Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v spore žalobcu: Ing. W. X., nar. XX.X.XXXX, adresa F., XXX XX T., I. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Jaroslav Málek, so sídlom Bratislava, Kraskova 2, proti žalovaným: 1. Ing. U. X., nar. XX.X.XXXX, adresa V. - O. U., K. XXXX/XX, 2. Mgr. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, adresa Y. F., O. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Tatiana Dlhošová, so sídlom Bratislava, Nobelova 34, 3. Ing. V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. - O. U., K. XXXX/XX, o zaplatenie 26.714,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -946 zo dňa 21.6.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného v rozsahu smerujúcom proti zastavujúcemu výroku II. o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I. a vo výrokoch III., IV. a V. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovaným 2., 3. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému 1 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáha o zaplatenie 470,86 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 470,86 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia žalovaným v 1. rade, o zaplatenie 1.352,11 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1352,11 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia žalovanou v 2. rade a o zaplatenie 470,86 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 470,86 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia žalovanou v 3. rade z a m i e t a. II. Vo zvyšku súd pripúšťa späťvzatie žaloby a konanie zastavuje. III. Žalovanému v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že náhradu trov konania je povinný žalobca zaplatiť žalovanému v 1.rade. O výške trov konanie bude rozhodnuté osobitným uznesením. IV. Žalovanej v 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že náhradu trov konania je povinný žalobca zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade. O výške trov konanie bude rozhodnuté osobitným uznesením. V. Žalovanej v 3. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že náhradu trov konania je povinný zaplatiť žalobca žalovanej v 3. rade. O výške trov konanie bude rozhodnuté osobitným uznesením.

2. V úvode odôvodnenia predmetného rozsudku prvoinštančný súd po skonštatovaní čiastočných späťvzatí a zmien žaloby a nadväzných uznesení súdu ustálil, že žalobca vzal späť žalobu okrem časti, ktorou sa domáhal zaplatenia 2.293,83 Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne nasledovne: „žalovaný v 1.rade je povinný ohradiť žalobcovi čiastku 470,86 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 470,86 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia., žalovaná v 2.rade je povinná uhradiť žalobcovi čiastku 1.352,11 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1352,11 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia a žalovaná v 3.rade je povinná uhradiť žalobcovi čiastku 470,86 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 470,86 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia.“

3. Prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný 1 žiadal žalobu voči nemu zastaviť s tým, že žalobca si pohľadávku neuplatnil v dedičskom konaní po nebohom otcovi pôvodnom žalovanom 1 s tým, že o dohodách medzi žalobcom a nebohým otcom nemá vedomosti. Žalovaná 2 uviedla, že nebude namietať späťvzatie žaloby. Žiadala žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalobca nepreukázal, že by bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva v znení, ako to tvrdí žalobca, nepreukázal povinnosť žalovanej platiť nad rozsah, ktorý bol už zaplatený. Žalovaná 3 uviedla, že nebude namietať späťvzatie s tým, že vo zvyšku žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Všetko čo sa týka predmetnej transakcie bolo riešené počas života jej otca, resp. po jeho smrti.

4. Následne prvoinštančný súd ustálil skutkový stav, keď mal za preukázané, že nebohý Juraj Soós a žalovaná v 2/ rade podpísali 07.2005 prehlásenie o tom, že ako majitelia cca 13ha v budúcom priemyselnom parku vyplatia žalobcovi sprostredkovateľskú províziu vo výške 6,00 % z dosiahnutej predajnej ceny podľa kúpnopredajnej zmluvy za vyššie uvedený pozemok, ako to bolo pred svedkami dňa 07.06.2005 dohodnuté. Listina je podpísaná G. T. ako svedkom (č.l. 6 - prehlásenie, zhodne aj č.l. 297). Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.10.2019 (č.l. 592) uviedol, že prehlásenie bolo podpísané neb. žalovaným v 1/ rade v nemocnici, počas jeho hospitalizácie.

5. Žalobca listom zo dňa 13.11.2006 vyzval pôvodného žalovaného v 1/ rade a žalovanú v 2/ rade na úhradu sumy 22.100,00 Eur s tým, že sprostredkoval predaj cca 15 ha pozemkov a na základe dohody o vyplatení provízie z júla 2005 žiada doplatiť rozdiel (č.l. 7 - výzva).

6. Predchádzajúci právny zástupca žalobcu adresoval pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade výzvu na úhradu sprostredkovateľskej provízie v sume 22.100,00 Eur a to listom datovaným 13.12.2006 (č.l. 8 - výzva na úhradu sprostredkovateľskej provízie). Dňa 28.05.2007 adresoval pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade poslednú výzvu, v ktorej ich vyzval na úhradu 22.100,00 Eur a tiež na doplatenie provízie z druhej časti kúpnej ceny, ktorú nešpecifikoval (č.l. 9 a č.l. 10 - posledná výzva na doplatenie dlžnej sumy z decembra 2005 ako i vyplatenia provízie z doplatku z mája 2007).

7. Faktúrou SK-05-01 z 08.12.2005 žalobca účtoval pôvodnému žalovanému v 1/ rade províziu 58.000,00 Eur (č.l. 36 - faktúra). Z kópie príkazu na úhradu zo dňa 27.12.2005 (č.l. 35 - príkaz na úhradu z 27.12.2005) vyplýva, že bola poukázaná platba 58.000,00 Eur a to na účet žalobcu, ktorý bol uvedený na výzve zo dňa 13.11.2006 (č.l. 7).

8. Žalobca v konaní predložil faktúru č. SK-05-01 zo dňa 08.12.2005 na sumu 80.100,00 Eur a to vo fotokópii (č.l. 595 a 599). Originál predložený nebol. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 07.10.2019 (č.l. 587) by mal byť u žalovaných.

9. Dňa 03.05.2007 bol medzi pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade ako predávajúcimi a spoločnosťou Banner ako kupujúcimi uzavretý dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 01.12.2005 (č.l. 38 - dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 01.12.2005).

10. Žalobca dňa 16.11.2007 zaslal pôvodnému žalovanému v 1/ rade faktúru na sumu 15.00,00 Eur adresovanú obom žalovaným a to na základe vyjadrenia žalovaných, ktorí namietali, že im faktúra nebola zaslaná (č.l. 56 a 57). Doklad o doručení vyplýva z pripojených podacích lístkov ( č.l. 68 ).

