Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne : Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. 1. V. XX, D. V., zastúpená : JUDr. Iveta Balalová, advokát so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanej: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, D. V., zastúpená : EQUIDEM- advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hornopotočná 1, Trnava, IČO: 36 869 031, v konaní o zaplatenie 4 273,33 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4273,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4273,33 eura od 28.08.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobkyni sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd") dňa 27.06.2019 požadovala od právnej predchodkyni žalovanej (F. X.) zaplatenie sumy 4273,33 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a to titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že dňa 18.06.2018 došlo na strane žalobkyne k vzniku škody - kompletnému vytopeniu jej bytu z dôvodu, že v byte žalovanej sa pretrhla PVC hadica na sociálnom zariadení. Voda vytekajúca z bytu žalovanej nielenže zničila byt žalobkyne, zariadenie bytu a osobné veci žalobkyne a jej dcéry, ale poškodila aj pivnicu žalobkyne a veci, ktoré sa v nej nachádzali, keďže pivnica je umiestnená priamo pod bytom žalobkyne. Okrem toho voda vytekajúca v byte žalovanej zasiahla aj spoločné priestory obyvateľov bytového domu a pivnice priľahlých susedov žalobkyne. Byt žalobkyne bol vytopený tak masívne, že sa stal neobývateľným, veci, stropy, maľovky, nábytok, spotrebiče, oblečenie, topánky atď. boli mokré, zatečené, smrdeli a žalobkyňa spolu s dcérou doslova ostali len s tými vecami, ktoré mali so sebou na letnej dovolenke. Žalobkyňa od domovníčky bytového domu zistila, že žalovaná už v čase jej ranného odchodu do práce spozorovala vodu na podlahe svojho bytu, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom neriešila a z bytu odišla do práce. Do času, kým sa vrátila žalovaná z práce, bol už byt žalobkyne úplne zničený vodou vytekajúcou z bytu žalovanej. Z dôvodu rozsiahleho vytopenia, sa v byte začali tvoriť plesne, predovšetkým za zatečenou kuchynskou linkou. Kuchynskú linku, ako aj ďalšie veci pod ktorými boli zistené plesne musela dať žalobkyňa urýchlene odstrániť z dôvodu ochrany svojho zdravia, ako aj zdravia svojej dcéry. Zároveň bolo nevyhnutné odstrániť stierky a maľovky na stenách, ktoré boli takisto napadnuté plesňou, ako aj laminátovú podlahu, ktorá bola úplne vydutá a pod ktorou bola z dôvodu zatečenia stále vlhkosť. Stavebné práce vykonala odborná firma, ktorá za vykonané práce a

použité materiály žalobkyni vyfakturovala faktúrou č. 2018001 z 07.11.2018 sumu 989,92 eur, faktúrou č. 2018002 z 14.11.2018 sumu 1.100,- eur, faktúrou č. 2018003 z 06.12.2018 sumu 1.500,- eur, faktúrou č. 2018004 z 20.12.2018 sumu 1.000,- eur a faktúrou č. 2018023 z 07.11.2018 sumu 180,- eur, t.j. spolu 4.769,92 eur. Zo žalovaných faktúr uhradila poisťovňa za maľovky sumu 295,62 eur a za laminátové podlahy sumu 200,97 eur.Stavebné práce, ktoré boli vykonané z dôvodu vytopenia bytu žalobkyne a ktoré boli vyfakturované a zaplatené boli vo výške 4.769,92 eur. Poisťovňa uhradila žalobkyni práce vyfakturované v týchto faktúrach v sume 496,59 eur. To znamená, že žalobkyni zostala neuhradená suma 4.273,33 eur.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná riadne a včas vecne odôvodnený odpor, preto ho súd uznesením, č.k. -55 zo dňa 18.09.2019 v celom rozsahu zrušil.

3. Právny predchodca žalovanej (F. X.) v odpore uviedla, že je pravdou, že z dôvodu prasknutia PVC hadičky došlo k čiastočnému vytopeniu bytu žalobkyne. V danej veci však zo strany poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s, prebehlo šetrenie poistnej udalosti so záverom, že došlo k uznaniu škody len vo výške 804,56 eura. Poistné plnenie poukázané poisťovňou žalobkyni v plnom rozsahu uznala. Namietala nedôvodnosť uplatňovaného nároku, ktorého cielom je dosiahnuť majetkový prospech žalobkyne. Namietala nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi čiastočným vytopením a rozsahom vykonaných opráv. Poukázala na to, že faktúry R. X. neobsahujú merné jednotky. Súčasne podľa jej názoru R. X. prakticky za celý kalendárny rok 2019 realizoval len štyri objednávky a to všetky u žalobkyne, o čom svedčia vystavené faktúry.

4. Žalobkyňa v replike poznamenala, že žalobkyňa mala kompletne vytopený byt a to výlučne vinou žalovanej. Túto skutočnosť potvrdila nielen poisťovňa, ale aj svedkovia, ktorých navrhla v konaní vypočuť. Žalobkyni bola škoda uhradená len čiastočne, ostatné škody, ktoré jej v byte vznikli uhradené neboli. Žalobkyňa si uplatňuje len tie škody, ktoré vie preukázať. Skutočnosť, či dodávateľ robil v roku 2018 4, či 20 zákaziek nesúvisí s tým, že škody odstraňoval, vyfakturoval a faktúra mu bola uhradená.

5. Právny predchodca žalovanej sa v rámci dupliky nezaslal súdu žiadne vyjadrenie.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní odkázal na písomne podanú žalobu, uvádzajúc podstatné skutkové tvrdenia ako v žalobe a v replike. Právny zástupca právneho predchodcu žalovanej na pojednávani nepoprel čiastočné vytopenie bytu žalobkyne, avšak poprel rozsah, v akom k nemu malo prísť. Opätovne poukázal na predložené faktúry, predovšektým absenciu merných jednotiek, ako aj to o aký materiál sa má jednať. Poukázal na to, že nanesenie vrstvy betónu, ktoré je v jednej z faktúr uvedené je nezvyčajným, pretože podľa jeho vedomostí uvedené nie je potrebné pri rekonštrukcií podlahy. Z faktúr tiež vyplýva, že žalobkyňa žiada o preplatenie sadrokartónového stropu a sadrokartónovej zábrany pričom z fotiek, ktoré boli predložené je zrejmé, že v byte žalobkyne sa nachádzal strop z vápenno-cementovej omietky a preto jasne došlo k zhodnoteniu bytu žalobkyne, na ktorom sa žalovaná nemusí podieľať. Rovnako je to aj zo zateplením podlahy nie je zrejmé a z ničoho nevyplýva, že pred škodovou udalosťou mala žalobkyňa podlahu zateplenú. Žalobu žiadal zamietnuť.

