Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Z.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T., B. S. R. XXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 49826-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím Číslo: 700-1611769117-GC04/17 zo dňa 24.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa deviaty bod a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predpísal žalobcovi za obdobie september 2007 až december 2008 (ďalej aj „rozhodné obdobie“) penále spolu vo výške 1 420,89 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity, vypočítané vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha o výpočte penále za ten-ktorý mesiac rozhodného obdobia. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba odviedla poistné a príspevky za rozhodné obdobie v nižšej sume ako bola povinná.

2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 49826-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že Slovenská lekárska komora vydala účastníkovi konania Licenciu L1A č. , na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár s dátumom vzniku 6. decembra 2005, s dátumom zániku 21. decembra 2018. Po vydaní licencie Slovenskou lekárskou komorou žalobca podaním zo dňa 29.05.2006 požiadal o vydanie povolenia poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulancii v odbore neurológia. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva číslo: 04813/2006/OZ, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.06.2006, bolo žiadosti žalobcu vyhovené. Podľa údajov zo Štatistického registra organizácií vedeného Štatistickým úradom žalobca mal oprávnenie činnosti špeciálnej lekárskej praxe s dátumom vzniku 20.06.2006 a s dátumom zániku 30.06.2011. Žalobca nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie september 2007 až december 2008 neodviedol vôbec, preto na podklade takto ustáleného skutkového stavu mu bol prvostupňový orgán povinný predpísať penále, a to vo výške 1 420,89 €. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní podľa žalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnými nariadeniami vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia bolo Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971“) a s účinnosťou od 01.05.2010 nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II Nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 v znení neskorších zmien a doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol od 1. septembra 2007 do 28. februára 2010 zamestnancom spoločnosti Dr. Josef J. Schimek, so sídlom spoločnosti na území Nemeckej spolkovej republiky a súčasne bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2007 do 30. júna 2009. Žalovaný poukazoval na čl. 14c (5) Nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a Prílohu VII Nariadenia č. 1408/71 upravujúcu prípady, v ktorých sa na osobu vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Podľa bodu 15 Prílohy VII Nariadenia č. 1408/71, ak je osoba samostatne zárobkovo činná na Slovensku a zamestnaná v ktoromkoľvek inom členskom štáte, na takúto osobu sa vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Z uvedeného dôvodu sa na žalobcu počas obdobia predpísaného prvostupňovým rozhodnutím vzťahovala ako na samostatne zárobkovo činnú osobu právna úprava Slovenskej republiky a ako na zamestnanca právna úprava Nemeckej spolkovej republiky. Dňa 15.05.2019 vystavila nemecká inštitúcia sociálneho zabezpečenia žalobcovi formulár PD A1, v ktorom žalobcovi určila nemeckú legislatívu na obdobie od 01. 05.2010 do 21.02.2018, t. j. mimo obdobia predpísaného napadnutým rozhodnutím. Na základe uvedeného formulár PD A1 nemá vplyv na penále predpísané prvostupňovým rozhodnutím. Nemecká uplatniteľná legislatíva bola žalobcovi určená v súlade s nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, v ktorom na rozdiel od predchádzajúceho nariadenia absentujú osobitné pravidlá umožňujúce, aby jedna fyzická osoba v určitých konkrétnych prípadoch podliehala osobitne vo vzťahu k činnosti zamestnanca a osobitne vo vzťahu k činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby legislatíve dvoch členských štátov. Penále viažuce sa na poistné bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe prvostupňovým rozhodnutím predpísané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj Nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a následne jeho zrušenie a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 1/ Žalobca poukazoval na