11. Z pripojeného uznesenia tunajšieho súdu - 552 zo dňa 06.04.2016, ktorým bolo prejednané dedičstvo po pôvodnom žalovanom v 1/ rade, vyplýva okruh dedičov ako aj výška dedičstva, ktorú jednotliví dedičia prevzali (č.l. 239 - 244). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2016.

12. Žalobca dňa 17.10.2019 predložil súdu listinné dôkazy (č.l. 601 až 656), ktoré podľa jeho vyjadrenia majú potvrdiť, že v mesiacoch február a október 2006, marec a máj 2007 uskutočnil niekoľko ciest do Rakúska (Linz sídlo firmy Banner) a tiež do Dunajskej Stredy za účelom sprostredkovania predaja pozemkov. Listiny, ktoré majú potvrdiť, že sa aktívne ako sprostredkovateľ podieľal na predaji pozemkov vo vlastníctve neb. L. F. a žalovanej v 2/ rade (č.l. 601 až 668). Ide o listinné cestovné výkazy žalobcu z obdobia mesiacov február 2006, júl 2006, október 2006, marec 2007 a máj 2007, z ktorých vyplýva, že žalobca v týchto obdobiach osobne uskutočnil niekoľko ciest do Rakúskej republiky (Linz - sídlo spoločnosti Banner), ako i do Dunajskej Stredy. Konkrétne „Der Unternehmplan" - Podnikový plán firmy Banner, so sídlom v Linzi, z ktorého vyplýva záujem firmy o výstavbu priemyselného parku v katastrálnom území M. M.. Slovenský text od firmy BANNER obsahujúci spôsob ochrany životného prostredia pri výrobe štartovacích batérií, list žalobcu zo dňa 21.07. 2005 štatutárnemu zástupcovi (pán V.) firmy BANNER, ktorým mu predkladá časový plán vo veci riešenia záujmu firmy BANNER o kúpu pozemkov v katastrálnom území M. M., list zo dňa 23.10. 2005 pre Dr. N. o podmienkach a spôsobe realizácie kúpy a predaja pozemkov vo vlastníctve nebohého pána Juraja Soósa, list zo dňa 25.10.2005 adresovaný štatutárnemu zástupcovi firmy BANNER, pánovi V. - Schatzung der Investionskosten fur F.a. BANNER - Odhad investičných nákladov Firmy BANNER, list žalobcu zo dňa 26.10.2005 adresovaný firme BANNER - pánovi V. „Betref: AKtueller Stand - Ihre investition in der Slowakeř - Predmet: Aktuálny stav Vašich investícii na Slovensku, oznámenie zo dňa 31.10. 2005 adresované nebohému pánovi L. F., notárska zápisnica Notárskeho úradu notára JUDr. Miroslava Pavloviča sp.zn.N/2005, Knú/2005 zo dňa 21.11. 2005 ktorou žalobca disponuje ako sprostredkovateľ.

13. Neskôr okrem iného uviedol, že žalovaná v 2.rade do priamych jednaní o výške a spôsobe úhrad sprostredkovateľských provízii nikdy priamo nevstupovala a problematiku s tým spojenú ponechávala vždy na úvahách a riešení nebohého pána L. F..

14. Z výpovede žalobcu (č.l. 592) vyplýva, že v roku 2005 vykonával obchodnú činnosť ako sprostredkovateľ predaja slovenských firiem zahraničným záujemcom. Pre firmu Banner mal nájsť firmu na území SR, ale nakoniec ho poverili, aby im vyhľadal a sprostredkoval vhodný pozemok zhruba 13 ha v okolí Bratislavy. Prostredníctvom kamaráta sa stretol s neb. L. F.. Na prvom stretnutí bol prítomný aj p. G. T.. Nepamätá sa, či bola prítomná aj žalovaná v 2/ rade. Žalobca uviedol, že trval na vyhotovení sprostredkovateľskej zmluvy, ale zo strany neb. L. F. to bolo odmietnuté. Podarilo sa zadovážiť len predložené prehlásenie. Uviedol, že túto činnosť vykonával ako živnosť, pretože na to mal oprávnenie na Slovensku aj v Nemecku. Na pojednávaní dňa 07.10.2019 (č.l. 599) právny zástupca žalobcu predložil kópiu faktúry zo dňa 08.12.2005 na sumu 80.100,00 Eur a uviedol, že originál faktúry by mali mať žalovaní. Okrem toho uviedol, že originál faktúry v sume 80.100,00 Eur nemá, lebo je to už viac ako 10 rokov. Okrem toho uviedol, že to nie je ani v účtovníctve, lebo by musel zaplatiť 19,00 % DPH a to bez ohľadu, či ju má alebo nie zaplatenú. V účtovníctve má sumu 58.000,00 Eur. Nevedel identifikovať, ktoré konkrétne pozemky, pod akými parcelnými číslami mali byť predmetom sprostredkovania. Vedel by ukázať, kde tie pozemky boli, pretože sa tam bol pozrieť.

15. V rámci právneho stavu prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia dlhu na sprostredkovateľskej provízii od právnych nástupcov pôvodného žalovaného v 1/ rade a od žalovanej v 2/ rade s tým, že tvrdí, že medzi ním ako sprostredkovateľom na jednej strane a pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade ako záujemcami na strane druhej bola uzavretá platná sprostredkovateľská zmluva, na základe ktorej im sprostredkoval predaj nehnuteľností o výmere cca 13 ha, pričom mu prináleží dohodnutá sprostredkovateľská provízia vo výške 6,00 % z prvej aj z druhej časti kúpnej ceny za sprostredkovaný predaj pozemkov. Žalobca vystupoval ako živnostník, ktorú skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní dňa 07.10.2019. Pôvodný žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade mali vystupovať ako fyzické osoby, ktorá skutočnosť vyplýva zo žaloby a nebola rozporovaná pôvodným žalovaným ani žalovanou v 2/ rade.

16. Pre platnosť sprostredkovateľskej zmluvy podľa zák. ust. 774 a nasl. Obč. zák. sa vyžaduje platné dojednanie o predmete sprostredkovania a dohoda o provízii. Ide o podstatné náležitosti, ktorých absenciu Obč. zák. sakcionuje neplatnosťou. Písomná forma sa nevyžaduje.

