Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/133/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: ELT servis, s.r.o., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 744 413, zastúpený: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., Jána Rašu 793, Budmerice, IČO: 47 253 690, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 1.006,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. novembra 2020 č. k. -99 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.006,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.006,- eur od 17.09.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na tých skutkových tvrdeniach, že žalobca je nájomcom skladových priestorov nachádzajúcich sa na adrese H. X, V., na uvedenej adrese má žalobca odberné miesto pitnej vody a preto má s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., uzavretú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Žalovaný na adrese H. X, V. užíva časť priestorov na prízemí, a to služobný byt uvedeného objektu, na základe prechodu nájmu bytu zo starého otca. Iné subjekty okrem žalobcov a žalovaného nemajú k danému subjektu záväzkový vzťah. Dňa 22.04.2017 bol konateľ žalobcu kontaktovaný políciou, že im v objekte skladu tečie voda. Po kontrole hlavného uzáveru vody bolo zistené, že tento bol zavretý, avšak žalovaný sám uviedol, že potreboval vodu, tak si ju pustil a následne zavrel. Pri tejto neoprávnenej činnosti zo strany žalovaného došlo k zaplaveniu časti skladu v podkroví, v ktorom sa nachádzal materiál a rozpracované polotovary z výroby a vývoja, ktoré sú predmetom činnosti žalobcu. Uvedená udalosť bola nahlásená aj poisťovni, v ktorej majú vlastníci objektu na H. X, V., poistený majetok. Dňa 05.05.2017 za prítomnosti konateľa žalobcu a dvoch zamestnancov bol vykonaný inventúrny záznam poškodeného materiálu nachádzajúceho sa v sklade, ktorý bol podkladom pre riadne vyčíslenie škody na materiáloch vo vlastníctve žalobcu. Po presnom vyčíslení bola zistená škoda, ktorú žalobcovi spôsobil žalovaný neoprávneným pustením vody v objekte na H. Č.. X Y. V. vo výške 1.006,- eur, pozostávajúcej:

- zo sumy 63,34 eur za náklady na odber vody,

- zo sumy 279,- eur za náklady konateľa súvisiace so škodovou udalosťou, a to práca a doprava, (6 x 45 eur vo výške 270,- eur a doprava 18 x 0,5 vo výške 9,- eur),

- zo sumy 688,- eur za škodu na materiáloch nachádzajúcich sa v sklade, (cena materiálu 490,- eur, cena práce 198,- eur)

- zo sumy 39,- eur za odvoz a likvidáciu poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že po vyčíslení škody zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na úhradu spôsobenej škody žalovanému, žalovaný mu neuhradil škodu, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.006,- eur od 17.09.2017 do zaplatenia.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti ELT servis, s.r.o., Bratislava, Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, Vyjadrenie konateľa k škodovej udalosti 2017SI zo dňa 05.05.2017, fotografia hlavného uzáveru vody, Zápis zo škody UNIQA poisťovňa a.s., Bratislava z 09.05.2017, Inventúrny záznam zo dňa 05.05.2017, Rekapitulácia nákladov v sume 688,- eur zo dňa 15.05.2017, Rekapitulácia škody v sume 1.006,- eur zo dňa 15.05.2017, Predžalobná výzva zo dňa 05.09.2017 spolu doručenkou o doručení písomnosti žalovanému dňa 13.09.2017.

4. Súd prvej inštancie rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. -34 zo dňa 02.04.2019, proti ktorému žalovaný v lehote stanovenej zákonom podal odpor s vecným odôvodnením. Žalobu považoval za nedôvodnú, ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Za predpoklad úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody označil porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Mal za to, že v danom prípade nie je naplnený ani jeden z požadovaných predpokladov. Uviedol, že dňa 21.04.2017 sa na Okresné riaditeľstvo PZ v Senci, Obvodné oddelenie PZ Dunajská Lužná dostavil ako oznamovateľ vo veci vedenej pod ČVS: ORP-287/DL-SC-2017 a podal trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa 21.04.2017 neznámy páchateľ (pravdepodobne spoločník a konateľ žalobcu S. Š. a zároveň vlastník a prenajímateľ bytu, ktorého je žalovaný nájomcom) bránil žalovanému v riadnom užívaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci V., na H. N. X, R.. Č.. XXX, takým spôsobom, že po dlhšiu dobu pravidelne odstavoval odber úžitkovej mestskej vody do danej nehnuteľnosti, pričom pri zapnutí prívodu úžitkovej vody samotným nájomcom do nehnuteľnosti došlo k vytopeniu podkrovia z nainštalovaného hasiaceho systému, o ktorom nájomca nemal vedomosť a ktoré zasiahlo aj izby, v ktorých mal nájomca svoje osobné veci, čím došlo k bráneniu v nerušenom užívaní bytu a taktiež k poškodeniu majetku v doposiaľ neustálenej výške na veciach samotného nájomcu. Predmetná trestná vec bola uznesením zo dňa 03.05.2017 odmietnutá, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania ani postup podľa . Proti uvedenému uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah medzi prenajímateľom nájomcom. Uviedol, že vlastníci predmetnej nehnuteľnosti S. Š. a jeho manželka D. Š. mu od začiatku sťažujú výkon nájomného práva, dôkazom čoho sú vedené viaceré súdne konania na Okresnom súde Pezinok, Okresnom súde Bratislava III, na Obvodnom úrade Tomášov. Zo strany vlastníkov S. Š. a jeho manželky došlo k prepisu vodomeru v novembri 2016 a od tohto obdobia dochádzalo k vypínaniu vody, dochádza z ich strany k porušeniu základného práva nájomcu a to zabezpečenie nerušeného výkonu práva spojeného s užívaním bytu podľa . Nájomca ani nemá možnosť zabezpečiť si prívod vody do nehnuteľnosti iným spôsobom. Jeden z bezpodielových spoluvlastníkov pán Š. vo výpovedi v predmetnom trestnom konaní uviedol, že došlo k prehláseniu vodomeru na žalobcu, ktorý má v nájme časť nehnuteľností, kde sa nachádza predmetný byt. Z dôvodu, že ide o jednu vodovodnú prípojku do domu, mali vlastníci zabezpečiť, aby mal nájomca zdroj pitnej vody. Konanie vlastníkov nehnuteľnosti je účelové, s jediným cieľom znemožniť užívanie bytu nájomcom, do dnešného dňa nezabezpečili riadny prívod vody do predmetného bytu, tzv. protipožiarny systém, ktorý namontovali, sa spustí vždy po otvorení vody, nájomca nemôže užívať predmetný byt. Bezpodieloví spoluvlastníci S. Š. a D. Š. doručili dňa 06.02.2013 stavebnému úradu V. žiadosť o odstránenie stavby, objektu súp. č. XXX, ktorú zdôvodnili zlým technickým stavom nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jurajom Kozakovičom - autorizovaným stavebným inžinierom. V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. doručili nájomcovi výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko budova je v havarijnom stave a priamo ohrozuje zdravie a život osôb a materiálne hodnoty. V roku 2012 došlo v nehnuteľnosti k výpadku časti elektrickej energie z dôvodu, že bezpodieloví spoluvlastníci ani na základe viacerých výziev, ako i zaplatenej faktúry za opravu predmetnú závadu neodstránili, žalovaný ako nájomca podal na Okresný súd Pezinok návrh na nariadenie predbežného opatrenia, uznesením zo dňa 19.06.2012 im súd uložil povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinností s užívaním dvojizbového bytu nachádzajúcom sa v nebytovej budove súp. č. XXX, postavenej na par. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, i napriek

vykonateľnému uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia bezpodieloví spoluvlastníci uvedenú poruchu neodstránili. Tvrdil, že tým, že pustil dňa 21.04.2017 vodu, si len zabezpečoval riadne užívanie prenajatej nehnuteľnosti, v ktorom mu prenajímateľ bránil spôsobom vyššie uvedeným. Žalovaný nebol žalobcom, prípadne prenajímateľom upovedomený o možnosti vzniku škody spočívajúcej v pustení vody. Žalovaný z objektívneho hľadiska nemohol mať žiadnu vedomosť o potencionálnych škodových udalostiach pustenia vody (ak také žalobcovi vznikli), preto konaniu žalovaného nemožno pričítať ani zavinenie v podobe nevedomej nedbanlivosti, navyše konanie žalovaného samo o sebe nebolo protiprávne. Pustením vody vznikla škoda žalovanému, kvôli čomu podal trestné oznámenie. Žalovaný poprel, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do funkčnosti počítačového kamerového systému v zmysle tvrdenia žalobcu uvedeného v listine Vyjadrenie konateľa k škodovej udalosti zo dňa 22.04.2017. Ohľadne vzniku škody žalovaný uviedol, že viaceré listiny ako dôkazy, ktoré predložil žalobca sú len formálne, ide o vyjadrenie spoločníka a konateľa žalobcu pána Š., žiadna z týchto listín nie je podľa neho objektívne spôsobilá preukázať, či ku škode skutočne došlo a v akom rozsahu. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že skutočne došlo k poškodeniu ním deklarovaného materiálu, ale ani nepreukázal, že vynaložil náklady na prácu a odvoz. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval škodu za nepreukázanú v celom rozsahu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vyslovil názor, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody. Medzi uvedenými predpokladmi vzniku nároku neexistuje ani časová súvislosť, ktorá by nasvedčovala existencii príčinnej súvislosti. Inventúrny zoznam, ktorý tvorí podklad pre vyčíslenie škody bol vypracovaný až 05.05.2017, teda po dvoch týždňoch od údajného vzniku škody dňa 21.04.2017. Ak by aj uvedená škoda vznikla, mohla vzniknúť v dôsledku akejkoľvek právnej skutočnosti. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že údajne vzniknutá škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

5. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovaného v zmysle žalobcovi a umožnil sa mu vyjadriť v lehote stanovenej súdom, poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa . Žalobca svoje právo na procesnú repliku využil, v písomnom vyjadrení uviedol, že sám žalovaný uviedol, že po tom, čo zapol prívod vody, došlo k vytopeniu nehnuteľnosti a následnej škode, trestné oznámenie podané žalovaným bolo odmietnuté, čo znamená, že prenajímatelia sa protiprávneho konania nedopustili a škoda bola spôsobená samotným žalovaným. Tvrdil, že k zatečeniu nehnuteľnosti došlo neoprávneným spustením hasiaceho systému, ktorý sa spustil po otvorení hlavného ventilu vody žalovaným umiestneným mimo nehnuteľnosti na vedľajšom pozemku. Na vedľajší pozemok má žalovaný striktný zákaz vstupu, čo ale podľa záznamu z kamerového systému nedodržuje. Voda následne nasiakla do hliny na strope povaly a pretiekla do domu, kde poškodila maľovku v troch miestnostiach a poškodila žalobcovi materiál tam uložený. Žalovaný už v minulosti svojim správaním narúšal vzťahy, čo musel žalobca riešiť inštaláciou kamerového systému. Žalovaný musel vedieť, že pokiaľ nechá prívod vody neoprávnene otvorený príde k zatopeniu nehnuteľnosti a tým aj ku škodám na majetku. Žalovaný v odpore uviedol, že vodu, ktorá spôsobila škodu, pustil on sám, z čoho žalobca vyvodil, že za škodu uvedeným konaním je zodpovedný práve žalovaný, preto bolo trestné oznámenie podané žalovaným odmietnuté a náhradu škody za údajné zničenie jeho veci si od nikoho nežiadal. Žalobca má predmetnú nehnuteľnosť prenajatú ako skladové priestory, nemá tam zriadené sídlo, podľa jeho názoru jediný, kto porušil staticky časť budovy, resp. nesie za toto porušenie zodpovednosť, je sám žalovaný. Žalobca nebol účastníkom v konaní o vydanie predbežného opatrenia, preto sa k tejto skutočnosti nevyjadroval. Vlastníci nehnuteľnosti vodu nikdy nevypínali, nemali na to dôvod, žalovaný nemal nikdy zabezpečenú zmluvne dodávku vody, tvrdenie ničím nepreukázal. Na základe predložených listín k žalobnému návrhu preukázal škodu ako aj výšku škody, ktorá mu vznikla. Mal za to, že príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody vyplýva z toho, že pokiaľ by žalovaný neoprávnene neotvoril ventil vody, k vytopeniu nehnuteľnosti by nedošlo a žalobcovi by nevznikla škoda. Inventúrny záznam bol vypracovaný 05.05.2017 asi dva týždne po vzniku škody, žalobca si musel prejsť materiál, ktorý bol poškodený a následne vyčísliť škodu, bolo potrebné kontaktovať spoločnosti, ktoré vedeli legálne zlikvidovať poškodený materiál, nakoľko v zmysle zákona sa z neho stal nebezpečný odpad. Do nehnuteľnosti sa prenajímatelia nevedia dostať v tej časti, kde je byt žalovaného a tak nevedia nehnuteľnosť sanovať a vyčísliť škodu, ktorá vznikla aj prenajímateľom. Škoda vznikla žalobcovi v dôsledku vytopenia nehnuteľnosti a žiadnym iným konaním, čo bolo potvrdené aj zástupcom poisťovne UNIQA a.s., Bratislava.

6. Žalovaný následne v procesne duplike uviedol, že ak orgány činné v trestnom konaní nevzhliadli v konaní spoločníka a konateľa žalobcu naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, neznamená to, že

sa nedopustil protiprávneho konania. Trestná vec bola odmietnutá s poukazom na to, že ide o výlučne súkromnoprávny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, a taktiež nebolo uvedené, že škoda bola spôsobená samotným žalovaným. Žalobca je právnická osoba a vlastníkmi nehnuteľností sú fyzické osoby, jediným konateľom a jedným zo spoločníkov žalobcu je S. Š., ktorý aj vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný namietal, že by narúšal vzťahy, žalobca poukázal na kamerový záznam o porušení údajného striktného zákazu vstupu, ku kamerovému záznamu sa žalovaný nevie vyjadriť, pretože mu nie je známy jeho obsah, a poprel údajný striktný zákaz vstupu na vedľajší pozemok. Priložené listinné dôkazy žalobcu o výške škody vytvorené zo strany konateľa žalobcu S. Š. nemajú podľa žalovaného žiadnu dôkaznú silu, ide o účelovo vytvorené listiny zo strany konateľa žalobcu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Zo zápisu o škode zo dňa 09.05.2017 poisťovne UNIQA poisťovňa a.s., Bratislava, č. škodovej udalosti XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že dňa 21.04.2017 došlo ku škode. Poistenému S. Š. volala polícia, že zateká voda do domu na H. N. Č.. X, V., na čo ich upozornil obyvateľ domu pán F.. K zatečeniu došlo spustením hasiaceho systému, ktorý sa spustil po otvorení hlavného ventilu vody obyvateľom pánom F.. Voda nasiakla do hliny na strope povaly a pretiekla do domu, kde poškodila maľovku v troch miestnostiach. Pán F. otvoril hlavný uzáver vody, ktorý je umiestnený mimo domu, za plotom na vedľajšom pozemku, následkom toho sa spustil hasiaci systém umiestnený na povale domu. Pri obhliadke zástupcom poisťovne bolo zistené, že sa jedná o jednoposchodový murovaný rodinný dom so sedlovou keramickou strechou. Dom bol čiastočne rekonštruovaný v roku 2011. Strop miestností je zhotovený z drevených trámov, zospodu omietnutý vápenno cementovou omietkou a vymaľovaný, na trámoch je položených asi 10 cm hliny, ako tepelná izolácia. Budova je rozdelená na dve časti, jedna časť je neobývaná a slúži ako sklad materiálu pre spoločnosť ELT servis s.r.o., ktorej je konateľom pán Š. a druhá časť je obývaná pánom F. F.. Podľa vyjadrenia pána Š. voda bola vypnutá v hlavnom uzávere, umiestnenom za plotom na vedľajšom pozemku. Pán F. vodu zapol bez povolenia poisteného, čím sa spustil hasiaci systém, ktorý je namontovaný na povale domu. Následkom toho došlo k zatečeniu do hliny na strope povaly a pretečeniu vody do priestorov obývaných nájomcom pánom F.. Vodou prišlo k nasiaknutiu hliny na strope v rozsahu 9,5 x 4,0m a k poškodeniu maľovky typu Primalex v troch miestnostiach, obývačky k poškodenie maľovky na celom strope (výmena), izbe k poškodeniu maľovky na celom strope (výmena), kuchyňa k poškodeniu maľovky nad soklom (výmena). Ku škode boli podané na polícii dva podnety.

8. Z inventúrneho záznamu vyhotoveného na H. Č.. X, V. zo dňa 05.05.2017 súd prvej inštancie zistil, že bol poškodený materiál:

- položka č.1 krídla 80% No limit - 1 ks,

- položka č.2 polotovar trupu polystyrénový X - 1200 - 5 ks,

- položka č.3 polotovar krídel polystyrénový 1 X - 1200 - 6 ks,

- položka č.4 polotovar krídel polystyrénový 1 X - 1200 MAX - 8 ks,

- položka č.5 tabula formátovaná 1 x 1m, hr. 10 cm - 2 ks.

Poškodený materiál bol naložený a odvezený. Čas na vykonanej inventúre a príprave na odvoz vykonal Š. - 2 hod, Y. - 3 hod, H. - 3 hod.

9. Z inventúrneho záznamu - rekapitulácie nákladov zo dňa 05.05.2017 vyhotovenej S. Š., konateľom spoločnosti ELT servis, s.r.o, Bratislava súd prvej inštancie zistil, že škoda vo výške 668,- eur pozostáva na základe vyhotovenej fyzickej inventúry zo dňa 05.05.2017:

- zo sumy 490,- eur za poškodený materiál:

- položka č.1 krídla 80% No limit, 1ks á 105,- eur,

- položka č.2 polotovar trupu polystyrénový X - 1200, 5ks a 15,- eur, spolu 75,- eur,

- položka č.3 polotovar krídel polystyrénový 1 X - 1200, 6 ks á 20,-eur, spolu 120,- eur,

- položka č.4 polotovar krídel polystyrénový 1 X - 1200 MAX, 8 ks á 22,- eur, spolu 176,- eur,

- položka č.5 tabula formátovaná 1 x 1m, hr. 10 cm, 2 ks á 7,- eur, spolu 14,- eur,

- zo sumy 198,- eur za vykonanú prácu počas inventúry a likvidácie:

- za dve hodiny práce á 45,- eur, spolu 90,- eur,

- za 6 hod. mechanik á 18,- eur, spolu 108,- eur.

10. Z písomnej rekapitulácie škody zo dňa 15.05.2017 vyhotovenej S. Š. konateľom spoločnosti ELT servis, s.r.o, Bratislava zistil, že celková škoda za škodovú udalosť je 1.006,- eur pozostávajúca:

- zo sumy 63,34 eur za náklady na odber vody,

- zo sumy 279,- eur za náklady konateľa súvisiace so škodovou udalosťou a to práca (6 x 45 eur vo výške 270,- eur) a doprava (18 x 0,5 vo výške 9,- eur),

