Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/240/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: S. D. X. A. Č. E. B. , H.X. M. XX.X.XXXX, R. C. C., M. Č.. X, zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Bratislava, Riečna č. 2, a spoločnosťou Advokátska kancelária Marko, s. r. o., IČO: 36 860 646, Bernolákovo, Gróbska č. 19, za ktorú koná JUDr. Martin Marko, proti žalovaným v I. rade: M.. Z. Č. G. S. G. F. , S.. Z., H.X. M. XX.X.XXXX, R. C. C., G. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Bratislava, Priemyselná č. 1/A, za ktorú koná JUDr. Peter Weis, v II. rade: B.H.CY EUROPAGATE LTD, reg. č. HE 349006, Cyprus, Nikózia, Prigkipissis Nte Tyras 16, KARANTOKI BUILDING, 5TH floor, Flat/Office 14, v III. rade: BABOLAD LTD, reg. č. HE 363327, Cyprus, Nikózia, Prigkipissis Nte Tyras 16, KARANTOKI BUILDING, 5TH floor, Flat/Office 14, obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., IČO: 46 606 122, Bratislava, Vretenová č. 4, za ktorú koná Mgr. Karol Haťapka, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. apríla 2019, č.k. -451, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. apríla 2019, č.k. -451,

- vo výroku I., ktorým žalobu voči žalovaným v I., II., III. rade zamietol, p o t v r d z u j e ,

- vo výroku II., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v I. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalovanému v I. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

- vo výroku III., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalovanému v II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

- vo výroku IV., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v III. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalovanému v III. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

II. Žalovaným v I., II., III. rade, každému, p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. apríla 2019, č.k. -451,

- vo výroku I., ktorým žalobu voči žalovaným v I., II., III. rade zamietol, p o t v r d z u j e ,

- vo výroku II., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v I. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti

rozsudku, m e n í tak, že žalovanému v I. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

- vo výroku III., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalovanému v II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

- vo výroku IV., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v III. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalovanému v III. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

II. Žalovaným v I., II., III. rade, každému, p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 10.4.20197, č.k. -451, I. žalobu voči žalovaným v I., II., III. rade zamietol; II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v I. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku; III. uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku, IV. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v III. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 19.5.2017, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v I., II., III. rade určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená dňa 16.3.2017 medzi žalovaným v I. rade ako prevodcom a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 15 % základného imania spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 820 704, Bratislava, Mliekarenská č. 17, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro., vl. č. 60968/B, v mene ktorej koná Dr. Z. U., konateľ a že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená dňa 16.3.2017 medzi žalovaným v I. rade ako prevodcom a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 85 % základného imania uvedenej spoločnosti, sú voči nemu neúčinné. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v I. rade uzatvoril dňa 19.7.2011 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 715.000,- € v prospech žalovaného v I. rade, ktorý sa zaviazal pôžičku splatiť do 31.12.2012, čo ale neurobil. Žalovaný v I. rade dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade JUDr. S. E., Notárskou zápisnicou č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, , uznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Žalovaný v I. rade bol jediným spoločníkom vyššie uvedenej spoločnosti, s ktorým sa dlhé roky pozná, podnikali spolu, pričom spolu vlastnili niekoľko spoločností. Zistil, že žalovaný v I. rade na valnom zhromaždení konanom dňa 16.3.2017 rozdelil svoj obchodný podiel na dve časti, pričom obchodný podiel vo výške 15 % základného imania spoločnosti v hodnote 1.050,- € previedol na žalovaného v II. rade a obchodný podiel vo výške 85 % základného imania v hodnote 5.950,- € previedol na žalovaného v III. rade. V súčasnosti má vedomosť, že žalovaný v I. rade, ako už jediný konateľ spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., začal nakladať s majetkom spoločnosti spôsobom, ktorým znižuje vlastné imanie tejto spoločnosti, zo spoločnosti údajne prepisuje majetok, čím mu ako veriteľovi spôsobuje škodu veľkého rozsahu. Žalovaný v I. rade sa zbavuje svojho majetku, sťažuje tak vymoženie jeho pohľadávky a účelovým spôsobom znižuje majetok uvedenej spoločnosti. Voči žalovanému v I. rade vedie exekučné konanie u JUDr. D. a voči podvodu spáchaného so zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa 2.12.2016 podal trestné oznámenie. Z uvedeného je zrejmé, že medzi žalovaným v I. rade ako prevodcom a žalovanými v II., III. rade ako nadobúdateľmi, došlo k právnemu úkonu, ktorým došlo k ukráteniu jeho pohľadávky. Má za to, že toto konanie bolo zo strany žalovaného v I. rade úmyselné, že o pôžičke mali vedomosť a poznali úmysel žalovaného v I. rade ako dlžníka ukrátiť ho. K jeho ukráteniu došlo konaním žalovaných tým, že v čase, keď je jeho pohľadávka vykonateľná, uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu, čím zmenšil žalovaný v I. rade svoj majetok.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v I. rade, svedka, prednesmi právnych zástupcov všetkých sporových strán, písomnými vyjadreniami, výpismi z obchodného registra účastníkov konania (správne sporových strán, poznámka odvolacieho súdu), zmluvou o pôžičke zo dňa 19.7.2017, Notárskou zápisnicou č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, , zmluvami o prevode obchodného podielu zo dňa 16.3.2016, kvitanciou zo dňa 2.12.2016, znaleckým posudkom č. 60/2018, ako aj ostatnými listinami založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Podľa výpisov z obchodného registra bol žalobca spolu so žalovaným v I. rade od 7.11.2013 do 15.3.2017 konateľom spoločnosti Pozemné stavby SC s.r.o. a v súčasnosti je od 26.1.2016 spoločníkom tejto spoločnosti; v čase od 11.11.2015 do 15.3.2017 bol konateľom spoločnosti BLADE REAL ESTETES s.r.o., v súčasnosti je od 21.1.2016 spoločníkom tejto spoločnosti; v spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. je od 14.5.2016 spoločníkom. Ako spoločník spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. sa podieľa na podnikaní spoločnosti GALÉRIA MUZIKA s.r.o. Z aktuálnych výpisov z obchodného registra bol žalovaný v I. rade a je konateľom/spoločníkom v cca 11 spoločnostiach; v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, Mliekarenská č. 17, bol v čase od 27.6.2009 do 21.4.2017 jediným spoločníkom, konateľom tejto spoločnosti je žalovaný v I. rade od 27.6.2009 doposiaľ, ktorý je konateľom v spoločnostiach (kde je spoločníkom žalobca) BLADE REAL ESTETES s.r.o., SUN lakes apartments I spol. s.r.o., Pozemné stavby SC s.r.o. Okrem týchto spoločností je žalovaný v I. rade konateľom/ spoločníkom v ďalších spoločnostiach, a to CENTRAL BUILDING investičná, s.r.o. (od 28.11.2013) konateľ; DOMENO, s. r. o. (od 18.8.2017) spoločník i konateľ; GALERIA MUZIKA s.r.o. (od 26.3.2013) konateľ; Hotel & Restaurant Slovakia s. r. o. (od 21.7.2009) konateľ; Kráľovský dvor s. r. o. (od 24.5.2008) konateľ; LOGISTICKÝ AREÁL NITRIANSKA s.r.o. (od 24.7.2013) konateľ; SUN lakes apartments s.r.o. (od 16.1.2014) spoločník a konateľ. Dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade JUDr. S. bola spísaná Notárska zápisnica č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011, obsahom ktorej bolo vyhlásenie žalovaného v I. rade ako dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade o poskytnutí pôžičky vo výške 715.000,- €, ktorú sa zaviazal žalovaný v I. rade splatiť do 31.12.2012. Žalobca uviedol, že so žalovaným v I. rade vedie viacero sporov, zapožičal mu aj sumu 212.000,- €, ktorú mu vrátil. Spochybnil kvitanciu i znalecký posudok predložený žalovaným v I. rade, nakoľko ho vypracovala znalkyňa Mgr. T., ktorá nie je zapísaná ako znalec. K poskytnutej pôžičke vo výške 715.000,- € dňa 19.7.2011 konštatoval, že to bolo v obchodných priestoroch spoločnosti BLADE REAL ESTATE, s.r.o., kde spolu so žalovaným v I. rade boli spoločníkmi, následne žalovaný v I. rade previedol svoj obchodný podiel na cyperskú spoločnosť. Pôžička bola poskytnutá za účelom kúpy benzínovej stanice v Ružomberku - Benzinol. Pôžičku mu poskytol v hotovosti, ktorú skompletizoval tým, že vybral financie z firiem. Pri odovzdávaní hotovosti nebol nikto prítomný, vedomosť o tejto pôžičke mali určite jeho deti, nevedel kto ešte. Žalovaný v I. rade tieto financie investoval na kúpu benzínovej stanice v Ružomberku, boli mu poskytnuté s tým, že sa on stane spoločníkom spoločnosti Pozemné stavby v podiele 50 %, čo žalovaný v I. rade splnil. Dňa 15.3.2017 ho však žalovaný v I. rade neprávom odvolal ako konateľa tejto spoločnosti a následne previedol jeho obchodný podiel na cyperské spoločnosti. Finančnú hotovosť vo výške 715.000,- € si zabezpečil tak, že časť tejto sumy pozostávala zo sumy 212.000,- €, t.j. z vrátenej pôžičky (mala byť vrátená dňa 31.12.2010) a ostanú časť si požičal a vybral zo svojich spoločností, keďže mal na to oprávnenie. Následne bola spísaná aj kvitancia, ktorú uznáva, ale kvitanciu, ktorá je založená do súdneho spisu neuznáva, je falšovaná. Žalovaný v I. rade poukázal na vedome nepravdivé a nepreukázané tvrdenia žalobcu pri poskytovaní mu finančných prostriedkov, pričom je vysoko nepravdepodobné, aby najskôr dňa 19.7.2011 uzatvoril so žalobcom zmluvu o pôžičke, finančné prostriedky by neobdržal a následne by sa dňa 22.7.2011 dostavil k notárovi, požiadal o vyhotovenie notárskej zápisnice a súhlasil s jej vykonateľnosťou. Uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v čase, keď mal veľkú dôveru v žalobcu, veril mu že sľúbené investície do spoločností zabezpečí, preto súhlasil s podpisom notárskej zápisnice, ktorá mala byť pre žalobcu garanciou. Zmluvu ako takú nenapádal, nakoľko vzťahy medzi ním a žalobcom boli dlhodobo dobré a žalobca neustále sľuboval, že financie do spoločností zoženie. Keď ani po 5 rokoch žiadny zo sľúbených modelov nevyšiel, dohodol sa so žalobcom, že mu tento podpíše kvitanciu a prepíše jeho obchodné podiely v spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. a BLADE REAL ESTATE, s.r.o. na neho. S tým najskôr žalobca súhlasil, neskôr však sám prišiel s nápadom, aby zostal v týchto spoločnostiach ako spoločník, aby sa mu len obmedzil rozsah hlasovacích práv, čo napokon aj zrealizovali na valných zhromaždeniach, ktorých neplatnosti sa aktuálne žalobca bezdôvodne a neopodstatnene domáha v osobitných konaniach. Súčasne s podpisom dokumentov k valnému zhromaždeniu podpísal žalobca dobrovoľne a vlastnoručne i kvitanciu.

