Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-51-2023.pdf
PDF · 159.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/51/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E., zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom Prievidzská 254/26, Bojnice, IČO: 42 273 927 proti žalovanému F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H., zastúpenému LEGAL POINT, s.r.o, so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18C/48/2022-107 zo dňa 25. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) , strán sporu, patrí: 1. hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 7.940,- eur a to: zariadenie obývačky: 1 ks komoda pod TV v zostatkovej hodnote 40,- eur, 4 ks police v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks komoda so zásuvkami v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks vysoká policová komoda v zostatkovej hodnote 90,- eur, zariadenie kuchyne: 1 ks kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 50,- eur, 4 ks stoličky v zostatkovej hodnote 60,- eur, 1 ks gauč v zostatkovej hodnote 300,- eur, zariadenie spálne: 2 ks matrace v zostatkovej hodnote 200,- eur a osobné motorové vozidlo G. I. J. X,X K. L. E. XXX L. v zostatkovej hodnote 7.000,- eur, 2. zostatková finančná hodnota kuchynskej linky 300,- eur a zostatková finančná hodnota šatníkovej skrine 100,- eur. Výrokom II. vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal: a) hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 440,- eur a to: zariadenie obývačky: 1 ks komoda pod TV v zostatkovej hodnote 40,- eur, 4 ks police v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks komoda so zásuvkami v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks vysoká policová komoda v zostatkovej hodnote 90,- eur, zariadenie kuchyne: 1 ks kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 50,- eur, 4 ks stoličky v zostatkovej hodnote 60,- eur, b) osobné motorové vozidlo G. I. J. X,X K. L. E. XXX L. v zostatkovej hodnote 7.000,- eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: a) hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 500,- eur a to: 1 ks gauč hodnota 300,- eur, zariadenie spálne: 2 ks matrace hodnota 200,- eur, b) zostatkovú finančnú hodnotu kuchynskej linky 300,- eur a zostatkovú finančnú hodnotu šatníkovej skrine 100,- eur. Výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu vyrovnania podielu
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3.270,- eur do 3 dní. Konanie v časti vyporiadania z majetkovej hodnoty obchodných podielov v obchodnej spoločnosti I. I. spol. s r.o. a v obchodnej spoločnosti I. spol. s r.o. výrokom IV. zastavil a výrokom V. vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému výrokom VI. priznal nárok na náhradu trov konania 100 % s tým, že podľa výroku VII. o poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodne samostatným uznesením.
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol návrhy a vyjadrenia strán a popísal skutkový stav, zistený vykonaným dokazovaním: manželstvo strán vzniklo uzavretím manželstva dňa 22.09.2012 a zaniklo dňa 21.01.2020 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14P/33/2019-51 zo dňa 10.12.2019 o rozvode manželstva s príslušenstvom. Strany sporu v dobe troch rokov po zániku manželstva neuzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa ešte pred uplynutím tejto doby dňa 08.12.2022 podala na Okresnom súde Prievidza žalobný návrh na vyporiadanie BSM. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť I. I. spol. s r.o. (predtým E. D.), IČO: XX XXX XXX, má ako jediného spoločníka zapísaného žalovaného od 21.07.2022, konateľmi sú od 20.05.2016 žalovaný a A. B.. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť M., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, má ako jediného spoločníka zapísaného žalovaného a to od 04.08.2012, konateľom je od 04.08.2012 žalovaný a A. B.. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť I. spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX má ako spoločníkov zapísaných A. B. od 24.11.2020 a žalovaného od 17.05.2022, konateľmi sú A. B. od 24.11.2020 spolu so žalovaným od 17.05.2022. Z LV č. XXXXX okres E., obec E., k.ú. E. vyplýva, že nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom o výmere 374m2 a bytový dom súp. č. XXX stojaci na parcele XXXX je na základe kúpnej zmluvy V 5926/2013 - VZ 4799/2013 vo výlučnom vlastníctve spoločnosti M. spol. s r.o., X. XXXX XXX/XX, E., F.: XX XXX XXX, na uvedenom LV je zapísaných celkovo 56 bytov, z toho 51 bytov je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti M. spol. s r.o. Z listiny predloženej právnym zástupcom žalobkyne na súdnom pojednávaní dňa 28.07.2023 vyplýva text: ,, Najvyšší súd Českej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 07.03.2015 sp. zn. 22Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM: ,,výnosy, užitky a přírustky veci patří do bezpodílového spoluvlastníctví manželú, ať již věc sama je v BSM nebo ve vlastníctví jednoho z manželú”. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu na pojednávaní dňa 28.07.2023 uviedla, že mala záujem sa dohodnúť, dokonca údajne aj sám žalovaný bol zo začiatku aj ochotný sa dohodnúť, ale potom už nie, takže sa nedohodli. Podľa judikátu Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.03.2015 sp. zn. 22Cdo 798/2004 prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM. Ide jej hlavne o obchodné podiely. Žalovaný si 48 dní pred uzavretím manželstva založil spoločnosť M. s.r.o., ktorá neviedla aktívnu podnikateľskú činnosť. Počas manželstva táto spoločnosť nadobudla bytový dom a dnes údajne má táto spoločnosť vlastniť okolo 50 bytov. Ak niekto nadobudne čistú spoločnosť so základným imaním 5.000,- eur a počas manželstva do nej zarobí niekoľkostotisícový majetok, tak toto je predmetom vyporiadania. Žalobkyňa netvrdí, že obchodné podiely patria do masy BSM, len jeho majetková hodnota patrí do masy BSM, lebo žalovaný celé manželstvo vykonával zárobkovú činnosť ako podnikateľ. Počas manželstva prostredníctvom jeho spoločnosti zhodnotil majetok tejto spoločnosti jeho činnosťou. Je nelogické a nejde o správny výklad práva taký, že niekto založí 1 a pol mesiaca pred vznikom manželstva s.r.o., ktorá bola nečinná a uzavrie manželstvo a počas manželstva za 10 rokov manželstva táto spoločnosť nadobudne výrazný majetok a posudzuje sa to, že nemá žalobkyňa nárok na vyporiadanie. Žalobkyňa bola partnerkou. Občiansky zákonník je z roku 1964, kedy bol socialistický hospodársky systém, žiaľ odvtedy sa nič nenovelizovalo, ale je to proti základnej logike. Keby žalovaný bol muž v pracovnom pomere a nepodnikal by a nasporili by si 100.000 eur alebo 50.000 eur, tak dnes by ich súd z toho vyporiadaval s tým, že tieto úspory spadajú do masy BSM. Žalobkyňa navrhla pribrať súdnych znalcov, aby ohodnotili zhodnotenie obchodných podielov v týchto spoločnostiach a následne sa toto vyporiadalo ako prírastok. Trvala na vyporiadaní zhodnotenia obchodného podielu v spoločnosti M. s.r.o., ktorú žalovaný založil 48 dní pred uzavretím manželstva. Dnes má táto spoločnosť majetok niekoľko miliónov, žalobkyňa dala ponuku na 70 tis eur. Konkrétne táto spoločnosť M. počas manželstva nadobudla na základe jeho činnosti 53 bytov v meste E. podľa LV č. XXXXX k.ú. E. a teda došlo k výraznému zhodnoteniu obchodného podielu tejto spoločnosti. Žalobkyňa žiadala vyplatiť sumu 70.000,- eur ako vyrovnací podiel, uznala zostatkovú hodnotu auta 7.000,- eur. Keďže v rámci vyporiadania BSM došlo k dohode účastníkov o vyporiadaní hnuteľných vecí ako aj k dohode na vylúčení niektorých vecí z masy BSM, žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol v intenciách tej dohody. Žalovaný prostredníctvom zástupcu na pojednávaní dňa 28.07.2023 uviedol, že mal za to, že boli už ako manželia vyporiadaní po
rozvode bez toho, že by uzatvárali písomnú nejakú dohodu. Deklaroval, aby si manželka pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala všetko, čo potrebuje a zobrala si aj to osobné auto a v zásade vychádzal z toho, že týmto spôsobom sú spolu vyporiadaní. K tomu predloženému judikátu tento konkrétny judikát NS ČR môže byť trochu vytrhnutý z kontextu a treba to zasadiť do konkrétnych reálií a do konkrétneho typu prírastku, o ktorom sa bavíme, lebo nie je prírastok ako prírastok. Ak aj bola spoločnosť M. s.r.o. založená iba 48 dní pred uzavretím manželstva, tak zákon je exaktný a hovorí jasnou rečou. Dokonca aj v prípade, ak by boli založené spoločnosti počas manželstva, toto samo osebe ešte nestačí, ale je potrebné preukázať zo strany žalobkyne, že boli do týchto spoločností vložené nejaké výlučné investície, čo preukázané nebolo. Nebolo ani produkované žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by o takomto niečom svedčilo. V zmysle týchto okolností tu nie sú dané predpoklady preto, aby súd vôbec zvažoval navrhované ustanovenie znalca. Zhodnotenie obchodného podielu sa nikdy nevysporiadava. Čo sa týka hnuteľných vecí, navrhol, aby manželom ostali hnuteľné veci v rovnakej hodnote v rámci tých hnuteľných vecí si nebudú vyporiadavať nič. Veci, ktoré užíva žalobkyňa, ostanú v jej vlastníctve, vrátane auta. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobkyňa zobrala svoj návrh späť z pomerne veľkej časti, on po rozvode manželstva nemienil požadovať od bývalej manželky akékoľvek plnenie, preto ho aj podanie žaloby takýmto spôsobom a v takomto rozsahu prekvapilo. Na súdnom pojednávaní vo veci dňa 28.07.2023 vrátane písomných podaní účastníci konania označili masu BSM, ktorú tvoria hnuteľné veci: vozidlo G. I. J. X,X K. L. E. XXX L. - zostatková hodnota podľa dohody je 7.000,- eur, zariadenie obývačky: 1 ks komoda pod TV v zostatkovej hodnote 40,- eur, 4 ks police v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks komoda so zásuvkami v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks vysoká policová komoda v zostatkovej hodnote 90,- eur, kuchyňa zariadenie: 1 ks kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 50,- eur, 4 ks stoličky v zostatkovej hodnote 60,- eur, 1 ks gauč v zostatkovej hodnote 300,- eur, spálňa - zariadenie: 2 ks matrace v zostatkovej hodnote 200,- eur, finančná zostatková hodnota kuchynská linka 300,- eur (ako vstavaná súčasť bytu žalovaného), finančná zostatková hodnota šatníková skriňa 100,- eur (ako vstavaná súčasť bytu žalovaného), spolu 8.340,- eur a zhodnotenie obchodného podielu spoločnosti M. s.r.o. za trvania manželstva.
1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že do BSM patria hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 8.340,- eur a to vozidlo G. I. J. X,X K. L. E. XXX L., ktorého zostatková hodnota podľa dohody je 7.000,- eur, zariadenie obývačky: 1 ks komoda pod TV v zostatkovej hodnote 40,- eur, 4 ks police v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks komoda so zásuvkami v zostatkovej hodnote 100,- eur, 1 ks vysoká policová komoda v zostatkovej hodnote 90,- eur, kuchyňa zariadenie: 1 ks kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 50,- eur, 4 ks stoličky v zostatkovej hodnote 60,- eur, 1 ks gauč v zostatkovej hodnote 300,- eur, spálňa - zariadenie: 2 ks matrace v zostatkovej hodnote 200,- eur a zostatkové hodnoty spoločne nadobudnutej kuchynskej linky 300,- eur a spoločne nadobudnutej šatníkovej skrine 100,- eur, ktoré boli kúpené za trvania manželstva do bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného (aktuálne je byt predaný). Na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí ako aj na tom, u koho zostanú tieto hnuteľné veci vo výlučnom vlastníctve sa strany sporu počas konania vzájomne dohodli. Čo do vyporiadania z obchodného podielu obchodnej spoločnosti I. I. spol. s r.o. a I. spol. s r.o. v tejto časti zobrala žalobkyňa svoj návrh na súdnom pojednávaní dňa 28.07.2023 späť, preto sa súd ďalej týmito spornými položkami, ktoré boli žalobkyňou pôvodne označené do masy BSM ďalej nezaoberal a konanie v tejto časti podľa § 144 a § 145 CSP zastavil. Sporným v konaní bolo, či do masy BSM patrí zhodnotenie obchodnej spoločnosti M. s.r.o., kedy žalobkyňa v spore prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdila, že majetková hodnota obchodného podielu uvedenej spoločnosti patrí do masy BSM, pretože žalovaný celé manželstvo vykonával zárobkovú činnosť ako podnikateľ. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 48 dní pred uzavretím manželstva ako jediný zakladateľ založil obchodnú spoločnosť M., spol. s r.o., s počiatočným vkladom do základného imania spoločnosti 5.000,- eur. Základné imanie tejto spoločnosti je 5.000,- eur, pričom žalovaný je 100 % spoločníkom tejto spoločnosti s výškou splateného vkladu spoločníka 5.000,- eur. Podľa údajov z finstat.sk mala táto spoločnosť za rok 2019 majetok 172.899,- eur a za rok 2020 spolu majetok 155.367,- eur. Žalobkyňa má za to, že v rámci vyporiadania BSM so žalovaným má ona nárok na 1 zo zhodnotenia obchodného podielu patriaceho žalovanému v tejto spoločnosti, ku ktorému došlo počas trvania ich manželstva. Po vykonanom dokazovaní súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (ust. § 150 OZ), a preto rozhodol,
že podiely oboch manželov sú rovnaké. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Pri vymedzení obchodného podielu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zásade prevláda záver o tom, že obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto majetková hodnota sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, ktorá pripadá na jeho podiel, pokiaľ zákon neustanoví niečo iné. Zaoberať sa otázkou, či obchodný podiel patrí do BSM pripadá fakticky do úvahy len v prípadoch, pokiaľ jeden z manželov poskytol vklad do spoločnosti z vecí, ktoré sú v BSM resp., len jeden z manželov nadobudol obchodný podiel pri jeho prevode, pričom na nadobudnutie obchodného podielu boli použité prostriedky patriace do BSM. V zmysle ustálenej judikatúry však možno konštatovať, že obchodný podiel v s.r.o. nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM. Ako už bolo uvedené obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu (napr. NS SR 5 Obdo/11/2007), ktorú treba (ak bol nadobudnutý z prostriedkov BSM) v prípade zániku BSM vyporiadať, pričom sa oceňuje obvyklou cenou (NS SR 2Cdo168/2005). Ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (NS SR sp. zn. 8Cdo/196/2018). Obchodný podiel spoločnosti M. s.r.o. žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva a to 04.08.2012, pričom nie je možné, aby na nadobudnutie tohto obchodného podielu boli investované spoločné prostriedky manželov, keď manželstvo bolo uzavreté až dňom 22.09.2012. S poukazom na uvedené obchodný podiel spoločnosti M. s.r.o. ani žalobkyňou tvrdené zhodnotenie tohto obchodného podielu nepatrí do BSM, hoci: a) Žalobkyňa tvrdí, že spoločnosť M. počas manželstva nadobudla na základe činnosti žalovaného 53 bytov v meste E. podľa LV č. XXXXX k.ú. E. a teda došlo k výraznému zhodnoteniu obchodného podielu tejto spoločnosti, pretože pred vznikom manželstva to bola nečinná obchodná spoločnosť, resp. spoločnosť novozaložená, bez aktívnej činnosti a treba to zohľadniť ako príjem žalovaného počas manželstva, pretože jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti bol žalovaný a preto má žalobkyňa za to, že má nárok na vyplatenie zo zhodnotenia hodnoty obchodného podielu tejto spoločnosti nadobudnutého žalovaným. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že pod zhodnotením hodnoty obchodného podielu žalobkyňa vnímala nadobudnutie cca 53 bytov v meste E. ( reálne ich bolo 51 v súlade so zápisom v LV č. XXXXX) do výlučného vlastníctva obchodnej spoločnosti M. s.r.o. a tieto byty, resp. ich trhovú hodnotu je potrebné podľa tvrdenia žalobkyne považovať a zohľadniť ako príjem žalovaného počas manželstva. K tomuto tvrdeniu súd udáva, že s poukazom na predmet podnikania spoločnosti M. s.r.o. boli byty kupované spoločnosťou M. s.r.o. cez bankou poskytnutý úver, čo vyplýva z predmetného LV, kde je zriadené záložné právo v prospech banky. Súd prvej inštancie zastáva názor, že nie je možné ako súčasť BSM vyporiadavať zvýšenie, resp. zhodnotenie hodnoty obchodného podielu, ktorý patrí výlučne jednému z manželov, v danom prípade žalovanému (a to podobne ako by sa nevyporiadaval nárast hodnoty nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov). Vyporiadavať by sa teoreticky mohli prostriedky vynaložené z BSM na tento výlučný majetok žalovaného, takúto skutočnosť však žiadna zo strán sporu netvrdí. b) Žalobkyňa tvrdila, že s poukazom na judikát prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM a pretože podľa nej došlo k výraznému zhodnoteniu obchodného podielu tejto spoločnosti došlo tým k výraznému zhodnoteniu jeho majetku počas manželstva a toto by sa malo ako prírastok zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Predmetný judikát nemožno aplikovať na tento konkrétny prípad, pretože z jeho celého obsahu jasne vyplýva, že išlo o prípad, kedy bola vec získaná za trvania manželstva tak z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov ako aj z prostriedkov patriacich do BSM. V judikáte sa totiž uvádza, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na to, či vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo je vo vlastníctve jedného z manželov (R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk str. 243). Toto stanovisko sa opiera
o znenie § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého do bezpodielového spoluvlastníctva patrí všetko, čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, ibaže by išlo o vec, ktorá je týmto ustanovením z bezpodielového spoluvlastníctva vyňatá. Ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, patrí za podmienok ustanovených v § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva, inými slovami, ak sú na kúpu určitej veci vynaložené popri oddelených prostriedkoch niektorého z manželov tiež prostriedky patriace do BSM, tak získaná vec patrí do BSM účastníkov bez ohľadu na výšku týchto spoločných prostriedkov. V danej veci nebolo žiadnou zo sporových strán produkované tvrdenie, že počas manželstva boli nejaké prostriedky patriace do BSM použité do obchodnej spoločnosti M. s.r.o. Ak žalobkyňa tvrdí, že byty na LV č. XXXXX k.ú. E. (patriace spoločnosti M. s.r.o.) sú akýmsi prírastkom tejto spoločnosti, súd má za to, že v danom prípade u označených 51 bytov patriacich spoločnosti M. s.r.o. nemôže ísť o žiadne ,,prírastky“ obchodnej spoločnosti, ale ide o veci, resp. prostriedky slúžiace k výkonu podnikateľskej činnosti v rozsahu predmetu podnikania tejto obchodnej spoločnosti. c) Žalobkyňa tvrdí (citácia z prednesu zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 28.07.2023): ,, počas manželstva, počas tejto aktívnej činnosti prostredníctvom jeho spoločnosti žalovaný zhodnotil majetok tejto spoločnosti jeho zárobkovou činnosťou, ktorú vykonával počas manželstva, pretože bol v tej spoločnosti zamestnaný a pôsobil v nej ako zamestnanec a zhodnotil majetok.“ Uvedené nebolo preukázané. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnaný v spoločnosti I.. Nebolo teda preukázané, že by žalovaný bol zamestnancom spoločnosti M. s.r.o. a nebolo preukázané ani to, že by táto spoločnosť žalovanému za jeho činnosť vyplatila počas trvania manželstva nejaké kompenzácie, čo žalobkyňa v spore ani netvrdila. Žalobkyňa konzistentne v celom konaní od písomne podanej žaloby až po záverečné vyjadrenie jej zástupcu tvrdila, že svojou zárobkovou činnosťou žalovaný zhodnotil majetok spoločnosti v spoločnosti M. s.r.o. Z obsahu žaloby vyplýva tvrdenie žalobkyne, že táto spoločnosť bola založená 48 dní pred uzavretím manželstva s vkladom do základného imania 5.000,- eur, pričom počas trvania ich manželstva došlo preukázateľne k niekoľkonásobnému zvýšeniu hodnoty obchodného podielu patriaceho žalovanému v tejto spoločnosti. Žalobkyňa má za to, že má nárok na 1 zo zhodnotenia obchodného podielu patriaceho žalovanému v tejto spoločnosti, ku ktorému došlo počas trvania manželstva. Domáhala sa preto pribratia súdneho znalca za účelom určenia aktuálnej hodnoty zhodnotenia obchodného podielu patriaceho žalovanému. Z judikátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp. zn. 6Obdo 30/2009 je zrejmé, že ani obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou BSM, ale súčasťou BSM sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu, čo však nie je tento prípad, keďže obchodný podiel nadobudol žalovaný pred uzavretím manželstva. Súd zamietol návrh žalobkyne na ohodnotenie zhodnotenia obchodného podielu obchodnej spoločnosti M. s.r.o. počas trvania manželstva súdnym znalcom a to v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že žalobkyňou tvrdené zhodnotenie obchodného podielu v spoločnosti M. s.r.o. /podľa jej tvrdení v a), b), c)/ nie je možné zohľadniť do vyporiadania BSM, pretože všetko, čo nadobudla spoločnosť M. s.r.o. patrí tejto obchodnej spoločnosti, založenej žalovaným pred uzavretím manželstva a preto sa súd zaoberal len hnuteľnými vecami ustálenými ako masa BSM vrátane zostatkových finančných hodnôt kuchynskej linky a šatníkovej skrine, ktoré ku dňu zániku BSM ako spoločné veci vnesené do výlučného majetku žalovaného existovali, boli vstavanou súčasťou bytu, avšak ku dňu vyporiadania BSM ich žalovaný neužíva, ani nimi nedisponuje, keďže svoj byt po rozvode manželstva už predal. Súd rozdelil hnuteľné veci patriace do BSM napokon podľa toho, u koho z bývalých manželov sa tieto nachádzali, resp. kto ich doposiaľ t.j. v čase vyporiadania BSM užíval. Žalobkyni pripadli do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 7.440,- eur, žalovanému pripadli do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 900 eur. Celková hodnota vecí v BSM bola súdom ustálená na 8.340,- eur. Polovica tejto sumy, pripadajúca na každého z účastníkov, vychádzajúc zo zásady rovnakého podielu je 4.170,- eur. Súd žalobkyni prikázal z BSM do výlučného vlastníctva hodnotu 7.440,- eur a do výlučného vlastníctva žalovaného hodnotu 900,- eur. Suma, ktorú je preto žalobkyňa žalovanému povinná doplatiť na vyrovnanie ich podielov na BSM predstavuje 3.270,-eur. Tým, že súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť túto sumu žalovanému titulom vyrovnania sa podielov z BSM, bude podiel žalovaného spolu s hodnotou vecí, ktoré pripadli do jeho výlučného vlastníctva (900,- eur) korešpondovať so zásadou rovnakého podielu oboch bývalých manželov. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených v texte vyššie. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 256 CSP tak, že náhradu trov konania priznal žalovanému. Pri vyporiadaní BSM po rozvode manželstva ide o konanie, ktoré možno začať na návrh ktorejkoľvek strany (ide o tzv. iudicium duplex), pričom rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie BSM manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho. V danej veci však o tento prípad nejde. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.04.2016, sp. zn. 22Cdo 3730/2015 pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania o vyporiadanie spoločného majetku manželov je procesný úspech vo veci potrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk; je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať ho k návrhom strán v priebehu konania. Je nutné prihliadať aj na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci prináležia do spoločného majetku a ktoré nie. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.05.2018, sp. zn. 24CoP 121/2017 pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, ako sa v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Žalovaný sa v konaní vyjadril, že ponechal bývalej manželke po rozvode manželstva priestor na to, aby si podľa vlastnej úvahy zobrala zo spoločného majetku čo chce, resp. všetko čo potrebuje, uvedené tvrdenie žalobkyňa nerozporovala. Žalobkyňa si následne aj zobrala veci zo spoločného majetku podľa vlastnej úvahy, čím mal žalovaný za to, že sú týmto po rozvode vyporiadaní. Následne však podľa slov žalovaného prekvapivo podala žalobu o vyporiadanie BSM a pokiaľ tvrdila, že sa aj pokúšala o uzavretie mimosúdnej dohody pred podaním žaloby, toto tvrdenie žalovaný rozporoval a tvrdil, že to nie je pravda. Žalovaný opakovane v spore a to aj po predbežne vyslovenom právnom názore súdu k označeným položkám v mase BSM vo vzťahu k trom obchodným spoločnostiam navrhol žalobkyni, aby za spôsob vyporiadania považovali to, že si žalobkyňa z masy BSM ponechá všetky tie hnuteľné veci vrátane osobného motorového vozidla, ktoré užíva a rovnako tak navrhol, aby veci, ktoré ostali u žalovaného ostali vyporiadaním u neho, čím si nebudú musieť vyplácať žiadny vyporiadací podiel. Na uvedenú ponuku žalobkyňa nereagovala a naďalej trvala na tom, že do masy BSM je potrebné započítať aj zhodnotenie, resp. majetkovú hodnotu spoločnosti M. s.r.o., resp. prírastok tejto spoločnosti, ktorý vznikol za trvania manželstva. Ak sa teda žalobkyňa pôvodne domáhala vyplatenia z titulu vyrovnania podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumy, ktorú na pojednávaní ustálila na sumu 70.000,- eur, pričom v pomerne veľkej časti zobrala žalobu v priebehu súdneho pojednávania späť a výsledok sporu je taký, že je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3.270,- eur, potom je namieste skonštatovať, že žalovaný bol v celom rozsahu v spore úspešný a podľa § 255 ods. 1 v spojení s 256 ods. 1 a 2 CSP mu patrí nárok na náhradu 100 % jeho trov konania. O poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a namietala odvolacie dôvody, podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedla, že nesúhlasí primárne so zamietnutím žaloby vo zvyšku, týkajúcom sa vyporiadania zhodnotenia obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M., spol. s r.o.. Zopakovala všetky svoje skutkové tvrdenia, týkajúce sa uplatneného nároku na vyporiadanie zhodnotenia obchodného podielu v danej obchodnej spoločnosti, ktoré uviedla už v prvoinštančnom konaní. Zdôraznila, že pokiaľ súd poukazuje na to, že žalovaný nebol zamestnancom tejto spoločnosti, toto nevyvracia jeho podnikateľskú činnosť, pretože ako jediný spoločník spoločnosti pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia tejto spoločnosti podľa Obchodného zákonníka riadil a viedol túto spoločnosť, čiže vykonával podnikateľskú činnosť, ktorá priniesla výrazné a majetkové hodnoty počas trvania manželstva účastníkov. Okrem podnikania žalovaný inú zárobkovú činnosť počas trvania manželstva nevykonával, čiže výnosy z tejto činnosti, pretavené do zhodnotenia obchodného podielu tejto spoločnosti počas manželstva účastníkov, spadajú do masy BSM a je potrebné ich vyporiadať. V dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie dochádza k stavu, že ak si niektorý z manželov pred uzavretím manželstva založí do rezervy niekoľko obchodných spoločností, s úmyslom do budúcna obísť prípadné vyporiadanie BSM a počas trvania manželstva zarába iba prostredníctvom spoločnosti, pričom si nevypláca zisk alebo iný príjem zo spoločnosti a všetko reinvestuje do majetku spoločnosti a za niekoľko ročné manželstvo nadobudnú tieto spoločnosti niekoľkostotisícový majetok, čo sa výrazne prejaví na zvýšení hodnoty obchodného podielu, žalobkyňa nemá nárok za roky v manželstve
na nič a podnikajúci manžel sa jej vysmeje. Takýto výklad práva považuje za nesprávny a nezákonný, obchádzajúci základný právny princíp BSM. Súdna prax rieši prípady, keď jeden z manželov založí počas manželstva spoločnosť s ručením obmedzeným, a v rámci vyporiadania BSM sa vyporiadava aj hodnota obchodného podielu určená ku dňu zániku BSM. Analogicky poukázala na to, že v prípade založenia spoločnosti s ručením obmedzeným jedným z manželov počas manželstva sa nevysporiadava iba vklad vložený do základného imania spoločnosti, ale sa zohľadňuje hodnota obchodného podielu v tejto spoločnosti určená ku dňu zániku BSM, teda aj zhodnotenie majetku za trvania manželstva, pretavené do hodnoty obchodného podielu. Práve tento postup je potrebné analogicky použiť aj v súdenej veci. Poukázala na zámer zákonodarcu, ktorý pri vzniku BSM predpokladá stav, že manželia strávia spolu najmä produktívne roky života, kedy sú zárobkovo činní a nimi, ako aj ktorýmkoľvek z manželov nadobudnutý majetok a majetkové hodnoty počas manželstva, spadajú do masy BSM. V tomto prípade žalovaný nadobudol majetkové hodnoty počas trvania manželstva účastníkov tým, že podnikal a výrazne zvýšil hodnotu svojho obchodného podielu v spoločnosti M., spol. s r.o.. Má za to, že má nárok na polovicu zo zhodnotenia tohto obchodného podielu, ku ktorému preukázateľne došlo počas trvania manželstva. S poukazom na to žiadala, aby súd v rámci dokazovania pribral súdneho znalca za účelom určenia aktuálnej hodnoty zhodnotenia obchodného podielu, vlastneného žalovaným v tejto spoločnosti. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého majetková hodnota spočívajúca v zhodnotení obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M., spol. s r.o. počas trvania manželstva, nespadá do masy BSM, považuje za nesprávny. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobkyňa uvádza takmer všetky zákonom dovolené odvolacie dôvody ako vady rozsudku, ktoré však nešpecifikuje. Žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne zrozumiteľne odôvodnený, pričom sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalobkyne o tom, že by súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by vec nesprávne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou je, že žalovaný nadobudol obchodný podiel v spoločnosti M., spol. s r.o. pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, a preto obchodný podiel nepochybne nepatrí do BSM a nemôže byť predmetom vyporiadania BSM. Nie je dôležité a právne významné, v akom čase nadobúdal jeden z manželov veci pred uzavretím manželstva. Rozhodným dňom je deň uzatvorenia manželstva bez akýchkoľvek výnimiek. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že majetok spoločnosti M., spol. s r.o. za rok 2019 je 172.899 eur a z tejto sumy žiada polovicu, nesprávne zaraďuje obchodný podiel do masy BSM a tento naviac nesprávne oceňuje. Inak než na základe znaleckého posudku nie je možné objektívne zistiť hodnotu obchodného podielu, preto sumy uvádzané žalobkyňou, sú irelevantné. Do majetku BSM strán však nepatrí žiaden obchodný podiel. Žalovaný preukázateľne nadobudol obchodný podiel pred uzavretím manželstva, z financií, ktoré neboli v tom čase spoločnými prostriedkami bývalých manželov, čo žalobkyňa ani netvrdila. Návrh žalobkyne na určenie hodnoty zhodnotenia obchodného podielu súdnym znalcom bol nadbytočný dôkaz, ktorého nevykonanie súd riadne zdôvodnil. Zastáva názor, že majetok, ktorý patril do BSM, bol v konaní riadne určený a vyporiadaný. 4. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami podané neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne nariaďovať pojednávanie.
7. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Žalobkyňa v odvolaní deklarovala uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, avšak z hľadiska jeho obsahu (§ 120 ods. 4 CSP) je zrejmé, že namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).
12. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
16. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu.
17. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal BSM manželov tak, že prikázal vo výroku rozsudku špecifikované hnuteľné veci v celkovej hodnote 7.440,- eur žalobkyni, špecifikované hnuteľné veci v celkovej hodnote 900,- eur žalovanému a v tejto súvislosti zaviazal žalobkyňu na vyplatenie sumy 3.270,- eur ako vyrovnávacieho podielu žalovanému. Žalobu v časti o vyporiadanie zhodnotenia obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M., spol. s r.o. zamietol s odôvodnením, že predmetný obchodný podiel žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva, v konaní nebolo zistené, že by na nadobudnutie tohto obchodného podielu boli použité spoločné prostriedky manželov (čo ani nie je reálne
možné, keďže manželstvo bolo uzavreté až po nadobudnutí obchodného podielu žalovaným), a preto žalobkyňou tvrdené zhodnotenie tohto obchodného podielu nepatrí do BSM. Žalobkyňa v odvolaní namietala výlučne nezahrnutie zhodnotenia obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M., spol. s r.o. za trvania manželstva do masy BSM a jeho nezohľadnenie vo vyporiadaní ako i to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz – znalecké dokazovanie ohľadne zhodnotenia obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M., spol. s r.o. za trvania manželstva. V nadväznosti na to nesúhlasila ani s výrokom súdu prvej inštancie o trovách konania.
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.
21. Námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní, boli totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, a podľa názoru odvolacieho súdu po preskúmaní veci nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strán považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
22. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
23. Do BSM patrí v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou tam špecifikovaných vecí. Do BSM patria len veci, ktoré boli nadobudnuté počas trvania manželstva. Ak teda niektorý z manželov vlastnil akúkoľvek vec (hnuteľnú aj nehnuteľnú) ešte pred manželstvom, táto vec patrí výlučne jemu a nebude ani predmetom vysporiadania BSM pri jeho zániku.
24. Obchodný podiel pritom nepredstavuje vec, ale inú majetkovú hodnotu, ktorá je obchodovateľná a oceniteľná v peniazoch. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na obchodnej spoločnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom majetku spoločnosti (§ 61 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podiel spoločníka na čistom obchodnom imaní (§ 6 ods. 3) sa v zásade prejavuje v troch základných formách, t.j. ako podiel na zisku, vyrovnací podiel alebo ako podiel na likvidačnom zostatku. Konkrétne právo na podiel na zisku nevzniká automaticky dosiahnutím zisku, ale až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk (príp. jeho časť) sa
použije na rozdelenie. Spoločníkom obchodnej spoločnosti patria zákonom priznané základné práva, a to jednak a) nemajetkové práva, napr. právo na účasť na riadení spoločnosti; právo na kontrolu a iné a b) majetkové práva, predovšetkým právo na podiel na zisku. Avšak len manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Tieto práva sú oddelené od majetkovej hodnoty samotného obchodného podielu, ktorá - v prípade nadobudnutia obchodného podielu čo aj len jedným z manželov za trvania manželstva - zostáva manželom spoločná (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/700/2004 pri obdobnej právnej úprave). Z ustálenej judikatúry je nepochybné, že ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok sa zo zákona stáva súčasťou BSM, ktorý možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM. Súd, rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu, neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM sa vychádza z jeho stavu v čase zániku BSM, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania (R 27/2007).
25. V súdenej veci nadobudol žalovaný obchodný podiel v spoločnosti M., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX dňa 04.08.2012, a od uvedeného dňa je jediným spoločníkom spoločnosti. Odo dňa 04.08.2012 je zároveň spoločne s A. B. konateľom tejto spoločnosti. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 22.09.2012.
26. Vzhľadom na to, že žalovaný preukázateľne nadobudol obchodný podiel v spoločnosti M., spol. s r.o. pred uzavretím manželstva, nebolo možné v danom súdnom konaní ako súčasť masy BSM vyporadúvať daný obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti M., spol. s r.o., ktorý je jeho výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa v konaní netvrdila ani nepreukázala, že by za trvania manželstva boli zo spoločného majetku, patriaceho do BSM, vynaložené akékoľvek prostriedky na daný obchodný podiel žalovaného, ktoré by bolo možné v rámci vyporiadania BSM považovať za investície manželov zo spoločného majetku na výlučný majetok jedného z manželov, žalovaného. K argumentácii žalobkyne o tom, že majetková hodnota obchodného podielu patrí do masy BSM, z dôvodu, že žalovaný celé manželstvo vykonával zárobkovú činnosť ako podnikateľ, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným ani konateľ tejto spoločnosti nie sú z dôvodu účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sami podnikatelia.
27. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že za trvania manželstva žalovaný vyvíjal činnosť v rámci svojho pôsobenia v danej obchodnej spoločnosti (ako spoločník a konateľ), v dôsledku ktorej činnosti došlo k výraznému zhodnoteniu majetku spoločnosti, a teda aj k zhodnoteniu obchodného podielu žalovaného v danej spoločnosti, išlo nepochybne o zhodnotenie veci, resp. inej majetkovej hodnoty, patriacej výlučne žalovanému (ktorá nepatrila do BSM strán sporu) jeho vlastnou činnosťou, a toto zhodnotenie tak rovnako nemôže byť predmetom vyporiadania BSM strán sporu.
28. Ak žalobkyňa v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 798/2004 zo dňa 07.03.2015, odvolací súd uvádza, že si je plne vedomý zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu, publikovaného pod č. R 42/1972, ktoré taktiež o.i. hovorí o tom, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Po preskúmaní súdenej veci je však zrejmé, že žalobkyňa sa v konaní nedomáha toho, aby do masy BSM boli zahrnuté a následne i vyporiadané výnosy, úžitky či prírastky veci, resp. majetkovej hodnoty, obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti M., spol. s r.o.. Zhodnotenie obchodného podielu patriaceho výlučne jednému z manželov v dôsledku jeho činnosti ako spoločníka alebo konateľa spoločnosti (bez investícií zo spoločného majetku manželov) za trvania manželstva, nemožno totiž podradiť pod pojem výnos, úžitok či prírastok veci. Výnosom či úžitkom z daného obchodného podielu by mohol byť napr. plat, odmena žalovaného ako spoločníka alebo konateľa spoločnosti, podiel na zisku, vyrovnávací podiel, atď, avšak len za podmienky, že boli vyplatené za trvania manželstva. Podľa záverov súdnej praxe i právnej teórie totiž nielen mzda, ale aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov získal počas trvania manželstva (s výnimkami uvedenými v zákone), sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva až okamihom ich vyplatenia niektorému z manželov. Žalobkyňa v konaní netvrdila a nepreukázala, že by žalovanému boli
v súvislosti s jeho účasťou v obchodnej spoločnosti M., spol. s r.o. vyplatené peňažné prostriedky alebo poukázané iné majetkové hodnoty za trvania manželstva, ktoré by mali patriť do masy BSM. Naopak, žalobkyňa opakovane potvrdila, a to i v odvolaní, že žalovanému zo spoločnosti nebol vyplatený zisk alebo iný príjem. Predmetné zhodnotenie obchodného podielu patriaceho výlučne žalovanému nemožno podradiť ani pod pojem prírastok veci, ako sa domnieva žalobkyňa. Prírastkom veci je všetko, čo k veci pribudne. Za prírastky veci sa považujú prirodzené plody (fructus naturales); úžitky spojené s používaním peňazí - úroky z peňazí, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (fructus civiles); úžitky vyplývajúce z používania hnuteľných a nehnuteľných vecí (napríklad ťažba nerastných surovín). Naviac, prírastky veci sa stávajú samostatnými vecami v právnom slova zmysle až po ich oddelení od hlavnej veci, čo v prípade civilných plodov treba posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu (napríklad splatnosť vkladu, prevzatie výnosov (úrokov). / pozri Imrich Fekete, Martina Feketeová: Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, EPOS, Bratislava, 2012, str. 309-311/. Samotné zvýšenie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti patriaceho vlastnícky výlučne žalovanému, za trvania manželstva, tak nemožno subsumovať pod prirodzené ani civilné plody, prírastky veci.
29. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie nedôvodne odoprel vykonať dôkaz, ktorý v konaní navrhla na preukázanie ňou tvrdených skutočností, a to znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky zhodnotenia obchodného podielu obchodnej spoločnosti M., spol. s r.o. za trvania manželstva.
30. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky zhodnotenia obchodného podielu obchodnej spoločnosti DREPA, spol. s r.o. za trvania manželstva, pretože ho považoval za nehospodárne, vzhľadom na to, že ustálil, že žalobkyňou tvrdené zhodnotenie obchodného podielu v spoločnosti M. s.r.o. nie je možné zohľadniť v rámci vyporiadania BSM, pretože všetko, čo nadobudla spoločnosť M. s.r.o., patrí tejto obchodnej spoločnosti, založenej žalovaným pred uzavretím manželstva. S poukazom na to, že odvolací súd dospel k rovnakému záveru o tom, že zhodnotenie obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M., spol. s r.o. za trvania manželstva nepatrí do masy BSM, popísaným záverom súdu prvej inštancie niet čo vytknúť. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pritom nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).
32. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností správne uzavrel, že z dôvodu prikázania hnuteľných vecí, ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania, v hodnote 7.440,- eur žalobkyni a prikázania hnuteľných vecí, v hodnote 900,- eur žalovanému, žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu polovicu sumy 6.540,- eur (7.440 mínus 900), t.j. sumu 3.270,- eur.
33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
35.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.
35.2 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
35.3 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35.4 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35.5 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35.6 Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že mu vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).