Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-22-2021.pdf
PDF · 158.69 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: GLOBE International LTD, s.r.o., IČO 35 829 346, so sídlom Pohraničníkov 56, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovaným 1. Mgr. X. M. Y., rod. Y., nar. X. L. XXXX, trvale pobytom M. XXXX/XX, P. a 2. Ing. E. M., nar. X. R. XXXX, trvale pobytom E. XXXXX/ XX, V., obaja zastúpení splnomocnencom: BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, Bratislava, o zaplatenie 8.260,35 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaných v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/373/2012 - 783 z 2. októbra 2020 vo výrokoch I. a IV., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.206,39 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 2. júla 2009 do zaplatenia p o t v r d z u j e.
II. Vo zvyšnej napadnutej časti uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.053,96 eur od 21. apríla 2009 až do zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.260,35 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.053,96 eur od 21. apríla 2009 až do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.206,39 eur od 2. júla 2009 až do zaplatenia, výrokom II. v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 8.260,35 eur žalobu zamietol, výrokom III. žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 8.260,35 eur s príslušenstvom v plnom rozsahu, výrokom V. priznal žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalobcovi ako povinnému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie zmluvnej pokuty v plnom rozsahu. Argumentoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 1. apríla 2012 domáhal od žalovaných v 1. a v 2. rade (ďalej iba ,,žalovaní“) zaplatenia sumy 8.260,35 eur spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.053,96 eur od 17. apríla 2009 do zaplatenia a zo sumy 2.288,79 eur od 12. apríla 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.917,60 eur od 12. apríla 2009 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 4.053,96 eur od 17. apríla 2009 do zaplatenia. Istiny 4.053,96 eur sa domáhal titulom neuhradenej časti ceny diela za zhotovenie bytu na základe zmluvy o dielo, a sumy 4.206,39 eur titulom neuhradenia kúpnej ceny za prevedené spoluvlastnícke podiely k pozemkom,
vyúčtovanej dvomi faktúrami a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil skutkovo s poukazom na vykonané dokazovanie, a to zmluvou o dielo č. 3/06 z 8. februára 2006, dodatkom k tejto zmluve, kúpnou zmluvou z 22. mája 2008, faktúrami dodávateľov žalobcu, faktúrou č. Fa-066/2009, prílohou tejto faktúry, faktúrami č. Fa-067/2009, Fa-068/2009 a Fa-049/2007, žiadosťou o kolaudáciu z 3. novembra 2006, úradným záznamom obce Zálesie z 10. novembra 2006, zápisnicou z miestneho zisťovania z 23. novembra 2006, návrhom zmluvy o pôžičke, zmluvou o výstavbe obytných domov povolenú katastrálnym úradom pod č. V 5011/2006 z 19. decembra 2006, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia (ďalej len „ObÚ ŽP“) v Senci z 27. mája 2005 o povolení vybudovania vodnej stavby, rozhodnutím obce Zálesie z 26. apríla 2005 o povolení stavby: Komunikácia, rozhodnutím obce Ivanka pri Dunaji z 27. apríla 2005 o povolení stavby: NN vedenie, STL plynovod, verejné osvetlenie, výzvou z 23. marca 2007, žiadosťou z 2. mája 2007 o kolaudáciu, oznámením z 11. júna 2007 o začatí kolaudačného konania, zápisnicou z miestneho zisťovania z 26. júna 2007, výzvou obce Zálesie z 2. júla 2007, rozhodnutím z 3. júla 2007 o prerušení kolaudačného konania zápisom zo stretnutia na Obecnom úrade Ivanka pri Dunaji z 27. augusta 2007, preberacím protokolom z 3. decembra 2007, zápisom o odovzdaní bytu z 3. decembra 2007, listom obce Zálesie z 8. novembra 2007, výzvou ObÚ ŽP v Senci z 7. decembra 2007, odpoveďou obce Zálesie z 17. decembra 2007, podnetom na opatrenie proti nečinnosti, oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 9Cb/211/2008-107 z 25. augusta 2008 v spojení s uznesením odvolacieho súdu z 18. marca 2009, kolaudačným rozhodnutím obce Zálesie z 5. decembra 2008, rozhodnutím z 3. februára 2009 o určení súpisného a orientačného čísla, dohodou o zmene stavebníka, výzvou z 12. februára 2009 na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemkom, listami žalovaných z 17. júna 2009, z 30. júna 2009 a z 16. júla 2009, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) datovaným 8. júla 2009, rozhodnutím z 22. júla 2009 o prerušení katastrálneho konania o návrhu na vklad, rozhodnutím OBÚ ŽP v Senci z 13. novembra 2009 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Bratislave z 8. apríla 2010, čestným prehlásením Ing. X. z 2. marca 2012, nevyhovením protestu prokurátora katastrálnym úradom 28. januára 2010, rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/229/2014-190 z 25. februára 2015, výpismi z účtu žalobcu, oboznámením sa so spisom Stavebného úradu obce Zálesie č. j. Výst. 240-04-Kt, oboznámením sa s podstatným obsahom rozhodnutí súdov a zápisníc z iných obdobných konaní, predložených stranami sporu, výsluchmi a vyjadreniami subjektov sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu. Právne napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1, ods. 2, z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,OBZ“), § 52 ods. 1., ods. 2, ods. 3, § 37, § 631, § 633 ods. 1, ods. 2, § 634 ods. 1, ods. 2, § 588, § 511 ods. 1, § 46 ods. 1, ods. 2, § 47 ods. 1, ods. 2, § 47a, § 133 ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2, § 