Poprel, že by podpisom kvitancie bolo prijatie pôžičky, jej podpisom sa mali len formálne a z dôvodu právnej istoty upraviť vzájomné vzťahy medzi nimi, pretože v centrálnom registri je evidovaná dotknutá notárska zápisnica (aj keď je neplatná). V konečnom dôsledku, ak sa žalobca domáha vrátenia jeho pôžičky, v prvom rade by mal on preukázať jej reálne poskytnutie a odovzdanie. Považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že časť údajne požičanej sumy 212.000,- € mal zo splatenej pôžičky, ktorú mu vrátil, zvyšnú časť 503.000,- € si mal požičať, resp. vybrať od jeho spoločností, nakoľko žalobca sumu 212.000,- € z vrátenia „prvej pôžičky" nemohol mať k dispozícii v čase poskytovania „druhej pôžičky" v júli 2011, pretože prvá pôžička bola splatená podľa žalobcu až v auguste 2011. Suma 212.000,- € mu mala byť poskytnutá žalobcom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.10.2010, z kvitancie, ktorú vystavil žalobca vo vzťahu k prvej pôžičke vyplýva, že „dlžník Z. U. splatil celú pôžičku riadne a včas, a to ku dňu 1.8.2011. Veriteľ vyhlasuje, že nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie pohľadávky." Ak teda mal prevziať žalobca sumu 212.000,- € až dňa 1.8.2011, nemohol mu ju odovzdať skôr, t.j. ku dňu 19.7.2011 (kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke) a ani ku dňu 22.7.2011 (kedy bola podpísaná notárska zápisnica). Žalobca taktiež uviedol, že zvyšnú časť pôžičky v sume 503.000,- € si mal požičať v hotovosti z viacerých spoločností, napríklad Pozemné stavby SC, s.r.o., ale v tom čase žalobca nebol spoločníkom, ani konateľom v tejto spoločnosti. Spochybnil i tvrdenie žalobcu, že pôžička mala byť poskytnutá za účelom financovania kúpy čerpacej stanice v Ružomberku, keďže táto čerpacia stanica je (bola od počiatku) vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. a tak si nemohol žalobca z tejto spoločnosti vybrať hotovosť. Poukázal na absolútne nelogickú konštrukciu zo strany žalobcu, pretože ak si mal žalobca financie vybrať od spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. a následne mu ich odovzdať ako fyzickej osobe, on by túto sumu mal vložiť opätovne do spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. a zaplatiť ňou mal kúpu čerpacej stanice. K údajnej hotovosti od spoločnosti Orchidea konštatoval, že ide o podnikateľský subjekt s názvom S. D. - ORCHIDEA, IČO: 34 652 339, pričom navrhol vyžiadať si daňové priznanie tohto subjektu za rok 2011 od príslušného daňového úradu. K ostatným nemenovaným subjektom, od ktorých si mal žalobca zapožičať hotovosť, sú namieste otázky odkiaľ zohnal financie, keď nekonkretizoval veriteľov a prečo skôr nesprostredkoval poskytnutie pôžičiek tretími osobami, ale namiesto toho sa sám dostal do postavenia dlžníka a riskoval, že mu nesplatí pôžičku a on nebude mať z čoho splatiť pôžičku jeho veriteľom. Žalobca ani nevedel uviesť kde mu mal odovzdať pôžičku, najskôr tvrdil, že to bolo v sídle spoločnosti, ale neuviedol v ktorej, neskôr uviedol, že to bolo na centrále Pozemných stavieb, vlastne v budove, ktorú vlastní BLADE REAL ESTATE, kde bol 50 % majiteľom. Napokon žalobca tvrdil, že údajnú pôžičku nežiadal vrátiť, pretože on dodržal slovo a v novembri 2013 sa stal spolumajiteľom a konateľom spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. Z uvedeného potom vyplýva, že ak obchodný podiel bol zábezpekou na vrátenie pôžičky, tak keď je žalobca stále spoločníkom (podieľa sa na zisku), nemôže sa predsa domáhať aj vrátenia „pôžičky." Alebo naopak, ak žiada žalobca splatenie pôžičky, nie je jasné za čo nadobudol obchodný podiel v spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. Poukázal ďalej na prebiehajúcu exekúciu na vymoženie údajnej pohľadávky, v ktorej opakovane namietal porušenie pravidiel pre prideľovanie veci súdnym exekútorom, nestrannosť súdnej exekútorky, ktorú si zvolil žalobca, manipuláciu s exekučným spisom. Ak by žalobca bol presvedčený o nespochybniteľnosti a pravosti jeho pohľadávky, nemal by dôvod antidatovať návrh na exekúciu len za tým účelom, aby si zvolil konkrétnu exekútorku a ak by jeho pohľadávka bola pravá, jej vymoženie by vykonal ktorýkoľvek exekútor. Dodal, že žalobca dlhší čas poškodzoval jeho spoločnosti (v tom čase) a spoločnosti, v ktorých podnikali spoločne prostredníctvom rôznych fiktívnych obchodov so spoločnosťami zaoberajúcimi sa reklamnou činnosťou, čím postupne „tuneloval" tieto spoločnosti. Túto protiprávnu činnosť žalobcu odhalil až potom, ako si nechal potajme vykonať kontroly účtovníctva v jeho spoločnostiach. O fiktívnych obchodoch s reklamnými spoločnosťami predložil dôkaz - zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 23.6.2017 na Daňovom úrade Bratislava. Hlavným predmetom konania bolo preverenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou Kráľovský dvor, s.r.o. a reklamnou spoločnosťou MIRROR advertising s.r.o. v zdaňovacom období október 2016. V tejto spoločnosti bol jediným spoločníkom a konateľom on, žalobca nikdy nebol spoločníkom, konateľom, zamestnancom, ani splnomocnencom, no napriek tomu uskutočňoval neoprávnené transakcie v jej mene. Žalobca zneužil situáciu, že spoločnosť Kráľovský dvor, s.r.o. bola rovnako ako spoločnosť BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosti, v ktorých podnikal on so žalobcom, riadená spoločne z jednej centrály. Tým, že žalobcu poznali aj zamestnanci ekonomického úseku na centrále, darilo sa mu po dlhší čas nebadane a bez jeho vedomia podsúvať účtovníkom na zaplatenie z firemného účtu faktúry za fiktívne obchody. Má vedomosť o vzniknutej škode vo výške 70.000,- € a ak by nezabránil týmto obchodom, škoda by bola až vo výške 105.000,- €. Obdobne postupoval žalobca aj v ďalších spoločnostiach, ktorým rovnako spôsobil škodu. Uvedená škoda bola hlavným dôvodom, prečo bol žalobca zákonným spôsobom odvolaný z funkcie konateľa vo všetkých spoločnostiach, v

ktorých kedysi podnikal spoločne s ním. Na zastretie neoprávnenej činnosti v spoločnostiach i z pomsty za odhalenie tejto jeho činnosti, podal žalobca podnet na NAKA u neho a v spoločnostiach, v ktorých on vykonáva funkciu konateľa. On vlastní nehnuteľný a hnuteľný majetok, má finančnú hotovosť, ktoré vysoko prevyšujú pohľadávku. V súčasnosti má zablokovaný účet exekútorom v exekučnom konaní, v ktorom rozhodol súd v jeho prospech, konanie ešte nie je právoplatne skončené. K odpredaju obchodných podielov na žalovaných v II., III. rade uviedol, že vyhľadával nové obchodné spoločnosti cez internet, keď narazil na cyperské spoločnosti, požiadal právneho zástupcu o právnu pomoc, ten ho odporučil na Mgr. D., ktorý sa špecializuje na túto právnu oblasť a tak s ním komunikoval; kto vystupoval za oboch žalovaných pri prevode obchodných podielov neuviedol s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a že žalobca nepreukázal existenciu vymáhanej pohľadávky, že napadnutým právnym úkonom došlo k jeho ukráteniu, že nemá iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho tvrdenú pohľadávku, pretože žalobca len tvrdí, že došlo k ukráteniu, ale nijako to nepreukázal, ani jeho úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaný v II., III. rade v zastúpení advokáta uviedli, že sa o údajnej existencii pohľadávky dozvedeli až po doručení žaloby. Pred podpisom zmlúv o prevode obchodných podielov so žalovaným v I. rade mali o žalovanom v I. rade informácie z verejne dostupných zdrojov, o údajnej pohľadávke nemali vedomosť. Absolútne vylúčili a popreli úmysel ukrátiť údajného veriteľa, ako to tvrdí žalobca; navrhli žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Svedok R. K. vypovedal, že pracoval pôvodne ako živnostník v oblasti informatiky, v súčasnosti má založenú s.r.o. Približne pred rokom ho oslovil p. D., či by mohol zastupovať zahraničnú spoločnosť, ktorá chcela odkúpiť podiel spoločnosti Benzinol. Mal k tomu vypracovať program, pretože takéto programy vypracováva pre viaceré spoločnosti. Pri prevode obchodného podielu spoločnosti Benzinol nakoniec takýto program nevypracoval, ale p. D. ho oslovil, či by nejakú spoločnosť, ktorej presný názov si nepamätá, bolo to nejaké BH Europa Gate, nezastupoval pri prevode obchodného podielu vo výške 15 %. Pán D. ho splnomocnil, aby cyperskú spoločnosť zastupoval pri tomto prevode. So štatutárnymi zástupcami tejto cyperskej spoločnosti sa nestretol, komunikoval s nimi p. D.. Pôvodne chceli od neho, aby im vypracoval analýzu fungovania slovenskej spoločnosti, nakoniec túto analýzu neurobil. Nemal pri podpisovaní prevodu vedomosť o záväzku žalovaného v I. rade voči žalobcovi. Prvoinštančný súd konštatoval, že dňa 2.12.2016 žalobca ako veriteľ vydal písomné potvrdenie - kvitanciu (č.l. 119) podľa , kde písomne potvrdil, že pohľadávky vzniknuté medzi ním ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom vzniknuté na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.10.2010 vo výške 212.000,- € s termínom úhrady do 31.12.2010 a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2011 vo výške 715.000,- € s termínom úhrady do 31.12.2012, boli ku dňu vystavenia kvitancie, t.j. ku dňu 2.12.2016 uspokojené v plnom rozsahu. Prílohou tohto písomného potvrdenia boli Notárske zápisnice č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011 zo dňa 22.7.2011 a č. N 1320/2010, Nz 40039/2010, NCRIs 40666/2010 zo dňa 27.10.2010. Dňa 16.3.2017 bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v I. rade ako jediným spoločníkom spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol predaj základného imania uvedenej spoločnosti vo výške 15 % základného imania. Dňa 16.3.2017 bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v I. rade ako jediným spoločníkom spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným v III. rade ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol predaj základného imania spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. vo výške 85 % základného imania. Podľa výpisu z obchodného registra Cypru na žalovaného v II. rade, je od 24.1.2017 spoločníkom tejto spoločnosti spoločnosť P.T. Planetax LTD, so sídlom 16 PRINGIPISSIS NTE TYRAS, KARANTOKI BUILDING, 5TH FLOOR, OFFICE 14, 1065 NICOSSIA, CYPRUS, ktorá vykonáva funkciu riaditeľa. Z výpisu z obchodného registra Cypru na žalovaného v III. rade (BABOLAD LTD) vyplýva, že od 5.12.2016 spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť P.T. Planetax LTD, so sídlom 16 PRINGIPISSIS NTE TYRAS, KARANTOKI BUILDING, 5TH FLOOR, OFFICE 13-14, 1065 NICOSSIA, CYPRUS, ktorá vykonáva funkciu riaditeľa. Podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 5.3.2018, č. 60/2018, na základe objednávky žalovaného v I. rade, účelom znaleckého posudku bolo skúmať, či na predložených písomnostiach v počte 12 ks sú pravé podpisy žalobcu. Išlo o odborné posúdenie pravosti podpisu žalobcu na origináloch listín: pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. dňa 16.11.2016, pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti BLADE REAL ESTATES, s.r.o. dňa 16.11.2016, pozvánka na valné zhromaždenie BLADE REAL ESTATES, s.r.o. dňa 21.0.2017, pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. dňa 21.2.2017, vzdanie sa predkupného práva zo dňa 21.2.2017, oznámenia o zámere previesť obchodný podiel zo dňa 7.2.2017, potvrdenia o prevzatí pozvánok na valné zhromaždenie zo dňa 21.12.2017, kvitancia zo dňa 2.12.2016, faktúra č. 160636 zo dňa 12.12.2016, faktúra č. 160621 zo dňa 12.12.2016, faktúra č. 20170116, 160636 zo dňa

3.4.2017, faktúra č. 20170117 zo dňa 3.4.2017 (v znaleckom posudku tieto listiny označené ako SM-1 až SM-12.). Originál listiny „Kvitancia" je skúmaný pod označením SM-8. Zo záveru tohto znaleckého posudku je zrejmé, že „pri analýze sporných písomností, na ktorých sú sporné podpisy označené ako SM-1 až SM-12 neboli zistené stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). Na základe tohto zistenia je konštatované, že sporné podpisy označené SM-1 až SM-12 sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že sporný podpis označený SM-1, vyhotovený k zneniu priezviska „.", je pravým podpisom S. D. z dôvodu zistených rozdielnych znakov v spornom podpise, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom z predložených porovnávacích podpisov S. D.. Sporné podpisy označené SM2 až SM-10, vyhotovené k zneniu priezviska „D.", sú pravými podpismi S. D.. Sporné podpisy označené SM-11 a SM-12, vyhotovené k zneniu priezviska „D.", sú pravdepodobne pravými podpismi S. D.. Pravdepodobný záver v tejto časti znaleckého skúmania bol stanovený z dôvodu, že sporné podpisy sú vyhotovené v tvare skráteného nacvičeného podpisu na rozhraní s parafou s jednoduchou konfiguráciou písmových ťahov, ktoré môžu byť ľahko napodobniteľné. Uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26.2.2018, č.k. -67, v právnej veci oprávneného (S. D.) proti povinnému (Z. U.), o vymoženie povinnosti, bolo vyhovené námietkam povinného a jeho návrh na odklad exekúcie zamietnutý; v odôvodnení sa konštatuje, že povinný vzniesol námietky proti exekúcii na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011, zo dňa 22.7.2011 vydanej notárom JUDr. S. E., kde uviedol, že oprávnený dňa 19.7.2011 pôžičku povinnému nikdy neposkytol a v notárskej zápisnici povinný uznal neexistujúci dlh. Povinný v tomto konaní predložil súdu kvitanciu zo dňa 2.12.2016, ktorú vystavil oprávnený s tým, že voči povinnému nemá ďalšie dlhy. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené, nakoľko proti tomuto uzneseniu sa žalobca odvolal. Dal si pripojiť všetky neukončené spory vedené na Okresnom súde Bratislava II. podané žalobcom a zistil, že konanie vedené pod sp.zn. , o neúčinnosť právneho úkonu voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade BABOLAD LTD, Cyperská republika (neúčinnosť prevodu obchodného podielu vo výške 25 % základného imania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s.r.o.), je prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. (žaloba o určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 15.3.2017); konanie vedené pod sp.zn. , o neúčinnosť právneho úkonu voči žalovanému v I. rade, žalovanému v II. rade B.H.CY EUROPAGATE LTD, Cyperská republika a žalovanému v III. rade BABOLAD LTD, Cyperská republika (neúčinnosť prevodu obchodných podielov na žalovaného v II. rade vo výške 5 % základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., Kráľová pri Senci a prevod vo výške 95 % základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., Kráľová pri Senci na žalovaného v III. rade); konanie vedené pod sp.zn. , o neúčinnosť právneho úkonu voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade BABOLAD LTD, Cyperská republika (neúčinnosť prevodu obchodného podielu vo výške 50 % základného imania spoločnosti BLADE REAL ESTETES s.r.o.), je prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. (žaloba o určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 15.3.2017); konanie vedené pod sp.zn. , o neúčinnosť právneho úkonu voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade BABOLAD LTD, Cyperská republika (neúčinnosť prevodu obchodného podielu vo výške 50 % základného imania spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o., Bratislava), je prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. (žaloba o určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 15.3.2017); konanie vedené pod sp.zn. , o neúčinnosť právneho úkonu voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade Pozemné stavby SC, s.r.o., Bratislava (neúčinnosť prevodu obchodného podielu vo výške 50 % základného imania spoločnosti MUZIKA s.r.o., Kráľová pri Senci), je právoplatne skončené uznesením č.k. -259, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2018, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby; konanie vedené pod sp.zn. , o vymoženie uloženej povinnosti oprávneného S. D. proti povinnému Z. U., na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, , nie je právoplatne skončené. Žalobca znalecký posudok č. 60/2018 spochybnil, pretože bol vyhotovený dňa 15.3.2018 na základe objednávky žalovaného v I. rade datovanej dňa 5.3.2018, ktorá bola doručená vypracovateľovi sporného znaleckého posudku až dňa 9.3.2018 z čoho vyplýva, že na vypracovanie posudku (skúmanie 12 sporných materiálov a 36 porovnávacích materiálov) potreboval znalec čas približne 50 až 60 hodín práce. Za pripustenia hypotézy, že Mgr. T. R. nepracovala na posudku sama a na vypracovaní sa podieľal aj ďalší znalec ÚSI ŽU v Žiline a obaja znalci by pracovali aj cez víkend, nie je možné v tak krátkej dobe vypracovať posudok bez dopadu na kvalitu a s tým súvisiacu hodnovernosť, ktorá je takto

spochybnená aj krátkosťou času, za ktorý mal byť tento sporný znalecký posudok vyhotovený. Vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi Mgr. Z. E., s ktorým sa ešte v roku 2017 viackrát osobne stretol a objasnil mu veľmi podrobne celú sporovú vec, na základe vzájomnej dohody ho požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na základe objednávky, tento znalec aj písomne komunikoval s OČTK a súdmi za účelom umožnenia nahliadania do spisov a oboznámenia sa s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku s poukazom na ustanovenie a nasl. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Žiadal, aby súd prvej inštancie neprihliadal na sporný znalecký posudok a navrhol za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku v súlade s ustanovením nariadenie znaleckého dokazovania.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , a dôvodil tým, že žaloba je nedôvodná, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal všetky zákonné predpoklady potrebné k posúdeniu jeho nároku. Poukázal na to, že odporovateľnosť právneho úkonu je popri neplatnosti právneho úkonu ďalším právnym následkom vadnosti právneho úkonu. Tak ako pri relatívnej neplatnosti, závisí právny následok odporovateľnosti od aktivity toho, kto bol dotknutý odporovateľným právnym úkonom. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za právne neúčinný a poskytuje sa veriteľovi ochrana pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Keďže pri odporovateľnosti právneho úkonu sa nejedná o klasickú určovaciu žalobu podľa , podmienky za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou sú uvedené v ustanovení a základnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa; vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti); úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovateľný právny úkon je každý právny úkon dlžníka, ktorým sa chcel dlžník zbaviť svojho majetku, ktorý bol urobený platne a ktorý bol urobený v posledných troch rokoch. Z citovaného ustanovenia zákona tiež vplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou je treba rozumieť nielen pohľadávku, na vymoženie ktorej má žalobca voči dlžníkovi exekučný titul, ale za vymáhateľnú pohľadávku je treba rozumieť pohľadávku, ktorá bola vymožená v čase, keď dlžník úkon uskutočnil, ale aj v čase, keď dlžník uskutočnil úkon, pohľadávka ešte nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia súdu. Z účelu a zmyslu odporovacej žaloby potom vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle uvedeného ustanovenia zákona sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Mal za preukázané, že žalobca odporovaciu žalobu proti žalovaným v I., II., III. rade podal na súde dňa 19.5.2017, pričom sa domáha neúčinnosti právnych úkonov zo dňa 16.3.2017 uskutočnenými medzi žalovaným v I. rade a žalovanými v II., III. rade, takže žalobu podal včas, v lehote troch rokov. V konaní nebola sporná skutočnosť, že dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade JUDr. S. E. bola spísaná Notárska zápisnica č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011, obsahom ktorej bolo vyhlásenie žalovaného v I. rade ako dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade o poskytnutí pôžičky vo výške 715.000,- €, ktorú sa zaviazal žalovaný v I. rade splatiť do 31.12.2012. Považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný v I. rade spolu podnikali, dlhodobejšie sa poznali, pričom žalovaný v I. rade žalobcovi dôveroval a prisľúbil mu účasť na podnikaní v jeho spoločnostiach a žalobca mu za to prisľúbil zapožičať finančnú hotovosť. Z výpisov z obchodného registra vyplynulo, že žalobca sa stal spoločníkom a konateľom v niekoľkých spoločnostiach u žalovaného v I. rade v čase od 7.11.2013 do 15.3.2017 konateľom spoločnosti Pozemné stavby SC s.r.o. a v súčasnosti je od 26.1.2016 spoločníkom tejto spoločnosti, v čase od 11.11.2015 do 15.3.2017 bol konateľom spoločnosti BLADE REAL ESTETES s.r.o., v súčasnosti je od 21.1.2016 spoločníkom tejto spoločnosti, v spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. je od 14.5.2016 spoločníkom. Ako spoločník spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. sa podieľa na podnikaní spoločností, GALÉRIA MUZIKA s.r.o. Spornou nebolo ani to, že žalobca sa v exekučnom konaní EX 44/2017 od 31.3.2017, vedenom pod sp.zn. , ako oprávnený domáha na základe exekučného titulu (Notárskej zápisnice zo dňa 22.7.2011) exekúcie voči žalovanému v I. rade a že v tomto konaní exekučný súd vyhovel námietkam povinného, t.j. žalovaného v I. rade z dôvodu existencie uznania a uhradenia dlhu spísaného v kvitancii zo dňa

