Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-175-2020.pdf
PDF · 227.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/175/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: W. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - W. Y., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: H. XX, C., zastúpená advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Zelemová & Stankovianska, združenie so sídlom: Heydukova 16, Bratislava, otec - I.. N. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: R. XX, Č., zastúpený AK Neuschlová, s.r.o. so sídlom: Dostojevského rad 5, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, so sídlom: Šenkvická cesta 5, Pezinok, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej W., na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. júna 2020, č.k. 12P/65/2018-522, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd konanie o odvolaní otca proti výroku III. a IV. rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. júna 2020 č.k. 12P/65/2018-522 o výživnom a zaostalom výživnom z a s t a v u j e.
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. júna 2020 č.k. 12P/65/2018-522 vo výroku V o úprave styku otca s maloletou W., nar. XX.XX.XXXX mení tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou, s výnimkou nižšie upravených prázdnin, nasledovne:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Počas vianočných a zimných prázdnin:
- v párnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod. a v čase od 30.12. od 15.00 hod. do posledného dňa vianočných a zimných prázdnin do 17.00 hod. a v nepárnom roku v čase od prvého dňa vianočných a zimných prázdnin od 9.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod. a v čase od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod.
Počas jarných prázdnin
- v každom párnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa jarných prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hod.
Počas veľkonočných prázdnin
- v nepárnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod.
Počas letných prázdnin
- v každom kalendárnom roku v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 10.7. do 19.00 hod. a v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 10.8. do 19.00 hod.,
Otec si maloletú v stanovený čas prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej, príp. prevezme maloletú v školskom zariadení. Matka j e p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Odvolací súd výrok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. júna 2020 č.k. 12P/65/2018-522 vo výroku VI o trovách štátu z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 30. júna 2020, č.k. 12P/65/2018-522 zveril maloletú W. W., narodenú dňa XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej W. mesačne sumou 350,- €, počnúc dňom 09.04.2018, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú W. za obdobie od 09.04.2018 do 30.06.2020 v sume 3.505,- € uložil otcovi povinnosť splácať v 200,- € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.07.2020 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletou W. v čase: každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod., počas letných prázdnin v roku 2020: v čase od 11.07. od 09,00 hod. do 19.07. do 18,00 hod. a to tak, že každý deň v tomto období bez prespania od 09,00 hod. do 18,00 hod., v čase od 01.08. od 09,00 hod. do 10.08. do 18,00 hod. a to tak, že každý deň v tomto období bez prespania od 09,00 hod. do 18,00 hod., vianočné prázdniny 2020: v čase od 24.12. od 09,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. každý deň v tomto období bez prespania od 09,00 hod. do 18,00 hod., a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletú prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a maloletej a v uvedené dni a hodiny vráti maloletú späť matke v mieste jej obvyklého pobytu. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Súd priznal štátu trovy za znalecké dokazovanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 9.4.2018 žiadala matka, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletej W., ktorá sa narodila z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že po 8 rokoch spolužitia s otcom maloletej matka musela odísť zo spoločnej domácnosti, kedy sa situácia už dramaticky vyvíjala. Otec dieťaťa je notorický alkoholik, ktorý sa odmieta liečiť. V januári 2018 matka podstúpila operáciu a bola 5 týždňov ležiaca. V tom čase jej mal poskytovať N. W. starostlivosť, pričom každý druhý deň bol opitý. Dcére G. Y., nar. XX.X.XXXX sa vážne zhoršoval zdravotný stav a zároveň aj psychicky upadala. Matka jej vybavila rôzne vyšetrenie. O niekoľko dní bola oboznámená doktorkou, že dcéra G. bola sexuálne obťažovaná N. W.. Dcéra o tom pred matkou mlčala, aby matku uchránila, ale zdôverila sa s tým synovi N. W., ktorý matke o tom povedal, až keď bol otec maloletej zatknutý, vtedy sa matka dozvedela, že zneužívanie trvá cca 2 roky. Jeho syn je vo veci sexuálneho obťažovania ochotný svedčiť proti otcovi. Nepovedal jej to skôr na žiadosť dcéry G., trauma jej spôsobila vážne zdravotné problémy. Matka sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a uchrániť aj mladšiu dcéru W.. Situácia sa dramatický vyvinula dňa 31.3.2018. V ten večer matka zavolala na pomoc políciu. Vznikla hádka potom, čo jej dcéra G. volala, že jej niekto vyvoláva z utajeného čísla a počuje len dych. Išla za odporcom, zobrala jeho mobil a presvedčila sa o tom, že to bol naozaj on, čo dcére G. volal. Volal jej 8x za večer, zostal agresívny a začal opätovne zastrašovať, kričal, urážal ju pred W.. Keďže takéto správanie už zažila a vtedy sa vyhrážal, že ich postrieľa a najmä jeho syna, matka sa zľakla a zavolala políciu. Bol odvedený hliadkou, v súčasnosti je vyšetrovaný na slobode. Matka žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 400,- €.
Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12P/65/2018-24, zo dňa 9.5.2018 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/301/2018-68 zo dňa 6.8.2018.
Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke, zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, otcovi určiť výživné mesačne v sume 350,-
€ resp. 300,- € k rukám matky a 50,- € na tvorbu úspor, pokiaľ nebude právoplatne skončená trestná vec voči otcovi maloletej, odporučili upraviť styk otca s maloletou v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave, model stretávania sa počas prázdnin, ale bez prespávania. Odporúčali súdu nariadiť rodičom výchovné opatrenie najmenej na dobu 10 mesiacov v CDR, aby obaja rodičia absolvovali sociálno - psychologické poradenstvo.
Okresná prokuratúra sa plne stotožnila s návrhom kolízneho opatrovníka a odporučila súdu, aby rozhodol v zmysle odporúčania kolízneho opatrovníka.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. 1, § 23 ods. 2, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vecne tým, že maloletá W. sa narodila z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo uznané na matrike. V spoločnej domácnosti rodičia žili do 03/2018, kedy odišla matka zo spoločnej domácnosti za asistencie polície. V ten večer matka chcela odporcu konfrontovať s tým, že sa dozvedela že od 11 rokov sexuálne obťažuje jej staršiu dcéru G., ktorá v tom čase mala 17 rokov a už nebývala s nimi v spoločnej domácnosti. Išla bývať k starým rodičom, a keď sa uvedené matka dozvedela vznikla hádka, bola privolaná polícia v ten večer odišla matka k rodičom za asistencie polície. Otec maloletej bol zaistený v CPZ, bol pod vplyvom alkoholu a doma sa našli zbrane, odvtedy žijú oddelene. Matka s odporcom pracovala ako zdravotná sestra v jeho ambulancii a už vtedy mala vedomosť, že otec pod vplyvom alkoholu aj ordinuje, kontaktovala preto VÚC, ukončila pracovný pomer a tieto veci pokračujú aj naďalej, čo jej hovoria pacienti. Problémy s alkoholom u otca sú dlhodobého charakteru.
Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že matka je živnostníčka v odbore pedikúra - manikúra od roku 2017 od októbra, podniká v prenajatých priestoroch, za rok 2018 mala mesačný príjem 575,- €, poberá rodinné prídavky a daňový bonus. Spolu s maloletou bývajú v rodičovskom dome u svojej matky, maloletá má samostatné lôžko. Matke platí za bývanie 150,- €, ide o 4 izbový dom, býva tam aj dcéra G. Y., nar. XX.XX.XXXX, výživné na dcéru predstavuje sumu 190,- €.
Súd prvej inštancie taktiež zistil, že maloletá W. je vo veku 6,5 roka, navštevuje materskú školu, od septembra 2020 bude žiačkou základnej školy, je zdravá, mesačné poplatky v škôlke sú 28,- € strava, 25,- € školné. V škôlke navštevovala tanečnú a jógu, polročne uhrádzala matka 32,- € joga a 24,- € tanečná. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 654,- €. Matka súdu predložila prehľad uhradeného výživného na maloletú W. za obdobie od 10.4.2018 do 18.6.2020 v celkovej sume 5.851,66 €, ktorú sumu otec na pojednávaní nerozporoval a súhlasil s uvedenou sumou.
Otec na pojednávaní konanom dňa 4.4.2019 s návrhom matky na zverenie maloletej, ako aj s výškou výživného v sume 350,- € súhlasil, nesúhlasil s tým, že súd neupraví stretávanie sa otca s maloletou W.. Na pojednávaní dňa 30.6.2020 nesúhlasil so zverením maloletej, ani s výškou výživného, čo odôvodnil tým, že matka opakovane na neho podávala trestné oznámenie, napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, ohľadne stretávania sa s dcérou, naťahovala čas a s maloletou sa otec stretol až v máji 2020. Otec uviedol, že s navrhovateľku žili od roku 2010 bez problémov až do času, kedy jej zomrel otec v 12/2015, vtedy sa veľmi psychicky zmenila. Prestala sa starať o domácnosť, o maloletú sa starala. Doma bol neporiadok. Uviedol, že je lekár špecialista - ortopéd, každý deň cestuje do práce autom, nikdy nenafúkal. Jeho príjem je 798,- € mesačne, je majiteľom s.r.o. EXORTIM, základ dane za rok 2018 EXORTIM, s.r.o. + 44.206,- €, v roku 2019 + 12.628,54 € , mesačne si vypláca mzdu vo výške 798,- € a podiely na ziskoch si vypláca keď potrebuje cca 1.700,- € mesačne, nemá už ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je vlastníkom 4 - izbového rodinného domu, mesačné náklady - 70,- € plyn, 50,- € elektrika, voda 22,30 €, RTVS - 5 €, okrem toho uhrádza hypotéku na rodinný dom - 900,- € a tieto výdavky si do nákladov v podnikaní neuplatňuje, je spoluvlastníkom pozemku v Podunajských Biskupiciach jedná sa o záhradu, v podiele 7/8 - nach , čo predstavuje 4,5 ha.
Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že rodičia sa na úprave stretávania otca s maloletou W. nedokázali dohodnúť, obaja navrhli dokazovanie znalcom z odboru Psychológia. Následne súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí a psychológia dospelých a z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Vypracovaním znaleckého posudku poveril Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. so sídlom: Ernestova bašta 2, Nové Zámky. Súdom poverený ústav dňa 18.2.2020 doručil súdu vypracovaný znalecký posudok. V závere znaleckého posudku je konštatované, že maloletá W. má
k matke jednoznačne pozitívny vzťah, matka je jej najbližšou osobou a autoritou, vzťah k otcovi je ambivalentný, je k nemu kritická. Vzťah matky k maloletej je matersky ochranársky, chráni maloletú pred otcom. U matky nie sú prítomné žiadne ukazovatele štrukturálne poruchy osobnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu psychiatrickej intervencie. Otec má k maloletej otca otcovský vzťah, záleží mu na maloletej, je motivovaný podieľať sa na jej výchove a starostlivosti. U otca neboli zistené také okolnosti, ktoré by poukazovali na závažné zmeny osobnosti a odôvodňovali by potrebu psychiatrickej intervencie, prípadne potrebu redukcie rodičovských kompetencií. Rodičia nedokážu spolu konštruktívne komunikovať v záujme dieťaťa. Zameriavajú pozornosť na rôzne problémy z minulosti, na ktoré majú odlišný názor. Vzájomne sa obviňujú, nevedia sa dohodnúť, nemajú doriešené problémy z minulosti, najmä vo vzťahu k matkinej dcére G.. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že by bolo vhodné styk maloletej s otcom upraviť. Aktuálne si maloletá styk manažuje sama, vhodnejšie by bolo, keby styk prebiehal podľa istých pravidiel, ktoré by boli v záujme dieťaťa. Pravidelnosť by bola výhodnejšia aj pre rodičov, ktorí by si mohli svoj program lepšie organizovať. Dieťa aktuálne nechce u otca prespávať, čo je potrebné zohľadniť. Obaja rodičia majú láskyplný, rodičovský vzťah k maloletej W.. Pozitívna konštelácia syndrómu alkoholizmu sa u otca v projektovej technike nepreukázala. Otec je konzumentom alkoholu, väčší problém mu spôsobuje fajčenie, ktoré sa v poslednom období zintenzívnilo, nakoľko ním redukuje napätie vyplývajúce z konfliktnej interakcie s matkou dieťaťa. U otca neboli preukázané znaky závislosti od psychoaktívných látok, od alkoholu. V prípade obmedzenia kontaktov maloletej W. s otcom by došlo k odcudzeniu dieťaťa od otca, maloletej by chýbal obraz o mužskej role, čo by sa neskôr mohlo prejaviť v jej partnerskom správaní. Otec zohráva podpornú rolu pri formovaní primeraného sebavedomia, sebahodnotenia dcéry.
Z obsahu spisu taktiež vyplynulo, že uznesením OR PZ v C. Č.:B.-XXX/X-D.-C.-XXXX zo dňa 9.10.2019 bolo vznesené obvinenie I.. N. W. za zločin sexuálneho zneužívania. Doposiaľ vec nie je právoplatne vybavená, podľa Okresnej prokuratúry Pezinok, je predpoklad že do konca roku 2020 bude predmetná vec skončená.
Vykonaným dokazovaním prostredníctvom súdu prvej inštancie bolo zistené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a od marca 2018 je maloletá v starostlivosti matky. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Kolízny opatrovník v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. V apríli 2019 otec sám uviedol na pojednávaní, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená matke, čo na poslednom pojednávaní spochybnil a nesúhlasil v tejto časti s návrhom matky. Maloletá sama uviedla, že s otcom sa chce stretávať, avšak s otcom bývať nechce a v súčasnosti ani prespávať u otca odmieta. Otec zmenu svojho rozhodnutia ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky relevantne neodôvodnil, neprodukoval také dôkazy, ktoré by odôvodňovali, aby súd rozhodol inak ako rozhodol. Striedava osobná starostlivosť v tomto období, keď doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní pre zločin zneužívania maloletej G., nie je vhodná, a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Svoje rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca, voči maloletej W. súd prvej inštancie oprel o vek maloletej, školské a mimoškolské aktivity maloletej a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd matke zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú. Priemerné mesačné výdavky vyčíslené matkou
- na sumu cca 1.023,- € a so započítaním nepredvídaných jednorázových výdavkov súd prvej inštancie považoval za nadnesené, nestotožnil sa s výpočtom matky, nakoľko maloletá je vo veku 6,5 roka a aj napriek tomu, že od septembra 2020 maloletá bude navštevovať základnú školu, nie je pravdepodobné, že matka (ktorej príjem z podnikania ako uviedla je mesačne cca 450,- € netto) uvedenú sumu mesačne na maloletú spotrebuje. V prehľadne priemerných mesačných výdavkov na maloletú, súd prvej inštancie sa stotožnil s výhradou otca a jeho právnej zástupkyne pri položkách - strava mesačne (300,- €), drogéria (40,- €) oblečenie obuv (120,- €), úrazové poistenie maloletej, ktorú sumu do priemerných mesačných výdavkov nie je možné započítať (pokiaľ sa rodič, ktorý poistenie prípadne šetrenie prestane poukazovať, toto rozhodnutie je iba na ňom a plnenie bude poukázané rodičovi nie maloletej), takisto prerábka nehnuteľnosti a zakúpenie zariadenia, ktoré nemôže byť rozpočítané na kalendárny rok, ale táto investícia, zhodnocujúca nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčka je aj matka maloletej, je na viac rokov dopredu. Súd prvej inštancie ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletú podstatne nižšou sumou na cca 600,- € mesačne a po zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne 350,- €. Otec v apríli 2019 (kedy bola maloletá o rok mladšia a navštevovala materskú školu) s touto sumou súhlasil, čo o rok neskôr prehodnotil a súhlasil s výškou výživného 250,- €. Vzhľadom k tomu, že otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, jeho majetkové pomery (vlastný
rodinný dom) a zárobkové možnosti a schopnosti odôvodňujú, aby sa otec podieľal na výžive a výchove maloletej v sume 350,- €. Súd prvej inštancie uviedol, že výživné zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa nemá pokrývať iba polovicu nákladov na vitálne funkcie dieťaťa, ale otec musí participovať aj na osobnostnom a fyzickom raste maloletého dieťaťa, ktoré od septembra 2020 bude žiakom základnej školy. Otec uviedol, že jeho príjem dosahuje sumu cca 700,- € mesačne a z podnikania je to cca 1.700,- €, teda jeho príjem je postačujúci na to, aby súdom určené výživné 350,- € mesačne bol schopný matke poukazovať, bez toho, aby sa jeho životná úroveň znížila.
V otázke úpravy styku otca s maloletou súd prvej inštancie uviedol, že súdom upravený režim stretávania sa otca s dcérou je iba dočasné riešenie do konca roku 2020, že otec má právo s maloletou sa plnohodnotne stretávať, nakoľko vplyv otca vo výchove maloletej je nenahraditeľný. Avšak v tomto konkrétnom prípade súd upravil styk iba do konca roka 2020, kedy je podľa vyjadrenia Okresnej prokuratúry predpoklad skončenia trestného obvinenia otca za závažný zločin. Pokiaľ táto prekážka odpadne otec sa svojich práv pokiaľ sa rodičia mimosúdne nedohodnú, bude domáhať samostatným návrhom buď na zmenu zverenia, pripadne úpravy stretávania sa maloletej s otcom. Právo rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže byť nadradené právu maloletého dieťaťa, aby sa predchádzalo prípadným zlyhaniam otca, navyše, ak mu je vznesené obvinenie v závažnej trestnej veci. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, a z písomných vyjadrení oslovených inštitúcií (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, VÚC) nebolo v tomto konaní preukázané, že otec je závislý na alkohole tak, ako matka opakovane uvádzala ako dôvod, prečo by súd nemal upravovať styk otca s maloletou a s tvrdením matky sa súd v tejto otázke nestotožnil. Hlavný dôvod prečo súd neupravil styk otca s maloletou v štandardnom, prípadne rozšírenom rozsahu, je obvinenie otca so závažného zločinu (zneužívanie druhej dcéry matky). Pokiaľ je hlavnou prioritou oboch rodičov - zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej W., otec by mal toto dočasné riešenie strpieť, realizovať súdom určené dni a hodiny stretávania s dcérou, aby keď prekážky na strane otca pominú, neboli prirodzené väzby dcéry s otcom narušené ešte viac, ako sú v súčasnosti. Znaleckým dokazovaním a vykonaným dokazovaním súdu v tejto otázke neboli tvrdenia matky preukázané. Súd prvej inštancie v tomto konaní v podstate prevzal úpravu styku, ktorú nastavil Krajský súd v Bratislave (potom, ako sa krajský súd oboznámil so znaleckým posudkom) v rámci neodkladného opatrenia, bez prespania maloletej u otca a tento styk rozšíril na obdobie prázdnin (pričom zohľadnil skutočnosť, že matka zabezpečila maloletej počas letných mesiacov detské tábory) a vianočných sviatkov.
V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že za obdobie od 9.4.2018 do 30.6.2020 vzniklo otcovi zročné výživné v sume 3.505,- €, ktoré súd povolil otcovi splácať v 200,- € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.7.2020 s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia, a to v zmysle §-u 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.). Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti otca o možnosť splácať zročné výživné v splátkach, aj s poukazom na to, že mesačne zo svojho príjmu spláca hypotekárny úver na rodinný dom v ktorom býva. Výpočet zročného výživného od 9.4.2018 do 30.6.2020, t.j. 26 mesiacov x 350,- € = 9.100,- € + alikvotná čiastka za mesiac apríl 2018 v sume 256,66 € (350 € : 30 dní = 11,66 € x 22 dní = 256,66 € spolu = 9.356,66 € - otcom poukázané výživné za rozhodné obdobie v sume 5.851,66 € (sumu otec nerozporoval) = 3.505,- €.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
Proti tomuto rozsudku do výroku o výživnom, do výroku o zročnom výživnom a do výroku o styku otca s maloletou podal otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie a to z dôvodov podľa § 62 CMP a § 365 ods. 1, písm. b), f) a h) CSP, ktoré odôvodnil tým, že otec nemôže, aj s poukazom na doterajší priebeh viac ako dvojročného konania pred súdom prvej inštancie (kedy tak zo strany súdu, ako aj kolízneho opatrovníka vo vzťahu k svojej osobe otec pociťoval subjektívnu zaujatosť), závery znaleckého posudku č. 59/2019 a v neposlednom rade aj aktuálnu situáciu, keď otec má možnosť pravidelného kontaktu s maloletou dcérou až na základe neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené až v odvolacom konaní (prvoinštančný súd na nariadenie neodkladného opatrenia nevidel dôvod), akceptovať súdom stanovenú bezdôvodne limitujúcu úpravu svojho stretávania sa s maloletou W., len na obdobie roka 2020, pokiaľ ide o letné prázdniny a vianočné sviatky, keď samotný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úprava styku otca s maloletou dcérou vo veci samej má de facto dočasný charakter a otec sa môže, ak bude ukončené voči nemu trestné konanie, samostatným návrhom domáhať svojich práv, buď zmeny zverenia, alebo úpravy styku. Takýto záver súdu po viac
ako dvojročnom súdnom konaní otec považuje za nelogický a v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 217 CSP, a to z dôvodu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Otec sa domnieva, že súd svoje rozhodnutie oprel o účelové a otca dehonestujúce tvrdenia matky a to, že otec je alkoholik a sexuálny násilník. Tieto tvrdenia však matka nikdy ani v konaní nepreukázala, ba čo viac, boli viacerými dôkazmi, o. i. aj dvoma znaleckými posudkami vyvrátené, pričom ani v trestnom konaní otec do dnešného dňa nebol uznaný za vinného zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Pokiaľ matka v rámci svojich vyjadrení v priebehu celého konania bez akéhokoľvek preukázania svojho tvrdenia uvádzala, že „. N. Z., je potrebné zdôrazniť, že i napriek tomu, že matka vo vzťahu k otcovi opakovane podávala podnety a iniciovala kontroly, ani v rámci jednej náhodnej kontroly nebolo u otca zistené požitie alkoholu v práci, pri vedení motorového vozidla, či nevhodné správanie sa voči pacientom a matka, ktorá podľa vedomostí otca sama má problém s nadmerným požívaním alkoholu, takýmto spôsobom doslova viedla kampaň proti osobe otca, podľa názoru otca s jediným cieľom, a to jeho absolútnym vylúčením zo života ich maloletej dcéry. Taktiež v znaleckom posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. č. 59/2019, na str. 24, v odpovedi na otázku č. 7 znalci uviedli: „.C. F. Ú. G. F., Ž. O. B. T. C. F. B. C. W.U., B. Z..“. resp. na str. 27 v odpovedi na otázku č. 6: „.C. F. Ú. G. F., Ž. O. B. T. G. C. Ž. U. C., Y. H. G. pre C. B. B. (D. F. G. F. M.. I.. Y., C.. D. F. C. Č.. XX/XXXX). M. T. F. C. Y. G. Z.. T. F. B., Y. H. F., B. M. Y. B. (U. D. F. G. F. C. M.. I.. Y., C..).“. Otec preto nerozumie, prečo súd v odôvodnení prvoinštančného rozsudku v bode 29 síce cituje z charakteristicky osobnosti otca, ale vo vzťahu k matkou prezentovaným tvrdeniam o otcovom alkoholizme, tento záver znalcov v odôvodnení uviesť opomenul. Rovnako, pokiaľ súd svoje rozhodnutie odôvodňuje poukazovaním na vedenie trestného konania voči otcovi, ktoré má byť ukončené do konca roka 2020 (súd prvej inštancie však nezisťoval aktuálny stav a z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ani nie je zrejmé, o aký spôsob ukončenia trestného konania by malo ísť) je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené trestné konanie, ktoré je vedené voči osobe otca. Až do právoplatného skončenia trestného stíhania sa uplatňuje, v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku zásada prezumpcie neviny. Súd však túto zásadu nereflektoval a svoje rozhodnutie o dočasnej úprave styku s maloletou W., keď si otec dovolil nesúhlasiť s návrhom súdu na pojednávaní dňa 4.4.2019 a to, že vo veci samej bude rozhodnuté bez konkrétnej úpravy styku, vo vzťahu ku ktorej môže otec iniciovať samostatné konanie po ukončení trestného konania, odôvodnil vedením trestného konania voči otcovi a to i napriek tomu, že už v tom čase mal znaleckým posudkom, ktorý vypracoval p. RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., preukázané, že (i) vo vzťahu k osobe otca nebola zistená zvýraznenosť žiadnych osobnostných znakov, ktoré by vyvolali podozrenie na poruchu osobnosti v rozsahu, ktorý by bol prekážkou pri styku, resp. výchove dieťaťa, že (ii) neboli zistené žiadne rysy, ktorých zvýraznenosť by bola mimo rozsah interindividuálnej normy v zmysle patológie, ktoré by mohli byť preukážkou pre primeranú výchovu detí a ani žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť preukážkou v kontakte s dieťaťom, resp. pri jeho podiele na výchove dieťaťa. Závery posudku RNDr. Mgr. Kešického, PhD. boli následne potvrdené v znaleckom posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. č. 59/2019 (viď citácia odpovedí vyššie). Rovnako v znaleckom posudku č. 59/2019 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. v odpovedi na otázku, aký je momentálne psychický stav otca maloletej (str. 24) znalci uviedli: „.C. F. Ú. G. F., Ž.J. O. B. T. F. U. B., Y. H. C. na F. F. B. Z. B. H. C. C. V., C.. C. M. M. Y..“. M.. na B., Č. N. C. na F. C. C. I. C. B., Z. V. C. O. B. Y.: „.Na F. C. C. I. I. Y., Ž. O. B. T. G. C. Ž. U. O., Y. H. C. na C. B. Z. V. C. C..“. Otec má za to, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody na to, aby jeho stretávanie sa s maloletou dcérou bolo upravené bez prespania a to tak, že maloletá W. môže s otcom stráviť len časť dňa v rozsahu 9,00 hod. - 18,00 hod. Otec sa tak dostáva do pozície nielen víkendového rodiča, ale aj rodiča, ktorý je vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu v zásade bez možnosti preukázať svoju schopnosť postarať sa oň komplexne (t.j. vrátane uloženia na spánok, odvozu do školy, či prípravy na vyučovanie), nehovoriac o tom, že úprava stretávania sa otca s maloletou dcérou počas letných prázdnin a vianočných sviatkov tak, ako ju súd upravil na obdobie r. 2020 je iluzórna a otec je v tomto kontexte odkázaný výlučne na dohodu s matkou, nakoľko nie je vylúčené, že tak, ako otec, aj matka podá proti rozsudku (síce z iných dôvodov), odvolanie a v tejto časti rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Okrem toho, nemenej podstatným vo vzťahu k samotnej úprave stretávania sa otca s maloletou W., vo vzťahu k nastaveniu štandardného modelu t.j. s prespaním a to i napriek maloletou W. odmietanému prespávaniu v domácnosti otca (v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy otec nemal upravený kontakt s maloletou dcérou neodkladným opatrením a stretnutia s maloletou dcérou neboli pravidelnými, ale boli limitované rozhodnutiami matky) je tiež znalcami potvrdený fakt, že maloletá W. je ovplyvňovaná voči osobe otca matkou a nie je vylúčené, že i napriek jej veku neprimeraným spôsobom zaťahovaná do súdneho konania a konfrontovaná s priebehom nielen toho, ale aj trestného konania a v tejto súvislosti je tiež
negatívne ovplyvňovaná matkou, aj čo sa týka jej prespávania v domácnosti otca. Matka síce verbálne deklaruje ochotu podporovať styk maloletej W. s otcom, na strane druhej však vyjadruje evidentnú nedôveru voči otcovi, keďže ho podozrieva z vážnych trestných činov. Tieto dva postoje sú nezlučiteľné a nevypovedajú o rešpektovaní otca v jeho roli. Ani demonštrovaný devalvačný, výsmešný postoj dieťaťa s vyplazovaním jazyka nevypovedá o rešpekte. Je podľa názoru otca jednoznačne preukázané, že matka ako preferenčný rodič nielenže nepodporuje vzťah medzi otcom a maloletou W., ale práve naopak má tendenciu, aj s poukazom na jej preukázané manipulatívne sklony, devalvovať vzťah medzi otcom a maloletou W., pričom práve prostredníctvom maloletej W. si matka zrejme rieši svoj interpersonálny nepriateľský postoj voči otcovi maloletej, ignorujúc pritom záujem maloletej W., ktorej de facto upiera právo na zachovanie jej vzťahu s druhým rodičom, t.j. s otcom. Faktom totiž je, že pokiaľ maloletá W. bola s otcom v čase, kedy im to matka umožnila, resp. aktuálne v čase, kedy otec má právo styku s maloletou W. v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, maloletá W. sa správa spontánne, nejaví známky žiadnej nepohody, strachu alebo iných negatívnych pocitov; rovnako otec neeviduje, že by maloletá W. musela byť matkou nútená k stretnutiu s ním, práve naopak, otca dokonca iniciatívne telefonicky kontaktuje v prítomnosti otca je spokojná a šťastná, na otca reaguje pozitívne, pri odchode otca objíme okolo krku a nechce sa ho pustiť. Reflektujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti má otec za to, že je dôvodné v odvolacom konaní, keď maloletá W. v septembri 2020 nastúpi do 1. ročníka, domáhať sa konkrétnej úpravy jeho styku s maloletou dcérou a to tak, čo do úpravy stretávania počas bežného týždňa a víkendov, ako aj počas sviatkov a prázdnin. Otec podal odvolanie aj do výšky výživného a uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške výživného odôvodnil v bode 46 a to tak, že ho opiera o vek maloletej W., jej školské a mimoškolské aktivity a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd v danom prípade síce uviedol, že matkou deklarované výdavky vo výške 1.023,- € považoval za nadnesené, avšak aj suma 600,- € mesačne, ktorú ako odôvodnenú výšku mesačných nákladov ustálil súd, je v prípade maloletej W. vysoká, keď vychádzajúc z posledného vyčíslenia nákladov na maloletú W. matka napr. deklaruje len náklad na stravu, oblečenie či drogériu vo výške 460,- € mesačne, čo je de facto suma, ktorú následne matka deklaruje ako svoj mesačný príjem. Otcovi v tejto súvislosti nie je známe, že by maloletá W. mala zdravotné problémy a obmedzenia, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné mesačne vynakladať len na jej stravu 300,- €. Otec, vychádzajúc z matkou predložených výdavkov a majúc vedomosť o nákladoch domácnosti, keď s matkou a maloletou W. žili ako rodina má za to, že náklady na maloletú W., vrátane nákladov, súvisiacich s návštevou školy nepresahujú mesačne 500,- €. Aj z tohto dôvodu, vychádzajúc z matkou, či už na pojednávaní dňa 13.12.2019, ako aj následne na pojednávaní dňa 30.6.2020 deklarovaných mesačných výdavkov na maloletú W., navrhol sumu výživného vo výške 250,- € mesačne, majúc za to, že táto reflektuje tak jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletej dcéry, uvedomujúc si, že počnúc septembrom 2020 maloletá W. nastúpi na povinnú školskú dochádzku, pričom otec je pripravený sa v tejto súvislosti, pokiaľ vyvstanú, podieľať sa na mimoriadnych výdavkov. Vo vzťahu k matkou deklarovaným príjmom, súd v odôvodnení (bod 14) síce uviedol, že matka je živnostníčka, ktorá podniká v odbore pedikúra, manikúra, avšak opomenul tú skutočnosť, že rovnako ako otec, aj matka je 50% spoločníkom obchodnej spoločnosti - Štúdio Lady s.r.o., IČO: 51 112 990, v ktorej je zamestnaná od 1.10.2017, pričom podľa potvrdenia o príjme, za obdobie december 2019 - máj 2020 dosahovala ako zamestnanec priemernú čistú mzdu vo výške 454,32 €, t.j. na úrovni minimálnej mzdy a mzda jej je vyplácaná v hotovosti. Pokiaľ ide o osobu otca, otec je lekár, prevádzkujúci ortopedickú ambulanciu prostredníctvom obchodnej spoločnosti EXORTIM s. r. o., IČO: 47 531 649, pričom na rozdiel od r. 2018, v r. 2019 (ako otec riadne preukázal predložením daňových priznaní) spoločnosť dosiahla výsledok hospodárenia pred zdanením vo forme zisku vo výške 12.628,54 €, t.j. 8.910,- € po zdanení, čo činí cca 742,50 € mesačne, t.j. pokiaľ súd v danom prípade vychádzal pri určení výživného z premisy, že otec okrem pravidelnej mzdy vo výške cca 800,- € má príjem aj zo zisku spoločnosti vo výške 1.700 € mesačne, t.j. celkovo tak otec má príjem vo výške cca 2.500,- € mesačne, nejde o správny a ani aktuálny údaj, nakoľko výška príjmu otca je podmienená hospodárskym výsledkom jeho spoločnosti, ktorý v r. 2019, v porovnaní s r. 2018 bol podstatne nižší a za r. 2019 činil v priemere cca 1.542,- €. Otec zdôraznil, že spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 z 20. januára 2005). Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj. Je preň bez pochybností prínosom (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21CoP/12/2013 z 5. decembra 2013). Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Je preto v záujme dieťaťa umožniť otcovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný kontakt, v ktorom môže realizovať svoje výchovné
pôsobenie, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom (porov. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoP/11/2016 zo 16. marca 2016). S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po vykonaní potrebného dokazovania, vydal nasledovný rozsudok: Rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/65/2018-522 zo dňa 30.6.2020 sa v otcom odvolaním napadnutých výrokoch mení nasledovne: Otec je, počnúc dňom 9.4.2018, povinný prispievať na výživu maloletej W. W., nar. X.XX.XXXX sumou vo výške 250,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 9.4.2018 do 30.6.2020 v celkovej sume ako bude určená v rozsudku odvolacieho súdu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W., nar. 7.12.2013 nasledovne: každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 13,00 hod. do pondelka do 8,00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 19,00 hod.; počas vianočných prázdnin v párnom roku v čase od 24.12. od 12,00 hod. do 26.12. do 9,00 hod. a v čase od 30.12. od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po skončení vianočných prázdnin do 8,00 hod. a v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred vianočnými prázdninami od 15,00 hod. do 24.12. do 12,00 hod. a v čase od 26.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 15,00 hod. počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po veľkonočných prázdninách do 8,00 hod.; počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR a organizáciou školského roka schválenou MŠ SR na ten - ktorý školský rok pre kraj obvyklého pobytu mal. W. v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15,00 hod. do prvého dňa vyučovania po jarných prázdninách do 8,00 hod.; počas letných prázdnin v párnom roku v čase od 30.6. od 18,00 hod. do 16.7. do 18,00 hod. a v čase od 1.8. od 18,00 hod. do 16.8. do 18,00 hod. a v nepárnom roku v čase od 16.7. od 18,00 hod. do 1.8. do 18,00 hod. a v čase od 16.8. od 18,00 hod. do 1.9. do 18,00 hod.; Miestom odovzdania starostlivosti bude základná škola / školské zariadenie, ktoré maloletá W. navštevuje, okrem prípadu, ak maloletá v deň odovzdania nebude môcť základnú školu / školské zariadenie navštíviť, v takomto prípade si v uvedených dňoch a hodinách maloletú W. otec vyzdvihne v mieste bydliska matky a maloletú W. matke v mieste bydliska matky vráti.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ako kolízny opatrovník uviedol, že trvajú na svojom vyjadrení prednesenom na súdnom pojednávaní zo dňa 30.06.2020 a majú za to, že Okresný súd Pezinok rozhodol správne. Z uvedených dôvodov odporúčajú Krajskému súdu v Bratislave potvrdiť rozsudok prvej inštancie.
Okresná prokuratúra navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tvrdenia otca v odvolaní zo dňa 30.7.2020 sú zavádzajúce a účelové a má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je riadne zdôvodnené, preto tvrdenie otca považuje za nepravdivé. Matka zdôraznila, že objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého dieťaťa je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Za záujem maloletého dieťaťa však nie je možné považovať vystavenie detí násiliu alebo zlému zaobchádzaniu (pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Dewinne proti Belgicku, č. 56024/00; Zakharova proti Francúzsku, č. 57306/00,), sexuálnemu zneužívaniu (pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Covezzi a Morselli proti Taliansku, č. 52763/99, § 104), alebo znepokojujúci zdravotný stav, alebo psychickú nerovnováhu u rodičov. Medzi najzraniteľnejších poškodených z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva patria aj maloleté deti. Vychádzajúc z medzinárodných dohovorov (najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ES) štáty majú povinnosť chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca pred inými osobami a musia prijať primerané kroky, s cieľom zabrániť zlému zaobchádzaniu páchanému súkromnými osobami, pokiaľ o ňom štátne orgány vedia alebo mali vedieť. V tomto ohľade sú povinné zachovávať a v praxi aplikovať primeraný právny rámec poskytujúci ochranu voči aktom násilia zo strany súkromných osôb. Najmä deti a ďalšie zraniteľné osoby sú oprávnené na účinnú ochranu. Pozitívne záväzky štátov sú v judikatúre ES formulované tak na úrovni hmotnoprávnej, tzn. prijatie opatrení na ochranu života a fyzickej amorálnej integrity jednotlivcov, ako aj na úrovni procesnoprávnej, tzn. uskutočnenie účinného oficiálneho vyšetrovania vedúceho k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Podľa judikatúry súdov je teda štát povinný zabezpečiť inter alia ochranu dieťaťa pred zneužitím. K porušeniu Dohovoru preto dochádza ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli, alebo mali vedieť o tom, že maloleté
dieťa bolo v ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu jeho práv. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých je konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou, v ktorom je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre ten - ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. V tomto konkrétnom prípade podľa názoru matky súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom - otcovi nezakázal stretávať sa s maloletou W., t.j. nedochádza k žiadnemu pretrhnutiu rodinných vzťahov, pretože styk dieťaťa s otcom je upravený v zmysle napadnutého rozhodnutia aj po skončení roku 2020. V tomto konaní, pri existujúcom zistenom skutkovom stave, nedošlo zo strany súdu ani k porušeniu rodičovských práv otca, ani k porušeniu zásady prezumpcie neviny. Z uvedeného dôvodu má matka za to, že rozhodnutie je správne, zákonné v záujme maloletej W.. Matka trvá na jej stanovisku, že otec je požívateľom alkoholu v skrytej forme uvedomujúc si následky, ktoré by odhalenie tejto skutočnosti pre neho znamenalo nielen v súvislosti s úpravou rodičovských práv k jeho dcére, ale aj v jeho profesionálnom živote - v súvislosti s výkonom povolania lekára. Z priamej osobnej skúsenosti matka vie, že otec požíva alkohol v nadmerných množstvách, požíval alkohol aj v čase, keď sa staral o maloletú W. a matka nebola doma (keď ešte viedli spoločnú domácnosť), a teda je vysoko pravdepodobné, že bude požívať alkohol aj v prítomnosti maloletej W.. Alkohol mení otcovu osobnosť, jeho charakter i celkovú osobnú integritu. Uvedené sa prejavovalo / prejavuje nielen ako agresivita a vulgarizmy, ale aj sexuálne obťažovanie matkinej staršej dcéry G. Y.. Matka má za to, že otec požíval alkohol aj v práci, avšak nikto z pacientov nechce ísť svedčiť o tejto skutočnosti, pretože sa obávajú, že by s nimi rozviazal zmluvný vzťah a oni by si museli hľadať iného lekára; vzhľadom na uvedené je matka v dôkaznej núdzi. Jediná možnosť ako je možné preukázať v tomto konaní, že otec je alkoholik je na základe objektívnych výsledkov hepatálnych testov, či iných krvných testov. Posudzovanie závislosti od alkoholu je veľmi zložité a vyžaduje medziodborovú spoluprácu psychiatra, psychológa a dobre vybaveného laboratória (nestačí sa posudzovaného len opýtať, či požíva alebo nepožíva alkohol). Takého komplexné vyšetrenie závislosti na alkohole je možné napr. v laboratóriu OLÚP, n.o, Predná Hora. Takéto vyšetrenie v rámci tohto konania otcovi robené nebolo; pretože znalci - psychológovia RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. a PhDr. Katarína Haidová nemajú oprávnenie na vykonanie takéhoto vyšetrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v konaní, okrem iného matka navrhovala, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na vyšetrenie závislosti otca od alkoholu na Prednej Hore, ktorý návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol. Preto tvrdí, že v tomto konaní matke nebola daná možnosť preukázať, že otec je alkoholik t.j. bolo jej odňaté právo na spravodlivý proces. Matka má za to, že v konaní neboli vyvrátené znaleckými posudkami skutočnosti, že otec je alkoholik, lebo táto skutočnosť nebola v konaní, ani znalcami, dostatočne vyšetrená (viď vyššie) a rovnako ani, že zo strany otca nedošlo k sexuálnemu obťažovaniu maloletej G. Y. - toto je predmetom samostatného trestného konania, ktoré ešte nie je ukončené. V tejto trestnej veci bol uznesením zo dňa 15.7.2020 pribratý do konania k podaniu znaleckého posudku znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria s tým, že mu bola povolená konzultácia so znalcami z iných odborov a odvetví, na zodpovedanie otázok okrem iného či je, resp. či bol v čase spáchania skutku obvinený závislý na omamných alebo psychotropných látkach, alkohole alebo iných návykových látkach, ak áno, akého druhu, v akom množstve ich užíva a aký majú vplyv na jeho konanie, aké je jeho psychické zdravie. K uvedenému vyjadreniu otca matka uviedla, že netvrdila a netvrdí, že otec je „. T. (to je trestný čin podľa § 200 TZ) to sú nepravdy a zavádzania uvádzané otcom; matka tvrdí závažnú skutočnosť, že otec sexuálne zneužíval jej staršiu dcéru G. Y. v čase, keď bola maloletá, z ktorého dôvodu G. Y. podala na neho trestné oznámenie; a dňa 9.10.2019, bol I.. N. W. uznesením Č.D.: B.-XXX/X-D.-C.-XXXX obvinený za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. b) (trestný čin spáchaný na chránenej osobe) Trestného zákona v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. K znaleckým posudkom, na ktoré sa otec odvoláva matka uviedla, že znalecký posudok č. XX/XXXX RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. zo dňa 2.10.2018, znalca z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia namietala v celom rozsahu z dôvodu, že znalec vychádzal len z vyjadrení otca, a teda z jednostranne prezentovaného skutkového stavu (ktorý je zavádzajúci, otec uvádza nepravdy a polopravdy), ktorý následne znalec posudzoval. Znalec otcom uvedený skutkový stav nekonfrontoval s inými zdrojmi, ktoré by sa k otcovým vyjadreniam zisteným pri vyšetrení vyjadrili, t.j. nevypočul si stanovisko matky maloletej W., ani sa nerozprával s maloletou W.; znalec otca nekonfrontoval zo závažnými vyjadreniami G. Y. a s jej vyjadreniami sa znalec v posudku nezaoberal, v tejto súvislosti, ani v súvislosti s ďalšími obvineniami otca pre nedovolené
ozbrojovanie, osobnosť otca nehodnotil atď. Znalec sa nezaoberal vzťahom otca a dcéry, aké sú citové väzby maloletej W. k jej otcovi, osobnostnými a morálnymi predpokladmi otca k výchove a zabezpečeniu zdravého psychického vývinu dieťaťa. Otcovi pri vypracovaní znaleckého posudku RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. neboli znalcom robené testy na závislosť na alkohole a nebola posudzovaná jeho osobnosť práve v súvislosti s jeho alkoholizmom t.j. aká je jeho osobnosť v čase, keď je pod vplyvom alkoholu, ako vtedy reaguje, komunikuje, ako sa správa k maloletej W., k jej matke. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na fakt, že znalec vychádzal len z jednostranne prezentovaného skutkového stavu je tento dôkaz neprijateľný. K znaleckému posudku č. 59/2019 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. matka uviedla, že aj napriek tomu, že znalkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.6.2020 uviedla, že robili hĺbkové posudzovanie k požívaniu alkoholu otca má za to, a vyplýva to aj zo samotného znaleckého posudku, že nebolo vykonané riadne vyšetrenie závislosti otca od alkoholu a v tejto súvislosti vyšetrený duševný stav otca v kontexte jeho schopností zabezpečiť pre maloletú W.T. zdravý psychický vývin a vhodné podmienky pre jej výchovu a starostlivosť; Znalci hodnotili užívanie alkoholu u otca len na základe subjektívnych údajov z rozhovoru s otcom a jedného testu, kde sa však nemanifestovala konštelácia alkoholizmu. Majú za to, že takéto zhodnotenie je nedostatočné, mali byť použité objektívne výsledky hepatálnych testov, či iných krvných testov. Na pojednávaní dňa 30.6.2020 sa matka snažila otázkami na znalkyňu zistiť, prečo nebolo robené riadne vyšetrenie otca na závislosť na alkohole, na čo znalkyňa uviedla (čo je uvedené aj v ZP), že otec priznal zvýšené fajčenie v tejto napätej situácii, a že o týchto veciach znalkyňa nebude diskutovať, lebo je to odborná otázka a ona nebude popisovať jednotlivú metodiku, a že sa pridržiava svojich záverov znaleckého posudku. Aj napriek tomu, že nechcela objasniť, z ktorých testov, a z ktorých skutočností zistila, že otec nie je závislý na alkohole opätovne všeobecne uvádzala, že zo všetkých testov vyplývajú závery, že otec nie je závislý na alkohole (po konzultácii znaleckého posudku z psychológom tento uviedol, že nebolo robené vyšetrenie otca na závislosť na alkohole). V súvislosti s možnosťou klásť znalkyni otázky matka uviedla, že súd na pojednávaní znemožnil právnej zástupkyni matky klásť znalkyni otázky, týkajúce sa posudzovania alkoholizmu otca (vyšetrovania na alkoholizmus) pri znaleckom dokazovaní, a teda súd v tomto smere matke porušil právo matky na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu nemala možnosť sa dozvedieť od znalkyne na pojednávaní, a nevyplýva to ani zo znaleckého posudku, odpoveď na ich ďalšie otázky. Matka uviedla, že maloletá W. pri znaleckom dokazovaní pri interakcii s otcom pomenovala problémy správania sa otca k matke (čo pociťuje aj ako možné správanie sa k nej), aj jeho správania sa k nej, keď jej povedal, že ju dá do detského domova - dieťa nemá pri otcovi pocit bezpečia toto znalci vyhodnotili ako, že maloletá W. s otcom laškuje a svoj hnev predstiera, čo je podľa názoru matky maximálne zjednodušený záver. Uvedené správanie otca je potrebné posúdiť v dvoch rovinách a to správanie sa otca k dieťaťu. A správanie sa otca k matke pred maloletou W.U. - toto znalkyňou posudzované nebolo t.j., že sa otec nedokáže ovládať ani pred jeho maloletou dcérou a je na matku agresívny, nevhodne sa k nej správa a fyzicky ju napáda. A to pritom znalkyňa disponovala priamym svedectvom maloletého dieťaťa a jej záver bol, že zo strany dieťaťa ide len o laškovanie a teatralizovanie. Posudok č. XX/XXXX bol podľa názoru matky vypracovaný účelovo neúplne, pretože z neho nevyplýva posúdenie celkovej osobnosti otca (osobnostné a morálne predpoklady), pričom pre stretávanie sa s dcérou nie je podstatné len, či je alkoholik, ale ako sa bude správať v prítomnosti dieťaťa. Okrem vyšetrení sa znalci nezaoberali skutkovým stavom podstatným pre túto vec, na ktorý poukazovala matka, uviedli zo spisu len vybrané časti napr. posudok MUDr. Kešického vypracovaného len na základe jednostranných tvrdení otca, a uviedli dve správy z ÚPSVaR. Matka za to, že posúdenie závislosti otca na alkohole, agresívne správanie otca pod vplyvom alkoholu a obvinenie otca so sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa sú dosť závažné skutočnosti, ktoré nie je možné opomenúť pri vypracovávaní znaleckého posudku pre posúdenie, či otec má osobné a morálne predpoklady k zabezpečeniu zdravého psychického vývinu maloletej W. a pre posúdenie rozsahu stretávania sa otca s maloletou W.. Tieto informácie znalkyňa mala k dispozícii a vôbec ich v posudku neposudzovala. Z celého posudku vyplýva, že otec je v strese, len keď je s matkou dieťaťa a v ostatných životných situáciách sa správa primerane, čo je málo pravdepodobné. Osobnosť otca ako celok tak aj po znaleckom dokazovaní ostala skrytá. Matka má za to, že závery znaleckého dokazovania sú účelové s úmyslom urobiť závery v prospech otca maloletej W. neprihliadajúc pritom na najvyšší záujem maloletého dieťaťa. Ide o neprípustný selektívny výber zistených skutočností (dôkazov) pri posudzovaní tak citlivej otázky akou je starostlivosť o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov ho namietali a žiadali vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý návrh súd zamietol. Vzhľadom na uvedené nedostatky sú závery znaleckého posudku č. XX/ XXXX neakceptovateľné a nie je, podľa názoru matky, možné v tomto konaní na ne prihliadať a z nich vychádzať. K stretávaniu otca s maloletou W. od vyhlásenia rozsudku dňa 30.6.2020 matka uviedla, že v čase od 11.7.2020 do 16.7.2020 mala naplánovaný výlet s maloletou W. požiadala otca o výmenu
dní, s čím otec súhlasil. Otec z uvedeného dôvodu bol s maloletou W. od 17.7-19.7.2020 a tieto tri dni vymenili za 29.7-31.7.2020, po čom hneď nasledoval otcov týždeň v zmysle napadnutého rozsudku t.j. od 1.8.2020 - 10.8.2020. Posledný deň 10.8.2020 otec po maloletú W. neprišiel. Týždeň od 17.7.2020 do 16.7.2020, aj napriek tomu, že otec vyhlasoval, že bude mať dovolenku, bol v práci a prvý deň s ním bola v práci aj maloletá W., aj napriek tomu, že je to v súčasnej dobe (nebezpečenstvo nákazy COVID
- 19) jedno z najrizikovejších miest. Večer maloletá W. už kýchala, kašľala a mala hlieny. Od ďalšieho dňa maloletá W. trávila čas u otcovej partnerky, kde sa necítila dobre, čo sa odzrkadlilo v tom, že každý večer ju bolelo bruško, nechutilo jej jesť. Od 29.7. do 10.8.2020 už mal otec dovolenku. Boli s dcérou 3x na lodi, ktorú otec údajne kúpil. Z plavby sa maloletá W. tešila. Pre nezhody, ktoré medzi sebou riešili otec s jeho partnerkou už po 5 dňoch nechcela k otcovi z tohto dôvodu ísť. Otcova partnerka, keď je s maloletou W. sama, jej hovorí veci, ktorým nerozumie - čo ju vždy vystraší napr. ,,D. U. I. I. G., B. G. O. T. Z. „. U. I. G. G., U. N. B. alebo „. I. Ť. O. (na čo keď sa matky pýta, čo to znamená, jej povie, aby to nepočúvala). Pokiaľ ide o časť odvolania otca, kde otec namieta matkou vyčíslené náklady matka uviedla, že mesačné výdavky vo výške 690,15 € na maloletú W. vo veku 6,5 roka sú reálne. Vyčíslená suma 300,- € mesačne na stravu znamená, že matka denne na stravu maloletej W. minie 9,67 €; výdavky vo výške 120,- € na oblečenie a obuv odôvodňujeme tým, že maloletá W. potrebuje viac vecí hlavne s prihliadnutím na fakt, že sa neustále vyvíja a matka musí kupovať nové väčšie veci. Ďalšie matkou vyčíslené výdavky a to na lieky a vitamíny (vitamíny - ako prevencia, čo sa pri maloletej W. oplatí, je menej chorá) vo výške 10,- €/mesačne (120,- € ročne) nie je vysoká položka s prihliadnutím na ceny liekov a vitamínov (ktoré viac-menej nie sú poisťovňou preplácané; vitamíny vôbec), výdavky na výtvarné pomôcky vo výške 3,33 € mesačne, školské fotenie 30,- € (jednorázový výdavok), zubár vo výške 6,66 € mesačne, protetika vo výške 1,66 € mesačne rovnako nie sú, podľa názoru matky, vysoké výdavky pre maloleté dieťa vo veku 6,5 roka. Maloletá W. vyčíslené náklady na letné tábory absolvovala toto leto - výška nákladov 480,- €, čo je v prepočte na rok 40,- € mesačne. Matka má za to, že výdavky na bývanie (vrátane nákladov na komunálny odpad), na škôlku a krúžky sú bežnými výdavkami na maloleté dieťa v predškolskom veku - nie sú to nadhodnotené výdavky a napokon tieto matka preukázala. Vzhľadom na to, že súd matku vyzval na vyčíslenie výdavkov na maloletú W., tak matka vyčíslila aj jednorázové výdavky ako napr. kolobežka, hojdačka, šmýkačka, posteľ, matrac, písací stôl, stolička, bicykel atď. Faktom je, že ide o výdavky na maloletú W.; niektoré sú nevyhnuté písací stôl, stolička...., niektoré sú dôležité pre jej rozvoj (bicykel), a niektoré sú pre jej zábavu a pre radosť, čo poteší každé dieťaťa - tieto matka následne rozpočítala ako výdavky na mesiac. Čo sa týka príjmu otca, ako uviedol na pojednávaní dňa 4.4.2019, otec si vypláca mzdu vo výške 798,- € mesačne, plus si vypláca podiel na zisku cca 1.700,- €. Otec v odvolaní uvádza, že otec je lekár prevádzkujúci ortopedickú ambulanciu, prostredníctvom obchodnej spoločnosti EXORTIM, s.r.o., pričom výsledok hospodárenia otcovi klesá. V tomto smere matka poukázala nielen na daňové priznania otca doložené súdu, ale aj účtovné závierky stiahnuté z internetu, z ktorých vyplýva, že v roku 2017 mal otec tržby vo výške 102.421,- €, pričom náklady na hospodársku činnosť boli vo výške 80.303,- €, výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 15.743,- €, v roku 2018 mal otec tržby vo výške 134.667,- €, pričom náklady na hospodársku činnosť boli vo výške 89.976,- €, výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 33.413,- € (tento výsledok hospodárenia nevyplýva z daňového priznania predloženého otcom na pojednávaní dňa 30.6.2020 - pretože išlo o dodatočné daňové priznanie za rok 2018. Matka priložila účtovnú závierku stiahnutú z internetu za rok 2018), v roku 2019 mal otec tržby vo výške 140.830,- €, pričom náklady na hospodársku činnosť boli vo výške 126.652,- €, výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 8.910,- €, čo znamená, že otcovi tržby každoročne stúpajú - čo znamená, že sa mu darí - a na počudovanie jeho príjem klesá. Matka taktiež uviedla, že vzhľadom na predmet činnosti spoločnosti EXORTIM s.r.o. sú výdavky - náklady - podľa jej názoru neprimerane vysoké. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada, aby súd od otca vyžiadal účtovníctvo spoločnosti EXORTIM, s.r.o. za rok 2017, 2018, 2019. Má za to, že zo strany otca došlo k účelovému navyšovaniu nákladov, za účelom zníženia zisku práve z dôvodu, že sa vedie konanie o určenie výživného na maloletú W.. Matka taktiež uviedla, že otec je vlastníkom rodinného domu a pozemku v Častej, v ktorom býva, vlastní záhradu v Podunajských Biskupiciach o veľkosti 4,5 ára v podiele 7/8 - ín a podľa posledných, zatiaľ neoverených, informácií otec nadobudol loď, avšak matka nevie, či ju kúpil alebo ju kúpil/nadobudol prostredníctvom operatívneho leasingu. K určeniu výšky výživného matka uviedla, že otec súhlasil s výškou výživného 350,- € na pojednávaní dňa 4.4.2019 bez toho, aby bol niekým nútený. Má za to, že otec má možnosti a schopnosti podieľať sa na výžive maloletej W. vo výške 350,- € tak, ako to na pojednávaní odsúhlasil. Matka v tejto veci podáva týmto návrh na zvýšenie výživného na maloletú W. W. od 1.9.2020, z dôvodu jej nástupu na základnú školu. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že od vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.6.2020 došlo k zmene pomerov na strane maloletej W. - začala navštevovať základnú školu,
záujmové krúžky, ktorá skutočnosť spôsobila zvýšenie výdavkov na maloletú W. a zakladá oprávnenie matky požiadať o vyššie výživné na maloletú. Oproti výdavkom dokladovaných matkou, z ktorých súd vychádzal pri vydaní rozhodnutia, sa výdavky matky na maloletú W. od 1.9.2020 zvýšili nasledovne: Vitamíny, výživové doplnky, rúška 28,58 €/mesačne (voľne dostupné lieky na bežné detské choroby, na imunitu, probiotiká 11,31 €, rúška 17,- € látkové, 6,60 € jednorázové, livostin 7,49 €, olynth 7,50 €, calcium sirup 5,89 €, panadol 2,99 €, hylac 8,99 €, čierne uhlie 2x2,39 €, fenistil gel 7,99 €, fenistil kvapky 5,- €, šampón vši parazit 14,39 €, vitamíny 14,40 € = 114,33 € za 4 mesiac t.j. 9-12/2020), výdavky do školy celkom 195,51 €/12 mesiacov t.j. 16,29 €/mesačne (triedny fond 40,- €, rada školy 14,- €, príspevok na pomôcky v družine 15,- €, úbor na TV 20,- €, fotenie 13,- €, papuče do školy 9,95 €, školské pomôcky zakúpené školou 32,- € (napr. zakladače, penové kocky, podsedáky, zošity, stieracia tabuľka), ostatné školské pomôcky 45,11 € + 6,45 € (zošity, farbičky, farby, obaly, zástera ...), stravné škola 54,- €/polročne t.j. 10,80 €/mesačne, družina 50,-/polročne t.j. 10,- €/mesačne, záujmové krúžky hudobná výchova mesačný poplatok 12,- €/mesačne, husle 190,- € + struny 31,90 € + opierka huslí 21,99 €+ papuče na hudobnú 11,99 €+ zošity 4,- € t.j. 21,65 €/mesačne, tanečná 22,- €/mesačne - úbor 20,- €, cvičky 11,- € t.j. 2,58€/mesačne, t.j. celkom mesačne od 1.9.2020 viac o 123,90 €/mesačne. Na základe uvedeného matka žiada, aby súd zvýšil otcovi výživné od 1.9.2020 o 60,- € t.j. na sumu celkom 410,- €. Vzhľadom na pandemickú situáciu k jej príjmu matka uviedla, že od začiatku prvej vlny COVID 19 mala z dôvodu vydaných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva zatvorenú prevádzku 4 mesiace vrátane decembra 2020. Od 10.3.2020 do 1.6.2020, bola z dôvodu pandémie COVID 19 zatvorená škôlka. Matka ostala s maloletou W. na pandemickej OČR do 11.5.2020, potom do 1.6.2020 jej so starostlivosťou o maloletú W. pomáhala jej matka (stará matka), ktorá vtedy ešte pracovala. Za toto 3 mesačné obdobie matka nedostala žiadnu finančnú podporu, aj keď o ňu požiadala. Od 21.8.2020 do 30.8.2020, potom od 2.9.2020 do 8.9.2020, bola matka práce neschopná (črevná viróza), ktorú dostala aj maloletá W., s ktorou bola z tohto dôvodu doma do 14.9.2020. Od 18.9.2020 do 30.9.2020 bola matka na OČR z dôvodu, že maloletá W. dostala kiahne. Od 20.10.2020 - 21.10.2020 bola školská karanténa. Od 26.10.2020 do 1.11.2020 bol vyhlásený zákaz vychádzania (lockdown). Od 1.12.2020 do 10.12.2020 bola matka s maloletou W. v domácej karanténe a od 19.12.2020 platí opäť zákaz vychádzania (lockdown). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa matkina finančná situácia zhoršila - matka mala nízky príjem príp. nemala príjem kvôli nútenému voľnu. Matke musia finančne vypomáhať matka s bratom. Ani v čase, keď boli celá rodina v karanténe, otec nemal ani len snahu akokoľvek aspoň minimálne pomôcť matke kúpou jedla pre maloletú W. aj keď vedel, že nemôžu ísť vonku (o všetkom ho matka vždy riadne informovala). Otec, ako lekár, na rozdiel od matky mohol po celú dobu neprerušene pracovať a zarábať. Matka za toto obdobie nedostala ako podnikateľ žiadny príspevok od štátu. Pri zmene pomerov súd v zmysle § 78 ods. 3 ZoR musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov, na možnosti a schopnosti rodičov. Klauzula sa uplatňuje buď samostatne, ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia, alebo spolu s inými dôvodmi, kedy na ňu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo faktorov. Osobná starostlivosť nie je zohľadnená len vo vzťahu k maloletým deťom, je postavená na úroveň finančných plnení, čím sa poskytuje ochrana maloletým nárokom osoby, ktorá zabezpečuje fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Matka má za to, že sa stará o maloletú W. nielen finančne, ale aj výlučnou osobnou starostlivosťou a to na úkor jej vlastnej zárobkovej činnosti preto žiada súd, aby zohľadnil osobný výkon starostlivosti matky a v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť, vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletej W. prispievať na výživné na maloletú od 1.9.2020 vo výške 410,- € mesačne. Zákonná vyživovacia povinnosť neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rodičia rovnakou sumou, zákon nehovorí o mechanickej rovnosti. Výšku výživného je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 2 ZoR, ktorý stanovuje, že obaja rodičia musia prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; pričom je nevyhnutné zohľadniť osobný výkon starostlivosti o dieťa, ktorý zákon o rodine kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.6.2020, sp.zn. 12P/65/2018 v bode III a IV tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej W.Í. od 9.4.2018 do 31.8.2020 sumou 350,- € mesačne a od 1.9.2020 sumou 410,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú W. za obdobie od 9.4.2020 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške je otec povinný splácať v 200,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.7.2020 k v rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné podmienky (bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Po zopakovaní a doplnení dokazovania odvolací súd rozsudok vyhlásil verejne dňa 13.04.2022 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.).
Odvolací súd realizoval počas odvolacieho pojednávania aj výsluch maloletej W., z ktorého zistil, že maloletá sa s otcom stretáva pravidelne, avšak neprespáva u neho. Niekedy spolu majú program, buď idú do aquaparku alebo do kina, a niekedy sú iba doma. Maloletá pred odvolacím súdom uviedla, že nechce u otca prespávať, takto jej to vyhovuje. Na dopyt odvolacieho súdu uviedla, že prespávať nechce u otca z dôvodu, že u otca je tvrdá posteľ a taktiež, že sa bojí, lebo má nočné mory odkedy je vojna, a niekedy sa aj nudí. Zároveň uviedla, že sa jej nepáči, že otec mamu nepozdraví, avšak ona ho pozdraví. Taktiež sa jej nepáči, keď sa otec háda so svojou priateľkou. Maloletá v konaní pred odvolacím súdom uviedla, že cez prázdniny bola aj v tábore, kde prespávala, avšak tam nemala strach. Veľmi by si želala, aby sa vzťahy medzi rodičmi zlepšili.
Právna zástupkyňa otca pred otvorením odvolacieho pojednávania uviedla, že svoje odvolanie do časti vyživovacej povinností na maloletú W. berie späť a v tejto časti žiada konanie o odvolaní zastaviť. Čo sa týka zostávajúcich argumentov právna zástupkyňa otca sa pridržiavala argumentov uvedených v rámci podaného odvolania a zdôraznila, že pokiaľ nedôjde k širšej úprave styku otca s maloletou, bude to mať pre budúcnosť maloletej, ako aj pre maloletú samotnú a jej vzťah s otcom veľmi negatívne následky.
Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že otec sa toho času s maloletou W. stretáva v obmedzenom rozsahu, ktorý požaduje rozšíriť. Má pocit, že trestné stíhanie, ktoré je voči nemu vedené ho uráža, je z celej situácie frustrovaný. Požaduje širší rozsah styku s dcérou. Na dopyt odvolacieho súdu, či v prípade, ak dôjde k širšej úprave styku otca s maloletou t.j. s prespávaním otec bude v prípade odmietania maloletej trvať na realizácii tohto styku otec uviedol, že nie, že bude rešpektovať názor maloletej.
Právna zástupkyňa matky v konaní pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach a poukázala na to, že maloletá sa s otcom toho času nechce stretávať a súčasne má za to, že súdom toho času určený rozsah styku otca s maloletou je postačujúci.
Matka rovnako zotrvala na svojich vyjadreniach a taktiež uviedla, že nechce, aby maloletá u otca prespávala, nakoľko na toto nie je zvyknutá, a opätovne zdôraznila požívanie alkoholických nápojov zo strany otca. Matka na dopyt súdu, prečo odmieta stretávanie sa otca s maloletou v dlhších časových intervaloch t.j. aj počas noci, keď bežný styk otca s maloletou neodmieta, matka uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach, čo sa týka požívania alkoholických nápojov zo strany otca, pričom zdôraznila, že má skúsenosti s tým, že otec po požití alkoholických nápojov mení svoju osobnosť, a preto nechce, aby tam maloletá zostávala počas noci.
Kolízny opatrovník v konaní pred odvolacím súdom navrhol upraviť rozsah styku otca s maloletou, avšak bez prespatia. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsah styku otca s maloletou nie je dostatočný, a vzhľadom na výsledky doplneného dokazovania navrhuje tento rozšíriť. Pokiaľ ide o trestné stíhanie začaté voči osobe otca, v tejto súvislosti uviedla, že prokurátor dozorujúci trestnú vec (podozrenie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona) ponechal vec v prípravnom konaní a toho času vrátil predmetnú trestnú vec vyšetrovateľovi.
Odvolací súd uvádza, že otec v rámci svojho odvolania napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca a s maloletou. Otec svoje odvolanie do výroku o úprave styku odôvodnil tým, že uvedeným rozhodnutím súdu prvej inštancie boli obmedzené jeho rodičovské práve ohraničenou úpravou styku napriek tomu, že nebol právoplatne odsúdený, pričom má za to, že on žiaden úmyselný trestný čin nespáchal. Zdôraznil, že skutočnosti tvrdené matkou v rámci podaného odvolania, ako aj v priebehu konania považuje otec za účelové a vyfabulované, a preto navrhuje, aby k nim odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Odvolací súd považoval v danej veci za potrebné zrealizovať doplnenie dokazovania a to konkrétne pripojením listinného dôkazu - znaleckého posudku
vypracovaného v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície č. ČVS: B.-XXX/X- D. - C. -XXXX, ktorý posudzoval osobnosť otca, pričom tento znalecký posudok bol doručený odvolaciemu súdu dňa 06.04.2022 a s jeho závermi odvolací súd oboznámil účastníkov na nariadenom pojednávaní konanom dňa 13.04.2022 pričom zistil, že znalecký posudok bol vyhotovený znalcom PhDr. Dušanom Selkom, CSc. znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, a z jeho záverov vyplýva, že vyšetrený skutky, z ktorých bol obvinený dôrazne popieral. V rámci záverov znaleckého posudku je taktiež uvedené, že znalci nezistili prítomnosť deviantných sklonov v oblasti sexuálneho správania, ani čo sa týka objektu, ani spôsobu uspokojovania. Vykazuje znaky „normálneho“ sexuálneho správania heterosexuálne orientovaného dospelého muža, respektíve muža jeho vekovej kategórie. V priebehu jeho búrlivého biodromálneho vývoja, napriek častým rozchodom, znalec nemá informácie, že by sa vyskytla jediná podobná fáza, kedy by aktívne, či pasívne bol v kontakte s podobnou osobou a bol obvinený z podobného, jemu „naturelu cudzieho“ správania sa voči osobám opačného pohlavia. Vzhľadom k špecifikám malomestského, respektíve dedinského zmýšľania obyvateľov regiónu, v ktorom žije a skutky sa mali udiať, ak by došlo k takémuto evidentnému disociálnemu správaniu, rozhodne by sa to medializovalo. Napriek tomu, že neznalému pozorovateľovi sa mohlo javiť jeho správanie ako odviazané, príliš uvoľnené, má vybudované morálne, výchovou formované a profesionálne podmienené osobnostné zábrany. V kritických situáciách, „. B. T. V. má svoje správanie vrátane pudového, pod kontrolou. Vyplýva to aj z jeho profesionálneho postoja k akejkoľvek osobe, pokiaľ sa jedná o správanie, ktoré môže ovplyvniť nielen zdravotný stav, či už v smere pozitívnom alebo negatívnom. Nie je možné vylúčiť, že alkoholom uvoľnené frivolné správanie, bez sexuálnej pudovej motivácie, bolo nesprávne druhou stranou interpretované, vysvetlené, či zneužité v rámci iných právnych úkonov, ktorým je nevystavený. V časovom kontinuu sa javí uvedená interpretácia z forenzne - psychologického hľadiska ako pravdepodobnejšia. Motivácia posudzovaného konania nebola podmienená patologicky sexuálnou deviáciou. Sila jeho sexuálneho pudu, jeho sexuálne preferencie, intímne spolunažívanie s matkou poškodenej, pred podaním trestného oznámenia nepredpokladajú, že by sa správal tak, ako je uvedené v trestnom oznámení. Zo psychologického hľadiska mohlo ísť skôr o frivolné, alkoholom odbrzdené komunikovanie s nevlastnou dcérou, bez snahy zrealizovať cieľové správanie, v zmysle sexuálne deviantnej orientácie jeho správania, zodpovedá jeho osobnosti, aj koloritu regiónu. Znalec ďalej uviedol, že na základe dôkaznej psychosexuálnej anamnézy a forenzne - psychologickej analýzy výsledkov psychologického vyšetrenia, ako aj všetkých dostupných údajov v spise, I.. W. je heterosexuálne orientovaný muž v strednom veku s jednoznačnou preferenciou osôb opačného pohlavia v dospelom veku. Pokiaľ zohľadňujeme pomerne dlhé obdobie, kedy malo dochádzať k sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu, v prvom prípade udáva poškodená vek 10 rokov, by išlo o pedofilné nastavenie, v druhom prípade o 14+ hebetilné nastavenie. Forenzná prax na jednej strane uvedenú kombináciu nepripúšťa na druhej strane nevylučuje. Pokiaľ by trpel niektorou z úchyliek deviácií, prejavili by sa v priebehu jeho pomerne dlhého, intenzívneho a kvalitného sexuálneho života. Uvedené je v kontrapozícii s výskytom vyššie popísaných prejavov reálneho správania sa vyšetrovaného. Z hľadiska objektu aj z hľadiska spôsobu uspokojovania sexuálneho pudu ho znalci nepovažujú za sexuálne deviantného jedinca. Znalec taktiež na otázku týkajúcu sa charakteristiky obvineného uviedol, že pri výpovediach svedkýň zo strany poškodenej vystupuje do popredia nadpriemerný konzum alkoholu. Napriek tomu, že v iných vyšetreniach sa I.. W. sa nejaví ako jedinec závislý na alkohole, respektíve jeho vzťah k alkoholu nie je výraznejší, ako u väčšinovej populačnej vzorky lekárov jeho vekovej skupiny. Popísaný spôsob života, náročná klinická prax, budovanie zázemia po rozchode pre seba a novú partnerku vrátane jej detí, neustály boj o prežitie ako SZČO v ich societe, záväzky a povinnosti voči bazálnej rodine (chorá, stará matka), predstavuje závažnú záťaž, ktorá hypoteticky môže aj lekára ospravedlňovať pred príležitostnými excesmi s alkoholom. Reprezentuje „. C. Š.. Konzum alkoholu medzi lekármi predstavuje samostatný, závažný problém, nie je to len problém posudzovaného prípadu. Pri jeho komplikovanej osobnostnej štruktúre, anamnéze a životných podmienkach, v ktorých sa nachádzal, mohol pôsobiť deliberujúco v miere, že jeho správanie pre okolie mohlo nesprávne vyhodnotiť ako nápadné až deviantné. Množstvo vypitého alkoholu podľa znalkyne v odbore psychiatria MUDr. Martiškovej a jeho vplyv na organizmus a správanie sa vyšetrovaného nemá patologické hodnoty (osobné zdelenie v rámci konzultácie znalcov). Podľa vyšetreného možno mierne presahuje dávky „konzumenta“ dodržujúceho filozofiu „francúzskeho paradoxu“ (tj. protektívny vplyv pitia červeného vína na kardiovaskulárne zdravie), v časovom kontinuu z hľadiska psychickej psychosomatiky vnímajú ako rizikový faktor, ktorý sa v kombinácii s inými (stres, fajčenie, nadpráca, životospráva) podpisuje pod predčasne zhoršujúce sa kardiovaskulárne zdravie probanta. I.. W. je kardiak a je vysoko rizikový z hľadiska akcelerácie zhoršovania jeho kardiovaskulárneho zdravia. Pri retrospektívnej forenzne -
psychologickej analýze popísaných sexuálnych útokov na poškodenú G. Y.. (zo spisu a posudkov), z hľadiska psychológie sexuality možno vysloviť vážne podozrenie, že skutky sa mohli stať aj ináč. Alkohol v živote a v správaní I.. W. zohral významnú rolu, nie však v miere, ako sa mu pripisuje v obvinení a v tvrdeniach expartnerky a jej matky, tj. že by bol spúšťačom jeho sexuálne deviantného správania. Určitá miera uvoľnenosti, pri ktorej pokiaľ by skutočne mal deviantné sklony, by k pokusu alebo aj k realizácii sexuálne deviantného, neprimeraného správania pod vplyvom alkoholu mohlo dôjsť. Pokiaľ by nemal svoje pudové, sexuálne pohnútky pod kontrolou, by v prípade deviácie došlo. Konkrétne v jeho prípade k cieľovému správaniu, z ktorého je obvinený - nedošlo. Znalec v rámci záverov znaleckého posudku uviedol, že I.. W., čo sa týka sexuálnych preferencií je pri uspokojovaní svojho sexuálneho pudu jednoznačne heterosexuálne orientovaný a preferuje dospelé ženy ženského pohlavia. Preferuje veku primerané, dospelé ženy s výraznejšími sexuálnymi znakmi, sexuálne aktívne v interakcii, temperamentné. Nevyhľadával a nevyhľadáva extrémne a nezvyklé formy uspokojovanie sexuálneho pudu, preferuje skôr štandardné, v našej normálnej populácii zaužívané konzervatívne formy sexuálnej interakcie. Znalci nezistili u neho odchýlky od štandardov heterosexuálneho správania sa, od sexuálneho správania sa mužov jeho populačnej vzorky - skupiny sa in modo aj in objecto. V závere znalec okrem iného uviedol, že zo psychologického, ale aj z ľudského, nielen mužského pohľadu je na mieste otázka, aký podiel na jeho pití malo správanie sa partnerky, matky aj jeho dieťaťa. Dlhodobá frustrácia vo vzťahu s W.. Y., ktorý viedol k rozchodu so všetkými dôsledkami, mali pri motivácii, ale aj psychologickej interpretácii posudzovaného obdobia významnú rolu.
Po doplnení dokazovania realizovaného odvolacím súdom tento vo veci ustálil, že odvolanie otca do výroku o úprave styku otca s maloletou W. považuje odvolací súd za dôvodné a to jednak z dôvodu, že styk otca s maloletou bol upravený obmedzujúcim spôsobom, ale taktiež z dôvodu, že bol upravený iba počas prázdnin v roku 2020, pričom žiadne ďalšie prázdniny upravené neboli. Pri svojom rozhodovaní odvolací súd predovšetkým vychádzal z informácií poskytnutých účastníkmi konania t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu prebiehal styk otca s maloletou počas obdobia od rozhodnutia súdu prvej inštancie až do odvolacieho konania, pričom zistil, že styk otca s maloletou dcérou sa realizuje, v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. otec sa s maloletou stretáva každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Odvolací súd pri rozhodovaní v danej veci zohľadnil aj skutočnosť, že rozsudok bol vydaný v júni v roku 2020, čo znamená, že uplynula doba približne rok a pol, za ktorý mohla maloletá spolu s otcom nadviazať intenzívnejší vzťah. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatri spol. s r.o. v Nových Zámkoch bolo nepochybne zistené, že styk otca s maloletým dieťaťom by bolo vhodné upraviť. Podľa matky si aktuálne dieťa styk manažuje samo, avšak vhodnejšie by bolo, keby styk prebiehal podľa istých pravidiel, ktoré by boli v záujme dieťaťa. Pravidelnosť by bola výhodnejšia aj pre rodičov, ktorí by si mohli svoj program lepšie organizovať. Dieťa aktuálne nechce prespávať u otca, čo je potrebné zohľadniť. Napriek tomu by bolo podľa znalcov vhodné na to postupne dieťa privyknúť a styk upraviť na každý druhý víkend od piatka do nedele, najprv bez prespávania, potom s jedným prespaním, a nakoniec s dvoma prespaniami. Styk v priebehu týždňa by mohol byť realizovaný v niektorý pracovný deň, kedy by si otec dieťa vyzdvihol v materskej škole a vrátil ho v podvečer okolo 18.00-18.30 hod. matke. Aby bol takýto režim styku funkčný, je potrebná súčinnosť matky. Striedavá osobná starostlivosť, ktorú forsíruje otec, sa podľa znalcov aktuálne nejaví byť optimálnym modelom starostlivosti o dieťa, nakoľko komunikácia rodičov je deštruktívna. V prípade, že by sa rodičia vedeli dohodnúť, styk otca s maloletou by nebolo potrebné upravovať. Zo záverov znaleckých posudkov taktiež vyplynulo, že u otca neboli zistené také okolnosti, ktoré by poukazovali na závažné zmeny osobnosti a odôvodňovali by potrebu psychiatrickej intervencie, prípadne potrebu redukcie rodičovských kompetencií. Tak isto sa poverení znalci ústavu zhodli na tom, že u otca neboli preukázané znaky závislosti od psychoaktívnych látok, od alkoholu. Z návykového správania je problémom fajčenie, intenzívnejšie najmä v konfliktných situáciách, kedy je proband zraniteľný najmä emočne blízkymi osobami. Fajčenie slúži na redukciu napätia, úzkosti. Na základe použitých psychodiagnostických metód možno konštatovať, že u otca nie sú prítomné žiadne také ukazovatele, ktoré by poukazovali na poruchu osobnosti alebo na inú psychickú poruchu. U otca taktiež nebola zistená žiadna pozitívna konštelácia syndrómu alkoholizmom. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že rodičia spolu nedokážu konštruktívne komunikovať, vzájomne sa obviňujú, každý z nich cíti, že druhý rodič má zámer spoločensky ho devalvovať. Pri svojom rozhodovaní odvolací súd taktiež prihliadol na závery znaleckého dokazovania realizovaného v rámci trestného konania, pričom z jeho záverov vyplynulo, že u otca znalci nezistili znaky sexuálnej deviácie v oblasti sexuálneho správania sa, ani čo sa týka objektu, ani spôsobu uspokojovania. Znalci taktiež nezistili, že by požívanie alkoholu u otca
bolo spúšťačom jeho sexuálne deviantného správania sa. Znalec v rámci svojich záver poukázal na to, že I.. W. sa nejaví ako jedinec závislý na alkohole. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. na základe toho, že tvrdenia matky sa v tomto štádiu konania žiadnym spôsobom nepotvrdili ani prostredníctvom vyhotovených znaleckých posudkov odvolací súd ustálil, že toho času je vhodné upraviť konkrétny rozsah styku otca s maloletou dcérou, pričom bolo potrebné prihliadnuť aj na uplynutie času, v rámci ktorého mala maloletá možnosť sa adaptovať (rok a pol t.j. od vydania rozsudku súdu prvej inštancie). Inými slovami, toho času je vhodné nastaviť taký režim styku otca s maloletou, ktorý by už zohľadnil vek maloletej, uplynutie času, závery znaleckých posudkov, závery osobnosti otca diagnostikovanej v rámci znalcov v trestnom konaní a to hlavne z dôvodu, aby bezdôvodným obmedzovaním styku otca s maloletou dcérou nedošlo k úplnej devalvácii vzťahov medzi otcom a maloletou dcérou.
Napriek trestným konaniam vedených voči osobe otca odvolací súd nevzhliadol za dôvodné obmedziť styk otca s maloletou. Ani jedno z týchto trestných konaní totiž nie je vedené v súvislosti s osobou maloletej, a preto odvolací súd nevidí dôvod na obmedzenie rozsahu styku otca s maloletou. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva tvrdenie matky, ktoré by signalizovalo také konanie otca vo vzťahu k maloletej, ktoré napĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu. Samotná matka napriek vedomosti o týchto trestných konaniach maloletú otcovi na výkon styku riadne odovzdáva a teda ona sama nemôže mať pochybnosti o správaní sa otca voči maloletej t.j. pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu. Samotná skutočnosť, že matka nedôveruje schopnostiam otca postarať sa o maloletú, nemôže zakladať obmedzenie styku otca s maloletou. Odvolací súd teda vychádzal pri svojom rozhodovaní jednak zo záverov znaleckých posudkov, z ktorých bolo jasne ustálené, že otec netrpí žiadnou poruchou osobnosti, deviáciou, ani závislosťou od psychoaktívnych látok t.j. od alkoholu, a preto bolo potrebné určiť bežný rozsah styku otca s maloletou každý párny týždeň v roku od piatku poobede od 17.00 do nedele do 18.00 hod. Rovnako sa javilo byť vhodné aj určenie pravidelných dní v nepárnom týždni za účelom stretávania sa otca s maloletou, pričom tento deň určil odvolací súd na utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Pokiaľ ide o úpravu styku počas prázdnin v tomto prípade odvolací súd primerane upravil aj styk počas letných prázdnin, vianočných prázdnin, počas jarných prázdnin a počas sviatkov tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou dcérou zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu (§ 388 CSP).
Keďže otec svoje odvolanie voči výroku o bežnom výživnom a vo výroku o zaostalom výživnom pred otvorením odvolacieho pojednávania zobral späť, odvolací súd odvolacie konanie voči výroku o bežnom výživnom a voči zaostalom výživnom zastavil, s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1, 2, 3 CSP.
Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že z vyjadrenia matky k odvolaniu otca vyplýva, že vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany otca matka požadovala zvýšenie výživného na maloletú z dôvodu, že maloletá nastúpila na povinnú školskú dochádzku. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že o tomto návrhu matky už s poukazom na späťvzatie odvolania do výroku o výživnom zo strany otca nebol odvolací súd oprávnený rozhodnúť, a preto bude potrebné, aby súd prvej inštancie pristúpil k tomuto návrhu matky ako k novému návrhu na zvýšenie výživného a tento samostatne posudzoval ako návrh na začatie konania.
Odvolací súd taktiež zrušil VI výrok rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúci k trovám konania štátu, z dôvodu, že súd prvej inštancie v tomto výroku iba uviedol, že priznáva štátu trovy konania za znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 58 Civilného mimosporového poriadku z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Inak povedané, súd prvej inštancie bol povinný v rámci rozsudku rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania voči štátu, ale aj o ich konkrétnej výške a taktiež o tom, v akom pomere budú účastníci (matka a otec) povinný predmetné trovy konania štátu uhradiť. Keďže odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti týkajúce sa výroku o trovách konaniach štátu, z dôvodu absencie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, odvolací súd tento výrok s poukazom na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).