skutočnosť, že licencia L1A oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak licencia L1A nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaný sa vôbec nezaoberal ustanoveniami o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj len „SZČO“), ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pre účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, nakoľko len tieto sú činnosťami podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je úplne irelevantná existencia oprávnení nespĺňajúcich pojmové znaky zárobkovej činnosti. V prípade žalobcu je teda pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia a na to nadväzujúce pozastavenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 01.09.2007. Pokračujúca držba licencie je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nepodstatná, keďže vzhľadom na neexistenciu príjmov z tejto licencie, nebola táto nikdy činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2018, sp.zn. ). Dňom 31.08.2007, keď sa žalobca odhlásil z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia (ďalej aj „sociálne poistenie“) prostredníctvom odhlášky, došlo podľa žalobcu k nespornému zániku sociálneho poistenia žalobcu, pričom takto to vyhodnotil aj prvostupňový orgán, keď k tomuto dňu vyznačil v spise zánik sociálneho poistenia žalobcu. Prvostupňový orgán v čase rozhodovania o zániku sociálneho poistenia zhodnotil všetky skutočnosti rozhodujúce pre zánik sociálneho poistenia a po ich dôkladnom preskúmaní rozhodol o zániku sociálneho poistenia žalobcu vyznačením v spise (žalobný bod 1). 2/ Následne dňa 24.07.2017 teda po uplynutí takmer desiatich rokov vydal prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobcovi sociálne poistenie nemalo dňa 24.07.2017 zaniknúť a na základe čoho prvostupňový orgán predpísal žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím penále za obdobie september 2007 až december 2008 v celkovej výške 1 420,89 €, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo zo strany žalovaného napadnutým rozhodnutím v časti predpísaného poistného potvrdené. V tejto súvislosti považoval žalobca na mieste poukázať najmä na skutočnosť, že prvostupňový orgán po takmer desiatich rokoch od právoplatného skončenia konania o nespornom zániku sociálneho poistenia žalobcu rozhodol, že žalobcovi nemal zaniknúť status SZČO z dôvodu, že žalobca aj naďalej držal licenciu L1A. Avšak žalobca licenciu L1A držal aj v čase, keď prvostupňový orgán právoplatne rozhodol o zániku sociálneho poistenia žalobcu ku dňu 31.08.2007. Je preto viac ako zrejmé, že prvostupňový orgán tým, že nemal vedomosť v roku 2007 o tom, že žalobca v danom čase bol držiteľom licencie L1A, hrubo porušil zásadu materiálnej pravdy, keď pred vydaním rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia nezistil skutočný stav veci. Avšak uvedené pochybenie prvostupňového orgánu nemôže pôsobiť na ťarchu žalobcu, a nie je ho možné následne odstrániť vydaním prvostupňového rozhodnutia. Nehovoriac o tom, ak skutkový stav sa žiadnym spôsobom nezmenil (žalobný bod 2). 3/ Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení mechanicky bez toho, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky, považuje žalobca za nesprávny. Žalobca považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobca nemal žiadne príjmy viazané na licenciu L1A, riadne a včas si plnil svoje odvodové povinnosti ako SZČO, a to až do právoplatného ukončenia samostatne zárobkovej činnosti ku dňu 31.08.2007, kedy podal zákonným spôsobom odhlášku zo sociálneho poistenia, pričom takto to hodnotila aj Sociálna poisťovňa, ktorá vyznačila v spise zánik sociálneho poistenia žalobcu dňom 31.08.2007 (žalobný bod 3). 4/ V kontexte dosiaľ uvedeného, žalobca dal správnemu súdu do pozornosti aj rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , ktorý v obdobnej veci konštatoval, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudzovať príjmy poistenca - sestry osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jej daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami sestry, ktorá je považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. NS SR zároveň uviedol, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Rozhodnutie Veľkého senátu doposiaľ nebolo zmenené a ipso iure sa vo vzťahu k právnej problematike vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia lekárov v súvislosti s držbou licencie L1A stalo súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov.

