Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_pre_zmeškanie_7C-52-2022.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/52/2022
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. C., právne zast.: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - B. X, t. č. A. D., E. XXXX/X, XXX XX C. - D. C., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:
-skrinku na topánky v hodnote 50,-eur -skrinku pod akvárium v hodnote 150,-eur -mikrovlnú rúru v hodnote 70,-eur -rýchlovarnú kanvicu v hodnote 15,-eur -kuchynský riad, príbory, poháre v hodnote 210,-eur -plazma 3D televíziu v hodnote 1200,-eur.
II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- rozkladacia pohovka v hodnote 500,-eur
- detská izba pozostávajúca z dvoch skriniek a písacieho stolíka v hodnote 300,-eur
- detská posteľ a rošt v hodnote 121,-eur
- matrac v hodnote 157,-eur
- stolný počítač v hodnote 180,-eur
- tlačiareň atramentová v hodnote 50,-eur
- stôl a 4 stoličky v hodnote 110,-eur
- hrnce Tescoma 3ks v hodnote 50,-eur
- kuchynský robot Braun v hodnote 200,-eur
- vysávač v hodnote 30,-eur.
III. Súd p r i k a z u j e uhradiť žalobkyne záväzky voči spoločnosti Poštová banka, a. s. Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, tohto času 365.banka, z titulu spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy s F. E., G.. Dvořákovo nábrežie 4,811 02 Bratislava, IČO: 31340890 č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2018 vo výške 12. 000,- eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2018 vo výške 7.800,- eur.
IV. Finančné vyrovnanie zo zhodnotenia v sume 17.280,- eur vynaložené na prenajatý nezariadený byt v D. E., C. H. XX/X na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24. 02. 2017 v y p o r i a d a v a tak, že finančné vyrovnanie pomerne v 1/2-vici vo výške 8.640,-eur prikazuje žalobkyni a finančné vyrovnanie pomerne v 1/2-vici vo výške 8.640,-eur prikazuje žalovanému.
V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu pomerného finančného vyrovnania sumu 8.640,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne a žalobcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou spis. zn. 6P/75/2019 - 64 zo dňa 12.09.2019. Po rozvode manželstva nedošlo medzi žalobkyňou a žalobcom k vypriadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj napriek určitým nezhodám plánovali spoločnú budúcnosť a preto si prenajali v mesiaci marec 2017 „holobyt“ v D. E., C. B. H. XX/X, F.: XXX XX D. E.. Prenajímateľom tohto bytu bola I. C. J., K. XX/XX,XXX XX D. E.. Tento byt začal žalovaný aj rekonštruovať s prísľubom, že sa do neho spoločne so žalobkyňou a ich synom nasťahujú a budú tam žiť ako rodina. Práce a materiál na renováciu prenajatého bytu a hnuteľné veci na zariadenie bytu v D. E. boli hradené z pôžičiek (spotrebných úverov), ktoré zobrala žalobkyňa počas trvania manželstva. Rozsah toho čo sa vykonalo v prenajatom byte vie žalobkyňa od svojho syna, ktorého brával žalovaný so sebou do D. E.. Syn mu taktiež pomáhal pri rekonštrukcii bytu. Žalobkyňa a žalovaný tento byt aj napriek prísľubu žalovaného spoločne nikdy neužívali. Žalovaný sa z bytu v D. E. odsťahoval, dôvod prečo sa tak stalo žalobkyňa nepozná. Žalobkyňa tvrdí, že nič z týchto vecí žalovaný nedoniesol do spoločnej domácnosti. Hnuteľné veci žalovaný odviezol nevedno kam, žalobkyňa nemá o tom žiadnu vedomosť. Žalobkyňa má však vedomosť, že žalovaný veci, ktoré sa nachádzali v byte v D. E. pravdepodobne čiastočne rozpredal a časť nechal prenajímateľom z dôvodu, že im bol dlžný nájomné. V súčasnosti byt v D. E. už žalovaný nevyužíva. Žalobkyňa zobrala spotrebné úvery, ktoré boli použité na rekonštrukciu bytu v D. E., na opravu auta na Slovensku aj v Nemecku, na doplatenie leasingu. Všetky peniaze z týchto spotrebných úverov použil výlučne žalovaný. Jednalo sa o tieto spotrebné úvery: a)zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXX od Poštovej banky, a.s. zo dňa 24.07.2018 vo výške 12 000,- eur, ktorý čerpala dňa 24.07.2018, a splácala žalobkyňa po 166,70 eur/mesiac. Dohodnutý počet mesačných splátok bol 96 mesiacov a termín konečnej splatnosti úveru je 25.07.2026. Celková suma, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť za poskytnutý spotrebný úver, je 16.243,00 eur a b) zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXX od Poštovej banky, a.s. zo dňa 12.11.2018 vo výške 7800,00 eur, ktorý čerpala dňa 12.11.2018 a splácala žalobkyňa po 114,03 eur/mesiac. Dohodnutý počet mesačných splátok bol 96 mesiacov a termín konečnej splatnosti úveru je 25.11.2026. Celková cena, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť za poskytnutý spotrebný úver je 10.945,82 eur. doposiaľ uhradila z oboch úverov sumu 16.426,22 eur. Následne upravila petit tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku mimo trov konania, nakoľko žiadala, aby jej žalovaný nahradil trovy konania v plnom rozsahu.
