Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Em/1/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: Alexander C. O., nar. XX. mája XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu oprávneného: O. C. Y., nar. XX. marca XXXX, bytom X T. O., K., W XR, W. of C., právne zastúpený: ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčianska 6, Bratislava, proti povinnej: X. O., nar. XX. decembra XXXX, bytom Y. 3, J., právne zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, za účasti: Okresná prokuratúra Bratislava I so sídlom Kvetná 13, Bratislava, o výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. februára 2015, č. k. -1042, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2015, č. k. -1438, o zastavení konania o výkone rozhodnutia, takto

rozhodol:

I. Konanie o výkone rozhodnutia sa zastavuje, pretože výkon rozhodnutia je neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený ako otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 4. augusta 2015 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. februára 2015, č. k. -1042 (ďalej len „exekučný titul“) v časti, v ktorej súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 h do 15.00 h a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 h do 15.00 h, kedy si dieťa prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku odovzdá. Matke súd uložil povinnosť dieťa na styk s otcom náležite pripraviť. Výrok o úprave styku oprávneného s maloletým vyhlásil súd za predbežne vykonateľný. 2. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj spisu tunajšieho súdu so sp. zn. dospel k záveru, že od vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2017, č. k. -237, ktorého závermi je inak súd viazaný, došlo medzičasom k takej zmene okolností, že už nie je namieste výkon rozhodnutia nariadiť alebo návrh zamietnuť, ale konanie o výkone rozhodnutia zastaviť. 3. Podľa (ďalej len „“) súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. 4. Podľa všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a 2 rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých. 5. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „

Z. z.“) súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 6. Podľa vyhlášky č. pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 7. Po začatí konania o výkone rozhodnutia je súd podľa v spojení s vyhlášky č. povinný zisťovať, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Podľa názoru súdu o takéto dôvody v danom prípade ide. Súd pritom vychádza z úpravy vyhlášky č. , podľa ktorej je potrebné ospravedlniteľné dôvody posudzovať aj z hľadiska toho, ako sa správa oprávnený pri realizácii práv vyplývajúcich z exekučného titulu. 8. Úprava styku upravená exekučným titulom bola vykonaná pred viac ako 7 rokmi, keď mal maloletý takmer 4 roky, aktuálne má takmer 11 rokov. Z úradnej činnosti súdu je známe, že na návrh otca prebieha na tunajšom súde konanie pod sp. zn. , v ktorom bolo rozsudkom z 21. novembra 2018, č. k. -2160 (č. l. 447 spisu), rozhodnuté o zmene úpravy styku a styk maloletého s oprávneným nebol upravený (vec je v štádiu odvolacieho konania). Skutočnosti zistené súdom v uvedenom konaní, na ktoré poukazovala aj povinná v podaní z 11. septembra 2019 (č. l. 440 spisu) pritom zakladajú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemožno výkon rozhodnutia vykonať. 9. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že súd už pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z predpokladu, že oprávnený bude za maloletým za účelom realizácie styku, určeného súdnym rozhodnutím, cestovať na územie Slovenskej republiky. Tento predpoklad sa nenaplnil. Oprávnený v konaní vedenom pod sp. zn. tvrdil, že nemôže pricestovať na územie Slovenskej republiky, pretože má obavy o svoju bezpečnosť, čo spájal nielen s konaním povinnej, ale aj konaním polície Slovenskej republiky, ktorá mala vykonávať činnosť smerujúcu k jeho zadržania na území Slovenskej republiky. Preto sa ani nezúčastňoval pojednávaní. Obavy o bezpečnosť oprávneného sa ale nepreukázali a preto nešlo o skutočné, ale len domnelé dôvody, ktoré mali ospravedlňovať trvalý nezáujem oprávneného pricestovať na územie Slovenskej republiky. 10. Korešponduje to aj s obsahom výpovede oprávneného, ktorá bola vykonaná 16. marca 2017 prostredníctvom Najvyššieho súdu W. of C. ako dožiadaného súdu, z ktorej vyplýva, že oprávnený žije na W. of C.. Uviedol, že rozhodnutie o úprave styku bolo pre neho od začiatku neudržateľným, pretože je spojené s časovo a finančne náročným cestovaním a pobytom v hoteloch a náklady naň ročne podľa neho predstavujú sumu XX.XXX €. Letové 3 3Em/1/20151 spojenie z W. of C. je zložité, spojené s viacerými prestupmi. Oprávnený maloletého videl naposledy 30. mája 2015, ďalší deň mu to povinná neumožnila. Styk s maloletým oprávnený prestal realizovať z dôvodu falošných obvinení zo strany povinnej, z dôvodu ktorých nemôže cestovať na Slovensko. Oprávnený poukazoval na to, že povinná sa spolčila s ľuďmi, ktorí mu hrozia fyzickým násilím a pokúšali sa vydierať spoločnosť, v ktorej otec pracuje. Obáva sa preto o svoj život a život maloletého. Vedenie spoločnosti, pre ktorú pracuje, mu zakázalo cestovať na Slovensko v dôsledku nebezpečenstva a vyhrážok, nakoľko je pre danú spoločnosť „nenahraditeľný“. Cestovať na Slovensko mu zakázala aj snúbenica a zvyšok rodiny v dôsledku veľkého rizika, ktoré mu hrozí. 11. Napokon, to sa zhoduje aj s výpoveďou povinnej na pojednávaní konanej vo veci vedenej pod sp. zn. dňa 12. júna 2017, ktorá, okrem iného, uviedla, že styku otca s maloletým nebráni, je to však povinný, ktorý styk s maloletým nerealizuje, napriek tomu, že má styk upravený súdnym rozhodnutím. Maloletého oprávnený videl v máji 2015, kedy naposledy pricestoval na Slovensko. Vzhľadom na absenciu osobného kontaktu otca s maloletým nemá maloletý vybudované k oprávnenému žiadne citové väzby, a to aj napriek tomu, že povinná maloletého vedie k rešpektovaniu povinného ako otca, no prítomnosť povinného v živote dieťaťa nahradiť nemôže. Povinná oprávneného opakovane pozvala na Slovensko za účelom návštevy maloletého. Uvedené výpovede sú použiteľné aj v danej veci s ohľadom na závery súdnej praxe, pretože zachytenie výpovede do zápisnice v inom súdnom konaní, nezbavuje výpoveď svedka jej procesného charakteru ako samostatného dôkazného prostriedku, ani ho fundamentálne nemení (R 61/2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. marca 2021, sp. zn. ). 12. Skutočný záujem rodiča o dieťa je potrebné vnímať a posudzovať bezprostredne v súvislosti s každodennými skutkami rodiča, ktorými sa podieľa na živote dieťaťa, a to okrem osobnej starostlivosti (ktorú otec objektívne nemá možnosť vykonávať) aj stretávaním sa s dieťaťom, ktorému je rodič,