Preto podľa žalobcu niet pochýb o uplatniteľnosti právnych záverov v ňom uvedených, čo implicitne potvrdzuje aj podpredseda NS SR, ktorý v rámci vyjadrenia k ústavnej sťažnosti žalovaného uviedol, že rozhodnutie Veľkého senátu má precedenčný charakter s povahou zásadného významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť (žalobný bod 4). 5/ Žalobca namieta aj voči tomu, že ho prvostupňový orgán neupovedomil o začatí predmetného konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy (žalobný bod 5). 6/ Z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Ako vo výroku prvostupňového rozhodnutia, tak aj vo výroku napadnutého rozhodnutia, absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia či už prvostupňového rozhodnutia alebo napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňoval prvostupňový orgán zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového bez toho, aby bolo nariadená obnova konania. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného (žalobný bod 6). 7/ Žalobca zároveň poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že správne orgány sa nezoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca je presvedčený, že formalistický výklad zákona o sociálnom poistení žalovaným je vo vzťahu žalobcovi nielen nespravodlivý, ale aj nezákonný, pričom žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Zároveň s poukazom na vyššie uvedené je viac ako zrejmé, že licencia L1A nie je oprávnením, zakladajúcim postavenie SZČO. Zároveň je žalobca presvedčený, že vzhľadom na to, že nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (žalobný bod 7). 8/ Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 209 ods. 1 zákona o poistení nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k dňu 31.08.2007. Po preskúmaní všetkých skutočností prvostupňový orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobca vychádza z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu (žalobný bod 8). 9/ Žalobca podľa svojho názoru v dostatočnej miere preukázal (najmä na základe uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn.: zo dňa 30.04.2019) nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to najmä poukazujúc na skutočnosť, že pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A“ nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť“ a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ pre účely sociálneho poistenia (žalobný bod 9).

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne dôvody, ktoré obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne tak, ako je podrobne rozvedené v bode 2. tohto rozsudku). Súčasne zdôraznil, že v prípade žalobcu status samostatne zárobkovo činnej osoby nebol založený len držbou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A, ale aj tou skutočnosťou, že bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a bol vedený Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri organizácií. Keďže žalobca mal status samostatne zárobkovo činnej osoby nielen na základe licencie L1A, je podľa žalovaného právne irelevantná argumentácia žalobcu týkajúca sa výlučne licencie L1A, ktorá podľa jeho právneho názoru nezakladala žalobcovi status samostatne zárobkovo činnej osoby, čo podložil aj uznesením Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.04.2019, a preto nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Taktiež poukázal na to, že v rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2020 sa tento odchýlil od záverov Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. v odpovedi na prvú a druhú otázku tak, že lekár - držiteľ licencie L1A je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení a povinnosťou Sociálnej poisťovne nie je v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Týmto rozsudkom došlo k zmene judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalovaný zdôraznil, že právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe Z.. R. M., zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2009.“ Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie a rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo dňa 20.07.2017 právoplatnosť. Nadobudnutie právoplatnosti predmetného rozhodnutia konečným spôsobom bol upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. z 30.01.2019, z 28.09.2016, z 27.11.2013 a z 30.05.2018. K námietke odvolávajúcej sa na ideu spravodlivosti žalovaný uviedol, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, žalovaný ich musí dodržiavať a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. z 31.05.2016. Ďalej žalovaný podotkol, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení použitie Správneho poriadku explicitne vylučuje, pričom poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. z 24.02.2011 a z 23.09.2019 s tým, že žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva v rámci odvolacieho konania. Podľa žalovaného výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je jasný a určitý, pričom podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná uviesť právne predpisy, na základe ktorých sa rozhodovalo, až v odôvodnení rozhodnutia. Zároveň považoval napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené majúc za postačujúce, že toto dáva odpoveď na každú zásadnú a relevantnú námietku.

