Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sa-23-2020.pdf
PDF · 148.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: A.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S. Timravy 950/15, 010 08 Žilina, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 49819-2/2020-BA zo dňa 14. mája 2020
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Číslo: 49819-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020 a následne zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie s priznaním trov právneho zastúpenia. V žalobe žalobca výslovne uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania. Žalobca rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca uviedol, že licencia L1A oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak licencia L1A nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaný sa nezaoberal ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“). Poukázal na ust. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, nakoľko len tieto činnosti sú činnosťami podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. V prípade žalobcu je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia a na to nadväzujúce pozastavenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 01.09.2007. Pokračujúca držba licencie je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nepodstatná, keďže vzhľadom na neexistenciu príjmov z tejto licencie, nebola táto nikdy činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca sa ku dňu 31.08.2007 preukázateľne a zákonným spôsobom prostredníctvom odhlášky podanej na príslušný orgán odhlásil z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Dňom 31.08.2007 došlo k nespornému zániku sociálneho poistenia žalobcu, pričom takto to vyhodnotil aj prvostupňový orgán, keď k tomuto dňu vyznačil v spise zánik sociálneho poistenia žalobcu. Následne dňa 24.07.2017, teda po uplynutí takmer desiatich rokov, vydal prvostupňový orgán rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobcovi sociálne poistenie nemalo zaniknúť 24.07.2017, na základe čoho predpísal
žalobcovi poistné za obdobie september 2007 až december 2008 v celkovej sume 1.421,03 Eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo zo strany žalovaného napadnutým rozhodnutím v časti predpísaného poistného potvrdené. Prvostupňový orgán takmer po desiatich rokoch od právoplatného skončenia konania o nespornom zániku sociálneho poistenia žalobcu rozhodol, že žalobcovi nemal zaniknúť status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej „SZČO“) z dôvodu, že aj naďalej držal licenciu L1A. Žalobca uviedol, že licenciu L1A držal aj v čase, keď prvostupňový orgán právoplatne rozhodol o zániku sociálneho poistenia žalobcu ku dňu 31.08.2007. Tým, že prvostupňový orgán nemal vedomosť v roku 2007 o tom, že žalobca v danom čase bol držiteľom licencie L1A, hrubo porušil zásadu materiálnej pravdy, keď pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia nezistil skutočný stav veci. Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky, považoval za nesprávny. Dôsledok, ktorý žalobca bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále, považoval za prísny a nespravodlivý, a to za situácie, keď nemal žiadne príjmy viazané na licenciu L1A, riadne a včas si plnil svoje odvodové povinnosti ako SZČO, a to až ku dňu 31.08.2007, kedy bol v spise vyznačený zánik sociálneho poistenia žalobcu. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs 1/2019, ktoré doposiaľ nebolo zmenené, má precedentný charakter s povahou zásadného významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť. Žalobca poukázal aj na ust. § 3 ods. 2 SSP s tým, že ho prvostupňový orgán neupovedomil o začatí predmetného konania, neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis a nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia. Uvedeným konaním bolo porušené právo žalobcu na obhajobu, ochranu práv a právom chránených záujmov, keď mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Došlo tým k porušeniu § 185 ods. 4 v spojení s § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorou vadou je zaťažené celé správne konanie, teda aj prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom bez účasti žalobcu ako účastníka konania. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že správne orgány sa nezoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa tohto rozhodnutia základná otázka, teda či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, v danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Krajský súdu v Prešove dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu, je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z..
2. Podľa žalobcu formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným, je nielen nespravodlivý, ale aj nezákonný, pričom žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Licencia L1A nie je oprávnením, zakladajúcim postavenie SZČO. Pretože žalobca nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činne osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej žalobca poukázal na § 209 ods. 1, § 222 ods. 3 a 4, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. Uviedol, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k dňu 31.08.2007. Po preskúmaní všetkých skutočností prvostupňový orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobca vychádzal z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Žalobca zopakoval, že ho prvostupňový orgán neupovedomil o začatí predmetného konania, neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a uplatniť jeho nároky. Ďalej uviedol, že súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs 1/2019 s dôrazom na skutočnosť, že pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A“ nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť“ a pojem „licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ pre účely sociálneho poistenia.
3. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10. septembra 2020 (č.l. 26-28 spisu). Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím číslo: 700-1611768917- GC04/17 zo dňa 24. júla 2017 predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie v sume 188,89 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 771,33 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 257,11 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 203,70 Eur (ďalej len ,,poistné“); spolu v sume 1.421,03 Eur, za obdobie september 2007 až december 2008. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom ustanovenej lehote odvolanie. Na základe námietok uvedených v odvolaní Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím číslo: 31164-38/2017-ZA zo dňa 13. septembra 2017 prerušila konanie podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.) až do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Po odpadnutí dôvodov prerušenia pokračovala v konaní v súlade s § 217 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a predložila odvolanie na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie, ako druhostupňovému orgánu. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a za zistenia, že bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júna 2020. K námietkam v správnej žalobe žalovaný poukázal na ust. § 5 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré upravuje právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, v zmysle ktorého za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010, sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c). Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného prepisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Žalobca bol v spornom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) číslo: L1A/ZA/0573/05 s dátumom vzniku tohto povolenia 6. december 2005, ako aj na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti číslo: 04813/2006/OZ, ktoré vydal Žilinský samosprávny kraj dňa 19. júna 2006 (právoplatný 20. júna 2006). Z registra Štatistického úradu SR vyplýva, že v Štatistickom registri organizácií bol žalobca zapísaný od 20. júna 2006 do 30. júna 2011. Ako právna forma je v registri organizácií uvedené „slobodné povolanie
- fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona“, s hlavnou činnosťou špeciálnej lekárskej praxe. Pozastavenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 1. septembra 2007 nebolo preukázané.
4. Z údajov poskytnutých zo súboru Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca v roku 2006 dosiahol prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (príjmy zo živnosti) v sume 94.083,- Sk. Keďže príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu presiahol zákonom ustanovenú hranicu 91.200,- Sk, vzniklo žalobcovi podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 vzhľadom na to, že v roku 2007 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (príjmy zo živnosti) v sume 110.847,- Sk, ktorý presiahol zákonom ustanovenú hranicu 97.200,- Sk. Žalovaný poukázal na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z v znení účinnom do 31. decembra 2010, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká každej fyzickej osobe, ktorá má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, v ktorej súvislosti sa odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/16/2016.
5. Žalobca v spornom období preukázateľne disponoval oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré mu zakladalo status samostatne zárobkovo činnej osoby a v rozhodujúcom
období, t.j. v roku 2006 a 2007, dosiahol príjem z podnikania, na základe ktorého vzniklo žalobcovi aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s následnou odvodovou povinnosťou. Zdôraznil, že v prípade žalobcu status samostatne zárobkovo činnej osoby nebol založený len držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A, ale aj tou skutočnosťou, že bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a bol vedený Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri organizácií. Žalobca nebol považovaný za samostatne zárobkovú činnú osobu výlučne len na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. Žalovaný považoval za potrebné uviesť i to, že právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne Žilina číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 7. júna 2017, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe A.. J. B. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2009. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. júla 2017, teda nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia konečným spôsobom bol upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Sociálna poisťovňa z uvedeného dôvodu bola povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia. Do 7. júna 2017 neexistuje žiadne rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým by rozhodovala o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu, ako o spornom prípade.
6. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je predmetom tohto súdneho konania a nemôže byť ani predmetom sporu, pretože uvedená otázka bola právoplatne vyriešená, v ktorej súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžsk/1/2018, sp.zn. 9Sžso/1/2015, rozhodnutie Krajského súde v Prešove sp.zn. 2Sa/18/2017. Správny súd je v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy viazaný predmetom správneho rozhodnutia, ktorým je v danom prípade rozhodnutie vo veci predpísania poistného a nie rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zároveň poukázal na § 132 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z., na základe ktorého je správny súd povinný na rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu prihliadať. Námietky týkajúce sa nesprávneho posúdenia zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považoval za bezpredmetné.
