Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: T. L., bytom V. XXX/XX, XXX XX U. O., právne zastúpený: Y.. P. S., advokát so sídlom V. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 08.10.2019, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 08.10.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 05.06.2019 a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 21.10.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 08.10.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zmeňujúceho na odvolanie žalobcu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX/GCXX-XX zo dňa 05.06.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci penále.

Konanie pred správnymi orgánmi

2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné: Žalobca podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom (číslo živnostenského registra XXX-XXXX) vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu č. ŽO-E./XXXXX-00XXX, s dátumom vzniku oprávnenia 01.12.2004. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 30.04.2008.

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 05.06.2019 podľa . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zákona o sociálnom poistení predpísala za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 žalobcovi penále v sume 1.624,94 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné

a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázala Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, na to, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a príspevky neodviedol včas za mesiace marec 2008, apríl 2008 a odviedol v nižšej sume za mesiace júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, bolo rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania, nakoľko k predpísaniu penále došlo po uplynutí desiatich rokov od splatnosti poistného. Poukázal na ustanovenie § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na pokuty a penále platia ustanovenia § 147 o poistnom primerane. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak zákon neustanovuje inak. Podľa žalobcu ustanovenie § 147 ods. 2 v spojení s ustanovením § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na penále aplikovať nemožno práve s odkazom na termín „primerane“ použitý v ustanovení § 241 ods. 1 uvedeného zákona.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 08.10.2019 na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že text vo výroku „október 2006, január 2007, február 2007, júl 2007, august 2007, december 2007 a január 2008“ nahradila textom „... 1. október 2006 až 26. október 2006, 1. január 2007 až 15. január 2007, 25. január 2007 až 31. január 2007, 1. február 2007 až 4. február 2007, 1. júl 2007 až 9. júl 2007, 16. júl 2007 až 31. júl 2007, 1 august 2007 až 5. august 2007, 9. august 2007 až 12. august 2007, 1. december 2007 až 17. december 2007, 20. december 2007 až 31. december 2007, 1. január 2008 až 15. január 2008 a 30. január 2008 až 31. január 2008...“. V ostatných častiach výroku žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zmenu výroku prvostupňového rozhodnutia zapríčinila potreba odstránenia formálneho nedostatku výroku, ktorý však nemal vplyv na správnosť výšky predpísaného penále. Išlo v podstate iba o spresnenie období, za ktoré bolo žalobcovi predpísané penále, pričom boli zohľadnené obdobia práceneschopnosti žalobcu, preukázané potvrdeniami predloženými v administratívnom konaní, z ktorých vyplýva, že ako samostatne zárobkovo činná osoba bol žalobca uznaný za práceneschopného v období od 27. októbra 2006 do 31. októbra 2006, od 16. januára 2007 do 24. januára 2007, od 05. februára 2007 do 28. februára 2007, od 10. júla 2007 do 15. júla 2007, od 06. augusta 2007 do 08. augusta 2007, od 13. augusta 2007 do 31. augusta 2007, od 18. decembra 2007 do 19. decembra 2007 a od 16. januára 2008 do 29. januára 2008.

6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. jej nesplnenia buď v lehote splatnosti, v správnej výške alebo vôbec. Spôsob výpočtu penále je ustanovený zákonom. Sociálna poisťovňa je pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. Na výšku penále má vplyv výška dlžnej sumy poistného, dátum splatnosti poistného, dátum zaplatenia poistného, resp. dátum začatia kontroly a následne zistený počet dní omeškania. Zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, dokedy má byť penále za príslušné obdobie predpísané. Taktiež jej neukladá povinnosť upozorňovať odvádzateľov poistného na právne následky nezaplatenia poistného v správnej výške a včas. Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať odvádzateľovi poistného penále vypočítané odo dňa splatnosti poistného do dňa, kým omeškanie v platení poistného trvá, t.j. do dňa zaplatenia poistného, pričom zároveň je povinná prihliadať na ustanovenie § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. V prípade nedodržania lehoty splatnosti poistného má Sociálna poisťovňa povinnosť (t.j. nie možnosť) predpísať odvádzateľovi poistného penále.

7. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. zo dňa 25.09.2013, podľa ktorého „penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania (...) Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním

penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.“

8. Žalovaný zdôraznil, že Sociálna poisťovňa vydáva rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t.j. keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nepodala v spornom období Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, resp. ho podala nesprávne vyplnený. Žalovaný pripomenul, že z dôvodu, že žalobca nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku/odhlášku, s dátumom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 01.07.2006 a s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.04.2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.11.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2006. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 24.01.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2008. Uvedené rozhodnutia o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia sú podľa žalovaného rozhodnutiami deklaratórnymi, t.j. takými, ktoré len potvrdzujú (deklarujú) vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia žalobcu ku konkrétnemu dátumu, avšak k vzniku a zániku poistenia dochádza priamo zo zákona na základe zákonom predvídaných právnych skutočností.

9. K podstate odvolacích námietok žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že s poukazom na uvedené a v súlade s § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 v spojení s § 147 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010 sa penále predpísané za obdobie júl 2006 až apríl 2008 nepremlčuje, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti upravenej v § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010.

Argumentácia žalobcu

10. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov oboch stupňov trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Nadviažuc na argumentáciu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca uviedol, že podstatnou časťou ustanovenia § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je pojem (termín) „primerane“. Jeho gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že ustanovenie § 147 zákona o sociálnom poistení ako celok neplatí na penále rovnako, ale platí primerane s ohľadom na zmysel jednotlivých ustanovení (odsekov 1, 2 a 3). Na podporu ním prezentovaného právneho názoru odcitoval žalobca z voľne dostupnej Prílohy č. 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov vydaným Národnou radou Slovenskej republiky, kde v bode 4. je uvedené: „Ak sa majú novoupravené právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože pojem „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.“

11. Žalobca zdôraznil, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v období rozhodnom pre posúdenie spornej otázky je jednoznačné a zrozumiteľné ohľadne práva predpísať poistné. Pri aplikácii tohto ustanovenia na inštitút penále ho však treba použiť primerane. Podľa názoru žalobcu pri práve predpísať penále začína plynúť premlčacia doba po uplynutí lehoty splatnosti poistného. V nadväznosti na žalovaným citovaný rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25.09.2013 žalobca nerozporoval názor, že až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Je však potrebné si uvedomiť, že na možnosť vydania takéhoto rozhodnutia sa viaže premlčacia doba, ktorá limituje Sociálnu poisťovňu. Tá môže vyrubiť penále iba do 10 rokov od splatnosti poistného. Ak by sa podľa žalobcu prijal záver, že právo predpísať penále sa premlčí do 10 rokov od splatnosti penále, išlo by o právny nezmysel. Aj v tomto je možné vidieť, aký je rozdiel medzi v legislatívne používanými pojmami „rovnako“ a „primerane“.

12. V kontexte s už uvedeným nemožno podľa žalobcu ustanovenie § 147 ods. 2 v spojení s ustanovením § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení aplikovať rovnako aj na penále, pričom je potrebné rešpektovať

zákonné znenie pojmu primerane. Predmetné ustanovenie má podľa žalobcu svoje opodstatnenie pri práve predpísať poistné a nie penále. Toto ustanovenie nemá vecný súvis s penále, ale zakladá vecný súvis medzi porušením povinnosti podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období a vznikom poistného. Penále predstavuje sankciu za porušenie povinnosti žalobcu zaplatiť poistné. Nemá byť teda sankciou za to, že samostatne zárobkov činná osoba si nesplnila svoju zákonnú povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Penále preto nemožno považovať za nepremlčateľné z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období, resp. právo predpísať penále sa premlčuje aj v prípade, ak nebola splnená povinnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

Argumentácia žalovaného

13. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, pričom požiadal správny súd, aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Pripomenul, že žalobca, ktorý bol v spornom období samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, preukázateľne poistné za sporné obdobie nezaplatil v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pri predpísaní penále, ktoré bola povinná predpísať, Sociálna poisťovňa, vychádzala z dlžnej sumy poistného za príslušné obdobie, ktoré v deň splatnosti poistného žalobca neuhradil. Pobočka Sociálnej poisťovne predpísala penále odo dňa splatnosti poistného do dňa začatia kontroly, t.j. do 05.06.2019, resp. za mesiac marec 2008 a mesiac apríl 2008 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, t.j. do 29.03.2018.

14. Žalovaný pripomenul, že žalobcovi, ktorému vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2006, si svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni, t.j. oznamovaciu a odvodovú povinnosť, v lehote ustanovenej zákonom nesplnil. Svojím konaním porušil ustanovenie § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, ktoré ukladalo samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Rovnako žalobca porušil aj ustanovenie § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, podľa ktorého bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná predložiť pobočke Sociálnej poisťovne spravidla do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu zákonných povinností, ktoré bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná plniť v rozhodujúcom období za účelom jej správneho evidovania v systéme sociálneho poistenia. Z uvedeného dôvodu bol žalobca pobočkou Sociálnej poisťovne vyzvaný dňa 14.11.2017 k splneniu oznamovacej povinnosti a k predloženiu výpisov z daňového priznania za roky 2005, 2006 a 2007. Keďže žalobca na predvolanie nereagoval, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 01.07.2006 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.11.2017 a rozhodnutím č. XXXXX-X/ XXXX-TN zo dňa 24.01.2018 rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.04.2008. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 09.10.2018 predpísala žalobcovi poistné za mesiace júl 2006 až február 2008, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca dňa 29.03.2018 zaplatil poistné len za mesiace marec 2008 a apríl 2008. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 29.03.2019 zmenou výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia spresnila obdobie, za ktoré bolo poistné predpísané, bez vplyvu na výšku predpísaného poistného. Žalobca až do dňa vykonania kontroly, t.j. do 05.06.2019, predpísané poistné nezaplatil.

15. K žalobnej námietke premlčania práva predpísať penále žalovaný poukázal na svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že pri posudzovaní uvedenej otázky je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. Ak však žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba nesplnil povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nemôže Sociálna poisťovňa na vznesenú námietku premlčania prihliadať. V opačnom prípade by pri posudzovaní premlčania nároku na predpísanie penále boli zvýhodnené tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si svoje oznamovacie a odvodové povinnosti vyplývajúce zo zákona neplnili oproti ostatným, ktoré si všetky svoje povinnosti

plnili riadne a včas. Preto výklad žalobcu vo vzťahu k otázke premlčania nároku Sociálnej poisťovne na predpísanie penále sa žalovanému javí ako diskriminačný voči ostatným samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré pri plnení svojich povinností postupujú v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa odvoláva na celé ustanovenie § 147 tohto zákona a nielen na odsek 1, na ktorý výlučne sa žalobca odvoláva. Podľa žalovaného nemožno vzhľadom na námietky žalobcu v danom prípade hovoriť o „novoupravovanom právnom vzťahu“, keďže ustanovenie upravujúce premlčanie (§ 147), ako aj ustanovenie upravujúce penále (§ 240 a § 241) sú v zákone o sociálnom poistení zakotvené už od účinnosti jeho prvého znenia, t.j. od 01.01.2004. Preto možno konštatovať, že žalovaný napadnutým rozhodnutím sa s otázkou premlčania práva predpísať penále vyporiadal v intenciách zákonných ustanovení spôsobom neodporujúcim zmyslu a účelu týchto ustanovení.

Replika žalobcu

16. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej prezentoval nesúhlas s názorom, že rozhodnutia vo veci predpísania poistného predstavujú právny základ pre predpísanie penále. Právo žalovaného predpísať poistné podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nezakladá vznik poistného, ale len deklaruje, v akej výške za jednotlivé obdobia bol žalobca povinný zaplatiť poistné. Zároveň takéto rozhodnutie nezakladá ani novú splatnosť poistného. Takéto rozhodnutie len stanovuje lehotu na plnenie, v akej má žalovaný uhradiť predpísané už splatné poistné, pričom toto vyplýva zo samotného účelu ustanovenia § 144 ods. 1 v spojení s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko možno predpísať iba poistné, ktoré povinná osoba neodviedla alebo ho neodviedla v správnej výške, z čoho vyplýva, že takéto poistné už bolo splatné v čase vydania rozhodnutia. Argumentácia žalovaného je preto podľa žalobcu zjavne nesprávna. Rozhodnutie o predpísaní poistného predstavuje iba exekučný titul, ktorým môže žalovaný vymáhať nezaplatené poistné. Avšak povinnosť platiť poistné nastáva zo zákona v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nie z rozhodnutia o predpísaní poistného. Samotná premlčacia doba potom začína plynúť od 9. dňa mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla žalobcovi povinnosť platiť poistné.