545 ods. 3, § 545a, § 580, § 581 ods. 2, § 563, § 558, § 101, § 110 ods. 1, § 112, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ v znení účinnom od 1. januára 2008, § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1. apríla 2004, § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1. apríla 2015, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 215, § 217 ods. 1, § 282, § 147 ods. 1, ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie mal za preukázané, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaní ako objednávatelia uzavreli dňa 8. februára 2006 zmluvu o dielo, ktorú uzavreli s odkazom na ust. § 536 a nasl. OBZ, predmetom, ktorej bol záväzok žalobcu zrealizovať pre žalovaných dielo, ktorým bola výstavba nehnuteľností - bytu označeného v projektovej dokumentácii ako XE vchodu W. v podkroví obytného domu v K. s podlahovou plochou 66,26 m2 a strešnou terasou 21,53 m2 a spoločných častí, zariadenia a príslušenstvo domu prislúchajúce k bytu. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť cenu diela a poskytnúť žalobcovi potrebnú súčinnosť. Miestom plnenia boli pozemky s parc. č. 1131/2 o výmere 1468 m2, s parc. č. 1131/3 o výmere 1882 m2 a s parc. č. 1130/22 o výmere 1945 m2, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. K., vedeným Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec, výlučným vlastníkom, ktorých bol žalobca, pričom na uvedených pozemkoch mala byť v budúcnosti zrealizovaná výstavba Obytného domu centrum 2 K., v rámci ktorej mala byť uskutočnená aj výstavba bytu žalovaných. Z čl. III. odsek 3.1. zmluvy o dielo mal za preukázané, že žalobca sa zaviazal zhotoviť dielo do 30. septembra 2006 za predpokladu riadneho a včasného spolupôsobenia žalovaných a ďalších podmienok postupu plnení, podľa odseku 3.2. zmluvy o dielo, záväzok žalobcu zhotoviť dielo sa považuje za splnený dňom spísania protokolu (zápisnice) o priebehu kolaudačného konania za predpokladu, že na základe protokolu bude stavebným úradom vydané rozhodnutie o užívaní stavby, tzv. kolaudačné rozhodnutie. V odseku 3.5. sa strany dohodli, že čas zhotovenia diela sa predlžuje o čas, po ktorý je výstavba prerušená v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť, t.j. v dôsledku vyššej moci, ako aj v prípade, že postup stavebných prác bude prerušený v dôsledku rozhodnutí príslušných orgánov
štátnej správy a obecnej samosprávy bez zavinenia zhotoviteľa, pričom za také okolnosti sa považujú aj iné okolnosti, ktoré nastanú nezávisle od vôle zhotoviteľa, bránia mu v riadnom priebehu výstavby a nemožno rozumne predpokladať, že by zhotoviteľ takúto prekážku prekonal. Trvanie okolností podľa tohto bodu vylučuje omeškanie zhotoviteľa s dokončením diela, a teda nevzniká nárok na zmluvnú pokutu dojednanú pre prípad omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela. Podľa čl. IV. zmluvy o dielo, cena bytu bola dohodnutá sumou 1.928.094 Sk (64.001,- eur) bez DPH s tým, že žalobca si bude účtovať k tejto cene aj DPH v aktuálnych sadzbách DPH, podľa príslušných právnych predpisov v čase zdaniteľného plnenia. V zmluve sa dohodli na štyroch splátkach ceny diela, uvedených príslušným percentom z ceny diela. V čl. VII. Zmluvy o dielo sa dohodli aj na zmluvnej pokute. Dňa 10. februára 2006 uzavreli strany Dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorým zmenili zmluvu o dielo v čl. IV., odseku 4.3. tak, že prvú splátku ceny diela z pôvodných 30 % z ceny diela rozdelili na dve splátky, a o na splátku vo výške 20 % z ceny diela a na druhú vo výške 10 % z ceny diela s tým, že splátka vo výške 10 % sa presunie podľa aktuálneho plnenia stavebných prác. Žalovaní zaplatili žalobcovi celkom štyri splátky na základe faktúr vystavených žalobcom, pričom počet splátok bol dodatkom k zmluve o dielo zmenený na päť splátok. Žalovaní zaplatili štyri splátky a to sumu 458.887 Sk (15.232,25 eur) 17. februára 2006, sumu 229.442,- Sk (7.616,- eur) 5. januára 2007, sumu 803.051 Sk (26.656,40 eur) 5. januára 2007, a sumu 573.608 Sk (19.040,33 eur) 13. septembra 2007. Medzi stranami zostalo nesporné, že žalovaní doposiaľ neuhradili žalobcovi piatu splátku v sume v sume 4.053,96 eur. Žalobca piatu splátku ceny diela vyúčtoval žalovaným faktúrou č. Fa-066/2009 vystavenou 6. apríla 2009 v sume 4.053,96 eur, pričom od sumy splátky 7.616,20 eur s DPH odpočítal náklady za nadštandard uhradené žalovanými v sume 3.562,24 eur s DPH. Splatnosť určil dátumom 16. apríla 2009. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou piatej splátky ceny diela v sume 4.053,96 eur dňom bezprostredne nesledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie, ktorá bola podľa zmluvy o dielo 10 dní od doručenia faktúry, v danom prípade faktúry č. FA-066/2009. Žalovanej 1. bolo faktúra doručená 8. apríla 2009 a žalovanému 2. 