Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/121/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobkyne: V. N., nar. XX.XX.XXXX, A. Z. XXXX/XX, N. O., zastúpená splnomocnenkyňou: Bardač s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, O. H. XX, C., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, Námestie sv. Martina 3/A, Holíč, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5C 155/2014-152 zo dňa 4. apríla 2017 v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného patria: 1. Garníže, 2. Koberec, 3. Kuchynské pomôcky, 4. Kuchynské potreby, 5. Žehliaca doska, 6. Sušiak, 7. Utierky, 8. Uteráky, 9. Spálňový nábytok ( manželská posteľ, skrine, komoda ) 10. Kuchynský nábytok ( jedálenský stôl sklenený a 6 kovových stoličiek ), celkovo všetky v zostatkovej hodnote 2,- eur, 11. Pohľadávka voči M. N. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X C. v sume 2.004,65 eur, titulom bezdôvodného obohatenia. Výrokom II. súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného vyporiadal tak, že žalovanému sa prikázali do výlučného vlastníctva veci pod položkami: 1. Garníže, 2. Koberec, 3. Kuchynské pomôcky, 4. Kuchynské potreby, 5. Žehliaca doska, 6. Sušiak, 7. Utierky, 8. Uteráky,

9. Spálňový nábytok ( manželská posteľ, skrine, komoda) 10. Kuchynský nábytok (jedálenský stôl sklenený a 6 kovových stoličiek), celkovo všetky v zostatkovej hodnote 2,- eur, 11. a polovica pohľadávky voči M. N. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X C., t.j. v sume 1.002,325 eur, titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva polovicu pohľadávky voči M. N. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X C., t.j. v sume 1.002,325 eur, titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom IV. súd vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania odôvodnil citáciou § 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a vecne argumentoval tým, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému podľa pomeru úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenkyne a to výlučne do výroku o trovách konania. Ako odvolacie dôvody uviedla § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku podľa ktorého napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z napadnutého rozsudku podľa odvolateľky vyplýva, že v súdnom spore bola úspešná žalobkyňa a preto v jej prospech mal byť aplikovaný § 255 ods. 1 resp. aspoň § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci samej, keďže vo veci samej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne a vyporiadal zaniknuté BSM strán. Poukázala na R 65/1966 podľa ktorého, ak sa vyhovelo návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, navrhovateľka mala vo veci plný úspech a je vylúčené použitie ust. § 142 ods. 2 (teraz § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku), aj keď odporca napokon súhlasil s tým, aby bolo bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Žalobkyňa mala úspech vo veci, aj pokiaľ išlo o rozsah predmetu vyporiadania, ktorý súd prvej inštancie napokon poňal do napadnutého rozsudku. Samotný predmet konania a vyporiadanie BSM súd prvej inštancie zisťoval v priebehu konania nielen na jeho začiatku a teda nielen z podanej žaloby. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania navrhla vyporiadať hnuteľné veci, ktoré ku dňu zániku BSM ostali v byte za trvania manželstva strán v spoločne užívanom stranami, pohľadávku voči M. N. v sume 5.642,97 eur, dlh strán voči A. Z. a I. Z. v sume 1.991,64 eur a dlh strán voči A. Z. a I. Z. v sume 1.400,- eur pričom žalovaný v priebehu konania navrhoval vyporiadať údajnú pôžičku zo strany rodičov vo výške 100.000,- Sk, údajnú kauciu na byt vo výške 1.750,- eur, údajnú pôžičku od rodičov na úhradu nájmu v sume 450,- eur, údajnú úhradu nedoplatku za služby spojené s nájmom bytu v sume 594,- eur a údajnú pôžičku zo strany p. O. A. vo výške 663,88 eur. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyporiadal výlučne iba majetok patriaci do zaniknutého BSM strán, ktorý navrhla žalobkyňa, no vôbec nie majetok, ktorý navrhoval žalovaný. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa bola nepochybne úspešná v plnom rozsahu a teda napadnutý výrok považuje za nesprávny, ale aj za extrémne nespravodlivý. Súd sa opomenul zaoberať tým, či sú alebo nie sú splnené podmienky podľa § 257 Civilného sporového poriadku na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 2/2008 zo dňa 25. februára 2009. Žalobkyňa je názoru, že mala plný úspech vo veci a napriek uvedenému súd prvej inštancie sa pri tomto druhu konania danej procesnej situácii mal obligatórne zaoberať aj prípadným nepriznaním náhrady trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku, jeho zdôvodneným v tejto otázke, malo byť poňaté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie tak mal pred priznaním náhrady trov konania v plnom rozsahu žalovanému zvážiť § 257 Civilného sporového poriadku aj z toho pohľadu, že v súdnom konaní bolo zrejmé, že žalobkyňa je proti žalovanému zjavne finančne znevýhodnená a že sa snažila o vyporiadanie aj mimosúdne a žalobkyňa nemarila dané súdne konanie. Súd prvej inštancie sa týmto aj odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov ktorá pri konaniach v ktorých obe strany by mohli byť v postavení žalobcu predpokladá splnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a nepriznáva stranám trovy konania, pokiaľ v konaní nie je preukázaný opak. Poukázala na zdôvodnenie rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C 48/2012 zo dňa 8. februára 2017. Domáhala sa, aby odvolací súd vyniesol rozsudok podľa § 388 Civilného sporového poriadku, ktorým rozsudok v napadnutej časti zmení tak, že žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100%, eventuálne žiadnej zo strán sa nepriznáva náhrada trov konania a eventuálne vec v napadnutom výroku zruší a vráti súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie s tým, že žalobkyne sa priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný prostredníctvom advokátky. S odvolaním žalobkyne nesúhlasí. S napadnutým výrokom sa stotožňuje, považuje ho za vecne a právne správny. Žalobkyňa vo výpočte dôvodov hodných osobitného zreteľa zvýraznila svoju sociálnu situáciu, nikdy však nedeklarovala, že by jej sociálna situácia bola zlá. Z tohto dôvodu nemôže byť sociálna situácia dôvodom na použitie § 257 Civilného sporového poriadku. V predmetnom konaní žalobkyňa okrem hnuteľných vecí uviedla dlh voči rodičom vo výške 1.750 eur a to z titulu uhradenia zálohy za mestský byt, pôžičku voči rodičom žalobkyne vo výške 46.000,- Sk/1.526,92 eur a údajnú pohľadávku voči rodičom žalovaného vo výške 5.676,82 eur. Žalobkyňa žiadala, aby jej vyplatil sumu 3.933,80 eur. Žalobkyňa neoznačila ani žiadne hnuteľné veci, ktoré mali patriť do BSM. Až účelovo vo vyjadrení zo dňa 30.03.2017 zmenila toto svoje stanovisko, pretože pre neexistenciu žiadnych aktív hrozilo jej zamietnutie návrhu. V tomto konaní však už nespomína dlh voči rodičom žalovaného. Dôvod prečo z pôvodného dlhu 46.000,- Sk sa stal dlh vo výške 60.000,- Sk nevysvetlila. Ďalším zarážajúcim konaním zo strany žalobkyne bolo zahrnutie sumy vo výške 5.642,97 eur do masy BSM. Na tejto sume zotrvávala žalobkyňa počas celého konania a to aj napriek dôkazom, ktoré tvrdenia vylučovali. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalobkyne, že mala vo veci plný úspech nemá žiadnu oporu v rozsudku. V zmysle súdnej praxe musí súd pre tzv. plný úspech vo veci na iné účely trov konania nielen spoluvlastníctvo vyporiadať, ale ho musí vyporiadať tak ako bolo navrhované. Žalobkyňa však navrhovala vyporiadať nielen úplne odlišný majetok, ale dokonca aj za iných podmienok, ako bolo rozsudkom rozhodnuté a ešte aj v inej hodnote. Hnuteľné veci žalobkyňa vyporiadať nielenže nenavrhovala, dokonca odmietala aj ich existenciu. Ich zaradenie až vyjadrením zo dňa 30.03.21017 je účelovou snahou žalobkyne. Žalobkyňa žiadala zaradiť do BSM aj údajné dlhy voči jej rodičom. Tieto neboli zaradené do BSM. Suma, ktorú žalobkyňa navrhovala na vyplatenie rozdielu z majetku nadobudnutého počas manželstva je značne odlišná od tej ktorú určil súd, preto žalobkyňa žiadala uhradiť sumu 4.492,31 eur, pričom súd rozhodol o povinnosti na sumu 2 eurá. Na základe uvedeného nie je zrejmé, ako sa žalobkyňa dopracovala k záveru, že mala plný úspech vo veci. Už len veta vo výroku rozhodnutia o zamietnutí čo len časti žaloby, plný úspech žalobcu logicky vylučuje. Súd rozhodol odlišne od návrhu žalobkyne a to v rozsahu majetku patriaceho do BSM v spôsobe vyporiadania majetku a dokonca aj v časti vyplatenia sumy, ktorú žalobkyňa požadovala. Žalobkyňa bola úspešná v 0,04%. Nakoľko žalobkyňa úspech v súdnom konaní nemala, súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Navrhuje napadnutý výrok potvrdiť a priznať žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).