17. Na to, aby Sociálna poisťovňa predpísala penále, nepotrebuje nevyhnutne rozhodnutie o predpísaní poistného, resp. vôbec tým netvorí právny základ pre vydanie rozhodnutia o predpísaní penále. Svedčí o tom podľa žalobcu aj tá skutočnosť, že žalovaný v súlade s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísal penále aj za obdobie marec 2008 vo výške 89,15 Eur a apríl 2018 vo výške 89,15 Eur, t.j. za obdobie, na ktoré sa už nevzťahuje rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 29.03.2019 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 9.10.2018. Žalovaný penále vyrubil napriek tomu, že žalobca uhradil omeškané poistné ešte pred vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Z toho vyplýva, že žalovaný môže v súlade s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále aj okamžite, ak povinná osoba (žalobca) neodvedie poistné najneskôr do 8. dňa mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla žalobcovi povinnosť platiť poistné. V tomto smere uvedené zákonné ustanovenie upravuje, že na uplatnenie tohto postupu postačuje, ak povinná osoba „neodvedie poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odvedie v nižšej sume.“

18. Žalobca ďalej v replike uviedol, že začiatok plynutia premlčacej lehoty sa posudzuje od dátumu splatnosti jednotlivého poistného v rozhodnom období júl 2006 až apríl 2008 a nie od uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v rozhodnutí o predpísaní poistného. Keďže už od augusta 2006 mal žalovaný možnosť prvýkrát predpísať penále, začala odvtedy aj plynúť premlčacia lehota. Z ustanovenia § 143 zákona o sociálnom poistení explicitne vyplýva jasne, kedy nastáva splatnosť poistného, no ani v jednom odseku nie je stanovené, že splatnosť poistného nastáva dňom uvedeným v rozhodnutí o predpísaní poistného vydanom podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z toho vyplýva, že splatnosť poistného nastáva v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že za obdobie júl 2006 až apríl 2008 jednotlivé poistné za príslušný mesiac bolo spravidla splatné vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom v uvedenom rozhodnom období vzniklo poistné. V predmetnom zákonnom ustanovení sa nikde nespomína kľúčové slovo „predpísaného poistného“. Je to podľa žalobcu pochopiteľné, nakoľko ak by sa pripustil takýto výklad, bol by v priamom

rozpore s ustanovením § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje premlčaciu lehotu vo vzťahu k právu predpísať poistné a nie premlčaciu lehotu vo vzťahu k predpísanému poistnému.

Konanie na správnom súde

19. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

23. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

24. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

25. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

26. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

30. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).

32. Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

33. Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

34. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

36. Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

37. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Za spornú možno považovať právnu otázku premlčania sankcionovateľnosti nesplnenia zákonnej povinnosti fyzických a právnických osôb odvádzať Sociálnej poisťovni poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas a v riadnej výške. Uvedená sankcionovateľnosť sa realizuje formou predpísania penále spôsobom upravených v ustanovení § 240 zákona o sociálnom poistení.

38. Pokiaľ ide o účel ustanovenia § 147 zákona o sociálnom poistení so zreteľom na možnosť jeho aplikácie pri otázke premlčateľnosti penále, správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu. K odpovedi na otázku, či právo orgánu verejnej správy sankcionovať určité protiprávne konanie, majúce svoj základ v nesplnení zákonom uloženej povinnosti, je nepremlčateľné, nie je možné dospieť výkladom, ako sa k tomu dopracoval žalovaný, ale nepremlčateľnosť práva uložiť sankciu musí byť v právnom predpise výslovne uvedená. To však nie je prípad penále ukladaného Sociálnou poisťovňou podľa § 240 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že ak má orgán aplikácie práva použiť ustanovenie § 147 zákona so sociálnom poistení v rámci rozhodovania o predmete konania primerane, je potrebné vychádzať z právnej povahy a účelu penále, ktoré predstavuje sankciu za porušenie povinnosti žalobcu odviesť (zaplatiť) poistné a nie sankciu za to, že došlo k porušeniu registračnej (evidenčnej) povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so začiatkom a koncom jej podnikateľskej činnosti.