- zo sumy 688,- eur za poškodený materiál podľa inventúrneho zoznamu,

- zo sumy 39,- eur za odvoz a likvidáciu poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že predžalobnou výzvou zo dňa 05.09.2017 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 1.006,- eur, ktorú žalovaný spôsobil nelegálnym odberom vody, neoprávneným zásahom do hasiaceho systému v objekte na H. X, V., škodu žiadal uhradiť do 3 dní od doručenia výzvy. Z doručenky o prevzatí písomnosti zistil, že výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 13.09.2017.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení dňa 02.11.2020 uviedol, že protipožiarny systém nachádzajúci sa v nehnuteľnosti so súp. číslom XXX na par. č. XXX/X, evidovanej na LV č. XXX, kat. územie V. bol namontovaný žalobcom a nie vlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobca využíva nájomné priestory na základe nájomnej zmluvy ako sklad materiálu a keďže sa tam nenachádzajú jeho zamestnanci, nainštalovaním protipožiarneho systému sa rozhodol chrániť svoj majetok. Protipožiarny systém je napojený na hlavný prívod vody nachádzajúci sa na priľahlom pozemku, ktorý je samostatne oplotený a ku ktorému nemá žalovaný právny vzťah a teda nie je oprávnený vstúpiť na pozemok. Pripojenie k hlavnému uzáveru vody sa nachádza mimo nehnuteľnosti z dôvodu, že ak by vypukol požiar, nebude potrebné vstupovať do nehnuteľnosti. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, nakoľko vstúpil na cudzí pozemok za účelom, aby kradol vodu. Vlastníci nehnuteľnosti nikdy vodu nevypínali. Žalovaný nemal zabezpečenú zmluvne dodávku vody a už vôbec nie do novembra 2017. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ktorému vznikla škoda na jeho majetku, pretože škoda vznikla protiprávnym konaním žalovaného, ku ktorému sa viackrát priznal. To, že žalovaný tvrdil, že nevedel o tom, že je tam namontovaný protipožiarny systém nie je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť. Žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.600,- eur, ktorú riadne vyčíslil a žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

13. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa , ( ďalej len „OZ“), , , a .

14. Konštatoval, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie. Uviedol, že porušenie právnej povinnosti spočíva i existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, porušenie právnej povinnosti vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem. Za porušenie právnej povinnosti ako predpokladu zodpovednosti za náhradu škody považoval aj porušenie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám podľa (všeobecná prevenčná povinnosť), keď komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia podľa (zakročovacia povinnosť). Škodou nazval ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Za predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu označil existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Zavinenie charakterizoval ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následku tohto protiprávneho úkonu, s tým, že zavinenie môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti, tieto pojmy sú vymedzené v a , v prípade úmyselného zavinenia sa rozoznáva úmysel priamy a nepriamy a pri nedbanlivosti sa rozoznáva vedomá a nevedomá nedbanlivosť.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný dňa 21.04.2017 spôsobil škodu žalobcovi tým, že otvoril hlavný prívod vody, ktorý je umiestnený na vedľajšom pozemku, mimo domu na H. N. Č.. X, V., následkom toho sa spustil hasiaci systém umiestnený na povale domu, v dôsledku čoho došlo k úniku vody, ktorá nasiakla do hliny na strope povaly a pretiekla do domu na H. N. Č.. X, V..

16. Zo zápisu škody vyhotovenom poisťovňou UNIQA poisťovňa a.s., Bratislava zo dňa 09.05.2017, č. škodovej udalosti XXXXXXXXXX vyvodil, že poistenému S. Š. volala polícia a oznámila mu, že zateká voda do domu na H. N. Č.. X, V., na čo ich upozornil obyvateľ domu pán F. (samotný žalovaný), ktorý bez povolenia poisteného pána Š. vodu zapol, čím sa spustil hasiaci systém, ktorý je namontovaný na

povale domu, následkom čoho došlo k zatečeniu hliny na strope domu a pretečeniu vody aj do priestorov obývaných nájomcom (žalovaným). Z písomného vyjadrenia S. Š., konateľa spoločnosti žalobcu, ku škodovej udalosti zo dňa 05.05.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že s príslušníkmi polície skontrolovali hlavný uzáver vody a zistili, že bol zavretý, na čo pán F., sám žalovaný, uviedol, že vodu pustil a zavrel. Žalovaný teda neoprávnene otvoril hlavný prívod vody a keď zistil, že voda preteká z požiarneho systému umiesteného na povale, tak vypol hlavný uzáver vody. Uvedenú skutočnosť mal za nespornú, keďže žalovaný dňa 21.04.2017 na Okresnom riaditeľstve PZ v Senci, Obvodnom oddelení PZ Dunajská Lužná jednoznačne uviedol, že zapol prívod vody, v dôsledku čoho došlo k vytopeniu podkrovia z nainštalovaného hasiaceho systému ako aj k poškodeniu majetku.

17. Uzavrel, že k úniku vody do predmetnej nehnuteľnosti došlo neoprávneným konaním žalovaného, ktorý otvoril hlavný prívod vody bez povolenia žalobcu, ktorý má s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Bratislava uzavretú Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd na odbernom mieste H. X, V., jedná sa o jednu vodovodnú prípojku do domu. Žalovaný nemá zabezpečený prívod vody, nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke vody ani uzatvorenú zmluvu na dodávku vody s vlastníkmi nehnuteľnosti. Žalovaný teda podľa súdu prvej inštancie protiprávne otvoril hlavný prívod vody, v dôsledku čoho došlo k úniku vody z hasiaceho systému umiestneného na povale domu a ku škode na majetku žalobcu, keď mal za to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi znáša žalovaný, ktorý uvedenú škodu spôsobil. Vyhodnotil že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že škodu, ktorá vznikla dňa 21.04.2017 nezavinil v zmysle ustanovenia . Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou mal za daná (kauzálny nexus), nakoľko vyhodnotil, že v dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti došlo ku škode, o náhradu ktorej sa žalobca domáhal podanou žalobou.

