Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-114-2021.pdf
PDF · 109.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/114/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, konajúci prostredníctvom: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik organizačná zložka OZ Šariš, so sídlom Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom N. XX, XXX XX Z. - mestská časť L., proti žalovanému: DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48 081 655, v konaní o zaplatenie 20.376,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/60/2020-206 zo dňa 25.06.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/60/2020-206 zo dňa 25.6.2021 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 20.376,- Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo súm: 7.800,- Eur od 05.02.2019 do zaplatenia, 7.800,- Eur od 18.01.2020 do zaplatenia, 1.704,- Eur od 05.02.2019 do zaplatenia, 1.704,- Eur od 18.01.2020 do zaplatenia, 684,- Eur od 28.09.2018 do zaplatenia, 684,- Eur od 03.01.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
2. Okresný súd v napadnutom rozsudku s poukazom na § 489 Občianskeho zákonníka, zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 369 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (ďalej aj len „nariadenie vlády“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády a vykonané dokazovanie rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
3. Medzi stranami sporu bola sporná platnosť nájomnej zmluvy. Okresný súd však mal vykonaným dokazovaním preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu tak nájomnej zmluvy I., ako aj nájomnej zmluvy II., ktoré žalobca ako prenajímateľ pôvodne uzavrel s obchodnou spoločnosťou DOPRAVEX, s.r.o., IČO: 44 083 238. Predmetné zmluvy boli uzavreté v písomnej forme, pričom obidve obsahovali
všetky základné náležitosti ako riadne označenie účastníkov zmluvy, predmet nájmu, účel nájmu, výšku nájmu, splatnosť nájomného. Okresný súd teda nájomnú zmluvu, ktorej platnosť žalovaný rozporoval a taktiež nájomnú zmluvu II. vyhodnotil ako platnú. V konaní mal okresný súd ďalej preukázané, že na základe zmluvy I. a zmluvy II. došlo k zmene účastníkov uvedených nájomných zmlúv, keďže s účinnosťou od 01.07.2016 do práv a povinností pôvodného nájomcu vstúpil žalovaný. Pokiaľ išlo o nájomnú zmluvu III., táto síce nebola medzi stranami sporu uzavretá písomne, ale s ohľadom na tú skutočnosť, že pre uvedený zmluvný typ zákon povinnú písomnú formu nevyžaduje s ohľadom na tvrdenie žalobcu, že žalovaný na základe dohody o spoločnom užívaní lesných ciest a zvážnic č. ZML3573/2012 zo dňa 03.05.2012 (ďalej len „nájomná zmluva III.“), ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a DOPRAVEX, s.r.o., IČO: 44 083 238 v predchádzajúcich rokoch plnil, ktoré tvrdenie žalovaný účinne v priebehu konania nepoprel, okresný súd dospel k záveru, že i táto nájomná zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá platne, a to v ústnej forme. Na základe vyššie uvedených nájomných zmlúv žalobca žalovanému vyfakturoval nájomné, a to faktúrami bližšie označenými v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Keďže žalovaný uvedené faktúry v lehote splatnosti neuhradil, okresný súd žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 20.376,- Eur vyhodnotil čo do dôvodu ako i výšky ako dôvodný, a preto tento nárok žalobcovi priznal v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore, ako i v podanej duplike rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom platnosti nájomnej zmluvy, resp. dodania služieb v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou, tieto tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel vlastnými skutkovými tvrdeniami, preto okresný súd jeho popretie v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku považoval za neúčinné. Okresný súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 369 a nasl. Obchodného zákonníka tak, ako si ich žalobca uplatnil, keďže mal preukázané, že žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi. Tiež priznal v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu trpí vadami. Nesprávnym procesným postupom bolo žalovanému ako strane znemožnené, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Žalovaný citoval v odvolaní ods. 24. napadnutého rozsudku okresného súdu. Zdôraznil, že sa s ním nestotožňuje, poukázal na to, že podľa jeho názoru okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne okresný súd posúdil platnosť nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným. Podľa žalovaného nedošlo k platnému uzatvoreniu týchto zmlúv. Okresný súd riadne a bezpochybne nezdôvodnil svoj postup, a ani neuviedol, akými úvahami dospel k jednoznačnému záveru, že zmluvy boli platné. Žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi faktúry. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný ako dôvod podaného odvolania uvádza skoro všetky odvolacie dôvody bez podrobnejšieho zdôvodnenia. Podľa žalobcu je napadnutý rozsudok okresného súdu vecne správny a zákonný. Odvolanie žalovaného považoval za účelové, neodôvodnené, bez uvedenia relevantnej skutkovej a právnej argumentácie. Okresný súd podľa žalobcu náležite zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuvádzal, z akých vlastných skutkových okolností vychádza pri popieraní platnosti uzatvorenia nájomných zmlúv a neexistencie jeho záväzku plniť žalobcovi nájomné, preto postup okresného súdu cez úpravu § 151 ods. 2 CSP hodnotil žalobca ako správny. Žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
6. Okresný súd umožnil žalovanému vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu, o čom svedčí doručenka na č.l. 246 spisu. Žalovaný sa k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaným a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/114/2021-251 zo dňa 9.3.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
9. Primárne krajský súd vzhľadom k odvolaniu žalovaného poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v podanom odvolaní zo dňa 05.08.2021 (č.l. 222 a nasl. spisu). Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporoval, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol zákonný priestor, ak v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) § 379 CSP.