21. mája 2009, z tohto dôvodu mal súdu prvej inštancie za to, že 10-dňová lehota na plnenie začala plynúť obom žalovaným odo dňa doručenia tejto faktúry žalovanej 1., ktorý bol skorším dňom doručenia, keďže z predmetného hmotnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o dielo boli obaja žalovaní zaviazaní platiť cenu diela spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 511 OZ. V danom prípade 10. deň od doručenia žalovanej 1. pripadol v zmysle ust. § 122 ods. 3 OZ na 20. apríla 2009 a teda prvý deň omeškania žalovaných so zaplatením sumy 4.053,96 eur pripadol na 21. apríla 2009. Neobstála obrana žalovaných o premlčaní žalobného nároku v časti neuhradenej poslednej splátky ceny diela z dôvodu, že faktúru žalobca mal a mohol vystaviť skôr. Súd prvej inštancie poznamenal, že podľa bodu 4.3. písm. d) zmluvy o dielo konečnú faktúru je zhotoviteľ oprávnený vystaviť a doručiť do 10 dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Splatnosť faktúry sa stanovuje na 10 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi. Nakoľko kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 12. decembra 2008, žalobca ako objednávateľ bol oprávnený, nie však povinný, faktúru vystaviť do 10 dní od tohto dátumu, t. j. do 22. decembra 2008. V danom prípade vystavil žalobca faktúru 6. apríla 2009, teda po necelých štyroch mesiacoch. Žalobu podal 4. apríla 2012, teda pred uplynutím premlčacej doby. K nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky uviedol, že strany sporu uzavreli aj kúpnu zmluvu, ktorú podpísal žalobca 22. mája 2008. Zmluvu uzavrel žalobca ako predávajúci so 16- mi kupujúcimi, vrátane žalovaných. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva žalobcu do spoluvlastníckeho práva kupujúcich, pričom žalovaní mali nadobudnúť do vlastníctva pozemok s parc. č. 1130/22 a s parc. č 1130/71, oba pozemky zapísané na LV č XXXX pre kat. úz K., obaja žalovaní v podiele po 1/2 z podielu 1/42-na, ďalej pozemok s parc. č. 1130/84 zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. K., obom v podiele po 1 6626/20146. V čl. III. zmluvy o dielo, písm. i) sa žalovaní zaviazali zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi za spoluvlastnícke podiely k pozemkom s parc. č. 1130/22 a 1130/71 celkom 68.952,- Sk s DPH (2.228,79 eur) a v čl. III. zmluvy o dielo, písm. x) kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. 1130/84 v sume 57.770,- Sk s DPH (1.917,60 eur), pričom s poukazom na poslednú vetu čl. III. zmluvy predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdili prevzatie kúpnej ceny v plnej výške. Podpisy žalovaných sa však nenachádzajú na rovnopise kúpnej zmluvy predloženom súdu prvej inštancie, avšak na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovaných, ktorý bol povolený príslušnou správou katastra pod V-2917/09 31. júla 2009. Návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy, datovaný 8. júla 2009, bol doručený príslušnej správe katastra 20. júla 2009, pričom je podpísaný aj žalovanými. Vklad vlastníckeho práva žalovaných do KN bol povolený 31. júla 2009. Napriek tomu, že vklad vlastníckeho práva do KN k predmetným pozemkom na základe kúpnej zmluvy bol povolený, títo do dnešného dňa nezaplatili žalobcovi kúpne ceny za prevádzané pozemky. Žalobca vyúčtoval žalovaným kúpnu cenu za oba prevádzané pozemky faktúrami, a to faktúrou č. Fa-067/2009
z 6.4.2009 za spoluvlastnícke podiely k pozemkom s parc. č. 1130/22 a s parc. č. 1130/71 v celkovej sume 2.288,79 eur (68.952,- Sk) s DPH, a faktúrou č. Fa-068/2009 z 6. apríla 2009 za spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. 1130/84 v sume 1.917,60 eur (57.770,- Sk) s DPH. V oboch faktúrach určil lehotu splatnosti do 11. apríla 2009, avšak dátum doručenia faktúr žalovaným žalobca súdu prvej inštancie nepreukázal. V časti žalobných nárokov o zaplatenie sumy 1.917,60 eur a sumy 2.288,79 eur titulom neuhradenej kúpnej ceny pozemkov z kúpnej zmluvy sa žalovaní dostali do omeškania. Za žiadosť veriteľa na plnenie možno v danom prípade považovať faktúry č. 067/2009 a č. 068/2009, v ktorých uviedol lehotu plnenia, ktorú určil ako dátum splatnosti 11. apríla 2009. Žalobca sa nevedel vyjadriť k dátume prevzatia týchto faktúr, ktoré mali povahu výzvy veriteľa na plnenie dlhu a preto mal súd prvej inštancie za to, že dátum doručenia týchto dvoch faktúr obom žalovaným je deň 30. júla 2009, kedy bolo vyhotovené oznámenie žalovaných žalobcovi o započítaní pohľadávky. V danom prípade boli žalovaní povinní zaplatiť obe kúpne ceny hneď na druhý deň potom, čo im boli faktúry preukázateľne doručené, t. j. 1. júla 2009, keďže lehotu na plnenie uvedenú vo faktúrach žalobcu nemohli dodržať, nakoľko táto (do 11. apríla 2009) uplynula ešte pred doručením faktúr, preto v zmysle ust. § 563 OZ, sa dostali žalovaní do omeškania s platením týchto kúpnych cien najneskôr prvého dňa po tom, čo ich ho o plnenie veriteľ požiadal, t. j. do omeškania sa preukázateľne museli dostať najneskôr dňom 2. júla 2009. K námietke premlčania nároku na zaplatenie kúpnych cien, ktorú žalovaní odvodzovali od dátumu podpísania zmluvy žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že tento dátum nemožno považovať za dátum plnenia, keďže 22. mája 2008 nebola zmluva podpísaná žalovanými. Neobstojí argumentácia žalovaných o zákonnej fikcii neuzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že zákonné ustanovenie, na ktoré sa odvolávali v záverečnej reči, je ust. § 47a ods. 4 OZ upravujúcim povinne zverejňované zmluvy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nejde o povinne zverejňovanú zmluvu, keďže nebola uzavretá medzi subjektami súkromného práva. Nakoľko návrh na vklad bol podaný v roku 2009, do troch rokov od podpísania, bola tak vylúčená aj zákonná fikcia odstúpenia od zmluvy podľa § 47 ods. 2 OZ. V návrhu na vklad vlastníckeho práva z tejto kúpnej zmluvy, ktorý vklad bol v konečnom dôsledku aj povolený, už sú podpisy žalovaných uvedené. Pokiaľ by na zmluve chýbali podpisy žalovaných, katastrálny úrad by nepovolil vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech žalovaných. Súd prvej inštancie poznamenal, že kupujúci sú na konci kúpnej zmluvy uvedení menom a priezviskom, pričom tieto sú napísané rukou tlačeným písmom, a je zrejmé, že všetky mená a priezviská písala tá istá osoba. Takto napísané mená a priezviská si nemožno zamieňať s podpismi účastníkov zmluvy. Keďže na uzavretie zmluvy je nevyhnutné jej podpísanie všetkými účastníkmi zmluvy, zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá až okamihom jej podpísania žalovanými, keďže žalobca ju preukázateľne podpísal 22. mája 2008. Skutočnosť, že kúpnu zmluvu žalovaní uzavreli, možno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť nielen z návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý podpísali, zo samotného povolenia vkladu vlastníckeho práva, ale aj zo započítacích prejavov proti žalobcovi, v ktorých si na započítanie uplatnili pohľadávky žalobcu z neuhradenej kúpnej ceny za predmetné pozemky. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaní uzavreli zmluvu po 21. apríli 2009, kedy uhrádzala kúpnu cenu Y. B., ktorá uviedla, že pod jej podpisom žiadne iné podpisy neboli. Z povahy predmetnej zmluvy o dielo v znení jej dodatku a kúpnej zmluvy je nepochybné, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. Predmetom tohto sporu bol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaných, pretože mal za to, že žalovaní sa dostali do omeškania s platením štvrtej splátky ceny diela, a že s platením piatej splátky sú stále v omeškaní, keďže ju doposiaľ neuhradili. Faktúrou č. Fa-049/200, vystavenou 4. júla 2007, vyúčtoval žalobca žalovaným štvrtú splátku ceny diela podľa zmluvy o dielo v sume 573.609,- Sk (19.040,33 eur) s lehotou splatnosti 13. júla 2007. Dátum doručenia faktúry nevedel žalobca preukázať, pričom žalobcovia predložili súdu faktúru s dátumom prevzatia 13. septembra 2007, podpísaný žalovanou 1., z ktorej je zreteľné prepisovanie mesiaca prevzatia faktúry z 8. mesiaca na 9. mesiac. Napriek tomu, že je na pohľad zrejmé, že dátum prevzatia bol rukou prepisovaný, táto skutočnosť nebola stranami namietaná, preto súd prvej inštancie mal za to, že faktúra bola preukázateľne doručená 13. septembra 2007, pričom v ten istý deň bola predmetná suma aj uhradená, a teda žalovaní sa nedostali do omeškania s platením tejto časti ceny diela, keďže splatnosť splátok nezávisela od dátumu uvedeného vo faktúre, ale od jej riadneho doručenia žalovaným spôsobom dohodnutým v zmluve. Súd prvej inštancie však mal za preukázané, že žalovaní sú nepochybne v omeškaní s úhradou piatej splátky ceny diela, vyúčtovanou faktúrou č. 066/2008. K žalobnému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie konštatoval, že tento žalobný nárok odvodzuje žalobca od neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto je nedôvodný. Žalobca nepreukázal, že by žalovaní mali možnosť zasiahnuť do znenia zmluvy o dielo v čl. VIII., upravujúceho zmluvné pokuty, a preto súd prvej inštancie uzavrel, že tento článok zmluvy nebol medzi stranami individuálne dojednaný. Žalovaní postavili svoju obranu na tom, že žalobný nárok na zaplatenie poslednej splátky ceny diela a oboch kúpnych cien za pozemky zanikol započítaním, keďže započítací prejav urobili ešte
pred začatím sporu listom z 30. júna 2009. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že bola správna výhrada žalobcu, ktorý tvrdil, že započítací prejav je nejasný a neurčitý, a tým nespôsobilý vyvolať právne účinky. V započítacom prejave z 30. júna 2009 žalovaní nešpecifikovali pohľadávky, ktoré si uplatnili na započítanie, a preto obrana žalobcu je v tomto smere opodstatnená, že nešlo o platné započítanie, keďže tento prejav vôle je neurčitý, pričom nestačí uviesť iba sumu vzájomných pohľadávok. Žalovanými uplatnené pohľadávky na započítanie sú síce špecifikované v skoršej listine, na ktorú v započítaní poukazujú, avšak zo započítacieho prejavu nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, v akom rozsahu sa ich vzájomné pohľadávky kryjú, keďže žalovaní žiadali ešte zaplatiť rozdiel v sume 6.859,78 eur. V podaní doručenom súdu 22. januára 2016, žalovaní špecifikovali pohľadávky, ktoré, podľa ich názoru, zanikli započítaním urobeným listom z 30. júna 2009, k čomu súd prvej inštancie poznamenal, že z obsahu podania nie je možné zistiť, akú časť zmluvnej pokuty a akú časť nároku na náhradu škody si uplatnili žalovaní na započítanie oproti pohľadávke žalobcu v sume 1.917,60 eur, vyúčtovanej faktúrou č. 068/2009. Rozsah započítania žalovaní čiastočne špecifikovali až v priebehu tohto sporu v roku 2016, kedy bolo započítanie pohľadávok už vylúčené, keďže vtedy by už boli premlčané v zmysle ust. § 581 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku premlčania, pričom súdu prvej inštancie skonštatoval, že v roku 2016 by boli už všetky pohľadávky žalovaných premlčané. K obrane žalovaných o započítaní vzájomných pohľadávok súd prvej inštancie dodal, že žalovaní počas celého sporu nepodali ani vzájomnú žalobu ani kompenzačnú námietku, ktorými by si uplatnili svoje pohľadávky na započítanie proti žalobcovi, z tohto dôvodu ani nárok žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty, ani nárok na náhradu škody neboli predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaným ani nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, keďže v spore bolo dostatočným spôsobom preukázané, že stavebnému úradu bol 3. novembra 2006 doručený návrh žalobcu na kolaudáciu, ktorý smeroval ku kolaudačnému rozhodnutiu právoplatnému 12. decembra 2008, pričom skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až v roku 2008, žalobca nezavinil. Žalobca ako zhotoviteľ si plnil zmluvné podmienky riadne a včas, nevyžadoval od žalovaných ani zálohu, v obdobných prípadoch obvyklú. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 257 CSP a to tak, že priznal žalobcovi proti žalovaným ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 8.260,35 eur s príslušenstvom v plnom rozsahu a žalovaným ako spoločne a nerozdielne oprávneným priznal proti žalobcovi ako povinnému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie zmluvnej pokuty v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. podali žalovaní odvolanie. Dôvodili, že rozsudok súdu prvej inštancie napádajú z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaných nesprávne určil návrh na kolaudáciu, ktorý viedol ku kolaudačnému rozhodnutiu. Dňa 3. novembra 2006 bol stavebnému úradu doručený istý dokument, avšak ten sám o sebe ku kolaudačnému rozhodnutiu nesmeroval, nakoľko stavba ako taká vtedy ani nestála, až na základe návrhu z 2. mája 2007, ktorý urobil sám žalobca, prebehlo miestne zisťovanie z 26. júla 2007, na základe ktorého bola vydaná zápisnica. Až zápisnica z miestneho zisťovania z 26. júla 2007, bola podkladom pre neskoršie vydanie kolaudačného rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil z akých dôvodov dospel k záveru, prečo za rozhodujúci považoval dokument z 3. novembra 2006. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nezavinil vydanie kolaudačného rozhodnutia až v roku 2008. Žalobca sa tiež snažil počas celého konania preukázať, že k omeškaniu diela došlo z dôvodov vylučujúcich jeho zodpovednosť, pričom súd prvej inštancie mu dal za pravdu. Dokazovanie však podľa žalovaných preukázalo, že práve konanie žalobcu a jeho prístup k celej záležitosti spôsobil omeškanie dokončenia a odovzdania diela a teda žalobca je zodpovedný za omeškanie zhotovenia diela. Okrem toho, spájanie zmluvy o dielo so zmluvou o výstavbe inžinierskych sietí považujú žalovaní za irelevantné, a to z toho dôvodu, že aj keby sa ich výstavbou zaoberali, stavebné povolenie výstavby inžinierskych sietí bolo vydané v roku 2005, a žalobca mal podľa žalovaných obsah zmluvy nastaviť tak, aby bol jeho záväzok splniteľný. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že žalobca sa dostal s odovzdaním diela do reálneho omeškania, a bol v zmysle zmluvy o dielo povinný uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Nakoľko žalovaným vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie omeškania žalobcu s odovzdaním diela, ktoré žalobca zavinil, vznikol za rovnaké obdobie aj nárok na náhradu škody za nájomné za iný byt, ktorý si museli z tohto dôvodu prenajímať ako aj nárok na náhradu škody spôsobenú zaplatením zmluvnej pokuty banke z toho istého dôvodu. Žalovaní tieto pohľadávky započítali listom z 30. júna 2009 v spojení s listom z 17. júna 2009, súd prvej inštancie však započítanie neuznal z dôvodu nejasnosti a neurčitosti započítacieho prejavu. Súd prvej inštancie uviedol svoje výhrady voči započítaciemu prejavu
žalovaných, pre ktoré podľa jeho názoru nebol spôsobilý vyvolať právne účinky z dôvodu nejasnosti a neurčitosti. Súd prvej inštancie sa zaoberal naviac aj tým, že aj nielen zmluvná pokuta, ale aj prevyšujúca suma ohľadom škody v započítaní voči žalobcovi nie je správne započítaná, túto skutočnosť by však mal súd prvej inštancie riešiť jedine vtedy, keby žalovaní podali voči terajšiemu žalobcovi žalobu na plnenie ohľadom tohto zvyšku, kedy by museli požadovaný rozdiel zo započítania dôkazne preukazovať. Podľa žalovaných je však v tomto prípade postačujúce, že preukázali pravdivosť a oprávnenosť tých nárokov, ktoré voči žalobcovi, resp. voči jeho pohľadávke proti nim započítali. V tejto súvislosti poukazujú žalovaní na judikatúru Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/54/2017 a Najvyššieho súdu SR 4 M Cdo 20/2007. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaní podaním z 22. januára 2016 pohľadávky špecifikovali, avšak súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi, že takéto započítanie by bolo už aj tak premlčané. Žalovaní s uvedeným nesúhlasia a majú za to, že určité bolo už započítanie z 30. júna 2009, pričom v tejto súvislosti odkazujú na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015. Žalovaní sú názoru, že ich komunikácia voči žalobcovi musí byť braná v celom kontexte ich všetkých vyjadrení a nie izolovane jednotlivé listy. Už sporný započítací prejav z 30. júna 2009, v spojitosti s predchádzajúcou výzvou žalovaných z 17. júna 2009 s poukazom aj na uvedenú judikatúru spĺňa všetky zákonné predpoklady, aby bol posúdený ako platný úkon spôsobilý vyvolať právne účinky započítania. Súd prvej inštancie ďalej vyčítal žalovaným, že v konaní neuplatnili kompenzačnú námietku a ani nepodali vzájomnú žalobu, žalovaní však argumentujú, že to ani nebolo možné, pretože v zmysle zákona započítaním vzájomné pohľadávky zanikli a zároveň v čase podania žaloby boli už aj premlčané. Žalovaní s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 124. rozsudku nemôžu súhlasiť, poukazujú na § 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom s prihliadnutím na uvedené ustanovenie je zrejmé, že žalobca musí faktúry vyhotovovať bez zbytočného odkladu. Žalovaným nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k názoru, že bolo prakticky na ľubovôli žalobcu, kedy faktúru vystaví a práve faktúra vystavená takmer štyri mesiace po kolaudácii, bude považovaná za rozhodujúci moment, odkedy sa počíta premlčacia doba. Nároky zo zmluvy o dielo v zmysle čl. 4.2 a nasl. mohli byť uplatnené teda podstatne skôr ako približne štyri mesiace po kolaudácii, a rozhodne skôr, než bola podaná žaloba 4. apríla 2012. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o dielo premlčaný. Žalobca sa domáhal žalobou tiež nárokov z faktúry č. 067/2009 a 068/2009 vystavenej na základe kúpnej zmluvy z 22. mája 2008 na spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. 1130/22 a parc. č. 1130/71 v katastrálnom území K.. Sporným pre posúdenie premlčania je v tomto prípade určenie dňa podpisu kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa s daným problémom dôsledne nevysporiadal. Vo veci splatnosti si súd prvej inštancie pomohol § 563 Občianskeho zákonníka, kde doručenie predmetných faktúr žalovaným považoval za žiadosť veriteľa na plnenie. Podľa názoru žalovaných, faktúru rozhodne nemožno považovať za výzvu na plnenie a súd prvej inštancie tento výklad žiadnym spôsobom nepodložil. Faktúry opätovne neboli vydané v súlade s § 10 ods. 2 zákona o účtovníctve a teda boli vystavené oveľa neskôr ako mohli byť. Ani tu žalobca nepreukázal, kedy vôbec faktúry doručoval a tento dátum určoval namiesto žalobcu proaktívnou úvahou súd prvej inštancie, pričom bolo na žalobcovi, aby preukázal kedy a akým spôsobom faktúry žalovaným doručené boli. Ako už bolo uzrejmené, kúpna zmluva bola uzatvorená 22. mája 2008 a od tohto dňa mohli byť nároky z tejto zmluvy aj uplatňované. Súd prvej inštancie svojim výkladom teda posunul splatnosť až na deň, kedy žalobca žalovaným fakturoval kúpnu cenu, teda až na júl 2009. Žalovaní poukazujú na nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2008 sp. zn. I. ÚS 243/07. Žalovaní sú názoru, že nároky z kúpnej zmluvy mohli byť uplatnené už od 22. mája 2008 ako dňa uzavretia kúpnej zmluvy a bolo na žalobcovi, aby preukázal, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany žalovaných. Na základe vyššie uvedených právnych skutočností nároky žalobcu vymáhané v tomto konaní zanikli započítaním z 30. júna 2009 pričom ich súdne vymáhanie už ani nie je možné vzhľadom na podanú námietku premlčania a preto nemožno žalobcovi priznať úspech v spore. V zmysle uvedeného žalovaní žiadajú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby sám rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu z uvádzaných dôvodov v plnom rozsahu zamietol; a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v bode 137 a 138 napadnutého rozhodnutia stotožnil s tvrdením žalobcu, že započítanie žalovaných je neplatný právny úkon pre jeho nejasnosť, neurčitosť a teda nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca pritom náležite poukazoval na fakt, že z daného započítania nie je zreteľné, ktoré konkrétne pohľadávky žalovaných sa majú započítať, s ktorými konkrétnymi pohľadávkami žalobcu a kedy sa tak mali stretnúť a v akej výške. Rovnako pohľadávkou nie je samotná faktúra, ale nárok vyplývajúci z určitého právneho titulu, čo v započítaní tiež nebolo uvedené a teda pohľadávky neboli ani riadne
identifikované. Žalobca súhlasil s bodom 141 napádaného rozsudku, že nárok žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty ani nárok na náhradu škody neboli predmetom tohto sporu z dôvodu, že žalovaní počas celého sporu nepodali vzájomnú žalobu ani kompenzačnú námietku. Civilný sporový proces má určité pravidlá upravujúce uplatnenie nárokov, kedy sa nemožno spoliehať na to, že započítanie je platné a z neho už uplatnenie nárokov vyplýva. Procesnú pasivitu žalovaných nemôže nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie ani žalobca a bez riadneho uplatnenia nároku (pre prípad, ak by sa právny úkon žalovaných ukázal ako absolútne neplatný právny úkon), nemožno sporovej strane priznať nielen uplatnenie daného nároku, ale ani nárok ako taký. Nárok na zmluvnú pokutu žalovaným nevznikol, pretože žalobca preukázateľne podal návrh na kolaudáciu bytov aj v objektoch E 3. novembra 2006 (na základe čoho došlo k miestnemu zisťovaniu 23. novembra 2006 vrátane objektov E, zápisnica o čom neobsahuje žiaden údaj o porušení povinnosti žalobcu a nespôsobilosti kolaudovania aj objektov E), pričom nie žalobcovým konaním došlo k tomu, že práve objekty E boli z tohto prvotného miestneho zisťovania poslancami miestneho zastupiteľstva Obce Zálesie ako príslušného stavebného úradu vyňaté a žalobca bol nútený podať nový návrh na kolaudáciu tohto objektu 4. mája 2007, na základe čoho došlo k ich kolaudácii rozhodnutím z 5. decembra 2008 právoplatným 12. decembra 2008. Nárok na náhradu škody nebol žalovanými v konaní uplatnený ani preukázaný, pretože v spise k tomu absentujú akékoľvek dôkazy a procesné návrhy, čo žalovaní nenapravili ani v predmetnom odvolaní. Žalovaná zvyšná časť ceny bytu zo zmluvy o dielo vo výške 4.053,96 eur bola vyfakturovaná faktúrou žalobcu č. 066/2009 splatnou 16. apríla 2009 a bola uplatnená v súlade s bodom 4.3. písm. d) zmluvy zakladajúcej oprávnenie (nie povinnosť) žalobcu vystaviť faktúru do 10 dní po právoplatnosti kolaudačného konania. Riadne uplatnenie a nepremlčanie tohto nároku i výklad totožného textu zmluvy o dielo pritom konštatoval v obdobnom prípade žalobcu voči inému vlastníkovi bytu v obci K. aj Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/141/2017-299 z 31. mája 2018. Žalovaná kúpna cena za predaj pozemkov na základe kúpnej zmluvy podpísanej žalobcom, vyfakturovaná 22. mája 2008 faktúrami č. 067/2009 na sumu 2.288,79 eur a č. 068/2009 na sumu 1.917,60 eur splatnými 11. apríla 2009, bola súdom prvej inštancie priznaná rovnako vecne správne, kedy nie je pravdou, že kúpna zmluva bola uzavretá žalovanými (a teda oboma stranami) 22. mája 2008. Žalovaní uvedené tvrdenia o uzavretí