Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-14-2024.pdf
PDF · 161.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/14/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
16 16C/14/2024
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená: JUDr. Miriam Bieliková, advokát so sídlom Bernolákova 29, Topoľčany, IČO : 50 835 572, proti žalovanému: E. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., toho času I. D. XX/X, J. zastúpený: JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, v konaní o zaplatenie sumy 1200 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
15 16C/14/2024
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1200 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1200 eur od 06.09.2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
14 16C/14/2024
1. Žalobkyňa sa v rámci upomínacieho konania (žaloba podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.09.2023) domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1200 eur, spolu s ročným 9,25 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.08.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným boli kolegovia, ktorý sa na ňu dňa 18.08.2021 obrátil so žiadosťou, aby mu požičala peniaze na opravu nabúraného vozidla, ktoré mal v autoservise, ale nemal peniaze, aby mohol opravu uhradiť. Žalobkyňa mu peniaze požičala na dvakrát, prvú sumu chcel, aby uhradila vraj priamo na účet autoservisu, šlo o sumu 3000 eur. Tento žalobný návrh sa týka druhej sumy vo výške 1200 eur, ktorú mu žalobkyňa požičala po tom, čo žalovaný tvrdil, že v autoservise tých 3000 eur nestačilo a potreboval doplatiť zvyšok. Žalobkyňa mu preto dňa 23.09.2021 požičala 1200 eur, ktoré poslala zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného. Žalobkyňa od žalovaného chcela, aby jej písomne na papier s overeným podpisom u notára potvrdil, že si od nej 1200 eur požičal, žalovaný tak ale nikdy neurobil. Dňa 16.08.2023 zaslala žalovanému výzvu na vrátenie pôžičky ako predžalobnú výzvu, ktorú si prevzal dňa 18.08.2023. Žalovaný v odpovedi na výzvu uviedol, že pôžičku dobrovoľne nevyplatí a nepravdivo uviedol, že pôžičku si nevzal on, ale K. C.. Keďže sa žalovaný vyhýbal splateniu dlhu žalobkyňa mala podozrenie, či z jeho strany nedošlo pri uvedených pôžičkách o trestný čin podvodu. Žalobkyňa podala trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté na princípe ultima ratio a bola
odkázaná, aby si svoje právo vymáhala prostriedkami občianskeho práva. Z uznesenia ORP-2021/J. zo dňa 17.01.2023 vyplynulo, že žalovaný pri výsluchu potvrdil, že sumu 1200 eur si požičal osobne.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.10.2023 vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 24Up/1490/2023, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz, vrátane žaloby s prílohami bol žalovanému doručený do vlastných rúk, pričom žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas vecne odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že od žalobkyne si nezapožičal čiastku 1200 eura, medzi nimi neexistuje žiadny záväzkovo-právny vzťah, pasívne legitimovanou v predmetnej veci má byť K. C., ktorá si od žalobkyne predmetnú čiastku zapožičala.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že obrana žalovaného sa zakladá na nepravdivých skutočnostiach a odkázala na tvrdenia v návrhu, ktoré vysvetľujú a spolu s predloženými dôkazmi aj dokazujú, že tvrdenia žalovaného sa nezakladali na pravde. Žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3. resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
4. Žalovaný sa v rámci dupliky nevyjadril.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, právny zástupca žalobkyne ako aj právny zástupca žalovaného odkázali na svoje písomné podania.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť tak ako žiadali v písomnom podaní a odkázal na svoje ústne či písomné podania. Dôležité je, že trestné oznámenie bolo odmietnuté.
7. Žalobkyňa vypočutá ako strana konania na pojednávaní uviedla, že čo sa týka žalovanej sumy 1200 eur túto poslala na účet žalovaného dňa 23.09.2021, predtým mala mailovú komunikáciu s neznámym človekom - bola to K. C., vtedajšia priateľka žalovaného. Poslala jej číslo bankového účtu. V komunikácii zo dňa 23.09.2021 sa jej pýtala ohľadne splácania sumy 3000 eur, snažila sa s ňou komunikovať empaticky. Následne jej povedali, že potrebujú 1000 eur, keďže túto sumu pýtali zo servisu. Mali celkovo dve firemné autá, avšak šéf zakázal používať vozidlo Ford. Koncom augusta keď pýtal na opravu vozidla, Škoda Rapid, 3000 eur nevedela aké vozidlo používa, avšak bála sa, aby nepoužíval Ford. Vo vzťahu ku komunikácii s K. uviedla, že nemala záujem ju uraziť, preto povedala, že pôžičku chcela dať žalovanému, ona proti tomu nemala nič, žalovaného poznala, bol to jej kolega. Jeho priateľku nepoznala v tom období keď posielala mail 23.09.2021, telefonicky komunikovala so žalovaným, ktorý jej povedal, že chce sumu 1200 eur, ona mu túto sumu poslala na jeho účet s poznámkou požičanie. Na A. jej potvrdil, že jej tieto peniaze podpíše, následne komunikovali ohľadne tejto pôžičky. Žalovaný písal v jeho osobe, nezahŕňal tam pani K.. Neskôr keď prišla do kancelárie, zabudla na podpísanie tohto papiera, avšak mala za to, že požičanie napísala do prevodného príkazu. V novembri 2021 telefonovala so žalovaným, že by potrebovala sumu 3000 eur a 1200 eur vrátiť. Poslala mu aj mail, že peniaze bude potrebovať skôr, pričom 3000 eur bola vyššia suma, z ktorého dôvodu to takto riešila. V uvedenom období sa žalovaný rozchádzal s pani K., pričom sumu 3000 eur jej nesplácala. Žalovaný povedal, že celu pôžičku vo výške 4200 eur mieni previesť na seba. Existuje aj dokument a to uznanie dlhu, ktorý jej vo vzťahu k sume 3000 eur podpísala pani K., čo bolo v máji 2022. Čo sa týka pôžičky 4200 eur, túto sumu žalovaný zahováral. Žalovaný sľuboval, že podpíše neskôr uznanie dlhu, avšak nestalo sa tak. V tejto súvislosti odkázala na komunikáciu vo Viberi, datovanú dňa 18.05.2022. Okolo 24.05.2022 žalovaný u nich prestal pracovať, pričom to bolo náhle. Vo vzťahu k žalovanej sume sa následne žalovaný nevyjadroval. Následne dňa 26.12.2022 podala podanie na políciu, kde bol žalovaný predvolaný (čo je súčasťou spisu), následne podala žalobu. Žalobkyňa doplnila, že pani K. nikde nepísala rovnako ani ona nepísala, že by jej požičala. Pôžičku vo výške 1200 eur mienila dať žalovanému, ktorému dôverovala. Odkázala na mailovú komunikáciu zo dňa 23.09.2021 a to v chronologickom poradí zároveň aj na výpoveď na polícii. Na otázky právneho zástupcu žalovaného a súdu žalobkyňa uviedla, že čo sa týka požičaných peňazí toto bolo celkovo vo výške 4200 eur, z toho 3000 eur bola pôžička pre K. a 1200 eur pre žalovaného. Celkovo jej bolo zo strany Angeliky zo sumy 3000 eur plnené asi 1000 eur, čo však nemá presne spočítané. Peniaze boli požičané na opravu vozidla Škoda Rapid. Žalovanému prisľúbila požičať sumu 3000 eur, nevedela, že má priateľku riešila to s pánom F.. Čo sa týka sumy pôžičky vedela, že pani K. spôsobila poškodenie vozidla – firemného vozidla. Skutočnosť, že potrebuje peňažné prostriedky vo výške 1000 eur jej oznámila pani K. mailom, pretože žalovaný sa jej hanbil niečo povedať. Na konci mailu sa s pani K. dohodli, že si zavolá s pánom žalovaným, pýtala sa ho, či bude 1000 eur stačiť, avšak on povedal nech radšej pošlem 1200 eur, mienila pôžičku adresovať žalovanému. Ohľadne požičania
sumy 1200 eur so žalovaným nekomunikovala prostredníctvom mailu. Dôvodom prečo nekomunikovala so žalovaným mailom ohľadne žalovanej sumy je preto, pretože s ním komunikovala telefonicky. S pani K. komunikovala s tým, že žalovaný jej bude volať, to bolo aj v emailovej správe zo dňa 23.09.2021, pričom aj volal, ona chápala, že chce poskytnúť pôžičku žalovanému. V minulosti si žalovaný odo nej požičiaval menšie sumy, bolo to vo výške 100 eur, čo jej vrátil v sumách dva krát po 50 eur, bolo to asi niekedy v roku 2020. Raz si požičal aj 20 eur pre kamaráta. Zmluva o pôžičke vo výške 1200 eur spísaná nebola. Čo sa týka splatnosti pôžičky táto nebola dohodnutá, kontaktovala pána F. v novembri 2021 s tým, že chcela aby boli pôžičky splatené do jedného roka, resp. do dvoch rokov, tým mala na mysli celú sumu vo výške 4200 eur.
8. Žalovaný vypočutý ako strana konania na pojednávaní uviedol, že po nabúraní vozidla, čo spôsobila jeho ex-priateľka, mu táto sľúbila, že škodu uhradí. Vozidlo bolo dané do autoservisu uja ex-priateľky C., celková oprava bola vyúčtovaná na sumu 3000 eur, čo však bolo predbežne. Trval na tom, aby bola spísaná dohoda medzi žalobkyňou a pani C. ohľadne požičania sumy 3000 eur. Do posledného dňa si myslel, že suma 3000 eur bude stačiť, pričom pani C. si požičala ďalšie peniaze. Žalobkyňa ohľadne pôžičky komunikovala s ňou. Bol obvinený ex-priateľkou C., že peňažné prostriedky vo výške 1200 eur zatajil. Následne poslal žalobkyni správu, že peniaze dostal a SMS ex-priateľke ukázal. Nevedel, že pani C. si požičala sumu 1200 eur rovnako nevedel, že ona komunikovala za jeho chrbtom. Tak isto nemal vedomosť, že suma 3000 eur nebola splácaná. Nesúhlasil s uznaním dlhu a to ani vo výške 4200 eur, ani vo výške 1200 eur, žalobkyni hovoril, že jej pomôže vybaviť, aby bola dohoda uzavretá s pani C.. Čo sa týka druhého uznania dlhu bol v tom, že žalobkyňa chce, aby pani C. podpísala uznanie dlhu. V uznaní dlhu je uvedené, že peniaze si požičiava pani C., ktorá používala účet dcéry C., pretože ona sama mala exekúcie o čom predložil aj dôkaz. Na otázky právneho zástupcu žalovaného, žalobcu a súdu žalovaný uviedol, že nemal žiaden dôvod na požičanie si peňazí na opravu auta, pretože v tej dobe čerpal pôžičku vo výške 29 700 eur, čiže mal k dispozícii peňažné prostriedky. Dôvodom požičania peňažných prostriedkov bola skutočnosť, že pani C. nabúrala motorové vozidlo, dušovala sa, že uvedenú škodu uhradí, čo sa stalo vo firme, kde bol s ňou v prítomnosti pani žalobkyne. Trval na tom, aby si podpísali papier o požičaní peňažných prostriedkov. Čo sa týka sms (č.l. 120), kde uvádzal, že či sa k tej sume nepriznáva (SMS vpravo hore), iba napísal, že sumu 1200 eur prijal na účet a to iba z dôvodu, že bol obvinený zo strany ex (pani C.), že finančné prostriedky zatajil. Predpokladal, že podanie žaloby na jeho osobu je z dôvodu, že pani C. neplatí, snažila sa vyhnúť plateniu tým, že vyhlási osobný bankrot. Žalobkyňa len skúša, čo môže. Predtým mu žalobkyňa požičiavala na chod firmy, preto žalobkyňa poznala aj číslo jeho účtu. On sa nikdy nezaviazal žiadnym spôsobom a to ani ústne, telefonicky, SMS, že by som predmetný dlh prevzal. Bol vypočutý v súvislosti s uvedenou sumou políciou, kde tiež uviedol, že žiadne finančné prostriedky si nepožičiaval. Čo sa týka SMS, ktorú zaslal „keď sa ocitnem na firme napíšem ten papier ako sme sa dohodli“ uviedol, že myslel, že ide o papier, ktorý mal byť predložený pani C. na podpis. Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v uznesení sú nesprávne uvedené, policajt to zle zaprotokoloval, tieto skutočnosti uvádzala žalobkyňa. Tu mala sedieť pani C. nie on, uvedené skutočnosti, ktoré boli prečítané v trestnom konaní nepodal a takúto zápisnicu by nikdy nepodpísal. Uznesenie mu nebolo doručené k PR.
9. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Podrobne poukázal na obsah vykonaných dôkazov, žiadal žalobe vyhovieť.
10. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že argumentácia žalobkyne uvedená jej právneho zástupcu, ktorá tu odznela neobstojí, keďže vychádza z viacerých podľa nich nepravdivých východísk, na ktoré poukazujú a neprávnej interpretácie jednotlivých dôkazov, ktoré boli v predmetnej veci realizované. Podľa jeho názoru žalobkyňa vôbec v predmetnej veci neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala také skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy o pôžičke peňazí, ale naopak dôkazy realizované v konaní zakladajú taký záver, že čiastka 1200 eur, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha bola zapožičaná nie jemu, ale tretej osobe, viackrát tu už spomínanej K. C.. Žiadal žalobu zamietnuť. 11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
12. Z komunikácie prostredníctvom VIBER medzi žalobkyňou a žalovaným vyplynulo, že žalovaný dňa 23.09.2021 v čase o 15:24 hod. zaslal žalobkyni fotku s potvrdením o prijatí sumy 1200 eur na svoj
bankový účet so správou „prišlo a ďakujem, keď sa ocitnem na firme napíšem ten papier jak sme sa dohodli .“
13. Z výpisu o realizovaní platby z 23.09.2021 vyplynulo, že žalobkyňa dňa 23.09.2021 odoslala platbu vo výške 1200 eur príjemcovi - žalovanému s informáciou pre príjemcu „požičanie“.
14. Výzvou na vrátenie pôžičky z 16.08.2023 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 1200 eur do 05.09.2023 na bankový účet žalobkyne (výzva doručená dňa 18.08.2023 podľa výpisu zo sledovania zásielok).
15. V liste - odpovedi od žalovaného na výzvu na vrátenie pôžičky zo strany právneho zástupcu žalobkyne dňa 04.09.2023 vyplynulo, že žalovaný tvrdil, že od žalobkyne si nepožičal sumu 1200 eur a ani žiadnu inú sumu. Samotná skutočnosť, že predmetná čiastka bola na žiadosť dlžníčky pani C. K. poukázaná s jeho vedomím na účet, nepreukazuje, že by bol medzi ním a žalobkyňou uzatvorený spomínaný záväzkovo – právny vzťah.
16. Z uznesenia pod ČVS: ORP-2021/J. z 17.01.2023 vyplynulo, že trestné oznámenie žalobkyne z 14.12.2022 týkajúce sa podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť žalovaný bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
17. Medzi žalobkyňou a K. C. prebehla dňa 20.09.2021 a 23.09.2021. e-mailová komunikácia v tomto znení:“ Dobrý deň, K., nemám pri sebe mobil, chcela som toto číslo účtu preto poslať p. F., ale potom ma napadlo, že mi prišiel tento mail z Vašej mail. schránky na vytlačenie asi to bolo, mne to prišlo až deň po tom, ako sme spolu boli v sklade), tak priamo Vám toto číslo posielam: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, E. B.. Dobrý deň, Pani A. mám na vás prosbu viete mi počkať do ďalšieho mesiaca neposlali mi výplatu s Rakúska ešte a som v dosť veľkých problémoch s toho nemám ani nájom zaplatení a zajtra idem za šéfkou neviem ani čo urobiť takto ma dostať do problémov a nepríjemností skúšala som si aj požičať ale nemám od koho ani len ak do konca mesiaca nezaplatím nájom som na ulici a ďalší mesiac budem mať výplatu s ostatných dvoch prác. Viete mi prosím dočkať veľmi sa hanbím ale nie je to mojou vinou ak vás môžem požiadať E. to ani nehovorte veľmi by sa hneval na mňa. Nebojte budem schopná to splácať samozrejme len vždy som mala všetko a teraz som sa dostala nie svojou vinou do tohto a neviem čo sa stali, že nám neposlali výplaty a neviem ako to bude ďalej s mojim bývaním riešime spolu, ale má toho dosť a ešte ani auto nemáme lebo pýtajú ďalších 1000e a ani tie už nemáme, keby sme to vedeli požičiam si viac, tak sme stále bez auta a celé zle od ďalšieho mesiaca mám výplaty s ostatných dvoch prác už bude všetko ôk len teraz ma to ako si zaskočilo nepríjemne a musím zohnať ešte na ten nájom ale čo sa vás týka od ďalšieho mesiaca bam hneď posielam jediná ste boli ochotná mi pomôcť a to si ja nesmierne vážim. Ďakujem vám. Dobrý deň K., Ja som ani nevedela, kedy ste mali poslať tú 1. splátku. To je v podstate jedno, či budúci mesiac. Ako Vám to vyjde. Ak Vám to tak pomôže, budem rada. ( Len na 2. strane aby ste aj vy nemali v hlave tú záťaž s dlhom, tak dúfam, že sa Vám to podarí splácať aspoň pomaly a budete mať pomaly s tým celým pokoj. Je to fakt taká nečakaná udalosť aj tieto v podstate zbytočné výdavky na auto, ale čo už, hlavne, že sa nič horšie nestalo). Dúfam, že tie výplaty dostanete, je to v dnešnej dobe fakt kruté s tým bývaním, cenami, tiež to riešim...Nepoviem to p. F.. Ja som mu povedala o tom čísle účtu minule, dúfam, že som nespôsobila nejaký problém (som myslela, že to riešite nejako spolu, ale ja viem, on má teraz také napäté obdobie, aj s tou stavbou a asi všeličo iné..., ale verím, že sa to dobre skončí). Držte sa, Viera. ďakujem za úprimnosť. Ono sa to asi tak strieda, že raz sú horšie dni a potom zase je lepšie. Verím, že sa to zlepší čím skôr a niektoré aj zlé veci berte aj ako nejaké poučenie, čo nemusí byť človeku na škodu zas. Veď ľudia kedysi tiež nemali dobrú finančnú situáciu, boli chudobní, a zvládli ten život nejako. Je