Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/135/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, C. a otca: E. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, C., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Svetlík, advokát so sídlom Vysoká 14, Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. -21 zo 16. augusta 2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zmení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.07.2022, sp. zn. -66 a dočasne zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi uloží povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne, splatné do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Neodkladné opatrenie matka žiadala nariadiť z dôvodu, že otec dňa 01.07.2024 požiadal maloletú, aby mu odovzdala kľúče od bytu v H. na adrese G. XX, I. C. a matke oznámil, že sa má o maloletú starať, prehlásiť si na seba maloletej telefón s tým, že otec určí koľko bude na maloletú prispievať. Otec jednostranne zmenil súdom schválenú rodičovskú dohodu a nemá záujem na tom, aby bola maloletá naďalej v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletú vyhodil z bytu. Maloletú prichýlila matka, ktorá sa maloletej ujala a má ju u seba aj v čase, keď má byť podľa súdneho rozhodnutia u otca. Podľa tvrdenia matky, maloletá súhlasí s tým, aby bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že konanie otca je v rozpore s dobrými mravmi a záujmom maloletej, pričom výchova a výživa maloletej je priamo ohrozená. Otec na maloletú matke neplatí výživné.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že maloletá pochádza z manželstva rodičov matky C. D. B. a otca F. B., rozvedeného rozsudkom OS BA IV, ktorým bola maloletá spolu s jej súrodencami, maloletou D. B. nar. XX.XX.XXXX a maloletým F. B. nar. XX.XX.XXXX zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti majú rodičia počas školského roka vykonávať v zmysle rozsudku tak, že otec bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať od pondelka od 18:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa a počas nasledujúcich 7 dní do pondelka do 18:00 hod. a matka bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať od pondelka od 18:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa a počas nasledujúcich 7 dni do pondelka do 18:00 hod. Otec

prevezme maloleté deti v bydlisku matky, matka prevezme maloleté deti v bydlisku otca. Počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR pre bratislavský kraj v každom nepárnom roku v čase odo dňa pred ich vyhlásením od 18:00 hod. do 18:00 hod. v deň ich skončenia budú maloletí v osobnej starostlivosti otca a v každom párnom roku v čase odo dňa pred ich vyhlásením od 18:00 hod. do 18:00 hod. v deň ich skončenia budú maloletí v osobnej starostlivosti matky. Počas zimných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom párnom roku v čase odo dňa pred ich vyhlásením od 18:00 hod. do dňa 31.12. do 18:00 hod. budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca a od 31.12. od 18:00 hod. do 18:00 hod. v deň ich skončenia budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, a v každom nepárnom roku v čase odo dňa pred ich vyhlásením od 18:00 hod. do dňa 31.l2. do 18:00 hod. budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky a od 31.12. od 18:00 hod. do 18:00 hod. v deň ich skončenia budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca. Počas mesiacov júl a august v každom kalendárnom roku v čase od 16.07, od 18:00 hod. nepretržite do 31.07. do 18:00 hod. a v čase od 16.08. od 18:00 hod. nepretržite do 01.09. do 18:00 hod. budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca. Počas mesiacov júl a august v každom kalendárnom roku v čase od 01.07. od 18:00 hod. nepretržite do 16.07. do 18:00 hod. a v čase od 31.07. od 18:00 hod. nepretržite do 16.08. do 18:00 hod. budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Počas letných, jarných a zimných prázdnin bude preberanie a odovzdávanie maloletých detí realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má maloleté deti práve v osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič, ktorý má mať maloleté deti v ďalšom období v striedavej osobnej starostlivosti. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloleté deti sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčilo.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, podľa , , veta prvá (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že takýto návrh matky maloletej nie je dôvodný.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom matky a k návrhu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebola zo strany matky osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej matkou navrhovanou zmenou zverenia maloletej a výživného upravených právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.07.2022, sp. zn. -66 formou neodkladného opatrenia, preto návrh matky zamietol.