17. Z výpovede žalobcu ( č.l. 592 ) vyplýva, že v roku 2005 vykonával obchodnú činnosť ako sprostredkovateľ predaja slovenských firiem zahraničným záujemcom. Vyplýva z nej aj to, že bol sprostredkovateľom pre firmu Banner, ktorej pôvodný žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade predali pozemky. Táto spoločnosť - záujemca ho poverila ako sprostredkovateľa nájsť im vhodný pozemok zhruba 13 ha v okolí Bratislavy. V pozícii sprostredkovateľa mal podľa jeho tvrdenia vystupovať k tým istým pozemkom aj vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/. V priebehu konania tvrdil, že bola uzavretá písomná sprostredkovateľská zmluva s pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Písomnú zmluvu ale v konaní nepredložil. Tvrdenie o existencii písomnej sprostredkovateľskej zmluvy nepreukázal. Existenciu písomnej zmluvy malo preukázať aj prehlásenie podpísané pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade, ktoré podpísal ako svedok G. T.. Z tohto prehlásenia však nevyplýva, ktoré konkrétne nehnuteľnosti a v akom rozsahu mali byť predmetom sprostredkovateľskej zmluvy. Prehlásenie nie je podpísané žalobcom, ktorý mal byť jednou zo strán sprostredkovateľskej zmluvy. Správna je argumentácia žalobcu, že na platnosť sprostredkovateľskej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Žalobca však v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani čo sa týka ústnej dohody. V konaní nepreukázal opäť, ktoré konkrétne pozemky ( LV, parcelné čísla, druh, výmera a podiel ) mali byť predmetom sprostredkovania. Dôležité je aj to, že niektoré pozemky mali byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - pôvodného žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade a niektoré vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2/ rade, nie je však z tvrdenia žalobcu zrejmé, ktoré konkrétne to mali byť. Uvedené je dôležité z pohľadu toho, aká mala byť provízia za predaj pozemkov z BSM a aká z pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2/ rade. V priebehu konania z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že prehlásenie podpísal pôvodný žalovaný v 1/ rade v čase, keď bol hospitalizovaný. Okrem toho uviedol, že to bolo narýchlo a nebol iný možný spôsob. Tvrdil, že pôvodný žalovaný v 1/ rade odmietal podpísať písomnú sprostredkovateľskú zmluvu. V tomto smere možno len uviesť, že tak ako bolo možné podpísať prehlásenie, bolo možné podpísať aj sprostredkovateľskú zmluvu. Tvrdil, že boli dohodnutí aj na výške provízie a to 6,00 % z hodnoty kúpnej ceny, ktorá mala byť vyplatená spoločnosťou Banner pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade. V tomto smere svoje tvrdenie nepreukázal, keď nepreukázal o predaji akých konkrétnych nehnuteľností sa dohodli. Prehlásenie nie je preukázaním dohody o provízii, pretože táto listina nie je potvrdená podpisom žalobcu, ktorý mal byť jednou zo strán sprostredkovateľskej zmluvy s pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Okrem toho žalobca v konaní preukázal, že doručil pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade iba dve faktúry a to jednu na sumu 58.000,00 Eur a druhú až po začatí konania na sumu 15.000,00 Eur. Prvá faktúra bola uhradená ešte pred začatím konania. Z druhej faktúry, ktorú vystavil žalobca až po začatí konania, po vyjadreniach pôvodného žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade, po smrti pôvodného žalovaného v 2/ rade žalovaná uhradila 13.045,00 Eur dňa 27.03.2008. Na pojednávaní dňa 07.10.2019 ( č.l. 599 ) právny zástupca žalobcu predložil kópiu faktúry zo dňa 08.12.2005 na sumu 80.100,00 Eur a uviedol, že originál faktúry by mali mať žalovaní. Okrem toho uviedol, že originál faktúry v sume 80.100,00 Eur nemá, lebo je už viac ako 10 rokov. Okrem toho uviedol, že to nie je ani v účtovníctve, lebo by musel zaplatiť 19,00 % DPH a to bez ohľadu, či ju má alebo nie zaplatenú. V účtovníctve má sumu 58.000,00 Eur. Taktiež uviedol, že nemal povinnosť viesť podvojné účtovníctvo. Viedol len jednoduché účtovníctvo ako tvrdil, ale na toto tvrdenie doložil účtovníctvo z roku 2018 ( č.l. 663 ). Namietal, že podľa právneho poriadku SRN nemusel viesť podvojné účtovníctvo. V tomto smere žalovaná v 2/ rade poukázala na vyjadrenie samotného žalobcu, že mal oprávnenie podnikať aj na území SR a na povinnosť fakturácie podľa Obchod. zák. a zák. o účtovníctve. K tomuto pripojila údaj o IČO žalobcu na území SR. Pokiaľ sa týka faktúry na sumu 58.000,00 Eur ( č.l. 36 ) a faktúry na sumu 80.100,00 Eur ( č.l. 595 a 599 ) obidve majú dátum 08.12.2005 a obdive majú to isté číslo SK-05-01. Žalobca uviedol, že originál faktúry na sumu 80.100,00 Eur nemá, mali by ho mať žalovaní. Tvrdil, že túto faktúru ešte stále nestornoval. Tvrdil, že faktúru na sumu 58.000,00 Eur vystavil preto, lebo takúto sumu mu bol ochotný zaplatiť pôvodný žalovaný v 1/ rade s tým, že o zvyšok nech sa súdi. Uvedeným žalobca nepreukázal, že boli s pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade dohodnutí na inej sume provízie, než akú mu uhradili. Okrem toho žalobca v priebehu konania menil jednotlivé čiastky, ktoré si uplatňoval od žalovaných v 1/ až 5/ rade. V priebehu konania bez uvedenia dôvodu vzal späť žalobu voči žalovaným v 4/, 5/ a 6/ rade. Neskôr opätovne menil pomer žalovanej sumy medzi jednotlivými žalovanými v 1/ až 3/ rade a následne potom bez uvedenia dôvodu vzal vo väčšom rozsahu žalobu späť nielen voči žalovaným v 1/ a 3/ rade ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 2/ rade, ale aj voči žalovanej v 2/ rade, ktorá v konaní vystupovala od podania žaloby a bola výlučnou vlastníčkou niektorých nehnuteľností, ktoré boli predané firme Banner. Uvedené spochybňuje

tvrdenia žalobcu o tom, na čom konkrétnom, kedy a s kým sa dohodli, že sa dohodli v rozsahu ako to tvrdí on.

