Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o. so sídlom Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava, IČO 36705691, právne zastúpený : ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO 36731544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100397743/2021 zo dňa 09.3.2021 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 101740858/2020 zo dňa 13.11.2020 podľa v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16 247,92 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádzal nielen z daňových dokladov, na ktoré daňový subjekt upriamuje pozornosť, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálnym. Samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty môže platiť od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať aj povahu faktúr, t.j. musia nesporne preukázať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch právnej skutočnosti, v objekte ako aj v subjekte.

3.

Správca dane v danej veci neakceptoval vyjadrenie svedka B. B., bývalého konateľa spoločnosti VENEAL, s.r.o., ktorej síce potvrdil dodanie tovaru a služieb pre spoločnosť Distrib Capital, s.r.o., ale daňový subjekt Distrib Capital, s.r.o. si nesplnil povinnosť v súlade s , Z.,z. v znení neskorších predpisov tým, že nepreukázal uskutočnenie prijatých zdaniteľných obchodov, nepredložil ku kontrole žiadne doklady a dôkazy, ani písomné vyjadrenia požadované správcom dane, hoci bol na to viackrát vyzvaný a sám si viackrát dohadoval termín predloženia dôkazov a dokladov. Daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie a neuniesol tak dôkazné bremeno.

4.

Správca dane uviedol, že žalobcovi zaslal výzvu dňa 22.7.2020, ktorá bola splnomocnenej zástupkyni Ing. Miriam Sabovčíkovej doručená dňa 13.8.2020. Správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal, že zdaniteľné obchody v zmysle daňových dokladov a faktúr, na ktorých je uvádzaný dodávateľ VENEAL, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici za nákup služieb - prenájom skladových priestorov a za nákup všetkých druhov tovarov.

5.

Na posúdenie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa a a o dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, správca dane žiadal daňový subjekt, aby predložil

O pri faktúrach s predmetom fakturácie prenájom skladových priestorov za obdobie január - júl 2017 a október 2017 zmluvu o nájme skladových priestorov, uviesť konkrétne aké skladové priestory sa prenajali a adresu skladových priestorov O pri faktúrach s predmetom fakturácie všetkých druhov letákov predložil vzor letákov, na aký účel boli letáky použité, miesto a spôsob roznosu letákov O pri faktúrach s predmetom fakturácie ostatných druhov tovarov predložiť doklady o prijatí tovaru na sklad daňového subjektu t.j. žalobcu (príjemky, skladové karty) O doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v priloženej tabuľke, v prípade úhrady v hotovosti výdavkové pokladničné doklady a identifikácia osoby, ktorá peniaze v mene žalobcu odovzdávala, identifikácia osoby za spoločnosť VENEAL, s.r.o., ktorá peniaze prijala a jej vzťah k spoločnosti VENEAL, s.r.o., miesto odovzdania finančnej hotovosti O faktúry v zmysle o DPH v znení neskorších predpisov vystavené dodávateľom VENEAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2017 a október 2017 vrátane, príloh, dodacích listov, súpisov vykonaných prác a pod. prípadne ďalšie dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ich zaplatenie podľa daňových dokladov - faktúr.

6.

Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca v stanovenej lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy sa písomne nevyjadril, nepredložil žiadne doklady a dôkazy požadované správcom dane na preukázanie zdaniteľných plnení. Vzhľadom na to, že daňový subjekt Distrib Capital s.r.o. ani vo vyrubovacom konaní nepredložil požadované dôkazy k obchodom s dodávateľom VENEAL, s.r.o., správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 16 247,92 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017.

7.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 8.1.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

8.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím číslo 100397743/2021 zo dňa 9.3.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 101740858/2020 zo dňa 13.11.2020.

9.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ daňový subjekt namieta, že samotný Protokol o výsledku daňovej kontroly bol vydaný v rozpore so zákonom a je takmer v úplnej zhode s napadnutým rozhodnutím, pričom správca dane mal dodržať zásadu voľného hodnotenia dôkazov, že napadnuté rozhodnutie obsahuje veľmi malé množstvo zistení, chýba jasný záver správcu dane, z ktorého je možné urobiť si názor, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu, odvolací orgán argumentuje, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady ani dôkazy preukazujúce uskutočnenie prijatých zdaniteľných plnení, hoci bol k tomu viackrát vyzvaný (výzva na predloženie dokladov číslo 100486304/2019 zo dňa 21.2.2019, výzva na predloženie dôkazov číslo 100749832/2019 zo dňa 28.3.2019, opakovaná výzva na predloženie dôkazov číslo 101476873/2019 zo dňa 17.6.2019, výzva číslo 101210556/2020 zo dňa 22.7.2020) a viackrát si dohadoval termín predloženia dokladov, dôkazov a vyjadrenia (úradný záznam číslo 102406756/2019 zo dňa 21.10.2019, úradný záznam číslo 102292049/2019 zo dňa 1.10.2019.