18. Námietky žalovaného, že škodu spôsobil vlastník nehnuteľnosti, ktorý namontoval protipožiarny systém napojený na hlavný uzáver vody, o ktorom žalovaný nemal vedomosť, súd prvej inštancie považoval za nedôvodné, nakoľko obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať a právo s vecou nakladať vyplývajúce z ustanovenia . Pokiaľ vlastník nehnuteľnosti bránil žalovanému v riadnom užívaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. N. Č.. X, V. takým spôsobom, že po dlhšiu dobu pravidelne odstavoval odber úžitkovej mestskej vody do nehnuteľnosti, resp. že nezabezpečil riadny prívod vody do predmetného bytu žalovanému, súd prvej inštancie uviedol, že ide o vzťah medzi vlastníkmi nehnuteľnosti a žalovaným ako nájomcom, medzi ktorými sú vzťahy dlhodobo narušené, dôkazom čoho sú viaceré súdne konania ako napr. vypratanie nehnuteľností, určenie neplatnosti výpovede z nájmu a v danom prípade ide o vzťah medzi žalovaným a žalobcom ELT servis, s.r.o. Bratislava, ktorý nie je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že škoda mohla vzniknúť len vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný spôsobil škodu žalobcovi ako nájomcovi, ktorý mal v predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. Č.. X, V. skladové priestory, žalobcu posúdil ako aktívne vecne legitimovaného na podanie žaloby o náhradu škody, navyše uviedol, že vlastníci uvedenej nehnuteľnosti si uplatnili nárok vo vzťahu k poisťovni UNIQA a.s., Bratislava, o čom bol predložený zápis zo škody, pričom k poistnému plneniu nedošlo, keďže im žalovaný neumožnil vstup do priestorov, ktoré užíva.

19. Zopakoval, že predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.006,- eur pozostávajúcej zo sumy 63,34 eur za náklady na odber vody, zo sumy 279,- eur za náklady konateľa súvisiace so škodovou udalosťou a to práca (6 x 45,- eur vo výške 270,- eur) a doprava (18 x 0,5 vo výške 9,- eur), zo sumy 688,- eur za poškodený materiál podľa inventúrneho zoznamu, zo sumy 39,- eur za odvoz a likvidáciu poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov. Konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom výšky škody a jej rozsahu znáša poškodený, keď uvedenú skutočnosť mal v konaní za spornú.

20. Uviedol, že Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá nastala v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971, R 28/2007). Pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, peňažná náhrada je buď ekvivalentom hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu,

alebo možno vychádzať z ceny, akú mala vec v čase poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

21. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu a výšky spôsobenej škody, ako poškodený skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov nepreukázal hodnovernými listinnými dôkazmi, keď zaujal názor, že uvedená rekapitulácia škody vo výške 1.006,- eur zo dňa 05.05.2017 a zo dňa 15.05.2017 predstavuje iba paušálne vyčíslené náklady. Mal za to, že žalobca v konaní ničím a nijak nepreukázal, že bol poškodený materiál nachádzajúci sa v sklade na H. Č.. X, V., aká bola cena v čase nadobudnutia veci, aká bola cena v čase poškodenia veci, z čoho vychádzal pri vyčíslení škody, keď pri určení rozsahu výšky škody na veci mal za potrebné zistiť všeobecnú hodnotu, ktorú mali veci v čase poškodenia a neuspokojiť sa s účtovnou hodnotou, ktorú mali veci podľa inventarizačných predpisov. Tiež vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že vzniknuté náklady na odstránenie škody v skutočnosti zaplatil, a to škodu za vodu vyčíslenú vo výške 63,34 eur, náklady vynaložené za odvoz a likvidáciu poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov vo výške 39,- eur, ako aj náklady za vykonanú prácu počas inventúry a likvidácie zničeného materiálu. vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu a výšky spôsobenej škody a že neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku žalobcom na náhradu škody a preto považoval žalobný návrh za nedôvodný.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa v spojení s , vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.

23. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, odôvodňujúc ho v zmysle , , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripomenul, že podľa súdu prvej inštancie celková škoda za škodovú udalosť je vo výške 1.006,- eur a mal za preukázané, že žalovaný dňa 21.04.2017 spôsobil škodu žalobcovi tým, že otvoril hlavný prívod vody, ktorý je umiestnený na vedľajšom pozemku, mimo domu na H. N. Č.. X V.S., následkom toho sa spustil hasiaci systém umiestnený na povale domu, v dôsledku čoho došlo k úniku vody, ktorá nasiakla do hliny na strope povaly a pretiekla do domu na H. N. Č.. X, V.. Poukázal na generálnu prevenciu v mysle . Uviedol, že na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) v náleze pod sp. zn. zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že škodu ktorá vznikla dňa 21.04.2017 nezavinil v zmysle . Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodu a vzniknutou škodou bola daná (kauzálny nexus), nakoľko v dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti došlo ku škode. Podľa súdu prvej inštancie však žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu a výšky spôsobenej škody. Žalobca v odvolaní dôvodil, že jeho škoda v celkovej výške 1.006,- eur bola riadne v konaní vydokladovaná a pozostáva z: 1. Náklady za vytečenú vodu vo výške 63,34 eur. Výpočet vychádza z faktúry od BVS, a.s. č. XXXXXXXXX a to 56,4 x 0,9359 x 1,2. Priložená bola uvedenú faktúra ako aj zmluva, ktorú má žalobcu uzavretú s dodávateľom vody. 2. Náklady konateľa žalobcu p. Š. vo výške 279,- eur, pozostávajúce z práce v rozsahu 6 hodín x 45,- Eur, t.j. 270,- eur a dopravného vo výške 9,- eur.

3. Vykonaná inventúra poškodeného materiálu vo výške 688,- eur, ktorá je bližšie vyšpecifikovaná v inventúrnom zázname zo dňa 05.05.2017, ktorý bol podpísaný ešte aj dvomi zamestnancami žalobcu, ktorí sa inventúry priamo zúčastnili. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že materiál sa nachádzal v budove na H. Č.. X a dokazujú to svedkovia svojimi podpismi ako aj fotografie, ktoré žalobca v konaní predložil. Namietal pravdivosť tvrdenia, že žalobca v konaní ničím a nijak nepreukázal, že bol poškodený materiál nachádzajúci sa v sklade na H. N. Č.. X V.. Súd prvej inštancie uviedol, že pri určení rozsahu a výšky škody na veci je potrebné zistiť všeobecnú hodnotu, ktorú mali veci v čase poškodenia a neuspokojiť sa s účtovnou hodnotou, ktorú mali veci podľa inventarizačných predpisov. Pojem skutočnej škody je v právnej teórii i súdnej praxi definovaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (zmenšenie, či úbytok jeho majetku), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného Stavu, príp. na vyváženie dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do pôvodného stavu. Ustanovenie vyjadruje zásadu, podľa ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, pod ktorou treba rozumieť cenu potrebnú na uvedenie veci do pôvodného stavu, a nie cenu veci ako takej alebo cenu, za ktorú poškodený vec nadobudol. Ak však dôjde k zničeniu veci - ako je tomu aj v posudzovanom prípade, pod cenou veci pre účely odškodnenia v zmysle je treba rozumieť peňažný ekvivalent, za ktorý je možné v čase poškodenia v danom mieste obstarať rovnakú alebo podobnú vec náhradnú (teda rovnakého druhu, charakteru a kvality) v danom mieste a čase, teda cenu odvíjajúcu sa od bežne fungujúcich vzťahov ponuky a dopytu. Žalobca uviedol, že v inventúrnom zázname sú preto uvedené ceny materiálov, za ktoré by bolo možné obstarať rovnaké veci, ktoré boli pri zatečení zničené. Mal za to, že odvoz a likvidácia poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov vo výške 39,- eur bola preukázaná faktúrou. Keďže žalobca je platcom DPH uplatnil si od žalovaného sumu bez DPH a to výške 39,- eur, ako reálnu škodu, ktorá mu vznikla. Inventúrny záznam zo dňa 05.05.2017 a rekapitulácia škody zo dňa 15.05.2017 boli vypracované a podpísané konateľom spoločnosti ELT servis, s.r.o. p. S. Š., ktorý v uvedenom prípade ako štatutár žalobcu deklaroval aká reálna škoda vznikla spoločnosti a o akú reálnu sumu spoločnosť ponížila svoj majetok. Uvedené je tak isto potrebné brať ako listinný dôkaz vypracovaný štatutárom spoločnosti konajúcim v mene poškodenej spoločnosti. Vytkol súdu prvej inštancie, že v uvedenom prípade dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepriznal žalobcovi žiadnu škodu, aj napriek tomu, že boli z jeho strany doložené listinné dôkazy jasne preukazujúce vzniknutú škodu vo výške 1.006,- eur.

24. Žalovaný sa vo svojej odvolacej replike stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie čo do výrokov, ale nie do odôvodnenia v časti zodpovednosti nároku na náhradu škody. Trval naďalej na svojich tvrdeniach, ktoré deklaroval od počiatku súdneho sporu. V predmetnom prípade podľa názoru žalovaného nie je naplnený ani jeden z požadovaných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný nebol žalobcom, prípadne prenajímateľom oboznámený o možnosti vzniku škodu žalobcovi konaním spočívajúcom v pustení vody. Žalovaný nemohol mať vedomosť, že svojim konaním (pustením vody) môže spôsobiť škodu žalobcovi, z tohto dôvodu žalovanému nemožno pričítať zavinenie a nemožno ani konanie žalovaného považovať za protiprávne. Žalovaný navyše naďalej spochybňuje, že došlo k vzniku škody. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozsudku v časti určenia výšky škody, kde súd prvej inštancie konštatuje, že: „žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu a výšky spôsobenej škody, ako poškodený skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov nepreukázal hodnovernými listinnými dôkazmi.“ Žalobca priložil na preukázanie výšky škody dôkazy, ktoré nie sú objektívne spôsobilé preukázať, či ku škode došlo a v akom rozsahu. Žalovaný považuje škodu za nepreukázanú v celom rozsahu. Mal za to, že ani obsah podaného odvolania nie je spôsobilý zmeniť napadnuté rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa dostatočne a riadne vysporiadal s podstatou konania a zároveň aj s obsahom odvolania. S poukazom na zákonnú koncentráciu konania už ani nemôže disponovať iným podkladom pre svoje meritórne rozhodnutie. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a priznal žalovanému právo na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100%.

25. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností relevantných pre posúdenie dôvodnosti žaloby, jeho skutkové zistenia vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody uplatneného žalobou majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z prednesov sporových strán a z obsahu spisu, pričom správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia t. j. zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočné a stotožňuje sa s ním ( ). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal, alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. z 08.10.2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobcu a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalobcu.

27. Konanie o nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní je civilným sporovým konaním ovládaným zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje práve hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, keď dôkaznú povinnosť má síce i žalovaný, pokiaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu, avšak jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom

28. Ust. upravuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, keď v zmysle ust. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

30. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

31. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak ().

32. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

33. Vyhodnotením vykonaného dokazovania zákonu zodpovedajúcim spôsobom dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný konal nedovolene a neoprávnene, keď otvoril hlavný prívod vody umiestnený na vedľajšom pozemku mimo domu na H. N. Č.. X Y. V. s následkom spustenia hasiaceho systému na povale domu a úniku vody, ktorá nasiakla do hliny na strope povaly a pretiekla do domu na H. Č.. X Y. V., a to bez povolenia žalobcu, ktorý má uzavretú Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd na tomto odberovom mieste s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s. Vyhodnotil, že k tomuto úniku vody s následkom škody na majetku žalobcu došlo teda na základe neoprávneného konania žalovaného, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a ani uzatvorenú zmluvu s vlastníkmi nehnuteľnosti o dodávke vody. Na základe uvedeného dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti s uvedeným konaním žalovaného a škodou žalobcu, keď zaujal správny názor, že žalovaný nepreukázal, že táto škoda bola v príčinnej súvislosti s iným konaním. Pokiaľ však ide o preukázanie výšky škody žalobcu, vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel taktiež k správnemu záveru, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo výlučne žalobcu, ktorý ho neuniesol. Ako správne zhrnul súd prvej inštancie, predmetom sporu bola náhrada škody vo výške 1006 eur pozostávajúca zo sumy 63,34 eur za náklady na odber vody, zo sumy 279 eur za náklady konateľa žalobcu v súvislosti so škodou (práca a doprava), zo sumy 688 eur za poškodený materiál podľa inventúrneho zoznamu a zo sumy 39 eur za odvoz a likvidáciu poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov. Správne vyhodnotil, že listinné dôkazy doložené žalobcom výšku škody nepreukazujú, keďže ide o rekapituláciu škody vypracovanú samotným žalobcom a paušálne vyčíslenie škody samotným žalobcom, t. j. tvrdenia žalobcu. Správne uzavrel, že žalobca nepreukázal skutočnosti potrebné pre účely jeho úspechu v konaní, a to, že išlo o poškodenie materiálu nachádzajúceho sa v sklade na H. N.. Č.. X Y. V., nadobúdaciu cenu poškodených vecí, cenu v čase poškodenia, keď pre účely úspechu v konaní účtovná hodnota vecí zistená podľa inventarizačných predpisov nie je dôkazom o škode na majetku žalobcu charakterizovanej ako skutočné zmenšenie majetku poškodeného. Súd prvej inštancie na základe doložených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal zaplatenie vzniknutých nákladov na odstránenie škody pokiaľ ide o sumu 63,34 eur titulom odberu vody a sumy 39 eur titulom odvozu a likvidácie poškodeného materiálu a rozpracovaných polotovarov a náklady za vykonanú prácu počas inventúry, keď faktúra na sumu 63,34 eur a doklad o jej zaplatení obsahom spisového materiálu nie je, doklad založený na č. l. 86 spisu o fakturácii odvozu polystyrénu na recyklačnú skládku v sume 39 eur bez DPH nepredstavuje dôkaz o príčinnej súvislosti medzi vyššie uvádzaným konaním žalovaného a škodou žalobcu, keďže nepreukazuje miesto a dôvod odberu polystyrénu na recyklačnú skládku, ostatné sumy uplatnené žalobou ako náklady žalobcu súvisiace s neoprávneným konaním žalovaného sú len vyjadrením a tvrdením konateľa žalobcu ako strany sporu.

34. Odvolací súd sa s hodnotením dokazovania vykonaným súdom prvej inštancie stotožňuje, keď jeho voľné úvahy sú logické a teda zodpovedajúce zákonným kritériám pre správnosť hodnotenia dôkazov. Taktiež konštatuje, že pri právnom posúdení veci sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho omylu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne správny a odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené.

35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa v spojení s vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).