2.12.2016 a že predložené odborné stanovisko PhDr. PeadDr. G. K. nie je postačujúce na spochybnenie pravosti podpisu žalobcu na kvitancii zo dňa 2.12.2016; uvedené konanie nie je právoplatne skončené. Spornými v konaní zostala účinnosť odporovacích právnych úkonov (zmluvy uzavreté dňa 16.3.2017 o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v I. rade ako jediným spoločníkom spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol predaj základného imania spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 820 704, Bratislava, Mliekarenská č. 17, vo výške 15 % základného imania a zmluvy zo dňa 16.3.2017 o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v I. rade ako jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným v III. rade ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol predaj základného imania tejto spoločnosti vo výške 85 % základného imania), ako aj výpisy z obchodných registrov cyperských spoločností, žalovaných v II., III. rade. Spornými v danej veci sú skutočnosti uvádzané sporovými stranami ohľadom poskytnutých pôžičiek, vymáhateľnej pohľadávky, vystavenej kvitancie a úmyslu žalovaného v I. rade ukrátiť žalobcu v dôsledku odpredaja obchodných podielov dlžníkom - žalovaným v I. rade v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. žalovanými v II., III. rade a vedomosti oboch žalovaných o dlhu žalovaného v I. rade žalobcovi. Žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému (správne v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) dňa 27.10.2010 pôžičku v sume 212.000,- €, ktorú mu vrátil a následne mu dňa 19.7.2011 zapožičal na zakúpenie benzínovej stanice v Ružomberku pôžičku vo výške 715.000,- €, o čom bola spísaná dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade JUDr. S. E., Notárska zápisnica č. 1162/2011, Nz 26943/2011, , v ktorej tento dlh žalovaný v I. rade uznal a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Žalobca má za to, že žalovaný v I. rade úmyselne previedol svoje obchodné podiely na cyperské spoločnosti, a to oboch žalovaných, aby sa vyhol úhrade dlhu z poskytnutej pôžičky vo výške 715.000,- €, ktorú vyplatil žalovanému v I. rade v hotovosti. Odovzdanie uvedenej pôžičky malo prebiehať bez prítomnosti svedkov, v centrále spoločnosti BLADE REAL ESTATE, s.r.o., mala byť poskytnutá za účelom kúpy čerpacej stanice Benzinol Ružomberok. Spochybnil uznanie splatenia predmetnej pôžičky, nakoľko kvitanciu nikdy nepodpísal a jej obsah je mu neznámy. Uvedená kvitancia je datovaná dňom 2.12.2016, teda v čase, keď už boli zo strany žalovaného v I. rade vykonané právne úkony v spoločnostiach, v ktorých boli účastníci spoločníkmi a konateľmi a zároveň v deň, kedy došlo k výraznému obmedzeniu hlasovacích práv žalobcu v spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. Z obsahu predmetnej kvitancie nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k plneniu dlhu. Žalovaný v I. rade nepoprel, že boli spísané zmluvy o pôžičke dňa 27.10.2010 a dňa 19.7.2011, poprel že by obdržal finančné sumy. Platnosť obsahu notárskej zápisnice nenapadol. Žalobca mu päť rokov od prisľúbenia uvedených finančných súm žiadne financie neposkytol, preto sa dohodli, že žalobca vystaví kvitanciu na predmetné sumy a že prepíše jeho obchodné podiely v spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. a BLADE REAL ESTATE, s.r.o. na žalovaného v I. rade. S tým najskôr žalobca súhlasil, neskôr však sám prišiel s nápadom, aby zostal v týchto spoločnostiach ako spoločník, aby sa mu len obmedzil rozsah hlasovacích práv, čo napokon aj zrealizovali na valných zhromaždeniach, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha v iných súdnych konaniach. Žalovaný v I. rade poprel, že by mala byť finančná hotovosť vo výške 715.000,- € poskytnutá na kúpu čerpacej stanice Benzinol Ružomberok, nakoľko Benzinol v Ružomberku kupovala spoločnosť Pozemné stavby SC, s.r.o. na niekoľko tranží, išlo o spoločnosť pred ekonomickým kolapsom. Prvoinštančný súd konštatoval, že predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je existencia vymáhateľnej pohľadávky, keď v danej veci predaj obchodných podielov spoločností, v ktorých mal žalovaný v I. rade podiel a v ktorých bol odvolaný z funkcie konateľa žalobca, je predmetom viacerých súdnych konaní už uvedených. Takmer vo všetkých týchto konaniach je aktuálne konanie prerušené z dôvodu prebiehajúcich žalôb podaných žalobcom o neplatnosť uznesení valných zhromaždení. Nie je mu známe žiadne konanie, v ktorom by bola podaná žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., pretože žalobca nebol ani spoločníkom ani konateľom tejto spoločnosti. K prebiehajúcemu exekučnému konaniu uviedol, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže ani z hľadiska hmotného práva preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice. V súčasnosti exekučný súd posudzuje námietky dlžníka - žalovaného v I. rade podľa ohľadom okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhateľného nároku, v exekučnom konaní. V tomto konaní mal potom za preukázané, že platnosť exekučného titulu nebola súdne napadnutá, preto platí, že dlh v čase uznania trval s poukazom na ustanovenie . Napriek tomu, že žalobca disponuje notárskou zápisnicou, na základe ktorej žalovaný v I. rade dlh voči žalobcovi uznal a táto notárska zápisnica je exekučným titulom, v prejednávanej veci žalobca reálne poskytnutie pôžičky vo výške 715.000,- € vierohodne žiadnym spôsobom nepreukázal. Dodal, že nakoľko exekučné konanie nie je právoplatne skončené, vyhodnotil podmienku preukázania existencie

vymáhateľnej pohľadávky žalobcu za nesplnenú, avšak konanie neprerušoval, nakoľko v konaní zistil aj ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Argumenty žalobcu pri uzatváraní pôžičky/pôžičiek i spísaní kvitancie poskytnutých žalobcom žalovanému v I. rade vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s okolnosťami prípadu a tvrdenia žalobcu vyhodnotil ako účelové. Poukázal na nevierohodné tvrdenia žalobcu ohľadne miesta odovzdania hotovosti, spôsobu akým získal finančnú hotovosť 715.000,- €, či kvitancie, keď uviedol, že (č.l. 271 spisu) ...."časť finančnej hotovosti je z vrátenej pôžičky v sume 212.000,- €, ktorá mala byť vrátená do 31.12.2010 a ostatnú hotovosť som si požičal a vybral zo spoločností (moje oprávnenie z viacerých spoločností). Žalovaný v I. rade sumu prevzal a následne bola spísaná kvitancia, ktorú uznávam, avšak kvitancia, ktorá je založená do súdneho spisu a je súčasťou je listina, ktorá je falšovaná," ako aj následne aj na písomné vyjadrenia k týmto listinám, keď žalobca uviedol ..."...kvitancia je datovaná dňom 2.12.2016, teda priamo v čase, keď už boli zo strany žalovaného v I. rade vykonávané podozrivé úkony v spoločnostiach, ktorých boli účastníci spoločníkmi a konateľmi a práve v deň, kedy došlo k výraznému obmedzeniu hlasovacích práv žalobcu v spoločnosti Pozemné stavby SC s.r.o..." Tvrdenia žalobcu, že žalovanému v I. rade poskytol pôžičku v sume 715.000,- € v hotovosti, nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázané, nedoložil žiadne relevantné dôkazy týkajúce sa spôsobu získania uvedenej sumy v hotovosti, dokladu kedy a kde bola vrátená finančná hotovosť v sume 212.000,- €. Predloženou kvitanciou zo dňa 2.12.2016 žalobca nedisponoval, hoci rovnopis tejto listiny ako vystaviteľ by mal vlastniť, avšak nepredložil ani inú kvitanciu, na ktorú sa odvolával. O vrátení pôžičky v sume 212.000,- € je v súdnom spise (č.l. 314 spisu) založená žalovaným v I. rade fotokópia listiny označená ako kvitancia spísaná v roku 2011 bez konkrétneho dátumu s tým, že žalobca touto kvitanciou potvrdzuje vrátenie pôžičky žalovaným v I. rade dňom 1.8.2011, ku ktorej sa žalobca nevyjadril. K žalobe pripojil len základné listiny potrebné pre posúdenie jeho nároku, a to notársku zápisnicu, zmluvy o prevode obchodných podielov, výpis z obchodného registra, k skutkovým okolnostiam uvádzaným žalovaným v 1. rade neprodukoval žiadne, resp. minimálne dôkazy. Naopak žalovaný v I. rade predložil celý rad dôkazov, ktorými vyvrátil žalobcom uvádzané tvrdenia, napr. overenú fotokópiu originálu kvitancie zo dňa 2.12.2016, podľa ktorej žalobca písomne potvrdil, že ku dňu 16.11.2016 nemá voči žalovanému v I. rade žiadne pohľadávky (v sume 212.000,- € a 715.000,- €), znalecký posudok č. 60/2018, z ktorého vyplýva, že podpis žalobcu na kvitancii zo dňa 2.12.2016 je výsledkom autentického pisárskeho prejavu a pravým podpisom žalobcu a že z uvedeného znaleckého posudku je zrejmé i to, že pozvánka na valné zhromaždenie Pozemné stavby SC, s.r.o., (predmetom ktorej mal byť prevod obchodného podielu žalovaného v I. rade na cyperské spoločnosti a odvolanie žalobcu ako konateľa z funkcie spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o.) je datovaná dňa 21.2.2017, z čoho možno uzavrieť, že kvitancia nebola podpísaná v deň, keď došlo k výraznému obmedzeniu hlasovacích práv žalobcu v tejto spoločnosti, ako to tvrdil žalobca, ale o tri mesiace neskôr, valné zhromaždenie sa konalo dňa 15.3.2017. Ďalej predložil výpis z obchodného registra na spoločnosť Pozemné stavby SC, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že žalobca sa stal spoločníkom v rozsahu 50 % tejto spoločnosti až dňa 22.11.2013, preto si nemohol požičať od tejto spoločnosti hotovosť v roku 2011, keďže na to nemal oprávnenie. Predložil aj listiny týkajúce sa exekúcie - námietky proti exekúcii, uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26.2.2018, č.k. -67, z ktorého vyplýva že exekučný súd vyhovel námietkam dlžníka - žalovaného v I. rade, listiny ohľadom podaných trestných oznámení, z ktorých je možno zistiť, že je podané trestné stíhanie na súdneho exekútora, ktorého si zvolil žalobca a trestné konanie je vedené z dôvodu manipulácie so spisom v exekúcii súvisiacej s dlhom žalovaného v I. rade. Predložil i ďalšie listiny, z ktorých vyplýva, že je podané trestné oznámenie žalobcom na žalovaného v I. rade, že bola vykonaná domová prehliadka u žalovaného v I. rade za účelom zabezpečenia listín potrebných pre súdne konania, zápis správcu dane, správu o kontrole účtovníctva v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., ktoré preukazujú, že žalobca mal dlhší čas poškodzovať spoločnosti žalovaného v I. rade a spoločnosti v ktorých podnikali so žalobcom spoločne. Vzhľadom na uvedené potom dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky. Z výsluchu sporových strán a kvitancie zo dňa 2.12.2016 zistil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému v I. rade na základe pôžičky zo dňa 19.7.2011 zanikla jednostranným právnym úkonom žalobcu - vystavením tejto kvitancie. Znaleckým posudkom mal jednoznačne preukázané, že spornú kvitanciu podpísal osobne žalobca, takže ak zanikol dlh - pohľadávka, nie je možné sa žalobou domáhať odporovateľnosti právneho úkonu potom, čo pohľadávka zanikla. Nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom, ktorý spochybnil výsledok znaleckého posudku predloženého žalovaným v I. rade a ktorý žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie (má pochybnosti o nezaujatosti znalca Mgr. Z. E.) a súčasne žiadal predložiť originál kvitancie pre účely kontrolného znaleckého dokazovania, pretože považuje znalecký posudok vyhotovený súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za odborne spôsobilý