zmluvy 22. mája 2008 nijako nepreukázali. Žalobca preukázal, že daná kúpna zmluva bola podpisovaná špecificky, pretože najskôr ju podpísal žalobca v roku 2008 a až následne jej viaceré vyhotovenia boli predložené viacerým kupujúcim až v roku 2009, ktorí však situáciu zneužili, zmluvu podpísali a podali do katastra 20. júla 2009 bez vôle žalobcu a bez uhradenia kúpnych cien, následne ich vlastnícke právo žalovaným vzniklo 31. júla 2009. Ani na vyhotovení kúpnej zmluvy predloženej v tomto konaní neboli podpisy žalovaných ako kupujúcich, avšak žalovaní uzavretie tejto zmluvy nijako nesporili, keďže naviac došlo aj k zápisu aj ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na jej podklade a podpísali aj návrh na vklad. Súd prvej inštancie preto správne podporne odvodzoval podpis tejto kúpnej zmluvy pri absencii preukázania dátumu podpísania žalovanými od podpisu pani B. (vypočutej v inom konaní, ktorá ju mala podpísať 21. apríla 2009, nakoľko pod jej menom v tom čase neboli žiadne podpisy, a teda pred ňou neuzavreli zmluvu ani žalovaní), a súčasne aj od podania návrhu na vklad do katastra podpísaného žalovanými 8. júla 2009 a podaného na kataster 20. júla 2009. Súd prvej inštancie tak uvedený stav nevykladal v neprospech žalovaných napr. ako spotrebiteľov, ale v súlade so skutkovým stavom. Nakoľko žaloba bola žalobcom podaná 4. apríla 2012, bola na základe vyššie uvedeného podaná v zákonnej premlčacej lehote, a teda včas. Na tomto poklade žalobca navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Zotrvávali na svojich tvrdeniach prezentovaných v rámci celého konania ako aj podaného odvolania, že nároky žalobcu vymáhané v tomto konaní zanikli započítaním z 30. júna 2009, pričom ich súdne vymáhanie už ani nie je možné, vzhľadom na podanú námietku premlčania a preto nemožno žalobcovi priznať úspech v spore. V zmysle uvedeného opakovane navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby sám rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu z uvádzaných dôvodov v plnom rozsahu zamietol; a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovanými sú čiastočne dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny a je dôvodného ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) ale v časti zaplatenia 4.053,96 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia časti ceny diela za zhotovenie bytu je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP).
6. Predmetom konania vo veci pred súdom prvej inštancie je zaplatenie sumy 8.260,35 eur spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.053,96 eur od 17. apríla 2009 do zaplatenia a zo sumy 2.288,79 eur od 12. apríla 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.917,60 eur od 12. apríla 2009 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 4.053,96 eur od 17. apríla 2009 do zaplatenia. Suma 4.053,96 eur je uplatňovaná titulom neuhradenej časti ceny diela za zhotovenie bytu na základe zmluvy o dielo a titulom neuhradenia kúpnej ceny za prevedené spoluvlastnícke podiely k pozemkom.
7. Predmetom odvolacieho prieskumu s prihliadnutím na obsah podaného odvolania žalovanými, na nimi uplatnenú odvolaciu argumentáciu je posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky ani jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
10. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali v podstate tri základné skutočnosti a to nesprávne právne posúdenie započítania, nesprávne právne posúdenie námietky premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti ceny diela ako i vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za prevedené spoluvlastnícke podiely k pozemkom.
11. Prvou odvolacou námietkou, je nesprávne právne posúdenie neplatnosti započítania. Odvolací súd má za to, že táto námietka žalovaných je nedôvodná. Nemal v posúdení tejto otázky dôvody, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatnou argumentáciou použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného posúdenia započítania a to najmä v bodoch 137 až 141. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaných s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaných, odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené.
12. V danej veci ide záväzkový vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda vzťah spotrebiteľský a preto treba vychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok obsiahnutej v § 580 a § 581 OZ. V danej veci je rozhodujúce právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného.
13. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa, tým vlastne odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom pre započítanie je a) vzájomnosť pohľadávok, teda musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b) rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromno-právneho vzťahu, pričom kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d) právny úkon smerujúci k započítaniu. K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria)
alebo dvojstranného úkonu - dohody (compensatio voluntaria). Ku kompenzácii v zmysle § 580 OZ je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasledujúcich OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípade ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť potom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítanie pohľadávky je podmienené právnou skutočnosťou, ktorou je prejav vôle započítavajúcej strany, smerujúci k započítaniu. Len na základe kompenzačného prejavu nastane zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú.