1.5 S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, aj vzhľadom na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že z jej dôkazov doložených k návrhu jednoznačne vyplýva, že konaním otca došlo k ohrozeniu maloletej a bezprostredne hroziacej ujme, ktorá si vyžaduje zásah a rozhodnutie súdu, nakoľko vzhľadom na ÚPP k maloletej, ktoré bolo súdom upravené vo veci samej, a to formou striedavej osobnej starostlivosti sa v čase, keď sa má maloletá nachádzať v osobnej starostlivosti u otca, sa maloletá ocitla bez strechy nad hlavou a tento stav trvá. Z predložených dôkazov je podľa názoru matky jednoznačné, že maloletú otec vyhodil z bytu, zamedzil jej prístup do bytu, odoprel osobnú starostlivosť, a teda v čase, keď je mu maloletá zverená do osobnej starostlivosti, ju otec nezabezpečuje. Rovnako matka osvedčila, že otec sa o maloletú v rozhodnom období nestará a nehradí jej výživné, ohrozuje a porušuje práva maloletej chránené Dohovorom a porušuje ustanovenia Zákona o rodine.

2.2 Samotné rozhodnutie súdu sa čo do vyhodnotenia matkou predložených dôkazov a ich odôvodnenia javí ako arbitrárne, nezrozumiteľné, nakoľko súd neuviedol, prečo sa mu predmetné dôkazy, ktoré matka predložila k návrhu, javia ako nedostatočné, a teda ako má súd preukázané, že nehrozí bezprostredná

ujma maloletej v čase, keď sa maloletá má nachádzať v osobnej starostlivosti otca a ten ju odmieta poskytovať a nehradí maloletej ani výživné. Ako prekvapivé sa matke javí, že súd prvej inštancie si nevyžiadal k návrhu stanovisko ÚPSVaR.

2.3 Matka zdôrazňovala vo svojom odvolaní, že súd je tiež povinný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadať s argumentáciou strán a odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné, inak je arbitrárne, v tejto súvislosti poukázala na nález ÚS 117/07. Rovnako tak právne posúdenie súdu prvej inštancie, kde si vyložil právnu normu tak, že neodkladné opatrenie v matkou navrhovanom rozsahu nie je možné vydať, lebo treba urobiť, resp. vykonať dokazovanie presahujúce dokazovanie v zmysle , matka považuje ako nesprávne právne posúdenie a výklad právnej normy.

3. Otec a kolízny opatrovník maloletej odvolací návrh nepodali. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že vyzvaním maloletej k odovzdaniu kľúčov od svojho bytu nesledoval skutočný záujem ukončiť svoju starostlivosť o maloletú, ale len výchovne na ňu pôsobiť, aby si upratala neporiadok v byte, ktorý spôsobila, že striedavá starostlivosť o maloletú naďalej pokračuje, maloletá aj naďalej rada a ochotne trávi čas u otca a otec má naďalej záujem na pokračovaní v striedavej starostlivosti o maloletú, ktorú starostlivosť považuje za, pre maloletú, najvýhodnejšiu. Na preukázanie svojich tvrdení doložil kópiu Whatsup komunikácie s matkou maloletej z 01.07.2024 – 02.07.2024.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej neodkladným opatrením zamietol.

6. Podľa ust. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nie len obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil

nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , .

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov rodičov k maloletej, podľa , , veta prvá a dospel k záveru, že takýto návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov rodičov spôsobom navrhovaným matkou maloletej. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

9.1 Podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“ ) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9.2 Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9.3 Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.4 Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9.5 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

9.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.7 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život zdravie, a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