18. Pokiaľ sa týka vyhodnotenia listín na č.l. 34 ( kópie spisov z katastra, týkajúce sa zápisov na LV č. XXX ), tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú kedy, kde, kto a s kým sa dohodol na sprostredkovateľskej zmluve, čo bolo presne predmetom sprostredkovateľskej zmluvy, na akej konkrétnej sprostredkovateľskej odmene sa dohodli. Žalobca predložil vyjadrenia a listiny, bod 45 tohto rozsudku, s tým, že listiny z č.l. 601 až 656 preukazujú, že vykonával úkony ako sprostredkovateľ, že rokoval s pôvodným žalovaným v 1/ rade, že bol viackrát na území SR v okrese Dunajská Streda. Uvedené ale žiadnym spôsobom nepreukazuje kedy, kde, kto a s kým sa dohodol na sprostredkovateľskej zmluve, čo bolo presne predmetom sprostredkovateľskej zmluvy, na akej konkrétnej sprostredkovateľskej odmene sa dohodli.

19. Žalobca v konaní navrhol doplnenie dokazovania výsluchom svedka G. T. (č.l. 565 a č.l. 597), ktorý mal byť prítomný pri dohode o uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobca v návrhu na doplnenie dokazovania ( č.l. 565 ) uviedol, že tento svedok by sa mal vyjadriť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti mali byť predmetom sprostredkovania kúpy a predaja, mal by sa vedieť vyjadriť k výške dohodnutej sprostredkovateľskej provízie ako aj k spôsobu úhrady dohodnutej provízie a prípadne aj k následným komplikáciám a nedorozumeniam spojených s úhradou provízie. V tomto smere súd tento dôkaz nepripustil. Účelom svedeckej výpovede je potvrdiť tvrdenie strany, ktorá ho za svedka navrhla. Výpoveď svedka bude mať výpovednú hodnotu len za tých podmienok, že bude zrejmé, čo presne má svedok potvrdiť, aké tvrdenie strany alebo akú skutočnosť tvrdenú stranou, v danom prípade žalobcu. V tejto veci však takýto stav nenastal. Žalobca netvrdil, žiadne konkrétne rozhodujúce skutkové tvrdenia ohľadne sprostredkovateľskej zmluvy a jej dvoch podstatných náležitostí, ktoré by svedok mohol potvrdiť. Jeho výpoveďou by sa vlastne mali nahradiť absentujúce skutkové tvrdenia žalobcu, čo však nie je účelom svedeckej výpovede. Okrem toho žalobca navrhol doplnenie dokazovania aj výpoveďou ďalšieho svedka a to Ing. P. V. ( č.l. 597 ). Žalobca uviedol, že tento svedok by mal potvrdiť, že bol prítomní pri rokovaniach vo veci úhrady druhej časti kúpnej ceny spoločnosťou Banner a mal by mať vedomosti aj o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu bol pôvodne žalovaný v 1/ rade vo vzťahu k žalobcovi. V tomto smere je nutné poukázať na bod 55. Uznesením zo dňa 07.10.2019 tieto návrhy na doplnenie dokazovania prvoinštančný súd nepripustil (č.l. 597).

20. Povinnosťou žalobcu v zmysle zák. ust. a 150 bolo, aby tvrdil, ale aj preukázal, že sa s pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade dohodli, na čom konkrétnom, na akej konkrétnej výške provízie, že sa dohodli na sume vyššej ako tvrdí on, teda sume vyššej než akú mu uhradili. Bolo nutné konštatovať, že žalobca nedokázal predložiť tvrdenie kedy, na čom konkrétnom a akým spôsobom a s kým sa dohodol na sprostredkovateľskej zmluve. Svoje tvrdenia o tom, že medzi ním a neb. L. F. a žalovanou v 2/ rade bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva s dohodnutou sprostredkovateľskou províziou vo výške 6,00% z kúpnej ceny za predaj konkrétnych nehnuteľností, nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že by mal nárok na províziu v sume vyššej ako mu bola uhradená. Nepreukázal v konaní svoju aktívnu legitimáciu - nositeľa takéhoto nároku. Neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že pôvodný žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade mali byť nositeľmi povinnosti zaplatiť mu províziu v rozsahu ako si ju uplatňoval. Nepreukázal ich pasívnu legitimáciu. Neuniesol ani dôkazné bremeno tvrdenia, že by právom pôvodného žalovaného v 1/ rade, žalovaní v 1/ až 3/ rade boli povinní zaplatiť viac, ako mu bolo uhradené. Opäť nepreukázal ich pasívnu legitimáciu. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že má nárok voči žalovaným v 1/ až 3/ rade na zaplatenie žalovanej sumy uvedenej vo výroku I. S jej plnením sa preto žalovaní nemohli dostať do omeškania. Žalobca tak nepreukázal v zmysle zák. ust. 517 ods. 1/ Obč. zák. omeškanie žalovaných. Žalobu žalobcu v rozsahu uvedenom vo výroku I. preto súd ako nedôvodnú zamietol.

21. V späťvzatej časti ( bod 28 tohto rozhodnutia ) súd späťvzatie pripustil, po tom čo ani jeden zo žalovaných so späťvzatím nesúhlas nevyjadril a konanie v tom rozsahu zastavil podľa / a , veta prvá/ ( výrok II. ).

22. Rozhodnutie o náhrade trov súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca bol v časti, v ktorej trval na žalobe po poslednom čiastočnom späťvzatí zo dňa 21.06.2021 neúspešný, pretože jeho žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá ( výrok I. ). V tomto rozsahu bol preto nárok na náhradu trov konania priznaný úspešným žalovaným v 1/ až 3/ rade v zmysle zák. ust. , veta prvá / a ods.

1/ ( výrok III. až V.). V späťvzatej časti ( výrok II. ) zastavenie konania v celom rozsahu zavinil žalobca, ktorý žalobu bral postupne späť, ako to vyplýva z jeho jednotlivých podaní, uvedených vyššie. Dôvody späťvzatia až na späťvzatie v časti 13.045,00 Eur neuviedol. V tomto rozsahu to bol žalobca, kto zavinil zastavenie konania. Žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia 13.045,00 Eur po úhrade žalovanou v 2/ rade. V konaní je však preukázané, že faktúru vystavil žalobca pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade až po ich vyjadrení k žalobe, v ktorej poukázali na skutočnosť, že im žalobca nevystavil faktúru na sumu 15.000,00 Eur. K čiastočnej úhrade v sume 13.045,00 Eur síce došlo zo strany žalovanej v 2/ rade po podaní žaloby, ale až po tom, čo žalobca na základe námietky, ktorú žalovaní uviedli vo vyjadrení k žalobe vystavil faktúru. Zastavenie konania teda aj v tejto časti zavinil žalobca, ktorý vystavil faktúru oneskorene, po začatí konania. Okrem toho bolo nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby, pretože neuniesol dôkazné bremeno v časti svojho tvrdenia čo do základu žaloby, že sa dohodli s právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade na výške sprostredkovateľskej provízie v sume tvrdenej v žalobe a v jeho neskorších vyjadreniach. O nároku na náhradu trov konania v časti zastavenia konania súd rozhodol na základe veta prvá/ a / tak, že priznal tento nárok žalovaným v 1/ až 3/ rade, keďže zastavenie konania zapríčinil žalobca ( výrok III. až V. ).

23. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , , , , a a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (teda v celom rozsahu) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.

24. Odvolateľ uviedol, že je objektívne existujúcou skutočnosťou, že medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1 (nebohým L. F.) ako aj žalovanou 2 došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, ktorého predmetom bola dohoda o odplatnom sprostredkovaní predaja pozemkov vo vlastníctve pôvodne žalovaného 1 a žalovanej 2 či už v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo výlučnom vlastníctve ktoréhokoľvek z nich. Túto skutočnosť potvrdzuje nepochybne to, že žalovaní vo vzťahu k žalobcovi uskutočnili plnenia - úhrady za sprostredkovanie predaja nie v plnej výške na základe ich spoločnej úplne ústne dojednanej sprostredkovateľskej zmluve. Zákon pre platné dojednanie v sprostredkovateľskej zmluve podľa a nasl. vyžaduje platné dojednanie o predmete sprostredkovania a o provízii, ide o podstatné náležitosti. Je nepochybné, že žalovaný previedli svoje vlastnícke práva k všetkým svojim pozemkom v k.ú. M. M. jednou kúpnopredajnou zmluvou a jedinému subjektu. Na základe sprostredkovateľských aktivít žalobcu došlo k predaju všetkých nimi vlastnených pozemkov v k.ú. M. M., ktoré boli na kupujúceho prevedené jedinou kúpnou zmluvou. Žalovaní v konaní ani nenamietali, že sprostredkovateľská odmena žalobcu sa mala vzťahovať len k pozemkom, ktoré by mali byť len vo vlastníckom režime ich BSM, alebo vo výlučnom vlastníctve ktoréhokoľvek z nich. Z tejto skutočnosti možno logicky vyvodiť záver, že zmluvne dohodnutá výška odmeny sprostredkovateľa

- žalobcu bola dojednaná v akejsi percentuálne vyjadrenej z celkovej výšky obdržanej kúpnej ceny žalovanými. Napriek písomnému prehláseniu z júla 2005 podpísanom žalovanými a svedkom G. T., podľa ktorého sa žalovaní zaviazali žalobcovi uhradiť sprostredkovateľskú odmenu vo výške 6% z dosiahnutej kúpnej ceny za predaj nimi vlastnených pozemkov, ktorú v dohodnutej výške neuhradili, došlo medzi žalovanými a žalobcom k sporu, ktorý sa premietol do tohto súdneho sporu.

25. Žalobca chcel skutočnosti, z ktorých malo vyplynúť ktoré konkrétne pozemky mali byť predmetom spotrebiteľskej zmluvy a aká bola výška sprostredkovateľskej odmeny, hodnoverne preukázať vypočutím svedka G. T., ktorý bol bezprostredne prítomný pri všetkých podmienkach ústnej dojednanej sprostredkovateľskej zmluvy, teda mal mať vedomosť o ktoré konkrétne pozemky išlo a v akej výške mala byť uhradená sprostredkovateľská odmena. Tento svedok pripojil svoj podpis k písomnému prehláseniu pôvodne žalovaného 1 a žalovanej 2 z júla 2005. Nepripustením výsluchu svedka G. T. sa súd dopustil chýb v zmysle , , , a . Obdobné sa vzťahuje aj na nepripustenie výpovede žalobcom navrhnutého svedka P. V., ktorý bol bezprostredne pri všetkých zásadných rokovaniach.

26. So záverom súdu prvej inštancie v bodoch 59. až 63. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých žalobca nedokázal predložiť tvrdenie kedy, na čom konkrétnom a akým spôsobom a s kým sa dohodol na sprostredkovateľskej zmluve, nemôže súhlasiť z dôvodu, že žalovaní predsa žalobcovi, aj keď len čiastočne, províziu uhradili. Z uvedeného teda muselo byť nepochybné na čom konkrétnom, akým spôsobom sa žalobca a žalovaní dohodli na ústne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluve. Žalobca

je názoru, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k ústnemu uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy vzťahujúcej sa k pozemkom vo vlastníctve žalovaných v k.ú. M. M.. Zo všetkých súvisiacich dokladov a vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že predmet sprostredkovateľskej zmluvy bol jasne špecifikovaný a identifikovateľný, jednalo sa o všetky pozemky žalovaných a to či už v BSM alebo vo výlučnom vlastníctve ktoréhokoľvek z nich. Spornou otázkou medzi žalobcom a žalovanými zostala len otázka vzťahujúca sa výške percentuálnej odmeny žalobcu za jeho sprostredkovateľské aktivity a to z dôvodu, že sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená ústne a i napriek tomu, že žalovaní sa zaviazali podľa ich písomného prehlásenia z júla 2005 uhradiť žalobcovi sprostredkovateľskú odmenu vo výške 6% z dosiahnutej kúpnopredajnej ceny. Žalovaní uhradili žalobcovi v skutočnosti odmenu vo výške 4,3% a nie vo výške 6% ako sa zaviazali.

27. Žiaden zo žalovaných odvolanie nepodal.

28. Žalovaná 2 v písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcu predloženom prostredníctvom jej advokátky žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanej 2 priznal náhradu trov konania.

29. Uviedla, že žalobca odvolaním iba opakuje svoje skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v konaní pred prvoinštančný súdom, čo nie je dôvodom pre odvolanie. Žalovaná 2 poukázala na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.10.2016 - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaných 3, 4, 5 doručené súdu toho istého dňa, kde žalobca tvrdí, že žalovaná 2 a pôvodný žalovaný 1 tvrdili, že medzi nimi a žalobcom bola uzatvorená ústna dohoda o výške provízie v sume 58.000,- Eur, avšak žalobca popiera uzatvorenie akejkoľvek ústnej dohody, pričom k obsahu písomnej dohody sa môže bližšie vyjadriť svedok G. T.. Je účelovým tvrdením žalobcu, že súd mal svedeckou výpoveďou G. T. určiť obsah sprostredkovateľskej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaná 2 odkázala na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v bode 55. s tým, že ho považuje za presvedčivé a zrozumiteľné. Žalobca bol povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu. Tvrdenie žalobcu, že nepripustením výsluchu svedka T. sa nie vlastnou vinou dostal do dôkaznej tiesne je nepravdivé. Žalobca ignoruje, že má bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, pričom v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia, konkrétne, keď neuviedol, kedy mala byť sprostredkovateľská zmluva uzavretá, nedokázal vysvetliť vlastné rozporné tvrdenia, ktoré vyplynuli z jeho výpovede pred súdom 7.10.2011 oproti jeho písomnému vyjadreniu, pričom na túto skutočnosť poukázal prvoinštančný súd v bodoch 59. až 60. odôvodnenia rozsudku.

30. Nevykonanie výsluchu svedka T. nie je nedostatkom dokazovania, ani nemalo za následok chybnosť skutkového zistenia a skutkových záverov súdu prvej inštancie. Prípadne vykonanie výsluchu svedka by nenahrádzalo chýbajúci obsah sprostredkovateľskej zmluvy. Výsluch sa preto javí nehospodárnym a nadbytočným, čo bol dôvod, prečo ho súd nepripustil. Žalobca neuvádza, prečo nedokázal v priebehu dokazovania opísať okolnosti uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy a teda v tomto rozsahu nepredložil súdu žiadne vlastné tvrdenie do konania. Žalobca neuvádza v čom malo byť právne posúdenie veci súdom chybné, ani aká iná právna norma by mala byť na vec aplikovaná. Žalobca mal pritom dostatočný čas a procesný priestor, aby predložil vlastné tvrdenia a dôkazy. Žalovaná 2 následne poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. , podľa ktorého súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.

31. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že pri sprostredkovateľskej zmluve sa jednalo o všetky pozemky žalovaných a to či už v BSM alebo vo výlučnom vlastníctve ktoréhokoľvek z nich, žalovaná 2 s týmto nesúhlasí. Okolnosti uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy žalobca nikdy neuviedol, tvrdil pred súdom rozporné tvrdenia o tom, či mala byť zmluva ústna alebo písomná, vôbec neuviedol kedy mala byť uzavretá, nevedel identifikovať predmet zmluvy. Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 7.10.2019 na otázku súdu, či vie žalobca konkrétne označiť pozemky uviedol: „Nie, odkiaľ to mám vedieť“. Teda predmet sprostredkovateľskej zmluvy zostal sporný. K tvrdeniu žalobcu, že predával všetky pozemky nebohého L. X. a žalovanej 2 je nepravdivé, čo možno preukázať uznesením o dedičstve po nebohom L. X., z ktorého vyplýva, že predmetom dedičstva boli aj ďalšie pozemky v M. M..

32. V závere podania žalovaná 2 zdôraznila, že opakované zmeny návrhu v merite veci a späťvzatia časti návrhu žalobcom naposledy na pojednávaní 21.6.2021 neboli podložené žiadnou konkrétnou skutkovou

zmenou. Žalobca zavinil jednak dĺžku sporu, jednak zastavenie konania. Odvolanie žalobcu nelimituje v akom rozsahu výrokov sa rozsudok napáda, preto sa javí ako podané voči všetkým výrokom rozsudku, vrátane výroku II. o čiastočnom zastavení konania. Podanie odvolania voči výroku II. sa javí byť v rozpore s a takémuto odvolaniu nemožno vyhovieť.

33. Žalovaná 3 vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcu uviedla, že ho považuje za nedôvodné, žalobca neuvádza nič nové a z jeho argumentami sa súd riadne vysporiadal. Rozsudok preto považuje za vecne správny, pričom poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenia.

34. K doručeným vyjadreniam žalovaných 2 a 3 predložil žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, pričom uviedol, že z ich vyjadrení nevyplývajú žiadne nové zreteľa hodné skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa zo strany žalobcu vyjadrovať. Je názoru, že bolo nepochybne ustálené a preukázané, že predmetom zmluvného sprostredkovateľského vzťahu boli všetky žalovanými 1 a 2 vlastnené pozemky a to či už v BSM alebo vo výlučnom vlastníctve ktoréhokoľvek z nich, ktoré sa nachádzajú v k.ú. M. M.. Tvrdenia žalovanej 2 nie je možné brať na zreteľ, nakoľko k predaju pozemkov došlo jednou kúpnopredajnou zmluvou. Je bez akýchkoľvek pochybností, že ak žalobca našiel záujemcu na kúpu dotknutých pozemkov, tak potom sa jednalo o všetky nimi vlastnené pozemky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by pozemky v k.ú. M. M.alovaná predala kupcovi na základe vyrokovaných podmienok, ktoré by si vyrokovala sama. Akékoľvek pochybnosti o predmete sprostredkovateľského zmluvného vzťahu, ako i o výške sprostredkovateľskej odmeny mala odstrániť výpoveď G. T., ktorý bol prítomný pri všetkých rozhodujúcich dohodách zmluvných strán a teda mal by mať bezprostrednú vedomosť o tom, ktoré pozemky ne/boli dotknuté sprostredkovateľskou zmluvou a taktiež by mal mať vedomosť o výške sprostredkovateľskej provízie, nakoľko tieto informácie by si mohol a mal pamätať ako priamy bezprostredný svedok uzatvárania podmienok dotknutej zmluvy o sprostredkovaní.

35. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom a rozsudok súdu prvej inštancie je vo všetkých účinne napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho bolo dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III., IV. a V. potvrdil ( ).

37. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie po ostatnom čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie istiny 2.293,83 Eur s úrokom z omeškania keď podľa petitu žalovaný v 1. rade je povinný ohradiť žalobcovi čiastku 470,86 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 470,86 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia, žalovaná v 2. rade je povinná uhradiť žalobcovi čiastku 1.352,11 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1352,11 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia a žalovaná v 3. rade je povinná uhradiť žalobcovi čiastku 470,86 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 470,86 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobca žalobu späťvzal. Preskúmavaným rozsudkom súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil a konanie zastavil a v celom rozsahu vo zvyšku žalobu žalobcu (vo vzťahu k žalovaným 1, 2 a 3) zamietol.

38. Prioritne je potrebné poukázať na to, že žalobca sa podaným odvolaním odvolal voči celému rozsudku prvoinštančného súdu, ako to vyplýva z úvodnej i záverečnej časti odvolania, odvolaním teda napadol nielen zamietajúci výrok I., ale i zastavujúci výrok II., i keď špecifické dôvody odvolania voči výroku II. neuvádza.

39. V zmysle odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

40. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie ak bolo podané neoprávnenou osobou.

41. Cit. ust. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní či sa rozhodlo v neprospech žalobcu bude porovnanie petitu posledného procesného úkonu urobeného žalobcom na súde prvej inštancie s výrokom rozhodnutia prvoinštančného súdu. Je teda potrebné posúdiť, či žalobcovi vznikla formálna ujma na jeho právach.

42. Zo zápisnice z pojednávania prvoinštančného súdu zo dňa 21.6.2021 vyplýva, že na pojednávaní žalobca späťvzal žalobu okrem časti, ktorou sa domáhal zaplatenie sumy spolu s úrokom z omeškania od žalovaného 1 vo výške 470,86 Eur, od žalovanej 2 vo výške 1.252,11 Eur a od žalovanej 3 vo výške 470,86 Eur. Výrokom II. preskúmavaného rozsudku prvoinštnačný súd rozhodol plne v súlade s učineným späťvzatím žaloby a použitím ust. a veta prvá konanie v žalobcom späťvzatej časti zastavil. Je teda nutné skonštatovať, že prvoinštančný súd vo výroku II. rozhodol plne v súlade s procesným úkonom nesporne a preukázateľne učineným žalobcom, v dôsledku čoho žalobca nemohol utrpieť žiadnu formálnu ujmu a rozhodnutie vo výroku II. nemohlo byť urobené v jeho neprospech. V dôsledku toho žalobca podľa cit. nemal subjektívne právo na podanie odvolania voči zastavujúcemu výroku II. preskúmavaného rozsudku.

43. Bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v rozsahu smerujúcom voči zastavujúcemu výroku II., s použitím cit. , ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

44. Odvolacieho prieskumu tak potom podliehal iba zamietajúci výrok I. preskúmavaného rozsudku a závislé výroky III. až V. o náhrade trov konania. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom vytýkaných vád konania v zmysle a , či sa prvoinštančný súd dopustil vád rozhodnutia a to buď skutkových (, a ) alebo právnych ( ), vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov tak, ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

45. Žalobca sa od žalovaných domáha zaplatenia žalovaných súm z titulu odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľností na základe sprostredkovateľskej zmluvy.

46. V zmysle (ďalej aj len ) sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

47. Podľa sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, inak je neplatná podľa .

48. Sprostredkovateľská zmluva podľa cit. patrí medzi tzv. obstarávateľské zmluvy, ide o dvojstranný odplatný právny úkon, konsenzuálny kontrakt. Medzi podstatné (esenciálne) náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy patrí vymedzenie predmetu zmluvy, ktorým je sprostredkovanie a odmena. Medzi podstatné náležitosti patrí aj vymedzenie zmluvných strán. V sprostredkovateľskej zmluve by malo byť aspoň rámcovo vymedzené k uzavretiu akej zmluvy činnosť sprostredkovateľa smeruje, pričom predmet zmluvy má byť vymedzený jednoznačne a určito.

49. Civilné sporové konanie má kontradiktórny charakter, ktorý sa prejavuje najmä tým, že od strán v rámci zvýšenej procesnej diligencie očakáva, že budú prednášať tvrdenia a vyvíjať dôkaznú aktivitu podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Kontradiktórna povaha konania je zachytená hneď v článku 8 základných princípov , ktorý od strán vyžaduje, aby označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odráža sa aj v , ktorý žalobcovi ukladá, aby opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojil k žalobe

dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V tejto súvislosti ustanovenie ďalej od žalobcu ako strany požaduje uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

50. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

51. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom konaní je ustanovenie v spojení s a nasl. . Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

52. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného.

53. V prejednávanej veci, vychádzajúc z cit. hmotnoprávnej normy upravujúcej daný právny vzťah ( ), mal žalobca bremeno tvrdenia, že medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá sprostredkovateľská zmluva so všetkými podstatnými náležitosťami, teda predmetom a odmenou. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať platné uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy, najmä aký bol jej predmet a aká bola dohodnutá odmena.

54. Žalobca tvrdil a existovalo zhodné tvrdenie strán o uzavretí nejakej sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a pôvodným žalovaným 1. L. F. a žalovanou 2. ako záujemcami, o čom napokon svedčí aj skutočnosť, že žalovaní časť provízie (58.000,- a 13.045,- Eur) žalobcovi aj uhradili. Sporným ale zostal obsah zmluvy týkajúci sa esenciálnych náležitostí t.j. predmet zmluvy a odmena.

55. Žalobca predovšetkým v priebehu konania poskytol rozporné tvrdenia o samotnej forme predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy, keď napríklad v písomnom podaní zo dňa 5.10.2016 (č.l. 266) vo vyjadrení

žalobcu k vyjadreniam žalovaných 3, 4, 5 uviedol „Žalovaná v 2. rade a pôvodný žalovaný v 1. rade potvrdili, že medzi nimi a žalobcom bola uzatvorená ústna dohoda o výške provízie v sume 58.000,- Eur, avšak žalobca popiera uzatvorenie akejkoľvek ústnej dohody, pričom k obsahu písomnej dohody sa môže bližšie vyjadriť svedok G. T.“. V tomto podaní žalobca teda popiera uzavretie ústnej dohody a odkazuje na písomnú dohodu, ktorú ale v konaní nepredložil a jej existenciu nepreukázal, ani jej obsah nereprodukoval, s odkazom na svedka. V rozpore s tým potom vo svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom (č.l. 592) žalobca vypovedal, že trval na vyhotovení sprostredkovateľskej zmluvy, ale L. F. odmietol dohodu podpísať, podarilo sa zadovážiť len predložené prehlásenie.

56. Z predloženého písomného prehlásenia z júla 2005 (č.l. 6) vyplýva prehlásenie neb. L. F. a žalovanej 2 o tom, že ako majitelia cca 13 hektárov v budúcom priemyselnom parku v katastri obec M. M. vyplatia žalobcovi sprostredkovateľskú províziu vo výške 6% z dosiahnutej predajnej ceny podľa kúpnopredajnej zmluvy za vyššie uvedený pozemok ako to bolo pred svedkami dňa 7.6.2005 dohodnuté. Listina je okrem prehlasovateľov podpísaná aj G. T. ako svedkom. Z predloženého prehlásenia, ako to správne uzatvoril prvoinštančný súd, ale nie je možné zistiť čo konkrétne - predaj akých konkrétnych pozemkov, v koho vlastníctve, bol predmetom sprostredkovateľskej zmluvy s poukazom aj na to, že časť daných pozemkov bola v bezpodielovom spoluvlastníctve prehlasovateľov a časť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2. Žalobca pritom na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 7.10.2019 (č.l. 595) na otázku súdu, či vie konkrétne identifikovať - označiť pozemky, ktoré boli predmetom sprostredkovania, odpovedal „nie, odkiaľ to mám vedieť“. Ako to správne ustálil prvoinštančný súd, žalobca potom neuniesol ani len bremeno tvrdenia (nieto ešte dôkazné bremeno) ohľadne predmetu sprostredkovateľskej zmluvy. Žiada sa poukázať na to, že v predmetnom prehlásení sa uvádza, že ide o cca 13 hektárov, avšak vo výzve žalobcu zo dňa 13.11.2006 sa už uvádza, že sprostredkoval predaj cca 15 hektárov. Neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že predmetom sprostredkovateľskej zmluvy boli všetky pozemky vo vlastníctve L. F. a žalovanej 2 v k.ú. M., keďže z uznesenia o dedičstve po neb. L. F. Okresného súdu Dunajská Streda č.k. (č.l. 239 a n. spisu) vyplýva, že predmetom dedičstva po ňom boli aj ďalšie pozemky v predmetnom katastrálnom území, ktoré ostali vo vlastníctve nebohého až do jeho smrti. Žalobca teda nepreukázal platné uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy konkrétneho obsahu čo do predmetu.

57. Okrem spornosti predmetu sprostredkovateľskej zmluvy zostala spornou aj výška provízie dohodnutá v ústnej zmluve. Hoci z predmetného prehlásenia neb. L. F. a žalovanej 2 vyplýva záväzok vyplatiť žalobcovi sprostredkovateľskú províziu vo výške 6% z dosiahnutej predajnej ceny, sám žalobca uviedol, že neb. L. F. mu povedal, že je ochotný zaplatiť iba províziu vo výške 58.000,- Eur a o zvyšok nech sa súdi. To bolo dôvodom, prečo žalobca oficiálne vystavil pôvodne iba jednu faktúru na sumu 58.000,- Eur. Iba túto má zavedenú v účtovníctve. O tom, že sám žalobca nemá jasno v odmene, ktorá by mu mala patriť svedčia i mnohopočetné čiastočné späťvzatia a zmeny žaloby, iba sčasti podmienené zmenou procesnej situácie (popísané v bodoch 3 - 28 rozsudku prvoinštančnéího súdu). Žalovaná 2 v konaní tiež tvrdila, že žalobca nepreukázal jej povinnosť zaplatiť mu províziu nad rozsah, ktorý už bol zaplatený, pričom popierala uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy v znení, ako to tvrdí žalobca. Ďalšiu faktúru na sumu 15.000,- Eur žalobca vystavil žalovaným až na ich výzvu v priebehu tohto súdneho konania, z ktorej sumy žalovaná 2 zaplatila žalobcovi sumu 13.045,- Eur tvrdiac, že výlučne z dôvodu, aby sa spor skončil. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že by mal nárok na províziu v sume vyššej, ako mu bola dosiaľ uhradená, teda v aktuálne žalovanom rozsahu.

58. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku, potom odvolací súd musel dospieť zhodne s prvoinštančným k záveru, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia ohľadne obsahu podstatnej náležitosti predmetnej ústnej spotrebiteľskej zmluvy, keď nevedel označiť jej predmet, teda akých konkrétnych nehnuteľností v k.ú. M. M. vlastnícky patriaci či už do BSM neb. Juraja Soósa a žalovanej 2 alebo výlučne žalovanej 2 sa týkala, teda aký bol rozsah jeho sprostredkovania. Keďže žalobca potom nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy použitej právnej normy, potom nemohol v tomto smere splniť ani dôkaznú povinnosť. Nedostatok samotného tvrdenia žalobcu nemôže byť nahradené výpoveďou ním navrhnutých svedkov, ako to správne uzavrel prvoinštančný súd. Preto pokiaľ prvoinštančný súd predmetné dôkazy nevykonal, pričom ich nevykonanie riadne v súlade s ust. odôvodnil (bod 55. až 57.), nedopustil sa procesnej vady, ktorou by žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. A ohľadom dojednanej výšky odmeny (v rozsahu vyššej ako vyplatenej) žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

59. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých skonštatoval, že (aktuálne ) ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle (pozn. teraz ) však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. ). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia veta druhá (pozn. teraz ) je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. ).

60. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

61. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu zamietajúceho výroku I. včítane závislých vecne správnych a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutých výrokov III., IV. a V. o náhrade trov konania, ako vo výrokoch vecne správny s použitím ust. potvrdil.

62. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1, 2 a 3, v dôsledku čoho im zásadne vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému ( v spojení s s použitím ust. ). O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník . Odvolací súd preto v odvolaní aktívnym žalovaným 2 a 3 priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi.

63. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný 1 v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

64. Občianskoprávne kolégium NS SR v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR z 28.02.2018 sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R 72/18).

65. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd potom žalovanému 1 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

66. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).