Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/83/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., C.. K.. R. XXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49826-2/2020-BA zo dňa 14.05.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. , zo dňa 23.11.2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5020200309.1, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Napadnutý rozsudok

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom zo dňa 23.11.2022, č. k. (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 14.05.2020, č. 49826-2/2020-BA (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým táto postupom podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina (ďalej aj „pobočka“ alebo „pobočka žalovanej“), zo dňa 24.07.2017, č. 700-1611769117- GC04/17, ktorým bolo žalobcovi podľa a ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „“) za obdobie september 2007 až december 2008 predpísané penále spolu vo výške 1.420,89 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity, vypočítané vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ust. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal v intenciách ust. , , , , , , až 5, , , až 4, až 3 a , v znení účinnom od 01.01.2005 a v znení účinnom do 31.12.2010 a v režime stanovenom . Podľa obsahu a povahy posúdil žalobu žalobcu ako správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa a nasl.

a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach. Aplikujúc ust. uprednostnil úpravu podľa a nasl. , pretože prejednanie veci v režime správneho trestania bolo pre žalobcu výhodnejšie. 3. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že pobočka žalovanej rozhodnutím č. 31098-2/2017-ZA, zo dňa 07.06.2017, rozhodla, že žalobcovi ako zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej aj „povinné poistenie“) dňa 30.06.2009 (ďalej aj „rozhodnutie o zániku poistenia“). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, rovnako sa nedomáhal súdneho prieskumu prostredníctvom správnej žaloby. Ďalej mal správny súd za preukázané, v prejednávanej veci bolo konanie vo veci predpísania penále prerušené od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania 22.09.2017 do zaslania vyplneného formulára E101 ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy žalovanému dňa 27.06.2020, kedy odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené. Medzi účastníkmi zároveň nebolo sporné, že žalobca v posudzovanom období september 2007 až december 2008 nezaplatil poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1.420,89 €. 4. V súvislosti s okruhom námietok týkajúcich sa zániku povinného poistenia krajský súd uviedol, že otázka trvania povinného poistenia žalobcu bola rozhodnutím o zániku poistenia právoplatne vyriešená. Tieto námietky žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zdôraznil, že otázku viazanosti právoplatnými rozhodnutiami iných orgánov verejnej moci než sú taxatívne uvedené v ust. upravuje ust. , ktoré je potrebné vykladať v nadväznosti na ust. . Výklad ust. v kontexte s ust. umožňuje správnemu súdu odchýliť sa len od takého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré nevydal orgán verejnej moci uvedený v ust. a súčasne napĺňa zákonné podmienky pre súdny prieskum zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza, t. j.

- žalobca vzniesol návrh na súdny prieskum takého rozhodnutia,

- preskúmavané rozhodnutie z takéhoto rozhodnutia vychádzalo a bolo preň záväzné,

- nebolo možné toto rozhodnutie samostatne preskúmať správnym súdom podľa . 5. V nadväznosti na to krajský súd dôvodil, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky predpokladané ust. na to, aby si mohol správny súd učiniť v otázke už právoplatne rozhodnutej iným orgánom verejnej správy o zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 odlišný názor, než aký vyplýva z rozhodnutia o zániku poistenia. Uzavrel, že základná podmienka pre predpísanie penále, t. j. neuhradenie povinného poistného a príspevkov včas a riadne v mesiacoch september 2007 až december 2008, bola naplnená. Žalobca neuhradenie poistného v týchto mesiacoch nerozporoval a rovnako nenamietal voči samotnej výške predpísaného penále. 6. Napokon zdôraznil, že nedošlo ani k uplynutiu desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej Uvedené ust. sa podľa aplikuje primerane aj na penále, ku ktorej okolnosti by správny súd prihliadal ex offo ( ). V prejednávanej veci bolo konanie prerušené od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania 22.09.2017 do zaslania vyplneného formulára E101 ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy žalovanému dňa 27.06.2020, kedy odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené. V zmysle ust. , ak je konanie prerušené, lehoty podľa neplynú. 7. Krajský súd v ďalšom nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku o porušení práv žalobcu v predmetnom nedávkovom konaní. Dôvodil, že na nedávkové konanie podľa sa neaplikuje všeobecný predpis o správnom konaní [ o správnom konaní (správny poriadok)]. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky, ako tomu je v posudzovanom prípade, je podľa začaté odo dňa, keď táto urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania a nie je ani povinná pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. . 8. Napokon v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie zákonného ust. vo výroku preskúmavaných rozhodnutí správny súd uviedol, že tieto obsahujú všetky náležitosti podľa V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň uvedené, že o penále bolo rozhodnuté podľa a v rozhodnutí žalovanej je daný poukaz na ust. cit. zákona. Ostatné námietky žalobcu, ktoré sa vzťahovali na konanie vo veci

zániku povinného poistenia správny súd vyhodnotil ako irelevantné, a tým aj nedôvodné. Zvyšnú časť žalobných námietok posúdil ako vecne nedôvodnú, pričom zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by mal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť ( ). II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [, ]. 10. V rámci odôvodnenia kasačných dôvodov žalobca namietal premlčanie práva predpísať penále, pričom citoval viaceré rozhodnutia NS SR (, , ), ktorými dôvodil, že ak Sociálna poisťovňa musí predpísať penále v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané iba neprávoplatné rozhodnutie, musí takýmto spôsobom postupovať aj pri predpísaní sociálneho poistenia. Podľa názoru žalobcu mu bolo preto poistné ako predpísané až po uplynutí premlčacej doby, ktorá nebola prerušená jej spočívaním. V ďalšom žalobca doplnil, že Sociálna poisťovňa, ktorá ako správny orgán uplatňuje svoje verejnomocenské právo predpísať penále, je povinná na premlčanie tohto práva prihliadať z úradnej povinnosti, pretože v tomto prípade ide o faktickú, verejnoprávnu preklúziu. Použitím argumentum a minori ad maius dôvodil, že tak mal povinnosť postupovať aj krajský súd, ktorý je z hľadiska trojdelenia štátnej moci tiež kontrolným orgánom moci výkonnej, čo však neučinil. Na tomto základe možno napadnutý rozsudok označiť ako nezákonný, keď žalobcovi nebola poskytnutá náležitá súdna ochrana jeho práv a právom chránených záujmov. 11. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zastávala názor, že žalobca neuviedol také námietky k správnosti napadnutého rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu či zrušenie. Sociálna poisťovňa podrobne objasnila skutkový a právny dôvod predpísania penále žalobcovi ako a zároveň vysvetlila, na základe akých právnych skutočností sa žalobca považoval za povinne poistenú povinnú platiť poistné v spornom období. Zdôraznila zároveň, že kasačná sťažnosť sa opiera o dôvody, ktoré žalobca neuplatnil v konaní pred krajským súdom, hoci tak urobiť mohol. Námietky žalobcu v správnej žalobe totiž smerovali výlučne k otázke zániku povinného poistenia, napriek tomu, že právne postavenie žalobcu ako na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o zániku poistenia. Nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia bol konečným spôsobom upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia. Navrhla preto, aby najvyšší správny súd postupom podľa v spojení s kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú odmietol. 12. K samotnej námietke premlčania žalovaná zopakovala právnu teóriu pojednávajúcu o rozdieloch medzi inštitútom preklúzie a premlčania a vyvodila, že v danom prípade nebolo úmyslom zákonodarcu v zákone zaviesť prekluzívny inštitút. Zároveň vyjadrila názor, že premlčanie sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, pretože pojem „predpísať poistné“ podľa nej implikuje výlučne povinnosť vydať rozhodnutie, nie vydať rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. , , , a na rozsudok sp. zn. , v ktorom NS SR na otázku premlčania vyslovil odlišný právny názor ako najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. , ďalej na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. a tiež na postupujúce uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. . Na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. žalovaná odkázala v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že žalovaná má povinnosť poučovať účastníkov konania o premlčaní jej nárokov, o možnosti namietať premlčanie a poskytnúť účastníkovi konania lehotu na podanie námietky a až následne rozhodnúť, pretože tento postup nevyplýva zo žiadneho ust. Pri posudzovaní podmienok, ktoré Sociálnu poisťovňu oprávňujú predpísať penále, je táto povinná postupovať výlučne podľa Žalovaná mala za to, že ust. upravujú penále ako sankciu, ktorej právnym základom je rozhodnutie o predpísaní poistného a rovnako ako aj premlčanie práva predpísať penále/poistné, resp. ich nepremlčateľnosť, a preto odvolávanie sa na premlčanie trestného stíhania alebo na premlčanie výkonu trestu je v danej veci bez právnej relevancie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. . III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 14.05.2020, č. 49826-2/2020-BA. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila správnosť rozhodnutia pobočky, ktorým táto postupom podľa a predpísala žalobcovi ako za obdobie september 2007 až december 2008 penále spolu vo výške 1.420,89 €. 15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v?odôvodnení napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v konkrétnostiach neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd v prvom rade za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutiam o predpísaní penále za obdobie september 2007 až december 2008 predchádzalo rozhodnutie pobočky o zániku povinného poistenia žalobcu ako ku dňu 30.06.2009. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal, preto márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2017. 16. Podľa o sociálnom poistení v znení v účinnom ku dňu 11.06.2020, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. 17. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2020, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Z vyššie cit. právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní penále v dvoch odlišných konaniach. Pokiaľ príslušný správny orgán o zániku povinného poistenia žalobcu právoplatne rozhodol v samostatnom konaní, správny súd bol povinný z tohto rozhodnutia vychádzať a prihliadať naň (porov. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. , zo dňa 21.09.2022, a sp. zn. , zo dňa 25.10.2022). Krajský súd preto postupoval procesne správne, keď námietky žalobcu vzťahujúce sa k otázke zániku poistenia v tomto ohľade vyhodnotil ako nedôvodné. 19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačnému súdu ďalej vyplýva, že pre rozhodnutie krajského súdu malo zásadný význam vyhodnotenie žaloby žalobcu ako žaloby vo veciach správneho trestania, ktoré krajský súd odvodzoval od sankčnej povahy predpísania penále za nesplnenie si S odkazom na ust. považoval za správny postup, podľa ktorého by správny súd ex offo prihliadol na premlčanie práva pobočky predpísať penále za neodvedené poistné. S uvedeným posúdením krajského súdu sa kasačný súd nestotožňuje z dôvodu, že vychádza z opačného názoru ako v danej otázke vyslovil veľký senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp. zn. , zo dňa 27.09.2023. V uvedenom rozsudku sa veľký senát okrem primárneho posúdenia otázky premlčania/preklúzie práva predpísať poistné a penále zaoberal aj otázkou sankčnej a kompenzačnej povahy penále, osobitne v súvislosti s aplikáciou ust. o žalobách vo veciach správneho trestania. V bode 29 rozsudku uzavrel, že „...podľa správneho výkladu konanie o predpísaní penále podľa nemožno považovať za správne trestanie.“ 20. Rozsudok veľkého senátu kasačný súd dáva teda do pozornosti aj v súvislosti so samotným posúdením kasačných námietok žalobcu, ktorými namietal premlčanie práva predpísať penále a prekluzívny charakter premlčacej lehoty. V uvedenom rozsudku bolo vyslovené, že „...Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do

verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy... ... Ustanovenie samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad citovaný . To isté platí aj podľa citovaného vo vzťahu k predpísaniu penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v až 151 cit. zák. Podľa však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie ani cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje cit. zák. Ustanovenie sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.... ... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.... ... Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným (rozhodnutie teda môže byť aj predbežne vykonateľné). Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 21. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého „...Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku

premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.“ 22. Vychádzajúc z právneho posúdenia veľkého senátu je na margo kasačných námietok nutné zdôrazniť, že otázka, či postačuje, aby v premlčacej lehote na predpísanie poistného/penále bolo vydané rozhodnutie o predpísaní poistného/penále alebo je potrebné, aby toto rozhodnutie v tejto lehote nadobudlo aj právoplatnosť, je?vyriešená jednoznačne v prospech vydania rozhodnutia o predpísaní poistného/penále. Podľa je právny názor vyjadrený v?tomto rozsudku záväzný pre senát kasačného súdu a?senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od neho mal odkláňať. 23. Zhrnúc vyššie uvedené a aplikujúc východiská veľkého senátu na prejednávanú vec, podľa , ktorý podľa cit. zákona platí primerane aj pre penále, sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov od jeho splatnosti. Aj právo predpísať penále sa tak premlčuje 10 rokov od splatnosti poistného, ku ktorému sa vzťahuje (porov. podobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 25.09.2019). Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie pobočky bolo vydané 24.07.2017 a?týkalo sa poistného za mesiace september 2007 až december 2008. Podľa cit. zákona účinného v? danom období poistné za kalendárny mesiac bolo splatné spravidla ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda najskôr 08.10.2007. Podľa obsahu administratívneho spisu mal najvyšší správny súd za preukázané, že konanie v prejednávanej veci bolo prerušené od 13.09.2017 do bližšie neustáleného dátumu. Ak aj by kasačný súd pripustil právny názor krajského súdu, že ust. sa vzťahuje aj na premlčaciu lehotu podľa cit. zákona, nemenilo by to nič na závere o zachovaní lehoty na predpísanie penále. Táto lehota by totiž aj bez jej faktického predĺženia v dôsledku prerušenia konania uplynula najskôr až 08.10.2017, pričom kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie o predpísaní penále bolo vydané dňa 24.07.2017. Záverom je nutné podotknúť, že žalobca pred vydaním tohto rozhodnutia premlčanie nenamietol a neurobil tak ani v odvolacom konaní a ani v správnej žalobe. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru veľkého senátu žalovaná by sa vo výsledku ani nebola povinná zaoberať otázkou uplynutia premlčacej doby. IV. Záver 24. Hoci správny súd posúdil správnu žalobu sčasti nesprávne, kasačnej sťažnosti žalobcu nebolo možné vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť, keďže v konečnom dôsledku je jeho výrok vecne správny. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a preto?ju podľa rozsudkom ( ) zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.