10.

Splnomocnený zástupca daňového subjektu neposkytol správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnu súčinnosť a na výzvy správcu dane nereagoval. Taktiež sa nevyjadril ani k písomnému oboznámeniu sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 až júl 2017 a október 2017 číslo 102426845/2019 zo dňa 23.10.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 13.11.2019, čiže ešte pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly. Toto odvolací orgán považuje za hrubé porušenie povinností kontrolovaného daňového subjektu, ktoré sú mu uložené v ustanovení § 45 ods. 2 daňového poriadku. Takisto sa daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil na prerokovanie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly a priebehu a výsledkov vyrubovacieho konania. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

11.

K námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, že daňový subjekt zaslal dňa 24.2.2020 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a následne správca dane 7 mesiacov nekonal, neuskutočnil žiadny procesný úkon vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole a vyrubovaciemu konaniu a správca dane vyzval daňový subjekt na prerokovanie pripomienok až v septembri 2020 na dátum 13.10.2020, odvolací orgán argumentuje, že správca dane najskôr požiadal v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku Finančné riaditeľstvo SR listom číslo 100650486/2020 zo dňa 10.3.2020 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí, čo odôvodnil potrebou vykonať výsluchy svedkov na základe vyjadrenia daňového subjektu k protokolu. Finančné riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu o 180 dní oznámením o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia zaevidovaným pod číslom 153142/2020 zo dňa 25.3.2020. O uvedenej skutočnosti správca dane informoval daňový subjekt upovedomením číslo 100734871/2020 zo dňa 31.3.2020, ktoré bolo Ing. Miriam Sabovčíkovej, splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu, doručené dňa 21.4.2020. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

12.

K námietke, že daňový subjekt viackrát požiadal správcu dane v rámci daňovej kontroly o výsluch osôb, ktoré by potvrdili reálnosť obchodov (príjem tovaru na sklad, manipuláciu s tovarom, vyskladnenie a predaj tovaru - jeho použitie) a v konaní daňový subjekt aj konkretizoval okruh osôb, ktoré by vedeli potvrdiť nákup, distribúciu a predaj deklarovaného sortimentu (dodávky boli potvrdené svedkom B. I. a Ing. M. M.) odvolací orgán argumentuje, že daňový subjekt v rámci daňovej kontroly nepožiadal o výsluch žiadnych osôb. Na výzvy správcu dane nereagoval, doklady nepredkladal, neposkytol žiadne vyjadrenia k obchodom so spornými dodávateľmi. Správca dane nemal k dispozícii žiadne odberateľské faktúry, hoci bol na ich predloženie daňový subjekt vyzvaný. Správca dane nevykonával žiadne preverovania dodania tovaru vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti W4, s.r.o.. Keďže daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly neposkytol k sporným obchodom žiadne vyjadrenia, správca dane nevedel vykonať žiadne úkony smerujúce k reálnemu prevereniu dodania tovaru sporným dodávateľom VENEAL, s.r.o. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

13.

Námietku, že podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH boli naplnené, pretože daň bola dodávateľmi tovarov a služieb voči daňovému subjektu uplatnená a zároveň aj bola odvedená do štátneho rozpočtu SR, vyhodnotil odvolací orgán taktiež ako neopodstatnenú. Formálne bola daň zo sporných faktúr vystavených dodávateľom VENEAL, s.r.o. priznaná v daňovom priznaní za príslušné

mesiace, ako aj v kontrolnom výkaze za príslušné mesiace, avšak v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru od tohto dodávateľa. Výpoveď bývalého konateľa B. B. bez predloženia účtovných dokladov spoločnosti VENEAL, s.r.o. bola na uznanie práva na odpočet dane nepostačujúca. Počas celej daňovej kontroly daňový subjekt nespolupracoval a neposkytoval súčinnosť (dokladmi ani vyjadreniami) a svoje rozsiahle vyjadrenia k tomuto dodávateľovi prvýkrát spomína až v odvolaniach voči rozhodnutiam za zdaňovacie obdobia január 2017 - júl 2017 a október 2017.

14.

Čo sa týka judikatúr Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Európskeho súdneho dvora, na ktoré daňový subjekt vo svojom odvolaní poukazuje, tieto podľa odvolacieho orgánu nemožno na daný prípad aplikovať, pretože daňový subjekt nepredložením žiadnych dôkazov v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nezabezpečil preukázanie prijatia zdaniteľných plnení od dodávateľa VENEAL, s.r.o.

15.

Napriek tomu odvolací orgán v súvislosti s daňový subjektom spomínanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR dáva daňovému subjektu do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 15.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.12.2020 a proti ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť. V bode 77. rozsudku súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ).

16.

Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. -53 zo dňa 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“.

17.

Odvolací orgán poukazuje aj na bod 78. citovaného rozsudku Krajského súdu v Trnave : „ Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukázania reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71)“.

18.

Odvolací orgán ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.5.2020, kde je v bode 14. uvedené, že pokiaľ ide o zodpovedanie otázky dôkazného bremena, toto nesie sťažovateľ (daňový subjekt), keďže daňové orgány preverujú správnosť výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane, avšak nie je ich povinnosťou zisťovať a preukazovať, ako sa deklarované obchody v skutočnosti odohrali.

19.

V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 2.6.2020 sa uvádza, že povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb vyplýva z daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. V zásade platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. -17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „ Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

20.

Odvolací orgán dôvodí, že pokiaľ ide o hodnotenie listinných dokladov (podkladov), je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2020: „Samotná existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočíva len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Správca dane deklarovaný nárok na odpočítanie DPH neuzná, ak napríklad vykonanou analýzou bude zistené, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH účel tohto zákona nebol dodržaný a situácia umožňujúca vzniknúť uplatneniu práva na odpočítanie dane bola čisto umelá a vykonštruovaná“.

21.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.1.2015 vyplýva, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.

22.

Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu odvolací orgán poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej platí, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou (rozsudok sp. zn. , , ).

23.

Pokiaľ daňový subjekt poukazuje na rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11 a cituje, ako sa má vykladať článok 167, článok 168 písm. a), článok 220 ods. 1, článok 226 a článok 273 Smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH,

odvolací orgán argumentuje, že nárok na odpočet DPH nebol daňovému subjektu priznaný z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona o DPH a nie z dôvodu podvodu.

24.

Ako neopodstatnenú vyhodnotil správca dane aj námietku daňového subjektu, že správca dane porušil základné procesné postupy a zásady a že správca dane nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s daňovým poriadkom, na základe čoho sa napadnuté rozhodnutie, ako aj proces, ktorý mu predchádzal, preukázateľne javia ako nezákonné, nepreskúmateľné, diskriminačné a nedôvodné a že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o DPH, , o štátnej službe, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a v rozpore s SR. Daňový subjekt vymenoval uvedené právne predpisy bez bližšej špecifikácie, v čom vidí porušenie týchto právnych predpisov. Odvolací orgán konštatuje, že pri preskúmavaní postupu správcu dane a spisového materiálu predloženého k odvolaniu sa nezistilo porušenie právnych predpisov zo strany správcu dane, jeho postup bol plne v súlade so zákonmi a Ústavnou SR a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s daňového poriadku.

25.

Odvolací orgán zastáva názor, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Doklady predložené daňovým subjektom nemajú reálny základ a vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane.

II. Žaloba, žalobné dôvody

26.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 2.6.2021 žalobu, v ktorej namietal, že zo strany správcu dane pri vydaní rozhodnutia došlo k hrubému porušeniu zákona o správe daní, keď sa riadil iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, presunul rozsah dôkazného bremena subdodávateľov v obchodných transakciách na žalobcu, v daňovej kontrole bol nečinný a vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, javí ako nezákonné, nepreskúmateľné a nedôvodné.

27.

Žalobca v žalobe namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol v podstate iba tú skutočnosť, že daňový subjekt v zdaňovacom období nepreukázal dodanie tovarov a služieb pod svojich dodávateľov a v ostatných častiach odôvodnenia sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie o porušení zákona o dani z pridanej hodnoty. V prvostupňovom rozhodnutí zamestnanci správcu dane vôbec neuviedli, z ktorých faktúr neuznali odpočet dane, od ktorých dodávateľov, v akom rozsahu a z akého dôvodu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, vzájomný rozpor a teda je porušené ustanovenie § 63 ods. 3 zákona o správe daní, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje zásadné skutočnosti, na základe ktorých sa rozhodovalo a preto malo byť rozhodnutie žalovaným zrušené a vec vrátená na nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu ide o zásadné porušenie povinnosti správcu dane a následne žalovaného riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a teda porušenie práva daňového subjektu na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Zamestnanci správcu dane len skonštatovali, že podľa ich názoru žalobca nepreukázal dodanie chmeľu a ďalších produktov od spoločnosti VENEAL, s.r.o. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť deklarovaných dodávok chmeľu nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne nemalo uskutočniť.

28.

Žalobca ďalej poukázal, že podľa § 68 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie k zisteniam v protokole b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole c) daňový subjekt sa nevyjadril k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve. V tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. Ďalej žalobca poukázal, že správca dane vydá rozhodnutie do 3 mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety, pričom vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu a iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote 3 mesiacov, môže túto lehotu správca dane pred jej uplynutím, na základe písomného odôvodnenia, primerane predĺžiť a to musí vykonať druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt. Je zrejmé, že v danom prípade daňový subjekt zaslal dňa 24.2.2020 vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole správcu dane, následne správca dane 7 mesiacov nekonal, neuskutočnil žiadny procesný úkon vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole a vyrubovaciemu konaniu a správca dane vyzval daňový subjekt na prerokovanie pripomienok až v septembri 2020 na dátum 13.10.2020. S prihliadnutím na túto skutočnosť, napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote na vydanie rozhodnutia a ukončenie vyrubovacieho konania.

