eur. Súčet mesačných nákladov u žalovaného celkovo predstavuje: 1.060,35 eur ( výpočet: 584,72 eur + 328,50 eur + 147,13 eur = 1 060,35 eur ). Vzhľadom na plat z pracovného pomeru a výšku invalidného dôchodku celkový mesačný príjem predstavuje asi 1.280,00 eur. Z uvedeného zostatku nie schopný splácať žalobkyni mesačne 130 eur a zároveň doplácať aj splátky z úveru pre L., a.s. pre budúcnosť 2 x 108,50 = 217,00 eur. O ďalších položkách súvisiacich s nevyhnutnými životnými nákladmi ako napr. prispievanie výživným na dve deti ani nehovoriac. V tomto sa cíti žalovaný rozhodnutím prvoinštančného súdu znevýhodnený - ponížený, preto mal prvoinštančný súd pri rozhodovaní aplikovať iný spôsob vyporiadania, a to vyporiadanie do podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami, pretože okolnosti nášho prípadu ( okrem iného so zreteľom na vyjadrenie žalovaného a doručené listinné dôkazy, ako aj na spôsob hospodárenia v manželstve, keď bol nútený resp. boli nútení so žalobkyňou sa zadlžovať, čo bol nepochybne jeden z dôvodov rozvodu manželstva ) umožňuje vyporiadanie nehnuteľností aj týmto spôsobom ( napr. rozhodnutie Krajského súdu České Budějovice, sp.zn. , R 76/1970 ). Poskytnutý úver z T. F., a ,s, vo výške 28 400,00 eur je výlučne použitý na splácanie dlhov, a to : suma: 8 338,38 eur v prospech veriteľa U., a.s. ( dôkaz list U.,a .s. zo dňa 02.05.2018 + príkaz na úhradu v T. F., a.s. zo dňa 09.05.2018 ). V prílohe doručujem pre účely odvolacieho konania, že poskytnutý úver z T. F., a ,s, vo výške 28 400,00 eur je výlučne použitý na splácanie dlhov , a to : suma: 9 898,99 eur v prospech veriteľa U., a.s. ( dôkaz list U.,a .s. zo dňa 02.05.2018 + príkaz na úhradu v T. F., a.s. zo dňa 09.05.2018). Poskytnutý úver z T. F., a ,s, vo výške 28 400,00 eur je výlučne použitý na splácanie dlhov, a to : suma: 1.460,42 eur v prospech veriteľa Home Credit ( dôkaz výpis z účtu Premia karty Home Credit + príkaz na úhradu v T. F., a.s. zo dňa 09.05.2018). Poskytnutý úver z T. F., a ,s, vo výške 28 400,00 eur je výlučne použitý na splácanie dlhov, a to : suma: 4 662,67 eur v prospech veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. ( dôkaz zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.06.2017 + príkaz na úhradu v T. F., a.s. zo dňa 17.04.2018).

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť a žalovanému uložiť povinnosť k náhrade trov konania v plnej výške. Nie je možné povedať, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je pre žalovaného príliš tvrdý, pretože tento rozsudok je v prvom rade spravodlivý a v tomto rozsahu je tvrdý aj pre žalobkyňu. Žalovaný si pripravil situáciu týkajúcu sa vyporiadania BSM tak, aby jej nemusel nič vyplácať, čo je tvrdé aj voči nej. Prvý pokus žalovaného obrať ju o majetok bol v tom, že nemal najmenší záujem začať žiadne konanie, ktorým by vyporiadali ich zaniknuté BSM a čakať kedy ubehne zákonná lehota. Keď sa to nepodarí, zmenil stavisko tak, že nehnuteľné veci patriace do BSM majú údajne patriť len do jeho výlučného vlastníctva a nie do BSM. Preukazoval to ručne písanými nič nehovoriacimi údajnými právnymi úkonmi, ktoré nemohol predsa myslieť vážne. Tretia verzia žalovaného prednášaná už priamo na súde bolo zamietnutie žaloby o vyporiadanie BSM, avšak ani to nemohlo prejsť. Ďalšie pokusy ako sa vyhnúť povinnostiam z vyporiadania BSM bol návrh na prikázanie do podielového spoluvlastníctva oboch bývalých manželov, čím by docielil taký stav, že konanie o BSM by bolo úplne zbytočné, lebo ten istý stav by docielili aj keby žalobu nepodávala a išla by tak proti vlastným záujmom. Nakoniec sa začal schovávať za množstvo úverov a pôžičiek, ktoré má v evidentnej snahe najprv poplatiť s tým, že žalobkyňa by prišla na radu až o niekoľko rokov. Išlo o pôžičky, ktoré vôbec nemali právny režim BSM a ktoré tvorili výlučne oddelené vlastníctvo už po rozvode ich manželstva. Všetky aktivity žalovaného boli evidentne robené len za tým účelom, aby žalobkyni nemusel nič vyplácať.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ odvolanie oprel o odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa tento potvrdil.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvoinštančný súd postupoval správne s poukazom na odvolacie dôvody predostreté žalovaným v odvolaní ak prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj povinnosť žalovaného na zaplatenie žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 21.529,67 eur v mesačných splátkach po 130 eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok, ako aj povinnosť zaplatiť nesplatenú časť úveru L. L., a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5033981434 zo dňa 13.11.2012, v neuhradenej sume ku dňu 31.12.2020 v zodpovedajúcej výške 3.766,38 eur.