7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že keď prišli z dovolenky byt bol v katastrofálnom stave. Jej mama a domovníčka sa snažili zachrániť čo sa dalo a aj veľa vecí zachránili. Po návrate z dovolenky sa žalovaná prišla ospravedlniť a prisľúbila, že sa im bude všetko snažiť nahradiť. Všetko sa snažili vysušiť a zachrániť čo sa dalo. Asi pól roka žili v plesni, smrdelo to tam boli ako na stavbe. Ide o staré tehlové byty a všetko to muselo vyschnúť. Dlho trvalo zohnať nejakých robotníkov, čo by jej to urobili na faktúru a preto bola rada, že zohnala pána X.. Asi po mesiaci zistila, že je zatečená aj pivnica a žalovanú volala, aby sa na to prišla pozrieť o čo nemala záujem, tak ako sa nebola pozrieť ani na škody, ktoré spôsobila v byte s tým, že uviedla, že už to videla. Žalovanú upovedomila, že má od septembra očakávať faktúry, prvú ani neprebrala. Do Vianoc sa im podarilo byt opraviť. V bytoch bola pod podlahou škvára a gumolín, všetko bolo zatečené a museli to všetko vyhodiť, preto tam dávali ten betón sama bola prekvapená, čo všetko musí platiť. Musela vyhodiť aj kuchynskú linku a zabezpečiť si novú. Všetko to stálo vyše 10 000, ktoré si musela požičať a od žalovanej si uplatňuje len opravy ktoré uhradila. Na doplňujúce otázky uviedla, že najviac bola zatečená kúpeľňa, chodba a kuchyňa. V obývačke bola zatečená stena a jeden roh a v spálni bol zatečený do polovice strop a aj podlaha. Všetky veci v skriniach boli rovnako zatečené a keď prišli už sa všetky sušili. Keď sa dohodli, prišli si obzrieť byt a povedali mi predbežnú cenu. Chodili

pracovať keď bola doma. Pracovali najmä v kuchyni, kde bola odvalená väčšia časť stropu a povedali, že jej tam dajú sadrokartón s čím súhlasila robili tiež v chodbe a kúpeľni. Dala im zálohu, za ktorú si nakúpili materiál a následne pracovali. Pána X. oslovila z dôvodu, že hľadala pracovníkov, ktorí jej oprava na faktúru byt. Známi jej poradili tohto pána a dali číslo. Pán prišiel obzrieť dohodli sa a ona bola rada, že vôbec niekoho našla. Pána X. predtým vôbec nepoznala. Oslovila veľa firiem, ale sms ani e-mailmi to preukázať nevie. Pán X. jej najskôr povedal, že to bude stáť 3 000, neskôr 4 000, postupne nakupovali materiál a čo už mala spraviť bola rada, že jej to niekto spravil na faktúru lebo nikto iný nebol ochotný. Nebola ochotná zaplatiť akúkoľvek cenu, no bola rada, že jej to niekto urobil, chcela to čo najlacnejšie, ale zároveň nechcela žiť v tých podmienkach. Nevie preukázať, že žiadala o kontrolné cenové ponuky, ani si neoverovala reálnosť položiek vo fakturácií.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že to čo povedala právna zástupkyňa, že spôsobila škodu svojou nedbanlivosťou, pretože odišla z bytu nie je pravda. V noci okolo druhej sa zobudila na šumenie, ihneď zastavila prívod vody, keď zistila, že praskla PVC hadica mala vytopenú kúpeľňu aj chodbu všetku vodu odstránila a vyutierala. Ráno musela odísť do práce. Suseda otvorila opravárovi jej byt, ktorý prasknutú PVC hadicu opravil. Na doplňujúce otázky uviedla, že nevie kedy to mohlo prasknúť medzi kúpeľňou a spálňou je stena a keď sa o 2 v noci zobudila už voda tiekla. Všetky podlahy v kúpeľni, chodbe a kuchyni boli asi vo výške prahu čo je 2 cm zatopené. Do obývačky sa to nedostalo. Hlavný prívod je v kúpeľni, pričom po vysušení nešla upovedomiť susedu, keďže vedela, že nie je doma. Videla aj nejaké fľaky alebo zatečenie. Keď sa vrátila z práce v byte bola dôverníčka, ktorá jej povedala, že ju tam suseda nechce rovnako to povedala aj matka žalobkyne. Jej sestra ten byt videla. Nežiadala o zistenie rozsahu škody v byte žalobkyni, keďže ju tam žalobkyňa nechcela.

9. Svedkyňa Ing. B. A. na pojednávaní uviedla nasledovné skutočnosti. Bola nahlásená škoda, boli tam dve alebo tri obhliadky, uhradilo sa poistné plnenie, nepamätá si v akej výške, všetko posielali klientom. Klientom boli zaslané písomnosti z ohliadky, ako aj ohľadne výšky poistného plnenia. Nebola uhradená celá škoda iba časť a to na základe poistnej zmluvy. Vie, že poistná udalosť sa týkala bytu v Zlatých Moravciach, konkrétne zatečenia bytu a pivnice, ale nevie presne povedať čoho konkrétne, všetko je uvedené v písomnostiach. Celé poistné plnenie nebolo uhradené z dôvodu, že v poistnej zmluve boli určité obmedzenia. Vie, že klientka mala poistenú domácnosť, kde sa hradia hnuteľné veci a v prípade poškodenia nehnuteľnosti sa hradí presne 5% z poistnej sumy. Nevedela sa vyjadriť aká škoda vznikla na stavebných súčastiach bytu, všetko bolo napísané v zápisnici o obhliadke. Disponujú fotodokumentáciou z obhliadok túto majú v systéme, v prípade požiadania súdu vedia túto predložiť.