39. Avšak aj keby neplatil princíp uvedený v predchádzajúcom bode rozsudku a ako prípustná by sa zvolila možnosť hľadania odpovede na spornú otázku prostredníctvom výkladu právnych noriem, je potrebné k vylúčeniu premlčania sankcionovateľnosti určitého protiprávneho konania pristupovať nie

využitím extenzívnych metód výkladu, ako to učinil žalovaný, ale metód reštriktívnych, keďže sa takýmto postupom zasahuje do oblasti práv subjektov právnych vzťahov spôsobom redukujúcim rozsah týchto práv.

40. Ukladanie penále na nesplnenie zákonnej povinnosti odvádzať (platiť) poistné včas a v riadnej výške predstavuje osobitnú formu administratívneho trestania. Pri administratívnom trestaní je potrebné v prípadoch absencie výslovnej právnej úpravy, čo je aj tento prípad, siahnuť po ustanoveniach trestného práva, či už hmotného alebo procesného. Vychádza sa z myšlienky, že administratívne trestanie je odvetvím práva, kde verejná autorita reprezentovaná orgánom verejnej správy ukladá fyzickej osobe alebo právnickej osobe sankciu za nesplnenie povinnosti ustanovenej zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto, využijúc metódy porovnávacej právnej vedy, správny súd pri riešení spornej otázky siahol po inštitútoch premlčania trestného stíhania ( ) a premlčania výkonu trestu ( ), vychádzajúc z toho, že trestné právo obdobne upravuje otázky ukladania sankcií (vo forme trestov) verejnou autoritou reprezentovanou trestnými súdmi, okrem iného aj za nesplnenie povinností stanovených zákonmi. Pritom treba mať na zreteli, že trestné právo postihuje spoločensky najzávažnejšie formy protiprávneho konania.

41. Konkrétne sa správny súd zameral na posúdenie otázok premlčania trestného stíhania a premlčania výkonu trestu pri trestných činoch majetkovej povahy svojou hmotnoprávnou podstatou súvisiacich s inštitútom sociálneho poistenia a poistného, a to trestné činy skrátenia dane a poistného podľa , neodvedenia dane a poistného podľa a nezaplatenia dane a poistného podľa , keďže tieto sú z povahy veci prirodzene komparovateľné s porušením povinnosti žalobcu odvádzať poistné včas a v riadnej výške. Z je možné sa dozvedieť, že zákonodarca považuje uvedené trestné činy a v podstate všetky majetkové a hospodárske trestné činy za premlčateľné, pričom rozlišovacím kritériom pre presnú výmeru premlčacej doby je horná hranica trestnej sadzby trestu, ktorý by za konkrétny trestný čin bolo možné uložiť. Trestná sadzba (jej rozsah) je zase závislá od rozsahu trestného činu vyjadreného sumou dane alebo sumou poistného, o ktorú boli ukrátené verejné financie vyššie spomenutými trestnými činmi. Využitím argumentu a maiori ad minus možno teda uzavrieť, že ak , upravujúci trestanie (sankcionovanie) najzávažnejších foriem protispoločenskej činnosti, výslovne upravuje princíp, podľa ktorého trestné činy skrátenia dane a poistného podľa , neodvedenia dane a poistného podľa a nezaplatenia dane a poistného podľa sú za podmienok ustanovených vždy premlčateľné bez ohľadu na výšku ujmy spôsobenej verejným rozpočtom, potom zákon o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení upravuje sankcionovanie obdobného protiprávneho konania, avšak formálne nižšej spoločenskej nebezpečnosti, musí vychádzať z rovnakého princípu, ktorým je bezvýnimočná premlčateľnosť práva (povinnosti) Sociálnej poisťovne predpísať penále. Ak žalovaný odvolaciu námietku žalobcu posúdil v rozpore s týmito princípmi, zaťažil svoje konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom obdobnú vadu je v podstate možné identifikovať aj v prvostupňovom rozhodnutí. S poukazom na uvedené preto správny súd z dôvodu podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie, v ktorom o spornej otázke rozhodnú v súlade s vyššie prezentovaným právnym názorom správneho súdu.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.