10. Odvolací súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý má zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj právnymi okolnosťami, na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú aplikoval. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery, ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril. Aj v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že ak všeobecný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v danej sporovej právnej veci.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným.
15. Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.
16. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane možnosť aktívnej účasti a právo žalovaného na označenie navrhovaných dôkazov bolo žalovaným zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.
17. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávny procesný postup, tak odvolací súd vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia zo dňa 28.2.2019, sp.zn. 2Cdo/225/2018, v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia
- jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd, vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
19. V závere svojho odôvodnenia krajský súd poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním žalovaného neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený.
20. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.
21. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
22. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne posúdil platnosť nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným a ktoré boli zároveň v tomto konaní sporné. Vyčítal okresnému súdu, že neuviedol, akým spôsobom, akými úvahami dospel k jednoznačnému záveru, že teda zmluvy boli platné. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného v odvolaní poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP stotožnil. Má za to, že konštatovanie okresného súdu vzhľadom na obsah spisového materiálu, že obidve zmluvy obsahovali všetky základné náležitosti ako riadne označenie účastníkov zmluvy, predmet nájmu, účel nájmu, výšku nájmu, splatnosť nájomného a pokiaľ žalovaný v konkrétnej rovine neuviedol dôvody na tvrdenej neplatnosti, tak potom na základe vyslovených záverov okresného súdu nebol daný dôvod odvolaciemu súdu sa odkloniť od vyslovených záverov v napadnutom rozsudku v tejto rovine. Odvolací súd vzhľadom k odvolacím dôvodom na tomto mieste pripomína, že neplatnosť právnych úkonov zjednodušene znamená, že určité osoby pri uzavieraní zmluvy konali v rozpore so zákonom. Neplatnosť možno posudzovať len podľa zákona platného v momente vykonania právneho úkonu. Spravidla je tento moment totožný s momentom vykonania posledného podpisu na zmluve. Neplatnosť zmluvy nemôže dodatočne vzniknúť ani zaniknúť. V slovnom spojení neplatnosť zmluvy je potrebné zmluvu chápať iba ako právny úkon. Neplatný nemôže byť zmluvný právny vzťah, záväzok ani doklad o právnom úkone. Zákon vyžaduje pri rôznych právnych úkonoch splnenie rôznych podmienok. Všetky tieto podmienky sú podmienkami platnosti právneho úkonu. V zásade všetky platné zmluvy majú právne účinky (vznik, zmena, zánik, práva a povinnosti) už od okamihu ich uzavretia, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli na odkladacej podmienke, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd venoval náležitú pozornosť vyhodnoteniu platnosti predmetných nájomných zmlúv. Nie je zrejmé, v čom má spočívať žalovaným tvrdená absencia riadneho neodôvodnenia postupu okresným súdom a tiež ani namietaná absencia úvah, na základe ktorých dospel k jednoznačnému záveru, že teda zmluvy boli platné, ak tieto skutočnosti, podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci vyplývajú najmä z ods. 24. napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje za podstatné na tomto mieste poukázať na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. Záverom zhŕňajúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané v odvolaní naplnenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Na základe preskúmaného postupu konania pred okresným súdom odvolací súd dospel k záveru, že nebolo zistené, že by sa zasahovalo do výkonu práv žalovaného spôsobom, ktorý by porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Preto bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania uskutočneného okresným súdom ako z relevantného základu pre posúdenie relevantnosti obrany žalovaného na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd posúdil odvolacie dôvody žalovaného, nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Okresný súd sa vyjadril k podstatným okolnostiam sporovej veci, k podstatným dôkazom, a preto nebol zistený dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Z napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdil existenciu platných zmlúv ako základných rámcov záväzkovo-právnych vzťahov medzi sporovými stranami. V tejto časti nie je žiadúce, aby opakovane boli zopakované závery, ktoré vyplývajú najmä z ods. 24. napadnutého rozsudku okresného súdu, na ktoré sa v tejto časti odvolacím súdom cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na vyhovenie žalobe na základe procesného útoku žalobcu (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).
26. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.