Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tadžická republika, adresa posledného trvalého pobytu v Tadžikistane ako krajine pôvodu: mesto C., mestská štvrť D., E. F. G. XX, identifikačný doklad Tadžikistanu: A., s povolením na trvalý pobyt na Ukrajine č. H. na adrese: I. I. G. XX, B., toho času: J. I. K. I. L. F., M. XX, XXX XX F., F. N., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 09.05.2024 proti rozhodnutiu žalovaného č. ČAS: MU-PO-47-28/2024-DÚ zo dňa 03.05.2024 o zrušení poskytovania dočasného útočiska, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-47-28/2024-DÚ zo dňa 03.05.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zrušil poskytovanie dočasného útočiska podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

2. Dňa 28.03.2024 sa začalo so žalobcom konanie o zrušenie dočasného útočiska podľa písmena C po vyhodnotení podkladu, ktorým bola žiadosť o zrušenie dočasného útočiska zaslaná z oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko pod sp. zn. PPZ-HCP-Po9-3-029/2024- AV zo dňa 22.03.2024.

3. Žalobca bol zadržaný príslušníkmi oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom na vstupe do Slovenskej republiky z Ukrajiny dňa 02.03.2022 kvôli existujúcemu medzinárodnému zatýkajúcemu rozkazu zo dňa 02.03.2018. Následne bol umiestnený do predbežnej väzby v extradičnom konaní a neskôr do vydávacej väzby. Počas prebiehajúceho extradičného konania požiadal dňa 04.05.2022 o udelenie azylu na našom území, avšak rozhodnutím migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. ČAS: MU-PO-168-23/2022-Ž zo dňa 28.10.2022 bolo rozhodnuté tak, že sa žalobcovi po prvé neudeľuje azyl podľa , po druhé neposkytuje doplnkovú ochranu podľa a , po tretie neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa a a po štvrté neposkytuje doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa a . Dňa 2.12.2022 toto rozhodnutie migračného úradu Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť. Následne sa žalobca domáhal prepustenia na Najvyššom súde Slovenskej republiky a tiež aj na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť žalobcu zamietol a Ústavný súd ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol. V extradičnom konaní o povolení vydania žalobcu na trestné stíhanie do Tadžickej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.1.2024 rozhodol tak, že vydanie žalobcu do Tadžickej republiky nie je prípustné. Žalobca ešte v ten istý deň, po vydaní citovaného rozhodnutia a po prepustení z väzby požiadal o poskytnutie dočasného útočiska. Vzhľadom na to, že v absentuje možnosť správneho orgánu uplatniť vylúčenie poskytnutia dočasného útočiska v štádiu, keď o dočasné útočisko požiada, dočasné útočisko bolo žalobcovi aj poskytnuté a nasledujúci deň, t. j. 25.1.2024 žalobca opustil územie SR. Dňa 01.02.2024 požiadal nemecký partnerský úrad žalovaného o prijatie späť žalobcu, nakoľko bol zadržaný na území Nemecka a následne dňa 20.3.2024 sa uskutočnil aj transfer žalobcu z Nemecka na Slovensko a toho istého dňa bolo Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu ako aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia SR na územie Ukrajiny, nakoľko tam žalobca mal trvalý pobyt.

4. So žalobcom bol dňa 28.03.2024 vykonaný pohovor, z ktorého bola spísaná zápisnica. Žalobca uviedol že sám jej protivníkom Tadžického režimu, pričom nepodporuje terorizmus. Konaní zo strany tadžických orgánov považuje za účelové a zamerané na kritikov režimu, ktorí opustia Tadžikistan, pričom tadžický režim zneužíva na tento účel aj Interpol a všetky takéto osoby označuje za teroristov alebo extrémistov. Do Nemecka vycestoval až po udelení dočasného útočiska na Slovensku. Predtým nikdy v Nemecku ani vo Francúzsku nebol. Mal za to, že zákaz vstupu na územie uvedených štátov má preto, lebo ich Tadžikistan informoval o tom, že je terorista a extrémista. Po návrate do krajiny pôvodu sa obáva neľudského zaobchádzania, násilia, mučenia a smrti. Na E. sa vrátiť nechce.

