Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Beňo PhD., Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: , správca konkurznej podstaty úpadcu R.A.S., s.r.o., Sveržov, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 31 679 897, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti žalovanému: DANEA EAST, s.r.o., so sídlom Partizánska 44, 085 01 Bardejov, IČO: 46 939 911, právne zastúpenému: JUDr. Jaroslav Bódiš, advokát, so sídlom Pod papierňou 66, 085 01 Bardejov, IČO: 31310753, o zaplatenie 10.586,53 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -220 zo dňa 5.11.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku I., ako aj výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „odvolací súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

- sumu 1 200,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1 200,- Eur od 16.6.2018 do zaplatenia,

- sumu 1 200,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1 200,- eur od 24.7.2018 do zaplatenia,

- sumu 1 200,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1 200,- Eur od 23.8.2018 do zaplatenia,

- sumu 1 200,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1 200,- Eur od 15.9.2018 do zaplatenia,

- sumu 840,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 840,- Eur od 30.6.2018 do zaplatenia,

- sumu 840,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 840,- Eur od 24.7.2018 do zaplatenia,

- sumu 840,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 840,- Eur od 23.8.2018 do zaplatenia,

- sumu 677,42 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 677,42 Eur od 15.9.2018 do zaplatenia,

- sumu 103,44 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 103,44 Eur od 31.7.2018 do zaplatenia,

- sumu 517,20 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 517,20 Eur od 23.8.2018 do zaplatenia,

- sumu 417,10 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 417,10 Eur od 15.9.2018 do zaplatenia,

- sumu 481,00 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 481,00 Eur od 31.5.2018 do zaplatenia,

- sumu 12,66 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 12,66 Eur od 22.6.2018 do zaplatenia,

- sumu 523,61 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 523,61 Eur od 17.7.2018 do zaplatenia,

- sumu 499,40 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 499,40 Eur od 7.8.2018 do zaplatenia a

- sumu 34,70 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 34,70 Eur od 22.6.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 27.4.2018 bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu R.A.S., s.r.o. Sveržov, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 31 679 897 (ďalej aj ako „úpadca“) pričom konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.5.2018. Úpadca, poskytol službu v podobe nájmu nebytových priestorov na základe dodatku Zmluvy o nájme žalovanému, a to v mesiacoch máj až august 2018, ktorú vyúčtoval faktúrou č. A. z 1.6.2018 na sumu 1.200,- eur so splatnosťou 15.6.2018, faktúrou č. A. z 1.7.2018 na sumu 1.200,- eur so splatnosťou 23.7.2018, faktúrou č. A. z 1.8.2018 na sumu 1.200,- eur so splatnosťou 22.8.2018 a faktúrou č. A. z 31.8.20218 na sumu 1.200,- eur so splatnosťou 14.9.2018. Ďalej mal úpadca poskytnúť žalovanému službu v podobe prenájmu motorového vozidla J. U. ev. č. U., ktorú vyúčtoval faktúrou č. A. z 15.6.2018 na sumu 840,- eur so splatnosťou 29.6.2018, faktúrou č. A. 2.7.2018 na sumu 840,- eur so splatnosťou 23.7.2018, faktúrou č. A. z 1.8.2018 na sumu 840,- eur so splatnosťou 22.8.2018 a faktúrou č. A. z 31.8.2018 na sumu 677,42 eur so splatnosťou 14.9.2018. Úpadca tiež poskytol službu v podobe prenájmu stavebného stroja T. U. XX v období od 25.6.2018 do 25.8.2018, za ktorú vystavil faktúru č. A. na sumu 103,44 eur so splatnosťou 30.7.2018, faktúru za mesiac júl 2018 č. A. z 1.8.2018 na sumu 517,20 eur so splatnosťou 22.8.2018 a za august 2018 faktúru č. A. z 31.8.2018 na sumu 417,10 eur so splatnosťou 14.9.2018. Úpadca poskytol žalovanému aj službu v podobe náhrady nákladov za elektrinu J. W., za čo vystavil faktúru č. A. zo 16.5.2018 na sumu 481,- eur so splatnosťou 30.5.2018, ďalej faktúru č. A. z 25.6.2018 na sumu 523,61 eur so splatnosťou 16.7.2018 a faktúru č. A. z 23.7.2018 na sumu 499,40 eur so splatnosťou dňa 6.8.2018. Napokon tvrdil, že úpadca poskytol žalovanému službu v podobe náhrady nákladov za používanie tel. čísel XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX na prevádzke J. W. za obdobie 1.4.2018 do 31.5.2018, za čo žalovanému vystavil faktúru č. A. zo 7.6.2018 na sumu 12,66 eur so splatnosťou 21.6.2018 a službu v podobe náhrady nákladov za používanie tel. čísel XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX na prevádzke N. U. za obdobie 1.4.2018 do 31.5.2018, za čo vystavil faktúru č. A. zo 7.6.2018 na sumu 34,70 eur so splatnosťou 21.6.2018. Uvádzal pritom, že aj napriek poskytnutej možnosti k započítaniu faktúr zo strany žalobcu k plneniu dlžnej sumy vo výške 10.586,53 eur zo strany žalovaného nedošlo.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci 13.3.2019 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý doručil žalovanému do vlastných rúk spolu so žalobou a prílohami, voči ktorému podal žalovaný včas odpor. V zmysle druhá veta o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov tým došlo k zrušeniu označeného platobného rozkazu.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal tvrdiac, že tento nárok zanikol dňa 31.8.2018 jednostranným zápočtom zo strany žalovaného voči úpadcovi - spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov a teda v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcom neexistoval. Ako nepravdivé namietal tvrdenie, že o započítanie vzájomných pohľadávok žalovaného s pohľadávkami úpadcu nemal záujem, pretože žalovaný mal v čase započítania, t. j. dňa 31.8.2018 pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalovaná totiž dňa 24.8.2018 uhradila v hotovosti záväzok spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov voči T., G..Y.. vo výške 1.633,69 eur poplatok za upomienku