29.

Pokiaľ ide o uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak žalobca trvá na tom, že zdaniteľné obchody boli v deklarovanom rozsahu uskutočnené a všetky tovary riadne dodané.

30.

Žalobca uviedol, že objednávku spoločnosti VENEAL, s.r.o. vybavil tak, že bola odovzdaná zamestnancovi spoločnosti VENEAL, s.r.o. B. I., ktorý do Distrib Capital s.r.o. tovar dovážal, alebo pani B., ktorá bola so spoločnosťou v telefonickom kontakte. Na základe objednávky firma VENEAL, s.r.o. tovar vo vlastnej réžií previezla, vodič B. I. vozidlom IVECO štátna poznávacia značka GA 109BZ, pričom došlo k riadnemu odovzdaniu tovaru na základe dodacieho listu, kde skladník ho prebral, skontroloval a potvrdil dodací list, ako je skonštatované aj v protokole z daňovej kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí aj bývalý konatelia spoločnosti VENEAL, s.r.o. potvrdili dodanie tovaru daňovému subjektu, keď jednoznačne skonštatovali, že spoločnosť vykonávala v deklarovanom období obchodnú činnosť s tovarom alko nápoje, nealko nápoje, káva, cukrovinky, obalový materiál a pod., že mala vlastných zamestnancov a spoločnosť žalobcu dobre pozná, medzi spoločnosťami prebiehala dlhoročná spolupráca. Správca dane v napadnutom rozhodnutí absolútne iracionálne tvrdil, že daňový subjekt nepredložil dôkazy preukazujúce, že chmeľ skutočne prijal. Daňový subjekt si dovolí uviesť, že uvedené tvrdenie je nepravdivé. Skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti B. B. využil právo nevypovedať, nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, pretože ďalší svedkovia potvrdili tieto dodávky. Je preto nepochopiteľná konštatácia správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pričom správca dane argumentuje iba formálnymi dôkazmi a výpoveďami svedkov, ktoré sú tendenčné a účelové bez predloženia relevantného dôkazu. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí v podstate tvrdí iba to, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ani jeho dodanie, súčasne uvádza, že daňový subjekt v procese kontroly nenavrhol správcovi dane, ako by bolo možné zistiť pôvod dotknutých tovarov a reálne uskutočnenie dodávok dotknutého sortimentu. Žalobca niekoľkokrát požiadal zamestnancov správcu dane, aby navštívili prevádzky, resp. skladové a výrobné priestory spoločnosti vrátane odberných miest a to za účelom preukázania, že deklarovaný tovar sa skutočne nachádza v skladových priestoroch, resp. že reálne dochádza k jeho predaju odberateľom spoločnosti. Zamestnanci správcu dane účelovo odmietli vykonanie tohto dôkazu. Správca dane podľa názoru žalobcu bezdôvodne odmietol vykonať miestne zisťovanie na prevádzkach odberateľov a skladových priestorov daňového subjektu, kde nezmyselne argumentuje s časovým posunom.

31.

Žalobca ďalej namietal, že všetky ostatné doklady, o ktoré správca dane žiadal počas daňovej kontroly, boli zaistené kriminálnym úradom finančnej správy v roku 2018, o čom bol správca dane informovaný a preto nemohol tieto doklady na výzvu správcu dane predložiť. Žalobca ďalej pripomína ďalšiu závažnú skutočnosť a to, že opakovane dochádzalo k porušeniu zásad neutrality pri správe daní. Žalobca ďalej uviedol, že zákon o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov, upravuje teda v konečnom dôsledku aj pravidlá postupu zamestnancov správcu dane pri príprave,

výkone resp. pri uskutočňovaní aktov daňového konania a konania v daňovej kontrole. Je potrebné, aby zamestnanci správcu dane zachovávali relevantné princípy ustanovené zákonom o správe daní medzi ktoré patrí najmä zásada zákonnosti, zásada súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada rovnosti, zásada primeranosti.

32.

Správca dane oprel svoj dôvod neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku iba o skutočnosť, že jeden subdodávateľ daňového subjektu nespolupracuje so správcom dane. Za tým účelom správca dane v napadnutom rozhodnutí iba uviedol, že sa pokúsil predvolať bývalého konateľa spoločnosti VENEAL, s.r.o. V. B., ktorý sa nemal dostaviť pred správcu dane z dôvodu, že si zásielku s predvolaním neprevzal v odbernej lehote. Rovnako tiež sa nepodarilo vypočuť ďalšieho bývalého konateľa spoločnosti B. B., ktorý využil svoje právo nevypovedať. Žalobca pripomína, že vo vzťahu k dodávateľovi nepoukázal na žiadne tvrdenie, vyjadrenie ani iný doklad, ktorý by preukazoval, že nedošlo k dodávke tovaru, ale iba všeobecne skonštatoval porušenie zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak mal správca dane za to, že nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru, resp. služieb, mal v súlade s príslušnými ustanovenia zákona o správe daní vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby boli všetky skutočnosti zistené čo najúplnejšie. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľa ešte neznamená neunesenie dôkazné bremena na strane žalobcu.

