Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3CoCsp-52-2021.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Ľ. N., H.. XX.XX.XXXX, C. E.. A.B. XXX/XX, XXX XX N. Š., zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13L. zo dňa 10.09.2021 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.7.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving") a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 138,20 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 83,76 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.", j e n e p r i j a t e ľ n á .
U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014, uvedená v bode 8., ods. 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľa Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. aj tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v či 2 Žiadosti/Zmluvy.", j e n e p r i j a t e ľ n á .
Žalovaný je p o v i n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.7.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Spor právne posúdil podľa ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 3, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1-3 a 5, § 53a ods. 1 § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta prvá, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 273 a § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 298 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok ktorým by určil, že zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014 v znení, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia.
4. Súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári žalovaného, do ktorého boli v bodoch 2. až 6. doplnené osobné údaje žalobcu ako dlžníka a údaje o požadovanom a schválenom revolvingovom úvere s mesačnou splátkou vo výške 52,80 eur, v bode 7. je ohľadom ďalšieho odkaz na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach a v bode 8.1. a 8.4. je uvedený predtlačený text dohody o spornej službe spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti splátok v znení tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
5. Žalobca sa domáhal určenia, že ním označené zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o revolvingovom úvere sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd mal za to, že dojednanie odplaty za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru a jej automatické zrazenie zo sumy dojednaného úveru, ktorý je tak reálne poskytnutý v nižšom, než deklarovanom rozsahu v zjavne neprimeranej výške rovnajúcej sa dokonca priamo takmer súčtu troch splátok, ktorých splatnosť pritom na základe tohto poplatku mala byť len odložená, pričom táto ani nemusí byť reálne poskytnutá, spôsobuje celkom zjavne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ tak predstavuje neprijateľnú podmienku. Napadnuté zmluvné podmienky zmluvné postavenie žalobcu ako spotrebiteľa oproti bežnej zákonnej úprave v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ nepochybne neprípustne zhoršujú. Situácia s odloženou, resp. neskoršou úhradou splátok, okrem možnosti jej dojednania priamo pri úprave ich splatnosti, je totiž, ak by aj reálne nastala, nepochybne dostatočne podporne a primerane riešená zákonnými ustanoveniami, a to najmä ustanoveniami o úročení úveru až do jeho vrátenia a ustanoveniami o zákonných úrokoch z omeškania, ktoré by boli pre spotrebiteľa výhodnejšie, a odklon od nich tak jeho pozíciu nepochybne zhoršuje.
6. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu bola z revolvingového úveru poskytnutá len suma vo výške 791,80 eur a z jeho strany bola zaplatená suma spolu vo výške 862,50 eur, neboli v konaní nijako spochybnené, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal. Súd zistil, že písomné vyhotovenie zmluvy, okrem chýbajúceho údaja o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termínov splátok, neobsahuje napokon ani údaj o podmienkach upravujúcich jeho čerpanie. V texte písomnej zmluvy je uvedený len
počet splátok, zo zmluvy samotnej nie je vôbec zrejmý konkrétny termín splátok, nemožno určiť ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úver. Samotná zmluva neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru je uvedený len v jednostrannom dodatočnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi po podpise zmluvného formulára odkazujúceho tak v čase podpisu zmluvy na ešte neexistujúci resp. nevyplnený či spotrebiteľovi neznámy údaj, čo nepochybne nemožno považovať za súčasť dohodnutej písomnej zmluvy. Keďže zmluva neobsahuje podmienky upravujúce čerpanie úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalovaný prijal plnenie nad rozsah poskytnutého úveru bez právneho dôvodu. Žalobca z poskytnutého úveru 791,80 eur uhradil žalovanému celkom sumu 862,50 eur, a preto má žalobca voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 70,70 eur. Súd žalobcovi priznal uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd neuznal, nakoľko jednak táto nebola dostatočne konkretizovaná, a tiež preto, že subjektívna premlčacia doba sa má počítať od doby, kedy sa žalobca o možnosti vydania bezdôvodného obohatenia dozvedel prvý krát, teda od času konzultácie spotrebiteľa ohľadom zmluvy so združením HOOS, pričom táto konzultácia bola v danom prípade, podľa nespochybnených tvrdení žalobcu, vykonaná menej, ako dva roky pred podaním žaloby. Objektívna premlčacia lehota na podanie žaloby bola tiež zachovaná, nakoľko bezdôvodné obohatenie v danom prípade vzniklo aj na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto je potrebné v danom prípade aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu (rozsudok SD EÚ z 22.apríla 2021 C-485/19 Profi Credit Slovakia).
8. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
9. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie okrem výrokov o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. a súdnou praxou najvyšších súdnych autorít. Náležitosť „konečná splatnosť“ únijné právo vôbec nepozná, čo napokon viedlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť z dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy, kam patrí aj oznámenie veriteľa o schválení úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy sa nachádza v článku 9. ods. 9.1 zmluvných dojednaní. Preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru o tom, že chýbajú podmienky čerpania úveru, pričom si zamieňa pojem „podmienky pre čerpanie úveru“ a „spôsob poskytnutia úveru“. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol.
10. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo, keďže súd prvej inštancie použil správny právny predpis a tento správny právny predpis aj interpretoval. Právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za vadné. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany súdu prvej inštancie bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení súdom prvej inštancie nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
15. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmlúv alebo jej zmeny, pričom aj zmluva o spotrebiteľskom úvere túto charakteristiku spĺňa.
16. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmluve chýba obsahová náležitosť vyplývajúca z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru nebol postačujúci, keďže predmetná listina predstavuje len jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi. V tejto listine, ktorú žalobca ako dlžník nepodpísal, nedošlo k dvojstrannému prejavu vôle, a teda ani k zmluvnému konsenzu o obligatórnych náležitostiach podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. V čase podpisu zmluvy žalobca ako spotrebiteľ nemohol mať vedomosť o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti, vzhľadom na odlišný dátum podpisu zmluvy a dátum oznámenia veriteľa, obsahujúci údaje o dátume splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. Žalobca tak nemal možnosť dodatočne ovplyvniť údaje obsiahnuté v jednostrannom právnom úkone veriteľa a absencia tejto obsahovej náležitosti mala za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Oznámenie veriteľa nie je možné považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na chýbajúci zmluvný konsenzus veriteľa i dlžníka. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená splatnosť úveru, počet splátok 36, pričom v nej nie je uvedené, kedy je splatná prvá splátka, a tak nie je zrejmé, kedy mal žalobca úver začať splácať. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pričom termín konečnej splatnosti úveru nie je možné stotožniť s počtom splátok. Potom nie je možné ani s použitím jednoduchej matematiky vypočítať deň konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu rovnako nie je možné určiť termíny jednotlivých splátok. Samotné neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a preto sa nebolo potrebné ďalej zaoberať ani ostatnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru zistenými súdom prvej inštancie, s ktorými žalovaný v odvolaní nesúhlasí.
17. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, žalobcovi na základe uvedenej skutočnosti vznikla voči žalovanému povinnosť vrátiť len požičanú istinu úveru, bez poplatkov
a bez úrokov. Keďže žalovaný reálne poskytol žalobcovi úver vo výške 791,80 eur a žalobca mu splatil na úver sumu vo výške 862,50 eur, t.j. o 70,70 eur viac, ako mal žalovaný nárok, táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie.
18. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04.)
19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 CSP).
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek 1 CSP. Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne trovy konania nevznikli.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).