Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_21CoP-12-2013.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov Mgr. T. L., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, T., zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Ul. M.R. Štefánika 171 a Ing. L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, T., zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12, v konaní o návrhu matky na zmeny úpravy styku s maloletým, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Svidník z 13. 02. 2013, č.k. 2P/192/2012, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Mení rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/118/2011-58 zo dňa 19.10.2011 v časti o úprave styku a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. L., nar. X.X.XXXX
- každý týždeň v roku v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov v 1. sviatok vianočný od 10.00 hod. do 17.00 hod..
Matka je povinná v určenom čase pred bytovým domom, v ktorom býva, syna riadne pripraveného odovzdať otcovi a ten je povinný v určenom čase na tom istom mieste syna odovzdať matke, pričom rodičia musia tak konať samostatne, bez prítomnosti ďalších rodinných príslušníkov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Trovy konania štátu nepriznáva“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá bola schválená v konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Svidník č.k. 4C/118/2011. Rozsudok o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletému nadobudol právoplatnosť dňa 09. 11. 2011. Maloletý J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a styk bol upravený podľa dohody rodičov každý utorok a štvrtok v kalendárnom roku v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku od 24.12 od 10.00 hod do 26. 12. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 31.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 17.00 hod.
Ďalej mal za preukázané znaleckým posudkom znalkyne MUDr. B. I., že dieťa má s matkou a jej priateľom pekný vzťah, rovnako spontánne sa správa aj na stretnutí s otcom. Má veľmi nízky vek, častejšie striedanie prostredí narúša jeho vývin. Vo výchovnom prostredí sa okrem základných prostredí matky a otca striedajú aj dve domácnosti starých rodičov. Každé miesto má iné pravidlá fungovania, striedajú sa štyri rôzne výchovné prostredia. Dieťa sa takýmto zmenám bráni, takže sa uzatvára..
Ďalej vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne Phdr. E. X. zo záveru ktorého vyplýva, že maloletý má k obom rodičom vytvorenú pozitívnu citovú väzbu. Obaja rodičia prechovávajú voči maloletému synovi hlboké rodičovské city. V úlohe rodičov sa cítia dobre a sú schopní poskytnúť potrebný pocit istoty a bezpečia a vzhľadom na vek dieťaťa, jeho sociálnu a citovú nezrelosť odporúčala realizovať styk otca s dieťaťom počas týždňa v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a počas každého párneho víkendu v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Vzhľadom na vek, nezrelosť a úzkostnosť dieťaťa neodporúčala prespávanie dieťaťa mimo prostredia matky.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého vzhľadom predovšetkým na záver a doporučenie vyplývajúce zo znaleckých posudkov, predovšetkým, aby maloletý neprespával mimo prostredia matky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že bol v inom konaní 5P/9/2012 upravený styk starých rodičov s maloletým J. mal za to, že došlo k zmene pomerov a je dôvodná zmena úpravy styku otca s dieťaťom. Súd nezistil dôvody, aby sa styk otca s maloletým vykonával iba raz v mesiaci po dobu dvoch hodín za prítomnosti matky. Zdôraznil, že matka si musí uvedomiť, že maloletý potrebuje aj otca, pričom je vhodné, aby otec nestrávil so synom čas iba doma a mal s ním rôzne aktivity bez prítomnosti starých rodičov. Poukázal na záver znaleckého posudku znalkyne MUDr. E. X., ktorá odporučila, aby rodičia nepresadzovali vlastné egocentrické a sebecké záujmy nad záujmami dieťaťa.
Poukázal na ustanovenie § 25 ods. 2, § 26 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd zmysle § 146 ods.1 písm.a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil a návrh matky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd nemal preukázanú zmenu pomerov ani na strane otca ani na strane maloletého dieťaťa, pričom matka podala návrh len 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. K žiadnej zmene pomerov tak nedošlo v krátkom časovom odstupe. Jedinou právne významnou skutočnosťou a nevyhnutnou pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je to, či sa výrazne, nie krátkodobo alebo nie nepatrne zmenili okolnosti na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie. Napriek tejto nepreukázanej zmene však prvostupňový súd dospel k záveru o potrebe zmeniť a obmedziť jeho styk s maloletým synom.
Tiež uviedol, že neakceptuje závery v znaleckom posudku MUDr. B. I., keďže je znalkyňou z odboru psychiatria so zameraním na posudzovanie duševných chorôb, ich liečbu a diagnózu a teda bol vypracovaný osobou, ktorá nemá na to oprávnenie.