- úroková pohľadávka pre T., G..Y.. ako aj ďalší záväzok spoločnosti R.A.S., s.r.o., Sveržov voči T., G..Y.. vo výške 957,67 eur poplatok za upomienku - odpojenie - pohľadávka T., G..Y.. Ďalej žalovaný fakturoval úpadcovi účtovné služby za obdobie 5/2018 faktúrou č. A. na sumu 1.200,- eur, splatnou 28.6.2018, za obdobie 6/2018 faktúrou č. A. na sumu 1.200,- eur splatnou 19.7.2018, za obdobie 7/2018 faktúrou č. A. na sumu 1.200,- eur splatnou 26.8.2018 a za obdobie 8/2018 faktúrou č. A. na sumu 1.200,- eur splatnou 10.9.2018. Namietal tiež, že žalovaný v období 1.1.2018 - 31.8.2018 uhradil za úpadcu - spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov jej záväzky v celkovej výške 12.697,62 eur, a to za dodávky elektrickej energie, vodné a stočné, služby mobilného operátora, povinné zmluvné poistenie, ktoré vyznačil na pripojených výpisoch z účtu žalovaného.

5. Aplikujúc ust. , , , v spojení s ako aj , , a , , , , , , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii okresný súd uzavrel, že v prejednávanej veci nebolo žalovaným relevantne spochybnené, že úpadca poskytol žalovanému služby spočívajúce v poskytnutí nájmu nebytových priestorov prevádzky N. U. za mesiace máj až august 2018, poskytnutí nájmu motorového vozidla J. U. ev. č. U., nájmu stavebného stroja T. U., poskytnutí oprávnenia na používanie tel. čísel XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX na prevádzke N. U. a tel. čísel XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX na prevádzke J. W. a v dodávke elektriny na prevádzke J. W., tak ako boli tieto vyúčtované faktúrami úpadcu žalobcu špecifikovanými v žalobe ako aj v bode č. 9 odôvodnenia tohto rozsudku a za ktorých dodanie úpadcom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 10.586,53 eur. Obrana žalovaného voči uplatnenému nároku nespočívala v spochybnení vzniku tohto záväzku voči úpadcovi, ale v tvrdení o jeho zániku jednostranným zápočtom s jeho pohľadávkami voči úpadcovi. Predpokladom priznania právnych účinkov takejto obrane žalovaného je nielen tvrdenie o existencii záväzkov úpadcu voči žalovanému, ale v prípade ich popretia úpadcom, resp. aktuálne správcom konkurznej podstaty úpadcu aj preukázanie ich existencie. V prípade preukázania ich existencie je ďalej predpokladom úspechu použitej procesnej obrany aj preukázanie všetkých zákonných predpokladov pre ich započítanie.

6. V okolnostiach danej veci žalovaný preukazoval existenciu časti záväzkov úpadcu vo výške 12.697,62 eur výpisom z účtu žalovaného, ktorá mala v období od 1.1.2018 do 31.8.2018 uhradiť početné záväzky úpadcu. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že týmto dôkazom nie je preukázané, že išlo skutočne o záväzky úpadcu. S ohľadom na to súd poukazuje na to, že žalovaný do konania nepredložil žiaden doklad (zmluvu, faktúru a podobne) svedčiaci o existencii týchto záväzkov úpadcu, ich dôvode ani o ich výške. Dôvod vzniku týchto záväzkov ani bližšie neopísal. Je nutné konštatovať, že len samotná úhrada určitých finančných súm tretím osobám s poznámkou „RAS“ pri príslušnej debetnej transakcie nepreukazuje existenciu záväzkov úpadcu, ani predpokladov pre prevod prípadných pohľadávok tretích osôb voči úpadcovi na žalovaného (napr. pre postúpenie pohľadávky vyžaduje uzavretie písomnej zmluvy, pre pristúpenie k záväzku úpadcu podľa zase písomnú dohodu s veriteľom, pre prevzatie dlhu podľa súhlas veriteľa a tak ďalej). Iste, pokiaľ iný subjekt ako záväzkový dlžník splní za neho jeho povinnosť zo záväzkového vzťahu (za dlžníka uhradí jeho peňažný záväzok), môže na strane dlžníka voči osobe, ktorá za neho dlh uhradila vzniknúť záväzok z bezdôvodného obohatenia - išlo by o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Avšak preto, aby bolo možné dôjsť k záveru, že u žalovaného vznikla pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia voči úpadcovi ako dlžníkovi, by žalovaný musel preukázať existenciu pôvodného záväzku úpadcu, ktorý takto skutočne úhradou žalovaného zanikol. To však žalovaným predložené dôkazy nepreukazujú. Ak by úpadca v skutočnosti týmto tretím osobám nič nedlhoval, žalovanému by realizovanými úhradami vznikla pohľadávka z bezdôvodného obohatenia voči týmto tretím osobám, ktorým nedôvodne plnil. Žalovaný napriek žalobcovmu popretiu tvrdenia o existencii takýchto záväzkov úpadcu voči žalovanému v návrhu na pokračovanie v konaní pred príslušným súdom z 13.10.2020, jeho vyjadrení z 28.6.2021 ako aj vyjadrení zo 6.9.2021 neoznačil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by boli spôsobilé preukázať skutočnú existenciu záväzkov úpadcu voči žalovanému.

7. Obdobná je situácia aj pokiaľ ide o úhradu sumy 1.633,69 eur a sumy 957,67 eur spoločnosti T. P. G.. Y.., o čom majú svedčiť žalovaným predložené príjmové doklady. Konajúci súd konštatuje, že žalovaný síce dostatočne preukázal, že v súvislosti s týmito platbami išlo o úhrady záväzkov úpadcu, pretože na predloženom príjmovom doklade je ako odberateľ označený úpadca, avšak žalovaný vôbec nepreukázal, že úhrady vykonal zo svojich finančných prostriedkov, rovnako ako nepreukázal ani obsah pôvodných neuhradených faktúr, výšku súm, na ktoré boli vystavené, ktorého dňa boli faktúry vystavené a ku ktorému dňu boli splatné. Uvedené má totiž význam aj z hľadiska posúdenia naplnenia zákonných podmienok prípadného zápočtu týchto pohľadávok (a tým aj jeho platnosti), pretože proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu (§ 54 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Keďže voči pohľadávkam úpadcu, ktoré mali podľa žalovaného vzniknúť až po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurz (t.j. pred dátumom 8.5.2018), je vylúčené, aby žalovaný mohol započítať ktorúkoľvek pohľadávku, ktorá mu vznikla pred vyhlásením konkurzu. Podmienky ich vzniku však žalovaný v konaní vôbec

nepreukázal. Je pritom nepochybné, že väčšina tvrdených záväzkov úpadcu (okrem sumy 480,33 eur), ktoré žalovaný uhradil a vo svojom účtovníctve zúčtoval interným dokladom č. Z. v sume 12.697,62 eur mohla vzniknúť len predo dňom vyhlásenia konkurzu, keďže aj k ich žalovaným tvrdeným úhradám došlo predo dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Teda aj v prípade ich existencie by bolo ich započítanie s pohľadávkami úpadcu vzniknutými po vyhlásení konkurzu vylúčené. Všetky pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ktoré eventuálne vznikli predo dňom vyhlásenia konkurzu totiž podliehajú povinnosti ich prihlásenia v konkurznom konaní (§ 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Výnimkou sú iba pohľadávky proti podstate, medzi ktoré patria aj pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom [§ 87 ods. 2 písm. e) zákona o konkurze a reštrukturalizácii], avšak u väčšiny z týchto žalovaným tvrdených pohľadávok voči úpadcovi žalovaný nepreukázal, že vznikli až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. To platí aj pre prípad vzniku možných odvodených pohľadávok z bezdôvodného obohatenia úpadcu vzniknutého úhradou úpadcových záväzkov žalovaným po vyhlásení konkurzu, pretože ak by mala vzniknúť možnosť ich zápočtu s pohľadávkami úpadcu vzniknutými po vyhlásení konkurzu týmto spôsobom, s ohľadom na znenie § 54 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, by nepochybne došlo k obchádzaniu zmyslu a účelu konkurzného zákonodarstva, ktorým je zabezpečiť pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu vzniknutých pred vyhlásením konkurzu zo speňaženého majetku. Žalovaný ani vo svojich písomných vyjadreniach, ale ani na pojednávaní konanom 7.10.2021 riadne nevysvetlil a nepreukázal, z akých dôvodov uhrádzal záväzky úpadcu, a z akého dôvodu mal uhradiť po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu aj jeho záväzky voči Východoslovenskej energetike a.s. a najmä v súvislosti s čím (akou činnosťou úpadcu) vznikli (uvedené je potrebné aj pre posúdenie, či ide o pohľadávky proti podstate). Primerané (na základe vzájomných súvislostí nerozporné) odôvodnenie okolností, pre ktoré mal mať žalovaný záujem na úhrade týchto záväzkov úpadcu žalovaný neposkytol, čím sa tento jeho postup javí viac špekulatívny. Vzhľadom na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ku dňu 8.5.2018 - skutočnosť ktorá bola nepochybne žalovanému známa, pretože išlo o spoločnosti vo vlastníctve najbližších rodinných príbuzných - na dôveryhodné odôvodnenie takéhoto konania žalovaného nepochybne nepostačuje len tvrdenie o tom, že išlo o bežný postup medzi spoločnosťami založený na vzájomnej výpomoci v prípade nedostatku platobnej schopnosti niektorej z týchto spoločností.

8. K tvrdeným pohľadávkam žalovaného na úhradu účtovných služieb, ktoré mali byť dodané úpadcovi v období máj - august 2018 je s poukazom na odmietajúcu argumentáciu žalovaného potrebné konštatovať, že o ich objednaní správcom úpadcu nesvedčí žiaden písomný dôkaz z uvedeného obdobia. Žalobca tiež dôvodne poukazuje na povinnosť úpadcu (a obzvlášť jeho štatutárneho orgánu) poskytnúť v zmysle § 74 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správcovi konkurznej podstaty súčinnosť v podobe podania vysvetlení, vydania listín, či oboznámenia sa s podstatnými skutočnosťami prevádzky a neukončenej podnikateľskej činnosti úpadcu ako aj na zákonný zákaz uzatvorenia zmluvy s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo s úpadcom (§ 89 v spojení s § 9 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Z e-mailovej správy zaslanej svedkyňou Q. z 18.5.2018 (č.l. 110) vyplýva, že žalobca - správca konkurznej podstaty skutočne úpadcovi doručil žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Dokazovaním bolo tiež preukázané zaslanie požiadaviek správcovi konkurznej podstaty úpadcu dňa 21.5.2018 (správa z č.l. 99 bola adresovaná ako konateľovi úpadcu, tak aj svedkyni Q., ktorá bola v tom čase ešte zamestnankyňou úpadcu) a tiež 27.6.2018 doručenie ďalšej žiadosti o poskytnutie súčinnosti. Z oboznámených listinných dôkazov je tiež nepochybné, že Z.. S. M. a svedkyňa P. Q. boli u úpadcu v pracovnom pomere až do 28.5.2018, preto žalobca - správca konkurznej podstaty úpadcu v mesiaci máj 2018 ani nemal dôvod pre žalovaným tvrdené objednanie účtovných a administratívnych služieb. Aj požiadavku na zostavenie účtovnej závierky ku dňu vyhlásenia konkurzu správca zaslal úpadcovi ešte 21.5.2018, t.j. v čase, v ktorom pracovný pomer obidvoch označených zamestnankýň u úpadcu trval. Žiada sa poukázať tiež na fakt, že celá elektronická komunikácia medzi správcom úpadcu a Z.. S. M., resp. P. Q. bola realizovaná cez e-mailové adresy zriadené úpadcom, pričom žiadna z týchto správ (ani náznakom) svojím obsahom neosvedčuje, že pri svojich úkonoch konali za žalovaného, na pokyn jeho vtedajšej konateľky D. F. a nie na pokyn konateľa úpadcu J. F.. Svedkyňa P. Q. okrem iného vypovedala aj o tom, že tak úpadca, ako aj žalovaný reálne vykonávali činnosť na jednom a tom istom mieste, konkrétne v sídle úpadcu na R. ulici v U., kde pre obe spoločnosti svedkyňa a Z.. M. viedli ako účtovnú tak aj administratívnu, resp. personálnu agendu a napriek formálnej zmene ich zamestnávateľa k 29.5.2018 sa pre nich v podstate nič nezmenilo, to znamená vykonávali tú istú činnosť a s tým istom programovým vybavením ako pred týmto dátumom. Obsahom oboznámenej komunikácie medzi stranami konania z obdobia od 29.5.2018 do 31.8.2018 bolo (až na výnimky) len

poskytnutie informácií o konkrétnych pohľadávkach a záväzkoch úpadcu, doručovanie pošty došlej úpadcovi správcovi, vyhľadávanie dokumentov z archívu úpadcu, ktorý sa v tom čase nachádzal v jeho pôvodnom sídle a príprava podkladov pre splnenie zákonných povinností úpadcu (podanie výkazov, či daňového priznania k dani z motorových vozidiel). Vyplýva z nej aj činnosť konateľa úpadcu (viď správa z 5.6.2018 na č.l. 111), ktorý pre správcu vyznačoval pohľadávky, ktoré mali byť úpadcom už súdne uplatnené. Zo správy zo 16.8.2018 napríklad vyplýva aj žiadosť Z.. M. o poskytnutie hotovosti na poštovné, čo okrem iného vylučuje vynaloženie takýchto nákladov žalovaným. Uvedená komunikácia tak priamo nesvedčí o existencii dohody medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu a žalovaným ako právnickou osobou o poskytovaní administratívnych a účtovných služieb pre úpadcu a už vôbec nie o jej obsahových náležitostiach, medzi ktoré nepochybne musí patriť aj dohoda o cene za takéto služby. Ani vypočutá svedkyňa neuvádzala žiadne konkrétne náležitosti takejto prípadnej dohody. Aj v prípade, že v danom období svedkyňa pre úpadcu sporadicky vykonala nejakú činnosť a že za žalovaného vystavila faktúry č. A. XXXXXXX, A. XXXXXXX, A. XXXXXXX a A. XXXXXXX, ktoré následne zaevidovala nielen u žalovanej ako vyšlú faktúru, ale aj u úpadcu ako došlú faktúru, táto skutočnosť ešte existenciu takejto dohody medzi žalobcom a žalovanou neosvedčuje, keďže ani z jej strany nebolo potvrdené, že by tak konala nielen na pokyn žalovaného ako svojho vtedajšieho zamestnávateľa, ale aj priamo na pokyn správcu konkurznej podstaty. Je potrebné poukázať aj na to, že oboznámené faktúry žalovaného č. A. XXXXXXX, A. XXXXXXX, A. XXXXXXX a A. XXXXXXX boli vystavené za účelom „náhrady nákladov na účtovné služby“, nie však ako cena za poskytnutie dohodnutých účtovných a administratívnych činností žalovaným, čo existenciu žalovaným tvrdenej dohody spochybňuje. Žalovaný pritom napriek námietke žalobcu, že mu zo strany žalovaného neboli poskytnuté žiadne takéto služby, nepreukázal ich reálne poskytnutie a ani nevyúčtoval a riadne nepreukázal aké konkrétne náklady, za aké konkrétne služby mu mali ich poskytnutím úpadcovi vzniknúť. Preto len prostý fakt, že k 29.5.2018 u svedkyne a Z.. M. došlo k zmene zamestnávateľa, napriek skutočnosti ktorej kontinuálne pokračovali v poskytovaní súčinnosti správcovi konkurznej podstaty na jeho vyžiadanie, nie je dostatočným dôkazom o existencii žalovaným tvrdenej dohody (zmluvy) o poskytovaní účtovných a administratívnych služieb pre úpadcu, keďže menované výkon práce (už pre iného zamestnávateľa) realizovali aj po tomto dátume na tom istom mieste, ktoré bolo sídlom úpadcu, mali naďalej k dispozícii jeho programové vybavenie, prístup k jeho archívnym dokumentom a stály kontakt s konateľom úpadcu, od ktorého bol oprávnený žalobca vyžadovať súčinnosť, ktorú tak mohol v praxi realizovať aj cez v sídle úpadcu pracujúce bývalé zamestnankyne úpadcu.

9. K splneniu podmienok žalovaným tvrdeného jednostranného zápočtu pohľadávok je ďalej potrebné uviesť, že pre platnosť započítacieho prejavu vo všeobecnosti nestačí, aby sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli (t.j. keď nastane ich obojstranná splatnosť), ale potrebný je aj prejav vôle smerujúci k započítaniu, t.j. právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového vzťahu (tzv. kompenzačný prejav). Kompenzačný prejav robí vždy veriteľ voči svojmu dlžníkovi a musí spĺňať všetky všeobecné náležitosti právnych úkonov požadované zákonom ( a nasl. ). To znamená musí byť z neho zrejmé, ktoré pohľadávky majú byť započítané. Keďže ide o jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon (prejav vôle), v čase jeho urobenia musia byť naplnené podmienky pre jeho vykonanie a súčasne musí dôjsť k jeho oznámeniu (doručeniu) druhej strane. V danom prípade časť započítaných pohľadávok žalovaného mala spočívať v bezdôvodnom obohatení úpadcu, za ktorého mal bez právneho dôvodu plniť jeho záväzky žalovaný. Pohľadávka z bezdôvodného obohatenia je však za primeranej aplikácie splatná až na výzvu veriteľa. Takáto výzva žalovaného voči žalobcovi však v konaní nebola ani tvrdená, nie to ešte preukázaná. To znamená, že v čase vystavenia listiny označenej ako jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov, ak by aj tieto pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vznikli (čo však bolo relevantne spochybnené z dôvodov opísaných vyššie) neboli by ešte splatné a teda spôsobilé k započítaniu. Ďalej je potrebné poukázať na to, že žalovaný jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov vystavený pod č. Z.- XXXXX z 31.8.2018 predložil bez akéhokoľvek dôkazu o jeho doručení/doručovaní žalobcovi, pričom na pojednávaní pred súdom na dotaz súdu len poukázal na dátum vyhotovenia tejto listiny a svoje tvrdenie doplnil o jej doručení dňa 31.8.2018. Žalobca pritom zánik pohľadávok voči úpadcovi započítaním odmietol priamo v odôvodnení doručenej žaloby. Podľa názoru súdu je tak dôvodný aj záver, že žalovaný doručenie svojho jednostranného započítacieho prejavu voči žalobcovi pred podaním žaloby nepreukázal a k jeho doručeniu došlo až doručením odporu proti platobnému rozkazu s prílohami žalobcovi dňom 25.9.2020. Preto obrana žalovaného, že už k 31.8.2018 došlo k zániku žalovaných pohľadávok jednostranným započítaním nemôže byť akceptovaná, nakoľko k prípadnému zániku týchto pohľadávok by mohlo dôjsť až po jeho doručení správcovi konkurznej podstaty úpadcu, nie však

úpadcovi samotnému (viď označenie druhej strany v predloženej listine). V tomto smere sa vzhľadom na dokazovaním zistenú skutočnosť, že administratívne úkony a účtovníctvo žalovaného aj úpadcu sa v označenom čase (vzhľadom na personálne prepojenie ich pôvodných vlastníkov vyplývajúce aj zo stavu zrejmého z verejne dostupného obchodného registra) praktizovalo na jednom (totožnom) mieste, t.j. na R. I.. v U., nemožno za takéto doručenie jednostranného započítacieho prejavu vzájomných pohľadávok a záväzkov považovať ani súbežné zaevidovanie príslušných účtovných dokladov v účtovníctve žalovaného a súčasne aj v účtovníctve úpadcu, nakoľko pre jeho právne účinky bolo popri splnení ostatných podmienok pre platné započítanie potrebné predovšetkým jeho doručenie žalovaným správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Skutočnosť, že podľa znenia predloženej listiny išlo o jednostranný zápočet realizovaný zo strany žalovaného a nie o dohodu o započítaní tak nepotvrdzuje tvrdenie svedkyne, že sa tak udialo po dohode so správcom konkurznej podstaty - inak by bola vyhotovená obojstranná dohoda o započítaní a nie jednostranný zápočet, ktorý mimochodom počíta aj so zápočtom nesplatných pohľadávok (napr. faktúra žalovaného č. A. XXXXXXX, faktúra úpadcu č. A.), čo je však v rozpore s . Takéto započítanie tak nemôže byť ani z tohto dôvodu platné.

10. Z vyššie uvedených dôvodov, vychádzajúc z nespornosti pohľadávok uplatnených žalobcom a s ohľadom na neunesenie dôkazného bremena o skutočnej existencii pohľadávok žalovaného, resp. o naplnení podmienok pre ich platné započítanie s pohľadávkami uplatnenými žalobcom, a tým záveru o ich zániku, súd prvej inštancie žalobe žalobcu čo do uplatnenej istiny vyhovel, tak ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku. Súčasne vyhovel aj žalobnému nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých fakturovaných súm v rozsahu vyplývajúcom z výroku I. tohto rozsudku, keďže doručenie označených faktúr žalobcu žalovanému v konaní namietané nebolo. Výšku požadovaného úroku z omeškania súčasne súd považoval za súladnú s obsahom v spojení s nariadenia vlády.

11. Žaloba bola zamietnutá len čo do úroku z omeškania 8 % ročne od 23.8.2018 do zaplatenia zo sumy 10.800,- eur (t. j. prevyšujúcej sumu 1.200,- eur), nakoľko dôvodnosť tohto výpočtového základu pre uplatnený úrok z omeškania nebola žalobcom v konaní preukázaná.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania vychádza zo záveru, že žalobca bol v celom rozsahu čo do uplatnenej istiny (na uplatnené príslušenstvo ktorej sa neprihliada) úspešný a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, ako aj čo do závislého výroku o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že existenciu záväzkov úpadcu voči žalovanej preukázal faktúrou č. A. z 9.7.2018, príjmovým dokladom vystaveným T. G..Y.. dňa 24.8.2018, vnútorným účtovným dokladom Z., listinou jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov, príjmovým dokladom vystaveným T. G..Y.. z 24.8.2018, faktúrou z 31.8.2018 a 14.6.2018, výpisom z hlavnej knihy analytickej evidencie žalovaného z 19.3.2019, faktúrou žalovaného z 10.8.2018, vnútorným účtovným dokladom žalovanej, ako aj svedeckou výpoveďou P. Q..

14. S poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom existencie, resp. neexistencie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ako aj to, ako to posúdil súd prvej inštancie keď konštatoval, že medzi stranami však bola sporná existencia pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré si žalovaný jednostranne započítal s pohľadávkami žalobcu listinou z 31.8.2018. Žalovaný poukázal na to, že túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa P. Q., ktorá vystavila faktúry za účtovné služby za žalovaného, ktoré následne žalovaný započítal s pohľadávkou úpadcu.

15. Žalovaný rovnako namietal aj výrok III. o náhrade trov konania, keď žalobca ako zdatná osoba sa nechal zastupovať advokátkou kanceláriou len z toho dôvodu, aby navýšil výdavky žalovaného o trovy právneho zastúpenia, aj keď toto nebolo podľa žalovaného potrebné vzhľadom na právne vzdelanie žalobcu, ktorým je správca konkurznej podstaty JUDr. Jozef Beňo.

16. S poukazom na uvedené vrámci odvolacieho návrhu žiadal žalovaný, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol v celom rozsahu. Alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav úplne a zhodne so skutočným stavom, keď pozornosti súdu prvej inštancie neuniklo, že faktúry, ktoré chcel žalovaný použiť na započítanie neboli vystavené za poskytovanie dohodnutých účtovných a administratívnych činností, ale za účelom „náhrady za nákladov na účtovné služby“, ako to vyplýva priamo z textu daných faktúr. Toto zistenie priamo odporuje tvrdeniu žalovaného o existencii akejsi zmluvy o poskytovaní účtovných a administratívnych služieb a priamo to vylučuje aj existenciu dohody o výške a spôsobe určenia odplaty za tieto služby. Tak ako to vyplýva zo záverov súdu prvej inštancie Z.. S. M. a P. Q. aj po vyhlásení konkurzu vykonávali svoju prácu na rovnakom mieste, a to bez ohľadu na zmenu zamestnávateľa (pôvodne to boli zamestnankyne úpadcu), pričom na tomto mieste sa nachádzali aj účtovné doklady úpadcu, ako aj programové vybavenie elektronickej podoby účtovníctva úpadcu. Správca nikdy neuzatvoril so žalovaným žiadnu dohodu o poskytovaní účtovných alebo administratívnych činností, ale vždy žiadal len o poskytnutie súčinnosti, ktorou mu bol povinný J. F., ako konateľ úpadcu, pričom totožná osoba bola a je aj konateľom žalovaného. Rovnako boli povinné poskytovaním súčinnosti aj bývalé zamestnankyne úpadcu, ktoré mali prístup k účtovným záznamom úpadcu. Všetky označené osoby boli povinné poskytovať súčinnosť bezodplatne súlade ust. § 74 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