9. Odvolateľ odôvodnil odvolanie tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností t.j. v tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana ( tu žalovaný ) navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal ( ), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci t.j. tu ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť ( ).

10. Treba uviesť, že žalovaný v odvolaní len formálne citoval odvolací dôvod uvedený v , keď len zopakoval svoje skutkové tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tieto neboli žiadnym spôsobom identifikované, t.j. v akých pochybeniach tento odvolací dôvod odvolateľ vidí ( aké dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal napriek tomu, že ich vykonanie pred súdom prvej inštancie žalovaný navrhoval ), t.j. odvolací dôvod sa musí konkretizovať. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého Komentára k : „Odvolanie musí byť niektorou / prípadne viacerými / z uvedených vád odôvodnené ( ), čo znamená, že nestačí

formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení ( vade, skutočnosti ) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu" ( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. , Veľký Komentár C.H. Beck, 2016, strana 1237 ). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. , ktorým odmietol ústavnú sťažnosť vo veci Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako zjavne neopodstatnenú konštatoval, že „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody ". Tu treba dať do pozornosti aj tú skutočnosť, že sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení v podstate vylučuje, aby strana mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred súdom prvej inštancie. Zákon neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodila skutočnosťami, ktoré mala predniesť na konaní pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu vlastného zanedbania tak neurobila.

11. Jedinou relevantnou námietkou, ktorú žalovaný namietal a ku ktorej aj argumentoval je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to posúdenie spôsobu vyporiadania nehnuteľných vecí, ako aj povinnosť žalovaného na zaplatenie žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 21.529,67 eur v mesačných splátkach po 130 eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok, ako aj povinnosť zaplatiť nesplatenú časť úveru L. L., a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5033981434 zo dňa 13.11.2012, v neuhradenej sume ku dňu 31.12.2020 v zodpovedajúcej výške 3.766,38 eur. Tu je treba uviesť, že právna úprava je v podstate vyjadrená v dvoch paragrafoch ( § 149 a § 150 O.z. ). Podstatné je zistenie skutkového stavu a jeho posúdenie, pričom následná aplikácia právnych noriem nie je sporná a je predvídateľná. K nosnej námietke ohľadom spôsobu vyporiadania nehnuteľností, ako aj výplaty vyrovnacieho podielu sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj so spôsobom jeho rozhodnutia vo vzťahu k spoločnému majetku bývalých manželov, čo vychádza jednoznačne z prehĺbenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V zmysle § 149 ods. 1 O.z. platí, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. V konaní bolo preukázané, že BSM zaniklo, potom platí, že jeho vyporiadanie sa musí vykonať podľa zásad uvedených v § 150 O.z. Aj vo vzťahu k dlhom ( pasívam ), a to úveru od L. L., a.s. vyplývajceho zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5033981434 zo dňa 13.11.2012 sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že toto vyporiadanie sa vykoná iba vo vzťahu medzi manželmi, a nie aj vo vzťahu k tretím osobám, pretože tento dlh totiž podľa § 143 O.z. nepatrí do BSM, takže sa na naňho priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 O.z., preto je potrebné, keďže tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, v zmysle § 853 O.z. vychádzať z ustanovení O.z., ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 O.z., čo aj súd prvej inštancie urobil.

12. Na záver je potrebné uviesť, že spravodlivé vyporiadanie majetku z BSM by malo s prihliadnutím na všetky okolnosti dávať záruku rozumného, účelného a spravodlivého rozdelenia majetku, ktorý bol nadobudnutý počas manželstva, ako aj zohľadnenia ďalších skutočností, na ktoré pamätá ustanovenie § 150 O.z., pričom tu nie je vôbec rozhodujúce, kto návrh na vyporiadanie BSM podá, pretože to môže urobiť ktokoľvek z bývalých manželov v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ sa vyporiadanie nevykonalo dohodou.

13. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ( vo výrokoch III., IV. a V. ) ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil vrátane ( závislého ) výroku o trovách konania.

14. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ).

Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).