K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že je potrebné vychádzať zo záverov znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vypracované a ktoré považuje za správne. Poukázala na to, že od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia až do podania jej návrhu na zmenu úpravy uplynula doba viac ako rok a pol.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vo veci nariadil pojednávanie a zistil, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p).
Z obsahu spisu obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil .Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v súvislosti s odvolacími námietkami otca dodáva.
Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bola zmena úpravy styku otca s maloletým synom.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.
3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Otec namietal v podanom odvolaní, že v konaní pred prvostupňovým súdom nebola preukázaná zmena pomerov, pre ktorú by bolo nevyhnutné meniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že bola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca nové rozhodnutie o rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom. Touto zmenou je zistená potreba maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek ,citovú a sociálnu nezrelosť je vhodné, aby bol určený styk v rozsahu užšom než bol dohodnutý rodičmi v pôvodnom rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností. Dôkazom o zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa sú skutočností zistené predovšetkým znalkyňou PhDr. E. X.. Z jej zistení vyplýva, že vzhľadom na vek dieťaťa, jeho sociálnu a citovú nezrelosť je vhodný iný styk než bol pôvodne upravený. Zo záverov jej znaleckého posudku tiež vyplýva skutočnosť, že dieťa zatiaľ nedosiahlo nezávislosť. Má psychohygienicky režim, ktorý je potrebné dodržiavať aby sa upevnil. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
Úprava styku tak ako rozhodol prvostupňový súd nie je v rozpore so záujmom mal. J.. Je nutné si uvedomiť, že pri stanovenie rozsahu styku rodiča s dieťaťom je potrebné prihliadnuť na mnoho okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa. Je zároveň potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že je upravený styk maloletého J. so starými rodičmi. Skutočnosť, že úprava styku otca s maloletým J. je v jeho záujme, vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka.
Aj odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom s poukazom na záver znaleckého posudku znalkyne PaedDr. E. X. apeluje na rodičov, aby si uvedomili že je v záujme dieťaťa, aby bola rešpektovaná jeho individualita a rodičia nepresadzovali vlastné sebecké záujmy nad záujmami dieťaťa. Konflikt rodičov je veľmi nepriaznivý pre jeho zdravý psychický vývin a tak je nevyhnutné aby si rodičia uvedomili, že možno tomu zabrániť tým, že medzi nimi bude vzájomná pozitívna komunikácia, pochopenie, určitá súdržnosť vo veciach, ktoré sa týkajú mal. J., snaha zo strany oboch rodičov vytvoriť zdravé vývinové prostredie maloletého, aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Pre maloleté dieťa je rozhodujúce vyrastať v láskyplnom, avšak aj v nestresujúcom prostredí. Po posúdení všetkých okolností je potrebné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov ako ma na mysli ustanovenie § 26 ZOR.
Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu dieťaťa. Je potrebné akceptovať upravený styk vzhľadom na jeho vek, návyky. Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva“ (Porovnaj NUUTINEN/ Fínsko č. 32842/96, ESLP 2000- VII, Volanský / Česká republika č.63267/00 z 29.6.2004).
Odvolací súd vôbec nepochybuje o snahe, láske otca, o jeho dobrej vôli zaistiť čo najlepšie podmienky pre výchovu svojho syna aj tým, že chce aby bol syn častejšie s ním.
Pokiaľ ide o námietku otca, že vo veci bol vykonaný znalecký posudok znalkyňou nie z oblasti psychológie, odvolací súd uvádza, že postačoval aj znalecký posudok znalkyne PaedDr. E. X., ktorý bol vypracovaný práve po predmetnej námietke otca.
Odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nezistil skutočností, ktoré by preukazovali, že maloletý J. nemá záujem sa stretávať s otcom ako to uviedla matka aj pred odvolacím súdom.
Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti je okrem iného povinný, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk a to vedením dieťaťa k tomu, aby chcelo sa stretávať s rodičom, malo správny vzťah. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že mal. J. má otca rád.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj. Je preň bez pochybností prínosom.
V prípade zistenia, že dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s mal. dieťaťom súd starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (§ 25 ods. 5 Zákona o rodine).
Na záver odvolací súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku so zreteľom na jeho potreby.
Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu dieťaťa a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci takto určený rozsah styku považuje za primeraný. Z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.