10. Svedkyňa V. S. na pojednávaní poznamenala, že v deň keď sa toto stalo išla jej dcéra do práce a volala jej, že byt pani M. je okolo zárubní mokrý, bola mokrá celá chodba. Na uvedenej adrese síce nebýva, ale jej zástupkyňou vlastníkov bytov v bytovom dome, kde býva žalobkyňa a žalovaná. Následne volala pani M. s tým, že jej oznámila, čo sa stalo, že má mokru chodbu a stenu, avšak táto bola na dovolenke v Grécku, preto sa nemohla hneď vrátiť. Následne volala pani X., ktorej sa nedovolala, preto volala jej sestre pani H., ktorej oznámila, čo sa stalo. Byt žalobkyne prišla odomknúť matka žalobkyne, pričom byt bol mokrý, podlahy boli premočené a bola odvalená časť stropu v kuchyni. Neskôr išli pozrieť aj byt pani X., pričom tento bol tak isto premočený, tým mala na mysli podlahy, predovšetkým však kúpeľňa. Následne ju pani žalobkyňa poprosila, aby kontaktovala poisťovňu, pričom asi za dva dni prišiel zástupca poisťovne. Ten urobil obhliadku bytu žalobkyne, pýtal sa na všetko, vyhotovoval si fotodokumentáciu. Bola vykonaná aj obhliadka spoločných priestorov. Na doplňujúce otázky uviedla nasledovné. Nevedela uviesť, či žalovaná mala záujem vstúpiť do bytu žalobkyne, avšak nebola oprávnená rozhodnúť o tom, či vstúpi. Matka žalobkyne si nepriala, aby sestra žalovanej vstúpila do bytu žalobkyne, pretože žalovaná bola v tom čase v práci. Sestra žalovanej videla do vnútra bytu žalobkyne, ale v byte nebola, pokiaľ tam bola on, následne nevie. Po tom čo sa žalovaná vrátila z práce komunikovali o tom, čo sa stalo. Daný byt bol po prerábke, nevie sa vyjadriť k tomu, či bol strop v kuchyni zo sadrokartónu, nie je odborník. Bolo vidieť tehly. V predmetnom byte bola zatečená stena v kuchyni, boli oduté šuflíky. Tak isto videla, že bola voda v kvetináčoch, ktoré boli v okne. Keď prišla do bytu žalobkyne voda stále tiekla, voda kvapkala zo stropu. V byte pani X. bola voda na podlahách predovšetkým v kúpeľni, avšak voda bola aj v kuchyni a na chodbe. V byte pani X. bola voda, bolo asi 2 alebo 3 cm. Pani X. vedela, že jej v noci niečo prasklo asi v toalete nejaký uzáver a vravela, že odstavila prívod vody a následne odišla do práce. Nevyjadrila sa k tomu, či tam nechala vodu po odchode do práce. Má vedomosť o tom kto opravil poruchu, bol to službyt, ktorý odstránil poruchu. Volala ich v dopoludňajších hodinách. Pani M. má 2-izobvý byt. Keď u nej bola prezrela všetky miestnosti, každá

miestnosť bola zatečená. Bolo zatečené za stenou v kuchyni, digestor bol povolený, bol zatečený aj šatník na chodbe. Vodu z jej bytu odstraňovala jej matka a poobede ona a jej dcéra prišla pomôcť. Postupne objavili ďalšie a ďalšie veci, ktoré boli dotknuté zatečením, napríklad oblečenie, ktoré muselo ísť do čistiarne. Byt sa dlho vetral a sušil, musela vymeniť celú kuchyňu, pretože bola odutá a bola najviac poškodená. Nevie sa vyjadriť k tomu u koho si dala pani žalobkyňa vyhotoviť opravu bytu, pretože je to jej súkromná záležitosť. Nevie uviesť ani to koľko ju to asi vyšlo, žalobkyňa jej konkrétnu sumu nepovedala, avšak sťažovala sa, že je to všetko drahé. Už len odstránenie bolo drahé, pretože celá kuchyňa sa musela vymeniť teda aj omietky a linka.

11. Svedkyňa P. M. na pojednávaní uviedla, že boli v Grécku na dovolenke, vtedy im volala domovníčka, ktorá im oznámila, čo sa stalo, starká išla do bytu, aby tento otvorila. Voda tiekla po stenách, celý byt bol zničený, čo sa dozvedeli od starkej ako aj domovníčky. Domov prišli na 5 deň keď to zbadala bola to katastrofa, hneď sa rozplakala. 6 mesiacov žili v prievane, byt bol plesnivý. Zničená bola predovšetkým kuchyňa, šuflíky sa nedali otvoriť na linke, boli zničené spotrebiče, podlahy boli oduté v kuchyni, obývačke a v izbe, keďže v kúpeľni a na chodbe majú dlažbu. Neskôr hľadali majstrov, ktorí by zrealizovali opravu bytu, dvaja majstri im to odmietli urobiť a to z dôvodu, že nechceli robiť na faktúru alebo sa nechceli pustiť do prerábky po zahliadnutí škôd. Následne uprosila pána X., ktorý realizoval opravu bytu, avšak museli dlho čakať kým byt uschne. Mesiac až dva kvapkalo zo stropu. Na doplňujúce otázky uviedla, že menili na komplet celú kuchyňu, teda linku, podlahu, ako aj steny. V izbe a v obývačke bola zatečená len stena, čo sa následne aj premaľovalo. Rolldoor v izbe nebol až tak zničený bol pomerne nový, pretože mal asi rok. V kúpeľni sa premaľovával strop a to viackrát, avšak stále je to vidieť. V kúpeľni museli asi meniť aj luster, pretože v žiarovkách bola voda. Celá prerábka bytu vyšla asi okolo 10 000 eur. Po príchode z dovolenky ihneď kontaktovali pani žalovanú nech sa príde pozrieť na škodu v byte, avšak táto im povedal, že byt videla. Neskôr ju kontaktovali ohľadne toho, aby uhradila faktúry, avšak neuhradila žiadnu sumu. Nevie sa vyjadriť k tomu prečo im neuhradila žiadnu sumu. Pani žalovaná poskytla pomoc tým, že im, pomôže nájsť majstrov, avšak to odmietli s tým, že si nájdu vlastných. Po mesiaci zistili, že bola poškodená aj pivnica, pričom museli povyhadzovať všetky veci, pretože tam bola čierna voda a smrad v dôsledku čoho museli túto škodu odstraňovať v rúšku a rukaviciach. Pani žalovaná odmietla pomôcť. Pomôcť od susedy s hľadaním majstrov nechceli z toho dôvodu, čo im žalovaná spôsobila. Hľadali síce ťažko, ale nakoniec našli. Kritéria na majstra mali len čo sa týka ceny, ako aj doby do ktorej to malo byť spravené (do Vianoc) a súčasne, aby to bolo spravené kvalitne. Nevie sa vyjadriť k tomu, či mali nejakú predbežnú kalkuláciu, tieto záležitosti riešila jej mamina. Cena opravy sa postupne šplhala, pretože majster pri opravách našiel ďalšie a ďalšie závady v dôsledku čoho sa cena postupne zvyšovala. Nemali k dispozícii cenové ponuky resp. len od tých dvoch majstrov, ktorých predtým oslovili, avšak nepamätá si ich cenové ponuky. Vek kuchynskej linky bol asi 5-6 rokov. Nemali úplne vytvorený rozpočet, nevedeli koľko to bude stáť, čo mali robiť. Pri rekonštrukcii kuchyne bolo zistené, že pod plávajúcou podlahou bol gumolín a pod gumolínom bolo drevo, ktoré bolo mokré bola tam aj škvára. Podľa jej táto skutočnosť spôsobila navýšenie ceny opravy rekonštrukcie kuchyne. Museli ťahať aj elektriku na novo.

12. V konaní bol vypočutý aj svedok R. X. (ml.), pričom uviedol, že pani M. ho oslovila na základe odporúčania rodiny, ktorej vykonával prerábku. S pani M. sa dojednali, že predmetnú prerábku bude realizovať, hoci do toho nechcel ísť, pretože to bola čistá katastrofa. Bolo mu však ľúto, čo sa im stalo, preto nakoniec prerábku realizoval. Čo sa týka stavebnej stránky, podlaha bola v zlom stave, bola tam škvára, pleseň, drevené dosky boli prakticky prehnité. Pamätám si, že byt nechcel schnúť. Na doplňujúce otázky uviedol tieto skutočnosti. Vo vzťahu procesu hnitia drevených dosiek poznamenal, že to môže byť krátkodobý, ale aj dlhodobý proces. Vytopenie bytu prispelo k uvedenej situácii, proces hnitia tým vyvrcholil. Je možné, že drevené dosky už boli v zlom stave už predtým, ale uvedená situácia spôsobila ich úplné prehnitie. Živnostenské oprávnenie má cca od roku 2010 resp. 2012, nie si úplne istý. Je pravda, že murárske práce poskytuje od 23.04.2016. Žalobkyni predložil aj položkovito uvedenú cenovú ponuku. V roku 2018 nemal iný príjem ako zo živnosti. Prvá faktúra bola vystavená v decembri, bolo mu povedané, že žalobkyňa potrebuje faktúru. Uvedená fuška realizovaná u žalobkyne bola jeho prvá reálna v tom roku, avšak boli aj iné práce napríklad kamarátske. Hneď pri dojednaní so žalobkyňou mu bolo povedané, že žalobkyňa bude potrebovať aj faktúru a túto vystavil. Uvedené doklady dal do účtovníctva. Podnikal pod menom R. X. stavebné práce, teraz podniká pod menom R. X. MG stav. Nevie povedať prečo neuviedol obchodné meno na faktúre, možno sa prerábala pečiatka. Žalobkyňa najskôr oslovila viacerých živnostníkov 3-4, čo mu povedala pani M. a nakoniec akceptovala jeho ponuku, pretože nezohnala iných majstrov aj napriek tomu, že sa jej to zdalo veľa. Najbližšie stavebniny sú asi 500 až

1000 metrov od jeho bydliska, nevie presne uviesť. Čo sa týka realizácie prerábky, tu realizoval nákup materiálu vo vzdialenejších stavebninách a to z dôvodu, že to bolo výhodnejšie, keďže tam mal zľavy aj napriek tomu mohli byť vzdialené 5 alebo 10 km. Čo sa týka stavebnín, ktoré sú bližšie k bydlisku žalobkyne tam sa registroval ako nový zákazník, preto vyžadovali určitý rozpočet, od ktorého mohli napríklad odpočítavať realizované nákupy. V ostatných stavebninách platil až na základe dodacieho listu po ukončení zákaziek. Menšie veci napríklad sádru nakupoval v bližších stavebninách, teda keď potreboval dokúpiť materiál v menšom množstve alebo len jednotlivo. Niektoré položky boli zľavnené vo vzdialenejších stavebninách o 20 %, niekedy 40%, ale niekedy aj 60%. Čo sa týka prerábky u pani M., tu bola iná situácia, pretože tam boli zľavy okolo 25-30%, niekedy 15%, čo sa týka väčších zliav tieto sú typické pre väčšie zákazky napríklad, ak by odobral 30 paliet stavebného materiálu, kde môže byť aj výraznejšia zľava. Čo sa týka dopravy materiálu, menšie veci odviezol menším autom, avšak napríklad polystyrén, karisiete boli odvezené väčším autom v dôsledku čoho si účtoval aj dopravu. Ak mu vyúčtovali dopravu tak túto následne vyúčtoval aj pani žalobkyni, nebol dôvod jej neúčtovať niečo, čo on uhrádzal sám. V rámci uvedeného nevie presne uviesť, ale boli realizované 4 až 5 dopráv. Čo sa týka neuvedenia merných jednotiek, nevedel presne uviesť pri realizácii prerábky, koľko materiálu bolo použitého, ak sa neminie je vrátený do stavebnín. Čo sa týka výšky fakturovanej sumy k tejto dospel takým spôsobom, že zrátal jednotlivé bloky a následne sumu vyfakturoval pani žalobkyni. Zmluvu o dielo so žalobkyňou neuzavrel, ústne sa dojednali koľko bude stáť realizácia jednotlivých častí prerábky. Bolo to z hodiny na hodinu, pretože sa blížili Vianoce. Sumy, ktoré boli uvedené na jednotlivých faktúrach mu žalobkyňa aj uhradila. Mimo faktúr mu žalobkyňa nezaplatila nič.