to momentálne celkovo šialené, čo sa tu deje, ale snáď to raz skončí a bude väčší pokoj. Ja som si našetrila tiež len preto, že bývame s rodičmi, a aj to išlo pomaly ako v lete na saniach, preto sa bojím trochu tie peniaze vyhadzovať len tak, aj keď na 2. strane, pokiaľ tie peniaze zatiaľ neinvestujem niekde, tak by som aj rada pomohla, ak to takto niekomu pomôže, tiež si uvedomujem, že mám šťastie, že mám momentálne zatiaľ príjem, čo nie každý má také šťastie. D. F. mi doteraz vrátil nejaké menšie požičané sumy, tak tých 3000 EUR nebol problém. Ak by pomohlo ešte 1000 EUR kvôli tomu autu, tak mohla by som hádam aj poslať, ale to by som trochu prediskutovala s p. F. najradšej – ako jeho záväzok najlepšie (bez spomínania mu ohľadom toho splácania, čo ste mi písali nižšie). A.. No samozrejme že by mu to pomohlo to je jasné, ale on sa už aj hanbí vám povedať niečo úprimne povedané tak to skúsim ja s nim porozprávať a dala by som vám vedieť lebo tak tiež som
rozmýšľala že odkiaľ a ako.. ale čo sa my dve dohadujeme nech je len u nás dvoch prosím ak by sa pýtal tak sme sa dohodli od októbra nakoľko je škola atď. Dám vám vedieť aj ja som mala našetrené ale presne minulo sa na potrebné veci ste zlatá žena patrí vám môj obdiv a veľký. Ale veď ja fakt neviem, od kedy ste plánovali splácanie, mne je to úplne jedno, či od októbra, či novembra, veď ako Vám to vyhovuje. To ja nemusím nič tajiť, alebo čo, akože že to malo byť od septembra, veď na tom nezáleží. A tak zase, ohľadom tej 1000-cky, to aj tak musíte asi povedať mu nejak, buď že sme to spomenuli, že som to navrhla tak, alebo ako už mu to poviete, nech sa zas nezamotáme v tom celom. Proste, bez nejakých emócií, čisto fakticky, spomenuli sme to, ponúkla som to tak a nemusí p. F. nejak mi vysvetľovať okolo toho . Tisíc už hore-dole. Len som chcela teda mu povedať, že by som to najradšej realizovala ako pôžička jemu. Aha, teraz mi prišiel ten 2. mail. Veď nech zavolá a nejako sa dohodneme. Nie že by som chcela niekoho zaťažovať telefonátmi, ale myslím, že to by bolo pre väčší pokoj duše lepšie – prebrať tie záležitosti. A.. Ok bude vám volať sme na dome teraz tak hneď ako bude môcť vám zavolá. Veď v pohode, hocikedy. Ja tiež idem asi obedovať, povysávať, deti prídu a tak. Takže mne je to jedno, to nebude nadlho, kľudne aj zajtra, ak zabudne dnes..“.
18. Medzi žalobkyňou a žalovaným prebehla v máji/2022 SMS komunikácia v tomto znení:“...vysporiadanie tej pôžičky. A K. spomenula tých 1200 eur, čo som poslala na Váš účet, na to sa pýtala, či to splácate. Lebo vraj to len budete záhovarať a od... A. ja som povedal niekedy že sa k tým 1200e nepriznávam? Vyhováram sa?. Môžme ísť zajtra k tomu notárovi a možte sa tam priznávať k tomu písomne kľudne. Odpísal Vám niečo ohľadne tých platieb alebo to odignoroval? . Vierka dúfam že sa sem netrepete nadarmo podpis si vyriešime potom ale sa mi maximálne nepáči že chodíte kade tade a robíte zo mňa idiota včera mi volali kvôli platbe vizitiek, taktiež zo servisu a robíte jak cvok čo Vám henten nakáže“.
19. Žalobkyňa v dňoch 10.03.2022 a 18.03.2022 zaslala žalovanému e-mailové správy, na ktoré reagoval žalovaný odpoveďou z 21.03.2022, pričom medzi nimi prebehla e-mailová komunikácia v tomto znení:“ D. F., takže, ako som spomínala v dnešnom telefonáte, emočne vypätom, aby som to teda nekomplikovala, tu napíš riešenie z mojej strany. Ak máte iné riešenie (prijateľné pre obe strany – tým myslím Vás a mňa), dajte vedieť. Ešte by som tu, aj takto písomne, skonštatovala, že toto robím kvôli tomu, že potrebujem mať nejakú istotu. M prístup k záležitosti pôžičky a zmena v riešení splatenia sa stala z dôvodu zavádzania, myslím že aj klamstiev pádom mojej už nedôvery. A teraz k veci: Prosím Vás o časový termín, kedy by ste mi vedeli povedať, či budete vedieť mi JEDNORAZOVO vrátiť 3000 (Vy osobne) a ak áno, tak kedy. Pokiaľ to nebude v momentálnom období možné, tak iné riešenie ako použiť r splatenie auto Škoda, ktoré by malo byť prepísané na Vás, nevidím. ( Napr. sa predá a vyplatí sa mne ako moja in do opravy a zvyšok Vám.). Je tam ešte tých 1200 EUR, čo som poslala Vám priamo na účet (tie ani K. nemieni uznať ako jej dlh, to od seba napísala dávnejšie, to len oznamujem.). Chcela som 1200 EUR prirátať k tým 3000 EURám, ale ak by lepšie vyhovovalo, som ochotná ešte aby sme podpísali niekde u notára, že to posplácate (ideálne po 100 EUR) mesačne, ale dá sa dohodnúť inak. Ja hlavne potrebujem 3000 EUR, kvôli tomu, že mi táto záležitosť odpadne budem vedieť riešiť ostatné problémy a veci a budem mať s týmto už pokoj, lebo takto nie som schopná ničoho z tej neistoty a stresu.) D. F., ja Vám toto preposielam, neviem totiž, či ste to dostali, či nedostali, keďže som nezaevidovala žiadnu spätnú väzbu k tomuto nižšie mailu a už týždeň ma bolí hlava kvôli tomu, že táto záležitosť stále nie je doriešená a musím tým pádom na ňu stále myslieť. Nechcem nič komplikovať (ako hovorievate), či dramatizovať, preto som tu napísala konkrétny návrh a čakám. Ďakujem. A.. Vierka mne tento mail teraz prišiel a tie maily čo spomínate v sms o sklade stále nemám“.
20. Z listu z 23.08.2021 vyplynulo, že K. B. potvrdila svojim podpisom od žalobkyne prevzatie sumy 3000 eur.
21. Medzi žalobkyňou a žalovaným prebehla dňa 02.11.2021 emailová komunikácia v tomto znení:“ Akurát som to tlačila, tak Vám to aj posielam pre istotu... A P.S: Dúfam, že som Vás moc nevystresovala s tou pôžičkou. To nemalo byť vydieranie ani nič také. Len som chcela zmieniť okolnosti, približné, nové. Veď nejako sa to dá vyriešiť, dúfam, to nemusí byť presne všetko splatené v presnom čase, veď ja zatiaľ neviem na isto, čo bude. Len som chcela poprosiť, že či by bolo možné ten cca rok, tisícka už hore- dole, alebo čo. OK A. ja to podľa toho prekontrolujem zatiaľ Machová nevolala pred chvíľou poslala mail ten istý ako predtým, ďakujem“.
22. Medzi žalobkyňou a K. C. prebehla dňa 15.02.2022 SMS komunikácia v tomto znení:“ Veď tých 1000 eur to som zato aj chcela jemu požičať, lebo to už sa mi zdalo veľa. Veď ale ste mali teda Vy splácať po tých 200cca, veď to ste tam boli, ste vtedy nepovedali, že nebudete môcť. Ja tomu nerozumiem. Dospelý človek musí predsa vedieť posúdiť, koľko vie splácať...Dobrý deň Pani A. ja som E. priateľka K. peniaze vám pošlem ku koncu mesiaca tak ako sme sa dohodli september a október po 200eur a potom už po 300 nech toho nemám veľa vzhľadom na začiatok školy poprosím vás potom ešte číslo účtu vaše. Dobrý deň, K.. To mi je ľúto, že Vás nevyplatili. Len si dovolím pripomenúť, že budem aj ja potrebovať tú požičanú sumu tak najneskôr do pol roka (ako som Vám písala). Takže zatiaľ si to nejako zariaďte, príp. so požičajte potom z banky, to ja už neviem. Požičiavala som to s tým, že to malo byť splatené, či už po 500 eur (ako hovoril pôvodne p. F.), príp. potom z toho na moje prekvapenia bola pôžička Vám, so sľubom splácania po 200 EUR. Ja finančnú situáciu cudzích ľudí nepoznám a nemôžem ju ani riešiť, takže som počítala s tým, že to do...Viem a ďakujem no keďže sa ťahám po políciách čo mi Pán, F. nedá pokoj a čo sa vám on sľúbil a nesplnil ja nemôžem za to ja som vám povedala že nemôžem toľko on nech si svojich 1000 splatí ako chce.“.
23. Z vyjadrenia K. C. z 07.04.2024 vyplynulo, že suma, ktorá je predmetom tohto sporu 1200 eur nie je jej pôžička, nikdy jej nebola poskytnutá, požičal si ju žalovaný na svoje osobné účely. Tvrdenie žalovaného ohľadom emailovej komunikácie je vytrhnuté z kontextu a neúplné a znova zavádzajúce. V komunikácii so žalobkyňou je uvedené, kedy bude schopná splácať dlh 3000 eur a nie 1200 eur.
24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28. Súd v prvom rade poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
29. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 2/2016 zo dňa 11.04.2017).
30. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Nie je vylúčená ani predbežná dohoda o (budúcej) pôžičke (pactum de mutuo dando). Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Tým, že predmetom zmluvy o pôžičke sú podľa § 657 OZ najmä peniaze, patrí pôžička i medzi základné formy získania úveru. Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (Ro NS ČR z 31. 3. 2010, sp. zn. 33 Cdo 1517/2008). Pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16.12.2015. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto právny záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu – poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou.
31. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou. Ide o právny úkon, pre ktorý zákon nevyžaduje osobitnú právnu formu. Nemusí mať písomnú formu, možno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke je prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto, ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 238/2010). 32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa previedla dňa 23.09.2021 na účet žalovaného sumu 1200 eur, s poznámkou požičanie. Medzi stranami bolo sporné, či bol medzi nimi uzavretý záväzkovo- právny vzťah titulom zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zároveň bolo sporné, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný, pretože namietal, že žalovanou mala byť K. C..
33. V tomto kontexte, súd uvádza, že dôkazné bremeno, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočívalo na žalobkyni ako veriteľovi. Podľa názoru súdu, žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, pretože preukázala, že skutočne žalovanému poskytla sumu 1200 eur na jeho účet dňa 23.09.2021, ako aj to, že to bolo titulom zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu súd zistil, že celá situácia vznikla po tom, ako bývalá priateľka žalovaného K. C. nabúrala služobné motorové vozidlo žalovaného, pričom oprava motorového vozidla si vyžiadala nákladnú opravu. Najskôr žalobkyňa požičala sumu 3000 eur (nie je predmetom sporu) K. C.. Vo vzťahu k tejto sume K. C. uznala dlh čo do dôvodu výšky. Vo vzťahu k žalovanej sume 1200 eur, ktorá predstavuje druhú pôžičku, žalobkyňa vyvíjala aktivitu, aby dlh čo do dôvodu a výšky uznal žalovaný, čo však neurobil, keďže sa v bránil (aj v konaní), že medzi stranami neexistuje záväzkovo- právny vzťah, žalovanou mala byť K. C..
34. Medzi výpoveďami strán sporu existovali rozpory, keď žalobkyňa na jednej strane tvrdila, že išlo o pôžičku žalovanému, žalovaný tvrdil, že o žiadnej pôžičke nevedel, pretože táto mala byť poskytnutá
jeho bývalej priateľke K. C., preto súd vyhodnocoval tieto vykonané dôkazy a konfrontoval ich aj s písomnou komunikáciou strán sporu. Podľa názoru súdu, to že prišlo k uzavretiu záväzkovo-právneho vzťahu vyplýva predovšetkým z písomnej emailovej, sms a viber komunikácie, kde žalovaný napísal žalobkyni (po správe o oznámení o prijatí sumy 1200 eur) nasledovné slová „prišlo a ďakujem; keď sa ocitnem na firme napíšem ten papier jak sme sa dohodli“. Následne žalobkyňa napísala správu, že ďakuje a všetko v poriadku, na čo žalovaný reagoval slovami „šikovná ďakujem“ (č. l. 9 a 10 spisu). Ďalej, podľa názoru súdu, ďalším dôkazom, ktorý podporuje skutkové tvrdenia žalobkyne je uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec, ČVS: ORP-2021/J., z ktorého vyplýva (č. l. 14 a 15 spisu, str. 1 a 2 uznesenia), že žalovaný vypočutý podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že to čo má s pani B. sa snažil vyriešiť koncom júla 2022 prostredníctvom sms správ, keďže ona dovolila z firmy zobrať jeho osobné veci pani K. C.. Ďalej uviedol, že keď bol s K. C. vo vzťahu, tak prišlo k nabúraniu jeho služobného auta, kde si od A. B. požičali sumu 3000 eur, avšak oprava stála 4000 eur, teda si požičali 4.200 eur, kde si C. požičala 3000 eur a menovaný z dobrej vôle prevzal na seba dlh 1200 eur od pani B.. Aj z tejto komunikácie podľa názoru súdu rezultovali v konaní zistené skutočnosti, že pôžička 3000 eur bola pôžička pre pani K. C., ktorá dlh uznala a splácala a suma 1200 eur bola pôžička pre žalovaného, ktorý bol vypočutý v trestnom konaní (v štádiu pred začatím trestného stíhania z dôvodu použitia § 196 ods. 2 Trestného poriadku), dokonca uvádzajúc „teda si požičali 4200 eur (s pani C.), z ktorého listinného dôkazu je celkom evidentná vôľa žalovaného, aby vystupoval ako dlžník vo vzťahu k žalobkyni. V tomto kontexte, súd hodnotil absolútne účelovú až klamlivú obranu žalovaného, ktorý sa bránil tým, že policajt nesprávne protokoval uvádzané skutočnosti, pričom takú zápisnicu by nikdy nepodpísal. Žalovaný sa preukázateľne v tejto časti vyslovene snažil zavádzať súd až neuveriteľnými skutkovými tvrdeniami o neschopnosti policajta nesprávne chápať a následne aj interpretovať skutočnosti uvádzané pri výsluchu. Žalovaný musel takú zápisnicu podpísať, pretože je jednak všeobecne známe, že orgány činné v trestnom konaní v závere zápisnice uvádzajú doložku pre vypočúvanú osobu v znení „po prečítaní zápisnice vypočúvaná osoba vyhlasuje, že jej obsah súhlasí s jeho výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie“ takáto doložka sa štandardne používa v trestnom konaní. Takéto skutkové tvrdenie žalovaného okrem toho, že je účelové a zavádzajúce, možno označiť zároveň za nesubstancované. Takéto nesubstancované skutkové tvrdenie, nemôže ani protistrana poprieť, pretože nesubstancované skutkové tvrdenie nie je možné ani poprieť. Navyše, poverený príslušník musel vychádzať zo zápisnice, ak by takéto skutočnosti nezistil, nemohol by ich uvádzať do uznesenia. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že takéto uznesenie mu nebolo doručené, čo je však vyvrátené doručenkou, k platobnému rozkazu. V tomto kontexte platí, že doručenka je verejná listina, pričom bez pochybností preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej uvádza a je dôkazom o doručení písomnosti, ak sa nepreukáže opak, t.j. platí tu vyvrátiteľná domnienka jej správnosti. Žiaden taký dôkaz produkovaný nebol, žalovaný opätovne neuvádzal pravdu, pretože súd skutočnosť o doručení zistil zo súdneho spisu. Podľa názoru súdu, žalovaný uvádzal úmyselne, že mu uznesenie z trestného konania nebolo doručené, pretože musel vedieť, že uvedená listina je dôležitým dôkazom, ktorý podporuje žalobný nárok žalobkyne. Pokiaľ by sa aj žalovaný jeho vlastnou vinou nemohol oboznámiť s listinným dôkazom, potom musí sám žalovaný znášať dôsledky s tým spojené, t. j. neunesenie dôkazného bremena v spore. Pokiaľ chcel žalovaný vyvrátiť skutkové tvrdenie žalobkyne, mal predniesť svoje vlastné, substancované skutkové tvrdenia a zároveň vedieť relevantne odpovedať na otázky súdu.
35. Aj ďalšie SMS správy od žalovaného podporujú skutkové tvrdenia žalobkyne (č. l. 87, rovnako 120), keď zo správy poslanej zo strany žalobkyne vyplýva, že : „A K. spomenula tých 1200 eur, čo som poslala na Váš účet, na to sa pýtala, či to splácate. Lebo vraj to budete zahovárať a odkladať“. Žalovaný na uvedenú správu odpovedal : „Vierka ja som povedal niekedy že k tým 1200e nepriznávam? Vyhováram sa ?“ Načo žalobkyňa odpísala : Môžeme ísť zajtra k tomu notárovi a môžete sa tam priznávať k tomu písomne kľudne.“ na čo žalovaný replikoval spôsobom „odpísal vám niečo ohľadne tých platieb alebo to odignoroval ?“ Aj z tejto komunikácie súd absolútne bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že žalovaný vyslovene žalobkyňu ubezpečuje, že sumu 1200 eur si požičal práve on. Ďalej ako absolútne zavádzajúce a nedôveryhodné tvrdenie súd vyhodnotil práve žalovaným uvádzanú obranu na pojednávaní, keď odpovedal na otázku súdu, ohľadne sms, ktorú zaslal žalobkyni so slovami „keď sa ocitnem na firme napíšem ten papier ako sme sa dohodli“ (str. 5 zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.04.2024), že myslel tým, že ide o papier predložený C.. Aj z hľadiska logiky, nie je možné uveriť tak účelovej odpovedi, v zmysle ktorej to mal byť podľa neho papier pre pani C. na podpis. V tomto kontexte, je zrejmé, že žalovaný nevedel vysvetliť obsah správ, keď na položené otázky zo strany súdu odpovedal vyhýbavo, účelovo a nedôveryhodne. Žalovaný podľa názoru súdu má pozitívnu vedomosť, že má dlh
voči žalobkyni, avšak v konaní nepreukázal, žeby malo ísť o pôžičku určenú pre K. C.. Z hľadiska legitimácie, je potom žalovaný správne označený ako strana tohto sporu.
36. Z mailovej komunikácie (č. l. 45) medzi žalobkyňou a pani K. C. vyplýva komunikácia, podľa ktorej si oprava havarovaného vozidla vyžiada ďalších 1000 eur, pričom ani tie už nemajú, keby to vedeli, požičia si viac. Žalobkyňa navrhla, ak by to pomohlo, mohla by poslať 1000 eur, avšak by to prediskutovala so žalovaným, najradšej ako jeho záväzok. K. C. uviedla, že bude žalobkyni volať, sú teraz na dome (dňa 23.09.2021 o 12:05 hod. ešte pred zaslaním sumy 1200 eur na účet žalovaného – 23.09.2021 o 15:21 hod). Aj z tejto emailovej komunikácie možno vydedukovať, že aj napriek komunikácií žalobkyne s K. C., jej vôľa smerovala poskytnúť peňažné prostriedky žalovanému, čo preukazuje aj viackrát demonštrovaný úmysel žalobkyne, a použité slovné prostriedky „by som to najradšej realizovala ako pôžičku jemu (poznámka súdu - žalovanému)“ . Po poslednej emailovej správe, K. C. odpísala, OK bude vám volať, sme na dome, tak hneď ako bude môcť vám zavolá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný následne žalobkyňu skutočne aj kontaktoval. Z uvedeného listinného dôkazu vôbec nevyplýva, ani pri použití pravidiel logiky, vyjadrenie vôle žalobkyne priamo požičať K. C.. Komunikácia smerovala práve k potrebe ďalších peňažných prostriedkov, avšak nie je z nej vôbec zrejmá vôľa žalobkyne, požičať peňažné prostriedky K. C.. Práve naopak, vôľa žalobkyne smerovala k požičaniu peňažných prostriedkov žalovanému, ktorý bol jej kolega. Žalobkyňa dôverovala žalovanému, pretože bol jej kolega, pričom mu aj v minulosti požičala menšie sumy, ktoré vrátil.
37. K uvedenému súd poukazuje na to, že nie každé tvrdenie je také, ktoré v súlade s § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. („CSP") treba považovať za nesporné, uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie. V súdnom sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam. V sporovom konaní v zásade súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s § 150 CSP) prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/130/2017 zo dňa 25.05.2018).
38. Okrem toho, rovnako neboli preukázané skutkové tvrdenia žalovaného, že nebol odkázaný si požičať, keďže mal pôžičky vo výške 27.000 eur. Takéto tvrdenie je len tvrdením žalovaného, avšak svoje tvrdenie nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi. Týmto tvrdením sa snažil preukázať, že nemal dôvod si požičať, avšak skutkové tvrdenie nebolo preukázané, preto ani v tejto časti žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia. Navyše, takéto tvrdenie je v rozpore s jeho výpoveďou v trestnom konaní, kde uviedol „požičali sme si 4200 eur“, teda je zrejmé, že sa pôžička týkala aj jeho osoby. Žalovaný tvoril pár s K. C., preto je logické, že hovorili o spoločnej pôžičke. Nakoniec však pôžička 3000 eur bola adresovaná K. C.
a pôžička 1200 eur žalovanému. Pokiaľ by žalovaný disponoval takým obnosom finančných prostriedkov, je otázne, načo by si potom požičiaval peniaze od žalobkyne. Podľa názoru súdu, obrana žalovaného v celom konaní bola nekonzistentná, účelová a zavádzajúca, keď sa snažil súd presvedčiť absolútne nedôveryhodnými skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli substancované.
39. Čo sa týka námietky, že účet žalovaného bol len platobným miestom, pretože K. C. mala exekúcie, s týmto sa súd nestotožnil. Súd zisťoval skutočnú vôľu strán sporu, ktorá je zachytená vo virtuálnej komunikácií (sms, mail, komunikácia na Viberi). Tieto dôkazy podľa názoru súdu vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, tak priamych, ako aj nepriamych, ktoré dôkazne podporujú žalobný nárok, ktorý je predmetom sporu. K možnosti zisťovania skutkového stavu z nepriamych dôkazov sa vyjadril aj Krajský súd v Košiciach, ktorý uviedol nasledovné skutočnosti : „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že i na základe nepriamych dôkazov je možné urobiť skutkový záver, avšak podľa právnej praxe len v prípade, ak vzájomne súvisia a podporujú sa, sú navzájom súladné a v tejto vzájomnej previazanosti nepripúšťajú iný logický priebeh udalostí. Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že táto skutočnosť sa naozaj stala (že je pravdivá; nestačí pritom, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť). To zjednodušene povedané znamená, že pokiaľ výsledky hodnotenia nepriamych dôkazov vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné (viac alebo menej pravdepodobné), že dokazovaná skutočnosť sa stala, a teda zároveň pripúšťajú aj možnosť (väčšiu alebo menšiu pravdepodobnosť), že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť na základe nepriamych dôkazov záver o pravdivosti takejto skutočnosti (por. napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014). Pri hodnotení nepriamych dôkazov je zároveň potrebné mať na zreteli, že za skutkovú variantu k nepriamymi dôkazmi preukazovanej skutočnosti nemožno považovať taký skutkový dej, ktorý predstavuje nelogický spôsob priebehu udalostí, ktorý zakladá rozumné pochybnosti, že k nemu došlo alebo ho nemožno v okolnostiach prípadu považovať za vierohodný.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/74/2019 zo dňa 18.09.2019). Z uvedeného je úplne zrejmé, že súd môže založiť svoje rozhodnutie aj na nepriamych dôkazoch, ktoré vytvárajú logický skutkový dej priebehu udalostí, avšak tieto musia predstavovať súvislú a navzájom sa doplňujúcu ucelenú reťaz dôkazov, vedúcich k záveru, podľa ktorého je možné dospieť k záveru o existencii záväzkovo – právneho vzťahu titulom zmluvy o pôžičke. Práve emailová komunikácia umožnila prijatie takého záveru, keďže sám žalovaný aj v trestnom konaní vypovedal „z dobrej vôle som prevzal dlh na seba“ O uvedenom svedčí aj obsah vyjadrenia K. C. (č. l. 118) a v konaní vykonané listinné dôkazy (virtuálna komunikácia strán sporu, ktoré dôkazy vo vzájomných súvislostiach, i jednotlivo podporujú existenciu úmyslu žalobkyne k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému. Vychádzajúc z obsahu dôkazov, pravidiel logického výkladu, pokiaľ by tieto súd vykladal tak, že žalovanou by mala byť iba K. C., išlo by o prijatie extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami súdu a jeho právnymi závermi. Takáto diskrepancia skutkového a právneho posúdenia by mala za následok vydanie absolútne nezákonného a nespravodlivého rozhodnutia v neprospech žalobkyne.
40. Špekulatívna je podľa názoru súdu argumentácia právneho zástupcu žalovaného, ktorý v záverečnej reči uvádzal, že žalovaný prezentované skutočnosti v rozhodnutí povereného príslušníka PZ (bod 18.) v trestnom konaní neuvádzal, zrejme ide len o mylnú interpretáciu policajného príslušníka, ktorý rozhodnutie vypracoval. Podľa názoru súdu, takáto obrana žalovaného bola účelová, predovšetkým nedôveryhodná, keďže je zrejmé, že takéto skutočnosti v trestnom konaní uviesť musel. Navyše, takéto skutkové tvrdenia sú rovnako nesubstancované a hypotetické, pretože sú len subjektívnym a zavádzajúcim vyjadrením žalovaného.
41. Čo sa týka emailovej komunikácie, ktoré prebehla medzi žalobkyňou a K. C. (dňa 23.09.2021) bolo logické, že žalobkyňa komunikovala s osobou, s ktorej poskytla pôžičku 3000 eur. Okrem toho, čo sa týka argumentácie ohľadne splácania, K. C. ubezpečovala žalobkyňu, že bude schopná splácať, čím myslela sumu 3000 eur (a nie sumu 1200 eur), následne spomenula, že budú potrebovať 1000 eur, ktoré nemajú. Žaloba bola v časti istiny podľa názoru súdu dôvodná v celom rozsahu.
42. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Čo sa týka príslušenstva – úroku z omeškania, žalobkyňa si tento uplatnila od 18.08.2023, t. j. odo dňa, kedy žalovaný prevzal výzvu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 16.08.2023 (č. l. 13 spisu) na vrátenie pôžičky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť pôžičky nebola medzi stranami dohodnutá. Ak doba splatnosti nie je dohodnutá (ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí), splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania. V danom prípade nastalo omeškanie až márnym uplynutím lehoty na plnenie, t. j. odo dňa 06.09.2023 (lehota uplynula v zmysle výzvy dňa 05.09.2023). Žalovaný ešte nebol dňom doručenia výzvy na dobrovoľné plnenie v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalovanej, preto omeškanie nastalo až po uplynutí doby, ktorú žalobkyňa ako veriteľ stanovila vo výzve adresovanej dlžníkovi. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyni možno priznať úroky z omeškania až od 06.09.2023, ktorý dátum predstavuje prvý deň omeškania žalovaného. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú (v nepatrnej časti príslušenstva).
46. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobkyni, vzniklo jej aj právo na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené, súd priznal žalobkyni aj nárok na zákonné úroky z omeškania zo sumy 1200 eur, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. odo dňa 06.09.2023 do zaplatenia. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, súd uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobkyni sumu vo výške 1200 eur, spolu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod na určenie dlhšej lehoty na plnenie.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému, ktorý nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech, keďže súd žalobe v časti istiny vyhovel. Nepatrný neúspech žalobkyne v časti príslušenstva súd nezohľadňoval, pretože podľa ustálenej súdnej praxe sa zohľadňuje len pomer úspechu v časti istiny, v časti príslušenstva len v prípade, ak by bol úrok z omeškania kapitalizovaný. Na podporu svojho názoru, súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Košiciach, ktorý uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže toto príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčíslil. V danom prípade žalobca mal úspech v uplatnenej istine v plnom rozsahu a neúspech mal len v časti ním uplatneného a nevyčísleného príslušenstva - úroku z omeškania. Vzhľadom na to, že tento úrok z omeškania nebol kapitalizovaný, pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 41Co/1/2018 zo dňa 25.04.2018). Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, tieto netvrdili ani strany sporu.
Poučenie:
14 16C/14/2024
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.