Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-5-2022.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/5/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Advocate s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v T. T., S. č. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. S. P., PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, W.. XX, pod sp. zn. EX 24877/15, o vymoženie sumy 775,27 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrici č.k. 4Er/3087/2016-70 zo dňa 22.10.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie „žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“ zamietol podľa § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v spojení s § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že „oprávnený podal dňa 17.03.2015 pred súdnym exekútorom do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 775,27 € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 13858/10 zo dňa 27.05.2011; súdny exekútor dňa 13.12.2016 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného“ a súčasne zo zistenia, že „podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmenka, ktorá zabezpečovala záväzkový právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 03.02.2010; na základe zmluvy o úvere oprávnený poskytol povinnému úver v sume 350,- €; povinný prevzatie finančných prostriedkov potvrdil svojím podpisom na zmluve o úvere a zaviazal sa poskytnutý úver vrátiť oprávnenému spolu s príslušným poplatkom v sume 346,- € a celkovo tak zaplatiť sumu 696,- € v 12 mesačných splátkach po 58,- € počnúc dňom 21.02.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru; súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 15 obsahujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)“; podľa súdu prvej inštancie „zmluva o úvere uzavretá dňa 03.02.2010 medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere); ide o zmluvu, ktorú uzatvára
dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov a založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie; jednou zmluvnou stranou je dodávateľ - oprávnený, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka); druhou zmluvnou stranou je spotrebiteľ - povinný, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka); zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky 03.02.2010; dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon „podnikania“ považoval súd len za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkový právny vzťah spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch; navyše, povinný v zmluve o úvere ani nebol označený ako podnikajúca fyzická osoba (obchodné meno, miesto podnikania, IČO), ale výlučne ako nepodnikajúca fyzická osoba (meno a priezvisko, pobyt, rodné číslo, číslo OP)“; podľa právneho posúdenia súdu prvej inštancie právomoc rozhodcovského súdu nebola riadne založená rozhodcovskou doložkou, preto rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu (body 17 až 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia); súd prvej inštancie dospel k záveru, že „dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd; znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza; ustanovenie bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je preto v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo); predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku; rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nie je materiálne vykonateľný, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ (body 22 a 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia); súd prvej inštancie nakoniec uviedol aj to, že „exekučné konanie prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je v predmetnej veci potrebné aplikovať aj § 243f Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 a § 40 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); exekučný súd opakovane vyzýval súdneho exekútora, aby postupoval v zmysle § 40 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); súdny exekútor dňa 22.12.2020 predložil súdu listiny, ktorými oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie; oprávnený však nedoplnil skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným; v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol len, že právny vzťah založený zmluvou o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským; súdny exekútor nenavrhol zastaviť exekučné konanie v zmysle § 40 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), a to napriek skutočnosti, že oprávnený si nesplnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), preto exekučný súd nemohol na návrh exekútora zastaviť exekučné konanie podľa § 40 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); keďže však exekučný titul nespĺňal podmienky materiálnej vykonateľnosti, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 28.10.2021 (č.l. 82-83 spisu); vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v rámci odvolacej argumentácie v časti nesprávnych skutkových zistení oprávnený podrobne argumentoval, že súd prvej inštancie „nesprávne zistil skutkový stav pokiaľ dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka; oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu (...) formou samostatného právneho úkonu a to
na samostatnej listine; v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné; konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu; vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 odsek 4 písmeno r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní poukazujeme na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva; v danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení“; v rámci odvolacej argumentácie v časti nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený podrobne argumentoval, že súd prvej inštancie „nesprávne v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (...), čím v podstate skúmaním formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nahradil konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku“; na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
3.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
3.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
3.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.2 Odvolanie oprávneného nie je dôvodné; odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade bola dôvodne zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015; z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie (ako exekučný súd);
súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.); z obsahu odvolania vyplýva, že odvolacia argumentácia oprávneného v plnom rozsahu nekorešponduje s dôvodmi, na ktorých súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015); odvolací súd je pritom pri rozhodovaní viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) vrátane ich skutkového vymedzenia; pokiaľ oprávnený v odvolaní konkrétne namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach, ide v skutočnosti o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci; pri viazanosti odvolaním tak musí odvolací súd konštatovať vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie; aj podľa odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere mal spotrebiteľský charakter; súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil; odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku v režime ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 pristúpil súd prvej inštancie ako exekučný súd správne k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky); súdna prax k uvedenému ustanoveniu dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou (rozhodcovskou doložkou) ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou (rozhodcovskou doložkou) viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a sp. zn. IV. ÚS 60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej zo dňa 16.11.2010); od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci; z obsahu spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok; rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného titulu, bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným; odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa; táto podmienka ako súčasť vopred pripraveného textu všeobecných obchodných podmienok nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a povinný nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. jej aplikáciu vylúčiť; k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach dospela aj súdna prax (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/258/2015 zo dňa 10.06.2015 alebo nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I.ÚS/3512/2011 zo dňa 11.11.2013); dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní; ak má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán; v danom prípade zo zmluvy o úvere ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že povinný ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť (napr. modifikovať predmet rozhodcovského konania), resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť; následne veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil úkon predpokladaný v samotnej rozhodcovskej doložke; po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu; nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pretože nie je materiálne vykonateľný a tento nedostatok bráni vo vykonaní exekúcie; vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné; súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne exekučný súd v rámci rozhodnutia o trovách exekučného konania.
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.