5. Žalovaný zo všetkých dostupných a zabezpečených informácií konštatoval, že po žalobcovi je vyhlásené medzinárodné pátranie v databáze Interpolu z 28.08.2018 na základe zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 02.03.2018 súdom v Tadžikistane na trestné stíhanie pre spáchaný trestný čin podľa Tadžikistanu, pre účasť zločineckej komunite/organizácií, prečiny vedúce k povzbudzovaniu národnostného, rasového, miestneho alebo náboženského nepriateľstva alebo rozbrojov, ponižovaniu národnej dôstojnosti, ako aj propagácii výlučnosti občanov vo vzťahu k ich nábožne N schému, národnostnému, rasovému alebo miestnemu pôvodu, ak boli tieto činy spáchané verejnými alebo pomocou prostriedkov masmédií a pre verejné vyzývanie na vykonávanie extrémistických aktivít a verejné ospravedlňovanie extrémizmu spáchané prostredníctvom médií alebo internetu. Po posúdení obojstrannej trestnosti skutku bolo zistené, že skutok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky napĺňa znaky zločinu podľa s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov. Na osobu žalobcu je vložený záznam v Schengenskom informačnom systéme, ktorý je vytvorený za účelom odopretia vstupu alebo pobytu občanom tretích krajín v schengenskom priestore. Záznam do systému vložil Francúzsko dňa 25.04.2022 a je vedený ako aktívny. Podľa správy so Sirene Francúzsko má žalobca súdny zákaz vstupu na územie s platnosťou do 25.04.2062. Žalobcovi by mal byť odmietnutý vstup do Schengenu vzhľadom na dôkazy o jeho zapojení do činov, ktoré pravdepodobne vážne narúšajú verejný poriadok. Rozhodnutiu o odopretí vstupu je prepojené so záznamom z francúzskej spravodajskej služby o tom, že menovaný má prepojenie na radikálne islamistické hnutie s pravdepodobnosťou pohybu vo Francúzsku alebo v zahraničí. Záznam vytvorený Francúzskom je vytvorený s upozornením, že osoba je násilná. V druhom prípade sa jednalo o záznam vytvorený Nemeckom dňa 28.09.2018, podľa ktorého sa má žalobcovi na vonkajšej hranici odoprieť vstup do krajiny alebo vnútrozemie je potrebné osobu odovzdať orgánu za účelom jeho vyhostenia z územia schengenského priestoru. Dôvodom zákazu vstupu podľa predmetného záznamu je vážna bezpečnostná hrozba. Zázname je informácia súvisiaca s trestným činom terorizmu s poznámkou, že žalobca je ozbrojený, násilný, zapojené do aktivít súvisiacich s terorizmom. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.04.2022 vyplýva, že žalobca na výsluchu uskutočnenom dňa 10.04.2022 okrem iného uviedol, že mala profil na stránke Ondoklassniki.ru, ale používal ho na boj proti terorizmu a na boj proti Islamskému štátu. Našiel si texty, na základe, ktorých by sa prihlásili nejakí ľudia, ktorí vykonávajú teroristickú činnosť, na základe toho by vstúpili s nimi do kontaktu, atak by vlastne bojoval proti terorizmu, pričom sa domnieva, že jeho krajina pochopila nesprávne a myslí si o ňom, že tým teroristom je práve on, a preto sa nachádza v takej situácii.

6. Na základe uvedených skutočností žalovaný mal za to že tieto v sumáre vedú k záveru, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky a preto mu

bolo potrebné zrušiť poskytovanie dočasného útočiska podľa . Na osobu žalobcu je vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s niektorou z foriem účasti na terorizme, čo potvrdzuje aj záznam v schengenskom informačnom systéme opierajúci sa o informácie francúzskej spravodajskej služby, ako aj jeho výpoveď z 10.04.2022, kedy uviedol, že sa údajne v podstate účelovo snažil spojiť s osobami páchajúcimi teroristickú činnosť, aby tak bojoval proti terorizmu. Žalovaný mal za to, že z uvedených dôvodov nemôže byť vo verejnom záujme poskytovanie dočasného útočiska osobe menovaného. Následne žalovaný poukázal na to, že Ministerstvo spravodlivosti SR zaslalo Generálnej prokuratúre SR spis Krajského súdu v Košiciach na postup podľa čo znamená, že vec bola predložená Generálnej prokuratúre na trestné stíhanie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky v súvislosti s obvinením z trestných činov kladených mu za vinu a podozrení z napojenia na radikálne islamistické hnutie.