7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) zaniklo zánikom ich manželstva. Už právoplatným (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) prvým výrokom preskúmavaného

rozsudku súd prvej inštancie určil hnuteľné veci a pasíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, druhým výrokom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci a pasíva, prikázal žalobkyni polovici pohľadávky, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 eur, tretím výrokom vo zvyšku súd žalobu zamietol.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním (mimo iného) vo výroku o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že žalovanému priznal podľa pomeru úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. So záverom súdu prvej inštancie o priznaní práva na náhradu trov konania žalovaného v plnom rozsahu nesúhlasila žalobkyňa a v odvolaní poukazovala na to, že žalobkyňa mala plný úspech vo veci samej, keďže vo veci samej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne a vyporiadal zaniknuté BSM strán a zároveň sa súd prvej inštancie sa pri tomto druhu konania danej procesnej situácii mal obligatórne zaoberať aj prípadným nepriznaním náhrady trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

12. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal z parity podielov oboch strán, teda každej z nich sa dostal rovnaký podiel vo finančnom vyjadrení, preto tu nemožno hovoriť o procesnom úspechu, či neúspechu niektorej z nich. Vzhľadom na rovnaký úspech žalobkyne i žalovaného v konaní, každá strana má platiť náhradu trov konania štátu rovnakým dielom.

13. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala, že súd mal skúmať aj možnú aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Predpokladom použitia § 257 Civilného sporového poriadku je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

15. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach týkajúcich sa strán konania.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že postupoval pri rozhodnutí náhrade o trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, jeho rozhodnutie nie je správnym. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nevyhnutným v danej veci vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

18. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .