Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/44/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX N., právne zastúpený JUDr. Milan Slebodník, advokát, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., so sídlom Dohnányho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 853 917, právne zastúpený JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, IČO: 31 770 584, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti intervenientov na strane žalovaného JUDr. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 4, XXX XX N. a V.. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 4, XXX XX N., právne zastúpení JUDr. Tibor Bacsó, advokát, so sídlom Žriedlová 28, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -291 zo dňa 20. júla 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -291 zo dňa 20. júla 2022 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. III. Intervenientom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Prvoinštančné rozhodnutie 1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozhodnutím vo výroku I určil, že sú neplatné uznesenia valného zhromaždenia žalovaného prijaté na zasadnutí valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti dňa 20.4.2021, a to : uznesenie o zvolení W. L. Q. za predsedu valného zhromaždenia a W. W. Q. za zapisovateľa; uznesenie „Valné zhromaždenie spoločnosti: FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., schvaľuje odvolanie, a teda odvoláva konateľa Spoločnosti pána: W. L. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: T. XX, XXX XX N. - mestská časť E., Slovenská republika, a to s dňom skončenia funkcie 20. 04. 2021 v dôsledku čoho sa menia znenia príslušných ustanovení v Spoločenskej zmluve spoločnosti“; uznesenie „Valné zhromaždenie spoločnosti: FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., schvaľuje odvolanie, a teda odvoláva konateľa Spoločnosti pána: W. Z., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: R. XXX/XX, XXX XX N. - mestská časť E., Slovenská republika, a to s dňom skončenia funkcie 20. 04. 2021 v dôsledku čoho sa menia znenia príslušných ustanovení v Spoločenskej zmluve spoločnosti“; uznesenie „Valné zhromaždenie spoločnosti: FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., schvaľuje vymenovanie, a teda menuje do funkcie konateľa Spoločnosti nového (pristupujúceho) konateľa pána: W. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt U. V. M. XXXX/XX, XXX XX G., Slovenská republika, a to s dňom vzniku funkcie 20. 04. 2021, pričom vzhľadom na vyššie uvedené, Valné zhromaždenie súhlasí s vykonaním tomu zodpovedajúcej zmeny v Spoločenskej zmluve Spoločnosti, a to tak, aby vyhotovenie jej úplného znenia bolo v súlade s týmto uznesením“;

uznesenie „Valné zhromaždenie spoločnosti: FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., schvaľuje zmenu sídla Spoločnosti zo súčasného sídla: „Obrody 26, 040 11 Košice - Západ“ na novú adresu: „Zelená 2C/X3, 974 04 Banská Bystrica“, v dôsledku čoho sa menia znenia príslušných ustanovení v Spoločenskej zmluve Spoločnosti“ Okresný súd napadnutým rozhodnutím druhou a treťou výrokovou vetou rozhodol o trovách konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a intervenientom priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2021 domáhal voči žalovanému určenia, že uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného prijaté na zasadnutí valného zhromaždenia tejto spoločnosti dňa 20.4.2021 sú neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti s veľkosťou obchodného podielu 25 % na základnom imaní spoločnosti, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 5000,- Eur, ktorý bol v celej výške splatený. Ďalej tým, že 20.4.2021 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného, predmetom ktorého bolo odvolávanie konateľov spoločnosti a vymenovanie nového konateľa spoločnosti, spolu so zmenou sídla spoločnosti, na ktoré žalobca nebol pozvaný napriek tomu, že mal právo ako spoločník zúčastniť sa každého valného zhromaždenia a vykonávať na ňom jemu patriace práva. Tým mu bola fakticky odňatá možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení a vykonávať na ňom jemu patriace práva, a to v rozpore s aj so spoločenskou zmluvou. Z toho dôvodu žiadal vysloviť neplatnosť všetkých žalovaným prijatých uznesení na predmetom valnom zhromaždení. Doplnil tiež, že 20.4.2021 si prevzal pozvánku zo dňa 19.4.2021 na valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré sa malo konať dňa 31.5.2021 s totožným programom, ako bol program zatajeného valného zhromaždenia.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení označil žalobu za nedôvodnú a tvrdenia v nej uvedené za nepravdivé, keď žalobca zamlčal podstatné okolnosti a dôvody prijatia navrhnutých uznesení a svoju vedomosť o uskutočnení dotknutého mimoriadneho valného zhromaždenia a svoju účelovú neúčasť na ňom. Uviedol, že do roku 2018 bývalo valné zhromaždenie spoločnosti vždy zvolávané neformálne telefonicky alebo osobne bez adresovania poznámky spoločníkom spoločnosti, ktorí sa väčšinou osobne zúčastňovali na valných zhromaždeniach. Na týchto potom formálne deklarovali splnenie formálnych podmienok doručenia pozvánky napriek ich neexistencii. Medzi spoločníkmi nastali od roku 2019 rozpory a prestali spolu komunikovať, resp. ich komunikácia bola strohá a nekorektná. Vzhľadom na zlé vzťahy medzi spoločníkmi a predchádzajúce zvyklosti, väčšinový spoločník v postavení konateľa žalovanej spoločnosti vypracoval a podal dňa 19.4.2021 pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie s dňom uskutočnenia 31.5.2021, ktorého predmetom malo byť aj odvolanie konateľa spoločnosti p. W. Z. a zmena sídla spoločnosti. V deň podania pozvánky sa väčšinový spoločník dozvedel skutočnosti, ktoré ohrozovali záujmy žalovanej spoločnosti spočívajúce v konaní druhého konateľa spoločnosti. To bol dôvod, pre ktorý informoval žalobcu o nevyhnutnej potrebe uskutočnenia mimoriadneho valného zhromaždenia už dňa 20.4.2021. Väčšinový spoločník telefonicky odôvodnil potrebu odvolania doterajších konateľov žalovanej spoločnosti a potrebu vymenovania nového konateľa spoločnosti a odôvodnil aj zmenu sídla. Žalovaný je presvedčený, že žalobca bol riadne pozvaný aj informovaný o obsahu programu mimoriadneho valného zhromaždenia, ako aj o neodkladnej potrebe vykonania tohto mimoriadneho valného zhromaždenia. Zároveň bol presvedčený, že žalobca sa tohto mimoriadneho valného zhromaždenia zúčastní, nakoľko bolo aj v jeho záujme, aby žalovanej spoločnosti nevznikala škoda v dôsledku konania druhého konateľa spoločnosti. Tvrdenie žalovaného v žalobe, že program valného zhromaždenia podľa prevzatej pozvánky bol totožný s programom valného zhromaždenia, ktoré mu bolo zatajené, potvrdzuje vedomosť žalobcu o obsahu programu mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 20.4.2021. Z týchto skutočností vyvodil, že žalobca sa nezúčastnil predmetného valného zhromaždenia úmyselne, napriek tomu, že o tom vedel. Porušenie práv žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti bolo deklarované, ale nie faktické a reálne, keďže sa valného zhromaždenia nezúčastnil úmyselne. Ďalej uviedol, že žalobca podanou žalobou zneužíva svoje práva spoločníka a preto takémuto zneužitiu nemôže byť zo strany súdu poskytnutá ochrana. Žalobca podanou žalobou nesleduje cieľ právnej normy, ale zneužíva právo len z jemu prospešných záujmov. Odvolaný konateľ totiž vykonával úkony v prospech žalobcu v podobe viacerých uznaní dlhov na škodu žalovanej spoločnosti, v záujme žalobcu tak nebolo jeho odvolanie z funkcie konateľa, nakoľko tento vykonával úkony, ktoré boli v prospech žalobcu v podobe viacerých

uznaní dlhov na škodu žalovanej spoločnosti. Odvolaný konateľ sa vzhľadom na dané okolnosti sám písomne vzdal funkcie konateľa spoločnosti 22.4.2021.

4. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanej žalobe a zdôraznil, že na mimoriadne valné zhromaždenie konané 20.4.2021 nebol pozvaný žiadnym spôsobom, ani písomne, ani telefonicky. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach. Podľa neho žalobca uvedomujúc si svoju faktickú nemožnosť ovplyvniť výsledok mimoriadneho valného zhromaždenia, sa tohto úmyselne nezúčastnil a úmyselne nedôvodným podaním predmetnej žaloby sleduje zneužitie svojho práva spoločníka v spoločnosti.

5. Súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej stranám oznámil vystúpenie intervenientov z konania ( per analogiam).

6. Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, čo odôvodnil tým, že na podklade svojich zistení a výkladu súvisiacich zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, keď v konaní mal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 20.4.2021 vymedzených v a . Uviedol, že žalobu podala oprávnená osoba v zákonnej prekluzívnej lehote, keď žalobca je spoločníkom žalovaného a žaloba bola podaná v lehote troch mesiacov od konania valného zhromaždenia, pričom žalobca mal právo podať žalobu v 3-mesačnej lehote odo dňa, kedy sa žalobca mohol o napadnutom uznesení dozvedieť. Ďalej uviedol, že podmienkou zakladajúcou dôvod na vyhovenie podanej žalobe je skutočnosť, že prijaté uznesenia musia byť v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami a ak žalobu podáva spoločník, pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka ( ). Absencia riadneho zvolania valného zhromaždenia vedie bez ďalšieho k vysloveniu neplatnosti uznesení, ktoré boli na takomto valnom zhromaždení prijaté. Z ust. možno vyvodiť, že pokiaľ ide o formu a lehotu na zvolanie valného zhromaždenia, toto ustanovenie je dispozitívne a zvolanie písomnou pozvánkou v lehote 15 dní pred dňom jeho konania sa vyžaduje iba v prípade, keď spoločenská zmluva neupravuje iný spôsob zvolávania valného zhromaždenia. Prípustná je teda aj možnosť zvolania valného zhromaždenia neformálnym spôsobom, ústne (telefonicky), pokiaľ to spoločenská zmluva pripúšťa.

7. Okresný súd rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 20.4.2021, že toto sa uskutočnilo bez účasti žalobcu, pričom boli na ňom prijaté uznesenia uvedené vo výroku rozsudku. Nebolo sporné ani to, že na toto valné zhromaždenie žalobca nebol pozvaný formou písomnej pozvánky v lehote 15 dní pred jeho konaním. V posudzovanom prípade v zmysle čl. VIII ods. 8 Spoločenskej zmluvy žalovaného bolo možné so súhlasom všetkých spoločníkov zvolať valné zhromaždenie ústne a bez dodržania lehoty 15 dní pred jeho konaním. Žalobca v konaní tvrdil, že nebol na mimoriadne valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti žiadnym spôsobom pozvaný, o jeho konaní preto nevedel. Žalovaný v rámci svojej obrany proti žalobe tvrdil, že žalobca bol o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia a jeho programe upovedomený telefonicky. Spornou bola skutočnosť, či došlo v súlade so znením spoločenskej zmluvy žalovaného platným ku dňu uskutočnenia sporného mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného k jeho zvolaniu ústnou formou so súhlasom všetkých spoločníkov.

8. Okresný súd ďalej rozhodnutie odôvodnil poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu predstavujúcu výnimku z pravidla, že každý preukazuje svoje vlastné tvrdenia a vychádzajúcu z faktu, že po nikom nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého prijaté uznesenia napadol žalobou, nebol žiadnym spôsobom pozvaný, nie je možné z jeho strany toto svoje tvrdenie preukázať, pretože neexistenciu určitej skutočnosti preukázať možné nie je. Preto ak žalovaný tvrdil, že na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného riadne pozval telefonicky, bolo pre jeho úspech v spore potrebné, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Žalovaný na svoje tvrdenie nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkazný prostriedok.

9. Podľa okresného súdu riadne pozvanie žalobcu na posudzované mimoriadne valné zhromaždenie nepreukazuje tvrdenie žalobcu o totožnosti jeho programu s programom valného zhromaždenia,

ktoré sa malo uskutočniť dňa 31.5.2021, ako to tvrdil žalovaný, pretože program zatajeného valného zhromaždenia je možné logicky vyvodiť z uskutočnených zmien zapísaných údajov o žalovanom v obchodnom registri a zápisnica z tohto valného zhromaždenia je verejne dostupná ( ) v zmysle o obchodnom registri. Konštatovanie žalobcu o totožnosti programov oboch valných zhromaždení nie je dôkazom o vedomosti žalobcu o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 20.4.2021. Nezvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia v súlade so spoločenskou zmluvou je samo o sebe dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení, keď súčasne možno konštatovať porušenie práva žalobcu, ako spoločníka žalovaného, podieľať sa na riadení spoločnosti a kontrole jej činnosti, ktoré právom môže žalobca, ako spoločník vykonávať predovšetkým účasťou na valnom, resp. mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného. Súd poukázal na zdôraznenie správnosti tohto záveru na rozsudok NS SR sp. zn. a Obdo V 70/2003 publikovaného pod ZSP 61/2005: „Spoločnosť s ručením obmedzeným povinná oznámiť spoločníkom termín a program valného zhromaždenia písomnou pozvánkou najmenej 15 dní predo dňom jeho konania, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, s tým, že nedodržanie tohto postupu môže mať za následok, že súd na návrh vysloví neplatnosť uznesení prijatých valným zhromaždením. Na základe preukázaného skutkového stavu, že žalobcovi pozvánka na predmetné valné zhromaždenie zo strany žalovaného nebola vôbec doručená, možno potom konštatovať porušenie práva žalobcu ako spoločníka žalovaného podieľať sa na riadení spoločnosti a kontrole jej činnosti, ktoré právo môže žalobca ako spoločník vykonávať predovšetkým účasťou na valnom zhromaždení spoločnosti (ust. ). Súd tak dospel k záveru o obmedzení práv žalobcu ako spoločníka žalovaného.“ Absencia riadneho pozvania spoločníka na valné zhromaždenie je skutočnosť, ktorá vyvolala rozpor takéhoto postupu so zákonom aj spoločenskou zmluvou a zároveň spôsobila formálno-právne vady uznesení, ktoré boli na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 20.4.2021 prijaté a ktoré spôsobujú neplatnosť napadnutých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia a to bez ďalších dôvodov. Účasť na valnom zhromaždení je základným nástrojom realizácie práva spoločníka hlasovať o prerokovaných otázkach a tak sa podieľať na tvorbe spoločnej vôle valného zhromaždenia. I keď možnosť reálne ovplyvniť výsledok hlasovania tým ktorým spoločníkom závisí od veľkosti jeho obchodného podielu, ani v prípade, ak by spoločník reálne nemohol ovplyvniť výsledky hlasovania na valnom zhromaždení, nemôže mu byť odňatá možnosť sa valného zhromaždenia zúčastniť. preto kogentným spôsobom upravuje postup zvolania valného zhromaždenia, ako aj mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré musí byť zvolané len postupom uvedeným v zákone alebo v spoločenskej zmluve. Ustálená judikatúra všeobecných súdov, vrátane judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto dospela k záveru, že nedodržanie kogentne ustanoveného postupu zvolávania valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti upraveného v zákone resp. v spoločenskej zmluve je dôvodom na vyslovenie neplatnosti rozhodnutí, ktoré boli na takomto valnom zhromaždení prijaté.

10. Okresný súd ďalej v odôvodnení k argumentácii žalovaného o predchádzajúcom neformálnom zvolávaní valných zhromaždení uviedol, že takýto spôsob zvolávania bol aprobovaný priamo do spoločenskej zmluvy žalovaného. Argumentácia žalovaného nemohla mať žiadny význam pre posúdenie daného prípadu, keďže žalobca žalobu založil na tom, že nebol žiadnym spôsobom pozvaný na sporné mimoriadne valné zhromaždenie. K námietkam žalovaného o konaní v rozpore s dobrými mravmi v podobe šikanózneho výkonu práva a zneužitia práva, že žiadne okolnosti, ktoré by viedli súd k záveru o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, či o výkone práva žalobcu zneužívajúcim spôsobom v prejednávanej veci súd nezistil. Keďže nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mal vedomosť o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 20.4.2021, nemohol mať súd za preukázané ani to, že sa žalobca tohto valného zhromaždenia nezúčastnil úmyselne, uvedomujúc si nemožnosť ovplyvniť výsledky hlasovania a následne potom ani to, že podaním žaloby žalobca zneužíva svoje práva spoločníka na úkor žalovanej spoločnosti. Žiadnu relevanciu súd nemohol pripísať ani procesnej obrane žalovaného, že žalobca sa nezúčastnil ani na mimoriadnom valnom zhromaždení konaného dňa 28.7.2021, čo malo signalizovať, že nemal záujem vykonávať svoje práva spoločníka. Okresný súd ďalej argumentoval tým, že neúčasť žalobcu na inom valnom zhromaždení žalovaného bez ďalšieho nepreukazuje, že žalobca nemal záujem realizovať svoje práva spoločníka na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 20.4.2021. Okrem toho, podľa , pre naplnenie zákonných dôvodov na zrušenie uznesenia valného zhromaždenia postačuje len možnosť obmedzenia práv spoločníka, nemusí dôjsť k ich reálnemu obmedzeniu. Je síce pravdou, že ) ods. 1 , na ktoré vo vyjadrení k žalobe odkázal žalovaný, zakazuje zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, ktoré v spojení s §

265 nepožíva právnu ochranu, v posudzovanom prípade prítomnosť úmyslu konajúceho spoločníka zneužiť svoje právo na úkor žalovaného či inej osoby zistená nebola. Existencia takéhoto úmyslu zostala len v rovine nepreukázaných tvrdení žalovaného.

11. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná. Obrana žalovaného v celej svojej podstate bola vystavaná na skutkovom tvrdení žalovaného, že žalobca bol na sporné mimoriadne valné zhromaždenie konané dňa 20.4.2021 pozvaný ústne, mal o ňom vedomosť, úmyselne sa ho nezúčastnil, aby následne podal žalobu o určenie neplatnosti uznesení na ňom prijatých, avšak vedomosť žalobcu o konaní tohto valného zhromaždenia sa žalovanému v konaní preukázať nepodarilo. Povinnosťou strán sporu je však podstatné skutkové tvrdenia nielen uviesť, ale aj preukázať. Žalovaný si však vo vzťahu k svojim tvrdeniam, významným pre rozhodnutie súdu o predloženom spore, dôkaznú povinnosť nesplnil.

12. Okresný súd k procesnej obrane žalovaného týkajúcej sa dôvodov zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia spočívajúcich v nekalom konaní konateľa žalovaného vedúceho k strate dôvery v jeho osobu uviedol, že predmetom konania nebolo skúmanie naliehavosti dôvodov, pre ktoré došlo k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia.

13. Okresný súd tretiu výrokovú vetu, ktorou priznal intervenientom voči žalobcovi v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% odôvodnil tým, že keďže predmetom súdneho konania bolo tak posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom, ako aj samotná žaloba o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť osobitne o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osobitne o trovách konania o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Súd poukázal na skutočnosť, že do konania vstúpili na strane žalovaného intervenienti, s ktorými súd konal rovnako ako so stranou sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že intervenient má rovnaké práva a povinnosti ako strana sporu, má tiež právo na náhradu trov konania. V prípade, že ním podporovaná strana sporu bola úspešná, aj pre intervenientov vystupujúcim na jej strane platí záver súdu o ich plnom úspechu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Súd preto rozhodol, že v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia intervenientom osobitným výrokom priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom poukázal aj na skutočnosť, že vzhľadom na predmet konania intervenienti so žalovaným netvorili nerozlučné spoločenstvo.

Odvolanie žalobcu

14. Proti tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa pre nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že intervenient V.. G. Z. a jeho právny zástupca, advokát JUDr. Tibor Bacsó sú jedna a tá istá osoba, a preto nemohol zastupovať sám seba a preto mu nemožno voči žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania. Keďže v konaní vystupujú dvaja intervenienti spoločne a jeden z nich, ktorý je zároveň advokátom, konal sám za seba a aj za druhého intervenienta, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré môže súd v súlade s náhradu trov konania intervenientom nepriznať.

Odvolanie žalovaného

15. Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a žalobu zamietol. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci . Podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom napadnuté rozhodnutie má inú vadu, nakoľko okresný súd neprihliadol na procesnú obranu žalovaného, ktorý substancovane poprel tvrdenia žalobcu, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré tvrdenia a dôkazy viedli okresný súd k vydaniu napadnutého rozhodnutia, čím považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

16. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že vo vyjadrení zo dňa 17.8.2021 prostriedkami procesnej obrany skutkovo poprel tvrdenia protistrany uvedené v žalobe. Žalobca tieto tvrdenia žalovaného skutkovo nepoprel, čo vyplýva zo spisu a z bodu 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca ani na súdnom pojednávaní 24.6.2022 nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 17.8.2021, nakoľko na pojednávaní odkázal len na podanú žalobu bez reflexie na vyjadrenie žalovaného. Protistrana je povinná skutkovo poprieť tvrdenie strany, inak sa skutkové tvrdenie musí považovať za nesporné. Popretie skutkových tvrdení však nemôže byť len všeobecné, ale musí ísť o substancované tvrdenie.

17. Odvolateľ ďalej odcitoval z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici : „Nie každé tvrdenie je také, ktoré v súlade s („CSP") treba považovať za nesporné, uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie. V súdnom sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam. V sporovom konaní v zásade súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v . Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s ) prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.“ Žalovaný namietal, že žalobca v konaní fakticky nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalovaným, resp. tieto poprel len všeobecne a aj to len odkazom na podanú žalobu, pričom vôbec nereflektoval na substancované tvrdenia žalovaného. Tieto tvrdenia žalobcu nemožno považovať za substancované a teda také, ktoré by bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v skutkovom popretí tvrdení žalovaného, keď sa nevyjadril k tvrdeniam žalovaného, resp. len odkázal na podanú žalobu.

18. Žalovaný v odvolaní zopakoval, že žalobca sám v žalobe potvrdil, že mal vedomosť o uskutočnení mimoriadneho valného zhromaždenia, vedel o jeho programe ako aj o nevyhnutnosti uskutočnenia tohto mimoriadneho valného zhromaždenia bezodkladne. Žalobca nemal záujem na zmene konateľa spoločnosti, nakoľko tento vykonával úkony v prospech žalobcu a na škodu žalovanej spoločnosti a preto sa predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnil, aby následne mohol vyslovene účelovo namietať formálne nedostatky.

19. Žalovaný namietol, že žalobca skutkovo nepoprel tvrdenia žalovaného o neúčasti žalobcu na mimoriadnych valných zhromaždeniach z dôvodu jeho nezáujmu o skutočné vedenie spoločnosti a uplatňovanie hlasovacích práv na valnom zhromaždení. Okresný súd z neznámych dôvodov pre žalovaného poukázal na neúčasť žalobcu len na jednom z mimoriadnych valných zhromaždení, čím mal odôvodnené, že došlo k ojedinelej neúčasti. Od dotknutého mimoriadneho valného zhromaždenia sa

uskutočnilo niekoľko ďalších, na ktorých sa žalobca napriek tomu, že mu bola riadne doručená pozvánka (aj keď predtým nikdy nebola potrebná) nikdy nedostavil (MVZ 28.7.2021, 18.10.2021, 20.12.2021, 13.1.2022, 24.1.2022) a svoje hlasovacie práva neuplatnil. Žalobca podanou žalobou nepožaduje ochranu svojich práv, ale zneužíva práva spoločníka, keď napriek riadnemu pozvaniu v súlade so zvyklosťami spoločnosti sa mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnil.

20. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR a pre nedostatok judikatúry v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky týkajúcej sa zneužitia práva aj na rozhodnutie NS ČR a . Žalovaný tvrdil, že žalobca podanou žalobou má záujem na spôsobení ujmy žalovanej spoločnosti, ktorú dosahoval koordinovanou činnosťou s predchádzajúcim konateľom, ktorý mu bez podkladu podpísal uznania dlhu, čím sa žalobca mal záujem obohatiť na úkor žalovanej spoločnosti. Žalobca sa nezúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia, pretože nemohol zmeniť rozhodnutie väčšinového spoločníka. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca úmyselne na valné zhromaždenie neprišiel a takýmto konaním a následným podaním predmetnej žaloby došlo z jeho strany k zneužitiu práva. Žalovaný uzavrel, že s poukazom na v spojení s v predmetnej veci nedošlo k údajnej ochrane práv žalobcu, ale žalobca zneužíva svoje práva ako spoločníka žalovanej spoločnosti a takému konaniu nemôže byť poskytnutá ochrana.

Vyjadrenie žalobcu

21. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovaného zaviazal žalobcovi nahradiť trovy odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že žiadny z uplatnených dôvodov podľa , a nebol naplnený, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade s , a dospel z nich k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom aj vec správne právne posúdil. Žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosti, s ktorými sa prvoinštančný súd v rozhodnutí vysporiadal a náležite ich odôvodnil a preto je podané odvolanie zjavne nedôvodné a nemajúce oporu v skutkovom a právnom stave veci. Odvolacie námietky nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu 22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní.

Posúdenie odvolacím súdom 23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s , viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa , potvrdil. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu dňa 12.7.2023.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

27. Podľa (ďalej len „), spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

28. Podľa , termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

29. Podľa , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

30. Podľa , súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

31. Podľa čl. VIII ods. 8 Spoločenskej zmluvy žalovaného platnej k 31.5.2019, termín, čas, miesto zasadnutia a program valného zhromaždenia musí byť oznámený spoločníkom najmenej 15 dní vopred, a to písomnou pozvánkou odoslanou doporučene na poslednú známu spoločníka, ak spoločenská zmluva ďalej neurčuje inak. Doručenie písomnej pozvánky na valné zhromaždenie je prípustné aj formou osobného doručenia. So súhlasom všetkých spoločníkov môže byť valné zhromaždenie zvolané aj ústne a bez dodržania vyššie uvedenej lehoty.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolacie námietky neboli dôvodné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom nezopakoval. Odvolací súd bol preto viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom.

33. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a dôvodov napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav z vykonaného dokazovania, zároveň tieto skutkové zistenia správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol podrobnú argumentáciu, v ktorej sa vysporiadal s tvrdeniami strán a tiež svoje úvahy, ktorými vec právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré odkazuje.

34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 20.4.2021 bez účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného. Žalobca postavil svoju žalobu na skutkovom tvrdení, že žalovaný žalobcu na valné zhromaždenie nepozval, čím nebolo valné zhromaždenie riadne zvolané a žalobcovi ako spoločníkovi bolo odňaté právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a tým znemožnené vykonávať práva spoločníka v rozpore s . Právne argumentoval tým, že podľa ustálenej judikatúry súdov takéto porušenie spôsobuje neplatnosť na takomto valnom zhromaždení prijatých uznesení. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.8.2021, na ktorom zotrval aj na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že nebol informovaný o mimoriadnom valnom zhromaždení nie je pravdivé s tým, že žalobca bol riadne v súlade s obchodnými zvyklosťami telefonicky pozvaný a informovaný o obsahu mimoriadneho valného zhromaždenia, ako aj o nutnosti uskutočniť ho. Skutočnosť, že žalobca nebol na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 20.4.2021 pozvaný písomnou pozvánkou doručenou mu v lehote 15 dní pred jeho konaním, nebola medzi stranami sporná. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že žalobca bol na mimoriadne valné zhromaždenie pozvaný telefonicky ničím nepreukázal. Bolo na žalovanom, aby svoje skutkové tvrdenie preukázal a aby preukázal aj to, že boli naplnené podmienky za ktorých Spoločenská

zmluva v čl. VIII bod 8 určila naplnenie tam uvedeného spôsobu zvolania valného zhromaždenia, teda že bolo tak urobené so súhlasom všetkých spoločníkov.

35. Ako bolo uvedené, žalovaný žiadne dôkazy nepredložil a z takéhoto dokazovania potom vyplynul skutkový záver, že žalovaný nezvolal valné zhromaždenie konané 20.4.2021 spôsobom ustanoveným a ani spôsobom ustanoveným Spoločenskou zmluvou žalovaného. Uznesenia prijaté na valnom zhromaždení, ktoré bolo zvolané postupom, ktorý je v rozpore s , prípadne v rozpore so Spoločenskou zmluvou alebo stanovami je uznesením, ktoré je v rozpore so zákonom. Neoznámením konania valného zhromaždenia spoločníkovi bez akýchkoľvek pochybností znemožňuje a teda obmedzuje právo spoločníka rokovať o programe, ako aj hlasovať o návrhoch uznesení valného zhromaždenia. Vzhľadom na to, že valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti, do pôsobnosti ktorého patrí rozhodovanie o základných otázkach uvedených v , v Spoločenskej zmluve alebo stanovách spoločnosti, pričom spoločník vykonáva svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu stanovenom v Spoločenskej zmluve alebo v stanovách. Vzhľadom na tieto oprávnenia a program rokovania predmetného valného zhromaždenia nie je žiadna pochybnosť, že nepozvaním žalobcu na takéto valné zhromaždenie s programom rokovania a hlasovania o uzneseniach uvedených vo výroku prvoinštančného rozhodnutia mohlo obmedziť práva žalobcu ako spoločníka.

36. Žalovaný v odvolaní namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré tvrdenia a dôkazy viedli okresný súd k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Takáto odvolacia námietka nemala oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako je zhrnuté v bode 2 až 13 tohto rozsudku. Naopak, odôvodnenie obsahuje tak skutkové rozhodovacie dôvody, ako aj právne posúdenie rozhodných skutočností. Súd prvej inštancie skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto správne právne posúdil. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok je presvedčivý a premisy uvedené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú dostatočne vyčerpávajúce a odôvodnenie zodpovedá kritériám uvedeným v .

37. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, nakoľko žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval len všeobecne odkazom na žalobu. Preto neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v skutkovom popretí tvrdení žalovaného. Namietal, že Okresný súd Banská Bystrica neprihliadol na procesnú obranu žalovaného.

38. Takéto odvolacie námietky neboli dôvodné. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný žalobcu na valné zhromaždenie nepozval. Ďalej tvrdil, že o konaní valného zhromaždenia sa dozvedel náhodou, keď si prezeral stav na stránke www.orsr.sk <http:// www.orsr.sk> a následne si vyžiadal dokumenty zo Zbierky listín a registrového súdu. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný poprel skutkovým tvrdením, že žalobca bol pozvaný na mimoriadne valné zhromaždenie telefonicky konateľom, ktorý je väčšinovým spoločníkom žalovaného a bol informovaný o potrebe konania valného zhromaždenia v deň 20.4.2021 a o potrebe odvolania doterajších konateľov a vymenovania nového konateľa a o zmene sídla žalovaného. Prvoinštančný súd zo skutkových tvrdení žalobcu a skutkového popretia týchto tvrdení žalovaným (žalovaný tvrdenia žalobcu skutkovo poprel tvrdením uvedených skutočností), správne vyvodil skutkový záver o tom, že zostala sporná skutočnosť, či došlo v súlade so znením Spoločenskej zmluvy žalovaného platným ku dňu uskutočnenia sporného mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, k jeho zvolaniu ústnou formou so súhlasom všetkých spoločníkov. Z uvedeného je nepochybné, že okresný súd na procesnú obranu žalovaného prihliadol, keď na základe uplatneného skutkového popretia rozhodných skutočností uvedených v žalobe vyvodil záver o spornosti rozhodnej skutočnosti. Žalovaný síce namietal, že žalobca jeho skutkové tvrdenia nepoprel, avšak nezobral do úvahy fakt, že skutkové tvrdenia žalovaného boli skutkovým popretím žalobcom tvrdenej skutočnosti. Výsledkom procesnej obrany spočívajúcej v skutkovom popretí žalobou tvrdených rozhodných skutočností je spornosť týchto žalobných tvrdení. Žalovaný ani v odvolaní nenamietal uvedený skutkový záver prvoinštančného súdu o spornosti predmetnej skutočnosti. Skutočnosť, ktorá sa stala v dôsledku skutkového popretia protistranou spornou je potrebné v civilnom sporovom konaní preukázať, pokiaľ je táto skutočnosť rozhodná pre rozhodnutie o uplatnenom práve. Žalovaný v odvolaní nenamietal správnosť posúdenia dôkazného bremena na preukázanie tvrdených skutočností ako túto otázku posúdil a odôvodnil prvoinštančný súd . Bolo na žalovanom, aby preukázal

svoje tvrdenie o zvolaní valného zhromaždenia ústne so súhlasom všetkých spoločníkov a teda riadne v súlade s čl. VIII ods. 8 Spoločenskej zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca bol o konaní a programe mimoriadneho valného zhromaždenia informovaný telefonicky, bolo na ňom, aby tieto svoje tvrdenia preukázal. Okrem toho žalovaný ani netvrdil, že žalobca s takýmto telefonickým spôsobom zvolania valného zhromaždenia vyslovil súhlas.

39. Žalovaný žiadne dôkazy na svoje tvrdenie o riadnom zvolaní valného zhromaždenia nepredložil, čo neznamená nič iné, ako to, že dôkazné bremeno neuniesol.

40. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V30/2001 podľa ktorého dôvodom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť aj nedodržanie predpísaného postupu pre zvolanie valného zhromaždenia. Prejavom vôle spoločníka, vo vzťahu ku ktorému nebol dodržaný formálny postup o tom, že na jeho dodržaní netrvá, je však prípadná formálna vada pri zvolávaní valného zhromaždenia zhojená. Teda iba v prípade, ak by spoločník vo vzťahu ku ktorému nebol dodržaný predpísaný formálny postup jednoznačne prejavil svoju vôľu, že napriek tomu považuje valné zhromaždenie za riadne zvolané, by bola táto prípadná vada pri zvolávaní valného zhromaždenia zhojená, avšak k takejto situácii v danom prípade nedošlo. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia, určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (stanovami) s tým, že z ustanovenia vyplýva oprávnenie vymedzeného okruhu osôb požiadať súd o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. v spojení s ust. tohto zákona valné zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, príp. stanovami. Okrem vecných dôvodov neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia môže spôsobiť aj nedodržanie postupu pre jeho zvolanie, ktorý je určený spoločenskou zmluvou (stanovami), alebo vyplýva zo zákona. Je to spravidla požiadavka písomnej pozvánky s predpísanými náležitosťami a určenie krajného termínu pre jej oznámenie dotknutým osobám.

41. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že ak v súlade s ustanovením , v spojení s čl. VIII ods. 8 Spoločenskej zmluvy žalovaného nedošlo k zvolaniu valného zhromaždenia písomnou pozvánkou a zároveň nebola preukázaná tá skutočnosť, že by bolo valné zhromaždenie so súhlasom všetkých spoločníkov zvolané ústne, rozhodol okresný súd správne, keď určil predmetné uznesenia valného zhromaždenia za neplatné z dôvodu, že boli porušené práva žalobcu, ako spoločníka žalovaného podieľať sa na riadení spoločnosti a kontrolovať jej činnosť, ktoré právo žalobca vykonáva predovšetkým účasťou na valných zhromaždeniach žalovaného, tak ako to uvádza .