33.

V súvislosti s dôkazným bremenom žalobca poukázal na judikáty Najvyššieho súdu SR, Európskeho súdneho dvora a to rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.3.2011, , rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 25.3.2005, podľa ktorých bezbrehé uplatňovanie práv vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov neznamená, že správca dane je zbavený zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav, pri rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení a neznamená ani to, že dôkaznú núdzu je treba pripočítať na stranu daňového subjektu. Okrem toho žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21. júna 2012 vo veci C-80/11 a C-142/11.

34.

Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že daňová povinnosť u dodávateľov tovarov a služieb v tuzemsku nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľov v tuzemsku boli dodávky tovaru a služieb reálne uskutočnené v zmysle § 8 a § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty. S týmto tvrdením správcu dane žalobca nesúhlasí, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt v dostatočnej miere preukázal, že dodanie tovarov a služieb bolo dodávateľmi v tuzemsku preukázané, že podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH boli naplnené, nakoľko daň bola dodávateľmi tovarov a služieb voči daňovému subjektu uplatnená a zároveň aj bola odvedená do štátneho rozpočtu SR.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

35.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, keď uviedol, že správca dane nezbavil žalobcu možnosti uplatnenia jeho procesných práv a nebol v kontrole nečinný, pretože žalobcu viackrát vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich skutočné dodanie zdaniteľného plnenia deklarovanými dodávateľmi a to písomnými výzvami, elektronicky. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing. Sabovčíková neposkytla správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnu súčinnosť a na výzvu správcu dane nereagovala. Taktiež sa nevyjadrila ani k písomnému oboznámeniu sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za obdobie január 2017 - júl 2017 ako aj október 2017, ktoré bolo doručené dňa 13.11.2019, teda ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly. Ing. Sabovčíková, ani samotný žalobca, na výzvy správcu dane nereagovali, žiadne doklady kontrole nepredložili a nedostavili sa ani na prerokovanie pripomienok k protokolu z kontroly o priebehu výsledkov vyrubovacieho konania dňa 13.10.2020.

36.

Pokiaľ žalobca trval na tom, že zdaniteľné obchody boli v deklarovanom rozsahu uskutočnené a všetky tovary riadne dodané, čo mal žalobca preukázať listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, žalovaný uvádza, že žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ignoroval výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov, zavádzal správcu dane ohľadne termínov predloženia účtovných dokladov, vyjadrení a dôkazov. Výpoveď svedka B. B., bývalého konateľa spoločnosti VENEAL, s.r.o., nebola potvrdená žiadnymi hodnovernými písomnými dôkazmi, menovaný tvrdil, že účtovné doklady odovzdal novej konateľke Jane Donovalovej, o čom predložil preberací protokol zo dňa 28.11.2017. V preberacom protokole je uvedená len jedna veta a to, že Jana Donovalová, konateľka od 28.11.2017 týmto potvrdzuje prevzatie všetkých účtovných dokladov spoločnosti VENEAL, s.r.o. od bývalého konateľa Juraja Jalca, ktorý bol konateľom do 27.11.2017 bez bližšej špecifikácie účtovných dokladov. Žalovaný ďalej zistil nahliadnutím do obchodného registra SR, že Jana Donovalová bola konateľkou spoločnosti od 7.11.2017 do 20.3.2018 a od 21.3.2018 je konateľom spoločnosti Georgi Vasilev Angelov s bydliskom v Bulharskej republike.

37.

K tvrdeniu, že žalobca doložil správcovi dane všetku evidenciu, ktorú mal k dispozícii a ktorá mu nebola zaistená v roku 2018 zamestnancami kriminálneho úradu finančnej správy a že zdaniteľné obchody v deklarovanom rozsahu boli dodané, čo bolo preukázané v doposiaľ nerozporovateľnými listinnými dôkazmi založenými v spise žalovaný uvádza, že správca dane vykonal daňovú kontrolu len na základe dokladov zaistených kriminálnym úradom finančnej správy v zmysle potvrdenia o zaistení veci a tovaru, alebo písomností bod 1, 20 - 23 (technický nosič dát USB, dodávateľské faktúry režijné a tovarové 2017, dodacie listy len za 2/2017 k faktúrami VENEAL, s.r.o.). Na USB kľúči sa nachádzali len účtovné zostavy (hlavná kniha 2017, kniha dodávateľských faktúr 2017, kniha odberateľských faktúr 2017, záznamy DPH za obdobie 1 - 7, 10/2017, účtovný denník za rok 2017), žiadne iné doklady zo strany žalobcu neboli počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania predložené.