18. Žalobca poprel, že tu existovala dohoda o poskytovaní účtovných a právnych služieb, resp. že by si takéto služby objednal.

19. Jednostranný zápočet skutočne nikdy nebol riadne doručený správcovi bol len v rozpore s vôľou správcu a bez jeho vedomia zaúčtovaný v účtovníctve žalovaného, ako aj v účtovníctve úpadcu, ku ktorému mali vyššie označené zamestnankyne prístup. Výpoveď bývalej zamestnankyne a svedkyne o tom, že jednostranný zápočet vyhotovila po dohode so správcom je nepravdivá, pričom pri hodnotení hodnovernosti je nutné prihliadať aj na jej existujúci zamestnanecký vzťah u žalovaného, ktorý nutne vyvoláva podriadenosť voči konateľovi žalovaného a znemožňuje jej vypovedať nestranne, nakoľko má záujem na procesnom úspechu žalovaného. Súd prvej inštancie túto otázku uzatvára tvrdením, že ak sa započítanie udialo po dohode so správcom, bola by uzatvorená dohoda o započítaní, a to aj s ohľadom na právnu nemožnosť jednostranného započítania nesplatných pohľadávok.

20. S poukazom na uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k stanovisku žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie opierajúc sa o zavadzajúce vyjadrenia žalovaného (zrejme mal žalovaný na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu). Súd nepreskúmal dostatočne ani skutkový stav o uzatvorení dohody medzi zodpovednými osobami a štatutármi uvedených spoločností, ale nepreskúmal ani dohody so zamestnancami. Súd nepreskúmal a nevysporiadal sa ani s dôkazmi predloženými žalovanými.

22. Žalovaný poukázal na to, že cez poverené osoby a zamestnancov priebežne komunikoval s poverenou osobou žalobcu a JUDr. Beňom, ktorý koordinoval výkon skutočne vykonaných a požadovaných prác, jednak elektronickou poštou, ale hlavne priamo a osobne zadával úlohy zamestnancom žalovaného v jej priestoroch, ktoré výhradne užíval žalovaný.

23. Súd prvej inštancie nebral so úvahy skutočnosť, že v roku 2018 už nemal žalobca právny titul na užívanie priestorov administratívnej budovy na ulici R. XXXX/X v U., keď uvedené nehnuteľnosti od roku 2012 vlastní G. XX Y..N..K.., U. U..

24. Ďalším zavádzaním a tvrdením žalobcu je, že J. F. bol konateľom žalovaného, keď je preukázané, že v roku 2018 nebol konateľom žalovaného a v žiadnom prípade nebola žalovaná spoločnosť a zamestnanci žalovaného povinní poskytovať súčinnosť správcovi úpadcu, a to bezodplatne v súlade s ust. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. v súlade s ust. .

25. Žalovaný v dobrej viere poskytoval v uvedených priestoroch služby žalobcovi za odmenu, ktorú fakturoval. Faktúry za vzájomné plnenie a zápočty ako aj prehľady účtovného stavu žalovaného za poskytnuté služby a vykonanú prácu preberal žalobca priebežne s mesačným vyúčtovaním a počas danej doby predložené účtovné doklady nespochybňoval, boli riadne evidované, zasielané úpadcovi, za ktoré zodpovedal poverený správca.

26. K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach s tým, že nikdy nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, na základe ktorého by mohol žalovaný požadovať od správcu akúkoľvek odplatu za poskytnutie súčinnosti. Správca nikdy neuzatvoril so žalovaným žiadnu dohodu o poskytovaní účtovných alebo administratívnych činností, ale vždy žiadal len poskytnutie súčinnosti, ktorou mu bol povinný J. F., ako konateľ úpadcu, pričom totožná osoba bola a je konateľom žalovaného. Rovnako boli povinné poskytovaním súčinnosti aj bývalé zamestnankyne úpadcu, ktoré mali prístup k účtovným záznamom úpadcu, a to podľa , resp. .

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. verejným vyhlásením rozsudku Krajským súdom v Prešove bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

28. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednával odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, odvolací súd poukazuje na ust. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli v spojení s ust. splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

29. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

32. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Krajský súd uvádza, že z aplikácie ust. , , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodovom zvýraznia právne významné, v prípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2009, v zmysle ktorého ...“odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj súdu odvolacieho a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa následne môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu,“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.4.2012, podľa ktorého ...“ odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdov prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.

