Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/53/2020

Identifikačné číslo spisu: 3019200455 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3019200455.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: T. L., narodený XX. Y. XXXX, bytom v U. O., V. Č.. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 08. októbra 2019, Číslo: 60330-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2020, č.k. -48, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2020, č.k. -48 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 26. februára 2020, č.k. -48 postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 08. októbra 2019, Číslo: 60330-3/2019-BA, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 05. júna 2019, Číslo: 700-0810535919-GC04/19 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná rozhodnutím z 08. októbra 2019 postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) na odvolanie žalobcu zmenila prvostupňové správne rozhodnutie z 05. júna 2019 tak, že text vo výroku „október 2006, január 2007, február 2007, júl 2007, august 2007, december 2007 a január 2008“ nahradila textom „... 1. október 2006 až 26. október 2006, 1. január 2007 až 15. január 2007, 25. január 2007 až 31. január 2007, 1. február 2007 až 4. február 2007, 1. júl 2007 až 9. júl 2007, 16. júl 2007 až 31. júl 2007, 1 august 2007 až 5. august 2007, 9. august 2007 až 12. august 2007, 1. december 2007 až 17. december 2007, 20. december 2007 až 31. december 2007, 1. január 2008 až 15. január 2008 a 30. január 2008 až 31. január 2008...“. V ostatných častiach výroku žalovaná prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila.

2. Pre úplnosť, prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 05. júna 2019 podľa , bod deviaty a Z.z žalobcovi predpísal za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 penále v sume 1.624,94 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách , , , , , , , ,,, , , a , postupom v zmysle relevantnej právnej úpravy ustanovenej v a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

4. Krajský súd vyhovel zásadnej námietke žalobcu o premlčaní práva Sociálnej poisťovne predpísať penále. V tejto súvislosti uvádzal, že k odpovedi na otázku, či právo orgánu verejnej správy sankcionovať určité protiprávne konanie, majúce svoj základ v nesplnení zákonom uloženej povinnosti, je nepremlčateľné, nie je možné dospieť výkladom, ako sa k tomu dopracovala žalovaná, ale nepremlčateľnosť práva uložiť sankciu musí byť v právnom predpise výslovne uvedená. To však nie je prípad penále ukladaného Sociálnou poisťovňou podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010. Ak má orgán aplikácie práva použiť ustanovenie v rámci rozhodovania o predmete konania primerane, je potrebné vychádzať z právnej povahy a účelu penále, ktoré predstavuje sankciu za porušenie povinnosti žalobcu odviesť (zaplatiť) poistné a nie sankciu za to, že došlo k porušeniu registračnej (evidenčnej) povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so začiatkom a koncom jej podnikateľskej činnosti. Ukladanie penále na nesplnenie zákonnej povinnosti odvádzať (platiť) poistné včas a v riadnej výške predstavuje osobitnú formu administratívneho trestania. Pri administratívnom trestaní je potrebné v prípadoch absencie výslovnej právnej úpravy, čo je aj tento prípad, siahnuť po ustanoveniach trestného práva, či už hmotného alebo procesného. Vychádza sa z myšlienky, že administratívne trestanie je odvetvím práva, kde verejná autorita reprezentovaná orgánom verejnej správy ukladá fyzickej osobe alebo právnickej osobe sankciu za nesplnenie povinnosti ustanovenej zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto, súd pri riešení spornej otázky siahol po inštitútoch premlčania trestného stíhania ( ) a premlčania výkonu trestu ( ), vychádzajúc z toho, že trestné právo obdobne upravuje otázky ukladania sankcií (vo forme trestov) verejnou autoritou reprezentovanou trestnými súdmi, okrem iného aj za nesplnenie povinností stanovených zákonmi. Pritom treba mať na zreteli, že trestné právo postihuje spoločensky najzávažnejšie formy protiprávneho konania. Konkrétne sa súd zameral na posúdenie otázok premlčania trestného stíhania a premlčania výkonu trestu pri trestných činoch majetkovej povahy svojou hmotnoprávnou podstatou súvisiacich s inštitútom sociálneho poistenia a poistného, a to trestné činy skrátenia dane a poistného podľa , neodvedenia dane a poistného podľa a nezaplatenia dane a poistného podľa , keďže tieto sú z povahy veci prirodzene komparovateľné s porušením povinnosti žalobcu odvádzať poistné včas a v riadnej výške. Z je možné sa dozvedieť, že zákonodarca považuje uvedené trestné činy a v podstate všetky majetkové a hospodárske trestné činy za premlčateľné, pričom rozlišovacím kritériom pre presnú výmeru premlčacej doby je horná hranica trestnej sadzby trestu, ktorý by za konkrétny trestný čin bolo možné uložiť. Trestná sadzba (jej rozsah) je zase závislá od rozsahu trestného činu vyjadreného sumou dane alebo sumou poistného, o ktorú boli ukrátené verejné financie vyššie spomenutými trestnými činmi. Využitím argumentu a maiori ad minus možno teda uzavrieť, že ak , upravujúci trestanie (sankcionovanie) najzávažnejších foriem protispoločenskej činnosti, výslovne upravuje princíp, podľa ktorého trestné činy skrátenia dane a poistného podľa , neodvedenia dane a poistného podľa a nezaplatenia dane a poistného podľa sú za podmienok ustanovených

vždy premlčateľné bez ohľadu na výšku ujmy spôsobenej verejným rozpočtom, potom , ktorý v ustanovení upravuje sankcionovanie obdobného protiprávneho konania, avšak formálne nižšej spoločenskej nebezpečnosti, musí vychádzať z rovnakého princípu, ktorým je bezvýnimočná premlčateľnosť práva (povinnosti) Sociálnej poisťovne predpísať penále.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd postupom podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Uviedla, že tak ako je v presne vymedzený právny dôvod predpísania penále a spôsob jeho predpísania, je presne vymedzená aj lehota, v ktorej sa právo predpísať penále premlčí pri splnení podmienok ustanovených v tomto zákone. Právo predpísať poistné sa podľa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Uvedené ustanovenie sa vzhľadom na vzťahuje aj na penále. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej povinným subjektom voči predpísanému penále je rozhodujúci dátum splatnosti poistného, z ktorého bolo penále predpísané. Vychádzajúc z je nespochybniteľné, že ak pobočka Sociálnej poisťovne predpíše penále za obdobie dlhšie ako desať rokov, povinný subjekt môže čeliť uplatneniu tohto práva námietkou premlčania. Premlčacia doba vyplýva z ustanovenia pri splnení podmienok plynúcich z v spojení s v znení účinnom do 31. decembra 2010, v ktorom je ustanovené, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Pokiaľ žalobca nesplnil povinnosť ustanovenú , na vznesenú námietku premlčania žalovaná nemôže prihliadať. Žiadny iný názor nie je možné z týchto ustanovení vyvodiť. V zákona je odvolávka na celé ustanovenie a nielen na ods. 1 tohto ustanovenia, z čoho je zrejmé, že presne vymedzuje, kedy sa právo predpísať penále premlčí.

10. Ďalej žalovaná uvádzala, že vo veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca, ktorému vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. júla 2006, si svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni, t.j. oznamovaciu a odvodovú povinnosť, v lehote ustanovenej zákonom nesplnil. Svojím konaním žalobca porušil , ktoré ukladalo povinnosť samostatne zárobkovo činným osobám prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní. Rovnako bolo preukázané, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil ani dodatočne, napriek tomu, že bol k splneniu tejto povinnosti vyzvaný. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011, sp. zn. a z 29. januára 2020, sp. zn. , ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. . Dodala, že penále nie je sankciou za porušenie registračnej povinnosti, ale splnenie tejto povinnosti je podľa nevyhnutným predpokladom úspešného uplatnenia námietky premlčania.

11. Ustanovenie upravujúce premlčanie, ako aj ustanovenie upravujúce penále sú zakotvené v , pričom sa na (ne)premlčanie práva predpísať penále nikdy nevzťahoval a

ani nemohol, keďže subsidiárna aplikácia upravená. Povinnosťou správnych orgánov, ako aj súdu, v rozsahu ich pôsobnosti je aplikovať platné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a vôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. uviedla, že správne súdy sú oprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Súd však nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie ani nemôže byť orgánom činným v trestnom konaní, ktorý je oprávnený rozhodovať o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu. Rovnako nie je oprávnená z dôvodu dispozičnej absencie aplikovať ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu, na premlčanie práva predpísať penále, ktoré je výslovne upravené v Uzavrela, že aplikácia ustanovenia na penále v oblasti práva sociálneho poistenia je neprípustná, nakoľko penále sa neukladá za spáchanie trestného činu, ktorého znaky sú uvedené v a pri ukladaní ktorého sa skúma trestná zodpovednosť a naplnenie skutkovej podstaty, ale sa predpisuje v prípade, ak povinná osoba poruší svoju odvodovú povinnosť ustanovenú v Penále je sankcia, ktorej právnym základom je rozhodnutie o predpísaní poistného a je upravené v rovnako, ako je upravené v tomto zákone aj premlčanie práva predpísať penále, respektíve jeho nepremlčateľnosť.

12. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo 04. júna 2020.

14. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým, že v rámci rozhodovania o vyrubení penále je potrebné vychádzať z právnej povahy a účelu penále, ktoré predstavuje sankciu za porušenie povinnosti odviesť poistné a nie sankciu za to, že došlo k porušeniu registračnej povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so začiatkom a koncom jej podnikateľskej činnosti. Vyplýva to tiež z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2013, sp. zn. . Je evidentný vecný súvis medzi právom na predpísanie poistného a povinnosťou v zmysle a nepremlčaním práva predpísať poistné, inak povedané, ak si samostatne zárobkovo činná osoba nesplní povinnosť v zmysle smerujúce k zisteniu, že vzniklo právo na predpísanie poistného, tak sa právo sociálnej poisťovne predpísať poistné nepremlčuje. Na druhej strane, ak teda penále nepredstavuje sankciu za porušenie registračnej povinnosti, tak za takéto porušenie nemôže vyplývať zákonné postihnutie žalobcu spočívajúce v nemožnosti úspešne si uplatniť námietku premlčania. Nepremlčateľnosť práva uložiť sankciu (penále) musí byť v právnom predpise výslovne uvedená; tiež dodal, že pojem „primerane“ upravený v nemá rovnaký význam ako pojem „rovnako“, a teda gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že menovaného zákona ako celok neplatí na penále rovnako, ale platí primerane s ohľadom na účel a zmysel jednotlivých ustanovení. Ďalej uviedol, že žalovaná si zamieňa povinnú aplikáciu zákonných ustanovení upravujúcich subsidiaritu na jednej strane s aplikovaním porovnávacích metód právnej vedy a uplatňovaním metód výkladu na strane druhej, ktoré súd môže využiť pri rozhodovaní a v tomto smere svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri posúdení podstatných a skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil. V danom prípade samotné konanie pred správnym súdom neprebiehalo podľa , to znamená, že samotné konanie, či samotné rozhodnutie sa subsidiárne neriadilo normami trestného práva. Súd na základe porovnávacej právnej vedy na príklade poukázal, prečo sa v danom prípade nemôže aplikovať nepremlčateľnosť práva predpísať penále v zmysle K rozhodnutiam, ktorými žalovaná podporila svoju argumentáciu uviedol, že uznesenie sp. zn. sa týka nepremlčateľnosti práva predpísať poistné a nie práva predpísať penále, navyše sa jedná o rozhodnutie vychádzajúce z predchádzajúcej právnej úpravy,

rozsudok sp. zn. nepredstavuje ani judikát a nejde ani o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozsudku sp. zn. sa nevie vyjadriť, keďže nie je publikovaný na stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda nemá možnosť verifikácie tvrdenia žalovanej. Dodal, že ani toto rozhodnutie nemá silu judikátu, t.j. nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu a považuje ho za ojedinelý. Uzavrel, že pokiaľ sa najvyšší súd stotožní s názorom krajského súdu, mal by vo veci zaujať stanovisko Veľký senát.

15. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol. IV.

16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 08. júna 2020 na vedomie.

V.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

18. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

22. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 08. októbra 2019, Číslo: 60330-3/2019-BA, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 05. júna 2019, Číslo: 700-0810535919-GC04/19 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná rozhodnutím z 08. októbra 2019 postupom podľa na odvolanie žalobcu zmenila prvostupňové správne rozhodnutie z 05. júna 2019 tak, že text vo výroku „október 2006, január 2007, február 2007, júl 2007, august 2007, december 2007 a január 2008“ nahradila textom „... 1. október 2006 až 26. október 2006, 1. január 2007 až 15. január 2007, 25. január 2007 až 31. január 2007, 1. február 2007 až 4. február 2007, 1. júl 2007 až 9. júl 2007, 16. júl 2007 až 31. júl 2007, 1 august 2007 až 5. august 2007, 9. august 2007 až 12. august 2007, 1. december 2007 až 17. december 2007, 20. december 2007 až 31. december 2007, 1. január 2008 až 15. január 2008 a 30. január 2008 až 31. január 2008...“. V ostatných častiach výroku žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 05. júna 2019 podľa , bod deviaty a Z.z žalobcovi predpísal za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007,

august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 penále v sume 1.624,94 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.

24. Podľa v rozhodnom znení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa v rozhodnom znení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa v rozhodnom znení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa v rozhodnom znení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa v rozhodnom znení, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v a .

29. Podľa v rozhodnom znení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

30. Podľa v rozhodnom znení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa v rozhodnom znení, na pokuty a na penále platia ustanovenia , a až 147 o poistnom primerane.

32. V predmetnej veci zásadným bolo vyriešenie otázky, či ustanovenie upravujúce nepremlčanie práva predpísať poistné, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v , t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba porušila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku, je možné aplikovať aj vo vzťahu k nepremlčaniu práva predpísať penále.

33. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na ustanovenia upravujúce premlčanie tak trestného stíhania, ako aj výkonu trestu dospel k záveru o bezvýnimočnej premlčateľnosti práva (povinnosti) Sociálnej poisťovne predpísať penále. Inak povedané, ustanovenie (v spojení s ) sa nemôže vzťahovať na predpis penále, a teda právo predpísať penále majúce sankčný charakter zásadne podlieha premlčaniu (bližšie pozri bod 4 tohto rozsudku, prípadne body 38 až 41 rozsudku krajského súdu).

34. S týmto odôvodnením sa najvyšší súd nestotožňuje.

35. Na úvod najvyšší súd poukazuje na to, že právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v sa vyznačujú kogentným charakterom. určuje povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (, v spojení s ,, ) platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v upravuje povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále. Právna úprava teda obligatórne určuje povinnosť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatiť v zákonnom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni vystupujúcej v pozícii verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia, podľa povinnosť, nie možnosť penále predpísať. Zároveň je potrebné dodať, že upravuje prípady, za ktorých k predpisu penále nemôže dôjsť. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur a tiež vtedy, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Sociálna poisťovňa tiež nepredpíše penále v časti presahujúcej dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie (tzv. krátené penále). Len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že pozná aj inštitút odpustenia penále. V minulosti zaviedol inštitút odpustenia penále s tým, že podľa v znení účinnom do 31. decembra 2004 Sociálna poisťovňa mohla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádza poistné včas a v správnej sume. Od 01. januára 2005, nadobudnutím účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa , (pozri bod 61 ) však bol tento inštitút zrušený. V ďalšom období bola možnosť odpustenia penále daná formou tzv. generálnych pardonov (pozri napríklad , prípadne ).

36. Ďalší prípad, kedy Sociálna poisťovňa nemôže predpísať penále je prípad premlčania práva predpísať penále. V tomto smere v odkazuje na primerané použitie ustanovení , a až 147. To znamená, že premlčanie práva predpísať penále sa bude riadiť ustanovením upravujúcim premlčanie práva predpísať poistné (). Vzhľadom na to, že zákonodarca v odkazuje na primerané použitie ako celku a nielen jeho jednotlivej časti (podobne ako to urobil v prípade a ), je potom možné dospieť k jedinému možnému záveru, že na premlčanie práva predpísať penále sa vzťahuje ustanovenie ako celok, teda aj vrátane odseku 2, v zmysle ktorého právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v , t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba porušila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že ak by mal zákonodarca v úmysle založiť stav prezentovaný tak žalobcom, ako aj krajským súdom, nič mu nebránilo takúto právnu konštrukciu explicitne upraviť v zákone, podobne ako to urobil napríklad v (na primeranú aplikáciu ktorého tiež v zákonodarca výslovne odkazuje), kde jasne uviedol, že ustanovenie o predpísaní penále sa na povolené sumy splátok dlžných súm nepoužije. Najvyšší súd si osvojuje názor žalovanej, že v opačnom prípade by tak boli pri posudzovaní podmienok premlčania práva na predpísanie penále zvýhodnené tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si svoje registračné povinnosti neplnia vôbec, oproti tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré si totožné povinnosti splnili a neskôr sa dostali do omeškania splatením poistného a príspevkov.

37. V tejto súvislosti odkazuje najvyšší súd na rozsudok z 29. januára 2020, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) Pokiaľ žalobca namietal premlčanie práva na predpísanie vyššie uvedeného penále, správny súd uvádza, že žalovaný správne pri vyporiadaní sa s touto námietkou žalobcu vychádzal z a , podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí

za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, avšak toto právo sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v (predtým v znení účinnom do 31. decembra 2010; pozn. najvyššieho súdu) a . Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sa podľa na pokuty a penále vzťahujú aj ustanovenia o poistnom primerane. Preto námietka premlčania penále vznesená žalobcom nebola relevantná s poukazom na nesplnenie si povinnosti podľa “ [https://www.slov- lex.sk/sk/vseobecne-sudy-sr/-/ecli/ECLI-SK-NSSR-2020-1016200575_1].

38. Čo sa týka námietky, že pojem „primerane“ upravený v nemá rovnaký význam ako pojem „rovnako“, a teda gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že menovaného zákona ako celok neplatí na penále rovnako, ale platí primerane s ohľadom na účel a zmysel jednotlivých ustanovení, najvyšší súd uvádza, že zákonodarca nemal inú možnosť, než v príslušnom ustanovení použiť príslovku „primerane“, keďže podľa platia ustanovenia , a až 147 nielen na penále, ale aj na pokuty. Navyše z bodu 4. prílohy č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov vyplýva cit.: „Ak sa majú novo-upravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Vo vzťahu k prejednávanej veci je zrejmé, že nešlo o súvis medzi novo-upravovaným právnym vzťahom na strane jednej a jestvujúcou právnou úpravou na strane druhej. Jedná sa o prípad, kedy zákonodarca jestvujúci inštitút platenia poistného, splatnosti poistného, vrátenia poistného, povolenia splátok dlžných súm poistného a premlčania poistného primerane aplikuje na v rovnakom čase jestvujúci inštitút predpisu penále.

39. V súvislosti s odkazom krajského súdu na právnu úpravu plynúcu z , konkrétne na oblasť týkajúcu sa premlčania trestného stíhania a premlčania výkonu trestu a ďalších otázok s tým súvisiacich a čo do poukazu na trestný čin skrátenia dane a poistného, trestný čin neodvedenia dane a poistného a trestný čin nezaplatenia dane a poistného, ktoré sú vždy premlčateľné, a teda o to viac by premlčaniu malo podliehať právo predpísať penále (keďže ide o protiprávne konanie nižšej spoločenskej nebezpečnosti) najvyšší súd uvádza, že bezbrehá aplikácia ustanovení tak , ako aj prináleží výlučne orgánom činným v trestnom konaní. Je vždy nutné v prvom rade prihliadať na osobitosti toho-ktorého administratívneho konania a inštitúty, ktoré ho charakterizujú. V predmetnej veci sa jedná o administratívne konanie, v rámci ktorého svoju právomoc vykonáva Sociálna poisťovňa majúca status verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia (pozri v spojení s a ). Odhliadnuc od toho, že penále sa svojím charakterom skôr približuje k sankcii ako právneho následku nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas, než k úroku z omeškania, penále nie je inštitútom trestnoprávnym, ale sociálno-právnym (v širšom zmysle administratívno- právnym), ktorý je v celom rozsahu upravený v vrátane inštitútu premlčania práva predpísať penále. Z toho dôvodu, sa krajský súd uchýlil k analógii bez toho, aby mal na to splnené predpoklady. Analógia ako interpretačné pravidlo, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Najvyšší súd v tejto súvislosti ďalej dopĺňa, že analogické využitie ustanovení a primárne do úvahy prichádza vtedy, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (napríklad uplatnenie absorpčnej zásady pri ukladaní sankcií za priestupky / iné správne delikty) a tiež, ak ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie ( ). Pôjde však vždy iba o také zásady, ktoré nie sú upravené správnymi normami a súčasne povaha ktorých umožňuje ich priamu aplikabilitu aj v oblasti správneho (administratívneho) práva.

40. Z týchto dôvodov sa najvyšší súd prikláňa k názoru prezentovanému žalovanou, a teda právo predpísať penále v prípade, ak si samostatne zárobkovo činná osoba nesplní registračnú povinnosť plynúcu z v znení účinnom do 31. decembra 2010, premlčaniu nepodlieha rovnako, ako premlčaniu nepodlieha právo predpísať poistné pri porušení totožnej povinnosti

podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010.

41. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

42. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu ( ).

43. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.