Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Sa-26-2020.pdf
PDF · 160.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu T. U., trvale bytom P. P. F., A. XXX/XX, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 10. júna 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 20. marca 2020 číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/ XXXX, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca si uplatnil v súvislosti s prevzatím dieťaťa T. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“) do starostlivosti odo dňa 02.09.2019 nárok na materské a jeho výplatu. Žalobca je príslušníkom Hasičského záchranného zboru, pričom vychádzajú zo skutočností potvrdených v liste zo dňa 01.10.2019, ktorý vyhotovilo Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade (ďalej len „MV SR, ORHaZZ v Poprade“). Žalobca nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky, nečerpal ju a nebol mu upravovaný pracovný čas.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka, pobočka Poprad (ďalej len „pobočka“) po preskúmaní veci rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 23.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 23.10.2019“) podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nepriznala žalobcovi nárok na materské odo dňa 01.09.2019. Dôvodom nepriznania nároku na materské bol záver pobočky, že žalobca nesplnil podmienku skutočného prevzatia starostlivosti o dieťa a zároveň poskytovania starostlivosti dieťaťu.
3. Rozhodnutie zo dňa 23.10.2019 žaloba napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním, o ktorom rozhodla žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX-X/XXXX-BA zo dňa 16.01.2020 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 16.01.2020“), ktorým rozhodnutie zo dňa 23.10.2019 zrušila a vrátila pobočke na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že podľa MV SR, ORHaZZ predloženej žalobcovej dochádzky za mesiac september 2019 žalobca odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti odpracoval 11 dní v mesiaci a to tak, že 10 dní pracoval od 22.30 hod do 5.30 hod a 1 deň od 9.00 hod. do 12.00 hod., v ostatných dňoch mesiaca mal voľno. V dochádzke za mesiac september 2019 bol zároveň uvedený pracovný čas od 7.00 hod. do 7.00 hod.
4. V novom konaní mala pobočka opätovne posúdiť splnenie ostatných podmienok a splnenie podmienok ustanovených v § 31 zákona o sociálnom poistení) a došetriť pracovný čas od 7.00 hod. do 7.00 hod. V prípade splnenia všetkých podmienok mala priznať žalobcovi nárok na materské odo dňa 02.09.2019. Pobočka zároveň mala od Krajského riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Poprade vyžiadať evidenciu dochádzky za mesiace október 2019 a ďalšie mesiace, z ktorých bude zrejmé, že žalobca vykonáva prácu tak, aby naďalej vedel preukázať poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Rozhodnutie zo dňa 16.01.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2020.
5. Pobočka v novom konaní rešpektovala názor žalovanej a postupovala tak, že listom č. XXXXX-XX/ XXXX-PP zo dňa 28.02.2020 požiadala KR Hasičského a záchranného zboru v Poprade o zaslanie žalobcovej dochádzky za mesiace október 2019 až február 2020 a následne po prešetrení predmetnej žalobcovej dochádzky rozhodnutím zo dňa 20.03.2020 opätovne rozhodla, že podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 02.09.2019.
6. Rozhodnutie pobočky zo dňa 20.03.2020 napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca podaným odvolaním.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
7. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán vo veci odvolania T. U. podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 20.03.2020 vo veci nepriznania nároku na materské odo dňa 02.09.2019 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.
8. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala ustanovenia § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že T. U. (navrhovateľ, žalobca) si predložením žiadosti o materské č. B XXXXXXX (ďalej len „žiadosť“) z dôvodu údajného prevzatia dieťaťa T. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“) do starostlivosti odo dňa 02.09.2019 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dobrovoľného nemocenského poistenia.
9. Spolu so žiadosťou boli posudzované tieto dôkazy:
- Rodný list dieťaťa;
- Čestné vyhlásenie k žiadosti o materské zo dňa 02.09.2019, v ktorom matka dieťaťa Mgr. L. U. vyhlásila, že navrhovateľ odo dňa 02.09.2019 preberá do svojej starostlivosti dieťa;
- Čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 02.09.2019, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Hasičský a záchranný zbor (ďalej len „HaZZ“);
- Potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade (ďalej len „MV SR, ORHaZZ“) zo dňa 01.10.2019, z ktorého vyplýva, že v súčasnej dobe neevidujú žiadosť o rodičovskú dovolenku navrhovateľa; -Žiadosť matky dieťaťa Mgr. L. U. o odňatie rodičovského príspevku;
- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 04.09.2019, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ si neuplatnil nárok na rodičovský príspevok; -Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 10.09.2019, z ktorého vyplýva, že matke dieťaťa Mgr. L. U. sa odníma rodičovský príspevok odo dňa 01.10.2019.
10. Na základe všetkých predložených dôkazov, ako aj na základe údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne, pobočka rozhodnutím č. XXX-XXXXXX- K zo dňa 23.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 23.10.2019“) podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nepriznala navrhovateľovi nárok na materské odo dňa 02.09.2019. Dôvodom nepriznania nároku na materské bol záver pobočky, že navrhovateľ nespĺňal podmienku skutočného prevzatia starostlivosti o dieťa, a zároveň poskytovania starostlivosti dieťaťu. Navrhovateľ proti rozhodnutiu zo dňa 23.10.2019 podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.
11. Sociálna poisťovňa, ústredie ( ako odvolací orgán) preskúmala rozhodnutie zo dňa 23.10.2019 a priloženú spisovú dokumentáciu navrhovateľa v celom rozsahu ako i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a dospela k záveru, že rozhodnutie zo dňa 23.10.2019 je potrebné zrušiť a vrátiť pobočke na nové konanie a rozhodnutie, z dôvodu, že podľa MV SR, ORHaZZ predloženej navrhovateľovej dochádzky za mesiac september 2019, navrhovateľ odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti, odpracoval jedenásť dní v mesiaci, a to tak, že desať dní pracoval od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny a jeden deň od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny, v ostatných dňoch mesiaca mal voľno. V dochádzke za mesiac september 2019 bol zároveň uvedený pracovný čas od 7.00 hodiny do 7.00 hodiny. V novom konaní mala pobočka opätovne posúdiť splnenie ostatných podmienok (splnenie podmienok ustanovených v § 31 zákona) a došetriť pracovný čas od 7.00 hodiny do 7.00 hodiny. V prípade splnenia všetkých podmienok mala priznať navrhovateľovi nárok na materské odo dňa 02.09.2019. Pobočka zároveň mala od KR HaZZ v Poprade vyžiadať evidenciu dochádzky za mesiace október 2019 a ďalšie mesiace, z ktorým bude zrejmé, že navrhovateľ vykonáva prácu tak, aby naďalej vedel preukázať poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Uvedené bolo pobočke uložené rozhodnutím číslo XXX-X/XXXX-BA zo dňa 16.01.2020, právoplatným dňa 22.01.2020.
12. Pobočka v novom konaní rešpektovala názor ústredia a postupovala tak, že listom č. XXXXX-XX/ XXXX-PP zo dňa 28.02.2020 (ďalej len „list zo dňa 28.02.2020“) požiadala KR HaZZ v Poprade o zaslanie navrhovateľovej dochádzka za mesiace október 2019 až február 2020, a následne po prešetrení predmetnej navrhovateľovej dochádzky rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-K./XXXX zo dňa 20.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie“) opätovne rozhodla, že podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení navrhovateľ nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 02.09.2019.
13. Rozhodnutie, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 30.03.2020, napadol navrhovateľ riadne a včas podaným odvolaním, pobočke doručeným dňa 20.04.2020. Navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Poukazuje na definíciu riadnej starostlivosti zo zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), ktorá počíta s tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starostlivosti je možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Domnieva sa, že na účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení vykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame celým právnym poriadkom. Postup Sociálnej poisťovne pri priznaní nárokov otcom považuje za diskriminačný, v porovnaní s priznaním nároku na rodičovský príspevok matkám. Navrhovateľ žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
14. Žalovaná ako odvolací orgán následne citovala ustanovenia § 31 ods.1 a 3, § 49 ods.1 a ods.2 zákona o sociálnom poistení.