42. Žalovaný v odvolaní namietol, že je presvedčený, že žalobca nemal a nemá záujem zúčastňovať sa na rokovaniach valných zhromaždení, pretože sa nezúčastnil ani na valných zhromaždeniach , na ktoré bol riadne pozvaný a svoje hlasovacie právo neuplatnil, čím podľa žalovaného dochádza takýmto konaním žalobcu k jasnému a v konaní preukázanému zneužitiu práva spoločníka, ktorý svojimi hlasmi v konečnom dôsledku ani nemohol toto mimoriadne valné zhromaždenie ovplyvniť, odvolací súd k tejto námietke žalovaného uvádza, že je výlučne na uvážení spoločníka, či sa valného, príp. mimoriadneho valného zhromaždenia zúčastní, a tak ako správne uviedol súd prvej inštancie to, že sa žalobca na inom valnom zhromaždení žalovaného nezúčastnil nepreukazuje, že nemal záujem realizovať svoje práva spoločníka na predmetnom valnom zhromaždení. Žalobca tvrdil, že sa valného zhromaždenia s programom prerokovaným na predmetnom valnom zhromaždení chcel zúčastniť, pričom žalovaný tvrdil že žalobca sa valného zhromaždenia vedome nezúčastnil, pretože nebolo v jeho záujme odvolanie konateľa pána W. a hlasovanie nevedel ovplyvniť. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že svoju námietku zneužitia práv spoločníka, žalovaný postavil na vedomosti žalobcu o konaní predmetného valného zhromaždenia , ktorá ale nebola preukázaná. Pokiaľ žalobca o konaní valného zhromaždenia nevedel, nemohol sa ho zámerne nezúčastniť a potom z jeho strany podaním predmetnej žaloby ani nemohlo dôjsť k zneužitiu práv spoločníka. Potom je bez právneho významu tvrdenie o neúčasti žalobcu na iných riadne zvolaných valných zhromaždeniach, navyše bez argumentácie týkajúcej sa ich programu. Námietkou žalovaného, že zo strany žalobcu sa jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi v podobe šikanózneho výkonu práva a zneužitia práv spoločníka sa v napadnutom rozhodnutí podrobne súd prvej

inštancie v bode 30 vysporiadal, s týmto odôvodnením súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na toto odkazuje.

43. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd na záver uvádza, že sú to vyššie citované rozhodnutia, podľa ktorých dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou, keď práve v tomto prípade, síce spoločenská zmluva žalovaného obsahovala aj možnosť so súhlasom všetkých spoločníkov zvolania valného zhromaždenia aj ústne a bez dodržania v zákone a v spoločenskej zmluve uvedenej lehoty, avšak v súdenom prípade sa žalovanému nepodarilo preukázať, že bol žalobca o mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 20.4.2021 upovedomený telefonicky, tak ako to v konaní tvrdil žalovaný. Potom, ako vyplýva z vykonaného dokazovania bola žalobcovi znemožnená účasť na valnom zhromaždení s tým, že žalobca, ako spoločník vykonáva svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti práve na valnom zhromaždení z čoho vyplýva, že v danom prípade boli porušené práva žalobcu ako spoločníka žalovaného.

44. Odvolací súd odvolaniu žalobcu proti tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nemohol vyhovieť. Žalobca namietal, že intervenient V.. G. Z. a jeho právny zástupca, advokát JUDr. Tibor Bacsó sú jedna a tá istá osoba a preto nemohol zastupovať sám seba a preto ju nemožno voči žalobcovi priznať náhradu trov konania. Intervenient V. uvedené tvrdenie o tom, že on a jeho zástupca sú tá istá osoba, nepoprel. Odvolací súd preto vychádzal z toho, že sa jedná o tú istú osobu. Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, predpokladom ktorej je existencia dvoch zmluvných strán, čo v prípade, že ide o tú istú osobu, nemohlo byť naplnené a preto nemohlo dôjsť k zastúpeniu intervenienta V.. G. Z. advokátom JUDr. Tibor Bacsó v predmetnom konaní. To znamená, že trovy konania intervenienta JUDr. G. Z. netvoria trovy právneho zastúpenia. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená pri rozhodovaní o výške trov. Nič to ale nemení na správnosti napadnutého výroku o trovách konania, ktorým prvoinštančný súd intervenientom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným rozhodnutím, podľa pomeru úspechu strany sporu, na strane ktorej intervenienti vstúpili do konania.

45. Skutočnosť, že zástupca intervenientky V.. E. W., advokát JUDr. Tibor Bacsó bol zároveň druhým intervenientom v predmetnom konaní, nie je možné vyhodnotiť ako okolnosť, ktorá by vyžadovala osobitný zreteľ pri posudzovaní práva na náhradu trov konania tejto intervenientky odvíjajúceho sa od úspechu v spore strany, popri ktorej sa zúčastnila na konaní. Každému patrí právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní. Súčasne v prípade úspechu má právo, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania podľa výsledku sporu.

46. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok upravuje , ktorý umožňuje súdu, aby vo výnimočnom prípade z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti nie sú v zákone bližšie špecifikované. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa potom možno podľa súdnej praxe uviesť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, dôležitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. Žalobcom uvádzaný dôvod, ktorý podľa neho je potrebné zobrať na zreteľ, nespočíva ani v okolnostiach týkajúcich sa vecí, v tomto prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v okolnostiach spočívajúcich na stranách sporu, ale v okolnosti, ktorá je na strane zástupcu intervenienta. Dôvodom pre nepriznanie trov nemôžu byť okolnosti na strane zástupcu intervenienta. Totiž ust. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane, resp. intervenientovi na strane úspešnej strany. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý by musel byť aj náležite odôvodnený. Odvolací súd na základe žalobcom uvádzaných skutočností dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa, nezistil. Z tohto dôvodu odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie v tretej výrokovej vete, ktoré bolo výsledkom správneho právneho posúdenia, keďže o náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s výsledkom sporu o nariadenie neodkladného opatrenia, potvrdil.

47. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho v zmysle potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že nárok na ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie. Odvolací súd intervenientom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, keďže odvolaniu žalobcu proti výroku III napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené, avšak podľa obsahu spisu intervenientom v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.02.2018).

49. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).