34. Žalobca v odvolaní napadol rozsudok aj z dôvodov uvedených v , teda z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp. zn. , v zmysle ktorého ...“ dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotenie dôkazu je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovanými a hodnotenými dôkazmi (), a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutia okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykonal. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstatných prejednávaných vecí nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav.

35. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež druhá námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom ( ). Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácii v predmetnej sporovej veci nenastala.

36. Viazaný rozsahom ako aj dôvodmi odvolania krajský súd k námietke žalovaného, že existencia záväzkov úpadcu voči žalovanému bola preukázaná účtovnými dokladmi, resp. jednostranným zápočtom, uvádza, že žiaden záväzok sám o sebe nie je preukázaný z účtovníctva, keď faktúra je daňový doklad slúžiaci na daňové účely, pričom z faktúry samotnej záväzok, resp. obchodnoprávny vzťah samotný nevyplýva, keď žalovaný ani v podanom odvolaní nijako nespochybňoval, že mal v nájme príslušne nebytové priestory, ako aj motorové vozidla a z toho vyplývajúca bola nesporná aj výška sumy za nájom, ktorú sa žalobca voči žalovanému domáhal.

37. Rovnako samotná skutočnosť, že túto faktúru žalovaný poňal zo svojho účtovníctva nezakladá záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu, resp. nepreukazuje existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorú by si mohol žalovaný jednostranným zápočtom započítať voči existujúcej pohľadávke žalobcu.

38. Žalovaný ako dôkazom o existencii tejto pohľadávky dôvodil výsluchom svedkyne P. Q., resp. Z.. M., ktoré boli pôvodne zamestnankyne žalobcu, pričom nijako súdu nepreukázal, že by správca žalobcu

uzatvoril so žalovaným, potom čo sa tieto svedkyne stali jeho zamestnankyne, dohodu o poskytovaní účtovných alebo administratívnych činností, práve vždy žiadal o poskytnutie súčinnosti tieto svedkyne a nikdy nie priamo žalovaného, ktorý aj v prípade ak by ho správca požiadal o poskytnutie súčinnosti priamo bol povinný poskytnúť bezodkladne a hlavne bezodplatne, tak ako to vyplýva z ust. a . Napokon pokiaľ by tieto zamestnankyne pôvodne žalobcu a neskôr žalovaného nejaké účtovné práce pre žalobcu vykonávali aj potom, ako sa žalobca dostal do úpadku, nič nebránilo žalovanému predložiť doklady o vykonaní týchto prác (napr. ročnú účtovnú závierku, daňové priznanie, atď.) vykonané pre žalobcu zamestnankyňami žalovaného v čase, keď už bol žalobca v úpadku. Žalovaný však nič takéto v konaní nepredložil a preto správne dospel súd prvej inštancie k záveru o neexistencii započítateľnej pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu.

39. Napokon tak ako to vyplýva zo vzájomnej e-mailovej komunikácie medzi správcom úpadcu a žalovaným na č.l. 99 až 149 súdneho spisu, správca úpadcu požiadal tieto bývalé zamestnankyne o poskytnutie súčinnosti, ako aj o zaslanie konkrétnych nájomných zmlúv a faktúr, ktoré boli tieto zamestnankyne povinné poslať správcovi bezodplatne, tak ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení , resp. o poskytnutie informácii týkajúcich sa vymáhania pohľadávok v prospech úpadcu, konkrétne či tieto faktúry boli zaevidované v kontrolnom výkaze, ak nie, ktoré sú uvedené v kontrolnom výkaze, oznámenie čísla kontrolného výkazu pre každú faktúru a či boli vedené mesačné alebo štvrťročné kontrolné výkazy, prípadne o predloženie ďalších účtovných dokladov. Z tejto komunikácie nijako nevyplýva žiadosť správcu úpadcu, aby zamestnankyne žalovaného pre žalobcu vykonávali nejaké účtovné práce nad rámec ich zákonných povinnosti vyplývajúcich zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

40. Svedkyňa P. Q. na pojednávaní konanom dňa 7.10.2021 uviedla, že istý čas pracovala aj pre úpadcu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú za úpadcu podpísal správca JUDr. Beňo, a to na obdobie 3 mesiacov, avšak túto dohodu uzatvorenú medzi správcom úpadcu a ňou, ktorou preukazovala, že pre úpadcu vykonávala činnosť, súdu žalovaný nepredložil. Aj v prípade, ak by takáto dohoda existovala, týkala by sa svedkyne a žalobcu ako zmluvných strán a nie žalovaného, t. j. dohodu o pracovnej činnosti môže uzatvoriť len zamestnanec ako fyzická osoba so zamestnávateľom a určite by takúto dohodu nemohol uzatvoriť žalovaný so žalobcom a následne si túto pohľadávku z tejto dohody započítať proti pohľadávke žalobcu za nájom.

41. Žalovaný ďalšie argumenty v podanom odvolaní neuviedol, s tým, že na následné argumenty žalovaného, ktoré súdu uviedol až v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu po lehote určenej na odvolanie, odvolací súd prihliadať nemohol. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny výrok napadnutého rozsudku je aj o trovách konania odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením ,ktoré vydá súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).