7. Žalovaný v závere rozhodnutia poukázal na to, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie o vyhostení z územia Slovenskej republiky, ani o vrátení či vydaní do krajiny pôvodu. II. Správna žaloba

8. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 09.05.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.05.2024, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-47-28/2024-DÚ zo dňa 03.05.2024, ktorým žalovaný zrušil poskytovanie dočasného útočiska podľa z dôvodu, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

9. V žalobe uviedol, že dňa 20.03.2024 bol vrátený z Nemecka na územie Slovenskej republiky v zmysle Dublinského nariadenia. Uviedol tiež, že v systéme INTERPOL bol na neho vydaný medzinárodný zatykač a uviedol tiež, že dňa 02.03.2022 bol zadržaný po prechode vonkajšej hranice z územia Ukrajiny a bol umiestnený do väzby za účelom ďalších úkonov v extradičnom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.01.2024, kde súd konštatoval, že vydanie žalobcu do Tadžickej republiky nie je prípustné a bol zároveň prepustený z väzby. Následne minister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. S-MSSR-1211/2023/83/K09úRJ zo dňa 28.02.2024 rozhodol tak, že nepovolil vydanie žalobcu na trestné konanie do Tadžikistanu s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pre hrozbu zaobchádzania so žalobcom v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru. Dňa 24.01.2024 bol žalobca v konaní o administratívnom vyhostení predvedený pred Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice, kedy bolo zistené, že žalobca má udelené povolenie na pobyt na území Ukrajiny, v dôsledku čoho mu bolo rozhodnutím č. EC-ECKE1-240124-124-TJK8603119514-01 poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a tak bol žalobca dňa 24.01.2024 prepustený a nasledujúci deň odišiel z územia Slovenskej republiky.

10. Dňa 20.03.2024 bol zadržaný nemeckými orgánmi a opätovne vrátený na územie Slovenskej republiky. Dňa 20.03.202 začal iný policajný orgán – Oddelenie hraničnej kontroly PZ Košice – letisko konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu a vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP- PO9-3-015/2024-AV, ktorým rozhodol o jeho administratívnom vyhostení na územie Ukrajiny a uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov, pričom mu nebola určená lehota na vycestovanie, ale bol pre tento účel zaistený. Následne dňa 28.03.2024 bolo začaté konanie o zrušenie dočasného útočiska žalobcovi, pričom bolo zistené, že v systéme SIS2 sú na osobu žalobcu evidované dva záznamy vytvorené dňa 22.04.2024 Francúzskom so zákazom vstupu žalobcovi do dňa 25.04.2062 a dňa 28.09.2018 Nemeckom za účelom odopretia vstupu žalobcovi z dôvodu hrozby pre verejnú bezpečnosť a z dôvodu informácie súvisiacej s trestným činom terorizmu s tým, že žalobca má byť príbuzný radikálnemu islamu a je ozbrojený a násilný. Rozhodnutie o odopretí vstupu Francúzskom je prepojené so záznamom francúzskej spravodajskej služby o tom, že žalobca má prepojenie na radikálne islamistické hnutia s pravdepodobnosťou pohybu vo Francúzsku alebo v zahraničí, pričom tieto záznamy sú v SIS2 aktívne. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že na výsluchu v extradičnom konaní dňa 10.04.2022 uviedol, že mal profil na Odnoklassniki.ru, ale ten používal na boj proti terorizmu a proti islamskému štátu tak, že si našiel texty, na základe ktorých by sa prihlásili ľudia, ktorí vykonávajú teroristickú činnosť a na základe toho by vstúpil s nimi do kontaktu, a tak by vlastne bojoval proti terorizmu. Žalobca sa domnieval, že jeho krajina to pochopila nesprávne a myslí si o ňom, že on je terorista (uvedené má vyplývať z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ). Žalobca ďalej uviedol, že bol pozitívne lustrovaný ako medzinárodne hľadaná osoba

na základe Červeného obežníka INTERPOL pod č. A-9104/8-2018 na základe zatýkacieho rozkazu vydaného 02.03.2018 Okresným súdom Ismoili Somoni mesta Dušanbe v Tadžikistane pre spáchanie trestných činom na tom skutkovom základe, že v roku 2014 za účelom pracovnej migrácie odišiel do Moskvy v Rusku, kde si osvojil myšlienky teroristickej organizácie ISIS a potom cez sociálne siete na internete začal komunikovať s tadžickou mládežou, aby sa zapojila do ISIS a participovala v džiháde, aby sa vytvoril Khalifát – Islamský štát. Prednesením prísahy zúčastniť sa džihádu, sa mal stať žalobca jedným z najviac aktívnych členov teroristickej komunity pre náborovú líniu a následne verboval mladých aktívnych členov teroristickej komunity a následne verboval mladých bojovníkov, aby sa zúčastnili vojenských operácií v Sýrii a Iraku. Tento skutok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky napĺňa znaky zločinu – Niektoré formy účasti na terorizme podľa s trestnou sadzbou tri až desať rokov. Žalobca tiež uviedol, že počas trvania väzby, dňa 04.05.2022 požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, ale migračný úrad rozhodnutím č. ČAS:MU-PO-168-23/2022- Ž zo dňa 28.10.2022 rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl ani mu neposkytol doplnkovú ochranu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2022 a vykonateľnosť dňa 02.01.2023. Žalobca tiež argumentoval, že je protivníkom tadžického režimu a nepodporuje terorizmus, považuje konanie tadžických orgánov za vyfabulované, účelové a zamerané na kritikov režimu, ktorí opustia Tadžikistan, pričom na tento účel zneužívajú aj INTERPOL a všetky takéto osoby označuje za teroristov alebo extrémistov. V minulosti nikdy v Nemecku ani vo D. nebol a z tohto dôvodu je presvedčený, že zákaz vstupu na územie týchto štátov má preto, že Tadžikistan o ňom šíri informácie o jeho nebezpečnosti ako o údajnom teroristovi. Na E. sa vrátiť nechce.

11. Žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, má za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne nesprávne právne posúdil.

12. Žalobca tvrdí, že v konaní nebolo preukázané napojenie žalobcu na terorizmus a tým nebola preukázaná a odôvodená jeho nebezpečnosť pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že po odchode z Tadžikistanu žil niekoľko rokov na území Ruska, neskôr na území Ukrajiny, pričom ani jedna z týchto krajín voči nemu nevzniesla obvinenia či podozrenia, že by sa na ich území dopustil akejkoľvek trestnej činnosti. Žalobca tiež zdôraznil, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vylučovacie klauzuly vyžaduje vyšší štandard dôkazov založený na jasných a spoľahlivých dôkazoch, hoci nie až v rozsahu, ako je tomu v trestnom konaní. Žalobca tvrdí, že všetky obvinenia voči jeho osobe sú vyvodzované iba z informácií od tadžických orgánov na podklade zatykača vydaného Tadžikistanom a informácií o tzv. červenom obežníku a tieto obvinenia si osvojilo aj Francúzsko a Nemecko, avšak iba na základe informácií z obežníka INTERPOLU, ktorých primárnym pôvodcom je Tadžikistan. Žalobca poukázal na skutočnosť, že správny orgán je povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie závažným spôsobom zasiahlo do jeho právnych pomerov, zbavuje ho ochrany v podobe dočasného útočiska pred vojnovým násilím na Ukrajine a tak zasahuje do jeho základných práv a slobôd chránených nie len vnútroštátnymi právnymi predpismi ale aj medzinárodnými dohovormi. Žalobca na záver uviedol, že sa nachádza v zaistení za účelom výkonu administratívneho vyhostenia na územie Ukrajiny s tým, že policajný orgán odkladný účinok odvolania vylúčil a po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia pristúpia slovenské orgány k realizovaniu jeho vyhostenia na územie Ukrajiny. Žalobca z tohto dôvodu súčasne v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok podanej žalobe, ktorý odôvodnil tým, že po realizácii jeho vyhostenia na územie Ukrajiny mu hrozí nenávratná ujma a ohrozenie jeho života a zdravia pre pretrvávajúci ozbrojený konflikt.

13. Žalobca v žalobe uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žiadal, aby mu súd doručoval písomnosti v tadžickom jazyku. V závere žaloby je uvedené, že žalobcovi pomohlo vypracovať žalobu Centrum právnej pomoci, a že žaloba bola žalobcovi pretlmočená do ruského jazyka súdnou prekladateľkou. III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.05.2024, ktorým navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Žalovaný po zrekapitulovaní doterajšieho priebehu konania konštatoval, že upravuje správne konanie o poskytnutie dočasného útočiska, ktoré je v porovnaní s konaním o udelenie azylu

zjednodušené. Vyplýva to aj z podstaty článkov 1 a 2 smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (ďalej len „smernica o dočasnej ochrane“), kde sa konštatuje, aby v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb z tretích krajín, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, bola takýmto osobám poskytnutá okamžitá a dočasná ochrana. Vylučovacie klauzuly sa preto v zmysle ustanovení môžu uplatniť až v konaní o zrušení dočasného útočiska, preto správny orgán k aplikácií jednej z nich pristúpil až v konaní o zrušení dočasného útočiska, a nie pri poskytovaní dočasného útočiska. Žalovaný citoval aj článok 28 bod 1. smernice o dočasnej ochrane: „Členské štáty môžu vylúčiť z poskytnutia dočasnej ochrany osobu ak: a) existujú vážne dôvody domnievať sa, že: i) spáchala zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, tak ako sú definované v medzinárodných nástrojoch vypracovaných s cieľom vydania opatrení vo vzťahu k takýmto trestným činom; ii) spáchala závažný trestný čin nepolitického charakteru mimo prijímajúceho členského štátu predtým, ako bola prijatá do tohto členského štátu ako osoba požívajúca dočasnú ochranu. Závažnosť očakávaného prenasledovania treba posudzovať s ohľadom na závažnosť trestného činu, zo spáchania ktorého je dotknutá osoba podozrivá. Obzvlášť kruté činy, aj keď boli spáchané s údajným politickým cieľom, sa môžu klasifikovať ako závažné nepolitické trestné činy. Toto platí pre spoluúčastníkov trestného činu aj pre podnecovateľov; iii) sa jedná o osobu, ktorá je vinná z konania v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, b) existujú opodstatnené dôvody na to, aby bola považovaná za osobu ohrozujúcu bezpečnosť hostiteľského členského štátu alebo predstavujúcu nebezpečenstvo pre spoločnosť hostiteľského štátu ako osoba právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný trestný čin.“

Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR , v ktorom najvyšší súd konštatoval, že prítomnosť žalobcu môže predstavovať riziko pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu Slovenskej republiky aj napriek tomu, že žalobca nemôže byť vystavený porušeniu článku 3 a 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach tým, že by bol vydaný na výkon trestu do Tadžickej republiky. Žalovaný dôvodil, že s týmito závermi súhlasí aj žalovaný a poukázal tiež na skutočnosť, že zrušením dočasného útočiska nie je dotknutý zákaz vyhostenia a vrátenia do krajiny, v ktorej môže byť vystavený vyššie uvedeným rizikám. Žalovaný zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím sa nerozhoduje o vyhostení ani vrátení žalobcu do Tadžikistanu, neskúmajú sa v ňom ani podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany, tieto už boli posúdené v konaní o udelení azylu. Podľa názoru žalovaného, zrušením dočasného útočiska sa uplatňuje vylučovacia klauzula, ktorá je vyjadrená primárne v článku 28 písm. b) v smernici o dočasnej ochrane. Toto ustanovenie bolo transponované do a . Žalovaný tiež poukázal na to, že ambíciou migračného úradu v preskúmavanom konaní nebolo „usvedčiť“ žalobcu z napojenia na terorizmus či deklarovať jeho vinu, čo je možné len v trestnom konaní. Pre aplikáciu uplatnenej vylučovacej klauzuly stačí, že osobu požívajúcu ochranný status dočasného útočiska „možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky“ a žalovaný považuje žalobcu za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky z viacerých nasledujúcich dôvodov:

- je na jeho osobu vyhlásené medzinárodné pátranie v databáze Interpolu, a to na základe zatýkacieho rozsudku

- je na jeho osobu vložený záznam v Schengenskom informačnom systéme o odopretí vstupu na územie Francúzska a Nemecka

- samotný žalobca potvrdil vyhľadávanie a komunikáciu s osobami propagujúcimi terorizmus.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa so všetkými dôkaznými prostriedkami v správnom konaní zaoberal, rozšíril ich o dostupné doplňujúce informácie a vysporiadal sa s nimi v rozhodnutí, tiež poukázal na to, že so žalobcom bolo uskutočnených viacero osobných pohovorov, kde dôkladne zisťoval všetky relevantné skutočnosti najprv pre udelenie azylu neskôr i pre poskytovanie dočasného útočiska, resp. pre uplatnenie vylučovacej klauzuly pre poskytovanie dočasného útočiska a v rámci týchto pohovorov bol aj konfrontovaný so zásadnými rozpormi vo výpovediach, ktoré poskytoval ako súdom, tak aj žalovanému, a ktoré nedokázal racionálne a vierohodne vysvetliť. Správny orgán s ohľadom na všetky okolnosti determinujúce samotné rozhodnutie o zrušení dočasného útočiska vyhodnotil menovaného ako osobu, u ktorej existuje dôvodné podozrenie, že je nebezpečná pre bezpečnosť Slovenskej republiky, a teda nie je hodná byť beneficientom dočasnej ochrany.

16. Žalovaný aj vzhľadom na štyri uskutočnené pohovory v konaní ČAS: MU-PO-168/2022-Ž, jeden v ČAS: MU-PO-47/2024-DÚ, ako aj výpovede v rámci extradičného konania netrval na pojednávaní a vypočutí žalobcu pred správnym súdom a súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV. Konanie pred správnym súdom

17. Z pripojeného spisu Správneho súdu v Košiciach súdu, sp.zn. , v konaní o zaistení, súd zistil, že sa jedná o toho istého žalobcu ako v predmetnom konaní. Súd nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-PO9-3-012/2024-AV zo dňa 20.03.2024 spísanej od 17.05 hod. vyplýva, že žalobca prehlásil, že jeho rodným jazykom je ruský jazyk a tiež vyhlásil, že súhlasí s tým, že sa vráti na E.. Zápisnica bola skončená a podpísaná o 18.45 hod. Aj zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-PO9-3-018/2024-AV zo dňa 20.03.2024 spísanej o 19.00 hod. vyplýva, že žalobca prehlásil, že jeho rodným jazykom je ruský jazyk a tiež vyhlásil, že súhlasí s tým, že sa vráti na Ukrajinu. Zápisnica bola skončená a podpísaná o 20.15 hod. Z dôvodu, že žalobca uviedol že jeho rodným jazykom je ruský jazyk, žalovaný ustanovil žalobcovi tlmočníka z ruského jazyka Mgr. Bc. O. P..

18. Žalobca dňa 15.05.2024 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí, aby mu súd doručoval písomnosti v ruskom jazyku, v prípade že v zozname prekladateľov vedenom MSSR nie je zapísaný žiaden prekladateľ pre tadžický jazyk. Súd následne uznesením č. k. -64 zo dňa 15.05.2024 pribral do konania prekladateľku na vykonanie prekladu listín zo slovenského do ruského jazyka a naopak.

19. Správny súd v Košiciach uznesením, č.k. -74 zo dňa 27.05.2024 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

20. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu ( až v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)) po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného MU-PO-47-28/2024-DÚ zo dňa 03.05.2024 a nakoľko žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, resp. nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie, súd bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 30.05.2024 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V. Relevantná právna úprava

21. Podľa , dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.

22. Podľa , vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.

23. Podľa , ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak

a) je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 2 b) sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko len na základe nepravdivých alebo falšovaných údajov o jeho totožnosti alebo c) odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo d) odídenec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin 7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

24. Podľa čl. 3 Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

25. Podľa , proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemá odkladný účinok.

26. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

27. Podľa č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

28. Podľa čl. 28 bod 1 písm. b) Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (ďalej len „Smernica Rady 2001/55/ES“), členské štáty môžu vylúčiť z poskytnutia dočasnej ochrany osobu, ak existujú opodstatnené dôvody na to, aby bola považovaná za osobu ohrozujúcu bezpečnosť hostiteľského členského štátu alebo predstavujúcu nebezpečenstvo pre spoločnosť hostiteľského štátu ako osoba právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný trestný čin.

29. Podľa odseku 18 Vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana, v smernici 2001/55/ES sa náležite zohľadňujú povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti, keďže smernica umožňuje členským štátom vylúčiť vysídlenú osobu z dočasnej ochrany, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že daná osoba: spáchala zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ako sú definované v medzinárodných nástrojoch vypracovaných s cieľom vydania opatrení vo vzťahu k takýmto trestným činom; spáchala závažný trestný čin nepolitického charakteru mimo prijímajúceho členského štátu pred tým, ako bola daná osoba do tohto členského štátu prijatá ako osoba požívajúca dočasnú ochranu, alebo ide o osobu, ktorá bola uznaná za vinnú z konania v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Uvedená smernica takisto umožňuje členským štátom vylúčiť vysídlenú osobu z dočasnej ochrany, ak existujú opodstatnené dôvody na to, aby bola považovaná za osobu ohrozujúcu bezpečnosť hostiteľského členského štátu alebo predstavujúcu nebezpečenstvo pre spoločnosť hostiteľského štátu.

30. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

37. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

38. Podľa , správny súd rozhodne o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska najneskôr do siedmich dní od doručenia vyjadrenia podľa .

Právny názor správneho súdu

39. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU- PO-47-28/2024-DÚ zo dňa 03.05.2024, ktorým zrušil poskytovanie dočasného útočiska podľa z dôvodu, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

40. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.

41. Žalobca mal za, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v podstate namietal, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že žalobca je osoba ohrozujúca bezpečnosť Slovenskej republiky, a preto neboli splnené podmienky pre zrušenie dočasného útočiska žalobcovi.

42. V prípade zrušenia dočasného útočiska sú dôvody na základe, ktorých je možné dočasné útočisko zrušiť taxatívne vymedzené v , a pokiaľ ide o konkrétny dôvod, ktorý žalovaný na prípad žalobcu aplikoval, tak ten je vymedzený v citovanom ustanovení . Je tomu tak aj v prípade vylučovacích klauzúl upravených v čl. 28 Smernice Rady 2001/55/ES. Pojem „nebezpečný pre bezpečnosť štátu“ nie je v a ani v predmetnej smernici priamo definovaný, a jeho výklad je tak ponechaný predovšetkým na členské štáty.

43. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, č. k. -127 zo dňa 23.04.2020, kde v bode 62 súd uviedol: „Odůvodnění kvalifikační směrnice v bodu 36 uvádí, že „pojmy bezpečnosti státu a veřejného pořádku se vztahují rovněž na případy, kdy státní příslušník třetí země patří ke spolčení podporujícímu mezinárodní terorismus nebo podporuje takové spolčení“. Podle komentáře k čl. 33 Ženevské úmluvy lze obecně říci, že pojem „národní bezpečnost“ se uplatní v případě jednání závažné povahy, která přímo nebo nepřímo ohrožují ústavu (vládu), územní celistvost, nezávislost nebo vnější mír státu. Špionáž, sabotáž vojenských zařízení a teroristické činnosti patří mezi činy, které jsou obvykle označovány jako hrozby pro národní bezpečnost [UNHCR, Commentary of the Refugee Convention 1951 (Articles 2-11, 13-37), říjen 1997, dostupný online z: https://www.refworld.org/docid/4785ee9d2.html]. Lze dovodit, že nebezpečnost pro bezpečnost státu bude zpravidla zahrnovat také nebezpečí pro veřejný pořádek. Z povahy věci ovšem plyne, že naopak tomu být nemůže. ...“

44. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR (predtým Najvyššieho súdu SR), v zmysle ktorej, aj v prípade, že žiadateľ o azyl spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej

ochrany, je vylúčený z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný (pozri napr. rozsudok, sp. zn. z 30.10.2010).

45. V zmysle Smernice Rady 2001/55/ES postačujú pre naplnenie podmienky vylúčenia z oprávnenia poskytnúť doplnkovú ochranu už samotné opodstatnené dôvody, že osoba, ktorej má byť medzinárodná ochrana vo forme dočasného útočiska poskytnutá, môže byť považovaná za osobu ohrozujúcu bezpečnosť členského štátu alebo predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť členského štátu, v ktorom je prítomná, t.j. na území Slovenskej republiky.

46. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobcovi bolo zrušené poskytovanie dočasného útočiska z dôvodu, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, pričom tento záver žalovaného bol založený na zisteniach, že po žalobcovi je vyhlásené medzinárodné pátranie v databáze Interpolu z 28.08.2018 na základe zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 02.03.2018 súdom v Tadžikistane na trestné stíhanie pre spáchané trestne činy podľa Tadžikistanu, a po posúdení obojstrannej trestnosti skutku bolo zistené, že skutok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky napĺňa znaky zločinu podľa (Niektoré formy účasti na terorizme) s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov. Na osobu žalobcu sú vložené dva záznamy v Schengenskom informačnom systéme. V prvom prípade ide o záznam vytvorený Nemeckom dňa 28.09.2018. Dôvodom zákazu vstupu podľa predmetného záznamu je vážna bezpečnostná hrozba. V zázname je informácia súvisiaca s trestným činom terorizmu s poznámkou, že žalobca je ozbrojený, násilný, zapojené do aktivít súvisiacich s terorizmom. V druhom prípade do systému vložilo Francúzsko dňa 25.04.2022. Podľa správy so Sirene Francúzsko má žalobca súdny zákaz vstupu na územie s platnosťou do 25.04.2062. Žalobcovi by mal byť odmietnutý vstup do Schengenu vzhľadom na dôkazy o jeho zapojení do činov, ktoré pravdepodobne vážne narúšajú verejný poriadok. Rozhodnutiu o odopretí vstupu je prepojené so záznamom z francúzskej spravodajskej služby o tom, že menovaný má prepojenie na radikálne islamistické hnutie s pravdepodobnosťou pohybu vo Francúzsku alebo v zahraničí. Záznam vytvorený Francúzskom je vytvorený s upozornením, že osoba je násilná. A napokon z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.04.2022 vyplýva, že žalobca na výsluchu uskutočnenom dňa 10.04.2022 okrem iného uviedol, že mal profil na stránke Ondoklassniki.ru, ale používal ho na boj proti terorizmu a na boj proti Islamskému štátu. Našiel si texty, na základe, ktorých by sa prihlásili nejakí ľudia, ktorí vykonávajú teroristickú činnosť, na základe toho by vstúpil s nimi do kontaktu, a tak by vlastne bojoval proti terorizmu.

47. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, a vec správne právne posúdil, nakoľko vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného a administratívneho spisu vzhľadom na existenciu záznamov z Francúzska a Nemecka ohľadom osoby žalobcu, ktorá má do týchto členských krajín Európskej únie a schengenského priestoru zakázaný vstup, a to v oboch prípadoch z dôvodu, že predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu zo zapojením do aktivít súvisiacich s terorizmom možno závery žalovaného, o tom, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky považovať za napĺňajúce hypotézu právnej normy uvedenej v . Navyše aj žalobca sám uviedol, že si na internete cez vytvorený profil na stránke Ondoklassniki.ru našiel texty, na základe, ktorých by sa prihlásili nejakí ľudia, ktorí vykonávajú teroristickú činnosť, na základe toho by vstúpil s nimi do kontaktu, a tak by vlastne bojoval proti terorizmu.

48. Prijatý záver žalovaného o tom, že žalobcu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd vyhodnotil ako správne a zákonné. Rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so , Správnym poriadkom i medzinárodnými zmluvami. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne popísal z akých podkladov dospel k záveru o nebezpečenstve žalobcu pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Skutkový stav vo veci bol spoľahlivo zistený, žalovaný si zabezpečil potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, k dokazovaniu použil všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza zo zistených podkladov a je dostatočne odôvodnené. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zrušením poskytovania poskytovanie dočasného útočiska žalobcovi nedošlo k porušeniu zákona a právom chránených záujmov žalobcu, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. Z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že zmluvné štáty Dohovoru majú záväzok nevydať/ nevyhostiť danú osobu do krajiny, kde môže byť daná osoba vystavená riziku takého zaobchádzania, ktoré je v rozpore s článkom 3 Dohovoru. V danom prípade však predmetom súdneho preskúmavania nebolo rozhodnutie o vyhostení žalobcu, ale rozhodnutie žalovaného o zrušení poskytovania dočasného útočiska. Preto tieto námietky žalobcu v súvislosti z jeho možným vyhostením na E. nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodné.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.