Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/94/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: I. F., D.. XX. D. XXXX, N. N. XX, O. D. N., právne zastúpený: JUDr. Ján Bartánus, advokát so sídlom A. Bernoláka 7, Ružomberok, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti intervenienta: JUDr. Peter Pór, advokát so sídlom Kováčska 32, Košice, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Intervenientovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“) dňa 13. októbra 2014 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1.747,40 € titulom náhrady skutočnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.747,40 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia a sumy 12.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 12.000 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Tvrdil, že dňa 16. júna 2013 bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach - okolie začaté trestné stíhanie pod Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX voči nemu ako obvinenému zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa ods. l písm. b) ods. 2 písm. c) s poukazom na . Žalobca bol zadržaný a predvedený dňa XX. M. XXXX, väzba začala plynúť dňa XX. M. XXXX P. X,XX C.. Dňa XX. M. XXXX podal vyšetrovateľ OR PZ Košice-okolie podnet na podanie návrhu na vzatie žalobcu do väzby, na základe ktorej podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice okolie návrh na vzatie žalobcu do väzby, sp. zn. XPv XXX/XX-X. Dňa 19. júna 2013 bol uznesením Okresného súdu Košice-okolie, pod sp. zn. XTp XXX/XX z dôvodov uvedených v , žalobcu do väzby. Dňa 8. júla 2013 boli uznesením do konania pribratí znalci na posúdenie duševného stavu žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobcovi bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálne retardácia. Dňa 6. augusta 2013 prevzal obhajobu žalobcu nový obhajca a dňa 20. augusta 2013 jeho substituent nahliadol do vyšetrovacieho spisu. Dňa 22. augusta 2013 podal žalobca návrh na zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta. Trestné stíhanie proti žalobcovi bolo zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp. zn. XPv XXX/XX-XX W. XX. V. XXXX. Dňa 31. októbra 2013 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyrozumenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie, v ktorom bolo uvedené, že boli zistené pochybenia na strane postupu policajta. Vo vzťahu k žalobcovi

došlo k porušeniu , , o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. ) (ďalej len „“). Žalobca tak za nezákonné rozhodnutie vo veci označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Košice-okolie zo dňa XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX, rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo XX. M. XXXX a uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie z XX. M. XXXX P. S. W. S., Z.. R.. XTp XXX/XX. Ustanovený ex offo obhajca žalobcu v tomto konaní nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia proti žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že si orgány verejnej správy a ustanovený obhajca nesplnili svoje povinnosti, ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V súlade s judikatúrou NS SR sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj zastavenie konania alebo oslobodenie spod obžaloby. S ohľadom na formu rozhodnutia o zadržaní, pri ktorom nepozná opravný prostriedok, má žalobca za to, že zastavenie trestného stíhania má, čo sa týka náhrady škody, rovnaké účinky ako zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia, preto náhrada škody patrí aj v súvislosti s nezákonným vykonaním zadržania. I keď vylučuje vznik práva na náhradu škody za uznesenie o vzatí do väzby v prípade, ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že osoba nie je trestne zodpovedná, nezakladá to automaticky záver, že takéto uznesenie je vždy zákonné. Žalobca, ako poškodený, má s poukazom na č1. 5 ods. 5 , nárok na odškodnenie, v prípade nezákonného pozbavenia slobody. Za nesprávny úradný postup orgánov konajúcich v mene štátu žalobca považuje a) nezákonný zásah do jeho práv, právom chránených záujmov - samotné pozbavenie osobnej slobody a vzatie do väzby, b) nečinnosť - neskúmanie existencie a trvania dôvodov väzby, c) nečinnosť a prieťahy v konaní - nesplnenie si povinnosti vyšetrovateľom bez odkladu zastaviť trestné stíhanie a prepustiť žalobcu na slobodu, c) nečinnosť a prieťahy v konaní

- nesplnenie si povinnosti zastaviť trestné stíhanie bez zbytočného odkladu a prepustiť žalobcu na slobodu ani po intervencii právneho zástupcu žalobcu. Nakoľko žalobca v čase údajného spáchania trestného činu, nebol a nie je trestne zodpovedný, jeho konanie nenapĺňa znaky trestného činu, je kvalifikovateľné ako trestný čin inak trestný. W. XX. M. XXXX bol vypracovaný znalecký posudok a musel byť doručený najneskôr XX. M. XXXX, ale žalobca bol prepustený na slobodu až XX. V. XXXX. Uvedené možno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa spočíva v porušení povinnosti bezodkladne po doručení znaleckého posudku, podať podnet na zastavenie trestného stíhania. Nesprávnosť úradného postupu prokurátora spočíva v opomenutí zastaviť trestné stíhanie a prepustiť žalobcu z väzby na slobodu. Nečinnosť a prieťahy v konaní sú dané aj tým, že právny zástupca žalobcu podal dňa XX. V. XXXX návrh na zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta a žalobca bol prepustený na slobodu až dňa XX. V. XXXX. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej ujmy a to trov právneho zastúpenia vo výške 1.747,40 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 €. Nakoľko väzba trvala od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX žalobca považuje výšku nemajetkovej ujmy za primeranú.

2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa XX. M. XXXX žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, hoci bol zastúpený advokátom a v danom čase nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, preto štát nemôže niesť zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla. Orgány činné v trestnom konaní aplikujú ustanovenia , a postupujú počas trestného konania v súlade so zákonom, preto nejde o neoprávnený zásah do práv. Skutočnosť, že voči jednotlivcovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, nezakladá automatický odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody. S poukazom na nemožno vyvodiť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo iným pozbavením osobnej slobody, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť alebo pri ňom nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Keďže väzba v sebe obsahuje obmedzenie osobnej slobody, pod ktoré možno subsumovať aj zadržanie a obmedzenie osobnej slobody žalobcu, titulom náhrady škody môže byť len rozhodnutie o väzbe. Nakoľko u žalobcu bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu nepríčetnosti v čase trestného činu, pre ktorý bol trestne stíhaný, nevznikol mu nárok na náhradu škodu z titulu rozhodnutia o väzbe. Ohľadne namietaného nesprávneho úradného postupu žalovaný uviedol, že súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený ustáliť či posudzovať, či v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca si mal v súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uplatniť pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Aj počas konania mal žalobca k dispozícii účinné prostriedky nápravy. Podľa žalovaného sa orgány činné v trestnom konaní nedopustili v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XTp XXX/XX nečinnosti resp. zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku v časti majetkovej škody ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa X. Z. XXXX doplnil návrh o tvrdenia, že zadávateľom znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaným W.V. XX. M. XXXX, bolo Okresné riaditeľstvo PZ Košice-okolie, a to na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice

- okolie, sp. zn. XTp/XXX/XXXX R. XX. M. XXXX. Opatrením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp/XXX/XX bol žalobcovi ustanovený obhajca JUDr. Peter Pór, ktorý v rozpore s advokátskym poriadkom ako aj advokátskou etikou, nebránil riadne práva a záujmy žalobcu. Právny zástupca žalobcu JUDr. Jakubčík vykonal opakované návštevy žalobcu v dňoch XX. V. XXXX V. XX. V. XXXX. Účelom návštevy dňa XX. V. XXXX bolo poskytnúť žalobcovi jemu zrozumiteľným spôsobom informácie o stave konania a zistiť jeho potreby a podmienky výkonu väzby. Dňa XX. V. XXXX bolo vykonané nahliadnutie do spisu a dňa 22. augusta 2013 vypracovaný návrh na zastavenie konania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta. Dôvodom návštevy okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie dňa XX. V. XXXX bola podľa žalobcu práve snaha o dodržiavanie ustanovení . Žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom bolo zasiahnuté do práv poškodeného na prejednanie veci v primeranej lehote . A to nielen tým, že bol pozbavený osobnej slobody, ale aj tým, že nebol umiestnený do vhodného ústavu s ohľadom na jeho zdravotné postihnutie. Podaním doručeným súdu dňa 27. októbra 2015 žalobca uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 77/2013, možno v jeho prípade hovoriť o dôvodoch tzv. zvláštnej zraniteľnosti. Bolo povinnosťou policajta, prokurátora, sudcu pre prípravné konanie, okamžite po doručení znaleckého posudku, prepustiť žalobcu na slobodu. Postup orgánov činných v trestnom konaní tak bol v zrejmom rozpore s požiadavkou na prednostné a urýchlené rozhodovanie o prepustení z väzby v rámci . Obdobie cca 4 týždňov, počas ktorých znalecký posudok bol vo vyšetrovacom spise, nemožno považovať za primerané. Dôvodnosť uplatňovaného nároku titulom nemajetkovej ujmy žalobca odvodzoval od nálezu ústavného súdu zo XX. M. XXXX, Z.. R.. L.. Ú. XXX/XX, nakoľko vzhľadom na povahu porušenia uvedené nemožno napraviť vo forme reštitúcie, ale iba kompenzácie. Nakoľko žalobca je tzv. zraniteľnou osobou, štát ma pozitívnu povinnosť takúto osobu chrániť. V prípade žalobcu došlo k neprimeranému zásahu do jeho základných práv, konkrétne do práva na slobodu a práva nebyť podrobený tzv. zlému zaobchádzaniu.

4. V štádiu odvolacieho konania vstúpil do konania ako intervenient na strane žalovaného JUDr. Peter Pór, advokát, ktorý uviedol, že žalobca mu vyčíta, že bol pri jeho zastupovaní v predmetnej trestnej veci nečinný a že si nesplnil svoje zákonné povinnosti advokáta. Uviedol, že priamo pred súdom sa žalobca opakovane priznal k tomu, že skutok ako je popísaný v obvinení spáchal, oľutoval ho a zároveň uviedol, že sa nikdy už nedopustí takéhoto konania. Pýtal sa ho teda, či chce podať sťažnosť, no uviedol, že nie a že sťažnosť nemá podávať. Uviedol, že vedel, že už v minulosti bol za takýto skutok žalobca odsúdený a že v čase spáchania skutku bol v podmienečnom treste. Vystupovanie žalobcu do momentu jeho snahy ujsť po rozhodnutí o väzbe sa všetkým prítomným javilo ako normálne, nebol dôvod pochybovať o jeho zdravotnom stave. Za žiadnych okolností teda nevedel urobiť pre klienta viac, pričom ešte XX. M.Ú. XXXX požiadal vyšetrovateľa, aby nariadil prekontrolovanie jeho duševného stavu. Uviedol, že sa necíti byť zodpovedný za žiadnu ujmu, ktorá žalobcovi vznikla. Vo veci sa konalo aj zmierovacie konanie pred orgánmi Slovenskej advokátskej komory, ale bolo to neúspešné. Žalobu neuznáva.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov F.. U. Š., U. C. V. L. C., listinami predložených žalobcami, a to: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 31. januára 2014 (č. l. 11-19), list ministerstva č. XXXXX/XXXX/XX R. X. V. XXXX (č. l. 20), štvrtá a piata strana zápisnice o výsluchu zo XX. M. XXXX (č. l. 21), podnet vyšetrovateľa zo 17. júna 2013 (č. l. 22), návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo 17. júna 2013 (č. l. 23-24), uznesenie Okresného súdu Košice - okolie z XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX (č. l. 25-26), uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie, Č.: P.-XXX/OVK-XXXX R. X. M. XXXX (č. l. 27-28), znalecký A. Č.. XX/XXXX z 13. júla 2013 (č. l. 27-33), návrh na zastavenie trestného stíhania, žiadosť o prepustenie z väzby a žiadosť o preskúmanie postupu policajta z 22. augusta 2013 (č. l. 34), uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp. zn. A. XXX/XX-XX R. XX. V. XXXX (č. l. 35-36), urgencia zo X. P. XXXX (č. l. 37), vyrozumenie o preskúmaní postupu policajta zo XX. P. XXXX (č. l. 38), článok „O. D. N. - O.U. A. O. R. O. D. N. R. P. za D. S. S. S. Z. V. napriek H., Ž. I. R. A., G. O. R. Y. W.. S. Z. W. W. A. V. po O. (č. l. 39-40), uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach - okolie zo XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OVK-XXXX R. X. M. XXXX (č. l. 41-42), zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo 16. júna 2013 (č. l. 43), opatrenie Okresného súdu Košice - okolie R. XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp/XXX/XX (č. l. 104), ďalej vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu Okresnej prokuratúry Košice - okolie,

sp. zn. XPv XXX/XX, a z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný, medzi stranami nesporný, no právne rôzne interpretovaný, skutkový stav.

6. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo XX. M. XXXX je preukázané, že žalobca bol dňa XX. M. XXXX R. V. A. na A. Z. S. O. D. N.. Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie zo XX. M. XXXX, Č.S.: P.- XXX/OVK-XXXX je preukázané, že dňa 16. júna 2013 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality začaté trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému za zločin útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na . Vyplýva z neho, že žalobca sa mal dopustiť trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa tým, že dňa XX. M.na XXXX S. Č. V. P. XX:XX C. O. S. O. D. N. na X.. N. S. F. P. A. X. „. Y.“. C. na Č. C. P. A. V. na Z. O. S. R.. G. Y., I.S.: G. G. V. G. H. D.. O. M. W. C. W. P. za A. X. V. na X. Z. O. S. F. Z. na A. W. V. Z. na Ľ. R. W.Y., Č. O. Z. Š. na Z. O. S. S. S. Y. X.XXX €., A.P. D.. O. M. mal utrpieť ľahké zranenie drobný hematóm v oblasti záhlavia vpravo a odreninu predlaktia pravej ruky predbežne bez PN V. Z.. L.. A. O. ľahké zranenie odreninu predlaktia ľavej ruky predbežne bez PN. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal. Zo štvrtej a piatej strany zápisnice o výsluchu žalobcu zo XX. M. XXXX je preukázané, že žalobca v trestnom konaní uvedeného dňa vypovedal, že základnú školu navštevoval v detskom domove štyri roky, potom nikde neštudoval. Čítať a písať vie. Doposiaľ nikde nepracoval. Alkoholické nápoje užíva príležitostne, drogy neužíva, nefetuje, strelnú zbraň nevlastní. Na psychiatrii bol liečený, pričom bol viackrát aj hospitalizovaný, naposledy v roku 2012. Samotný skutok priznal.

7. Z výpovede svedkyne F.. U. Š. je preukázané, keď sa dozvedela o zadržaní spoluobvineného U. C. a žalobcu, ihneď šla na policajnú stanicu, kde videla v miestnosti žalobcu, ako je na rukách spútaný, sedel na stoličke, plakal, kvílil, vydával neartikulované zvuky, tiekli mu slzy, sople, kymácal sa na stoličke, na prvý pohľad vyzeral, že je duševne chorý, pričom policajtom povedala, že je duševne chorý a má o tom papier.

8. Z podnetu vyšetrovateľa zo XX. M. XXXX vyplýva, že tohto dňa podal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie pod Č.: P.-XXX/OVK-G.-XXXX podnet prokurátorovi na podanie návrhu na vzatie žalobcu ako obvineného do väzby. Z návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice

- okolie zo XX. M. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XX-X M. preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie toho istého dňa podal na Okresný súd Košice - okolie návrh na vzatie žalobcu obvineného do väzby. Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie vzhľadom k spôsobu vyjadrovania žalobcu považovala za potrebné ustanoviť žalobcovi obhajcu. Z uvedenej zápisnice je preukázané znenie opatrenia, ktorým bol žalobcovi ako obvinenému ustanovený obhajca JUDr. Peter Pór. Z uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice - okolie R. XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX je preukázané, že žalobca bol uznesením sudcu pre prípravné konanie vzatý do väzby z dôvodu podľa s tým, že väzba začala plynúť dňa XX. M. XXXX P. X,XX C. V. S. Z. S. Ú. na S. S. S. G..

9. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, Č.: P.-XXX/OVK-XXXX R. X. M. XXXX je preukázané, že do trestného konania boli pribratí znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria na posúdenie duševného stavu žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX S. W. XX. M. XXXX (ďalej len „znalecký posudok“), doručeného vyšetrovateľovi dňa XX. M. XXXX, je preukázaný záver znalcov O.. G. T. V. O.. O. F., Ž. Ž. N. W. Z. Ť. O.U. F. Z. A. Z., podľa O. G. Y. L. P. W. T. XX.X, A.V. Z. G. Y. L. P. L. O.. Z. Ť. F.Y. Z. A. S. A. G. T. (F. Z., A. V. O.). R. G., Ž. Z. Z. S., R.H. Z. V. D. Z. F. I. U. O. M. P., A. F. Z. Ž. S. L. T. R. Y. W., Z. V. A. Z. O. X. V. V. W., Č. P. Z., D. P. Z. S. R. Z., S. G. D. Z. P. V. V. (A.) W. Z. G.. S. R. A. Z. Ď. X.W., Ž. „. S. Č. Z. H. Č.L. D. Z. F. D. V. A. Z. G. V. D. Z. Z. G. P.W.. R. A. H. S., Ž. Ž. vzhľadom na R. Z. Ť.V. O. F. Z. Š. G. V. na Ú.L. L.. S. T. podľa M. D. Z. S. Č. Z. H. Č.L. F. D. V. A. Z. G. V. D. Z. Z. G. P., V. Y.Á. R. H. G., V. V. Z., Ž. S. A. F. XXXX V. XXXX N. S. Z. Z. W. Z. Ť. O. F. X-G. C. na A. P. S. N. V. A. S. W.Z. A. Z., D., G. A. C. N. V. V.Ž. D. S. Z., Ť. R.W., A. A. A. S. R. N. F. Z. P.C. S. R., A. L. N. U. S. V. H. R.G. Z. H.. Ž. S. V. N. R. S. I. U., L.. I. D. V. S. G. F. S. I. D. F.U. X., Z. G. L. Z..

10. Z návrhu na zastavenie trestného stíhania, žiadosti o prepustenie z väzby a žiadosti o preskúmanie postupu policajta R. XX. V. XXXX je preukázané, že žalobca prostredníctvom obhajcu požiadal Okresnú

prokuratúru Košice - okolie o zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta, pričom argumentoval závermi znaleckého posudku a , alinea prvá teda povinnosťou okamžitého prepustenia na slobodu v prípade, ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie a povinnosťou policajta, prokurátora, sudcu pre prípravné konanie a súd skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. V súvislosti so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta uviedol, že je názoru, že vyšetrovateľ PZ O.. L.. Z. Š. mal bezodkladne po doručení predmetného znaleckého posudku podať podnet na zastavenie trestného stíhania podľa a na prepustenie obvineného z väzby. Toto podanie bolo dňa XX. V. XXXX zaslané v naskenovanej podobe e-mailom na adresu Okresnej prokuratúry Košice - okolie a následne dňa XX. V. XXXX bola obhajcom žalobcu osobne doručená Okresnej prokuratúre Košice - okolie. Z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp. zn. A. XXX/XX-XX R. XX. V. XXXX je preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie zastavil podľa trestné stíhanie vedené proti žalobcovi, pretože Ž.V. V. P. D. S. Č. Č. pre D. H. R., A. Ž.I. R. R. R. A. S., Ž. Ž. S. Č. Z.Y. Z. H. R. A. A., S. W. G. D. V. F. A.S. Z. G. V. V. A. M. Z. D., D. Z. Z. G. P. V. A. M. D..

11. Z urgencie žalobcu zo X. P. XXXX vyplýva žiadosť žalobcu, aby bol vyrozumený o výsledku preskúmania postupu policajta, o ktoré požiadal v podaní z XX. V. XXXX. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo XX. P. XXXX, Z.. R.. X A. XXX/XX-XX je preukázané, že pri preskúmaní postupu policajta boli zistené pochybenia a okresný prokurátor uložil riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie vyšetrovateľa disciplinárne postihnúť a vec prejednať na pracovnej porade. Vyšetrovateľovi bolo udelené disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu a vec bola prejednaná na pracovnej porade. Tomu zodpovedá aj obsah dozorového spisu Okresnej prokuratúry Košice - okolie, sp. zn. XPv XXX/XXXX/XXXX, z ktorého je preukázané, že okresný prokurátor listom z X. Z. XXXX upovedomil riaditeľa OO PZ v Košiciach - okolie, že v rámci výkonu prokurátorského dozoru bol zistený závažný nedostatok v procesnom konaní vyšetrovateľa, ktorý v trestnej veci obvineného žalobcu, napriek tomu, že mu bol dňa XX. M.U. XXXX doručený znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalobca trpí závažnou psychickou poruchou a nebol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a nebol schopný svoje konanie ovládať a posúdiť jeho následky, nepredložil ihneď prokuratúre návrh na zastavenie trestného stíhania, teda nepostupoval podľa , v dôsledku čoho bol obvinený nezákonne vo výkone väzby od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX s tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie listom zo XX. P. XXXX upovedomil obhajcu žalobcu, že pri preskúmaní postupu policajta boli zistené pochybenia a riaditeľ odboru kriminálnej polície Košice - okolie dňa XX. Z. XXXX, podal správu o tom, že vyšetrovateľovi bolo udelené disciplinárne opatrenie - zníženie platu a vec bola prejednaná na pracovnej porade. R. Č. „. D. N. - O. A. O. R. O. D. N. R. P. za D. S. S. S. Z. V. napriek H., Ž. I. R. A., G. O. R. Y. W.. S. Z. W. W. A. V. po O. je preukázané, že vec bola medializovaná spolu s vyjadreniami, že vec bola disciplinárne riešená.

12. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že prišli po neho v nedeľu ráno domov policajti, on spal. Rozbili mu dvere a potom ho zobrali na policajnú stanicu, kde ho policajti zbili. Presne si na tieto okolnosti nespomína. Počas rozhodovania o vzatí do väzby plakal a prosil sudcu, aby ho pustil. Bol aj trošku agresívnejší, lebo sa bál a následne ho policajti spacifikovali a nasadili mu putá. S advokátom ex offo nekomunikoval, lebo za ním nebol. Na otázku, aby uviedol priebeh väzby a čo sa počas priebehu väzby dialo uviedol, že spoluväzeň na cele mu bral raňajky, obed aj večeru. Nič nejedol, dokonca ho bez príčiny každý deň napádal a provokoval, pričom mu nič nerobil. Ďalší spoluväzeň ho počas pobytu vo väzbe dvakrát pohlavne zneužil. Na otázku, aby uviedol okolnosti svojho prepustenia z väzby uviedol, že sa potešil skutočnosti, že ho konečne pustia, bude mať kľud a bude doma. Trestné konanie a držanie vo väzbe vnímal ťažko. Na otázku, aby uviedol ako sa cítil, keď ho polícia dala do väzenia uviedol, že plakal a počas celého pobytu sa zle cítil. Počas pobytu vo väzbe dostal dvakrát bitku od dozorcov, pričom im nič neurobil. Dozorcovia mu nadávali, nejednali s ním slušne. Počas návštevy vo väzbe prosil rodinných príslušníkov aj A.. C., aby ho vzali domov, lebo sa zle cítil. Na otázku, aby uviedol, či plakal vo väzení uviedol, že veľmi plakal. Plakal každý deň, až pokiaľ ho nepustili domov. Rodinní príslušníci za ním boli asi dvakrát. A. C. bol za ním raz. Bál sa, bol nervózny, ale agresívny nebol. Bál sa počas celého výkonu väzby. Počas jeho pobytu vo väzbe žalobcovi chýbala rodina, kamaráti, jedlo. Na otázku, aby uviedol, čo sa zmenilo v jeho živote po návrate z väzenia uviedol, že máva nočné mory. Ak vidí policajta, tak sa bojí a radšej sa schová. Niekedy z toho aj plačem.

13. Z výsluchu svedka U. C. je preukázané, že nebol priamo pri zatknutí žalobcu, nakoľko v tom čase už bol zadržaný, ale počul, že o cca. 5 hodine ráno ho príslušníci OO PZ predviedli, kde zároveň bolo počuť aj žalobcu ako kričí, aby ho nebili. O 9,00 h ráno ich spolu eskortovali do CPZ v Košiciach. Žalobcu vo väzbe nenavštívil. Keď sa žalobca vrátil domov, tak sa mu sťažoval, že ho tam bili spoluväzni, nadávali mu a zdôveril sa mu, že bol sexuálne zneužitý spoluväzňami. Keď mu o tom hovoril, po celý čas plakal. Na otázku, aby uviedol či sa mu žalobca zdôveril ako sa cítil vo väzbe, prípadne o iných skutočnostiach počas jeho pobytu vo väzbe uviedol, že mu povedal, že sa bál. Cítil, že je tam veľmi osamelý. Na otázku, či vníma rozdiel v správaní žalobcu pred zatknutím a jeho prepustením z väzby uviedol, že žalobcu pozná asi už 10 rokov. Predtým bol normálny, po návrate z väzby sa bojí, často plače, bojí sa policajtov.

14. Z výsluchu svedkyne L. C. M. A., že je preukázané, že je jeho sesternica. Uviedla, že keď mal 18 rokov, vrátil sa z detského domova a keďže jeho matka o neho neprejavila záujem, prišiel bývať k jej rodičom, ktorý sa ho ujali a odvtedy býva u jej rodičov. Podľa vyjadrenia lekára má mentálne postihnutie, pričom je na úrovni asi 9-ročného dieťaťa. Má rád deti, psíkov. Správajú sa k nemu ako k deväťročnému chlapcovi. Správa sa ako dieťa. Ak vidí, že niekto má hracie autíčko alebo inú hračku, tak aj on chce, aby sa mu takáto hračka kúpila. Čo sa týka povahy žalobcu, je kľudný, nie je agresívny ani ho nikdy agresívneho nevidela. Momentálne je bojazlivý, keď vidí policajné auto, hneď sa schová. Kvôli svojmu zdravotnému stavu bol asi pred štyrmi rokmi liečený na psychiatrii. Voči jej osobe má dôveru, nakoľko ju považuje za vlastnú sestru. Ďalej uviedla, že svedkom zatknutia žalobcu nebola. O tom, že ho zatkli sa dozvedela od svojich rodičov - otca, lebo mama už nežije. Otec jej povedal, že žalobcu zobrali na políciu, aby išla zistiť, či ho prepustia. Ako povedal jej otec, v skorých ranných hodinách I. zobrali policajti na policajnú stanicu a predtým ako ho dali do auta, mal dostať aj bitku. Uviedla, že mal byť zadržaný kvôli tomu, že bol podozrivý z hádzania kameňov na auto policajnej hliadky. Na otázku, či vie uviesť, či žalobca vedel, prečo bol trestne stíhaný a vzatý do väzby uviedla, že podľa nej nevedel, myslím si, že len napodobňoval ostatné deti. Ďalej uviedla, že to bol pre celú rodinu šok, že ho zadržali policajti. Vedeli, že to bude pre neho problém byť zadržaný. Hľadala jeho lekárske záznamy. Išla ráno na policajnú stanicu, kde ich nepustili. Na policajnú stanicu pustili len A.. Š., ktorá odniesla jedlo žalobcovi a U. C. a mala im tlmočiť informáciu o zdravotnom postihnutí žalobcu. V pondelok išla za ošetrujúcou lekárkou žalobcu a požiadala ju o vydanie lekárskej dokumentácie ohľadom jeho zdravotného stavu. Lekárske potvrdenia dala svojmu bratovi O. C., ktorý ich mal odniesť na súd, kde sa rozhodovalo o väzbe. Keď vyšla A.. Z. z policajnej stanice oznámila jej rodine, že žalobca je na tom zle, odmieta jesť a plače. Nebola pri jeho prepustení z väzby. Keď prišiel domov, bol rád, že ich vidí, ale zároveň bol aj veľmi uplakaný a spýtal sa jej, či sa tam ešte musí vrátiť, lebo ak sa tam musí vrátiť, tak sa radšej zabije. Komunikovala so žalobcom bezprostredne po prepustení z väzby. Po návrate domov bol bojazlivý. Vie o tom, že mal byť počas väzby bitý, mal byť aj sexuálne zneužívaný. O týchto veciach rozprával s manželom svedkyne a s ďalším rodinným príslušníkom, kde im hovoril o týchto chúlostivých veciach. Ona za ním na návštevu nešla, pretože on si myslí, že má takú moc, že ho mohla zobrať domov, avšak vie, že to možné nebolo. Nechcel mu priťažiť, preto za ním ani nešla. Keď sa jej manžel vrátil z návštevy od žalobcu, plakal a pýtal sa ako je to možné s takto chorým človekom takýmto spôsobom zaobchádzať. Na otázku, aby uviedla či sa jej žalobca zdôveril ako sa cítil vo väzbe uviedla, že vie, že sa cítil veľmi zle. Vie, že veľmi schudol, pretože počas výkonu väzby jedol máločo. Zdôveril sa jej s tým, že ho bili, spoluväzni mu kradli jedlo. Ďalšie veci vie sprostredkovane od manžela. K sexuálnemu zneužívaniu sa priznal priamo iba jej manželovi, pretože sa veľmi hanbil a oni ako rodina sa to dozvedeli sprostredkovane. Má pocit, že po návrate z väzby sa viac utiahol do svojho sveta. Predtým sa viac venoval svojím koníčkom - psíkom, hral sa s deťmi. Teraz zádumčivo sedí a je letargický. Tiež sa stal trochu verbálne agresívnejším - napr. keď ho niekto zobudí, tak na nich zakričí, čo predtým nerobil. Stále má strach pred policajtmi a keď vidí policajné auto, hneď sa skryje. Všimla si, že keď je sám doma, býva depresívny. Má pocit, že by aj chcel plakať. Tiež, keď sa prechádza vonku tak vidno, že nad niečím stále rozmýšľa.

15. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z XX. M. XXXX je preukázané, že v uvedený deň požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku ministerstvo, pričom požiadal o náhradu škody 1.747,40 € titulom trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v trestnom konaní, a o náhradu nemajetkovej ujmy 12.000 €. Z listu ministerstva č. XXXXX/XXXX/XX R. X. V. XXXX je preukázané, že žiadosť žalobcu ministerstvo posúdilo ako nedôvodnú a vec považuje za vybavenú. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.

16. Vo veci už raz rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo XX. V.U. XXXX, Č.. G.. XC/XX/XXXX- XXX, ktorým žalobu zamietol. Tento rozsudok zrušil Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením

z XX. Z. XXXX, Č.. G.. XXCo/XXX/XXXX-XXX, v ktorom vyslovil právny názor, že za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. P.N. XXXX Z.. R.. X O. Y. XX/XXXX zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014). Stotožnil sa teda s námietkou žalobcu v odvolacom konaní, že právoplatnosťou uznesenia Okresnej prokuratúry Košice - okolie z XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XX-XX, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, sa trestné stíhanie nielen končí, ale zanikajú tým aj účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nakoľko pri objektívnej zodpovednosti štátu sa neposudzuje správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci sa posudzuje v hľadiska výsledku tohto konania, a preto ak bolo uvedeným uznesením prokurátora zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality R. XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX, je potrebné takýto výsledok trestného konania hodnotiť rovnako, ako by došlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Skutočnosť, že žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa treba posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, absolútne právne nesprávne, pretože si len s ťažkosťami možno predstaviť priliehavejšie skutkové okolnosti, ktoré by v materiálnom zmysle napĺňali obsah tejto zákonnej výnimky, pretože je vylúčené požadovať od osoby, ktorá je postihnutá strednou mentálnou retardáciou, aby si sama účinne uplatňovala prostriedky právnej ochrany, teda aj podala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nakoľko je zrejmé, že nemusí byť schopná porozumieť významu poučenia orgánu činného v trestnom konaní, ako tomu bolo na výsluchu dňa 17. júna 2013 (č. 1. 21 spisu). Podľa odvolacieho súdu existovali v čase rozhodovania sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora na vzatie žalobcu do väzby dostatočne významné indície, t. j. vyšetrovateľ, ale aj prokurátor disponovali reálnym poznatkom, že žalobca môže trpieť duševnou poruchou, ktorá môže vylučovať jeho trestnú zodpovednosť podľa , ktoré vyplývali z charakteru konania žalobcu dňa 16. júna 2013, odporu kladeného pri zadržaní, výpovede dňa 17. júna 2013, výpovede svedkyne F.. U. Š., s tým, že o stave žalobcu napokon vypovedá aj skutočnosť, že po výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie sa pokúsil o útek. Vzhľadom na konkrétne špecifiká posudzovanej veci nemožno akceptovať právny záver, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa žalobcovi nevzniklo, nakoľko došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že nebol trestne zodpovedný [ zákona], nakoľko je evidentné, že zákonodarca týmto, zákonným ustanovením mal v úmysle vylúčiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v prípade zastavenia trestného stíhania, ak okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť páchateľa mohli byť zistené až v priebehu vyšetrovania a po vzatí obvineného do väzby, čo nepochybné nie je prípad žalobcu. Súd prvej inštancie mal tiež podľa odvolacieho súdu výsledok vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z X. Z. XXXX, bez ďalšieho považovať za potvrdenie nesprávneho úradného postupu, čiže postupoval v rozpore s , nakoľko jeho zákonnou povinnosťou bolo prevziať jednoznačné závery okresnej prokuratúry o závažnom porušení zákona vyšetrovateľom, ktorý bezodkladne po tom, čo boli znaleckým posudkom, doručeným dňa 30. júla 2013, preukázané skutočnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť žalobcu, v rozpore s vec nepredložil dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie nielen o prepustení žalobcu z väzby na slobodu a zároveň na zastavenie trestného stíhania, ale až dňa 27. augusta 2013, v dôsledku čoho bol žalobca prepustený na slobodu až uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XXXX-XX, teda jeho väzobné stíhanie, ktoré začalo dňa XX. M. XXXX P. X.XX C., bolo v období od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX, t. j. XX W. nezákonné, pričom nezákonným z tohto dôvodu bolo v tomto období aj jeho trestné stíhanie. Záverom preto odvolací súd uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo XX. M. XXXX, Č.S.: P.-XXX/OEK-G.- XXXX je nezákonným rozhodnutím v zmysle , uznesenie sudcu pre prípravné konanie z XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX zakladá žalobcovi právo na náhradu škody v

zmysle a že postup vyšetrovateľa v zmysle vybavenia sťažnosti na jeho postup Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z 2. septembra 2013, bol nesprávnym úradným postupom podľa Týmto právnym názorom je súd viazaný v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

17. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu (ods. 6 až 15) dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

18. Podľa nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

19. Podľa každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

20. Podľa každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

21. Podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (ods. 1). (…) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (ods. 3). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods. 4).

22. Podľa tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

23. Podľa až d) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom

24. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

25. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (ods. 1). Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (ods. 2).

26. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

27. Podľa právo na náhradu škody nevznikne, ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné

stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest.

28. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) (ods. 1). Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ods. 2). Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom (ods. 3). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 4).

29. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11 (ods. 1). Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované (ods. 2).

30. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (ods. 3).

31. Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. V zmysle je podmienkou vzniku nároku na náhradu škody, aby došlo: po prvé: k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánu verejnej moci, po druhé: k vzniku škody, a po tretie: medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť.

33. Z hľadiska prvej podmienky súd poukazuje na to, že zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. P. XXXX Z.. R.. X O. XX/XXXX, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 2/2014).

34. Aplikujúc uvedené východiská na danú vec to znamená, že právoplatnosťou uznesenia Okresnej prokuratúry Košice - okolie R. XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XX-XX, ktorým bolo voči žalobcovi trestné stíhanie zastavené, sa trestné stíhanie nielen skončilo, ale zanikli tým aj účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nakoľko pri objektívnej zodpovednosti štátu sa neposudzuje správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci sa posudzuje v hľadiska výsledku tohto konania, a preto ak bolo uvedeným uznesením prokurátora zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX, je potrebné takýto výsledok trestného konania hodnotiť rovnako, ako by došlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Skutočnosť, že žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa treba posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, pretože si len s ťažkosťami možno predstaviť priliehavejšie skutkové okolnosti, ktoré by v materiálnom zmysle napĺňali obsah tejto zákonnej výnimky, pretože je vylúčené požadovať od osoby, ktorá je postihnutá strednou mentálnou retardáciou, aby si sama účinne uplatňovala prostriedky právnej ochrany, teda aj podala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nakoľko je zrejmé, že žalobca nemohol byť schopný porozumieť významu poučeniu orgánu činného v trestnom konaní na výsluchu dňa 17. júna 2013 (č. 1. 21 spisu).

35. Vzhľadom na špecifiká posudzovanej veci preto súd nemôže akceptovať názor, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa žalobcovi nevzniklo, nakoľko došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že nebol trestne zodpovedný [ zákona]. Z teleologického výkladu totiž vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle týmto zákonným ustanovením zámer vylúčiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v prípade zastavenia trestného stíhania, ak okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť páchateľa mohli byť zistené až v priebehu vyšetrovania a po vzatí obvineného do väzby, čo nie je prípad žalobcu. Opačný výklad by bol tiež v rozpore s , ktorý neobmedzuje vznik nároku na odškodnenie za nezákonnú väzbu podľa len na prípady nezákonnosti väzby z iných dôvodov než pre absenciu trestnej zodpovednosti.

36. Súd výsledok vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z X. Z. XXXX, považuje za potvrdenie nesprávneho úradného postupu s poukazom na Súd poukazuje na jednoznačné závery okresnej prokuratúry o závažnom porušení zákona vyšetrovateľom, ktorý bezodkladne po tom, čo boli znaleckým posudkom, doručeným dňa 30. júla 2013, preukázané skutočnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť žalobcu, v rozpore s vec nepredložil dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie nielen o prepustení žalobcu z väzby na slobodu a zároveň na zastavenie trestného stíhania, ale až dňa XX. V. XXXX, v dôsledku čoho bol žalobca prepustený na slobodu až uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XXXX-XX, teda väzobné stíhanie žalobcu, ktoré začalo dňa XX. M. XXXX P. X.XX C., bolo v období od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX, H.. M.. XX W.í nezákonné, pričom nezákonným z tohto dôvodu bolo v tomto období aj jeho trestné stíhanie. Uvedené možno uzavrieť tak, že uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odbor

kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX je nezákonným rozhodnutím v zmysle , pričom uznesenie sudcu pre prípravné konanie z XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX zakladá žalobcovi právo na náhradu škody v zmysle a postup vyšetrovateľa v zmysle vybavenia sťažnosti na jeho postup Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z X. Z. XXXX, bol nesprávnym úradným postupom podľa

37. Z hľadiska druhej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, vzniku škody, sa musí súd vyjadriť ku každému žalovanému nároku osve.

38. Žalobca si uplatňoval podľa sumu 1.747,40 € titulom náhrady skutočnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.747,40 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia. Vyčíslenie týchto trov je obsiahnuté na č. l. 44 a 45 spisu. Skutočnou škodou sa podľa súdnej praxe rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X O. Y. XX/XXXX, R. XX. W. XXXX). V danom prípade ale, na čo aj správne žalovaný poukazoval, žalobca nepreukázal, že by mu škoda skutočne vznikla, t. j. nepreukázal, že by naozaj došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcu ako poškodeného. Inými slovami, žalobca nepreukázal, že uhradil svojmu obhajcovi predmetné trovy konania, ktoré si následne uplatnil voči žalovanému ako náhradu škody v tomto konaní. Na vznik škody podľa totiž nestačí preukázať súpis vykonaných úkonov, ani to, že jednotlivé úkony boli vykonané, ale je potrebné preukázať, že škoda skutočne vznikla. To žalobca nepreukázal napriek tomu, že to avizoval. Vzhľadom na to súd musel žalobu v tejto časti sumy 1.747,40 € s príslušenstvom zamietnuť.