7. Na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá podľa názoru žalovaného vplyv ani tá skutočnosť, že žalobca bol v spornom období zamestnancom spoločnosti Dr. Josef J Schimek, so sídlom vo Frankfurte, pričom zamestnancovi tejto spoločnosti bol príslušnou nemeckou inštitúciou vystavený formulár E 101 na obdobie od 1. septembra 2007 do 30. apríla 2010 o uplatniteľnej legislatíve, na základe ktorého žalobca ako zamestnanec podlieha nemeckým právnym predpisom. Formulár E 101, vystavený príslušnou nemeckou inštitúciou nerieši postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na území Slovenskej republiky, v ktorej súvislosti poukázal na Nariadenie EHS č. 1408/71, zo 14. júna 1971, jeho článok 14c písm. b), podľa ktorého, osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu podlieha v prípadoch uvedených v prílohe VII právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť a právnym predpisom členského štátu, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa bodu 17 (bod 15 do 31. decembra 2006) prílohy VII. nariadenia sa na osobu samostatne zárobkovo činnú na Slovensku a zamestnanú v ktoromkoľvek druhom členskom štáte vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Žalobca tak v spornom období slovenským právnym predpisom z titulu samostatnej zárobkovej činnosti a z titulu zamestnania podliehal nemeckým právnym predpisom. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu nariadenia z dôvodu, že v spornom období neplatil poistné podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, napriek tomu, že na území Slovenskej republiky mal status samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej vzniklo na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s následnou odvodovou povinnosťou.
8. K námietkam žalobcu, v rámci ktorých sa odvoláva na ideu spravodlivosti, žalovaný uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Sžso/81/2014. Ako vyplýva z obsahu žaloby, ostatné námietky žalobcu smerujú voči zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré nie sú predmetom konania. Navrhol žalobu zamietnuť.
9. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 07.10.2020 (č.l. 36 - 38 spisu). Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, podľa ktorej v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, keďže len tieto činnosti sú činnosťami podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. V prípade žalobcu je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia a na to nadväzujúce pozastavenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 01.09.2007. Žalobca doplnil, že medzi základné právne účinky pozastavenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, patrí nemožnosť vykonávať tú činnosť, na ktorú bolo takéto povolenie vydané. Inak povedané, dňom pozastavenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, teda 01.09.2007, žalobcovi poukazujúc na § 21 ods. 4 a § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. zanikol status SZČO a pokračujúca držba licencie L1A, je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nepodstatná, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017. Uvedené vyplýva aj z tej skutočnosti, že pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti“ podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia (rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/1/2019). Žalobca nemohol byť po 01.09.2007 považovaný za SZČO na základe povolenia, keďže toto bolo dňom 01.09.2007 pozastavené, a teda neoprávňovalo žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 vo veci vzniku povinného sociálneho poistenia je síce po formálnej stránke právoplatné, ale s poukazom na neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. lVs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 je po materiálnej stránke nepochybne nesprávne. Ustanovenie § 131 SSP taxatívne vymedzuje rozhodnutia, ktorými je súd v rámci svojho rozhodovania ex lege viazaný. Inak povedané, súd rozhodujúci v rámci prebiehajúceho súdneho konania nie je viazaný záverom správneho orgánu, ktorý bol vyslovený v rámci správneho konania len z dôvodu, že takéto rozhodnutie je nositeľom formálnej právoplatnosti. Akcentujúc základné princípy konania pred správnym súdom, príslušný súd nemôže v rámci svojho prieskumu napadnutého rozhodnutia opomenúť tak závažnú skutočnosť, akou je právny názor vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 1Vs/1/2019, ktorý je nositeľom všeobecnej záväznosti a v zmysle ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 31098-2/2017-ZA, vydané v rozpore so zákonom. Mal za to, že súd nemá prihliadať na predchádzajúce rozhodnutia, týkajúce sa údajného vzniku/zániku povinného poistenia žalobcu, ale má si túto predbežnú otázku vyriešiť v konaní samostatne. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Sžso/81/2014 Z.z., tak žalobca poukázal i na ďalšiu časť, nachádzajúcu sa v predmetnom rozhodnutí, a to týkajúca sa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 341/07, III. ÚS 36/2010.
10. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 13.10.2020 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 52 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.
11. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 700-1611768917-GC04/17 zo dňa 24. júla 2017 podľa § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. rozhodla tak, že predpisuje za obdobie september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, poistné na nemocenské poistenie v sume 188,89 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 771,33 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 257,11 Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 203,70 Eur; spolu v sume 1.421,03 Eur, pričom neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Ďalším výrokom bolo uložené samostatne zárobkovo činnej osobe dlžnú sumu uhradiť na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, v Štátnej pokladnici do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Pri bezhotovostnom prevode alebo na poštovej poukážke, v označení špecifický symbol bolo uvedené číslo 1611768917 a v označení konštantný
symbol bolo uvedené číslo 3114. Dlžnú sumu je možné uhradiť aj v hotovosti v pobočke Sociálnej poisťovne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na ust. § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona a § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. v spojení s § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2012 v spojení s § 129 ods. 1 a 2 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2008 a § 21 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 721/2004 Z.z. uviedol, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať. Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z., § 27 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z.). Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 Eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, čím porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2012. Vzhľadom na porušenie povinnosti rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súčasťou rozhodnutia bola príloha k rozhodnutiu.
12. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 07.08.2017. Uviedol, že od 01.09.2007 kontinuálne žije a pracuje v Spolkovej republike Nemecko (od 01.09.2007-28.02.2010 ako lekár v ambulancii Dr. J. Schimek, Frankfurt nad Mohanom, od 01.03.2010 ako sekundárny lekár a vedúci oddelenia. K tomuto dátumu sa odhlásil zo všetkých povinných poistení na území Slovenskej republiky. Podľa európskej legislatívy nie je prípustné byť sociálne a zdravotne poistený súčasne v dvoch štátoch EÚ, aj v prípade vykonávania činnosti SZČO (čo ale nevykonával) na území Slovenska sa platí poistné len na území štátu, v ktorom pracovník pracuje ako zamestnanec. Žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť.
13. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím Číslo: 31164-38/2017-ZA zo dňa 13.09.2017 podľa § 193 ods. 4 prerušila konanie vo veci predpísania dlžného poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie september 2007 až december 2008 vo výške 1.421,03 Eur, rozhodnutím č. 700-1611768917-GC04/17 zo dňa 24.07.2017.
14. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 49819-2/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity zmenil tak, že vypustil text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina v celom rozsahu a dospel k záveru, že je ho potrebné zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poisteného. Žalovaný z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vypustil § 152a zákona v znení neskorších predpisov, pretože účastník konania nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31.12.2010 a uviedol, že Slovenská lekárska komora vydala účastníkovi konania licenciu L1A č. ZA/0573/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár s dátumom vzniku 6. septembra 2005, s dátumom zániku 21. decembra 2018. Po vydaní licencie Slovenskou lekárskou komorou účastník konania podaním zo dňa 29. mája 2006 požiadal o vydanie povolenia poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulancii v odbore neurológia. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva číslo: 04813/2006/OZ, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júna 2006, bolo žiadosti účastníka konania vyhovené. Podľa údajov zo Štatistického registra organizácii vedeného Štatistickým úradom, účastník konania mal oprávnenie činnosti špeciálnej lekárskej praxe s dátumom vzniku 20. júna 2006 a s dátumom zániku 30. júna 2011. Účastník konania nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na aplikáciu § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 439/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 1. januára 2008, § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 439/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009. Podľa údajov Daňového riaditeľstva (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem účastníka konania z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 (94.083,00 SKK - riadne daňové priznanie z 28. marca 2007) presiahol zákonom ustanovenú sumu 91.200,00 SKK, príjem účastníka konania z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 (110.847,00 SKK - riadne daňové priznanie zo dňa 27. marca 2008) presiahol zákonom ustanovenú sumu 97.200,00 SKK. Na základe tejto skutočnosti bol účastník konania v období, za ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení účinnom od 1. januára 2005, § 129 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2005, § 129 ods. 2 zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, § 130 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, § 131 ods. 1 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, § 132 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2004, § 