sledujúci záujem dieťaťa, ochotný podriadiť všetko ostatné, ako aj zabezpečovaním každodenných materiálnych potrieb dieťaťa nevyhnutných pre jeho zdravý rast a vývoj. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v danej veci nejde o takýto prípad. 13. V skratke, oprávnený nemá záujem na územie Slovenskej republiky pricestovať, aby mohol maloletého prevziať v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku odovzdá, hoci mu reálne žiadna hrozba nehrozí a ide z jeho strany len o účelovú argumentáciu. Oprávnený neprejavuje žiaden záujem o využívanie upraveného styku (odhliadnuc od záujmu, ktorý prezentuje oprávnený v podaniach). Vzhľadom na obmedzenia, ktoré mu dala jeho snúbenica, resp. spoločnosť, pre ktorú pracuje, je zrejmé, že ho ani nebude možné vykonať a na územie Slovenskej republiky nepricestuje. Tiež sa zo správania oprávneného nejaví, že by sa o akýkoľvek styk v zmysle exekučného titulu pokúsil. Inými slovami, oprávnený sa sám a dobrovoľne rozhodol nevyužívať styk upravený súdnym rozhodnutím, k čomu dospel v rámci zistení súd konajúci v konaní so sp. zn. . Došlo touto nečinnosťou k situácii, kedy vzťah medzi oprávneným a maloletým je prakticky neexistujúci, čo je spôsobené fyzickou neprítomnosťou oprávneného od narodenia dieťaťa až na krátke časové úseky v rozsahu niekoľko týždňov, ako to bolo v 11/2013, následne v 04 a 05/2014 a opäť v 04 alebo 05/2015. Aj to viedlo napokon súd k tomu, že rozhodol, že ďalší styk maloletého s oprávneným nebude upravený (vec ale nie je právoplatne skončená). 14. Uvedené skutočnosti, aj keď sú zistené v inom súdnom konaní, sú priamo relevantné pre posúdenie otázky, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné pristúpiť k výkonu rozhodnutia v zmysle vyhlášky č. v spojení s . 4 Ide pritom o skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho súdu pri vydaní uznesenia z 20. júna 2017, č. k. -237, ešte známe neboli. 15. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave , a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť (napr. , ). Do rámca ústavných záruk týchto práv a slobôd treba teda zahrnúť aj záruky poskytované dohovorom, tak ako ich vykladá a uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva (napr. ). Vyššie uvedené závery (ods. 8 až 12) preto posúdil súd s poukazom na aj v kontexte čl. 8 Dohovoru. 16. Podľa ESĽP základným cieľom čl. 8 Dohovoru je, okrem potreby primárne chrániť jednotlivca pred svojvoľným konaním verejných orgánov, aj zabezpečiť pozitívne povinnosti štátu spojené s efektívnym „rešpektovaním“ rodinného života. Z čl. 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne požadovať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. L. proti V., rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128). 17. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (E. proti V. republike, rozsudok z 29. 6. 2004, ods. 118; G. proti V. republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 109). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá (napr. O. proti V. republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 56). Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. T. proti V. republike, rozhodnutie z 28. marca 2006). ESĽP opakovane konštatoval, že čl. 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. V. proti V. republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96). 18. Súdu sa javí, že o taký prípad ide v danej veci. Vo všeobecnosti by bolo dôvodné, aby súd účastníkov smeroval k nariadeniu výkonu rozhodnutia, ktoré by malo slúžiť umožneniu styku povinného s maloletým. Ako vyplýva z citovanej judikatúry ESĽP, tento postup má mieste len vtedy, ak sa umožní rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Puto medzi oprávneným a povinným je v danom prípade

len formálne, nejde o skutočné puto, ktoré nikdy reálne vytvorené nebolo. Súd má za preukázané, že styk sa v zmysle úpravy nerealizuje od roku 2015, existuje len vo formálnej rovine, povinný na Slovensko nedochádza, sám deklaroval, že nepricestuje a svojim prístupom dáva najavo, že v skutočnosti o styk záujem nemá (ak odhliadne súd od formálnej stránky, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia). Za týchto okolností preto vykonanie opatrení v prospech realizácie a výkonu rozhodnutia 5 nezakladá, v súlade s citovanou judikatúrou ESĽP, absolútnu povinnosť štátu tieto opatrenia vykonať a spolupráca zúčastnených predstavuje dôležitý faktor. Ak teda v danom prípade je preukázané, že oprávnený nespolupracuje, nie je ochotný pricestovať a za ostatných 6 rokov ani nepricestoval ani raz po účelovými dôvodmi, pričom ani spoluprácu maloletého nemožno v žiadnom prípade očakávať, ide o okolnosť, ktorá štát zbavuje vyvíjať snahu alebo vynucovať účasť maloletého na opatreniach, ktoré budú viesť k obnoveniu kontaktu maloletých s oprávneným, resp. dôjde priamo k ohrozeniu jeho psychického, či fyzického zdravia (cit. rozsudok V., ods. 96). 19. Oprávnený pri podaní návrhu zrejme mal snahu realizovať styk, ale uplynutím času je zrejmé, že ide už len o zotrvávanie na formálnej rovine jeho výkonu a z konania, resp. nekonania oprávneného nevyplýva žiadna skutočná snaha alebo skutočný záujem. Nadväzujúc na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je potrebné konanie o výkone rozhodnutia zastaviť podľa , pretože vyššie opísané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je dôvodné exekučný titul vykonať zakladajú iné dôvody, pre ktoré nie je možné exekučný titul vykonať. 20. Podľa o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. 21. Podľa na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 22. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. O trovách konania o výkone rozhodnutia rozhodol súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.