38.

Pokiaľ ide o judikatúru, na ktorú poukázal žalobca tak v súvislosti s preukázaním prijatia zdaniteľných plnení od dodávateľa VENEAL, s.r.o. žalovaný poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR , , , , a poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.12.2020, proti ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, kde v bode 77 rozsudku správny súd uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustanovila, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti. V tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR II .

39.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

40.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému

subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

V. Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

41.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania a zo strany správneho súdu nebol vzhliadnutý zákonný dôvod na nariadenie pojednávania, vec prejednal podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

42.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za obdobie január - júl 2017 a október 2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo 102466251/2018 zo dňa 5.12.2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol číslo 102930047/2019 zo dňa 18.12.2019.

43.

Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola žalobcovi zaslaná dňa 18.12.2019 a bola mu doručená dňa 13.1.2020.

44.

V zmysle v znení neskorších predpisov žalobca mohol predložiť písomné vyjadrenie k protokolu a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy s protokolom t.j. do 24.2.2020.

45.

Žalobca zaslal elektronicky dňa 24.2.2020 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zaevidovanej pod číslom 6/01597627/2020.

46.

Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámenie číslo 101392905/2020 zo dňa 4.9.2020, v ktorom navrhol termín prerokovania pripomienok k protokolu číslo 102930047/2019 zo dňa 18.12.2019 na deň 13.10.2020. V predmetnom liste správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu so skutočnosťou, že ak v lehote 8 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia nenavrhne iný termín prerokovania pripomienok k protokolu, bude správca dane považovať, že mu navrhnutý termín vyhovuje a že je teda akceptovaný a záväzný. Oznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.9.2020.

47.

Správcovi dane v stanovenej lehote t.j. do 30.9.2020 žalobca nenavrhol iný termín prerokovania pripomienok k protokolu a preto 13.10.2020 považuje správca dane ako deň záväzný pre prerokovanie pripomienok k protokolu. O tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam.

48.

Dňa 13.10.2020 sa na prerokovanie pripomienok k protokolu nedostavil splnomocnený zástupca daňového subjektu t.j. žalobcu, ani konateľ žalobcu v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov správca spísal o tejto skutočnosti úradný záznam.

49.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca krajský súd poznamenáva nasledovné : Pokiaľ ide o námietku, že samotný protokol o výsledku daňovej kontroly bol vydaný v rozpore so zákonom a následne rozhodnutie správcu dane, resp. rozhodnutie žalovaného bolo totožné s výsledkami protokolu bez akéhokoľvek dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov, krajský súd v tomto smere poznamenáva, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali zo záverov, ktoré boli zistené v protokole o výsledkoch daňovej kontroly, preto žalovaný mohol preniesť do svojho rozhodnutia len tie výsledky, ktoré boli zaznamenané v priebehu daňovej kontroly a ktoré boli obsahom protokolu. V danom prípade teda správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď výsledky daňovej kontroly, ktoré boli premietnuté do protokolu číslo 102930047/2019 zo dňa 18.12.2019. Tento protokol bol zaslaný riadne žalobcovi spolu s výzvou zo dňa 18.12.2019 na vyjadrenie k zisteniam, ktoré boli obsahom tohto protokolu. Okrem toho boli žalobcovi zaslané aj výzvy dňa 21.2.2019, 28.3.2019, 17.6.2019, 22.7.2020. V týchto výzvach bol žalobca žiadaný, aby zaslal presne konkretizované doklady, ktoré správca dane špecifikoval v týchto výzvach a tieto doklady zo strany žalobcu zaslané neboli.

50.

Z uvedeného dôvodu teda je zrejmé, že výsledkom odôvodnenia rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného mohli byť len tie skutočnosti, ktoré boli zistené v protokole o výsledku daňovej kontroly, keďže žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť v súvislosti s daňovou kontrolou a teda ďalšie skutočnosti nemohli byť vinou žalobcu správcom dane v rámci daňového konania preverené.

51.

Pokiaľ ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom stanovenou lehotou, keď žalobca namietal, že napriek jeho vyjadreniu k protokolu zo dňa 24.2.2020 následne správca dane nekonal viac ako sedem mesiacov a neuskutočnil žiadny procesný úkon, tak krajský súd, rovnako ako žalovaný argumentuje tým, že správca dane v súvislosti so zabezpečením dôkazov požiadal Finančné riaditeľstvo SR listom číslo 100650486/2020 zo dňa 10.3.2020 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, čo odôvodnil aj potrebou vykonať výsluchy na základe predloženého vyjadrenia žalobcu k protokolu, pričom Finančné riaditeľstvo SR predĺžilo túto lehotu o 180 dní, o čom bol žalobca informovaný listom číslo 10073487/2020 zo dňa 31.3.2020, ktoré bolo doručené Ing. Miriam Sabovčíkovej, splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu dňa 21.4.2020. Z uvedeného dôvodu krajský súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

52.