9.8 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

9.9 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9.10 Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že maloletá A. sa na základe právoplatného rozhodnutia súdu nachádza v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom rodičia sa v osobnej starostlivosti o maloletú striedajú v týždňových intervaloch, že otec maloletej dňa 01.07.2024, teda v čase, keď sa maloletá nachádzala v starostlivosti matky, maloletú požiadal o vrátenie kľúčov od jeho bytu, a matke oznámil, že sa má o maloletú starať, že matka maloletej len ako reakciu na tento prejav otca bezodkladne dňa 17.07.2024 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 150 eur mesačne a styk otca s maloletou neupraviť, pričom zároveň v ten istý deň matka podala aj návrh vo veci samej na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedený Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. . Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov práve neodkladným opatrením matka videla najmä v tom, že otec takýmto svojim prejavom de facto vo vzťahu k maloletej jednostranne zmenil súdom schválenú rodičovskú dohodu, že otec nemá záujem na tom, aby maloletá A. bola zverená aj jemu do osobnej starostlivosti, pričom táto situácia je vážna, keďže otec maloletú vyhodil z bytu v H., že maloletá v čase kedy má byť v starostlivosti otca, teda nemá kde bývať. Na preukázanie týchto svojich tvrdení predložila časť Whatsup komunikácie s otcom z 01.07.2024, z ktorej je zrejmé len to, že otec maloletej v snahe prinútiť maloletú, aby upratala neporiadok, tejto mal oznámiť, že mu má vrátiť kľúče od bytu v H. a že matke zároveň oznámil, že bude bývať s matkou.

9.11 Pokiaľ teda za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že výchova maloletej zo strany oboch rodičov nie je ohrozená do takej miery, aby bol potrebný okamžitý zásah súdu a aby sa na základe takýchto skutočností o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom ( ) rozhodovalo formou neodkladného opatrenia, navyše, ak sa vo veci vedie konanie vo veci samej o zmenu výchovného prostredia, kde bude potrebné vykonať riadne dokazovanie, je v zmysle vyššie uvedeného potrebné považovať tento záver za správny. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi (napr. prepis sms komunikácie, lekárske správy a pod.), z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je mysliteľné, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania, preto tvrdenia matky o tom, že v čase, keď sa mala maloletá nachádzať v osobnej starostlivosti u otca, je maloletá bez strechy nad hlavou a jej výchova je ohrozená, zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Ako sama matka uviedla, maloletá sa nachádzala v rozhodnom čase v jej starostlivosti, a teda nebol ohrozený jej život, zdravie a priaznivý vývoj, teda maloletá v žiadnom prípade nezostala bez akejkoľvek starostlivosti. I keď maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a teda v súlade s týmto rozhodnutím súdu nie je prechodne aj aktuálny stav, je v prvom rade na zodpovednosti rodičov, aby si tento stav vysvetlili a stanovili si jasne pravidlá, ako bude starostlivosť o maloletú prebiehať do rozhodnutia súdu vo veci samej. Okrem toho z Whatsup komunikácie rodičov z 01.07.2024 až 02.07.2024 predloženej otcom v odvolacom konaní je zrejmé, že otec sa o maloletú v súdom stanovenom rozsahu riadne stará a jeho konanie, ktoré predchádzalo jeho komunikácii s matkou dňa 01.07.2024 malo za cieľ len výchovne pôsobiť na maloletú, aby si splnila povinnosti uložené jej otcom v čase, keď sa nachádzala v jeho starostlivosti (upratanie neporiadku pravdepodobne v byte). Zo vzájomnej komunikácie rodičov predloženej v súvislosti s týmto konaním súdu teda jednoznačne nemožno dospieť k záveru o pravdivosti tvrdení matky, že maloletá nemá kde bývať v čase, kedy má byť v starostlivosti otca.

10. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre dočasnú úpravu osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa nie sú splnené. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe uvedených skutočností. V prebiehajúcom konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje. Záverom konštatuje, že vzhľadom

na vek a potreby maloletej nie je možné v tomto štádiu konania bez ďalšieho upraviť pomery rodičov k maloletej tak, aby takáto úprava pomerov dôsledne zodpovedala jej odôvodneným potrebám, a teda aby bol zachovaný jej najlepší záujem, nakoľko je potrebné dôsledne prešetriť pomery oboch rodičov, čo bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím a ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (, ).

12. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).