14. Zo započítacieho prejavu žalovaných z 30. júna 2009 nie je zrejmá špecifikácia pohľadávok, ktoré si uplatnili na započítanie. Výška pohľadávok je uvedená súhrnnou cenou vypočítanou ako súčet uplatnených nárokov žalovaných listom zo 17. júna 2009, doručeným žalobcovi 23. júna 2009. Žalovaní žiadali od žalobcu zaplatiť pohľadávku o 6.859,78 eur vyššiu ako bol ich dlh voči žalobcovi. Započítací prejav vyžaduje naplnenie ustanovení § 34 a nasl. OZ, resp. § 43 a nasl. OZ a musí z neho vyplývať a) kto ho robí, b) komu je určený, c) aký dlh chce dlžník započítať, teda označenie dlhu dlžníka (je to významné najmä vtedy, ak má dlžník viac dlhov), d) akú pohľadávku, ktorú má dlžník voči veriteľovi, chce dlžník započítať (je to významné najmä vtedy, ak má dlžník voči veriteľovi viac pohľadávok). Z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Cdo/4735/2010) je zrejmé, že v prípade existencie viacerých dlhov či pohľadávok, pri neoznačení konkrétneho dlhu alebo pohľadávky, ktorú hodlá dlžník započítať sa považuje takýto prejav za neurčitý s dôsledkami jeho neplatnosti v zmysle § 37 OZ. Ani pri zohľadnení, rešpektovaní zásady, že pri výklade právneho úkonu, pokiaľ je to možné, treba právny úkon vykladať v prospech jeho platnosti nebolo možné započítací prejav žalovaného pre jeho neurčitosť v označení pohľadávky, ktorú chce dlžník započítať vyhodnotiť ako platný. Uplatnené pohľadávky žalobcu nezanikli podľa § 380 OZ započítaním, pretože žalovaní nepreukázali, že by voči žalobcovi urobili určitý úkon započítania.
15. Žalovaní ako druhú odvolaciu námietku uviedli nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.206,39 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia časti ceny diela a sumy 4.053,96 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely k pozemkom (k parc. č. 1130/22 a parc. č. 1130/71 sumu 2.288,79 eur a k parc. č. 1130/84 sumu 1.917,60 eur).
16. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie námietku premlčania uplatnenú žalovanými voči nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.206,39 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia časti ceny diela neposúdil právne správne. Argumentácia súdu prvej inštancie pojatá do bodov 123. a 124. odôvodnenia napadnutého rozsudku je nesprávna, nezákonná, rozporná s konštantnou rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít.
17. Žalovaní si uplatnili námietku premlčania, teda realizovali subjektívne oprávnenie dlžníka, po uplynutí určitej doby (premlčacej doby) vzniesť proti uplatneniu práva námietku premlčania. Ak dlžníci pred súdom tohto oprávnenia využijú a namietnu premlčanie, nemôže súd premlčané právo veriteľovi priznať. K tomuto právnemu účinku premlčania treba, aby boli splnené dve skutočnosti a to márne uplynutie premlčacej doby a vznesenie námietky premlčania dlžníkmi na súde. Pri určení, ktoré majetkové práva sa premlčujú a ktoré nie treba vychádzať z ustanovenia § 100 ods. 2 a 3 OZ, pokiaľ ide dĺžku premlčacej doby, túto Občiansky zákonník upravuje jednak všeobecne a to v § 101 OZ a jednak osobitne pre niektoré práva a to v § 106 OZ a nasledujúcich. V danej veci bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej judikatúry pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz (actio nata). Právo sa môže vykonať po prvý raz, akonáhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, actio nata je spájaná so splatnosťou dlhu.
18. Pre tento okamih nie sú rozhodujúce subjektívne skutočnosti, ktoré sú na strane oprávneného subjektu, ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal rozhodujúci okamih, kedy bolo možné
právo vykonať po prvý raz. Nie je teda významné, prečo oprávnený subjekt právo neuplatnil ihneď po tom, čo nastala actio nata.
19. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v bode 4.3 písm. d) zmluvy o dielo bolo stranami sporu dohodnuté, že konečnú faktúru je zhotoviteľ oprávnený vystaviť a doručiť do 10 dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2008. Takéto dojednanie nemožno vyhodnotiť ako dohodu zmluvných strán o splatnosti dlhu a preto mohol veriteľ požiadať dlžníka o splnenie dlhu kedykoľvek. Dlžník je v takom prípade povinný podľa § 563 OZ splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie veriteľ požiadal a privodil tak aj splatnosť dlhu. Súdna prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 25/2003) prezentovaná množstvom rozhodnutí však dospela k záveru, že ak veriteľ má možnosť sám vyvolať splatnosť má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku a preto pre účely začiatku plynutia premlčacej doby je významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť, teda kedy mohol najskôr o plnenie požiadať.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca mohol z objektívneho hľadiska požiadať o plnenie dlhu hneď ako dlh vznikol, teda 10 dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t.j. 22. decembra 2008. Je irelevantné, že tak zo subjektívnych dôvodov neurobil. Premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň 23. decembra 2008 a uplynula 23. decembra 2011. Žalobca žalobu podal až 4. apríla 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby a keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, nemôže mu byť premlčované právo priznané.
21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 4.053,96 eur s príslušenstvom zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
22. Vo zvyšnej odvolaním žalovaných napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie 4.206,39 eur s príslušenstvom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zhodne ako súd prvej inštancie mal za preukázané, že nielenže táto pohľadávka žalobcu nezanikla započítaním ale nedošlo ani k jej premlčaniu. Odvolací súd poukazuje na dostatočné, vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 126 až 132. Možno bez pochýb uzavrieť, že so všetkými námietkami žalovaných sa už vyporiadal súd prvej inštancie.
23. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 4.206,39 eur s príslušenstvom s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II.ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania. právo.
26. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).