5. Žalobca v replike zo dňa 15.12.2021 zotrváva na právnych a skutkových dôvodoch, ktoré obsiahol v žalobe. Na dôvažok zdôraznil, že v prípade žalobcu je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia a na to nadväzujúce pozastavenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 01.09.2007. Žalobca nemohol byť po 01.09.2007 považovaný za SZČO len na základe formálneho držania licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu a keďže pobočka ani žalovaný sa nezaoberali otázkou, či žalobca splnil materiálnu podmienku pre vznik povinnej účasti na sociálnom poistení, tak napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného stavu veci, a teda je v rozpore s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktoré je skutkovo a právne previazané jednak s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako aj s rozhodnutím pobočky Číslo: 700-1611768917-GC04/17 zo dňa 24.07.2017 a rozhodnutím žalovaného Číslo 49819-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020 o predpísaní poistného, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza. Z týchto rozhodnutí následne pramení aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže medzi základné atribúty materiálneho právneho štátu patrí aj princíp „Ius ex iniuria non orfitur“, teda že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Preto argumentačná línia obsiahnutá v správnej žalobe obsahuje primárne skutočnosti vo vzťahu k spôsobu a času zániku sociálneho poistenia žalobcu, ktoré skutočnosti nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca ďalej k prejudiciálnej otázke ( a 132 ) uviedol, že aj rozsudok NS SR sp. zn. z 31.05.2016 poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Ak žalovaný poukazoval na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.11.2020 s tým, že malo dôjsť k zmene judikatúry Najvyššieho súdu SR, je takýto záver podľa žalobcu nesprávny, pretože príslušné ustanovenia nestanovujú, že jeho rozhodnutie Veľkého senátu NS SR nahradzuje iné rozhodnutie Veľkého senátu NS SR. Rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.04.2019 zostáva naďalej záväzné a je úlohou Správneho kolégia NS SR, aby stanoviská zjednotil.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 12.01.2022 k replike žalobcu zotrval na svojich stanoviskách. O zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu už rozhodla v samostatnom konaní, na ktoré musí v konaní o predpísanie penále prihliadať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2021. Aj kasačný súd prihliada na právoplatné rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dotknutého žalobcu, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutí vo veci predpísania poistného, resp. penále (rozsudky NS SR sp. zn. , sp. zn. , , všetky z 29.01.2020, z 30.09.2020, z 25.11.2020). Žalovaný s poukazom na rozhodnutie NS SR z 21.04.2021 bol názoru, podľa ktorého došlo k zmene právneho názoru vysloveného v uznesení Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 30.04.2019. Do pozornosti dal žalovaný tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.09.2021.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario v spojení s , pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 23.11.2022.

8. V prvom rade správny súd konštatuje, že podľa obsahu a povahy posúdil správny súd žalobu žalobcu zo dňa 03.08.2020 ako správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa a nasl. a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach. V predmetnej veci ide totiž o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu žalobcu za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení, a teda predpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Aplikujúc ust. , podľa ktorého ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu, dospel správny súd k záveru o uprednostnení úpravy podľa a nasl. , pretože prejednanie predmetnej veci je pre žalobcu výhodnejšie v režime správneho trestania. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2021, z ktorého cituje: „Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. a nasl. , teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania.“

9. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z vyššie citovaných záverov podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2021 preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle , v spojení s . Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ust. zamietol vychádzajúc z nasledovných dôvodov:

10. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.

Podľa , otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa , ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa č. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa účinnom od 1. januára 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 172 ods. 2 o sociálnom poistení, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa § 172 ods. 3 o sociálnom poistení, konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Podľa § 172 ods. 4 o sociálnom poistení, predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

Podľa § 172 ods. 5 o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále.

1) o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 209 ods. 1 o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 3 o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

Podľa § 209 ods. 4 o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.

Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

11. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe Z.. R. M. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2009. Uvedené rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie o zániku poistenia“) nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2017. Ďalej mal správny súd za preukázané, že po vydaní prvostupňového rozhodnutia a podaní odvolania voči nemu zo strany žalobcu rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu 31164-35/2017-ZA zo dňa 13.09.2017 (doručeným žalobcovi 22.09.2017) bolo konanie vo veci predpísania penále prerušené za účelom zistenia uplatniteľnej legislatívy osoby, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch Európskej únie. Žalobca zaslal elektronickou poštou prvostupňovému správnemu orgánu pracovné zmluvy so zamestnávateľom v Nemeckej spolkovej republike dňa 08.08.2017 a vyplnený formulár E101 z 23.06.2020 ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy dňa 27.06.2020. Súčasťou spisu je Rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva o vyhovení žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení Číslo 04813/2006/OZ zo dňa 19.06.2006 (právoplatné dňa 20.06.2006), Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla a identifikácii v Štatistickom registri Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2006, registračné listy Sociálnej poisťovne (prihláška z 20.06.2007 a odhláška z 21.09.2007) a výpisy z jej registrov. Ďalej konanie pokračovalo vydaním napadnutého rozhodnutia.