V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a absencia voľnej úvahy vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, krajský súd poznamenáva, že ide o námietku, ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných, logických úvah a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačne preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie, pretože na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno preukazovať skutočnosti, ktoré zakladajú jeho nárok na odpočet výdavkov zo základu dane. Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový správny orgán t.j. správa dane ako aj žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď poukázali najmä na to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov.

53.

V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, ako aj iných skutočností, rozhodujúcich pre právne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

54.

Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a to práve osobou uvedenou na faktúre tzn. že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

55.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.

56.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2018).

57.

Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR 4018 pod číslom 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstráni vzniknuté pochybnosti.

58.

V súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti VENEAL s.r.o. krajský súd zistil, že správca dane vyzval žalobcu výzvou číslo 101210556/2020 zo dňa 22.7.2020, ktorá bola doručená dňa 13.8.2020 splnomocnenej zástupkyni spoločnosti Ing. Miriam Sabovčíkovej, aby predložil doklady, ktoré preukazujú oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom žiadal žalobcu, aby predložil O pri faktúrach s predmetom fakturácie - prenájom skladových priestorov za obdobie január - júl a október 2017 nájomnú zmluvu týkajúcu sa skladových priestorov a uviesť, ktoré konkrétne skladové priestory sa prenajímali, adresu týchto skladových priestorov O pri faktúrach s predmetom fakturácie všetkých druhov letákov predložiť vzor letákov, na aký účel boli letáky použité, miesto a spôsob roznosu letákov O pri faktúrach s predmetom fakturácie ostatných druhov tovarov predložiť doklady o prijatí tovaru na sklad daňového subjektu Distrib Capital s.r.o. (príjemky, skladové karty)

O doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v priloženej tabuľke, výzvy, prípade doklady o úhrade v hotovosti, výdavkového pokladničné doklady, identifikácie osôb, ktoré peniaze v mene spoločnosti Distrib Capital s.r.o. odovzdali, identifikácia osôb za spoločnosť VENEAL s.r.o., ktoré peniaze prijali. O faktúry v zmysle o DPH v znení neskorších predpisov vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2017 a október 2017 vrátane príloh, dodacích listov a pod.

59.

Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca na tieto výzvy správcu dane vôbec nereagoval a príslušné doklady nepredložil, čím z jeho strany došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, kedy žalobca nepreukázal skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly resp. daňového konania.

60.

V súvislosti so spoločnosťou VENEAL s.r.o. krajský súd zistil, že vzhľadom na to, že správca dane považoval predložené doklady zo strany žalobcu týkajúce sa dodania tovaru od spoločnosti VENEAL s.r.o. za nedostatočné, kontaktoval výzvou zo dňa 21.2.2019 Ing. Miriam Sabovčíkovú, splnomocnenú zástupkyňu žalobcu, na predloženie ďalších dokladov, táto výzva jej bola doručená dňa 8.3.2019. Napriek tomu, že uvedená svedkyňa Ing. Miriam Sabovčíková sa telefonicky dohodla na termíne predloženia sporných faktúr a dokladov, uvedený termín nedodržala, resp. požadované doklady v tomto termíne nepredložila. Správca dane zaslal následne žalobcovi ďalšiu výzvu dňa 28.3.2019, v ktorej špecifikoval presne, aké doklady je potrebné predložiť zo strany žalobcu, ani na túto výzvu však žalobca nereagoval. Pokiaľ ide o súčinnosť zo strany žalobcu so správcom dane tak krajský súd konštatuje, že zo spisového materiálu je zrejmé, že daňový subjekt neposkytol správcovi dane v rámci daňového konania potrebnú súčinnosť, keď ani ďalšia výzva zo dňa 17.6.2019 nebola úspešná a na túto výzvu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.

61.

Zo spisového materiálu ďalej je zrejmé, že správca dane predvolal za účelom preverenia opodstatnenosti nároku žalobcu aj osoby, ktoré by mohli k danej veci predložiť potrebné dôkazy a to bývalých konateľov spoločnosti VENEAL s.r.o. B. B. a V. B. ako aj Ing. Miriam Sabovčíkovú.

62.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29.5.2019 vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti V. B. sa vyjadril, že využíva svoje právo nevypovedať, keďže on nemal na starosti obchodné veci, ale tieto veci v spoločnosti VENEAL s.r.o. mal na starosti jeho brat B. B., ktorý bol na výsluchu spoločne s ním. Z výpovede tohto svedka B. B. v rovnaký deň t.j. 29.5.2019 vyplýva, že v období od 13.3.1992 do 6.11.2017 bol konateľom spoločnosti VENEAL s.r.o., všetky účtovné doklady odovzdal novej konateľke pani Donovalovej, o čom predložil aj preberací protokol zo dňa 28.11.2017. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť mala viacero zamestnancov, ktorých počty sa menili, mali dlhoročné obchodné vzťahy so žalobcom, pričom predmetom dodávok daňovému subjektu boli káva, gastroprodukty, zabezpečoval pre nich aj iné služby, rozvoz piva a pod. Potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov aj vystavené faktúry za január - júl 2017, avšak žiadne doklady k týmto obchodom nepredložil, uviedol, že k týmto obchodom bola len uzatvorená ústna dohoda.

63.

Pokiaľ ide o svedkyňu Ing. Sabovčíkovú táto sa na Daňový úrad v Trnave dostavila v súvislosti s výkonom inej daňovej kontroly, pričom s touto svedkyňou sa stretla pracovníčka správcu dane Ing. C., ktorá dňa 13.9.2019 kontaktovala Ing. Sabovčíkovú a žiadala ju, aby sa dostavila dňa 19.9.2019 k správcovi dane a predložila požadované doklady, pričom svedkyňa Ing. Sabovčíková uviedla, že tieto doklady predloží elektronicky do 19.9.2019, avšak v tento deň sa na daňový úrad dostaviť nemôže. V stanovenej lehote však uvedené doklady táto svedkyňa nepredložila.

64.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že žiaden z týchto svedkov nebol schopný preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, hoci svedok B. B., bývalý konateľ spoločnosti potvrdil, že spoločnosť VENEAL s.r.o. obchodovala so žalobcom, žiadne relevantné doklady ku konkrétnym obchodom, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH nepredložil.

65.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že doklady, ktoré požadoval správca dane nemohli byť zo strany žalobcu predložené, pretože tieto sa nachádzali na kriminálnom úrade finančnej správy, krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že správca dane si od Kriminálneho úradu finančnej správy zapožičal na základe listu zo dňa 12.9.2018 číslo 524240/2018 účtovné doklady a účtovné zostavy v elektronickej podobe na technickom nosiči dát a takisto aj dodávateľské faktúry, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu číslo 100371216/2019 zo dňa 5.2.2019, podľa ktorej správcovi dane boli zapožičané doklady daňového subjektu pre výkon daňovej kontroly, ktoré mal Kriminálny úrad finančnej správy k dispozícii, pričom z obsahu týchto dokladov správca dane zistil, že v týchto dokladoch sa nenachádzajú faktúry vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za október 2017, ani faktúry vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za jún 2017. Krajský súd z uvedeného dôvodu námietku žalobcu, že všetky doklady sa nachádzali v čase daňovej kontroly na Kriminálnom úrade finančnej správy považuje za nedôvodnú, pretože zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že všetky doklady, ktoré mal k dispozícii Kriminálny úrad finančnej správy boli správcovi dane riadne predložené, pričom v týchto dokladoch sa nenachádzali tie doklady, na ktoré bol žalobca vyzvaný pri zaslaní výziev na doplnenie dôkazov v súvislosti s preukázaním oprávnenosti svojho nároku.

66.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH boli zo strany žalobcu naplnené, pretože daň bola dodávateľmi tovarov a služieb voči daňovému subjektu uplatnená a zároveň bola odvedená do štátneho rozpočtu, vyhodnotil krajský súd za neopodstatnenú, pretože zo strany žalobcu boli len splnené formálne podmienky týkajúce sa dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťami VENEAL s.r.o., avšak v priebehu daňovej kontroly žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru od týchto dodávateľov jednak dokladmi, ani svedeckými výpoveďami dotknutých spoločností resp. ich zástupcov. Je nesporné, že v priebehu celej daňovej kontroly daňový subjekt nespolupracoval a neposkytol potrebnú súčinnosť správcovi dane k tomu, aby mohla byť oprávnenosť jeho nároku uznaná.

67.

V súvislosti s príslušnou judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca, krajský súd poznamenáva, že ide o judikatúru, ktorá nepopiera právo žalobcu uplatniť si právo na odpočet DPH, avšak z judikatúry, ktorá bola argumentačne predložená správcom dane resp. žalovaným jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany správnych orgánov k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ale bolo potrebné, aby v danom prípade žalobca poskytol potrebnú súčinnosť pri preverovaní dôkazov, ktoré mali potvrdiť oprávnenosť nároku žalobcu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

68.

Krajský súd v danom prípade nezistil rozpor rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane s ustálenou judikatúrou a poukazuje najmä na to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku v súvislosti s neunesením dôkazného bremena na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia predovšetkým zo strany tých dodávateľov, ktorí boli uvedení na dodávateľských faktúrach.

69.

Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, na ktorú poukazoval, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, tak k uvedenému správny súd uvádza, že táto námietka neobstojí, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu spisového materiálu.

70.

S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

71.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

72.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.