posudok na vyššej úrovni. Od účinnosti na to, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to existencia skutočností, na posúdenie ktorých je treba vedecké poznatky; odborné vyjadrenie z dôvodu zložitosti posudzovanej veci nestačí a strana sporu navrhne nariadiť znalecké dokazovanie. Oproti predchádzajúcej úprave ( ), už výslovne neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom. Nie je však vylúčená možnosť vypracovania druhého znaleckého posudku v tej istej veci. predpokladá aj možnosť rozporu dvoch alebo viacerých znaleckých posudkov, preto v takýchto prípadoch pripúšťa znalecké dokazovanie znaleckým . Znalecký ústav býva ustanovený aj v prípade obzvlášť závažných prípadov vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie. V danej veci predložený znalecký posudok ako súkromný posudok, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalovaného v I. rade a za týmto účelom bol pribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, sekcia kriminalistických expertíz, detašované pracovisko Bratislava v odbore: Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa), je podľa jeho názoru posudkom, ktorý spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti s poukazom na , podľa ktorého znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä v zvlášť obtiažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Ak žalobca poukazoval na to, že Mgr. T. nie je zapísaná v zozname znalcov, túto skutočnosť vyvrátil žalovaný v I. rade, nakoľko Mgr. T. R. vypovedala na Okresnom súde Bratislava III. a uviedla, že „osobou zodpovednou za výkon súdnoznaleckej činnosti v odbore písmoznalectvo je ústav, v ktorom pracujem, jeho riaditeľ je p. E., riaditeľ odboru písmoznalectva ústavu je Mgr. E., ktorý dostal od žalobcu požiadavku na súkromný znalecký posudok, ale nedostal žiaden porovnávací materiál k jeho vypracovaniu nedošlo a ....časové hľadisko záleží od závažnosti konkrétneho prípadu......ja nie som znalec z odboru písmoznalectvo zapísaná v zozname ako fyzická osoba, ja som znalec - pracovník ústavu súdneho inžinierstva. Znalec z ústavu súdneho inžinierstva musí mať odbornú skúšku, odborné minimum a samozrejme príslušné vzdelanie, pričom všetky tieto predpoklady spĺňam..." Žalobca poukazoval tiež na to, že oslovil znalca Mgr. Z. E. na vypracovanie znaleckého posudku, avšak tento znalec konal v rozpore so zákonom , pretože vykonal znalecké dokazovanie v prospech protistrany, ako vyplýva z výpovede Mgr. R., ale aj z výpisu z registra znaleckého ústavu zo stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, znalecký posudok č. 60/2018 vypracovala Mgr. R. a Mgr. E. ho odsúhlasil a podpísal ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore písmoznalectvo. Znalecký posudok bol vypracovaný , nie znalcom Mgr. E.. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že ďalšou zásadnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Ide o taký právny úkon, ktorý vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má tento úkon za následok zmenšenie dlžníkovho majetku, v dôsledku ktorého veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa ale nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ale dlžník napriek odporovateľnému právnemu úkonu a ďalším svojím dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám osebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.6.2001, sp.zn. ). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu. V tomto smere žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že prevodom obchodných podielov v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. na žalovaných v II., III. rade sa majetok žalovaného v I. rade zmenšil natoľko, že by ostatný jeho majetok nepostačoval na úhradu dlhu, keď ani len nenavrhol zistiť výšku a stav majetku žalovaného v I. rade. Z vykonaného dokazovania ustálil, že v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. má žalobca 50 % podiel a žalovaný v I. rade svoj 50 % podiel previedol na žalovaných v II., III. rade bez toho, aby žalobca preukázal či došlo skutočne k ukráteniu, resp. že by v konaní bol v tomto smere aktívny v dôkaznej povinnosti, ako i to, že nenavrhol zisťovať ostatný majetok žalovaného v I. rade, hoci žalovaný v I. rade poukázal na svoj majetok vyššej hodnoty. Z predložených listín napokon vyplýva, že žalovaný v I. rade je minimálne spoločníkom v dvoch spoločnostiach a konateľom v ďalších cca deviatich spoločnostiach. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari" (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (animo fraudanti), ide tiež o jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti. Žalobca v tomto konaní poukázal na ustanovenie , keď podľa jeho vyjadrenia sa domnieva, že žalovaný v I. rade má majetkovú účasť u tretej právnickej osoby, a to u žalovaných v II., III. rade. Z výpisov z obchodného

registra na žalovaných v II., III. rade však jasne vyplynulo, že jediným vlastníkom a konateľom týchto spoločností je spoločnosť P.T. Planetax LTD, so sídlom 16 PRINGIPISSIS NTE TYRAS, KARANTOKI BUILDING, 5TH FLOOR, OFFICE 14, 1065 NICOSSIA, CYPRUS. V danom prípade sa nejedná o osoby blízke žalovanému v I. rade, veriteľ, t.j. žalobca, mal preukázať vedomosť žalovaných v II., III. rade, na ktorých žalovaný v I. rade previedol svoj majetok zmluvami o prevode obchodného podielu, že o úmysle žalovaného v I. rade vedeli alebo vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k právnemu úkonu, musel byť obom žalovaným tento úmysel známy. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy. Dokazovaním ďalej zistil, že zámer žalovaného v I. rade obmedziť rozsah hlasovacích práv žalobcu a jeho úmysel predať obchodné podiely cyperským spoločnostiam mohol a zrejme bol žalobcovi známy už pred prevodom obchodných podielov v súdenej veci (február 2017), keď z listín z predloženého znaleckého posudku možno konštatovať zámer žalovaného v I. rade previesť obchodné podiely v iných spoločnostiach na cyperské spoločnosti, napr. pozvánka na valné zhromaždenie Pozemné stavby SC, s.r.o. zo dňa 16.11.2016, vzdanie sa predkupného práva, oznámenie o zámere previesť obchodný podiel (č.l. 188 -193 spisu). Aj keď žalobca poprel svoj podpis na týchto listinách a ohľadom valných zhromaždení sú vedené súdne spory, nemožno z tohto vyvodiť záver, že žalovaný v I. rade mal úmysel ukrátiť žalobcu, naopak z listín vyplýva, že žalobca o úmysle prevodu obchodných podielov vedel, resp. že obaja žalovaní o vnútorných pomeroch v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. nemali vedomosť; nestačí len konštatovanie, že žalobca má podozrenie. Rovnako z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v II., III. rade priamo neuzatvárali predmetné zmluvy o prevode obchodného podielu, ale tieto prevody sa realizovali prostredníctvom splnomocnenej osoby. Z výpovede svedka R. vyplynulo, že ho oslovil p. D., či by mohol zastupovať zahraničnú spoločnosť, ktorá chcela odkúpiť podiel spoločnosti Benzinol, dokonca mal k tomu vypracovať program, pretože takéto programy vypracováva pre viaceré spoločnosti. So štatutárnymi zástupcami tejto cyperskej spoločnosti sa nestretol, komunikoval s nimi p. D.. Z uvedeného dôvodu, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v I. rade chcel ukrátiť žalobcu, resp. že vedel, že ukráti žalobcu a súčasne že žalovaní v II., III. rade poznali, resp. mohli poznať úmysel žalovaného v I. rade, žalobe nevyhovel i z tohto dôvodu, nakoľko opak v konaní nebol preukázaný. Úmysel na strane dlžníka, t.j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľovu pohľadávku a chce tak urobiť musí preukázať veriteľ, to isté platí aj pri preukazovaní vedomosti druhej strany, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedela. Žalobu zamietol voči žalovanému v I. rade i z dôvodu, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon, nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku. Dlžník môže prípadne vystupovať v civilnom sporovom konaní ako intervenient na strane žalovaného. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol preukázaný predovšetkým úmysel žalovaného v I. rade ukrátiť žalobcu, ktorý nepreukázal nedostatok majetku žalovaného v I. rade a že žalobca nateraz nedisponuje s vymáhateľnou pohľadávkou, nevykonal ďalšie dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania, napr. o trestné konania označené sporovými stranami, predvolanie vyšetrovateľa, výsluch svedka U. D., výsluch oboch žalovaných a ich zakladateľské listiny. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , a žalovaným v I., II., III. rade, ktorí mali vo veci úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením , , (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s napadnutým rozsudkom, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dostatok dôkazov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a taktiež mu odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko nevykonal niekoľko ním navrhovaných dôkazov. Uviedol, že uzavrel dňa 19.7.2011 so žalovaným v I. rade zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 715.000,- € a dňa 22.7.2011 žalovaný v I. rade na Notárskom úrade JUDr. S. E., Notárskou zápisnicou č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCRls 27593/2011, uznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Napriek preukázaniu notárskej zápisnice, v ktorej žalovaný v I. rade vyhlásil, že je mu známy právny dôvod, predmet i čas plnenia právneho záväzku - pôžičky je zrejmé, že ju prijal, avšak prvoinštančný súd

z nevysvetliteľného dôvodu dospel k záveru, že reálne zaplatenie pôžičky nepreukázal, pričom toto konštatovanie nevyplýva ani z dôkazov predložených v konaní. Dal do pozornosti, že notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom, notár je osoba určená štátom, ktorá je oprávnená vykonávať notársku činnosť a inú činnosť podľa zákona. Notárska zápisnica má viacero účinkov. Notárska listina je predovšetkým podľa ustanovenia § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Delenie listín na verejné a súkromné má relevanciu pri konaní pred súdom. Právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice má v prípade súdneho sporu vyššiu dôkaznú hodnotu ako právny úkon nezaznamenaný formou notárskej zápisnice. Poukázal na ďalší z účinkov notárskej zápisnice, ktorým je, že môže slúžiť ako exekučný titul s poukazom na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Tvrdenie žalovaného v I. rade, že predmetná pôžička nebola reálne poskytnutá je účelové tvrdenie, nakoľko sám v notárskej zápisnici (bod 4.) vyhlásil, že je mu známy právny dôvod, predmet aj čas plnenia právneho záväzku - pôžičky. Podľa jeho názoru je vysoko nepravdepodobné, aby s ním žalovaný v I. rade najskôr uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 19.7.2011, ale finančné prostriedky neobdržal a následne by sa dňa 22.7.2011 sám dobrovoľne dostavil na Notársky úrad JUDr. E. a požiadal o vyhotovenie notárskej zápisnice o uznaní dlhu, súhlasil s jej vykonateľnosťou a podpísal tento dokument. Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva i prevzatie finančných prostriedkov žalovaným v I. rade, ako aj skutočnosť, že záväzok v čase podpisu notárskej zápisnice existoval. Dal do pozornosti, že žalovaný v I. rade sa napriek tvrdeniu o údajnej neplatnosti zmluvy o pôžičke i notárskej zápisnice o uznaní dlhu, nikdy nedomáhal určenia ich neplatnosti žiadnym spôsobom a ani ich nerozporoval. Nie tak zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že on nedisponuje exekučným titulom, keďže nepreukázal reálne plnenie pôžičky (čo preukazuje samotná notárska zápisnica i žalovaným v I. rade predložená kvitancia), čím absolútne ignoruje dôkaznú silu verejnej listiny. K kvitancii konštatoval, že nikdy ju nepodpísal, jej obsah mu nebol známy do času, kedy túto listinu začal žalovaný v I. rade dokladať ako dôkazný prostriedok do viacerých súdnych konaní. Uvedená kvitancia je datovaná dňom 2.12.2016, priamo v čase, keď už boli zo strany žalovaného v I. rade vykonávané špecifické úkony v spoločnostiach, ktorých boli spoločníkmi a konateľmi a v deň, kedy došlo k výraznému obmedzeniu jeho hlasovacích práv v spoločnosti Pozemné stavby s.r.o., čo je minimálne zvláštna zhoda, ak sa jedná o pôžičku z roku 2011. Z obsahu predmetnej kvitancie nie je zrejmé kedy malo dôjsť k plneniu dlhu, plnenie dlhu žalovaný v I. rade žiadnym spôsobom nepreukázal. Z obsahu predloženej kvitancie, z článku I. bod 1. však vyplýva, že veriteľ (on) poskytol dlžníkovi (žalovaný v I. rade) pôžičku a podľa článku II. malo dôjsť k jej uspokojeniu. Z logických súvislostí vyplýva, že ak mala byť pôžička uspokojená, musela byť reálne poskytnutá, pričom tento dôkaz predložil žalovaný v I. rade, čím potvrdil prijatie finančných prostriedkov, ale na druhej strane tvrdí, že k odovzdaniu finančných prostriedkov nikdy neprišlo; tieto tvrdenia preto považuje za účelové a zmätočné. Nie je mu potom zrejmé i s poukazom na ním uvádzaný výklad k účinkom verejnej listiny a jej väčšej váhy v súdnom konaní ako súkromnej listiny, ako mohol prvoinštančný súd dospieť k záveru, že predložená kvitancia je dôveryhodný dôkaz a notársku zápisnicu nevzal do úvahy, z ktorej mal jasne preukázané, že žalovaný v I. rade prevzal finančné prostriedky a uvedené vyplývalo aj z kvitancie predloženej žalovaným v I. rade. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky. Na druhej strane však vzal do úvahy nepodložené tvrdenia žalovaného v I. rade o neposkytnutí pôžičky, ktoré tento žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak chcel žalovaný v I. rade spochybniť verejnú listinu i vlastný dôkaz - kvitanciu (z ktorých poskytnutie pôžičky vyplýva), mal v tomto smere kvalifikovane poprieť tieto tvrdenia a uniesť dôkaznú obranu. Nepodložené tvrdenie žalovaného v I. rade nemôže spochybniť verejnú listinu a v konečnom dôsledku i samotný listinný dôkaz predložený samotným žalovaným v I. rade. Dal do pozornosti, že podpis na kvitancii nepatrí jemu, v tejto veci podal aj trestné oznámenie, ktoré sa vedie na OR PZ Kežmarok pod č. ČVS: ORP 196/VYS -KK- 2017. Žiadal v konaní, aby bol uvedený spis vyžiadaný v rámci dokazovania, ale tento dôkaz vykonaný nebol a nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, ktorý nepochybne mohol objasniť viaceré dôležité skutočnosti, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil nevykonanie tohto dôkazu a tak považuje napadnutý rozsudok v tejto časti za zmätočný a nepreskúmateľný. Napriek tejto skutočnosti prvoinštančný súd vyhodnotil kvitanciu ako dôveryhodnú listinu a stotožnil sa zo závermi znaleckého posudku predloženého žalovaným v I. rade, ktorý on spochybnil s podrobnou argumentáciou. Poukázal na nedôveryhodnosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Mgr. Z. E., ktorý bol zaujatý, pretože sa ešte v roku 2017 s ním viackrát osobne stretol a objasnil mu veľmi podrobne celú sporovú vec (i ďalšie skutočnosti týkajúce sa ďalších sporových vecí a trestných konaní, ktoré však majú rovnaký alebo obdobný právny základ vzniku). Následne na základe vzájomnej dohody znalca Mgr. Z. E. s ním, písomne požiadal tohto znalca o vypracovanie

znaleckého posudku, o čom priložil písomné objednávky. Uvedený znalec na základe jeho objednávok písomne komunikoval s OČTK a súdmi za účelom umožnenia nahliadania do spisov, respektíve umožnenia inej formy oboznámenia sa s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku i výpovede Mgr. T. R. vyplynulo, že sa jednoznačne nedá určiť, že sa jedná o jeho podpis na listinách, teda aj kvitancii, nakoľko ide o skrátenú formu podpisu, pričom existuje zvýšené riziko jeho napodobiteľnosti. Jeho podpisy vykazujú výraznejšiu mieru variability. Uvedené znamená, že jeho podpisy na jednotlivých listinách nie sú rovnaké, resp. sa niektoré výrazne odlišujú, z čoho je zrejmé, že nie je možné určiť, či podpisy vykazujúce vysokú mieru variability aj na porovnávacích materiáloch sú jeho podpismi. Ak zohľadní, že výber týchto porovnávacích materiálov bol plne v dispozícii žalovaného v I. rade, je tu dôvodná pochybnosť o hodnovernosti poskytnutých listín aj porovnávacích materiálov, čo síce môže znamenať, že znalkyňa porovnala poskytnuté podpisy na listinách a porovnávacom materiály, avšak uvedené neznamená, ale naopak priam potvrdzuje, že sa vôbec nemuselo jednať o jeho podpisy. Napriek tomu súd prvej inštancie považoval tento znalecký posudok za dôveryhodný i napriek trom dôležitým skutočnostiam, ktoré boli súdu známe. Žiadal vo svojom vyjadrení zo dňa 5.12.2018 o vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ale tejto požiadavke nebolo vyhovené, pričom nie je jasné, z akého dôvodu súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, ktorý nepochybne mohol objasniť viaceré dôležité skutočnosti, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej žiadal, aby žalovaný v zmysle edičnej povinnosti doložil originál kvitancie za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, čo opätovne nebolo zo strany prvoinštančného súdu vykonané. A napokon sám žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca disponuje znaleckými posudkami preukazujúcimi opak tvrdení, .....ktoré sú uvedené v ním predloženom znaleckom posudku. Súd prvej inštancie aj tieto skutočnosti ignoroval. Rovnako navrhol, aby obaja žalovaní doložili výpis z obchodného registra, zakladateľskej listiny, prípadne ďalších dokumentov preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických osôb, ktoré sú ich spoločníkmi pre podozrenie, že spoločníkom, teda vlastníkom žalovaných v II., III. rade je práve žalovaný v I. rade. Uvedené podozrenie vyplývalo aj z výpovede žalovaného v I. rade v konaní, ktorý uviedol, že je naďalej konateľom žalovaného v II., III. rade (čo je mimoriadne nezvyklé) a súčasne uviedol, že uvedených nových obchodných partnerov hľadal na internete. Záver súdu prvej inštancie o tom, že spoločníkom oboch žalovaných i konateľom je spoločnosť P.T.Planetax LTD, čo nie je blízka osoba, považuje za opätovné ignorovanie jeho tvrdení a návrhov dôkazov. Má za to, že žalovaný v I. rade ho svojim konaním ukrátil a znemožnil znížením svojho majetku vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom túto majetkovú hodnotu nadobudol do subjektu, t.j. oboch žalovaných, ktorých ovláda. Žalovaný v I. rade je tak pasívne vecne legitimovaným v tomto spore. Nesúhlasí ani so zamietnutím žaloby z dôvodu, že údajne nepreukázal, že by majetok žalovaného v I. rade neprevyšoval výšku jeho pohľadávky. Dal do pozornosti, že práve žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi v konaní uviedol v rámci svojej dôkaznej obrany, že jeho majetok ďaleko prevyšuje hodnotu jeho pohľadávky, ale z hľadiska svojho dôkazného bremena o svojich tvrdeniach v rámci procesnej obrany toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom prvoinštančný súd opätovne prevzal toto nepodložené tvrdenie za preukázané. Naopak nevzal do úvahy ním preukázané tvrdenie o zbavovaní sa majetku žalovaného v I. rade, okrem iného aj prevodom obchodných podielov na žalovaného v II., III. rade (a ďalšieho majetku, čo vyplynulo i z pripojených spisov v tomto súdnom konaní, ktoré boli pripojené a na ktoré sa prvoinštančný súd odvolal), ktoré preukázal doložením zmlúv o prevode obchodného podielu, výpisom z obchodného registra a zápisnicou z valného zhromaždenia. V rozpore s poukazom súdu prvej inštancie o pripojení i ostatných spisov preukazujúcich zbavenia sa obchodných podielov žalovaného v I. rade aj v ostatných spoločnostiach, zmätočne uviedol, že žalovaný v I. rade je spoločníkom v ďalších dvoch spoločnostiach a konateľom v deviatich spoločnostiach, čo malo byť dostatočným dôkazom o majetkových pomeroch žalovaného v I. rade. Nie je mu ani zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že neprodukoval žiadne, resp. minimálne dôkazy, obzvlášť potom ako opakovane nevykonal dôkazy ním navrhované. Skutočnosť, či sa vyjadril k údajnej bianko kvitancii z roku 2011 je irelevatná pre toto konanie, nakoľko nesúvisí s meritom veci. K jedinej relevatnej kvitancii zo dňa 2.12.2016 sa vyjadril dostatočne. Taktiež mu nie je jasné ako mohol prvoinštančný súd dospieť k záveru, že žalovaný (pravdepodobne v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) mal doložiť dostatok relevantných dôkazov, a to overenú fotokópiu kvitancie (jeho žiadosť na uloženie povinnosti vydať originál tejto ním spochybnenej listiny odignoroval, ešte navyše vzal tento dôkaz za relevantný), znalecký posudok č. 60/2018 (v plnej miere ním spochybnený, obzvlášť po nevykonaní návrhu na kontrolný znalecký posudok po vedomosti, že existujú spochybňujúce posudky i po výpovedi Mgr. T. R.), pozvánku na valné zhromaždenie zo dňa 21.2.2017, z ktorej malo vyplynúť, že kvitancia predchádzala obmedzeniu jeho hlasovacích práv v tejto spoločnosti (toto považuje za zmätočné, nakoľko uvedené ani netvrdil a jasne uvádzal, že kvitancia bola podpísaná v čase, keď došlo k výraznému obmedzeniu

jeho hlasovacích práv v iných spoločnostiach, čo vyplynulo zo súdom pripojených spisov), výpis z obchodného registra spoločnosti Pozemné stavby s.r.o., z ktorého malo vyplynúť, že si nemohol z tejto firmy požičať peniaze (uvedené neobstojí, nakoľko jasne uvádzal, že peniaze si požičal z viacerých firiem a presne si to nepamätá, čo vzhľadom na doloženie verejnej listiny preukazujúcej poskytnutie pôžičky ani nebolo nutné), listina preukazujúca vyhovenie námietkam a listiny preukazujúce vedenie trestného konania proti exekútorovi, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, k meritu veci nepreukazujú vôbec nič. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa zásadne mýli, keď uvádza, že notárska zápisnica má „väčšiu váhu" ako kvitancia, nakoľko oba dokumenty sú dôkaznými prostriedkami rovnakej zákonnej sily, čo jasne vyplýva zo znenia Rozdiel medzi týmito dvoma dokumentmi je len v tom, že zákon ustanovuje vo vzťahu k hodnovernosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti jej obsahu (čo dokonca uvádza aj sám žalobca v odvolaní). To znamená, že sa síce predpokladá pravdivosť obsahu notárskej zápisnice, ale len dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Inak povedané, zákon pripúšťa možnosť, že v notárskej zápisnici nie sú pravdivé údaje, ak sa to dokáže. Nepravdivosť údajov notárskej zápisnice bola bezpochyby preukázaná niekoľkými dôkazmi, a to výrokmi samotného žalobcu v rámci konania, ktorý neuniesol dôkazné bremeno preukázania reálneho poskytnutia pôžičky, ktorá mala byť uznaná v notárskej zápisnici, z dôvodu ktorého tvrdenie, že prvoinštančný súd odignoroval dôkaznú silu verejnej listiny vonkoncom neobstojí. Vierohodnosť notárskej zápisnice nie je absolútna a môže byť spochybnená, až úplne popretá, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Argument žalobcu, že sa nedomáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice považuje za irelevantný, pretože ak mu peniaze neboli odovzdané, právny vzťah z pôžičky nevznikol a ak dlh z pôžičky neexistoval, nemohol byť uznaný, takže notárska zápisnica je neplatná, čo vyplýva aj zo súdnych rozhodnutí, na ktoré v konaní poukazoval. Odkázal na ustanovenie a na to, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Uznanie dlhu podľa v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.1.2013, sp. zn. ). Uviedol rovnaké tvrdenia ako v konaní pred súdom prvej inštancie ohľadom dôvodu spísania zmluvy o pôžičke, notárskej zápisnice, ktorú nenapadol, keďže vzťahy medzi ním a žalobcom boli dlhodobo dobré, ako aj kvitancie zo dňa 2.12.2016. Mimo notárskej zápisnice nevie žalobca absolútne žiadnym spôsobom preukázať reálne poskytnutie „pôžičky", t.j. odovzdanie financií, ani to, že by v danom čase disponoval sumou 715.000,- € a tak si „vymyslel" teóriu, že uvedenú si požičal od tretích subjektov, aby ju následne mohol celú požičať jemu. Nad rámec toho čo prezentoval v prvoinštančnom konaní si dovolil dať do pozornosti, že z výpovede bývalej manželky žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.5.2019 v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. zistil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho bývalej manželky v roku 2011 nebola žiadna pohľadávka žalobcu voči nemu. Žalobcove tvrdenia sú viac ako nedôveryhodné, keď skutočnosť, že si nepamätá od koho všetkého si požičal sumu 715.000,- € a že celá suma bola požičaná v hotovosti a v hotovosti aj odovzdaná (čo je pri takom obnose viac ako pochybné), jasne svedčí o tom, že tvrdenia žalobcu o „pôžičke" sú vyfabulované a prvoinštančný súd ich preto správne vyhodnotil ako účelové s odkazom na bod 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že kvalifikovane nepoprel tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky, pretože v písomných vyjadreniach (s pripojenými dôkazmi) a aj ústnymi prednesmi na pojednávaniach tieto poprel, pričom i sám žalobca sa svojimi výrokmi usvedčil z klamstiev o údajnej pôžičke a vyvrátil tak pravdivosť notárskej zápisnice. V tejto súvislosti však netreba zabudnúť na existenciu kvitancie, ktorou bolo bezpochyby preukázané, že žalobca nemá žiadnu vvmáhateľnú pohľadávku voči nemu, čo je základná zákonná podmienka pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho ničím nepodloženého tvrdenia, že kvitanciu nepodpísal, resp. že by bola akokoľvek inak falšovaná. Skutočnosť, že žalobca podal trestné oznámenie pre údajné falšovanie kvitancie ešte samo osebe neznamená, že toto je aj dôvodné. V trestnom oznámení sú len tvrdenia žalobcu, ktoré sa až následne prešetrujú v rámci trestného konania. Žalobca namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie si nevyžiadal

do konania predmetný trestný spis, avšak trestné spisy sa nevyžiadavajú pokiaľ stále prebieha trestné konanie, je možné si vyžiadať maximálne informáciu o výsledku/stave trestného konania, ak by to považoval za relevantné, čo v tomto prípade nepovažoval a aj to odôvodnil v bode 68. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Stav trestného konania mohol preukázať i žalobca. K rozporovaniu záverov znaleckého posudku, ktorým bolo preukázané, že žalobca kvitanciu podpísal, konštatoval, že podľa jeho vedomostí žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 5.12.2018 reálne nepriložil dôkazy, na ktoré sa v tomto vyjadrení odvolával, hoci na to upozornil právnu zástupkyňu žalobcu ešte na pojednávaní konanom dňa 16.1.2019 a rozporoval to aj vo svojom vyjadrení zo dňa 3.4.2019. Znalecký posudok bol vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v rámci ktorého listiny znalecky skúmala Mgr. T. R.. Mgr. E. nevykonával znalecké skúmanie (ako nesprávne a účelovo uvádza v odvolaní žalobca), na posudkoch je len podpísaný ako „osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore Písmoznalectvo", takže nevykonával v tomto prípade samotnú znaleckú činnosť a nijakým spôsobom neporušil o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ani nemal dôvod odmietnuť vypracovanie znaleckého posudku, keďže on sám (ktorý je osobitne zapísaný v zozname znalcov) nebol ani oslovený na jeho vypracovanie. Znalecký posudok vypracoval Ústav súdneho inžinierstva, nie znalec Mgr. E., čo skonštatoval súd prvej inštancie v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na vznesenú nedôvodnú námietku zaujatosti nebolo možné prihliadať s poukazom na v spojení s , keďže bola podaná neskoro. Žalobca znova aj v odvolaní potvrdil, že sa pokúšal ovplyvňovať znalca Mgr. E. skutkovými okolnosťami prípadu, čo je absolútne neprijateľné. Na rozdiel od žalobcu sa on nikdy osobne nestretol s Mgr. R., ktorá vykonala znalecké skúmanie pri vypracovaní znaleckého posudku, ani ju nijakým iným spôsobom nekontaktoval (telefonicky, písomne). Sporné listiny a porovnávací materiál boli odovzdané oficiálnou cestou v sídle Ústavu súdneho inžinierstva do rúk referentky oprávnenej prijímať objednávky posudkov. Žalobca taktiež nepreukázal svoju argumentáciu v odvolaní, že podľa informácií viacerých fundovaných znalcov, ktorých sme osobne oslovili (...) na vypracovanie jedného znaleckého posudku, ktorého predmetom skúmania sú 1 až 2 sporné podpisy a 20 ukážok podpisov, potrebuje znalec čas približne 50 až 60 hodín práce. Predmetom znaleckého skúmania podľa sporného znaleckého posudku č. 60/2018 však bolo až 12 sporných materiálov a dokonca až 36 porovnávacích materiálov (ukážok podpisov). Za pripustenia hypotézy, že Mgr. T. R. nepracovala na posudku sama a na vypracovaní sa podieľal aj ďalší znalec ÚSI ŽU v Žiline a obaja znalci by pracovali aj cez víkend, nie je možné v tak krátkej dobe vypracovať posudok bez dopadu na kvalitu a s tým súvisiacu hodnovernosť, ktorá je takto spochybnená aj krátkosťou času, za ktorý mal byť tento sporný znalecký posudok vyhotovený. Uvedené účinne poprel dôkazom - zápisnicou o pojednávaní zo dňa 25.3.2019, sp. zn. , kde sama Mgr. R. uviedla: „Nedá sa paušálne určiť dĺžka času po kt. sa dá stanoviť pravosť podpisu, pretože to závisí od viacerých faktorov, napr. dĺžka mena a otázka, či ide o podpis alebo parafu." Je zrejmé, že žalobca len zavádza nepravdivými informáciami, o ktorých tvrdí, že pochádzajú od fundovaných, ale (radšej) bližšie nekonkretizovaných znalcov. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že sa nedá jednoznačne určiť, či ide o jeho podpis na listinách, teda aj kvitancii uviedol, že ide o veľmi slabý pokus o zvrátenie pre žalobcu nepriaznivých pravdivých výsledkov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdil, že na kvitancii je pravý podpis žalobcu. Dodal, že znalecké skúmanie vykonával renomovaný znalecký ústav, z originálov sporného, ako aj porovnávacieho materiálu. Zvolený porovnávací materiál bol síce vybraný ním, avšak pochádzal z dôveryhodného zdroja. Porovnávací materiál bol zvolený presne v zmysle metodického usmernenia a bol vyhovujúci z hľadiska množstva, druhu podpisov i časového okamihu vzniku podpisov. Zo skutočnosti, že podpisy žalobcu vykazovali vyššiu mieru variability vonkoncom nevyplýva, že na kvitancii nemusel byť podpis žalobcu, ako to tvrdí v odvolaní; v tejto súvislosti poukázal na body 59. a 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K odvolacej námietke žalobcu, že prvoinštančný súd nevykonal kontrolný znalecký posudok navrhnutý žalobcom uviedol, že žalobca nemá nárok na to, aby súd vyhovel každému jeho návrhu na doplnenie dokazovania. To isté platí aj pre s tým súvisiacu edičnú povinnosť na predloženie originálu kvitancie. Dôkazné bremeno v konaní nesie žalobca a žalovaní nie sú od toho, aby suplovali dôkaznú povinnosť žalobcu. Žalobca do konania nepredložil žiaden posudok či odborné stanovisko, ktorých predmetom by bolo znalecké skúmanie kvitancie, hoci mu v tom nič nebránilo. Je preto paradoxné, že za tejto situácie žalobca napáda rozsudok z dôvodu, že súd prvej inštancie nezohľadnil dôkaz, ktorý on sám ani nepredložil (hoci mohol). Ďalej považuje za tendenčné i tvrdenie žalobcu v odvolaní, že on vo svojej výpovedi v konaní uviedol v rámci svojej dôkaznej obrany, že jeho majetok ďaleko prevyšuje hodnotu žalobcovej pohľadávky, avšak z hľadiska svojho dôkazného bremena o svojich tvrdeniach v rámci procesnej obrany toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôkazné bremeno preukázania, že on nemá iný majetok, ktorý by postačoval na úhradu tvrdenej pohľadávky žalobcu, znáša predsa žalobca, nie on. K

totožným záverom o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu možno dospieť aj vo vzťahu k preukazovaniu úmyslu ukrátiť veriteľa a vedomosti žalovaných v II., III. rade o tomto úmysle. V žalobe žalobca tvrdil, že vedomosť žalovaných sa v zmysle prezumuje, bližšie to ale neozrejmil, ani nepreukázal. Ustanovenie sa týka právnych úkonov medzi blízkymi osobami. V ďalších vyjadreniach však už žalobca uvádzal, že „má podozrenie", že spoločníkom, teda vlastníkom žalovaného v II. rade je on a že o pôžičke mali všetci vedomosť, avšak bez predloženia čo i len jedného dôkazu. Žalobca len navrhoval, aby bol vyžiadaný výpis z obchodného registra žalovaných v II., III. rade a keď tieto výpisy boli doložené a žalobcovi nevyhovovali, žiadal ďalšie listiny, ktoré ale nevedel ani riadne označiť, resp. konkretizovať. Žalobca ani nekonkretizoval a hlavne nijako nepreukázal svoje tvrdenia, že sa zbavuje majetku. Namiesto predkladania dôkazov žalobca len podsúval v konaní svoje domnienky a tým protiprávne nútil žalovaných, aby v rámci procesnej obrany produkovali dôkazy. Uvedený postup nie je v súlade so zákonom, porušuje princíp rovnosti strán sporu, princíp hospodárnosti konania a aj princíp spravodlivosti. Žalobca sa snažil predlžovať konanie, aby nedošlo k zamietnutiu jeho žaloby, čo by mohlo ovplyvniť aj výsledok iných súdnych konaní. Navrhoval síce vykonanie niektorých dôkazov, avšak za situácie, keď nevedel ustáť ani preukázanie základnej podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu - existenciu vymáhateľnej pohľadávky. Všetky zákonné podmienky odporovania právnemu úkonu musia byť splnené súčasne (kumulatívne), preto ak nebola splnená čo i len jedna, je bezpredmetné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu zvyšných podmienok. Aj preto súd prvej inštancie jeho návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel, čo odôvodnil princípom hospodárnosti konania. Tvrdenie, že tým bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodne neobstojí. Záverom dodal, že toto súdne konanie sa do vyhlásenia rozsudku viedlo takmer dva roky a tak mal žalobca dostatok času i možností na to, aby uvádzal skutkové tvrdenia a predkladal relevantné dôkazy. Od počiatku bol právne zastúpený, teda musel si byť vedomý toho, že nesie dôkazné bremeno a čo všetko musí preukázať. Okrem toho, že podal žalobu v lehote troch rokov, nepreukázal splnenie žiadnej ďalšej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie preto správne poukázal i na následky sudcovskej koncentrácie konania. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal trovy konania.