15. Zdôraznila, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. Navrhovateľ si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z dobrovoľného nemocenského poistenia. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení.
16. Argumentovala, že zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 31 vymedzuje všeobecné podmienky vzniku nároku dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na materské, ktorými sú existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, resp. existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky v ochrannej lehote, t.j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a zároveň zaplatenie príslušného poistného.
17. Osobitnými podmienkami nároku na materské iného poistenca, ktoré určuje § 49 zákona o sociálnom poistení, sú:
-prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa
- vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa)
- najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti
- uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu
- nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.
18. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem „starostlivosť“ a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v zákone o rodičovskom príspevku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, pričom na účely zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku - štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch rokov veku dieťaťa) a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku; rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k novele zákona o rodičovskom príspevku účinnej od 01.01.2011. Zákon v znení neskorších predpisov má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku. Preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch „starostlivosť a riadna starostlivosť“. To platí aj v prípade zákona č. 561/2008 Z.z o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sú použité pojmy „starostlivosť o dieťa“ a „poskytovateľ starostlivosti o dieťa“. Je potrebné uviesť, že ak by bol chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti alebo starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona v znení neskorších predpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zákona je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zákona, a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o rodičovskom príspevku. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na materské.
19. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V uvedených prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a/ zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.
20. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna
starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Pokaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým, resp. v minimálnej miere zmeneným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich diéta, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.
21. Vychádzajúc z predložených dôkazov špecifikovaných vyššie, ako aj z údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne, dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré navrhovateľovi vzniklo odo dňa 01.12.2018 trvalo do dňa 04.09.2019. V rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov.
22. Žalovaná z predloženej navrhovateľovej dochádzky za mesiace september 2019 až február 2020 zistila, že navrhovateľ v období odo dňa 02.09.2019 do dňa 29.09.2019 mal 10 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti. Jedenkrát pracoval od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny a medzi jednotlivými službami mal voľno. V období odo dňa 30.09.2019 do dňa 09.10.2019 bol dočasne práceneschopný. V období odo dňa 10.10.2019 do dňa 31.10.2019 mal 6 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, medzi jednotlivými službami mal voľno a 1 deň čerpal dovolenku. V mesiaci november 2019 mal navrhovateľ 7 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci december 2019 mal navrhovateľ 8 x 24-hodinovú službu s tým, že od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, medzi službami mal voľno. 1 deň čerpal dovolenku a 1 deň mal lekára. V mesiaci január 2020 mal navrhovateľ 5 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, 5 x 8-hodinovú dennú službu a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci február 2020 mal 9 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, 1 x pracoval od 7.00 hodiny do 11.00 hodiny, medzi jednotlivými službami mal voľno a 1 deň čerpal dovolenku.
23. Zároveň z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že navrhovateľ v období odo dňa 15.10.2019 do dňa 31.12.2019 a v období odo dňa 01.01.2020 do dňa 29.02.2020 mal uzatvorenú so zamestnávateľom MK Medical s.r.o. dohodu o pracovnej činnosti. Ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti má uzatvorenú aj odo dňa 01.03.2020 so zamestnávateľom Mepis Healthcare s.r.o. Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 02.09.2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník Hasičského zboru, za obdobných podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. Nemožno preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 02.09.2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará, ako to vyžaduje zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah.
24. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný, príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
25. Navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc dňom 02.09.2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej pracovne vyťažený v rozsahu vylučujúcom súčasné poskytovanie nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný
kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Ako totiž konštatoval aj Ústavný súd SR v nálezoch č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. l. ÚS 306/2010, k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
26. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
27. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ústredie, ako odvolací orgán zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozhodnutie, je tak zákonné a vecne správne.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
29. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10.06.2020 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, v ktorej žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovanej ako aj Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a súhlasil, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo bez pojednávania.
