Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: O. G., nar. X. M. XXXX, trvale pobytom S. XXX, zastúpenej advokátkou.: JUDr. Viera Straková, so sídlom Námestie Legionárov č. 5, Prešov, proti žalovanému: H. H., nar. X. P. XXXX, trvale pobytom Z. XXX/X, S., zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o zaplatenie 7.248,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. decembra 2020 č.k. -40 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I. a III.) p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 66%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením , , , , z.č. (ďalej len „“), nariadenia vlády č. , a z.č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že medzi stranami nebolo sporné reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému v celkovej výške 6.000,- eur, keď tieto žalobkyňa zaslala žalovanému prostredníctvom poštových poukazov v období od 30. septembra 2017 do 20. decembra 2017. Žalobkyňa uviedla, že predmetné prostriedky žalovanému požičala, pričom žalovaný toto tvrdenie nerozporoval uviedol len, že toto tvrdenie žalobkyne rešpektuje, súd prvej inštancie preto posúdil uplatnený nárok ako zmluvu o pôžičke. Dodal, že jednou z náležitostí zmluvy o pôžičke je dočasnosť poskytnutia predmetu pôžičky a v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by si strany dojednali presný termín vrátenia a z toho dôvodu bolo stanovenie termínu splatnosti ponechané na veriteľovi, ktorý je oprávnený požiadať dlžníka o plnenie a dlžník je povinný plniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Medzi stranami bolo sporné, či žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie peňažných prostriedkov pred začatím konania, keď žalovaný jej tvrdenie o telefonickej výzve zo dňa 15. apríla 2019 poprel. Súd prvej inštancie dôvodil, že súdna prax uznáva žalobu o plnenie za kvalifikovanú výzvu na vrátenie dlhu a to dňom, kedy bola žaloba žalovanému doručená. Žaloba bola žalovanému doručená 16. júna 2020, v dôsledku čoho najneskôr nasledujúcim dňom, t.j. 17. júna 2020 bol žalovaný povinný žalobkyni požičané prostriedky vrátiť. Súd prvej inštancie uviedol, že stranami sporu navrhnuté dôkazy na preukázanie uskutočnenia telefonickej výzvy dňa 15. apríla 2019 vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania ako nadbytočné nevykonal. Preukázanie skoršieho termínu splatnosti by malo význam len v prípade

posudzovania omeškania žalovaného a vzniku nároku na úroky z omeškania, tie si však žalobkyňa uplatňuje až odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Pre priznanie nároku na úroky z omeškania je postačujúce preukázanie, že žalobkyňa žalovaného vyzvala na plnenie najneskôr doručenou žalobou dňa 16. júna 2020. Žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 6.000,- eur súd prvej inštancie považoval za dôvodný rovnako aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. sumy 1.248,- eur ako náklady spojené s úverom i s 5% úrokom z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže v konaní nebolo tvrdené, že by medzi stranami boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky. Súd prvej inštancie považuje za nesporné, že peňažná pôžička bola poskytnutá ako bezodplatná a v dôsledku toho nie je zrejmé, z akého titulu si žalobkyňa proti žalovanému uplatňuje zaplatenie 1.248,- eur. Skutočnosť, že žalobkyňa si zabezpečila peniaze, ktorá požičala žalovanému od tretej osoby, nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného na úhradu nákladov, ktoré žalobkyni zo vzťahu s treťou osobou vznikli, resp. len vzniknú. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby v prípade, že súd ho zaviaže na plnenie, mu bolo povolené dlh splatiť v splátkach. Súd prvej inštancie však uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlh žalobkyni do troch dní, keď nemal preukázané splnenie predpokladov na povolenie dlhšej splatnosti v podobe splátok, keďže žalovaný výšku splátok bližšie nešpecifikoval a okrem všeobecného vyjadrenia, že nemá zamestnanie a v marci 2018 sa mu narodili trojičky, neuviedol žiadne tvrdenia odôvodňujúce povolenie splátok. Navrhnutá výška splátky by mala zodpovedať kritériám, ktoré treba pri rozhodovaní zohľadňovať a to výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, ako aj v konaní prejavenú znalosť o splnení záväzku a možnosti žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v konaní v prevažnej časti úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, keď jej úspech spočíval v časti uplatneného nároku vo výške 6.000,- eur a úspech žalovaného v časti zamietnutého návrhu vo výške 1.248,- eur. Pomer úspechu a neúspechu bol 83% : 17% a preto žalobkyni priznal náhradu trov v rozsahu 66% (83% - 17%).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nepopiera, že od žalobkyne dostal peniaze, avšak v čase ich poskytnutia nebola reč o lehote na ich vrátenie, prípadne o dohodnutom úroku a preto si žalovaný myslel, že ide o pomoc žalobkyne vo forme daru, toto však nevie preukázať a preto musí akceptovať vyjadrenie žalobkyne, že išlo o pôžičku. Dodal, že telefonický rozhovor z 15. apríla 2019, kedy mala údajne žalobkyňa požiadať žalovaného o vrátenie pôžičky nebol preukázaný a preto žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne. Zdôraznil, že nebol preukázaný ani nárok žalobkyne na zaplatenie 1.248,- eur ako náklady pôžičky zo dňa 11. decembra 2017 a preto v tejto časti súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne vo výroku I. a vo výroku III. zmení tak, že žalobkyňu zaviaže na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyňa vyvolala zbytočný súdny spor, keďže splatnosť pôžičky v čase podania žaloby nebola preukázaná.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný stále poukazuje na skutočnosť, že podľa neho žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne, čo však bližšie nekonkretizuje, len uvádza, že nenastala splatnosť pohľadávky. Namietala, že s týmito skutočnosťami sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku a to v bode 17 v ktorom uviedol, že súdna prax uznáva žalobu o plnenie za kvalifikovanú výzvu na vrátenie pôžičky a to dňom, kedy bola žaloba doručená žalovanému. Uviedla, že žalovaný výslovne nepoprel, že sa jednalo o požičanie peňazí, teda nepopiera právny základ pohľadávky, ale len jej splatnosť. Žalovaný stále namieta predčasnosť žaloby, no na druhej strane nevyvinul žiadnu snahu, resp. aktivitu na vrátenie požičaných peňazí, jeho konania je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodila, že odvolanie žalovaného nespochybňuje nárok žalobkyne, teda chýba mu základný atribút odvolania ako právneho úkonu vo veci samej. V odvolaní síce žalovaný uvádza aj nesprávne právne posúdenie, avšak neuvádza, v čom konkrétne má toto spočívať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na svojom odvolaní i na dôvodoch odvolania, keď žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne, nakoľko preukázateľne nebola medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnutá lehota na vrátenie pôžičky peňazí. V zmysle súdnej praxe sa síce žaloba o plnenie uznáva za kvalifikovanú výzvu na vrátenie dlhu, v tomto prípade však ide o to, že žalobkyňa mohla žalovaného vyzvať na vrátenie dlhu, napr. písomnou výzvou čo neurobila, ale podala

rovno žalobu a až z tejto sa žalovaný dozvedel, že v danom okamihu má žalobkyni vrátiť pôžičku peňazí. Predmetná žaloba bola podaná v neodôvodnenej výške, čo súd akceptoval vo výroku II. a preto bol žalovaný nútený sa v konaní brániť a to čiastočne i úspešne. Dodal, že nebol schopný v lehote najneskôr do nasledujúceho dňa po doručení žaloby plniť nárok žalobkyne.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.248,- eur s príslušenstvom od žalovaného titulom zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný v časti 6.000,- eur, keďže v tejto časti medzi stranami nebolo sporné poskytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanému a nebolo preukázané vrátenie pôžičky žalovaným žalobkyni. Za nedôvodný považoval súd prvej inštancie nárok na zaplatenie 1.248,- eur s príslušenstvom ako odplaty, keďže žalobkyňa nepreukázala, že zmluva o pôžičke bola odplatná, táto časť (výrok II) nebola odvolaním napadnutá.

7. Predmetom odvolacieho konania je s poukazom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 6000 eur s príslušenstvom.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku v napadnutej časti (uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 6.000,- eur s príslušenstvom), ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou v podstate len jediná otázka a to predčasnosť a preto i nedôvodnosť podanej žaloby. K tejto nenáležitej odvolacej námietke žalovaného podporne zdôvodnenej len všeobecne tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil, keď žalobu nepovažoval vzhľadom na jej predčasnosť za nedôvodnú, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za správne a dostatočné. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že súdna prax uznáva žalobu o plnenie za kvalifikovanú výzvu na vrátenie dlhu v zmysle , a to dňom, kedy bola žaloba žalovanému doručená.

10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii povinnosti žalovaného vrátiť peňažnú pôžičku poskytnutú mu žalobkyňou. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že obrana žalovaného v tomto smere vyznela nepresvedčivo, ako precízne a vyčerpávajúco vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

11. K bližšie nekonkretizovanému odvolaciemu dôvodu žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobkyni požičané peňažné prostriedky. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové a právne závery vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

12. Odvolací súd k veci len dodáva, že v prípade, že čas plnenia nebol dohodnutý, čo správne posúdil i súd prvej inštancie, použije sa všeobecná úpravu splnenia dlhu ustanovená v a dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu a je neformálnym právnym úkonom, ktorý musí spĺňať obsahové i formálne náležitosti právneho úkonu. Forma výzvy nie je zákonne ustanovená. Telefonická výzva žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v danej veci ako správne uviedol súd prvej inštancie, nebola preukázaná, žalovaný ju poprel. Za žiadosť veriteľa ( žalobkyne) o plnenie je preto nevyhnutné považovať až doručenie žaloby dlžníkovi (žalovanému) zo strany súdu. Žalobkyňa teda žalovaného kvalifikovane vyzvala na plnenie až dňom doručenia mu žaloby súdom prvej inštancie. Žalovaný ako dlžník bol povinný plniť v nasledujúci deň po doručení žaloby ( viď rozhodnutie R 22/77). Odvolacia námietka žalovaného, že žaloba ako predčasne podaná mala byť zamietnuté je preto nedôvodnou.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozhodnutie sp.zn. , sp.zn.1Cdo210/2005 atď., z ktorých jednoznačne vyplýva, že za kvalifikovanú výzvu k splneniu dlhu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení výzvy.

14. Ďalšie len všeobecné konštatovania žalovaného v odvolaní (že si myslel, že ide o dar, čo však nevie preukázať a preto akceptuje, že ide o pôžičku; že telefonický rozhovor, ktorým mal byť žalobkyňou požiadaný o vrátenie peňazí nebol preukázaný; že nárok žalobkyne v časti 1248 eur je nedôvodný) odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže vo svojej podstate len potvrdzujú správne závery súdu prvej inštancie. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( výrok I.) podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania ( výrok III.).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).