12. Medzi účastníkmi niet sporu o tom, že žalobca voči rozhodnutiu o zániku poistenia v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal, rovnako sa nedomáhal súdneho prieskumu uvedeného rozhodnutia prostredníctvom správnej žaloby. Medzi účastníkmi rovnako nie je sporné, že žalobca v posudzovanom období september 2007 až december 2008 nezaplatil poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1 420,89 €.

13. V prvom rade správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s okruhom námietok žalobcu vzťahujúcich sa k otázke zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia. Žalobca tvrdí, že licencia L1A nezakladá štatút SZČO a pre účely zániku poistenia SZČO v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné brať zreteľ len na tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, nakoľko len tieto sú činnosťami podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi zaniklo povinné poistenie ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia od 01.09.2007. Ďalej žalobca dával do pozornosti rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. z 30.04.2019. Tiež namietal, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňoval prvostupňový orgán zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia bez toho, aby bola nariadená obnova konania.

14. V prejednávanej veci je podstatnou otázka, či môže správny súd v konaní o prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o predpise poistného skúmať zákonnosť záverov predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu vo veci samotného zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 30.06.2009 (resp. sa od nich odchýliť), a teda aj meritórne vyhodnocovať žalobné námietky obsiahnuté v bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9 správnej žaloby.

15. Žalobca je toho názoru, že správny súd môže učiniť predmetom prieskumu aj rozhodnutie o zániku poistenia (t. j. rozhodnutia právoplatného, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote žalobca nepodal riadny opravný prostriedok ani správnu žalobu), poukazujúc pritom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 30.04.2019 majúce precedenčný charakter s povahou zásadného významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť. Žalobca je toho názoru, že ust. taxatívne vymedzuje rozhodnutia, ktorými je správny súd viazaný, pričom rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia k takýmto rozhodnutiam nepatrí a správny súd ním nemôže byť viazaný len z dôvodu, že takéto rozhodnutie je nositeľom formálnej právoplatnosti.

16. Z citovanej právnej úpravy je nepochybné, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a následne o predpísaní poistného, prípadne aj penále v samostatných konaniach. V prípade žalobcu o tom, že povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie zaniklo dňa 30.06.2009, rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017. Otázka trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu bola preto uvedeným právoplatným rozhodnutím vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodal (nevyčerpal totiž ani riadny opravný prostriedok), čím sa pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutie správnym súdom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie v obdobných veciach napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , resp. sp.zn. zo dňa 27.07.2020. Správny súd dáva do pozornosti, že posledne uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR bol vydaný až po prijatí rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. zo dňa 30.04.2019, na ktoré sa odvoláva žalobca. Možno konštatovať, že ani prípadná zmena judikatúry, resp. jej ustálenie nie je dôvodom pre to, aby sa nerešpektovala právoplatnosť prv vydaných rozhodnutí orgánu verejnej správy.

17. Správny súd podotýka, že k prieskumu rozhodnutia o zániku poistného, resp. riešeniu otázok vzťahujúcich sa k danému už právoplatne ukončenému konaniu, správny súd neoprávňuje ani citované ust. . Žalobca dovodzuje, že neobsiahnutie uvedeného typu rozhodnutia (rozhodnutie o zániku poistenia) v taxatívnom výpočte rozhodnutí uvedených zákonodarcom v citovanom ust. umožňuje súdu podrobiť dané právoplatne rozhodnutie súdnemu prieskumu, resp. umožňuje správnemu súdu od daného rozhodnutia sa odchýliť. Správny súd zdôrazňuje, že otázku viazanosti právoplatnými rozhodnutiami iných orgánov verejnej moci než sú taxatívne uvedené v citovanom ust. , upravuje citované ust. , ktoré je však, a to je v predmetnej veci podstatné, potrebné vykladať v nadväznosti na nižšie citované ust. .

18. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa , ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

19. Výklad ust. v kontexte s citovaným ust. umožňuje správnemu súdu odchýliť sa len od takého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré nevydal orgán verejnej moci uvedený v citovanom ust. a súčasne napĺňa zákonné podmienky pre súdny prieskum zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza, t.j.

- žalobca vzniesol návrh na súdny prieskum takého rozhodnutia,

- preskúmavané rozhodnutie z takéhoto rozhodnutia vychádzalo a bolo preň záväzné,

- nebolo možné toto rozhodnutie samostatne preskúmať správnym súdom podľa .

20. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalobca v žalobe (ani v zákonom stanovenej lehote v zmysle , v ktorej by mohol uplatniť zmenu rozsahu a dôvodov žaloby, t. j. do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd) nevzniesol výslovný návrh na zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017, ktorá okolnosť je základným predpokladom pre prieskum označeného rozhodnutia. Rovnaký názor uvádza aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha: C.H.BECK, 2018, 1824 s., podľa ktorého: „Návrh na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je súčasťou žalobného návrhu, a preto ho musí žalobca v správnej žalobe uviesť od počiatku, alebo ho do nej doplniť v zmysle najneskôr do uplynutia lehoty na jej podanie.“ V danej veci je ďalej podstatné, že aj keby bol žalobca vzniesol v žalobe návrh podľa , neboli by splnené podmienky, ktoré má na mysli citované ust. pre prieskum právoplatného rozhodnutia o zániku poistenia žalobcu, nakoľko rozhodnutie o zániku poistenia bolo spôsobilé byť predmetom samostatného súdneho prieskumu, pričom žalobca nepodnikol kroky potrebné k realizácii tohto prieskumu, t. j. nepodal voči danému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok ako predpoklad následného správneho súdneho prieskumu na podklade všeobecnej správnej žaloby. Nie sú preto splnené podmienky predpokladané ust. preto, aby si mohol správny súd učiniť v otázke už právoplatne rozhodnutej iným orgánom verejnej správy o zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 odlišný názor než aký vyplýva z rozhodnutia Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. , pretože hoci bolo uvedené rozhodnutie rozhodnutím zásadného významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov, ani viazanosť daným rozhodnutím nie je spôsobilá prelomiť zákonodarcom expressis verbis stanovené zákonné podmienky súdneho prieskumu súvisiacich právoplatných rozhodnutí iných orgánov verejnej správy ( v nadväznosti na citované ust. ).

21. Nakoľko v tomto konaní neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. správny súd všetky námietky žalobcu vzťahujúce sa k otázke samotného zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 obsiahnuté v žalobných bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9 správnej žaloby vyhodnotil ako irelevantné, a tým nedôvodné.

22. V neposlednom rade správny súd poukazuje na okolnosť, že k rovnakým ako vyššie uvedeným záverom dospel správny súd v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , v ktorom rozsudkom zo dňa 31.03.2022 bola správna žaloba totožného žalobcu zamietnutá, pričom predmetom prieskumu v uvedenom konaní bolo rozhodnutie žalovaného o predpísaní poistného žalobcovi na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity, to všetko za obdobie september 2007 až december 2008, t. j. za totožné rozhodné obdobie ako v prejednávanej veci. Kasačnú sťažnosť žalobca voči rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.03.2022 nepodal. Znamená to, že vyššie označeným rozsudkom správneho súdu bola skonštatovaná zákonnosť rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorých bolo povinnosťou žalobcu zaplatiť predpísané poistné a príspevky v rozhodnom období september 2007 až december 2008. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že základná podmienka pre predpísanie penále, t. j. neuhradenie povinného poistného a príspevkov včas a riadne v mesiacoch september 2007 až december 2008, bola naplnená.

23. Správny súd vo väzbe na námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch 4 a 9 považuje za dôležité tiež poukázať na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2022 (bod 10.), podľa ktorých: „Podstatnou otázkou, na ktorej správny súd postavil svoj zamietajúci rozsudok a ktorej sa v prevažnej miere venuje aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. a . Podľa je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. .“

24. Pre úplnosť správny súd podotýka, že žalobca nerozporoval neuhradenie poistného v mesiacoch september 2007 až december 2008, rovnako nenamietal voči samotnej výške predpísaného penále. Správny súd tiež konštatuje, že nedošlo ani k uplynutiu desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie sa podľa zákona o sociálnom poistení aplikuje primerane aj na penále, ku ktorej okolnosti by správny súd prihliadal ex offo ( ). V prejednávanej veci bolo totiž konanie prerušené od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania 22.09.2017 do zaslania vyplneného formulára E101 ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy žalovanému dňa 27.06.2020, kedy odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené. V zmysle ust. zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa zákona o sociálnom poistení neplynú.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej správny orgán I. stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania (žalobný bod 5), čím mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudzovaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Na nedávkové konanie podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa neaplikuje všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky ako tomu je v posudzovanom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď táto urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Ani zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011). Žalobca mal možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa uplatniť svoje námietky, v danej veci využil. Žalovaný sa s jeho námietkami v rozhodnutí vysporiadal, a preto podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobcu.

26. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie zákonného ustanovenia vo výroku prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného (žalobný bod 6), správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň uvedené, že o penále bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje pôsobnosť pobočky vo veci vyrubenia penále a v rozhodnutí žalovaného je daný poukaz na ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje spôsob rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu o odvolaní. Správny súd k námietke žalobcu, v zmysle ktorej z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňoval prvostupňový orgán zmeniť právoplatné rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia bez toho, aby bola nariadená obnova konania, uvádza, že táto námietka je v konaní o prieskum zákonnosti rozhodnutia o predpísaní penále irelevantná (z dôvodov podrobne obsiahnutých vyššie), nakoľko mala byť uplatnená v odvolaní voči rozhodnutiu o zániku poistenia k 30.06.2019, resp. v správnej žalobe voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

27. Žalobca ďalej namieta, že potom čo prvostupňovému správnemu orgánu oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného dôchodkového poistenia, povinného nemocenského poistenia SZČO k 31.08.2007, mal za to, keďže mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, že sa jeho podaniu vyhovelo v plnom rozsahu (žalobný bod 8). Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako irelevantnú. Správny súd podotýka, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 31098-2/2017-ZA zo dňa 07.06.2017 o zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 bolo žalobcovi doručované v zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 14.06.2017, opakované doručenie dňa 15.06.2017, deň uloženia zásielky dňa 15.6.2017. V zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase doručovania sa rozhodnutie považuje za doručené uplynutím tretieho dňa odo dňa uloženia zásielky, aj keď sa adresát zásielky o jej uložení nedozvedel. Správny súd pre úplnosť podotýka, že prostriedkom právnej ochrany účastníka, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené (v danom prípade napríklad preto, že neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. zákona o sociálnom poistení pre doručenie písomnosti, napr. z dôvodu, že sa adresát v mieste doručovania nezdržiaval), je osobitý prostriedok právnej ochrany - správna žaloba opomenutého účastníka ( ). Právny inštitút žaloby opomenutého účastníka je však potrebné uplatniť v zákonom stanovenej lehote troch rokov odo dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zániku poistenia k 30.06.2009, ktorého nedoručenie žalobca namieta, bolo vydané dňa 07.06.2017. Lehota na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka (ktorej zmeškanie nemožno odpustiť) žalobcovi márne uplynula dňom 07.06.2020.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd časť žalobných námietok vyhodnotil ako irelevantnú (pokiaľ išlo o námietky vzťahujúce sa k samotnej otázke zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009), a tým z tohto dôvodu nedôvodnú a zvyšnú časť žalobných námietok ako vecne nedôvodnú, pričom nezistil dôvody, pre ktoré by mal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť ( ), žalobu žalobcu s poukazom na citované ust. zamietol.

29. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

30. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.