Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-129-2006.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/129/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Mariánom Furmanom v právnej veci žalobcu: Generix a.s., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36 172 243, zast. Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, o úhradu majetkovej ujmy 1.150.332,64 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Poľnohospodárske družstvo Nižné Repaše pôvodne v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 7C/1342/1998 žiadal voči žalovaným v l. rade Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Bratislava, Dobrovičova 12, 2. rade Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Banská Štiavnica, Višňovského 4, 3. rade Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, Nám. Štúra 1 a 4. rade Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva SR, Bratislava, Limbová 2, aby súd zaviazal žalovaných v l. až 4. rade zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy finančnú náhradu vo výške za obdobie od l3.l0.l995 do 3l.3.2000 vo výške 1.416.698,57 eur /42.679.46l,-Sk/. V žalobe uviedol, že rozhodnutím bývalého Východoslovenského krajského národného výboru, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Košiciach č. 924/82 - Ku zo dňa 2l.l2.l982 ako príslušného vodohospodárskeho orgánu podľa § 4 ods.2 písm.a/ zák. NR SR č. l35/l974 Zb. na základe vodoprávneho konania dňa 24.ll.l982 a podľa § l9 zák.č. l38/l973 Zb. o vodách ako aj zák.č. 7l/l967 Zb. o správnom konaní bol stanovený sprísnený režim vyplývajúci zo štúdie zvláštneho režimu v osobitnej sústave obhospodarovania na poľnohospodárskej pôde v THD II. stupňa. Týmto rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť l.2.l983, boli stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených ochranných pásmach priameho odberu vody z Torysy pre skupinový vodovod z nádrže Tichý potok I. - stavba, II. etapa, pre vtedajší investorský podnik Vodohospodárska výstavba, ďalej pre podnik Povodie Bodrogu a Hornádu so sídlom v Košiciach, Štátnu melioračnú správu Košice, východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice, Okresnú poľnohospodársku správu Spišská Nová Ves, JRD Olšavica, Vojenské lesy a majetku v Kežmarku, Východoslovenské štátne lesy Košice a ďalším orgánom a inštitúciám. Pre Poľnohospodárske družstvo Nižné Repaše bolo stanovených celkom 45 opatrení, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí, ktoré žalobca dodržiaval, o čom svedčia záznamy z každoročne vykonávaných previerok.
2. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ neboli uskutočnené všetky zábranné opatrenia a vytvorené podmienky na dodržiavanie stanovených opatrení citovaného rozhodnutia, žalobca v súčasných, veľmi náročných a ťažkých ekonomických podmienkach za sťažených horských výrobných pomerov, nahrádza dodržiavanie týchto opatrení vlastnými silami a na vlastné náklady. Pri vyvolaných viacnákladoch žalobca uviedol, že sa jedná najmä o vývoz močovky, maštaľného hnoja, prepravu krmív do silážneho žľabu a zo silážneho žľabu na jednotlivé farmy približne 9 km od jednotlivých hospodárstiev, t.j. na plochy odvrátené od rieky Torysy.
3. Pre žalobcu stanovenie osobitnej sústavy obhospodarovania znamenalo so zreteľom aj na nerešpektovanie povinností uložených iným subjektom, vyvolané viacnáklady a ekonomickú ujmu, ktorú popísal v žalobe. Ekonomická ujma sa týkala rastlinnej výroby a živočíšnej výroby. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 6 ods.4 zák.č. 307/l992 Zb., a uviedol, že doposiaľ vláda SR svojím nariadením bližšie nekonkretizovala cit. zák. ustanovenie a je toho názoru, že aj napriek tomu povinnosť úhrady majetkovej ujmy, keďže je upravená v zákone, je nesporná a daná.
4. Žalobca ešte v konaní pod sp.zn. 7C/1342/1998 ustálil procesnými úkonmi za žalovaných Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva SR so sídlom v Bratislave, Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica, Slovenskú republiku - Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenskú republiku - Ministerstvo zdravotníctva SR.
5. Žalobca ďalej na pojednávaní vo veci vedenej pod sp.zn. 7C/1342/1998 rozšíril svoj nárok na úhradu majetkovej ujmy za ďalšie obdobie od l.4.2003 do 3l.l2.2004. Pôvodne žiadal uhradiť majetkovú ujmu od l.4.2000 do 3l.3.2003 vo výške 861.587,00 eur /25.956.l70,-Sk/. Za ďalšie obdobie od l.4.2003 do 3l.l2.2004 rozšíril žalobu o 477.894,24 eur /l4.397.042,-Sk/ viac a teda uplatnil si spolu 1.339.481,27 eur /40.353.2l2,70 Sk/.
6. Žalobca upresnil svoj nárok v súvislosti s úrokmi z omeškania, ktoré žiada priznať tak, že žiadal priznať úroky z omeškania z každoročnej majetkovej ujmy v diskontnej sadzbe platnej k momentu omeškania. Tento nárok podrobne vyčíslil. Aj v tejto časti žalobca žiadal, aby súd zmenu návrhu pripustil.
7. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 7C/1342/1998 - 554 zo dňa 19.10.2004 súd konanie voči SR - Ministerstvu pôdohospodárstva SR, Bratislava, Dobrovičova 12, voči Slovenskému vodohospodárskemu podniku š.p., Banská Štiavnica, Višňovského 4, SR - Ministerstvu zdravotníctva SR, Bratislava, Limbová 2, o úhradu majetkovej ujmy v celom rozsahu zastavil. Druhým výrokom súd zaviazal žalobcu Poľnohospodárske družstvo Nižné Repaše zaplatiť žalovanému SR - Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Bratislava, Dobrovičova 12, trovy konania vo výške 709 Sk. Tretím výrokom súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalobca Poľnohospodárske družstvo Nižné Repaše si uplatňuje majetkovú ujmu za obdobie od 1. 4. 2000 do 31. 12. 2004 v sume 1.339.481,27 eur /40.353.212,70 Sk/. V štvrtej výrokovej časti rozsudku súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalobca si uplatňuje úroky z omeškania vo výške
- 19,5 % zo sumy 1.837.408,- Sk od 1. 1. 1996 do zaplatenia,
- 17,6 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 1. 1997 do zaplatenia,
- 17,6 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 1. 1998 do zaplatenia,
- 17,6 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 1. 1999 do zaplatenia,
- 17,6 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 1. 2000 do zaplatenia,
- 17,6 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 1. 2001 do zaplatenia,
- 17,6 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 10. 2001 do zaplatenia,
- 16,3 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 10. 2002 do zaplatenia,
- 12,5 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 10. 2003 do zaplatenia,
- 10 % zo sumy 8.489.293,- Sk od 1. 10. 2004 do zaplatenia. Piatym výrokom súd nárok žalobcu za obdobie od 1.4.2000 do 31.12.2004 o náhradu majetkovej ujmy vo výške 1.339.481,27 eur /40.353.212,70 Sk/ s prísl. vylúčil na samostatné konanie. Šiestym výrokom rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 7C/1342/1998 - 554 zo dňa 19.10.2004 súd čiastočne zastavil konanie o úhradu majetkovej ujmy za obdobie od 13.10.1995 do 31.3.2000 čo do sumy 159.052,94 eur /4.791.629,- Sk/.
V siedmom výroku súd zaviazal žalovaného SR - Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, Nám. Štúra č. 1 zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu vo výške 1.257.645,62 eur /37.887.832,- Sk/ so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 5. 2001 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ôsmym výrokom v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania za obdobie od 13.10.1995 do 31.3.2000 súd návrh zamietol. Zároveň posledným výrokom výroku rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 7C/1342/1998 - 554 zo dňa 19.10.2004súd vyslovil, že o trovách konania a o trovách štátu bude rozhodnuté v konečnom rozsudku vo veci samej. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť s výnimkou siedmeho výroku dňa 28.12.2004.
8. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Konštatovala, že rozhodnutím, z ktorého žalobca z materiálnej stránky odvodzuje svoj nárok, je rozhodnutie Východoslovenského krajského národného výboru, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Košiciach zo dňa 21.12.1982, č. 924/82-Kú (ďalej len rozhodnutie KNV). Z výroku predmetného rozhodnutia KNV je podľa žalovanej zrejmé, že správny orgán týmto rozhodnutím vymedzuje ochranné pásma a súčasne stanovuje záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia, priameho odberu vody z Torysy pre Skupinový vodovod. Rozhodnutie KNV bolo pritom prijaté s odkazom na ust. § 19 zák.č. 138/1973 Zb. o vodách, podľa ktorého „Vodohospodársky orgán podľa potreby určí rozhodnutím ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov.“ Z pohľadu obsahu a účelu Rozhodnutia KNV je preto podľa žalovanej zrejmé, že Rozhodnutie KNV vymedzilo príslušné ochranné pásmo primárne za účelom zabezpečenia možnosti využitia povrchovej vody.
9. K obdobiu od 1.4.2000 do dňa predchádzajúcemu dňu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného úradu v Levoči žalovaná z pohľadu identifikácie právneho režimu zakladajúceho predmetný nárok uviedla, že žalobca v žalobe ako aj vo všetkých svojich ďalších úkonoch poukazuje na ust. § 6 ods. 4 zák.č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ďalej len „ZoOPPF“). Žalovaná má za to, že nárok žalobcu na náhradu „majetkovej ujmy uplatňovaný s odkazom naust. § 6 ods. 4 ZoOPPF“ za obdobie od 1.4.2000 do dňa predchádzajúcemu dňu právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutia Okresného úradu v Levoči nemôže byť dôvodný. Zároveň dodala, že do času právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutia Okresného úradu v Levoči patril právnemu predchodcovi žalobcu iba a výlučne nárok, ktorého právny základ bol daný ust. § 19 ods. 3 zák.č. 138/1973 Zb. o vodách, podľa ktorého „Náklady spojené s technickými úpravami v ochranných pásmach, uloženými vodohospodárskym orgánom na ochranu vodného zdroja, znáša organizácia, ktorej ochrana vodného zdroja slúži na plnenie úloh.“ Z doterajšieho priebehu konania je však podľa žalovanej zrejmé, že žalobca si tento nárok doposiaľ neuplatnil. Žalobca si totiž uplatnil nárok na náhradu „majetkovej ujmy“ a nie nárok na úhradu „nákladov spojených s technickými úpravami v ochranných pásmach“ s tým, že žalobca si uplatňuje žalobou nárok, ktorého právny základ je daný ust. § 6 ods. 4 ZoOPPF a nie nárok, ktorého právny základ je definovaný ust. § 19 ods. 3 zák.č. 138/1973 Zb. o vodách.
10. Zároveň je podľa žalovanej zrejmé, že žalobca doposiaľ dostatočným dôkazne obhájiteľným spôsobom ani neidentifikoval objekt, ktorý mal povinnosť uspokojiť takýto nárok a teda subjekt, ktorý je „organizáciou, ktorej ochrana vodného zdroja slúži na plnenie úloh“ a už vôbec nepreukázal, že týmto subjektom je žalovaná. Podotkla pritom, že žalovaná v čase vydania Rozhodnutia KNV neexistovala, že touto organizáciou nemohla byť žalovaná ani len teoreticky, a to najmä s odkazom na vyššie osvetlený účel Rozhodnutia KNV, nakoľko pôsobnosť v oblasti hospodárskeho využívania povrchovej vody „spadla“ do kompetencie žalovanej až 1.5.2003, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, až od tohto dátumu totiž prešli kompetencie v oblasti vodného hospodárstva z Ministerstva pôdohospodárstva SR na žalovanú.
11. Tunajší súd vydal dňa 27.8.2009 medzitýmny rozsudok sp.zn. 7C/129/2006-167. Na základe odvolania oboch strán sporu Krajský súd v Prešove uznesením 1Co/203/2009 z 25.2.2010 zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Súd prvej inštancie následne uznesením 7C/129/2006-556 zo dňa 10.7.2012 I.výrokom konanie v časti o zaplatenie požadovanej istiny ako aj v časti požadovaného úroku z omeškania čiastočne zastavil tak, že navrhovaný výrok rozsudku bude po čiastočnom zastavení konania znieť: „Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.150.332,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.150.332,64 eur od 1.10.2004 až do zaplatenia.“ II.výrokom konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 7C/1342/1998. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2012.
13. Ako dôvod prerušenia konania konštatoval, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/1342/1998 si žalobca uplatnil svoj nárok na základe rovnakého titulu ako aj skutkových okolností a rozhodnutí štátnych orgánov ako v tomto konaní, keď napokon toto konanie bolo procesným rozhodnutím vylúčené z konania vedeného pod sp. zn. 7C/1342/1998 na samostatné konanie, pričom v pôvodnom konaní sa riešia viaceré otázky, ktoré môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Medzi takéto otázky s ktorými sa súd musí vysporiadať v oboch týchto konaniach patrí námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keď podľa žalovanej nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pasívnej legitimácie žalovanej a s tým súvisiaca záväznosť medzitýmneho rozsudku č.k. 7C/1342/1998-418 zo dňa 15.10.2003 v prípade zmeny skutkových okolností ako aj žalobcu po nadobudnutí právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku, najmä s poukazom na právny názor Krajského súdu Prešov vyjadrený v uznesení sp. zn. 1Co/203/2009 zo dňa 25.2.2010, ktorý napriek právoplatnosti medzitýmneho rozsudku v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že rozhodujúcim medzníkom, od ktorého možno uvažovať s náhradou majetkovej ujmy, je právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia Okresného úradu v Levoči sp.zn. 790/01/2001-Ma z 23.7.2001.
14. Rozsudkom tunajšieho súdu 7C/1342/1998-1297 z 29.3.2012 žalobu žalobcu, ktorý aj v tomto konaní vystupuje na strane žalobcu, zamietol.
15. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom sp.zn. 2Co/75/2012 zo dňa 14.7.2014 napadnutý rozsudok okrem výroku o trovách konania potvrdil. Pripustil však voči nemu dovolanie.
16. Na základe dovolania žalobcu konal vo veci NS SR, ktorý svojím rozsudkom sp.zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.4.2017 dovolanie zamietol. Po doručení predmetného rozsudku súd ďalej pokračoval v konaní.
17. Žalobca zotrval na žalobe a žiadal, aby žalovaná predložila dôkazy na preukázanie jej celého nehnuteľného i hnuteľného majetku. Poukázal, že minimálne žalovaná vlastnila nehnuteľný majetok zapísaný na LV 1406 k.ú. Bratislava I, k.ú. Staré Mesto, kde podľa titulu nadobudnutia došlo 17.12.1999, teda ešte pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávok.
18. Žalovaná poukázala na oznámenie Ministerstva životného prostredia SR z 27.5.2014 a vyjadrenie Ministerstva financií SR z 26.5.2014, z ktorých listín vyplýva, že žalovaná nemala ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky žiadny majetok, ktorý by nebola získala z rozpočtu SR, resp. z rozpočtu EÚ.
19. Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa obsahom pripojeného spisu 7C/1342/1998 a listinných dôkazov - rozhodnutím Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 21.12.1982 č. 924/82-Ku, rozhodnutím Okresného úradu v Levoči, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 23.7.2001 č.j. 790/01/2001-Ma, zápisnicou z vodoprávneho konania, zápisnicami z kontrol PHO vodného zdroja Torysa - Tichý Potok, metodickým usmernením Ministerstva pôdohospodárstva SR na zabezpečenie vyhlasovania osobitnej sústavy obhospodarovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu zo dňa 28.12.2000, štatútom Ministerstva životného prostredia SR, odborným právnym stanoviskom Právnickej fakulty UPJŠ Košice, znaleckým dokazovaním vykonaným pod sp.zn. 7C/1342/1998 a ostatným spisovým materiálom, ktorý je súčasťou oboch súdnych spisov, a následne rozsudkom NS SR sp.zn. 3Cdo/2/2016 z 11.4.2017.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
21. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
23. Podľa § 6 ods. 7 zák.č. 307/1992 Z.z. v znení zák.č. 83/2000 Z.z. podmienkou úhrady majetkovej ujmy je vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania z niektorého dôvodu uvedeného v odseku 3. Majetková ujma podľa odsekov 5 a 6 sa uhrádza vlastníkovi a je splatná najneskôr do 30. septembra bežného roka.
24. Keďže otázky riešené v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 7C/1342/1998 majú zásadný význam aj pre toto konanie, bolo toto konanie prerušené do právoplatného skončenia veci pod sp.zn. 7C/1342/1998 a boli rozsudkom NS SR sp.zn. 3Cdo/2/2016 z 11.4.2017 právoplatne vyriešené, ani ďalší návrh na doplnenie dokazovania (najmä majetkom žalovanej) by nemal vplyv na iné rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere súd poukazuje hlavne na body 19 a 20 odôvodnenia predmetného rozsudku a to v časti kde konštatuje, že súd nemá ex offo povinnosť existencie majetku na strane ústredného orgánu štátnej správy zisťovať, ale dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Ďalej konštatoval, že konanie žalovanej nemožno hodnotiť ako nekorektné a zavádzajúce a teda nedospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre jej rozpor s § 525 ods. 1 veta druhá OZ. Za danej situácie teda súdu neostávalo nič iné len žalobu zamietnuť.
25. Úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o jej výške bude v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).