6. Žalovaní v II., III. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňujú, pričom zotrvali na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a svoje závery dostatočne odôvodnil. Zároveň je zrejmé, že prvoinštančný súd neznemožnil procesným postupom žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistil úplne skutkový stav a vychádzal zo správneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu), ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žiadal aby oni predložili výpisy z obchodného registra, zakladateľské listiny, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce ich vlastnícku štruktúru, čo prvoinštančný súd odignoroval, konštatovali, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol, že v konaní nebol preukázaný predovšetkým úmysel žalovaného v I. rade ukrátiť žalobcu, ktorý nepreukázal nedostatok majetku žalovaného v I. rade a že žalobca nateraz nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, a preto nevykonal ďalšie dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania. Majú za to, že si splnili svoju edičnú povinnosť a predložili svoje výpisy z príslušného registra vedeného v Cyperskej republike, z ktorých bola zrejmá ich vlastnícka a riadiaca štruktúra. Zastávajú názor, že napadnutý rozsudok je vecne i formálne správny a v konaní nedošlo k vadám, ktoré by opodstatňovali zrušenie napadnutého rozsudku; vo zvyšku sa plne stotožnili s argumentáciou prvoinštančného súdu. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadali trovy odvolacieho konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam všetkých žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že sa s tvrdeniami uvádzanými žalovanými v ich vyjadreniach nestotožňuje. Nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalovaného v I. rade, že by existenciu pôžičky v konaní nepreukázal, resp. že nepreukázal poskytnutie plnenia voči žalovanému v I. rade, pretože uvedené plnenie vyplýva z notárskej zápisnice, v ktorej práve žalovaný v I. rade vyhlásil, že je mu známy právny dôvod, predmet i čas plnenia právneho záväzku - pôžičky a tak je zrejmé, že ju prijal. Rovnako nie je pravdou, že listiny verejné a súkromné majú v sporovom konaní rovnakú silu a zákon ich nerozlišuje s poukazom na ustanovenie Zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní ohľadne delenia listín na verejné a súkromné, o preukázaní poskytnutia pôžičky i

kvitancie, trestného oznámenia vedeného na OR PZ Kežmarok, nedôveryhodnosti znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Mgr. Z. E., i na to, že nebolo jednoznačne preukázané, že podpis na kvitancii je jeho a že žiadal o kontrolný znalecký posudok. Rovnako zopakoval, že navrhoval, aby žalovaní v II., III. rade doložili výpis z obchodného registra, zakladateľskej listiny, prípadne ďalších dokumentov preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických osôb, ktoré sú ich spoločníkmi pre podozrenie, že spoločníkom, teda ich vlastníkom je práve žalovaný v I. rade. Zotrval na odvolacom návrhu.

8. Žalovaný v I. rade k vyjadreniu žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v podstate len zopakoval svoje predchádzajúce námietky, ktoré uvádzal v odvolaní, ku ktorému sa podrobne vyjadril, na ktoré vyjadrenie v plnom rozsahu odkazuje s tým, že sa pridržiava ostatných písomných vyjadrení a ústnych prednesov prezentovaných v rámci prvoinštančného konania. Zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu týkajúcu sa pôžičky, notárskej zápisnice, kvitancie, znaleckého dokazovania i dôkazného bremena. Dodal, že všetky zákonné podmienky odporovania právnemu úkonu musia byť splnené súčasne (kumulatívne), preto ak nebola splnená čo i len jedna, je bezpredmetné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu zvyšných podmienok. Zotrval na odvolacom návrhu.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, (), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. marca 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu voči žalovaným v I., II., III. rade zamietol, potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

11. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

12. K. prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

13. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný v I. rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, ktorý záver aj riadne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na doplnenie dodáva nasledovné. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Dlžník nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak hmotnoprávnou podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný právny úkon. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok

vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom vo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom výlučným.

14. V ustanovení je upravená pasívna vecná legitimácia z odporovacej žaloby. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Pasívne vecne legitimovaná je tak zásadne osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech. V danej veci potom nie je žalovaný v I. rade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, týmito nositeľmi sú iba žalovaní v II., III. rade, ktorí so žalovaným v I. rade uzavreli zmluvy o prevode obchodného podielu, a to dňa 16.3.2017 zmluvu o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v I. rade ako prevodcom a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 15 % základného imania spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 820 704, Bratislava, Mliekarenská č. 17, v ktorej bol žalovaný v I. rade spoločníkom a konateľom (konateľom je aj v súčasnosti) a zmluvu o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v I. rade ako prevodcom a žalovaným v III. rade ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 85 % základného imania uvedenej spoločnosti. Odvolací súd preto argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný vyhodnotil ako nedôvodnú.

15. Prvoinštančný súd dospel i k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ktorý záver jasne a podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí (body 53. až 66.), s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že prvoinštančný súd z nevysvetliteľného dôvodu dospel k záveru, že reálne zaplatenie pôžičky nepreukázal a toto konštatovanie nevyplýva ani z dôkazov predložených v konaní, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca (veriteľ) neuniesol dôkazné bremeno o tom, že má voči žalovanému v I. rade (dlžník) vymáhateľnú pohľadávku, ktorú sa nepodarilo uspokojiť z jeho majetku. Prvoinštančný súd v bodoch 53. až 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysvetlil, že žalobca nepreukázal vymáhateľnosť jeho pohľadávky. Odvolací súd poukazuje na to, rovnako ako žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, to znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi, bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu pôžičky. Ak žalobca tvrdil, že žalovanému v I. rade na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2011 poskytol peňažnú sumu 715.000,- €, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť predložiť, prípadne označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v spojení s , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Ak teda žalobca tvrdil, že pôžičku žalovanému v I. rade poskytol, t.j. reálne odovzdal, mal toto tvrdenie aj preukázať, čo neurobil, keď sám uvádzal, že pri uzatváraní zmluvy o

pôžičke nikto prítomný nebol, že si peniaze požičal z viacerých firiem, ale presne si už nepamätal z ktorých. Na základe uvedeného je potom záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom poskytnutie pôžičky v sume 715.000,- € v hotovosti žalovanému v I. rade, správny.

16. Ani ďalšia argumentácia žalobcu uvedená v jeho odvolaní, že dňa 22.7.2011 žalovaný v I. rade na Notárskom úrade JUDr. S. E., v Notárskej zápisnici č. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCRls 27593/2011, uznal svoj dlh z uvedenej zmluvy o pôžičke (zo dňa 19.7.2011 vo výške 715.000,- €) čo do dôvodu a výšky (č.l. 5 spisu) a tak znej vyplýva i prevzatie finančných prostriedkov žalovaným v I. rade, nie je dôvodná. Uvedená notárska zápisnica ale nepreukazuje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobca ako veriteľ v kvitancii zo dňa 2.12.2016 potvrdil, že jeho pohľadávky voči žalovanému v I. rade ako dlžníkovi definované v článku I. kvitancie (okrem iného je v ňom zahrnutá aj zmluva o pôžičke zo dňa 19.7.2011, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 715.000,- €) boli ku dňu vystavenia tejto kvitancie uspokojené v plnom rozsahu a že veriteľ nemá ku dňu 16.11.2016 voči dlžníkovi žiadne ďalšie pohľadávky z titulu uvedenej zmluvy o pôžičke (ako aj ďalšej tam uvedenej zmluve o pôžičke); na tejto kvitancii sa nachádza podpis žalobcu, ktorý je podľa dôkazu - znaleckého posudku č. 60/2018, pravým podpisom žalobcu. Žalovaný v I. rade predložil úradne overenú fotokópiu uvedenej kvitancie (č.l. 119 spisu) a tak nie je na mieste námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že on trval na predložení originálu tejto kvitancie za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, na čo súd prvej inštancie nereagoval. Ak žalobca namietal, že podpis na tejto kvitancii nie je jeho, mal na preukázanie tohto svojho tvrdenia povinnosť predložiť, prípadne označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto jeho tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na bod 12. odôvodnenia tohto rozsudku ohľadne dôkazného bremena.

17. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie za účelom preukázania, že podpis na kvitancii nie je jeho a za účelom zistenia tejto skutočnosti aj navrhol vyžiadať si spis OR PZ Kežmarok č. ČVS: ORP 196/VYS- KK-2014, čo prvoinštančný súd neurobil a tak mu odňal možnosť konať pred súdom, že mal výhrady k predloženému znaleckému posudku č. 60/2018 zo strany žalovaného v I. rade, keď namietal zaujatosť znalca Mgr. Z. E., uvádza, že súd prvej inštancie v bodoch 59. až 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, prečo neprihliadol na námietky týkajúce sa znalca Mgr. Z. E., s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že žalobcom navrhnuté ďalšie znalecké dokazovanie (prvoinštančný súd správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že nová právna úprava už explicitne neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným tzv. kontrolným znaleckým posudkom) nebolo potrebné vo veci vykonať za účelom zistenia či podpis na kvitancii je žalobcu, pretože z doterajšieho dokazovania jednoznačne vyplynulo, že súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav veci a mal preukázané, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany žalobcu v zmysle zmluvy o pôžičke žalovanému v I. rade a že podpis žalobcu na kvitancii je jeho (č.l. 185 spisu). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).Odvolací súd ešte dodáva, že správne prvoinštančný súd nevyhovel uvedenému dôkaznému návrhu žalobcu, keďže ním navrhnutý dôkaz by bol nadbytočný, nakoľko doterajším konaním bolo bez pochybností potvrdené, že žalobca reálne žalovanému pôžičku neposkytol, že kvitanciu podpísal a tak je záver súdu prvej inštancie o neosvedčení vymáhateľnej pohľadávky správny. K procesným právam strany nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia rozhodne súd, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporových strán,

len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý navrhovaný dôkaz stranou, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ( ). V danej veci prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysvetlil prečo žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná, nemôže to byť považované za postup odnímajúci strane možnosť konať pred súdom. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil z akého dôvodu nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz (vyžiadanie si spisu z OR PZ Kežmarok), nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom nejde o takú vadu, ktorá by mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, resp. odňatie možnosti konať pred súdom, ako namietol v odvolaní.

18. Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi. Žalovaný, ktorý nadobudol majetok odporovateľným právnym úkonom od dlžníka a nejde o blízku osobu dlžníkovi, nemusí nič tvrdiť ani preukazovať, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa znáša žalujúci veriteľ. Má však právo vyvracať tvrdenia žalobcu, prípadne predkladať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal aj s týmto ďalším predpokladom odporovateľnosti, t.j. úmyslom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (body 64. až 66. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vychádzajúc z predloženého spisu je odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel žalovaného v I. rade uzatvorením zmlúv o prevode obchodného podielu so žalovanými v II., III. rade ukrátiť žalobcu ako veriteľa a ani to, že by takýto úmysel bol známy žalovaným v II., III. rade.

19. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej zákonnej podmienky neúčinnosti právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že k ukráteniu pohľadávky veriteľa nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. O ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy, ak dlžník získal za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa za obvyklú cenu, alebo mu nebola poskytnutá primeraná náhrada. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v I. rade previedol žalovaným v II., III. rade obchodný podiel v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. v celkovej hodnote 7.000,- €, pričom žalovaný v I. rade je spoločníkom a konateľom ďalších obchodných spoločností, ako konštatoval správne i súd prvej inštancie v bode 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku a sám tvrdil, že má majetok vyššej hodnoty. Odvolací súd poukazuje na to, že právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, tak by sa z majetku dlžníka uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie, nesie veriteľ. Ako už bolo uvedené, žalobca nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku a tak je potom nadbytočné aj zisťovanie, či vykonaný právny úkon žalovaného v I. rade ukrátil uspokojenie žalobcovej pohľadávky.

20. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

22. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výrokov II. až IV. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, pričom žalovaní v I. až III. rade odvolanie nepodali. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ). Vzhľadom ale k tomu, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia a , , ale nesprávne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť každému zo žalovaných náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa C.s.p tak, že žalovaným v I. až III. rade, každému, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania (v rozsahu 100 %). Odvolací dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s Žalovaným v I., II., III. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva, každému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).