39. Okrem uvedeného nároku si žalobca uplatňoval tiež nárok na zaplatenie 12.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 12.000 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd je názoru, že v danom prípade nepostačuje podľa iba samotné konštatovanie porušenia práva, pretože došlo k zásahu do základného práva žalobcu na osobnú slobodu. Takýto zásah je podľa súdu potrebné a možné odčiniť len nemajetkovou ujmou v peniazoch. Súd pritom postupoval podľa vykladajúc toto ustanovenie konformne s judikatúrou Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „“) k , pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave , a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť (napr. , ). Do rámca ústavných záruk týchto práv a slobôd treba teda zahrnúť aj záruky poskytované , tak ako ich vykladá a uplatňuje (napr. ).

40. Podľa treba odmietnuť formalistický prístup, ktorý na preukázanie bolesti, stresu, frustrácie a úzkosti, resp. zlých podmienok zadržania spôsobujúcich emocionálnu tieseň nevedúcich k fyzickému zraneniu alebo chorobe, vyžaduje prekladanie dostatočných dôkazov preukazujúcich tieto okolnosti (napr. v kontexte zlých podmienok vo väzbe pozri napr. rozsudok vo veci Iovtchev v. Bulharsko z 2. februára 2006, č. 41211/98, -31, ). Pokiaľ ide o preukazovanie podmienok väzby, dôkazné bremeno nesmie byť nadmerné (rozsudok vo veci Polgar v. Rumunsko z 20. júla 2021, č. 39412/19, ). opakovane konštatoval, že konštatovanie, že podmienky väzby nespĺňali požiadavky , zakladá silný predpoklad, že poškodenej osobe spôsobili nemajetkovú ujmu. Vnútroštátne pravidlá a prax, ktorými sa riadi odškodňovanie musí odzrkadľovať existenciu tohto predpokladu a nie podmieňovať odškodnenie schopnosťou žalobcu preukázať vonkajšími dôkazmi existenciu emočnej úzkosti. Podriadenie priznania odškodnenia schopnosti sťažovateľa preukázať pochybenie orgánov a nezákonnosť ich konania preto môže viesť k strate účinnosti existujúcich prostriedkov nápravy. pripomenul, že zlé podmienky vo väzbe nie sú nevyhnutne výsledkom nedostatkov, ktoré možno pripísať väzenskej správe, ale sú najčastejšie spôsobené komplexnejšími faktormi, napríklad problémami trestnej politiky, čo na neoprávnenosti zásahu do práv nič nemení (rozsudok vo veci SY v. Taliansko z 24. januára 2022, č. 11791/20, ).

41. Z výsluchu žalobcu, ako aj z výsluchu svedkov L. C.Á. V. U. C. bolo zhodne preukázané, že došlo k zásahu do dôsledkov predmetnej väzby do osobného života žalobcu a do jeho osobnej a fyzickej integrity, pričom samotný priebeh väzby v prípade žalobcu prezentovaný svedkami (bitky spoluväzňov, krádeže jedla, sexuálne zneužitie) rozhodne tieto dôsledky umocňujú a nasvedčujú priebehu väzby, ktoré nie je v súlade s . Súd nemá o pravdivosti týchto vyjadrení svedkov a žalobcu pochybnosti, pretože len sotva si možno predstaviť, že žalobca ako mentálne retardovaná osoba na úrovni 9 ročného chlapca by dokázal voči spoluväzňom vystupovať asertívne a dokázal by ochrániť svoju osobnú integritu pred ponižovaním a zásahmi, ktoré vo výsluchoch spomínali žalobca a svedkovia. Súd preto poukazuje na dôvodnosť námietky žalobcu, že ho treba v tomto kontexte posudzovať ako zraniteľnú osobu, u ktorej ujmu v osobnostnej sfére nielenže možno spravodlivo predpokladať, ale podľa súdu aj bola preukázaná v medziach postačujúcich podľa citovanej judikatúry (viď vyššie ods. 40).

42. Požiadavka primeranosti odškodnenia sa musí posudzovať komplexne. Ustanovenie je príkladom normy s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. To platí tým skôr, ak toto ustanovenie treba vykladať, ako v danom prípade, konformne s .

43. Podľa na nárok v zmysle je daný, ak je súčasne preukázané porušenie niektorého z ustanovení (rozsudok vo veci Stefan Stankov v. Bulharsko zo 17. marca 2015, č. 25820/07, ). Podľa súdu je zrejmé, že k porušeniu tohto článku, konkrétne , došlo vo vzťahu k žalobcovi v období od 30. júla 2013 do 26. augusta 2013, t. j. počas 28 dní, kedy bola jeho väzba nezákonná. Ustanovenie nezakladá právo na konkrétnu výšku odškodnenia (rozsudok vo veci Şahin Çagdaş v. Turecko z 11. júla 2006, č. 28137/02, ). ale poznamenáva, že odškodnenie nemôže byť podstatne nižšie, než aké priznáva v obdobných prípadoch porušenia (napr. 2.500 €, resp. 3.000 €; viď rozsudok vo veci Hyde Park a ostatní zo 7. apríla 2009, č. 18491/07). Neakceptovateľná bola suma 63 € za tri dni väzby, resp. 478 € za 11 dní väzby (rozsudky vo veciach Ganea v. Moldavsko zo 17. mája 2011, č. 2474/06, ; a Cristina Boicenco v. Moldavsko z 27. septembra 2011, č. 25688/09, ). Naproti tomu sa nejavilo ako svojvoľné alebo neprimerané odškodnenie v sume 2.740 € za väzbu trvajúcu rok a takmer deväť mesiacov (rozsudok vo veci Shilyayev v. Rusko zo 6. októbra 2005, č. 9647/02, a 21). Je teda na uvážení súdu, aby v každom jednotlivom prípade pri zvážení jeho individuálnych skutkových okolností stanovil adekvátnu výšku nemajetkovej ujmy vzniknutej protiprávnym vykonaním väzby. Čo sa týka kritérií, je podľa súdu potrebné aplikovať východiská použité v citovanej veci Shilyayev v. Rusko, ktorými sú najmä (i) celková dĺžka obmedzenia osobnej slobody a (ii) následky v osobnej sfére poškodenej osoby.

44. V prípade otázky ako pôsobí zaistenie poškodenej osoby vo väzbe z hľadiska plynutia času. Väzba môže totiž pôsobiť inak bezprostredne po jej vzniku (kedy u zadržanej osoby dochádza k prvotnému šoku zo zadržania; jedná sa spravidla o najintenzívnejšie pociťované obdobie, kedy sú náhle narušené takmer všetky zložky každodenného života) a inak pri jej dlhšom plynutí. Trvanie väzby len niekoľko dní môže pôsobiť rovnako intenzívne ako väzba trvajúca niekoľko týždňov. Preto sa súd domnieva, že prvé dni a týždne väzby by mali byť odškodňované vyššou čiastkou ako dni prípadne nasledujúce. Výsledná suma preto nevyhnutne nemôže byť daná len matematickým vzorcom, ktorý by vychádzal len z konkrétnej sumy odškodnenia za deň podľa počtu dní trvania nezákonnej väzby. V prípade hodnotenia následkov neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére osoby je nutné vychádzať z toho, že samotné držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady do slobody pohybu či do práva na súkromie a že v tomto ohľade výkon väzby sám o sebe spôsobuje ujmu na základných právach, slobodách a dôstojnosti dotknutej osoby. Ďalej pôsobí stres, neistotu, úzkosť a pod. Navyše je potrebné prihliadnuť na ďalšie individuálne okolnosti jednotlivého prípadu, akými môžu byť životné podmienky vo väzbe, možnosť kontaktu s rodinnými príslušníkmi a s okolím, s tým súvisiace porušenie práva na rodinný život atď. Treba sa zaoberať aj vplyvom väzby do profesijného života jedinca, do jeho spoločenskej povesti a cti; v tomto ohľade môže byť prípadne relevantná aj informácia o zatknutí a vzatí do väzby a za akých okolností bola šírená.

45. Ak by neboli prítomné iné okolnosti (viď ods. 46 nižšie), súd by uvažoval v kontexte výšky odškodnení priznávaných judikatúrou o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 €. Takáto suma zodpovedá výške odškodnení, ktoré priznáva v obdobných prípadoch, čo vyplýva z judikatúry

citovanej vyššie. Súd vychádzal z toho predpokladu, že hoci ide len o 28 dní trvajúcu nezákonnú väzbu, odškodnenie by nemalo byť len symbolické, aby práva zaručené neboli len teoretické a iluzórne (porov. rozsudok vo veci Hutten-Czapska v. Poľsko, č. 35014/97, ), pričom práve v začiatkoch trvania väzby, ktorá inak trvala od 16. júna 2013, je táto intenzívnejšia než neskôr, keď si obvinený takpovediac „zvykne“.

46. Súd sa so zreteľom na okolnosti veci rozhodol žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.000 €, čiže v dvojnásobku pôvodne uvažovanej sumy. Bolo totiž preukázané, že predmetná nezákonná väzba mala na žalobcu vplyv a dopady na jeho osobný život a to obzvlášť aj preto, že nezákonná väzba bola vykonané bez adekvátnych opatrení na osobe, ktorá je zdravotne znevýhodnená pre mentálnu retardáciu na úrovni 9 ročného dieťaťa, čo bolo preukázané znaleckým posudkom a výpoveďami svedkov. S poukazom na nikto nemôže byť vystavený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu a to ani v situácii, že ide o mentálne retardovanú osobu a súčasne príslušníka rómskeho etnika. Z výpovedí žalobcu, ako aj svedkov bolo preukázané, že výkon danej väzby mal vplyv na osobu žalobcu ako poškodeného, trvalo sa zmenil, tieto skutočnosti pozorovali na ňom aj ostatní v okolí. Treba odmietnuť akékoľvek náznaky prístupu, ktorý by uvedenú situáciu zľahčoval len preto, že žalobca nepracuje alebo len preto, že ide o mentálne retardovanú osobu, na ktorú by azda nezákonná väzba ani nemohla mať žiadne následky. Každý má právo realizovať svoje právo na osobnú slobodu podľa svojich predstáv, aj keď je mentálne retardovaný a do tohto práva bolo zasiahnuté po dobu 28 dní nezákonnou väzbou len pre neospravedlniteľnú nečinnosť vyšetrovateľa. Jednoznačne teda bolo preukázané, že žalobcovi ujma vznikla, pričom bola mimoriadne umocnená zásahmi do ľudskej dôstojnosti žalobcu ako obvineného a ponižovaním minimálne zo strany spoluväzňov. Súčasne boli preukázané aj následky v súkromnom živote žalobcu, akokoľvek sa žalovanému môžu javiť ako bagateľné. Žalovaný nárok vo výške 12.000 € sa súdu javil ako neprimerane vysoký, v časti sumy prevyšujúcej sumu 4.000 € preto súd žalobu zamietol.

47. Z hľadiska tretej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, príčinnej súvislosti, má súd aj túto za preukázanú, že predmetný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vznikol v príčinnej súvislosti s nezákonnou väzbou a do reťazca udalostí, na počiatku ktorého bola nezákonná väzba nevstúpila žiadna iná okolnosť, ktorá by zodpovednosť žalovaného za danú ujmu oslabil alebo narušila.

48. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania ako príslušenstvo. Súd v tejto časti žalobu zamietol a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného. Návrh na priznanie úrokov z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy súd zamietol, pretože náhrada nemajetkovej ujmy nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu a jej výška je určená až rozhodnutím súdu. Podľa súdnej praxe povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo XX. O. XXXX, Z.. R.. X Y. XXX/XXXX).

XX. O trojdňovej lehote na plnenie rozhodol súd v súlade s .

50. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

51. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

52. Súd dospel k záveru, že obe strany boli v zásade rovnako úspešné. Žalobca bol v celkom neúspešný v časti žaloby, v ktorej sa domáhal skutočnej škody. Túto škodu nijako nepreukázal, a preto v súlade so zásadou úspechu k tejto časti žaloby nie je možné uvažovať o priznaní náhrady trov konania. Na druhej strane bol žalobca úspešný v časti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, aj keď len sčasti, no bez ohľadu na výšku priznaného nároku, v tejto časti považuje súd žalobcu za plne úspešného; výška nemajetkovej ujmy totiž závisí od úvahy súdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné (porov. nález Ústavného súdu SR z XX. M. XXXX, Z.. R.. L.. Ú. XXX/XXXX-XX; nález Ústavného súdu ČR z 22. júna 2000, sp. zn. ; uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2009, sp. zn. L.. Ú. XXX/XX-XX). Každá zo strán teda bola úspešná vo vzťahu k jednému

z dvoch žalovaných nárokov (žalovaný vo vzťahu k skutočnej škode a žalobca vo vzťahu k žalovanej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch).

53. V súlade s týmto záverom súd podľa rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že intervenient vystupoval na strane žalovaného a tomuto náhrada trov konania priznaná nebola, súd nepriznal náhradu trov konania ani intervenientovi, nakoľko vystupoval na strane, ktorej náhrada trov konania priznaná nebola. Súd v súlade s o trovách konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.