2. Žalovaný sa k žalobe, ani k úpravám petitu nevyjadril.
3. Podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z.z., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
4. V zmysle § 275 zákona č. 160/2015 Z.z., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
5. Podľa § 277 ods. 1, 2, a 3 zákona č. 160/2015 Z. z., ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2
môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
6. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
7. Podľa § 167 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
8. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
9. Podľa § 148 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
10. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
13. Pod pojmom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má Občiansky zákonníka na mysli likvidáciu bezpodielového spoluvlastníctva, teda usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy spoluvlastníctva a to všetko podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ.
14. Výsledkom vyporiadania je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve každého manžela, teda k veciam, ktoré zostávajú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, stráca druhý manžel vlastnícke právo. Účinky vyporiadania nastanú až dňom, keď sa stane právny úkon o vyporiadaní platný, resp. keď nadobudne rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva právoplatnosť.
15. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov pokiaľ sa týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže.
16. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedla, že ak sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, navrhuje jeho vydanie.
17. Súd mal v danom spore za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie. Súd žalovaného na pojednávanie riadne predvolal a to predvolaním zo dňa 28.03.2024, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 05.04.2024. Žalovaný bol poučený o možnostiach vydania rozsudku pre zmeškanie a to v prípade, ak svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Žalovaný
svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Počas celého konania aktívny nebol a to aj napriek tomu, že písomnosti zo strany súdu mu boli riadne doručované.
18. Inštitút rozsudku pre zmeškania žalovaného predstavuje sankciu nedostavenia sa a neospravedlnenia sa vážnymi okolnosťami. V takomto prípade ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie a neospravedlní svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami, tak je irelevantné, či žalovaný sa vo veci vyjadroval pre pojednávaním. Rozsudok pre zmeškania sa vydáva bez ohľadu na to, či žalovaný bol aktívny alebo nie, pokiaľ súd splnené podmienky podľa § 274 CSP.
19. Rovnaký právny názor zastáva aj Krajský súd v Žiline, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 13Cob/113/2019 zo dňa 06.08.2019, 14 Cob/54/2019 zo dňa 19.9.2019, a sp. zn. 13Cob/99/2019 zo dňa 26.06.2019 uviedol, že: „Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Je potrebné prisvedčiť záverom okresného súdu v tom, že žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť, dôvod hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, nie sú vážnymi okolnosťami neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom termíne pojednávania okresným súdom. Naviac, ako uviedol okresný súd, tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť zostala len v rovine tvrdení právneho zástupcu žalovaného. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania nemajú charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní.
20. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NSSR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.“ Obdobne aj Krajský súd Prešov sp. zn. 7 Co/180/2018 zo dňa 21.1.2019, sp. zn. 14 Co/6/19 zo dňa 4.6.2019).
21. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/189/2017 zo dňa 27.02.2018, osobitne na uznesenie NSSR sp. zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa 22.11.2018. NNSR v uznesení poukázal na ust. § 274 CSP, ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých .... „ Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. § 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. § 274 CSP.“
22. V prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd preto rozhodol vo veci formou kontumačného rozsudku, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24 CoP 121/2017 z 9. 5. 2018).
24. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
Poučenie:
: Proti I. až V. výroku tohto rozhodnutia pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Proti výroku VI. výroku tohto rozhodnutia, o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 355 a § 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.