13. Právny zástupca v záverečnej reči uviedol, že boli naplnené všetky skutkové podstaty vzniku škody tým, že žalovaná túto škodu spôsobila a žalobkyňa si dala túto škodu, ktorá jej vznikla na byte odstrániť. Práce, ktoré vykonával živnostník boli vykonané, žalobkyňa ich v celom rozsahu uhradila. Boli to práce, ktoré sa jednoznačne týkali spôsobnej škody na byte a teda odstránenie tejto škody a bolo to preukázané aj svedeckými výpoveďami v konaní a preto žiadala, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči navrhol v celom rozsahu zamietnuť a to s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k spôsobenej výške škody. Predložené faktúry za dopravu spôsobenej škody považoval za nadhodnotené a nespĺňajúce zákonné náležitosti účtovného dokladu, keďže obsahujú len neurčité pojmy ako materiál, doprava a bez vyjadrenia merných jednotiek a ceny za merné jednotky a tieto sú tak nepreskúmateľné. V kontexte s uvedeným sú tieto faktory účelové s cieľom nie len ocenenia náhrady škody, ale získania majetkové prospechu a nerovnajú sa nákladom potrebným na uvedenie veci do pôvodného stavu. V danom kontexte poukázal na výpoveď svedka pána X., že v byte bola hnijúca podlaha, čo je zrejmé, že by si aj tak časom po istej dobe vyžadovala rekonštrukciu. Poukázal aj na právny výklad pri učení výšky náhrady škody kde treba vychádzať z nákladov (ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu výšku nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodovou udalosťou. Ako je v zmysle judikatúry NSSR v zmysle, ktorej je uvedené „Skutočnosť, že účastníci sa nezhodli na cene veci sama o sebe neodôvodňuje určenie hodnoty jednotlivých predmetov v zmysle úvahy súdu, ale resp. na základe znaleckého dokazovania".

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, výsluchmi strán sporu, svedkov Ing. B. A., P. M., V. S. a R. X. (ml.) a zistil nasledovný skutkový stav a právny stav :

15. Podľa výpisu LV č. XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 2, vchod 1, nachádzajúceho sa v Okrese Zlaté Moravce, v Obci Zlaté Moravce, katastrálne územie Zlaté Moravce, postaveného na par. registra „C" a to parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, so súpisným číslom XXX je žalobkyňa (č. l. 7 spisu)

16. SLUŽBYT Zlaté Moravce dňa 27.12.2018 vydal potvrdenie, že v bytom dome Zlaté Moravce, 1. mája 42 došlo dňa 18.06.2018 cca. o 06:00 k škodovej udalosti roztrhnutím PVC hadice v byte vlastníčky - X. F., čím došlo k poistným udalostiam, nielen v spoločných priestoroch, ale aj u priľahlých susedoch (č. l. 9 spisu).

17. Spoločnosť Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 10.08.2022 adresovala žalobkyni list, v ktorom jej oznámila, že výška poistného plnenia, ktoré jej poukazáli je 804,56 eura, ktorá suma sa skladala z

plnenia za stavebné súčasti a vypočítanej výšky škody za hnuteľné veci a čistenie a upratovanie, ktorého súčasťou bol aj výpočet poistného plnenia (č. l. 20, 21 spisu).

18. Na základe výziev zo dňa 08.10.2018, 12.11.2018 a 27.12.2018 žalobkyňa vyzývala právneho predchodcu žalovanej (pani X.) na úhradu faktúry zo dňa 11.09.2018 v sume 180 eur, faktúry zo dňa 07.11.2018 v sume 989,92 eura, faktúry zo dňa 14.11.2018 v sume 1100 eur, faktúry zo dňa 07.12.2018 v sume 1500 eur a zo dňa 21.12.2018 v sume 1000 eur spolu s uvedením doby plnenia (č. l. 22 až 24 spisu).

19. Na základe faktúry č. 2018001 R. X. dňa 07.11.2018 vyfakturoval žalobkyni sumu 989,92 eura za materiál, dopravu, prácu - rekonštrukciu podlahy, odstránenie starej podlahy, zateplenie podlahy polysterenom, uloženie parozábrannej fólie a nanesenie vrstvy betónu (č. l. 25 a 26 spisu).

20. Na základe faktúry č. 2018002 R. X. dňa 14.11.2018 vyfakturoval žalobkyni sumu 1100 eur za materiál, dopravu, presun, prácu - zhotovenie predsteny zo sadrokartónu, inštalácia OSB dosky, zhotovenie sadrokartónového stropu s izoláciou (č. l. 27 a 28 spisu).

21. Na základe faktúry č. 2018003 R. X. dňa 06.12.2018 vyfakturoval žalobkyni sumu 1500 eur za materiál, dopravu, presun, prácu - vyrovnanie stavebného otvoru, inštalácia, lepidlo, sieťka, nanášanie klebru, zaprávanie okien, vyrovnanie špalety okna, inštalácia rohových líšt (č. l. 29 a 30 spisu).

22. Na základe faktúry č. 2018004 R. X. dňa 20.12.2018 vyfakturoval žalobkyni sumu 1000 eur za materiál, dopravu, presun, prácu - položenie parozábrany, ukladanie plávajúcej podlahy, osadenie líšt, penetrovanie, maľovanie a akrilovanie (č. l. 31 a 32 spisu).

23. Na základe faktúry č. 2018023 spoločnosť VKF s.r.o. Y., M. dňa 11.09.2018 vyfakturoval žalobkyni sumu 180 eur búracie práce a likvidáciu stavebnej sute a stavebného materiálu (č. l. 33 spisu).

24. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 18.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2022 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľke F. X. (pôvodne žalovaná), zomr. dňa 03.01.2022 žalovanej T. H. a to v čistnej hodnote dedičstva vo výške 56.435 eur.

25. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

27. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

30. Podľa a , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

31. Podľa prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. V prvom rade súd poznamenáva, keďže právny predchodca žalovanej (pôvodne žalovaná poručiteľka F. X.) zomrela v priebehu konania a súd v konaní pokračoval s jej jedinou dedičkou - žalovanou, táto zodpovedá za dlhy poručiteľky F. X. do výšky nadobudnutého dedičstva a to podľa , ktorá skutočnosť ani v konaní nebola sporná. Žalovaná nadobudla majetok v čistej hodnote vo výške 56.435 eur, preto zodpovedá za dlhy poručiteľky - pôvodne žalovanej F. X. - žalobkyňou uplatňovaný nárok je vo výške 4273,33 eura.

35. V citovaných ustanoveniach je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávne konanie (porušenie určitej povinnosti) škodcu 2. vznik škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa predpokladá. Zodpovednosti sa teda zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

36. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je práve protiprávny úkon. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, či - nebyť tejto skutočnosti - by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti (Ro NS ČR z 30. 7. 2008, sp. zn. ).

37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe tzv. objektívnej zodpovednosti. Pri zistení škody je potrebné ustáliť to, či medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú, je protiprávny úkon, prípadne určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosť. Pri kladnom závere súd zisťuje, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto skutočnosť skutočne vznik škody spôsobila, či by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny). Úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo spoločenských a prírodných vied, ako i s pravidlami logického myslenia. Zodpovednosť nemožno robiť neobmedzene závislou na kauzalite, pretože to by mohlo viesť k neobmedzenému a tým neúnosnému ukladaniu povinností nahradiť škodu.

38. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je sprostredkovaný.

39. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri ). Podľa sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Skutočnou škodou je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možné - keby nebolo škodovej udalosti - odôvodnene očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh vecí (porovnaj R 55/1971) (Uz NS ČR z 18. 8. 2005, sp. zn. ).

40. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok - pri splnení ďalších podmienok - vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa . Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd. K tomuto názoru dospela aj súdna prax (pozri napr. R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Z uvedeného vyplýva, že súdna prax využíva ustanovenie na objektivizovanie zodpovednosti škodu podľa v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Názorne to vyplýva z nasledujúceho súdneho rozhodnutia: „Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto ustanovením je taktiež porušením právnej povinnosti v zmysle " (Uz NS ČR zo 16. 5. 2002, sp. zn. ).

41. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov nepreukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viďrozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ).

42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a v konaní táto skutočnosť ani nebola sporná, že podľa výpisu LV č. XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 2, vchod 1, nachádzajúceho sa v Okrese Zlaté Moravce, v Obci Zlaté Moravce, katastrálne územie Zlaté Moravce, postaveného na par. registra „C" a to parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, so súpisným číslom XXX je žalobkyňa (č. l. 7 spisu). V predmetnom prípade medzi stranami ďalej nebolo sporné, že k vytopeniu bytu žalobkyne prišlo v dôsledku prasknutia PVC hadičky v byte právneho predchodcu žalovanej (pôvodne žalovaná F. X.), ktorá v dôsledku zanedbania povinnosti predchádzať vzniku škôd, konala v rozpore s ustanovením , teda porušila prevenčnú povinnosť, pretože ráno pri odchode do práce opustila byt, hoci podľa jej vyjadrenia boli všetky podlahy v kúpeľni, na chodbe a v kuchyni zatopené do výšky prahu, t. j. do 2 cm. Na porušení uvedenej prevenčnej povinnosti nič nemení, ani to, že v noci, keď sa zobudila na šumenie, ihneď zastavila prívod vody a všetku vodu odstránila a vyutierala. Ráno však musela odísť do práce. Protiprávnosť úkonu právneho predchodcu žalovanej podľa §

420 spočívala v porušení v prevenčnej povinnosti podľa , v dôsledku čoho protiprávne konanie právneho predchodcu žalovanej bolo preukázané. 43. Čo sa týka výšky škody, ktorú si žalobkyňa žalobou od žalovanej uplatňuje po odpočítaním už uhradeného poistného plnenia v tomto konaní celkovej výške 4273,33 eura, táto spočíva v úhrade faktúr R. X., ktorý vykonával rekonštrukčné práce v byte žalobkyne. Žalobkyňa uhradila postupne (čo aj sám svedok na pojednávaní potvrdil) faktúru č. 2018001, ktorou R. X. dňa 07.11.2018 vyfakturoval žalobkyni sumu 989,92 eura za materiál, dopravu, prácu - rekonštrukciu podlahy, odstránenie starej podlahy, zateplenie podlahy polysterenom, uloženie parozábrannej fólie a nanesenie vrstvy betónu (č. l. 25 a 26 spisu), faktúru č. 2018002 zo dňa 14.11.2018 ktorou vyfakturoval žalobkyni sumu 1100 eur za materiál, dopravu, presun, prácu - zhotovenie predsteny zo sadrokartónu, inštalácia OSB dosky, zhotovenie sadrokartónového stropu s izoláciou (č. l. 27 a 28 spisu), faktúru č. 2018003 zo dňa 06.12.2018 ktorou vyfakturoval žalobkyni sumu 1500 eur za materiál, dopravu, presun, prácu - vyrovnanie stavebného otvoru, inštalácia, lepidlo, sieťka, nanášanie klebru, zaprávanie okien, vyrovnanie špalety okna, inštalácia rohových líšt (č. l. 29 a 30 spisu), faktúru č. 2018004 zo dňa 20.12.2018, ktorou vyfakturoval žalobkyni sumu 1000 eur za materiál, dopravu, presun, prácu - položenie parozábrany, ukladanie plávajúcej podlahy, osadenie líšt, penetrovanie, maľovanie a akrilovanie (č. l. 31 a 32 spisu) a faktúru č. 2018023, ktorou spoločnosť VKF s.r.o. Olichov, Volkovce dňa 11.09.2018 vyfakturovala žalobkyni sumu 180 eur búracie práce a likvidáciu stavebnej sute a stavebného materiálu (č. l. 33 spisu). Spolu teda žalobkyňa uhradila sumu 4769,92 eura, pričom v konaní si uplatnila sumu vo výške 4273,33 eura po odpočítaní časti vyplateného poistného plnenia v celkovej výške 496,59 eura (295,62 eura za malovky a 200,97 eura za lamino podlahy - č. l. 21 príloha k listu poisťovne o poukázaní poistného plnenia - výpočet poistného plnenia).

44. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa odstraňovala vo svojom byte škodu v dôsledku protiprávneho konania právneho predchodcu žalovanej. Výška, ako aj rozsah škody boli v konaní bezpečne preukázané, a to jednak jednotlivými faktúrami, ktoré sumy vyúčtoval svedok R. X., ako aj realizáciou jednotlivých prác, ktoré vykonal na byte žalobkyne. Svedkovi R. X. bola skutočne vyplatená suma za vykonanú prácu a nákup materiálu zo strany žalobkyne. Žalovaná nepredložila jediný dôkaz, ktorým by preukázala, žeby došlo jednak k nižšej výške škody (ani k nižšiemu rozsahu zatečenia) ako zhodne popisovali jednak samotná žalobkyňa, ktorá uviedla, že bola zatečená kúpeľňa, chodba a kuchyňa, v obývačke bola zatečená stena, a jeden roh, v spálni bol zatečený do polovice strop a aj podlaha. Rovnako popisovala vytopenie bytu svedkyňa V. S., ktorá uviedla, že každá miestnosť bola zatečená, bolo zatečené za stenou v kuchyni, boli oduté šuflíky. Ďalej uviedla, že byt sa dlho vetral, musela byť vymenená celá kuchyňa, pretože bola najviac poškodená. Totožne popísala stav byt aj svedkyňa P. M., ktorá na pojednávaní uviedla, že celý byt bol zničený, voda tieka po stenách, menili komplet celú kuchyňu, linku, podlahu aj steny. Vyjadrila sa, že celá prerábka vyšla asi okolo 10000 eur. Z uvedeného je celkom zrejmé, že rozsah poškodenia bytu zhodne popísali svedkovia, ako aj žalobkyňa. Uvedenému korešponduje aj zatečenie bytu žalovanej (nachádzajúceho sa priamo nad bytom žalobkyne), keď táto popisovala, že všetky podlahy v kúpeľni, na chodbe a v kuchyni boli zatečené až do výšky prahu, t. j. do 2 cm. Do obývačky sa voda nedostala.

45. Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody. Ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady škody za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pred poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady škody nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický - nárok na náhradu za poškodenie veci. V občianskom práve platí princíp úplnej náhrady škody. Škodu je teda potrebné nahradiť v celom rozsahu. Keďže v danom prípade bolo dôkazne preukázaná výška finančných prostriedkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci - bytu do pôvodného stavu, súd nemal žiadne pochybnosti o výške škody.

46. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený

následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že škoda bola spôsobená na predmetnom byte č. 2, vchod 1, a to dňa 18.06.2018, čo potvrdil vo svojom liste aj Službyt Zlaté Moravce v dôsledku vytopenia tohto bytu právnym predchodcom žalovanej (F. X.), v ktorej byte praskla PVC hadička na toalete, pričom v priamej príčinnej súvislosti s touto udalosťou došlo k znehodnoteniu bytu žalobkyne, ktorá mala prakticky takmer celý byt zničený (toto uvádzali aj svedkovia aj žalobkyňa). Žalovaná (respektíve jej právny predchodca) namietal rozsah vytopenia bytu, čo súd vyhodnotil ako nedôvodný, a to vzhľadom na výpoveď samotnej žalobkyne, svedkýň M. a S., ktoré popisovali značný rozsah zatopenia, ako aj to, že trvalo dlhší čas, kým byt uschol.

47. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie. Zavinenie sa právnou teóriou i praxou chápe ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Zbavenie sa zodpovednosti potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo exkulpácia), t. j. musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať. V prejednávanej veci sa žalovaná nezbavila zodpovednosti (tzv. exkulpácie) preukázania, že škodu nezavinila. Práve zavineným konaním žalovanej a to prasknutím PVC hadičky a následného neodstránenia vody v jej byt v čase, keď bolo ráno pri odchode práce viditeľné vytopenie do výšky prahov (asi 2 cm, okrem obývačky) došlo k nekontrolovateľnému úniku vody vytopeniu bytu žalobkyne.

48. Čo sa týka dôkaznej povinnosti v súvislosti s obranou žalovaného, ktorý namietal rozsah spôsobenej škody, ako aj výšku škody, súd uvádza nasledovné. Podľa civilného sporového procesu nie je možné o dôkaznej povinnosti správne uvažovať len na strane žalobcu. Inak povedané, dôkazná povinnosť v kontradiktórnom spore nestíha len žalobcu, ale každý je povinný dokazovať v spore to, čo sám tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi (ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu žalovaný), ale aj žalovanému. Jeho rozsah sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne (a okrem toho ak svoje tvrdenia podporí aj dôkazmi), žalovanému nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku a v prípade ich účinného popretia žalobcom musí predložiť na ich preukázanie aj dôkazy (ak chce v spore uspieť) (Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ).

49. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovanej (resp. jej právneho zástupcu), že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k spôsobenej výške škody. Žalobkyňa dôkazne preukázala výšku škody jednotlivými faktúrami, k čomu sa vyjadroval aj samotný svedok R. X. (ml.), ktorý realizoval opravu bytu, v dôsledku spôsobenia vytopenia bytu žalobkyne zo strany žalovanej (respektíve jej právnej predchodkyne). Tento sa vyjadril, že sumy mu boli aj reálne vyplatené za nákup materiálu, ako aj jeho prácu. Tvrdenie, že predložené faktúry považuje právny zástupca za nadhodnotené je len všeobecným skutkovým tvrdením, vo vzťahu ku ktorému nepredložila žalovaná žiaden dôkaz, preto možno konštatovať, že nesplnila svoju povinnosť uviesť substancované skutkové tvrdenia, ktoré možno podradiť pod konkrétnu hmotnoprávnu normu. Súd ďalej uvádza, že hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.

Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Pojem „substancované" zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 25.05.2018). Ďalšie skutkové tvrdenia, že predložené faktúry nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu (pretože neobsahujú neurčité pojmy, bez vyjadrenia merných jednotiek) sú z právneho hľadiska irelevantné, pretože je v prvom rade podstatné, že žalobkyňa skutočne vyplatila peňažné prostriedky svedkovi R. X. (ml.) za opravu bytu, ktorý bol značne poškodený v dôsledku vytopenia bytu žalobkyne, ktoré jednoznačne a bez pochýb spôsobila žalovaná. Svedok R. X. (ml.) skutočne aj práce na byte realizoval, z jeho výsluchu jednoznačne vyplynulo, že odstraňoval následky vytopenia bytu žalobkyne, ktoré bolo spôsobené právnym predchodcom žalovanej.