137 písm. b) zákona v znení účinnom od 1. januára 2005, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 144 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Poukázal na zistenie prvostupňového správneho orgánu, že účastník konania ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie september 2007 až september 2008 neodviedol vôbec, čím vznikla dlžná suma na poistnom spolu vo výške 1.421,03 Eur. Žalovaný zhodnotil, že námietky účastníka konania uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 a 2007 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Nariadenia spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnými nariadeniami vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia bolo Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva a s účinnosťou od 1. mája 2010 nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v rámci sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Žalovaný poukázal na článok 14c (5) Nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971. Konštatoval, že účastník konania bol od 1. septembra 2007 do 28. februára 2010 zamestnancom spoločnosti Dr. Josef J. Schimek, so sídlom spoločnosti na území Nemeckej spolkovej republiky. Účastník konania bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2007 do 30. júna 2009. Príloha VII Nariadenia č. 1408/71 upravuje prípady, v ktorých sa na osobu vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Podľa bodu 15 Prílohy nariadenia č. 1408/71, ak je osoba samostatne zárobkovo činná na Slovensku a zamestnaná v ktoromkoľvek inom členskom štáte, na takúto osobu sa vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Z uvedeného dôvodu sa na účastníka konania počas obdobia predpísaného napadnutým rozhodnutím vzťahovala ako na samostatne zárobkovo činnú osobu právna úprava Slovenskej republiky a ako na zamestnanca právna úprava Nemeckej spolkovej republiky. Dňa 15. mája 2019 vystavila nemecká inštitúcia sociálneho zabezpečenia účastníkovi konania formulár PD A1, v ktorom účastníkovi konania určila nemeckú legislatívu na obdobie od 1. mája 2010 do 21. februára 2018, t.j. mimo obdobia predpísaného napadnutým rozhodnutím. Na základe uvedeného formulár PD A1 nemá vplyv na poistné predpísané napadnutým rozhodnutím. Nemecká uplatniteľná legislatíva bola
účastníkovi konania určená v súlade s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, v ktorom na rozdiel od predchádzajúceho nariadenia absentujú osobitné pravidlá umožňujúce, aby jedna fyzická osoba v určitých konkrétnych prípadoch podliehala osobitne vo vzťahu k činnosti zamestnanca a osobitne vo vzťahu k činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby legislatíve dvoch členských štátov. Keďže účastník konania mal príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 a 2007 vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu, bol účastník konania v kontrolovanom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Poistné bolo účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe napadnutým rozhodnutím predpísané v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov ako aj Nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971. Účastníkovi konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov, a preto bolo v odvolacom konaní potvrdené. Ďalej žalovaný poukázal na to, že účastník konania môže požiadať Sociálnu poisťovňu, pobočka Žilina o povolenie zaplatiť dlžné poistné po častiach.
15. Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, so sídlom Žilina rozhodnutím Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07. júna 2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe A.. J. B. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2017.
16. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v spojení s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobcu za aplikácie § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/23/2020-73 zo dňa 09.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 23.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
18. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba bola podaná včas pri doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi dňa 11.06.2020 a odoslania žaloby na súd podľa potvrdenia o odoslaní podania dňa 10.08.2020.
19. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 49819-2/2020-BA zo dňa 14. mája 2020, ktorým žalovaný okrem výrokovej časti, v ktorej vypustil text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 700-1611768917-GC04/17 zo dňa 24. júla 2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie mesiacov september 2007 až december 2008 predpísal žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v celkovej sume 1.421,03 Eur.
20. V danom prípade žalobca v žalobe nenamietal skutkové okolnosti týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, podanie odhlášky ku dňu 01.09.2007 a uvedené nebolo v konaní spornými, rovnako ako skutočnosť, že žalobca za mesiac september 2007 až december 2008 povinné poistné neodviedol (v tomto smere žalobca voči záverom žalovaného nenamietal). Sporným medzi účastníkmi bolo to, či žalobca v období mesiacov september 2007 až december 2008 bol alebo nebol povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a v tejto súvislosti, či bol povinný poistné odvádzať.
21. Podľa obsahu spisového materiálu v súlade s tvrdením žalovaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07. júna 2017 bolo určené, že samostatne zárobkovo
činnej osobe A.. B. J. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2009. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2017.
22. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
23. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
24. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
25. Zákon o sociálnom poistení vo vyššie citovanom § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 185 ods. 4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou bolo ustálené, že za takýto prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia.
26. Z právnej úpravy § 172 ods. 5 v spojení s § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa právoplatným rozhodnutím. Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu preto bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07. júna 2017 právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať rozhodnutie o zániku poistného odvolacím orgánom a následne v prípade závislosti od výsledku rozhodovania odvolacieho orgánu aj o možnosť preskúmať takéto rozhodnutie súdom.
27. Žalobca v žalobe žiadal preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o predpísanom poistnom. Argumenty, ktoré uviedol, však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobca v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu nepodal a tým, ako bolo uvedené, vylúčil sa z možnosti podať aj žalobu o preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom v závislosti od jeho výsledku. V tejto súvislosti i krajský súd v zhode so žalovaným poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/23/2013, ktorý uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pretože táto bola už právoplatne vyriešená rozhodnutím Sociálnej poisťovne.
28. V súvislosti s tým, že argumenty uvedené žalobcom smerovali proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemôže, keďže nadobudlo právoplatnosť, avšak za viazanosti ust. § 132 SSP, bolo potrebné zo strany krajského súdu naň prihliadať, uvádza krajský súd, že § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 vyplýva, že v prípade držiteľov licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. V danom prípade boli splnené podmienky vyplývajúce z § 5 ods. 1 písm. c) zákona, keď žalobca bol držiteľom licencie L1A a príjem v rozhodnom období nebol nižší, ako predpokladá ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca v rozhodnom čase
bol držiteľom licencie, podľa údajov Štatistického registra organizácií vedeného Štatistickým úradom mal oprávnenie činnosti špeciálnej lekárskej praxe s dátumom vzniku 20. júna 2006 a zániku 30. júna 2011 a za obdobie od septembra 2007 do decembra 2008 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2013, čo bolo preukázané potvrdeniami, údajmi z Daňového riaditeľstva, a to z daňových priznaní z 28. marca 2007 a 27. marca 2008. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri predpísaní povinného nemocenského poistenia bolo nevyhnutné pri subjekte, ktorý je držiteľom L1A, tak ako žalobca, posudzovať príjmy žalobcu ako príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodujúcim bola výška tohto príjmu. Predsa zákonodarca pre vznik poistenia stanovuje podmienky 1/ status SZČO a 2/ príjem SZČO z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou vyššie ako 12-násobok vymeriavacieho základu. V tejto súvislosti sa poukazuje i na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžsk/67/2020, podľa ktorého pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca prevyšujúce zákonnú hranicu poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcom zákonom stanovenú hranicu.
29. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe v období september 2007 do december 2008 bolo rozhodujúce, či si plnil, resp. neplnil svoju zákonnú povinnosť, t.j. poistné pravidelne v lehote ustanovenej zákonom odvádzať (odvodovú povinnosť). Za správnosť a včasnosť odvádzania poistného bol zodpovedný žalobca. Tým, že si žalobca neplnil svoju zákonnú povinnosť a neodvádzal poistné a príspevky v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, postupoval žalovaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď žalobcovi predpísal dlžné poistné žalobou napadnutým rozhodnutím. Tento postup považuje kasačný súd za súladný so zákonom. Uvádza správny súd, že právne významné skutkové okolnosti, pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného zo strany žalobcu vôbec neboli namietané, a preto pri posudzovaní vychádzal správny súd z nevyvolanej spornosti v tom, že žalobca si neplnil odvodovú povinnosť, ktorej následkom bolo práve predpísanie dlžného poistného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
30. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp.zn. 9Sžso/1/2015, sp.zn. 9Sžsk/123/2018, potom neboli opodstatnené ani dôvody žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom posúdení veci.
31. Krajský súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 190 SSP.
32. O trovách súdneho konania, resp. o nároku na ich náhradu bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. Zamietnutím žaloby žalobcu je nesporné, že žalobca nemal úspech, a preto ani nárok na náhradu trov súdneho konania. Na strane žalovaného nebolo preukázané, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému nahradil trovy súdneho konania, nebola preukázaná výnimočnosť situácie, preto žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania nebol priznaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom