Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_13Co-130-2017.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/130/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, v konaní právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti žalovanému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. nad E., o zaplatenie 962,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/144/2016
- 122 zo dňa 30. 09. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/144/2016 - 122 zo dňa 30. 09. 2016 v napadnutej časti, ktorou súd žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vracia vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z istiny za obdobie od 01. 01. 2015 do zaplatenia zastavil (I. výrok). Súd žalobcu zamietol (výrok II.) Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 962,62 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 962,62 € od 28. 9. 2013 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania, z dôvodu že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 25. 7. 2005 zmluvu, ktorej súčasťou bolo okrem iného aj zmluva o kontokorentnom úvere s úverovým rámcom 29 000,- SK (962,62 €), žalovaný sa zaviazal dodržiavať všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný začal poskytnutý úver čerpať dňa 26. 7. 2005. Dňa 31. 7. 2005 žalovaný prekročil úverový rámec a dostal sa do nepovoleného prečerpania, ktoré však úhradou zo dňa 10. 8. 2005 vyrovnal aspoň na výšku poskytnutého úverového rámca. Posledný vklad žalovaný realizoval dňa 15. 6. 2009 vo výške 109,30 €, po započítaní ktorého predstavoval debetný zostatok na účte 303,11 €. S ohľadom na finančné správanie žalovaného právny predchodca žalobcu na základe ustanovenia bodu 7. 6 všeobecných obchodných podmienok listom zo dňa 23. 7. 2011 odstúpil od zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet a poskytnutý kontokorentný úver, odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 26. 7. 2011. Ku dňu odstúpenia od zmluvy pohľadávka právneho predchodcu žalobcu predstavovala celkovú sumu 990,22 €. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka, ktorá pozostávala z istiny vo výške 962,62 € spolu s príslušenstvom, ktoré ku dňu 26. 9. 2013 predstavovalo zvýšenie riadnych úrokov z prečerpania vo výške 27,60 €, zmluvné úroky z omeškania v celkovej výške 23,53 € za jednotlivé mesačné obdobia od 25. 7. 2011 do 20.11. 2011 (v sadzbe 8 % ročne) a zákonné úroky z omeškania za obdobie od 20.3. 2011 do 26. 9. 2013 vo výške 130,93 € (v sadzbe 8 % od 20. 11. 2011 do 31. 1. 2013, v sadzbe 5 % od 1. 2. 2013 do 26. 9. 2013), čo spolu predstavuje sumu 182,06 €. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 962,62 € a príslušenstva ku dňu 27. 9. 2013 vo výške 182,06 € a úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne z istiny za obdobie od 28. 9. 2013 do 31. 12. 2014 v sume 60,53 €. Žalobca zobral podaný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od 1. 1. 2015 do zaplatenia späť.
3. Žalovaný bol v konaní nečinný, nepoužili žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Okresný súd posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vyhodnotil dôkazy a vec právne posúdil. Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplývalo, z titulu ktorej zmluvy (keďže v spise sa nachádzajú dve zmluvy o kontokorentnom úvere s rovnakou konečnou výškou úverového rámca) si žalobca uplatňuje sumu 962,62 €. Všeobecné obchodné podmienky predložené v konaní sú nečitateľné, ktoré už na prvý pohľad nepreukazujú tvrdené skutočnosti, lebo je vyhotovená fotokópia s drobným, rozmazaným a zjavne nečitateľným písmom. Okresný súd preto z tohto dôkazu vychádzať nemohol, nemal za preukázaný ani výpočet uplatnenej istiny a príslušenstva, pretože z tvrdení žalobcu súdu táto skutočnosť nevyplývala a teda ju súd nemohol zistiť ani z pripojeného listinného dôkazu a to výpisu z účtu žalovaného. Nie je zrejmé, na akom zmluvnom základe bol predložený výpis z účtu vyhotovený (keďže obidve zmluvy boli na totožnú výšku úverového rámca a na totožné číslo účtu a výpis z účtu bol zrejme - podľa uvedenia žalobcu, datovaný už pred uzatvorením zmluvy zo dňa 25.7.2005, na ktorú sa odvoláva žalobca), nie je zrejmé, od ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu odstúpil, pretože to nie je v odstúpení od zmluvy uvedené (ani číslo zmluvy, ani dátum jej uzavretia) a taktiež výpočet, resp. zostatok nesplateného úveru 990,22 € nemal okresný súd preukázaný. Okresný súd uviedol, že v súlade s § 48 Občianskeho zákonníka po odstúpení od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, a preto už právny predchodca žalobcu nemal nárok na zmluvné príslušenstvo, len na úrok z omeškania.
5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, žalobca neposkytol relevantné skutkové tvrdenia vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Žalobca má v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Pokiaľ žalobca uviedol, že si uplatňuje sumu istiny 962,62 €, mal v žalobe presne uviesť, z ktorého listinného dôkazu súd uvedenú sumu zistí a ako bola vypočítaná a na základe ktorého právneho titulu. Taktiež pokiaľ si žalobca uplatnil príslušenstvo pohľadávky, jeho výška mala byť podporená tvrdeniami zo strany žalobcu a označením listinného dôkazu, z ktorého súd jednoznačne výšku príslušenstva dokáže určiť. Žaloba obsahuje len všeobecné skutočnosti, neobsahuje viaceré osobité tvrdenia vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah dôkazov (spôsobom určeným pre vykonávanie dôkazu listinou) a ustáliť, či obsah listinných dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu. Žalobca nevyužil možnosť plniť svoju dôkaznú povinnosť poskytnutím skutkových tvrdení. Súd preto nemal inú možnosť a po vyhodnotení dôkazov, ktoré sa nachádzali v spise a to listín predložených žalobcom, žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a nedostatku relevantných tvrdení na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcom zamietnuť.
6. V časti uplatnenej sumy, ktorú vzal žalobca späť, súd podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
7. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
8. Proti výrokom rozsudku II., III. v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu a v časti náhrady trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolateľ uviedol, že sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 962,62 € s príslušenstvom, z dôvodu nezaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla odstúpením od zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 25. 07. 2005 z dôvodu porušenia povinností žalovaného
vyplývajúcich zo zmluvy. Na základe zmluvy bol zriadený žalovanému bežný účet č. 0410849664/0900 a zároveň poskytnutý kontokorektný úver (povolené prečerpanie) k tomuto bežnému účtu s poskytnutým úverovým rámcom vo výške 29.000,- Sk (962,62 €). I keď finančným správaním žalovaného nedošlo k prekročeniu poskytnutého rámca povoleného prečerpania, pripisovaním poplatkov za vedenie účtu a debetných úrokov z čerpaného povoleného prečerpania dochádzalo k zvyšovaniu objemu prostriedkov čerpaných z rámca povoleného prečerpania, a preto z dôvodu tohto finančného správania žalovaného a v záujme zamedzenia zvyšovania čerpaného objemu prostriedkov nad rámec úverového rámca, pristúpil právny predchodca žalobcu dňa 23. 07. 2011 k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 26. 07. 2011 a právny predchodca žalobcu v odstúpení zároveň vyčíslil celkovú výšku vzniknutej pohľadávky vo výške 990,22 € (z toho istina 962,62 €) a vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej pohľadávky do 7 dní od doručenia. Žalovaný pohľadávku ani čiastočne neuhradil.
10. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nezúčastnil pojednávania vzhľadom aj na absenciu námietok žalovaného, a aj na vydaný platobný rozkaz ( súd preskúmaním žaloby a na základe a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu a vydal platobný rozkaz), preto žalobca dôvodne predpokladal, že súd rozhodne v súlade s jeho rozhodovacou praxou v obdobných veciach a nevydá prekvapivé rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že v predmetnej veci nedošlo k akejkoľvek námietke žalovaného, či jeho opatrovníka k skutkovému stavu, a teda, má za to, že pre účely unesenia bremena tvrdenia i bremena dôkazu boli žalobcom uvedené tvrdenia a k nim predložené listinné dôkazy viac ako dostačujúce na preukázanie žalovaného nároku žalobcu a súd prvej inštancie tak nebol povinný nároky žalobcu ani dedukovať, ani pátrať z čoho pozostávajú. Zdôraznil, že s prihliadnutím na ustanovenia o ochrane slabšej strany podľa CSP i oprávneniu súdu vykonať dôkazy, ktoré slabšia strana (v danej veci žalovaný ako spotrebiteľ) nenavrhla, nemôže byť generovanie spochybňujúcich tvrdení súdom považované za zákonný postup v súlade so zásadou rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Žalobca v doplnení žaloby dostatočne a zrozumiteľne uviedol, akú sumu voči žalovanému uplatňuje i z akých dôvodov a zároveň tieto skutočnosti podložil listinnými dôkazmi. Žalovaný nepreukázanie tvrdených skutočností nenamietal a tak sa stali v predmetnej veci nespornými.
11. Žalobca považuje za nesprávny záver súdu o tom, že nie je zrejmé, podľa ktorej zmluvy uplatňuje nárok ako aj od ktorej zmluvy predchodca žalobcu odstúpil, ako aj dôvod na základe ktorého súd zamietol návrh, z dôvodu, že v žalobe mal žalobca presne uviesť, z ktorého listinného dôkazu súd uvedenú sumu zistí, a ako bola vypočítaná a na základe ktorého právneho titulu, tiež, že výška žalobcom uplatneného príslušenstva pohľadávky mala byť podoprená tvrdeniami zo strany žalobcu a označením listinného dôkazu, z ktorého súd jednoznačne dokáže určiť výšku príslušenstva. Uviedol, že v doplnení žaloby tvrdil, že dňa 25. 07. 2005 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver s úverovým rámcom 29.000,-Sk. Touto zmluvou v súlade s bodom 7. časti VII. zmluvy boli nahradené v plnom rozsahu predchádzajúce. V doplnení žaloby výslovne uviedol, že odstúpením od zmluvy došlo k vzniku pohľadávky na zaplatenie neuhradenej časti vyčerpaného úveru, ktorá ku dňu odstúpenia predstavovala celkovú sumu 990,26 €, z čoho istina predstavovala sumu 962,62 €, predložil aj dôkazy, a to kópiu odstúpenia od zmluvy zo dňa 23. 07. 2011, celková suma pohľadávky ku dňu odstúpenia bola uvedená vo výzve na zaplatenie pohľadávky a vyplýva aj z dôkazu z položky uvedenej vo výpise za obdobie od 01. 01. 2009 do 25. 07. 2011. Žalobca v doplnení žaloby dostatočne a zrozumiteľne uviedol akú sumu voči žalovanému uplatňuje, i z akých dôvodov a zároveň tieto skutočnosti podložil listinnými dôkazmi, uvádzané skutočnosti žalovaný namietal, nestali sa v predmetnej veci spornými. Bez námietky spornosti skutočností uvádzaných žalobcom vznesených žalovaným ako stranou sporu alebo jeho opatrovníkom, nemožno dospieť k názoru, že by žalobca svoj nárok nepreukázal. Zmluvné a zákonné úroky z omeškania sú vyčíslené z dlžnej sumy, a to obdobím a sadzbou.
12. Pokiaľ súd posudzoval odstúpenie od zmluvy v súlade s § 48 OZ, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko toto má byť posudzované v súlade s Obchodným zákonníkom, ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo zmenené s účinnosťou odo dňa 01. 04. 2015, pričom ide o hmotnoprávne ustanovenie, konanie začalo pred účinnosťou uvedeného ustanovenia.
13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
14. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 388 ods. 1 pís. b) CSP v napadnutej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Podľa § 389 ods. 1 pís. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo mal súd prvej inštancie za nejasné v súvislosti s akou zmluvou žalobca uplatňuje nárok. Uvedené správne namietal žalobca v odvolaní. V podaní zo dňa 26.07.2016 žalobca jednoznačne tvrdí, že uplatňuje na základe Zmluvy zo dňa 25.07.2005 (zmluvu predložil ako listinný dôkaz), ktorej súčasťou okrem iného bola aj zmluva o kontokorentnom úvere k Účtu Veriteľom Dlžníkovi (č.u. 0410849664/0900) v sume úverového rámca 29.000-, SKK, zároveň okrem iného žalobca tvrdí, že došlo k odstúpeniu od uvedenej Zmluvy, odstúpenie bolo žalovanému doručené 26.07.2011. Vzhľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie namietané skutkové tvrdenie doložené listinným dôkazom pokladal za nejednoznačné trpí jeho rozhodnutie zmätočnosťou, nakoľko si (zrejme aj v dôsledku nekoncentrovanej žalobe) neujasnil predmet konania.
18. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že súd vyhodnotil nárok žalobcu ako neopodstatnený z dôvodu nepreukázania skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, čo okresný súd urobil v rozpore s tým, že jeho skutkové tvrdenia neboli rozporované žalovaným, a teda v súlade s § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Námietka odvolateľa, že nie je zrejmé, prečo v súlade s § 151 ods. 1 CSP nepovažoval súd prvej inštancie skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré protistrana výslovne nepoprela za nesporné je dôvodná. Odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s týmto ustanovením (keďže ust. § 151 CSP nie je vylúčené z aplikácie v sporoch s ochranou slabšej strany). Je zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ nenamietal skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom.
20. Avšak odvolací súd udáva, že nie každé tvrdenie je také, ktoré v súlade s § 151 CSP treba považovať za nesporné, uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie. V súdnom sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam. V sporovom konaní v zásade súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 180 ods. 2 CSP). Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s § 150 CSP) prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.
21. Riešenie pokiaľ ide o dôkazného bremena tvrdenia, splnenie povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť v konkrétnom prípade je potrebné vyvodiť zo zásad, na ktorých je sporové konanie postavené (na jednej strane prejednávací princíp, na druhej strane materiálneho civilného procesu). Účelom ustanovenia je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Ak podľa súdu ide o tvrdenia nesubstancované v takomto prípade súd vyzve účastníka, aby skutkové tvrdenia doplnil (§ 150 ods. 2). Tento postup sa javí ako vhodné riešenie zohľadňujúce v rozumnej miere prejednávací princíp s princípom materiálneho civilného procesu. Postup súdu podľa § 150 ods. 2 CSP nemožno chápať ako výzvu na odstránenie nedostatkov podania (§ 128 a § 129), ani ako osobitnú poučovaciu povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach (§ 160). Súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia.
22. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietka odvolateľa, že súd mal odstúpenie od zmluvy posudzovať podľa Obchodného zákonníka a nie podľa § 48 OZ, sa javí ako neopodstatnená. Odvolateľ nenamieta skutočnosť, že nárok uplatňuje zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Odvolací súd preskúmaním veci v kontexte odvolacích námietok zistil, že súd prvej inštancie v tejto otázke vec správne právne posúdil. Jeho závery sú v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č.k. I ÚS/402/2013-10 zo dňa 19.06.2013. Týmto rozhodnutím (ktoré bolo prijaté ešte pred novelou občianskeho zákonníka uvádzanou žalobcom, zákonom č. 102/2014 Z.z.) bola potvrdená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, „ktoré síce priznávajú, že úver je absolútnym obchodom, pričom na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, a teda o typický občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo“. Novelou občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 52 ods. 2, tak že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, išlo len o odstránenie nejednotnosti výkladu zákona, a teda nejde o retroaktivitu. Ako vyplýva z dôvodovej správy, cieľom novelizovaného ustanovenia bolo len deklaratórne potvrdiť správnosť aj predtým platného výkladu, podľa ktorého mali normy Občianskeho zákonníka prednosť pred normami Obchodného zákonníka.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania v súlade s § 379 písm. a) CSP. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s § 398 ods. 1 písm. b) CSP a v súlade s § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní súd prvej inštancie jednoznačne ustáli predmet sporu, t.j. na základe akých skutkových tvrdení žalobca uplatňuje nárok, v prípade nejasnosti, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností v súlade s § 150 ods. 2 CSP požiada strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia posúdi súd v súlade s § 151 CSP (pričom
odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie - tak ako je uvedené vyššie) a tiež v súlade so špeciálnymi ustanoveniami CSP o konaní v sporoch spotrebiteľských, t. j. § 290 a nasl. CSP. V súlade s § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uvedie skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie, uvedie, ktoré ustanovenia zákona aplikoval na danú vec, aké právne závery vyvodil, aké úvahy ho viedli k danému zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci.
24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).