30. Žalobca poukázal na konanie o priznaní nároku na materské, citoval ustanovenia § 31 ods. 1, § 49 zákona o sociálnom poistení. Argumentoval, že podľa žalovanej nie je možné mu priznať nárok na materské, nakoľko nesplnil podmienku skutočného prevzatia starostlivosti o dieťa. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je fiktívna (formálna). Z toho dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým resp. v minimálnej miere zmeneným pracovným úväzkom považovaný za iného poistenca.
31. Žalobca namietal, že právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok
a) prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň, b) dohoda s matkou dieťaťa, c) uplynie aspoň 6 týždňov od pôrodu, d) matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.
32. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.
33. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Pre účely priznania nároku na materské je nutné chápať pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne.
Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.
34. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o povinnosť prerušenia výkonu práce, takáto podmienka nemá oporu v zákone a nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Odo dňa 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Podľa žalobcu nemožno vykladať právne normy proti tomu, čo je jednoznačne a jasne dané v ich slovnom/jazykovom vyjadrení. Ak by podmienka prerušenia pracovnej činnosti mala byť jednou z podmienok pre vznik nároku na materské, bola by rozhodne uvedená v zákone. Iný výklad podľa žalobcu je neprípustný.
35. V neposlednom rade žalobca poukázal aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní nároku na materské matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí dávky aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.
36. Žalobca argumentuje tým, že v zásade je rozdielom medzi podmienkami vzniku nároku na materské u matky a u otca formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Zákon nijako bližšie uvedené nešpecifikuje. Z rozhodnutia žalovanej však vyplýva to, že podľa žalovanej matka počas poberania materského môže vykonávať zárobkovú činnosť bez vplyvu na nárok na materské a starostlivosť o dieťa sa považuje za zabezpečenú, avšak otec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť bez straty nároku na materské, lebo popri zárobkovej činnosti nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa. V uvedenom zjednodušenom zhrnutí právneho názoru žalovanej však absentuje základná logika dôsledkom toho, že žalovaná si citované zákonné ustanovenia vykladá extenzívne a v rozpore s ich jasným znením. Žalovaná ďalej uvádza, že ústredie rozhoduje o každom uplatnenom nároku individuálne, v samostatnom konaní a vo vzťahu k účastníkom konania. Žalobca zastáva názor, že žalovaná nerešpektuje princíp právnej istoty, ktorej neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva a tým aj rozhodovanie správnych orgánov v identických veciach (napr. iné kladné rozhodnutia vo veci priznania nároku na materské, kolegov policajtov alebo hasičov). V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn.44Sa/5/2019, z ktorého niekoľko viet citoval.
37. Žalobca zastáva názor, že žalovaná rozhodla o jeho žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.
IV.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
38. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 28.09.2020 a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Súhlasila, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
39. Zdôraznila, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu (na základe ktorej nepodlieha zákon o sociálnom poistení) a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca v takom prípade fiktívna (formálna) a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti
jednotlivého prípadu a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Prevziať dieťa do starostlivosti a skutočne sa oň starať možno len v prípade ak sa tomu prispôsobia pracovné podmienky. Povinnosťou žalovanej, ako aj pobočky pred vydaním rozhodnutia vo veci bolo skúmať celkovú pracovnú zaťaženosť žalobcu v čase údajného prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti a to na účely zistenia, či mu táto naozaj umožňuje prevziať starostlivosť o dieťa a o toto dieťa sa reálne starať. Zistená pracovná zaťaženosť v predmetnom pracovnom pomere objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom ako to v zmysle uvedených právnych úvah požaduje zákon. Žalovaná zdôraznila, že materský a rodičovský príspevok sú dve úplne rozdielne dávky. Opätovne upozornila na zreteľný úmysel, či priam požiadavku zákonodarcu poskytovať materské len osobe, ktorá sa o dieťa skutočne stará.
40. V závere vyjadrenia k žalobe žalovaná poukázala na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21.03.2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona.
V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)
41. Žalobca nevyužil svoje právo a k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe nezaslal repliku.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
42. Dňa 01.07.2006 nadobudol zákon číslo 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
43. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
44. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
46. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
47. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
48. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
49. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
50. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
51. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 04.02.2022 do 13.04.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 12.04.2022.
52. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým žalobcovi podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnili od 02.09.2019. Nárok na materské žalobca nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa.
53. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
54. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
55. Podľa § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
56. Podľa § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
58. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
59. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu ako jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
60. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadny z namietaných princípov právneho štátu, použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať ako sú dobré mravy a spravodlivosť.
61. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie pojmu starostlivosť o dieťa podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z.z.“) pre účely priznania nároku na materské, správny súd argumentuje, že materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru; účelu ,za ktorým sú poskytované; podmienok ich poskytovania; ich právnej úpravy; oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje; ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Materské je sociálnou dávkou poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne zákon a jeho účelom v zmysle § 2 písm. a) zákona je kompenzácia straty prímu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, ktorého podmienky upravuje zákon č. 571/2009 Z. z. a ako je uvedené v jeho § 1 ods. 2 štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky priznania jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu tzv. lex specialis, a tou je zákon. Teda má rovnakú právnu silu ako zákon č., 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení zákona č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské ako sa v odvolaní domnieva navrhovateľ, a teda ani vysvetľovanie zákonom zavedeného pojmu starostlivosť ako riadnu starostlivosť. Pojem riadna starostlivosť zavedený zákonom č. 571/2009 Z.z. umožňujúci poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu dávky materské. Ustanovenie § 51 zákona s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z akýchkoľvek iných, než zdravotných dôvodov spája zánik nároku na materské už dňom skončenia starostlivosti o dieťa. Z uvedeného jasne vyplýva požiadavka zákonodarcu, aby sa materské poskytovalo osobe, ktorá sa o dieťa skutočne stará.
62. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazuje otcovi ako inému poistencovi po dobu poberania materskej vykonávať zárobkovú činnosť. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovanie starostlivosti takémuto dieťaťu.
63. Správny súd je toho názoru, že žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správne argumentovala, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d/ vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho
prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.
64. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií, napríklad materstvo ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti v prípade iného poistenca. Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vypláca v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej pracuje u zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase za rovnako dohodnutú odmenu.
65. V danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Z údajov evidovaných v informačných systémoch Sociálnej poisťovne dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré žalobcovi vzniklo odo dňa 01.12.2018 trvalo do dňa 04.09.2019. V rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý v zmysle § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtova profesionálnych vojakov. Žalovaná z predloženej žalobcovej dochádzky za mesiace september 2019 až február 2020 zistila, že navrhovateľ v období od 02.09.2019 do 29.09.2019 mal 10 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti. Jedenkrát pracoval od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny a medzi jednotlivými službami mal voľno. V období odo dňa 30.09.2019 do dňa 09.10.2019 bol dočasne práceneschopný. V období odo dňa 10.10.2019 do dňa 31.10.2019 mal 6 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, medzi jednotlivými službami mal voľno a 1 deň čerpal dovolenku. V mesiaci november 2019 mal navrhovateľ 7 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci december 2019 mal navrhovateľ 8 x 24-hodinovú službu s tým, že od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, medzi službami mal voľno. 1 deň čerpal dovolenku a 1 deň mal lekára. V mesiaci január 2020 mal navrhovateľ 5 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, 5 x 8-hodinovú dennú službu a medzi jednotlivými službami mal voľno. V mesiaci február 2020 mal 9 x 24-hodinovú službu s tým, že v čase od 22.30 hodiny do 5.30 hodiny bol v práci v pohotovosti, 1 x pracoval od 7.00 hodiny do 11.00 hodiny, medzi jednotlivými službami mal voľno a 1 deň čerpal dovolenku. Zároveň z informačného systému Sociálna poisťovňa zistila, že žalobca v období odo dňa 15.10.2019 do 31.12.2019 a v období od 01.01.2020 do 29.02.2020 mal uzatvorenú so zamestnávateľom MK Medical s.r.o. dohodu o pracovnej činnosti. Ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti má uzatvorenú aj odo dňa 01.03.2020 so zamestnávateľom Mepis Healthcare s.r.o. Žalobca, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa aj po 02.09.2019 naďalej vykonával službu ako príslušník Hasičského zboru za obdobných podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil, a ani o ňu nepožiadal.
66. Správny súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani v bode, v ktorom žalobca poukazoval na rozdielny postup Sociálnej poisťovne po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k problematike poberania materského zo dňa 10.09.2018. Správny súd zdôrazňuje, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa začala postupovať správne, ak sa odklonila od svojej
predchádzajúcej rozhodovacej praxe kedy Sociálnej poisťovni v zásade postačovalo len preukázanie formálneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a Sociálna poisťovňa sa nezaoberala reálnym premietnutím týchto podmienok do každého individuálneho prípadu. Súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona o sociálnom poistení. Na to, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa musí postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 zákona). Je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie podmienok vyhodnocovala v reálnom premietnutí, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov.
67. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovanej napokon aj so stanoviskom Generálnej prokuratúry zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie "in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t.j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto základných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t.j. priznanie nároku. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť.
68. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 10Sk/3/2017 zo dňa 19.06.2018, z ktorého vyplýva, že... „ je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to uzatvorí nový bez žiadneho iného dôvodu len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech“.
69. Žalobca namietal diskriminačný postup zo strany Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, pričom správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. V konaní nebol preukázaný rozpor v postupe orgánov verejnej správy so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom (§ 307 a nasledujúceho zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktoré sú z použitia správnym súdom vylúčené v zmysle § 25 SSP a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby. Z obsahu administratívneho spisu a z dokazovania správnych orgánov vyplýva, že hlavným motívom žalobcu bolo získať vyplácanie priznaného materského po dobu 28 týždňov v maximálnej výške stanovenej zákonom popri vykonávaní zárobkovej činnosti na plný pracovný úväzok .
70. Žalobca považuje rozhodnutie správny orgánov za nezákonné z dôvodu, že nie je potrebné poskytovať osobnú starostlivosť dieťaťu. Správny súd dáva opätovne do pozornosti účel poskytovania materského. Predpokladom vzniku nároku na vyplatenie materského je strata príjmu spôsobená tým, že daná osoba, ktorá si uplatnila nárok na materské nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu umožňujúcom jej starostlivosť o dieťa a to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť túto starostlivosť. Z obsahu administratívneho spisu, hlavne z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu a jeho dochádzky za mesiace september 2019 až február 2020 vyplýva, že rozsah práce u otca nie je obmedzený, a preto nemohol dieťaťu poskytnúť starostlivosť v zmysle § 49 ods.1 a 2 písm. d/ zákona.
71. Správny súd poukazuje aj na stanovisko verejnej ochrankyne práv zo dňa 06.08.2019, v ktorom bolo konštatované, že v prípade iného poistenca, ktorému žalovaná nepriznala nárok na materské pre nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti bez úpravy pracovného času a zníženia príjmu, nebolo preukázané porušenie základných práv a slobôd.
72. Správny súd zdôrazňuje, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stotožnila s postupom Sociálnej poisťovne, keď v stanovisku zo dňa 21.03.2019 okrem iného uviedla, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské.
73. Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (po bodkočiarku). V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžo 146/2010, podľa ktorého ... „limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány verejnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky“.
74. V závere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.októbra 2021 sp.zn. 7Sžsk/50/2020, ktorý obsahuje ustálený právny názor ohľadom problematiky materského. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že:
„ Na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem starať sa o dieťa podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení účinnom od 01.01.2011. Kým zákon č. 461/2003 Z.z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo strany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z.z. na účely vzniku nároku na rodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou (§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z.)“.
75. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré tvoria jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019) dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú zákonné a dostatočne odôvodnené, podložené citovanými právnymi predpismi, sú zrozumiteľné, dávajú jasnú odpoveď, z akého dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na materské. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí v plnom rozsahu vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
76. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
77. O trovách konania rozhodol podľa § 175 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a pre priznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej nenašiel správny súd výnimočné okolnosti, preto správny súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).