50. Za právne irelevantné súd považoval aj skutkové tvrdenie, že v byte bola hnijúca podlaha, ktorá by si aj tak vyžadovala rekonštrukciu. Podstatné v tomto kontexte je vyjadrenie svedka R. X. (ml.), ktorý sa na pojednávaní síce vyjadril, že je možné, že dosky boli už v zlom stave predtým, ale uvedená situácia (vytopenie) spôsobila ich úplné prehnitie. Inak povedané, podľa názoru súdu, k výmene týchto dosiek v čase realizácie opravy bytu by nemuselo prísť, ak by ich prehnitie nebolo spôsobené vytopením bytu žalovanou. Jedinou príčinou ich prehnitia bolo vytopenie bytu žalobkyne, v dôsledku prasknutia PVC hadice na sociálnom zariadení v byte žalovanej. Iná príčina tohto následku podľa názoru súdu v konaní ani nebola preukázaná. Strany konania nežiadali vykonať ani vykonanie dokazovania odborným vyjadrením, ani znaleckým posudkom, v dôsledku čoho, tvrdenie právneho zástupcu žalovanej má len hypotetický a subjektívny charakter. Pokiaľ svedok R. X. (ml.) potvrdil, že prehnitie dosiek vyvrcholil vytopením bytu, vypovedal v prospech žalobkyne a potvrdil tým príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Pokiaľ právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uvádzal, že „skutočnosť, že účastníci sa nezhodli na cene veci sama o sebe neodôvodňuje určenie hodnoty jednotlivých predmetov v zmysle úvahy súdu, ale resp. na základe znaleckého dokazovania", súd k tomuto poznamenáva nasledovné. Vykonanie znaleckého dokazovanie nebolo navrhnuté žiadnou zo strán tohto konania, pretože vykonanie tohto dôkazu je podľa podmienené návrhom strany. narozdiel od úpravy v , neumožňuje z vlastnej iniciatívy súdu nariadiť znalecké dokazovanie, preto prípadná pasivita strany konania (v tomto prípade žalovanej) musí ísť na jej ťarchu a spôsobuje neunesenie dôkazného bremena. Ďalšími skutkovými tvrdeniami ohľadne vzdialenosti jednotlivých stavebnín a z toho vyplývajúci názor žalobkyne o nedôvodnom navyšovaní odmeny za vykonanie diela svedkom R. X. (ml.) sa súd podrobne ani nezaoberal, jednak z dôvodu, že tieto skutočnosti svedok R. X. (ml.) logicky vysvetlil, odôvodňujúc svoj postup výškou zliav v jednotlivých stavebninách. Okrem iného, ani ďalšie skutkové tvrdenia právneho predchodcu žalovanej (F. X.), koľko objednávok oficiálne realizoval svedok R. X. (ml.) v tom, ktorom roku, nie sú žiadnym spôsobom podstatné, pretože je všeobecne známe, že živnostníci vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť aj bez vystavenia faktúry. Nie je možné preto svedka R. X. (ml.) považovať z uvedeného dôvodu za nedôveryhodného, pretože uvedenú prácu vykonal, vystavil oficiálne faktúry, ktoré založil do svojho účtovníctva (podľa jeho vyjadrenia). Pokiaľ chcela žalovaná namietať iný rozsah vytopenia, ako aj výšku škody, mala predložiť súdu dôkaz, ktorý by vyvracal skutočnosti preukázané žalobkyňou, čo sa však nestalo.

51. Na základe vyššie uvedeného, súd po vykonaní dokazovania dospel k nepochybnému záveru, že právny predchodca žalovanej opomenutím svojho konania, a síce nepodnikajúc žiadne kroky na zamedzenie vzniku škôd (neodstránením vytečenej vody z PVC hadice vo svojom byte) porušil , v dôsledku čoho došlo k vytopeniu bytu žalobkyne, ktoré vykazovalo znaky značného rozsahu (čo potvrdili viacerí svedkovia, ako aj žalobkyňa). V priamej príčinnej súvislosti so zavineným konaním žalovanej (jej právneho predchodcu) došlo na predmetnom byte žalobkyne k vzniku škody, ktoré náklady na uvedenie bytu do pôvodného stavu boli vyčíslené žalobkyňou faktúrami, ktoré predložila vo svojej žalobe (opísané v bode 19 až 23) v súhrnnej výške 4769,92 eura, pričom v konaní si uplatnila sumu vo výške 4273,33 eura (po odpočítaní časti vyplateného poistného plnenia v celkovej výške 496,59 eura - 295,62 eura za malovky a 200,97 eura za lamino podlahy - č. l. 21 príloha k listu poisťovne o poukázaní poistného plnenia - výpočet poistného plnenia), pričom podľa názoru súdu bolo potrebné uvedenú sumu vynaložiť, na uvedenie bytu do pôvodného

stavu pred vytopením. Z dôvodu, že pri týchto vyššie uvedených položkách mal súd splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú v dôsledku vytopenia bytu č. 2 dňa 18.06.2018, preto súd v súlade s , , , , súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy, t. j. 4273,33 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa , pretože nebol dôvod určiť dlhšiu paričnú lehut. Súd zároveň v súlade s , , Nar. vlády SR č. zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy priznanej istiny odo dňa nasledujúceho, kedy sa právny predchodca žalovanej (F. X.) dozvedela o požadovanom nároku žalobcu, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby súdom, kedy sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobkyni (t. j. odo dňa 28.08.2019). Podľa názoru súdu, pokiaľ žalobkyňa osobitne nevyzvala žalovanú (resp. jej právneho predchodcu) na plnenie peňažného záväzku pred podaním žaloby do určitého času, ktorým by zároveň stanovila aj jej možné omeškanie v prípade, ak by nesplnila svoju povinnosť, je namieste aplikovať ustanovenie , podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade omeškanie s plnením peňažného záväzku nastal v prvý deň nasledujúci po dni, kedy bola žalovaná (respektíve jej právny predchodca) vyzvaná na plnenie (ústna výzva nebola preukázaná) doručením žaloby. Pretože si žalobkyňa v tejto časti uplatňovala nárok na úroky z omeškania už odo dňa 01.02.2019, čo bolo podľa názoru nedôvodné, súd v tejto časti príslušenstva žalobu zamietol ako nedôvodnú.

52. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s . Pretože žalobkyňa bola v konaní úplne úspešná, zatiaľ čo žalovaná nedosiahla žiaden materiálne merateľný úspech (úspech v časti príslušenstva sa nezohľadňuje), súd jej priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej